Rozsudok – Život a zdravie – Poriadok vo… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. apríl 2025

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 1T/7/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716010129
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Róbert Veterník

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2025:5716010129.45

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v konaní pred samosudcom Mgr. Róbertom Veterníkom na hlavnom pojednávaní

konanom na Okresnom súde Martin dňa 17.04.2025 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní

A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v A. D., trvale bytom a súčasne adresa na doručovanie písomností E. -F.,
E. G. XXXX/XX,

a

práp. H. I., nar. XX.XX.XXXX v Martine, trvale bytom a súčasne adresa na doručovanie písomností J.
XX, K. E.,

sa podľa § 285 písm. a/ Tr. por.

o s l o b o d z u j ú s p o d o b ž a l o b y

prokurátora Okresnej prokuratúry Martin pod číslom 3 Pv 28/15/5506-25 zo dňa 26. 01. 2016,
Okresnému súdu Martin doručenej dňa 01.02.2016, pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa
podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a prečin ublíženia na zdraví v spolupáchateľstve podľa §
20, § 156 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mali podľa nej dopustiť na tom skutkovom základe, že

po vzájomnej predchádzajúcej dohode, dňa 31.07.2014 v čase okolo 04,00 h až 04,30 h, v Martine
na ulici Východná, pred vchodom bytového domu číslo 3/21, v rámci vykonávania služobnej činnosti
pri pátraní po nezvestnej osobe, po tom, čo obž. B. C. a obž. H. I. doviezli na ulicu Východná v E. L.
H., obž. B. C. prikázal E. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., I. X/XX, aby nastúpil do služobného
motorového vozidla s tým, že mu uviedol, že doklad totožnosti nebude potrebovať, na základe čoho E.
H., domnievajúc sa, že ide na políciu vypovedať, nasadol do služobného motorového vozidla, následne
obž. B. C. a obž. H. I. odviezli E. H. poza sídlisko Košúty II v Martine, za tzv. „Atilov hrob", kde služobné

motorové vozidlo zastavili, obž. B. C. a obž. H. I. vystúpili zo služobného motorového vozidla a obž. B.
C. prikázal E. H., aby zo služobného motorového vozidla vystúpil a zároveň mu povedal, aby si dal dole
okuliare, pričom po tom, čo si E. H. dal dole okuliare, ktoré si odložil v služobnom motorovom vozidle a
vystúpil zo služobného motorového vozidla, ho obaja príslušníci Policajného zboru fyzicky napadli tým
spôsobom, že najskôr ho obž. B. M. udrel päsťou do oblasti tváre a doslovne mu povedal, že či je taký
frajer, že bije iba ženy a následne ho obž. H. I. opakovane udrel päsťou do oblasti tváre, na čo sa E. H.
sám hodil na zem a schúlil do klbka, aby sa kryl, a potom ho obž. H. I. opakovane kopol do oblasti tela,

a to hrudníka a brucha, na čo obž. B. C. povedal obž. H. I., aby ho už nechal tak, pričom následne obž.
B. M. a obž. H. I. nastúpili do služobného motorového vozidla a z miesta odišli, čím svojím konaním obž.B. C. a obž. H. I. spôsobili E. H., nar. XX.XX.XXXX, ľahké zranenia, a to pomliaždenie hlavy a dolnej
čeľuste vľavo bez otrasu mozgu s poúrazovou bolestivosťou hlavy, bez známok ložiskového úrazového
poškodenia mozgu a hybnosti končatín centrálneho pôvodu a tiež pomliaždenie hrudnej steny vľavo,

ktoré si vyžadujú dobu liečenia, resp. práceneschopnosť v trvaní 10 až 21 dní, a čím svojim konaním
obž. B. C. a obž. H. I. vykonali svoju právomoc spôsobom odporujúcim ustanoveniu § 8 ods. 1 zákona
č. 171/93 Z.z. o Policajnom zbore, účinného do 31.12.2015, nakoľko pri vykonávaní služobnej činnosti
nedbali na česť, vážnosť a dôstojnosť E. H. a v súvislosti s touto ich činnosťou vznikla E. H. bezdôvodná
ujma,

l e b o

nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obž. B. C., nar. XX.XX.XXXX a obž. H. I., nar.
XX.XX.XXXX, stíhaní.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Martin podal na Okresný súd Martin pod číslom 3Pv 28/15/5506-25
obžalobu na obv. A. B. C. a práp. H. I. pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326
ods. 1 písm. a) Trestného zákona a prečin ublíženia na zdraví v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného
zákona k § 156 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť skutkom uvedeným aj vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Na konaných hlavných pojednávaniach bolo vykonané dokazovanie výsluchmi obžalovaných B. C. a H.
I., výsluchom svedka poškodeného E. H., výsluchom svedkyne N. O., svedka E. H., svedka F. H.,
svedkýň D. O. a B. H., svedka P. F. Q., svedkýň O. O., L. H., J. H., postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. por.
boli z prípravného konania čítané výpovede svedkov H. E., R. S., T. O., H. O., E. R. T., splnomocnenca

