Rozsudok – Rozvod ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. apríl 2025

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5Pc/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8325200501
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Hrehová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2025:8325200501.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Hrehovou v právnej veci vo veci manžela: A. B. C., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX XX D. a manželky: E. C., F. G., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XX,
XXX XX I., právne zast.: JUDr. Štefanom Práznovským, advokátom so sídlom Ul. 26. novembra 1, 066
01 Humenné, IČO: 31 981 003, o návrhu manžela na rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

I.SúdmanželstvoA.B.C.,nar.XX.X.XXXXaE.C.,F.G.,nar.XX.X.XXXX,uzatvorenédňaXX.XX.XXXX
v I., ktoré je zapísané v knihe manželstiev E. J. I., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod
poradovým číslom XX, rozvádza.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa písomne podaným návrhom, doručeným súdu 25.2.2025, domáhal rozvodu
manželstva. Svoj návrh odôvodnil tým, že účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa X.X.XXXX v I.,
pričom sa jedná o prvé manželstvo. Z manželstva pochádza plnoletá dcéra K. C.. Manžel za dôvod
rozvodu označil časté nezhody, ktoré vyústili k tomu, že v roku 2015 sa natrvalo odťahoval zo spoločnej
domácnosti. V tom čase maloletou dcérou (13-ročnou) sa mal manžel stretávať mimo spoločnej
domácnosti. Od odsťahovania sa manžela zo spoločnej domácnosti manželia už spolu nekomunikovali,
tentovzťahoznačillenzaformálnyzáväzok,ktorýnechceobnoviť.Záveromuviedol,žeterazžijevpokoji

a stará sa o svoju takmer 97-ročnú mamu. Konštatoval, že vzťahy medzi ním a manželkou sú trvalo
narušené a tieto neplnia svoj účel, pričom nie je predpoklad, že by sa to v budúcnosti zmenilo.

2. Manželka vo svojom vyjadrení zo dňa 28.3.2025 uviedla, že s návrhom na rozvod manželstva
súhlasí. Jej manžel sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti na základe svojho vlastného rozhodnutia
do Obce D., kde v rodinnom dome žije spoločne so svojou 97-ročnou mamou. Konštatovala, že z ich
spoločnejdomácnostisamanželodsťahovalnazákladeichnezhôd,ktorévyvolávalprávemanželsvojím

agresívnym správaním voči manželke, nakoľko počas manželstva ju aj fyzicky napádal a psychicky týral,
čo mu mala manželka dosť dlho trpieť v nádejí, že tento od svojho konania upustí, avšak uvedené
sa nestalo. Manželka taktiež konštatovala, že manžel mal počas manželstva vzťahovo skôr inklinovať
k svojej matke ako ku nej. Vo vzťahu zotrvala iba kvôli viere. Aj manželka uviedla vo svojom vyjadrení,
že manželstvo považuje za úplne nefunkčné a trvalo rozvrátené, pričom nie je predpoklad, že by
manželia obnovili manželské spolužitie. Z manželstva pochádza toho času už plnoletá dcéra K. C., nar.
XX.X.XXXX.

3. Manžel sa na pojednávanie, na ktoré bol predvolaný, nedostavil, pričom svoju neúčasť ospravedlnil
tým, že sa stará o svoju toho času ležiacu matku, pričom navrhol, aby sa pojednávanie uskutočnilo
bez jeho prítomnosti. V predmetnom ospravedlnení poukázal na to, že s poukazom na súhlas obochmanželov s rozvodom, nevidí medzi manželmi spor, ktorý by sa mal na pojednávaní preukazovať.
K vyjadreniu manželky uviedol, že zo spoločnej domácnosti odišiel z vlastného rozhodnutia, bez nátlaku
a iných vonkajších vplyvov.

4. Manželka na pojednávaní v rámci svojho výsluchu uviedla, že sa jedná o jej prvé manželstvo, ktoré
uzatvorila dňa X.X.XXXX, pričom z manželstva pochádza jedno dieťa a to K. C., ktorá je toho času
už plnoletá. S manželom nežije v spoločnej domácnosti od roku 2013, pričom čo sa týka konkrétnych
dôvodovpoukázalanato,žesivmanželstveveľavytrpela,nakoľkomanželjufyzickynapádalatoajpred

ich dcérou, mal ju niekoľkokrát kopnúť a to aj po tom, čo bola po operácií a starala sa o ich adoptovanú
dcéru. Manžel ju mal v manželstve urážať. Manžel sa podľa tvrdenia manželky chcel s ňou rozviesť už
po roku od uzatvorenia manželstva, pričom bol v tom podporovaný aj svojou matkou a sestrou. Manžel
nemal javiť záujem o svoju manželku ani o rodinu, ktorú s ňou vytvoril a to hneď od začiatku manželstva.
Čo sa týka jeho tvrdení o stretávaní sa s ich dcérou, uvedené označila manželka za nepravdu, nakoľko
s dcérou sa mal schádzať iba raz za dva roky a to len z toho dôvodu, že ich dcéra chcela navštevovať

svoju babku. Ozval sa jej teda v čase, kedy mala dcéra 15-násť rokov, pričom jej mal uviesť, že sa viac
o ňu starať nebude. Následne sa jej mal ozvať až keď mala birmovku, avšak s touto taktiež nesúhlasil,
nakoľko maloletá nebola pokrstená v gréckokatolíckom vierovyznaní. S prípravou vecí na birmovku
manželkenepomoholatonapriektomu,žev tomčasebolapohospitalizáciínaneurologickomoddelení.
Na birmovku sa mal dostaviť len z dôvodu, že už bolo všetko zabezpečené. Tiež poukázala na to,

že navrhovateľ nemal počas toho ako opustil spoločnú domácnosť prispievať na výživné pre svoju
dcéru. Jeho dcéra v dôsledku toho, že navrhovateľ opustil spoločnú domácnosť, mala traumu, ktorá sa
podpísala na jej psychickom zdraví.

