Uznesenie – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. jún 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/20/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824010839
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3824010839.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Tomáša Brinčíka a Mgr. Jána Odnogu, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX
v C., trvale bytom D. E., trestne stíhanému pre čin, obžalobou právne posúdený ako prečin týrania
zvierat podľa § 305a ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. a) Tr. zák., na neverejnom zasadnutí dňa 11. júna
2025 prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske proti uzneseniu Okresného súdu

Prievidza zo dňa 20. novembra 2024, sp. zn. 26T/55/2024, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Prievidza zo dňa 20. novembra 2024, sp. zn. 26T/55/2024, bolo rozhodnuté
nasledovne:

„Podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku súd trestnú vec obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom obec E.,

pre skutok v obžalobe Okresnej prokuratúry Partizánske, sp. zn. Pv 127/24/3305-16 zo dňa 18.09.2024
právne kvalifikovaný ako prečin týranie zvierat podľa § 305a ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.,

ktorého sa mal obžalovaný dopustiť tak, že: od presne nezisteného času do 23.04.2024 v katastrálnom
území E., na parcele registra "E", parcelné číslo XXXX/XX, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX ako
druh pozemku záhrada vo vlastníctve F. G., choval 6 ks šteniat feniek plemena anglický kokeršpaniel
(Canis lupus familiaris) v klietke o rozmeroch 0,5 m x 1,5 m x 0,5 m na uvedenom pozemku vo veku
3 rokov a ďalších 5 ks šteniat psíkov plemena anglický kokeršpaniel v kufri auta zn. Fiat, e.č.: C., v
klietke 0,8 m x 0,6 m x 0,5 m vo veku 4 mesiacov, čím takto boli chované dlhodobo v nevhodných

podmienkach, kde všetky psi boli v dôsledku stiesnených podmienok značne zanedbané, špinavé od
vlastných výkalov, dehydrované, podvyživené, začervené, mali poruchy správania, jedli svoje vlastné
výkaly, pili moč, neboli socializované, boli plaché, čím páchateľ takto konal v rozpore s ustanovením §
22 ods. 2 písm. a), písm. i), písm. j), písm. n) zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a týmto
konaním spôsobil psom zbytočné utrpenie a neprimeranú bolesť
p o s t u p u j e Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe Prievidza, na prejednanie ako priestupok

v oblasti veterinárnej starostlivosti podľa § 48 Zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti v
znení neskorších predpisov.“

Citované uznesenie súdu nenadobudlo právoplatnosť, pretože prokurátor podal proti nemu v zákonnej
lehote sťažnosť, ktorú dodatočne písomne odôvodnil nasledovne:„Mám za to že, samosudca Okresného súdu Prievidza pri rozhodnutí o postúpení veci nesprávne
vyhodnotil skutkový a právny stav a v rozpore s vykonanými dôkazmi rozhodol o postúpení veci na
prejednanie priestupku.

Samosudca svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že nebolo preukázané, že psy boli držané v
klietkach a chované v nevhodných podmienkach dlhodobo, pričom všetky ostatné zistené skutočnosti
svedčiace o nevhodnom chove a zaobchádzaní so psami, ktoré ohrozovali ich zdravotný stav a správny
vývin, samosudca vyhodnotil iba ako „úvahy“ vyplývajúce z predpokladu, že psy sú držané dlhodobo
v nevhodných podmienkach, v danom prípade v klietkach, ktoré nie sú prispôsobené na dlhodobé

prežívanie spoločenských zvierat.
K veci je potrebné uviesť, že pojmom "týranie zvieraťa" sa rozumejú, okrem prípadov, keď ide o
odôvodnený zdravotný a schválený postupový dôvod, konania vymedzené v § 22 ods. 2 zákona č.
39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti (ďalej iba ZoVS).
Jednotlivé uvedené alternatívy konania, ktoré predstavujú týranie zvieraťa, je potrebné vykladať v súlade
so všeobecnou povinnosťou vlastníka alebo držiteľa zvieraťa zabezpečiť jeho ochranu a pohodu. Toto sa

týka predovšetkým obmedzenia výživy a napájania zvieraťa, chovu zvieraťa v nevhodných podmienkach
alebo tak, že si zviera samé spôsobuje utrpenie a bolesť alebo si zvieratá spôsobujú utrpenie a bolesť
navzájom.
Podmienka spáchania činu zvlášť krutým a surovým spôsobom znamená, že na naplnenie tejto
alternatívy objektívnej stránky základnej skutkovej podstaty trestného činu sa vyžaduje kvalifikované