poškodeného E. F. U., splnomocnenca poškodeného E. E. V., splnomocnenca poškodeného E. E. S.,
výsluchom znalkyne E. D. W. a ňou vypracovaným znaleckým posudkom vrátane jej výpovede, čítaním
znaleckého psychiatrického posudku na poškodeného, znaleckého posudku G. E. E. H., F., postupom
podľa § 269 Tr. por. boli oboznámené ako listinné dôkazy pracovné posudky na obidvoch obžalovaných,
lustrácie, a po prečítaní aj ostatného a spisového dokumentačného materiálu bol ustálený skutkový

a trestnoprávny stav veci tak, ako je uvedené aj vo výrokovej časti tohto rozsudku s dospením súdu
k záveru, že je na mieste aplikovať ustanovenie § 285 písm. a/ Tr. por. a obidvoch obžalovaných B. C.
a H. I. spod obžaloby oslobodiť, lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.

Obidvaja obžalovaní B. C. i H. I. urobili vyhlásenie o nevine.

Obžalovaný B. C. k predmetu obžaloby v podstate vypovedal, že boli v nočnej službe s kolegom H. I.
ako policajti vyslaní na ulicu Východnú, kde mala vyskočiť žena z okna a ujsť na neznáme miesto. Išlo
o potencionálne závažnú situáciu, preto sa hneď dostavili na miesto. Videli tam stáť poškodeného, ktorý
im oznámil, že jeho žena vyskočila z okna. Pýtali sa ho na dôvod takéhoto jej konania, nechcel im ho

však uviesť, resp. uvádzal, že sa nič nestalo, čo im bolo divné. Poškodený bol nervózny, pod vplyvom
alkoholu, čo bolo zrejmé z jeho gestikulácií, motoriky, vyjadrení, čo vedia ako policajti z iných služobných
zákrokov vyhodnotiť. Zistili, že už približne od obeda sa poškodený so svojou ženou hádal, kričal na ňu,
že to nebolo prvýkrát, že sa to deje pravidelne, že požíva alkohol, psychicky aj fyzicky ju napáda. Žena
poškodeného mala byť pod jeho nátlakom, a preto radšej ušla. Po tejto žene následne pátrali, požiadali

o súčinnosti, bolo to však neúspešné, preto sa vrátili na pôvodné miesto, kde bol aj poškodený, na
ktorého vychádzalo podozrenie zo spáchania trestného činu. Poučili ho ako podozrivého aj o trestných
následkoch krivej výpovede, nepravdivého vyjadrovania sa, keďže im išlo o to, aby im skutočne povedal
pravdu, chceli rozšíriť pátranie po širšom okolí, čo aj urobili, použili služobné motorové vozidlo, požiadali
o súčinnosť H., s čím súhlasila, sadla si dozadu do služobného vozidla a takto prechádzali okolité

ulice, sídlisko Sever, rôzne sídliská, železničnú, autobusovú stanicu, vykonávali šetrenie aj u kamarátky
nezvestnej ženy, u jej matky, u ktorej keď boli, tak jej povedali, čo sa deje, bola vystrašená, a že to zašlo
až tak ďaleko. Vrátili sa preto na ulicu Východnú, vonku stál poškodený, H. vysadili a odišli odtiaľ preč
stým,ževslužobnomauteniktonebolanebolmedzinimiapoškodenýmanižiadnykontakt.Následnesa
premiestnili ku Kocke, čo je vzdialenosť možno 100-200 metrov v rámci vykonávania ďalšieho pátrania,

kde sa taktiež zdržujú a pohybujú ľudia. Je tam podnik Kocka a nonstop bar, teda niečo ako nočnýpodnik, videli tam dvoch mladých ľudí, z ktorých jedného poznal, druhého nepoznal. Pýtali sa ich na
poznatkyohľadompátrania,opísaliim,čosadeje,tiežnezvestnúženu,dalisadorečivnormálnejbežnej
rovine. Počas tohto jeho kolega Volna vybehol aj do Kocky skontrolovať a preveriť miesto, či sa tam