5. Súd vykonal vo veci dokazovanie a to oboznámením sa so sobášnym listom, rodným listom K. C.,

výpoveďou manželky a tvrdením navrhovateľa v jeho návrhu na rozvod manželstva, pričom na základe
uvedených skutočností ustálil nasledovný skutkový a právny záver:

6. Manželia uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX v I., pričom u oboch manželov sa jednalo o prvé
manželstvo. Z manželstva účastníkov konania pochádza jedno dieťa a to K. C., nar. XX.X.XXXX, ktorá

je toho času už plnoletá. Posledným spoločným bydliskom manželov bolo bydlisko na adrese H. XX, I.,
kde toho času žije odporkyňa, čím je daná príslušnosť tunajšieho súdu.

7. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len ZR), manželia sú si v manželstve rovní v právach
a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si,

starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

8. Podľa § 23 ods. 1, 2 a 3 ZR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré

viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri
rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu
vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa §-u 18 a 19.

9. Jediným hmotnoprávnym dôvodom rozvodu je kvalifikovaný rozvrat manželstva, t. j. existencia

vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi a neexistencia perspektívy obnovenia
spolužitia. Rozvod manželstva neodôvodňuje akýkoľvek ale len kvalifikovaný rozvrat vzťahov medzi
manželmi, ktorý je daný jeho intenzitou a trvaním, pričom sa prihliada najmä na to, ako sa takýto rozvrat
prejavuje v plnení účelu manželstva. Dostatočným dôvodom spravidla nie sú krátkodobé nezhody, ktoré
predstavujú len prechodný stav ale je nevyhnutné preukázať, že sa jedná o dlhodobejšie nezhody, ktoré

znamenajú trvalo narušené vzťahy a citové ochladnutie medzi manželmi.

10. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že zistený skutkový stav umožňuje vyvodiť
záver, že medzi účastníkmi konania existuje kvalifikovaný rozvrat manželstva. Z vyjadrení účastníkov
konania je zrejmé, že obaja manželia konštatovali toho času už len formálny charakter manželstva,

pričom nežijú v spoločnej domácnosti minimálne od roku 2015, kedy sa navrhovateľ odsťahoval zo
spoločnej domácnosti do rodinného domu, kde žije aj toho času so svojou matkou, o ktorú sa stará.
Manželia od odchodu manžela zo spoločnej domácnosti takmer spolu nekomunikujú, komunikácia
prebieha sporadicky, napr. v prípade birmovky ich spoločnej dcéry. Obaja manželia konštatovalinezhody v manželstve, pričom manželka popisovala aj fyzické a psychické násilie, ktorého sa mal
dopúšťať manžel voči jej osobe počas života v spoločnej domácnosti. Uvedené skutočnosti spôsobili
ochladenie vzťahov medzi manželmi, v dôsledku ktorých manželia spolu intímne nežijú, finančne spolu

nehospodária, nežijú ani len v spoločnej domácnosti a na výnimočné okolnosti ani spolu nekomunikujú.
Obaja manželia v rámci ich vyjadrení konštatovali, že o obnovenie manželského vzťahu nemajú záujem
a ich vzťahy sú trvalo rozvrátené bez možnosti zmeny. Nie len navrhovateľ ale aj manželka súhlasila
s rozvodom manželstva. V súčasnosti ani jeden z manželov nemá záujem na ďalšom trvaní tohto
manželstva. V manželstve účastníkov konania už dlhšiu dobu nie sú naplnené spoločenské funkcie

manželstva, či už ekonomická, biologická alebo výchovná funkcia, nakoľko dcéra, pochádzajúca z
manželstva je toho času plnoletá. Manželstvo účastníkov konania na základe nimi zhodne uvedených
skutočností možno hodnotiť len ako formálno - právny zväzok dvoch ľudí, ktorý už viac ako desať rokov
spolu nežijú, nehospodária spolu ani spolu nekomunikujú, čo preukazuje tú skutočnosť, že účastníci
konania ako manželia sa odcudzili do takej miery, že ich vzťahy sú vážne narušené a trvalo rozvrátené.

11. Tunajší súd považuje za potrebné uviesť, že manželstvo je dobrovoľný zväzok muža a ženy a aj keď
v zmysle právneho poriadku je úlohou spoločnosti manželský zväzok všestranne chrániť a napomáhať
jeho dobru, nikoho nemožno nútiť, aby v nefunkčnom manželstve zotrval. S ohľadom na skutočnosť, že
manželia spolu dlhodobo ako manželia nežijú, spoločne nehospodária, neprejavujú snahu o obnovenie
manželského spolužitia a manželka, ktorá návrh nepodala s podaným návrhom na rozvod manželstva

súhlasila, súd má za to, že nie je predpoklad k tomu, že by manželstvo účastníkov konania ešte niekedy
v budúcnosti mohlo riadne plniť svoj účel. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že
v danom prípade sú splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva, preto s poukazom na § 23
Zákona o rodine predmetné manželstvo rozviedol.

12. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovení § 52 Civilného mimosporového poriadku
a náhradu trov konania súd účastníkom nepriznal, keďže na postup podľa § 55 CMP neboli splnené
podmienky predmetného ustanovenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného

rozhodnutia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie musí obsahovať označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena,
zamestnania a bydliska účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu opovažuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí

byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť
tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela, ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že

prijíma opäť svoje predošlé priezvisko podľa § 27 ods. 1 Zákona o rodine.Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela, ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska podľa § 27 ods. 2 Zákona o rodine.