týranie zvieraťa, a to z hľadiska intenzity alebo následkov činu. Zvlášť krutý a surový spôsob týrania
zvieraťa je charakteristický vysokou mierou nevhodného správania sa ku zvieraťu, resp. konaním
páchateľa podľa § 22 ods. 2 ZoVS, po dlhší čas alebo opakovane, použitím viacerých spôsobov týrania
podľa § 22 ods. 2 ZoVS alebo spôsobením trvalých následkov na zdraví zvieraťa konaním podľa §
22 ods. 2, ktoré sú sprevádzané diskomfortom v prežívaní zvieraťa, stresom, bolesťami, utrpením a

podobne.
Príkladom týrania zvieraťa zvlášť krutým a surovým spôsobom je aj držanie zvieraťa v malom uzavretom
priestore bez dostatočného výbehu s následkom zranenia ako dekubity a skrátenie šliach svalov na
zadných končatinách, v dôsledku núteného dlhodobého ležania na tvrdom podklade, pričom počas tohto
obdobia mu nie je poskytovaná potrebná veterinárna starostlivosť, ošetrenia a dostatočné množstvo

vhodného krmiva, čo u zvieraťa okrem fyzických zranení v podobe poškodenia riadnych funkcií svalov,
šliach a nervového systému spôsobuje aj dlhodobú chorobnú zmenu správania, čím zviera veľmi dlhý
čas pociťuje neprimeranú bolesť a zbytočné utrpenie.
Týraním zvieraťa zvlášť krutým a surovým spôsobom je tiež jeho ponechanie v zanedbanom stave,
prejavujúcom sa podvýživou a extrémnou vychudnutosťou, výskytom neošetrených zranení, parazitov

v srsti a na vnútorných orgánoch, neposkytnutím ošetrenia končatín, zubov a ďalšími závažnými
nedostatkami. Obhajoba obvineného v tom zmysle, že na riadnu starostlivosť o zvieratá nemal
priestorové a finančné možnosti je irelevantná, nakoľko obvinený má povinnosť sa o zviera (a každé
jedno zviera vo svojom chove) starať.
V nadväznosti na uvedené je potrebné uviesť, že v doterajšom konaní bolo jednoznačne preukázané, že

A. B. choval celkovo 11 kusov psov plemena anglický kokeršpaniel v nevhodných a zdraviu škodlivých
podmienkach v klietkach o rozmeroch cca 0,5 x 1,5 x 0,5 m (6 kusov sučiek vo veku asi troch rokov)
a 0,8 x 0,6 x 0,5 m ( 5 kusov psíkov vo veku asi 4 mesiace), pričom bolo preukázané, že v dôsledku
chovu v nevhodných podmienkach uvedené jedince psov zaostávali vo svojom fyziologickom vývine a
prejavovali sa u nich aj ďalšie následky nevhodného chovu, vizuálne spočívajúce v tom, že psy boli

zhrbené, mali prerastené drápy, trus mali prilepený na srsť labiek, neboli socializované trpeli hnačkami,
mali väčšie brušká, boli začervené. V dôsledku chovu v nevhodných podmienkach, nemali stály prístup
k vode, jedli svoje výkaly, pili moč a boli plaché. Psy boli chované v špinavej mokrej klietke, ktorá bola
nakrivo, v dôsledku čoho boli psy natlačení vedľa seba v jednom kúte, kde bolo suchšie, nakoľko v
druhom kúte bol stečený ich moč a trus. Vankúšiky na ich labkách boli rozmokvané od trusu a moču

a mohli byť v dôsledku toho poškodené, pričom v dôsledku nedostatku pohybu mohlo u zvierat dôjsť k
atrofii svalstva a dekubitom.
Ďalej je potrebné uviesť, že nie je možné sa stotožniť ani s konštatovaním samosudcu, že nebolo
preukázané dlhodobé chovanie predmetných zvierat v týchto nevhodných podmienkach, naopak z
vykonaného dokazovania vyplýva, že obvinený choval takto zvieratá už od ich narodenia, teda v