nenachádza, prípadne nejaké iné informácie o nezvestnej žene. To, že išlo o 04:00 hod. ráno vie preto,
lebo tí dvaja sami vraveli, že mali pripomienku v mobile, aby v tom čase odišli na autobus. Po tomto sa
rozišli a vykonávali pátranie ďalej. Už nevie po akom čase, ale boli vyrozumení operačným strediskom,
aby znova išli na pôvodné miesto, keďže matka nezvestnej žiadala o ich súčinnosť pri preberaní vnúčat,
čo im tiež potvrdzovalo vnímanie ich podozrenia na poškodeného E. H., že je charakterovo skôr agresor,

keďže takéto veci sa od nich bežne nežiadajú. Približne v rovnakom čase dostali aj hlásenie, taktiež
z operačného strediska, že poškodený E. H. mal byť zbitý policajtami, aby to išli preveriť, preto sa znova
presunuli na ulicu Východnú. Poškodený kým prišiel a pýtal sa ich, či nevedia, akí policajti ho zbili, že
kde sú tí policajti, pýtal sa ich, či nevedia, kde má okuliare, oni však nevedeli o čom hovorí a nevedeli
mu k tomu nič povedať. Pri tomto ich rozhovore nebolo vidno, že by mal poškodený strach, alebo niečo
podobné, nebolo na ňom vidno ani žiadne zranenia, ani, že by bol otrhaný, zablatený a pod., poučený bol

o možnosti podať trestné oznámenie, RZP nebola volaná, keďže poškodený nemal viditeľné zranenia,
sám nežiadal o jej privolanie. Počas celého ich konania a hľadania nezvestnej ženy, neboli v lokalite
uvedenej v obžalobe, teda tzv. „Atilov hrob“, pátranie po nezvestnej vykonávali aj iné hliadky, ako PMJ,
mestská polícia, boli tam aj iní policajti, s ktorými sa niekoľkokrát počas toho pri sebe pristavili a riešili
taktiku pátrania. Mali na sebe štandardné služobné oblečenie, teda tmavozelené nohavice, tmavozelenú

vrhnú bundu, čiernu vestu a čierne topánky, celú službu boli takto oblečení, nič dole nedávali. Toto
konanie vníma ako účelové zo strany poškodeného, ktorý tým chcel odvrátiť pozornosť od seba, od
svojho konania, čo sa mu aj podarilo, pretože on mal byť na mieste podozrivého. Nemali žiadny motív
takéhoto konania voči poškodenému, pokiaľ s ním boli v kontakte, tak bol voči nim slušný, na jeho
správaní, vystupovaní, nevnímali nič, čo by poškodeného malo viesť k tomu, že vidí práve ich, čo bolo

teda už v čase, keď tam prišli po vyslaní operačným strediskom, ktorému tvrdil, že ho mali zbiť policajti,
nemal ani žiadny dojem, že by toto, čo tvrdil bol komunikoval so starou matkou dvoch maloletých detí,
ktorá tam v tom čase bola a prišla pre deti, alebo že by to nejak inak riešil, pričom tam bola. Poukázal
tiež na to, že je nesporné, že poškodený orgánom, teda aj im ako polícii klamal, mal na to guráž, tvrdil,
že žene nič neurobil, že jej nejak neublížil, avšak neskôr bolo preukázané, že ich klamal, a že to bolo

inak. Poškodený bol pod vplyvom alkoholu a zlých emócií, bol nahnevaný, naštvala ho žena, mala mu
spreneveriť peniaze, mal byť hádavý typ.

Obdobne tak spoluobžalovaný H. I. vypovedal k veci s tým, že s kolegom B. C. boli vyslaní na preverenie
oznámenia oznamovateľa v tejto trestnej veci poškodeného H. na ulicu Východnú s tým, že z okna mala

vyskočiť jeho polonahá žena a ujsť na neznáme miesto. Po príchode na miesto stotožnili poškodeného
E. H., povedal, že nevie, prečo jeho žena ušla, že ju nebije, netýra, bol však značne nervózny, bola s ním
zlá komunikácia, nesúvisle rozprával a bol pod vplyvom alkoholu, videl ho prvýkrát v živote. Bola tam aj
L. H., ktorá kričala, plakala, poškodeného obviňovala, že on za to všetko môže, že bije, týra svoju ženu,
že celý deň popíjal a aj sa so svojou ženou hádal. Následne prepátravali okolie. Keď sa vrátili späť poučili

poškodeného E. H. aj o tom, že sám sa môže dopúšťať protiprávneho konania, týrania blízkej osoby,
po čom poškodený ešte viac znervóznel, bol si vedomý, že môže pykať v dôsledku svojho konania voči
žene, po ktorej pátrala aj mestská polícia a PMJ. Následne zisťovali informácie k matke nezvestnej,
H. im mohla pri pátraní pomôcť, preto si sadla k nim do služobného motorového vozidla a vykonávali
ďalej pátranie po rôznych miestach v Martine, boli tiež za dobrou kamarátkou nezvestnej matky, tiež

na R., I. O., počas tohto H. kričala, mala veľký strach, obavu o svoju matku, celý čas plakala. Približne
o 04:00 hod. ráno H. vysadili na ulici Východnej, kde sa nachádzal aj poškodený E. H., nezvestnú
ženu nenašli. Odtiaľ išli na miesto zvané ako zábavné centrum Kocka, kde pokračovali v pátraní po
nezvestnej, boli tam dve osoby mužského pohlavia, ktorých sa pýtali na okolnosti súvisiace s pátraním
po nezvestnej, jedného z nich jeho kolega Ádám po mene poznal, rozprávali sa preto s nimi i v rámci

potreby stotožňovania. Po nejakom čase ich kontaktovalo operačné stredisko, že matka nezvestnej
žiadaasistenciupolície,keďžesiidepresvojevnúčatánaulicuVýchodná,tiežichkontaktovalooperačné
stredisko na preverenie oznámenia poškodeného, že ho mali zbiť policajti. Počas ich kontaktu s týmito
dvoma osobami išiel do objektu zábavného centra Kocka v súvislosti s pátraním po nezvestnej. Po
dostavení sa znova na ulicu Východnú videli ako matka nezvestnej je s maloletými dvomi deťmi,

poškodený ich kontaktoval, že ho mali zbiť nejakí policajti, a či nevedia, kde má okuliare. S kolegom mu
povedali, že nevedia, akí policajti ho mali zbiť, ani kde má okuliare, na samom mieste ich nijak neobvinil,
a ani netvrdil, žeby to mali byť oni, nebolo to nijak vidno ani na ňom, nijak nereagoval, keď videl práve ich,
nevšimol si na jeho tvári žiadne zranenia, žiadne dotrhané oblečenie, odmietol RZP, vzhľadom k tomu,že tvrdil, že sa mal cítiť zranený. Počas pátrania po nezvestnej v lokalite známej ako „Atilov hrob“ neboli,
neboli ani oblečení v civile, mali služobné oblečenie, ktoré počas služby nemenili, bola to klasická zelená
uniforma a služobná čierna vesta.

Poškodený E. H. bol vypočutý priamo na hlavnom pojednávaní, pričom jeho výpoveď bola významne
nekonzistentná, opakovane musel byť konfrontovaný so svojou vlastnou výpoveďou a vlastnými
tvrdeniami rozpornými na hlavnom pojednávaní a aj oproti prípravnému konaniu. Na hlavnom
pojednávaní v podstate poukázal na to, že to, čo sa u nich dialo doma, to nie je predmetom konania, týka

sa to dvoch policajtov, ktorí ho odviedli k Eccu, k poľu, kde mu kázali vystúpiť z auta a tam ho zbili. Myslel
si, že ide vypovedať na políciu. V aute mu bolo naznačované, že má týrať svoju manželku a rodinu,
kázali mu vystúpiť a začali ho udierať, najprv mu dali po tvári, čo bolo párkrát, videl akoby ho chceli začať
kopať, preto si ľahol na zem, teda po úderoch nepadol na zem, ale na zem si ľahol sám, udierali ho po
tvári a po celom tele. V čase, keď stál, keď si ľahol do klbka, tak už ho nekopali, boli tam len náznaky,
že ho idú kopať, keď bol na zemi, tak necítil, že by ho ešte udreli, lebo už išli preč. Nevedel, kde sa

nachádza, nemal okuliare, ale blízko Ecca má záhradku, tak sa zorientoval a volal sestre. Potvrdil, že
volal políciu preto, aby hľadali jeho manželku, nevie ani ako pátranie dopadlo, keďže sám si zistil, kde
sa manželka nachádza. Samotný prokurátor poukazoval na rozpory vo výpovedi poškodeného oproti
prípravnémukonaniustým,žeboldanýeštepriestorobhajobenavypočutiepoškodeného,vrámciktorej
poškodený uviedol, že v ten deň mal s manželkou manželské nezhody, policajti prišli preto, aby hľadali

manželku a nie, aby riešili ich vzťah, odmietol odpovedať na otázku, či v ten deň došlo aj k fyzickému
kontaktu medzi ním a manželkou, odmietol taktiež odpovedať na otázku, či v ten deň mal požitý alkohol
a koľko, následne však po usmernení a poučeniach uviedol, že vypil asi dve pivá, že v kritický deň bol
v byte, následne zmenil svoju výpoveď, že v ten deň boli s manželkou v Šali, teda neboli doma. Potom
bol v byte jeho synovec E. H., L. H., ktorá je manželkina dcéra. Potvrdil, že tam boli aj iné policajné