prípade starších zvierat cca tri roky, pričom v dôsledku nedostatočného riadenia svojho chovu došlo
k opätovnému neriadenému vrhu ďalších zvierat, ktoré boli staré cca asi štyri mesiace. Pokiaľ
ide o špecifikáciu času chovu zvierat v nevhodných podmienkach, k tomu je potrebné uviesť, že
aj z pôvodného podnetu na vykonanie veterinárnej (aj keď anonymného) vyplýva, že psy taktoobvinený chová „už niekoľko rokov“. Presnejšie sa k časovému rámcu vyjadrila svedkyňa H. I. (družka
obvineného), ktorá na hlavnom pojednávaní uviedla, že v klietkach boli psy chované minimálne šesť
mesiacov, pričom je potrebné vziať do úvahy, že svojou výpoveďou sa snažila obvineného de facto

zbaviť viny, takže ňou uvedený časový údaj je potrebné brať iba ako minimálnu spodnú hranicu.
V zmysle vyššie uvedeného bolo preukázané, že obvinený choval zvieratá v nevhodných podmienkach
podlhšíčas(ajkeďzákonodarcananaplneniezákladnejskutkovejpodstatyprečinutýraniazvieratpodľa
§ 305a ods. 1 písm. b/ Trestného zákona, expresis verbis, dlhší čas nevyžaduje, nakoľko táto skutočnosť
je predpokladom kvalifikovanje skutkovej podstaty podľa ods. 2 písm. d/, s použitím ustanovenia § 138

písm. b/ Trestného zákona), pričom týmto svojim konaním porušil viaceré ustanovenia § 22 ods. 2 ZoVS.
Mám za to, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sudca nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy
preukazujúce vinu obvineného zo spáchania skutku, pre ktorý je v obžalovaný. Sudca vyhodnotil
zistený skutkový stav iba na základe svojich subjektívnych názorov, ktoré nemajú oporu vo vykonanom
dokazovaní a na základe nesprávnej interpretácie právnych predpisov vzťahujúcich sa na vec. Obvinený
nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by ho vyviňoval zo spáchania skutku kladeného mu za vinu.

Aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi je
nevyhnutným prostriedkom pre náležité zistenie skutkového stavu veci tak, aby sa v každom jednotlivom
prípade vzali do úvahy osobitosti daného prípadu, a súčasne zabraňuje šablónovitému, mechanickému
postupu pri hodnotení dôkazov. Zákon pritom nepriznáva žiadnemu dôkazu a priori osobitný význam a
ani neupravuje, aké množstvo dôkazov treba vykonať na preukázanie určitej skutočnosti.

Orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia (voľného
uváženia), ktoré však neznamená možnosť ľubovôle z ich strany, ale musí byť založené na logickom
úsudku vyplývajúcom zo starostlivého uváženia všetkých dôkazov získaných a vykonaných zákonným
spôsobom.
S poukazom na vyššie uvedené navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne, podľa § 194 ods. 1 písm. b/

Trestného poriadku zrušil napadnuté uznesenie Okresného súdu Prievidza a aby mu uložil znovu vo
veci konať a rozhodnúť.“

Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 písm. a), b) Tr.
por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému prokurátor podal sťažnosť, ako

aj konanie predchádzajúce tomuto výroku. Na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru,
že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.

Krajský súd na základe preskúmania konania, predchádzajúceho vydaniu napadnutého uznesenia,
nezistil v postupe okresného súdu chyby procesného charakteru, pre ktoré by malo byť zrušené

sťažnosťou prokurátora napadnuté uznesenie okresného súdu z dôvodu samotnej existencie takýchto
procesných pochybení aj bez následného pristúpenia k prieskumu správnosti samotného napadnutého
uznesenia. V konečnom dôsledku krajský súd konštatuje, že v dôvodoch sťažnosti prokurátora nie je
ani vytýkaná existencia takýchto procesných chýb.

Pokiaľ ide o otázku správnosti a zákonnosti napadnutého uznesenia, z obsahu dôvodov podanej
sťažnosti vyplýva, že prokurátor namieta správnosť okresným súdom ustálených skutkových okolností,
teda namieta správnosť postupu okresného súdu pri hodnotení použiteľných dôkazov, vykonaných na
hlavnom pojednávaní.