autá. Keď prišli policajti, on z bytu vyšiel len vtedy, keď ju hľadal po Severe, následne zmenil svoju
výpoveď, keď uviedol, že z bytu odišiel aj s policajtami, a že hľadali manželku, keď predtým tvrdil, že
sám hľadal manželku, nevedel povedať, prečo mali policajti voči nemu takto konať, keď ho predtým
nepoznali a nemal s nimi ani žiaden konflikt, ani oni s ním. Manželku mohli začať hľadať okolo 23:00
hod., hneď prišla štátna aj mestská polícia, auto z Vrútok, z Martina, z mestskej polície, policajtov bolo

viac, komunikácia s policajtami prebehla v byte, pričom všetci policajti boli oblečení komplet v čiernom.
Potvrdil, že policajti odišli s L. H. hľadať manželku. Nejak po 04:00 hod. ráno prišli dvaja policajti,
ktorých najprv nevedel stotožniť a označiť ani na hlavnom pojednávaní, uvedené bolo až na opakované
otázky, keďže bolo zrejmé, že už predtým mal s nimi byť v kontakte v byte aj mal s nimi chodiť po
Severe hľadajúc, uvedené pôsobilo nedôveryhodne popri ďalších mnohých skutočnostiach, ktoré boli

predmetom jeho výpovede, kritického vyhodnotenia, vrátane nutnosti konfrontácie s jeho výpoveďami
z prípravného konania. Po príchode polície nastúpil do auta, myslel si, že ide vypovedať na políciu,
policajtibolivčiernom,následneužuviedol,žesinepamätá,akohobili,bilihovšakrukamipocelomtele,
začali v aute po ňom kričať a tvrdiť, že týra svoju manželku a rodinu, pričom po útoku mu vznikli a mal na
tvári podliatiny, modriny, modriny mal aj na hrudníku, bol u lekára. Po tomto, čo sa stalo, šiel domov do

bytu,kdebolsynovecE.,tieždvemalédeti,L.H.tamnebola,dobytuprišlabývalásvokrazobraťdvedeti,
boli tam aj dvaja policajti, v tom čase už prišli oblečení v zelenom, teda nie v čiernom. Na jednej strane
tvrdil, že jeden policajt mal čierne vlasy a druhý bol blonďák, na druhej strane však poukázal na to, že to
nevidelpresne,lebomalinahlaváchčiapky.Vďalšomodmietolodpovedaťaneodpovedalnaopakované
otázky, či už vtedy ich vedel zidentifikovať jednoznačne tak, ako to mal urobiť s významným odstupom

času na hlavnom pojednávaní aj opakovane, mal na to rôzne časové sledy, tak už uviedol, že si ich „ tak
trochu pamätá“. Následne uviedol, že, keď si už nie jednoznačne pamätá a pritom inak, konkretizoval
policajtov a kto čo mal robiť, tak už tvrdil, že nebol s nimi v kontakte, poprel, že by bol kontaktoval políciu
kvôli sebe, keďže ju kontaktoval kvôli manželke, neuvádzal za akých okolností a prečo sa tam dostal,
nekonkretizoval policajtov. Pokiaľ v prípravnom konaní poukazoval na to, že mal byť dvomi policajtami

bitý po vystúpení z auta s jednou ranou päsťou do pravej časti jeho líca a na sluchy, čo bolo postojačky,
následný úder mal byť päsťou po nose s udretím na nos s tečením mu krvi, s pokračovaním v bitke
s tým, že jeden z policajtov ho zhodil na zem tak, že mu dal päsťou do jeho pravej časti brady v dôsledku
čoho spadol na zem na chrbát, kde ostal ležať, a ešte aj na zemi bol približne dvakrát kopnutý do oblasti
nôh a do oblasti rebier, keďže cítil bolesť, k tomuto na hlavnom pojednávaní uviedol, že si to už tak

nepamätá. K ďalším rozporom oproti výpovedi z prípravného konania kde vypovedal v podstate, že
najskôr dostal do tváre päsťou, a to do nosa, potom mal byť v stoji kopaný druhým policajtom do hrude
jedenkrát, následne ešte v stoji dostal dve rany do tváre päsťou pod pravé oko a do oblasti ľavého
spánku,potomspadolnazemanazemisakrylvklbku,pričombolkopanýdooblastihrudníka,následne,keď rozporuplne a rozdielne vypovedal, ktorý z policajtov, čo mal robiť i v rámci ich popisu, k čomu
na hlavnom pojednávaní uviedol, že výpovede sú opačné s tým, že ani v čase hlavného pojednávania
nevie, ako sa policajti volajú, ani ho nezaujímajú, následne s opätovným poukazovaním na rozpory

vo viacerých výpovediach bez bližšieho zdôvodnenia uviedol, že sa pridržiava úplne prvej výpovede,
následne však s poukazom na to, že v rámci konfrontácií medzi ním a obžalovanými mal potvrdzovať nie
prvú, ale svoju druhú výpoveď i tú, ktorá mu bola čítaná na hlavnom pojednávaní, čo je však v rozpore
s poukazovaním samotného svedka poškodeného na pridržiavanie sa prvej výpovede, ktorá je však
odlišná od ďalšej výpovede aj od konfrontácií, tak k tomuto svedok poškodený uviedol, že si nepamätá, a

možnovypovedalpretotak,lebomutotakbolospisované.Súčasnepoprel,žebyvedelmenápolicajtov,
i keď ich vo výpovediach uvádza a na ďalšiu otázku, že prečo mu potom nevadilo, že vo výpovedi pred
prečítaním aj podpísaním jednoznačne identifikoval policajtov, tak k tomuto už uviedol, že nevie, ako sa
to dostalo do jeho výpovedí, ich mená si nepamätá, napriek tomu, že mu bolo opätovne a opakovane
poukazované na protokoláciu a priame označenie aj s popisom skutku konania a priebehu policajtov tak,
k uvedenému svedok poškodený uviedol, že nevie povedať, že si nepamätá. K ďalšiemu rozporu, keď

v prípravnom konaní poukazoval na to, že mal s manželkou konflikt pre chýbajúce peniaze, chýbajúce
zlato s tým, že dostal „nervy“ a dal manželke tri facky, tvrdil, že boli k sebe milí, že ju psychicky netýral,
zistil tiež, že neplatila výživné manželka podľa dohody na jeho prvé dieťa z prvého vzťahu, tiež keď
tvrdil, že po príchode domov si dal náhradné okuliare, šiel si kúpiť cigarety, a keď sa vrátil do bytu, tak
tam bola tá istá hliadka polície, prišla tam svokra, objavila sa tam L. H., jeho synovec, pričom policajti

robili asistenciu pri preberaní detí jeho svokrou, poukazoval na to, že jeho synovec E. povedal, že ide
o tú istú hliadku polície, pričom on policajtom nič nehovoril, tak k tomuto už na hlavnom pojednávaní
uviedol, že svokre povedal, čo sa malo stať, zmenil svoju vlastnú výpoveď z hlavného pojednávania,
kde najskôr vypovedal, že stotožňuje policajtov, následne však, keď mu synovec E. povedal, že ide o tú
istú hliadku polície, tak tvrdil, že ich nevie stotožniť, poukazoval na to, že to mu synovec E. vravel, že sú

to tí policajti, čo ho zobrali a zbili, v ďalšom už poukazoval znova so zmenou výpovede, že v kontakte
spolicajtaminebol,žeichvidel„lentak“zdiaľky,vtomčaseužmalnaočiachnáhradnéokuliare,súčasne
uviedol, že si nemyslí, že by svokra prišla pre deti preto, že by mal byť agresívny, a že by v tomto
konaní mohol pokračovať. V rámci ďalšej konfrontácie s jeho výpoveďou z prípravného konania, kde
vypovedal v podstate, že policajti boli oblečení v zelenej uniforme, že sestra volala hneď jeho bratovi

po zbití policajtami, nikomu inému už nevolala, konfrontovaný bol aj s veľkosťou svojich dioptrií, keďže
k tomuto vypovedal rozdielne, k čomu na hlavnom pojednávaní už tvrdil, že mu doktorka povedala, že
mu nemôže dať desiatky dioptrie, preto dostal +6 na jedno oko a +5,25 na druhé oko, k čomu uviedol,
že si nepamätá, poukazoval na svedka, svojho synovca E. H., ktorý je jeho krstný syn, má s ním dobrý
vzťah, a to bolo aj v tom čase.