V súvislosti so sťažnosťou prokurátora namietanou správnosťou hodnotenia vykonaných dôkazov zo
strany okresného súdu krajský súd považuje za potrebné poukázať na to, že hodnotenie vykonaných
dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia orgány
činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či

ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje
nijaké pravidlá pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu
jednotlivých dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa
logickým úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje
vnútorné presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich

logickým dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol
správny a či vnútorné presvedčenie je dôvodné. Ak teda okresný súd postupuje pri hodnotení dôkazov
dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., to znamená, že ich hodnotí podľa vnútorného presvedčenia, ktoré
je založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobílogicky odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže nadriadený súd zrušiť napadnuté rozhodnutie ani
preto, že by bolo možné na základe hodnotenia vykonaných dôkazov v súlade s ustanovením § 2 ods. 12
Tr.por.dospieťajkinýmdoúvahyprichádzajúcimskutkovýmvýsledkom.Vtakomprípadebytotižnebolo

možné napadnutému rozhodnutiu okresného súdu vytknúť vadu, spočívajúcu v porušení ustanovenia §
2 ods. 12 Tr. por. V tejto súvislosti krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť aj to, že ani v prípade, ak
by skutkový stav veci nebol podľa názoru nadriadeného súdu správne zistený, pretože okresný súd by
nehodnotil správne dôkazy vykonané vo veci samej, teda v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por.,
môže nadriadený súd upozorniť okresný súd len na to, v ktorých smeroch sa má konanie doplniť, alebo

čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však udeľovať záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.

Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku, na obsah ktorého týmto krajský súd poukazuje v zmysle
jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, okresný súd na základe vykonaného dokazovania
dospel k nasledovným skutkovým zisteniam:

„Zo zhromaždených dôkazov tak vyplýva, že dňa 23.04.2024 bola vykonaná u obvineného kontrola
RVaPS, kde boli odňaté psy, ktoré boli v tom čase v klietkach dva psy na reťazi (tie v obžalobe nie sú
ani uvedené). Ich stav bol popísaný svedkami, pričom zo zápisnice o ohliadke vyplýva, že psy sú bez
zranení, v dobrej fyzickej kondícii, vitálne aktívne, srsť majú čiastočne znečistenú výkalmi, na človeka
reagujú pozitívne, bez strachu. Nasleduje popis stavu psov svedkami (veterinárka) H. J., ktorá bola

len v karanténnej stanici uviedla, že psy boli v horšom výživnom stave, mali kožu a srsť znečistenú od
výkalov, bez známok poranení, výživný stav hodnotí ako 2/5. Inak sa vyjadruje už len k správe, ktorej
nie je autorom. Psy neboli vyšetrené v ambulancii, neboli podrobené odberu krvi, ani iného biologického
materiálu, objektívne, okrem vizuálneho stavu nebolo zistené nič o stave psov. Naviac ako je zrejmé, tak
23.04., ako 24.04.2024 bolo von mokro a blato, psy sú zablatené aj v útulku, kde behajú po rozmočenej

hline a sú od nej zašpinené. Obžaloba v podstate obsahuje popis stavu psov svedkyňou H. K., tá však
pokiaľ ide o možné následky chovu psov v klietkach popisuje formou úvah: že mohlo dôjsť k poruchám
pohybovej sústavy z obmedzenia pohybu, k atrofii svalstva, dekubitom. Mohli byť poškodené vankúšiky
na labkách s kontaktom s močom a trusom atď. Tieto úvahy zakladá na tom prostom predpoklade,
že psy boli dlhodobo chované v klietkach, no ako vyplýva z dôkazov údaj ako dlho a či len takýmto

spôsobom boli psy chované v spise neexistuje a je nahradený pojmom "od presne nezisteného času".
Súd je toho názoru, že skonštatovanie, že zvieratá boli dlhodobo chované v nevhodných podmienkach,
ktoré im spôsobili utrpenie a bolesť nie je svedčenie o okolnosti, ktorú niektorý svedok vnímal svojimi
zmyslami, už vôbec nie odborným záverom vychádzajúcim z objektívnych vyšetrení, ale hodnotiacim
úsudkom, založeným na predpoklade, ktorý vyplýva ...z následku. Zo stavu psov na základe vizuálneho

pozorovania je vyhodnotený záver, že tak boli chované dlhodobo a z dlhodobosti že im bolo spôsobné
utrpenie a bolesť.

Znenie obžaloby nemožno vystavať z úvah a hodnotení, ale má popisovať zistený skutkový stav
opierajúci sa o dôkazy zhromaždené v prípravnom konaní a vykonané v konaní pred súdom. Z

dokazovania však nebolo zistené okrem zanedbanej starostlivosti v tom zmysle, že chov prebiehal po
určitý no nie dlhý čas v nevhodných podmienkach (klietkach, kde boli psy s minimom možností pohybu).
Nebolo nijako vyvrátené, že boli z klietok pravidelne púšťané do improvizovanej ohrádky či niektoré
venčené, ani veterinárka nepotvrdila, že by psy boli v podvyživenom stave ohrozujúcom ich zdravie,
výživový stav bol zistený len vizuálne.

Ak by mal súd zjednodušiť a zhrnúť obsah dôkazov, ktoré svedčia v neprospech obžalovaného - tak
na pozemku, na ktorom sa zdržiaval mu boli v danom konkrétnom čase zaistené psy, ktoré boli v tom
čase v klietkach, ktoré javili na pohľad známky toho, že sú zanedbané, pričom ich stav je popisovaný
rôznymi svedkami rôzne, ich popis obsahuje (vypustiac dohady) že psy boli v horšom výživnom stave,

mali kožu a srsť znečistenú od výkalov, zarastené drápky, no bez známok poranení, výživný stav 2/5.
Všetko ostatné sú úvahy vyplývajúce z predpokladu, že psy sú držané dlhodobo v klietkach a tom ako
by sa to na nich mohlo prejaviť a ako také zaobchádzanie vnímať.“

Na základe preskúmania veci krajský súd dospel k záveru, že skutkové zistenia okresného súdu,

uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku, majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného
dokazovania a nevykazujú vady, ktoré by mali základ v nesprávnej aplikácii ustanovenia § 2 ods. 12
Tr. por., ako aj v nesprávnej aplikácii jednej zo základných zásad trestného konania, a to zásady „v
pochybnostiach v prospech obvineného“.Podľa názoru krajského súdu okresný súd sa správne a v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por.
vyporiadal aj s (ne)preukázaním prokurátorom tvrdenej skutkovej okolnosti o „dlhodobom“ chove psov

v nevhodných podmienkach. Nad rámec správnych úvah okresného súdu krajský súd považuje za
potrebné dodať, že prokurátor v skutkovej vete obžaloby vymedzil obdobie páchania činu „od presne
nezisteného času do 23.4.2024“. Ak teda prokurátor nebol schopný konkretizovať konkrétny začiatok
páchania činu v súlade s ustanovením § 235 písm. c) Tr. por., objektívne ani nemôže opodstatnene
vytýkať okresnému súdu, že sa nestotožnil s názorom okresného súdu o „dlhodobosti“ páchania činu.

Krajský súd považoval za správne a zákonné aj právne posúdenie okresným súdom zisteného
skutkového stavu veci. K správnym právnym úvahám okresného súdu považuje krajský súd za potrebné
zdôrazniť, že pre naplnenie pojmových znakov trestného činu podľa § 305a ods. 1 písm. b) Tr
zák. sa vyžaduje preukázanie týrania zvieraťa zvlášť krutým a (kumulatívne) surovým spôsobom.
Aj podľa názoru krajského súdu obžaloba nepredložila žiadny priamy dôkaz, ktorý by poskytoval

nesprostredkovanú informáciu, priamo svedčiacu o konaní obžalovaného, subsumovateľnom pod
význam pojmového znaku týrania zvieraťa zvlášť krutým a surovým spôsobom. Z nepriamych dôkazov
okresným súdom zisteného stavu zvierat tiež nevyplýva, že by ich ohliadke predchádzalo týranie zvlášť
krutým a surovým spôsobom. Krajský súd považuje za zákonný aj právny záver okresného súdu, podľa
ktorého by skutok mohol byť príslušným orgánom právne posúdený ako priestupok v oblasti veterinárnej

starostlivosti podľa § 48 zákona č. 39/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Na podklade sťažnosti prokurátora krajský súd skúmal aj správnosť napadnutej výrokovej časti
uznesenia okresného súdu /§ 368 ods. 1,2 písm. b) Tr. por./ z hľadiska existencie prípadných ďalších
vád, v sťažnosti prokurátora nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.

1 Tr.por.

Z tohto hľadiska krajský súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,

b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na
to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť

vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,

i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,

l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo
zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,
že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,

n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné
prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutého uznesenia okresného súdu z uvedených dôvodov krajský súd
v prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého uznesenia, uvedených v ustanovení §

371 ods. 1 Tr. por.Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. Keďže s
poukazom na vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora proti napadnutému
uzneseniu nie je dôvodná, bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.