Svedkyňa N. O. rovnako vypovedala na hlavnom pojednávaní, vzhľadom však k rozporom oproti
jej výpovedi z prípravného konania musela byť viackrát s ňou konfrontovaná, pričom na hlavnom
pojednávaní v podstate vypovedala, že jej brat telefonoval, že sa niečo stalo Zuzke, že vyskočila z okna,
čo bolo prvýkrát. Asi za polhodinu jej volal s tým, že či vie čo sa stalo, že boli u nich policajti, že ho

zbili, že vidí v diaľke nejaké svetlá, že sa nevie orientovať. Preto potom volala na políciu, čo sa stalo,
tí jej povedali, že to nie je možné, aby policajti jeho brata niekde zaviezli a zbili, vysadili z auta. Má
len telefonické informácie od brata (poškodeného E. H.). Nevie, akým činom sa „dotrepal“ domov na
Sever, kde bývajú, nevie, či tam už bola svokra, brat jej spomínal, že tam boli policajti v čase, keď
tam bola aj svokra. Svedkyňa uviedla i okolnosť, ktorú jej uviedol samotný poškodený E. H., ktorú

však tento samotný poškodený E. H. neuvádza, a je teda rozporné vyjadrenie v tom, že v čase, keď
zobrali policajti do auta kvôli zbitiu, že L. H. bola v policajnom aute. D. ušla z bytu preto, lebo, keď bol
poškodený v Anglicku, tak jej posielal peniaze, ktoré spreneverila, poškodený jej dal facku, D. tvrdila, že
ju poškodený veľmi týra, prevalila sa táto vec, ktorá je predmetom súdneho konania, tak vyšlo z toho,
že poškodený mal D. týrať. X-krát D. vraveli, že, keď je tak zle, že sa má zobrať a odísť preč. Nevie, ako

mali poškodeného policajti zbiť, nevie, či v aute, alebo inde ako v aute. Myslí si, že to bolo v aute a potom
ho z auta vyhodili. Nevie, či poškodený mal zranenie pod pravým alebo ľavým okom, kedy to však bolo,
to nevie. Aj keď poškodený je jej brat, nie sú v nejakom vzťahu. Potvrdila, že poškodený chodieval na
pivo, v jeho rodine vznikali hádky, v tom čase jeho manželka mala mať frajera, čomu poškodený nechcel
veriť, potvrdilo sa to. Odmietla odpovedať a neodpovedala na opakované otázky ohľadom toho, či jej

brat, t. j. poškodený E. H., zakrýval, alebo nezakrýval svoje konanie o oznámení na policajtov, uviedla,
že „jej brat nie je svätý“. Potvrdila aj to, že je možné, že jej brat, t. j. poškodený E. H., je schopný jej
klamať do telefónu, majú taký vzťah, aký majú. Pokiaľ v prípravnom konaní vypovedala, že poškodený
uviedol, že v aute už okuliare poškodený nemal, že ho policajti kopali aj na zemi, tak k tomuto na hlavnompojednávaní uviedla, že si to nepamätá, nespomenie si z akého telefónu a z akého čísla telefonoval,
nevie povedať, kedy to išiel oznámiť na políciu, brat jej však telefonoval okolo 04:00 hod., mal nastúpiť do
policajného auta v domnení, že idú hľadať D., zdá sa jej, že pri preberaní detí matkou D. boli prítomní aj

policajti, že tam bol aj Michal, Lucia, ale toto je len z počutia, čo jej vravel poškodený. K ďalším rozporom
vo výpovedi, keď v prípravnom konaní v podstate vypovedala, že ten čas mal byť o 02:30 hod., keď
bola zobudená dcérou, vie to podľa toho aj, že sa pozrela na mobil, išlo o telefonát z čísla jej brata,
ďalšie telefonáty už boli zo Zuzinho telefónu, v akom čase to však bolo, nevie, poškodený jej ohľadom
odobratia detí a toho, kto sa ho zúčastnil volal až po udalosti, nie však, keď k nemu prišla svokra, a že

tam už mal byť jej brat F. s rodinou, tak k uvedenému na hlavnom pojednávaní už uviedla, že to nebolo
tak, že by ju zobudila dcéra v čase o 02:30 hod., nepamätá si z akého telefónneho čísla jej poškodený
volal, pripustila, že jej poškodený vravel o dvoch fackách, opakovane však pri svojich vyjadreniach na
hlavnom pojednávaní mykala plecom, k ostatným veciam jej čítaným si ich nebola vedomá.

Svedok E. H. na hlavnom pojednávaní v podstate vypovedal, že vie, že medzi poškodeným a jeho

vtedajšou manželkou bola menšia hádka, že ušla cez okno, čo mu povedal poškodený, ktorý je jeho
krstným, musel niečo vypiť, lebo tak ako sa choval, sa nechová, keď nemá vypité. Najprv ju hľadali
oni aj s L. H., potom prišli policajti, boli tam aj dopravní, hľadali rôzne. Jeho krstný, t. j. poškodený,
bol nahnevaný, jeho dcéra plakala, že mama ušla, jeho dcéra išla s policajtami na policajnom aute ju
hľadať, plakala. Keď krstný prišiel, tak nevie, kde bol, povedal, že ho zobrali policajti do Košút za Atilov

hrob, vravel mu, že má poranenie, niečo s rebrami, o vzniku týchto poranení mu však nehovoril nič,
iba toľko, že ho policajti zbili. Kto boli tí policajti, to nevie povedať, nevidel to. Poškodený mal s jeho
vtedajšou manželkou incident kvôli tomu, že mu spravila dlžoby. Nevidel to, kto napadol krstného, kto
mu mal spôsobiť zranenie. Potvrdil, že poškodený, keď je opitý, tak je konfliktný, často sa krstný so
svojou vtedajšou manželkou hádali. Poškodenému pomáhal s rôznymi vecami na byte, bola to výpomoc,

dával mu za to aj nejaké peniaze. Meno policajta mu povedal samotný krstný. Po konfrontovaní sa
s jeho vlastnou výpoveďou z prípravného konania, v ktorej v podstate poukazoval na tvrdenia a výpoveď
poškodeného, aj keď, ako už bolo rozvedené, tento i tak svoje výpovede menil, tieto neboli konzistentné,
v tom podstatnom však poukazoval na to, že policajt vyzval poškodeného, aby nastúpil do auta, že
nebude potrebovať občiansky preukaz, nasadol pri vchode svojho trvalého bydliska do služobného

motorového vozidla polície, na očiach malo okuliare, po nejakom čase sa krstný vrátil, videl, že nemá
okuliare, videl zranenia na tvári, bol opuchnutý, najmä na ľavej časti od spánku dole k lícnej kosti,
mal modrinu na rebrách, poškodený mu vravel, že ho zbili policajti, že ho odviezli, že dostal päsťou
na tvár a ako spadol, tak ho kopli, že ho zbili obidvaja policajti, Lucia mu povedala, že, ak poškodený
nedá pokoj mame, že ho dá opäť zbiť policajtom, poprel, že by 30.07.2014 večer bola hádka medzi

poškodeným a jeho vtedajšou manželkou ohľadom financií, tvrdil, že poškodený bol úplne triezvy, tvrdil,
že policajti poškodeného volali, preto aj išiel vonku, zakrvavenie tváre nevidel. K čítanej mu výpovede
z prípravného konania na hlavnom pojednávaní uviedol významnú a novú okolnosť spočívajúcu v tom,
že v tom čase, keď vypovedal v prípravnom konaní, bol v strese, krstný, t. j. poškodený E. H., mu vravel,
čo má vypovedať, bránil sa pred krstným, povedal mu, že nebude vypovedať, ale, že povie, ako to všetko

bolo, a že nebude zamlčovať skutočnosti, jeho krstný – poškodený E. H., ho však zmanipuloval, aby
vypovedal inak, nevie prečo to poškodený robil. Potvrdil aj na hlavnom pojednávaní, že preto ani na súd
nechodil (poznámka: svedok sa opakovane, napriek i poriadkovým opatreniam, na hlavné pojednávanie
nedostavoval). Opakovane bol konfrontovaný s jeho vlastnými tvrdeniami v prípravnom konaní, ktoré
mali byť podporné k výpovedi poškodeného E. H., k čomu svedok priamo na hlavnom pojednávaní

uviedol, že poškodený ho zmanipuloval, aby to vravel tak, ako on (poškodený) chce, musel to povedať
tak, ako mu to poškodený povedal, bolo veľa vecí v rozpore, keď mu to hovoril poškodený, tak to opisoval
tak, „ako by sa mu H. zjavil nad hlavou“, poškodený chcel, aby aj on vypovedal, vyslovene ho do toho
nútil. Uviedol ďalej, že bol z tohto nervózny, bol nervózny z poškodeného, a keď aj chodil vypovedať na
políciu, tak býval poškodený s ním a pri ňom, preto je tá výpoveď taká, aká je v spise. Len poškodený

mu povedal, že ho zbili policajti, nepovedal mu však ako. Potvrdil aj, že krstný – poškodený E. H., mu
veľakrát hovoril to, ako má vypovedať, hovoril mu to skoro každý deň, keď tam bol, a keď mu pomáhal
prerábať byt a pri svojich výpovediach v prípravnom konaní sa držal toho, čo mu hovoril krstný, hovoril
veci inak než boli, lebo ho krstný zmanipuloval, nevie, prečo to krstný, teda poškodený robil, ani čo ho
k tomu viedlo.

Svedok F. H. na hlavnom pojednávaní vypovedal rozporuplne a rozdielne oproti skoršej výpovedi
v prípravnom konaní, opakovane musel byť s ňou konfrontovaný, pričom na hlavnom pojednávaní
uviedol, že počul o napadnutí jeho brata policajtami, že mu zlomili okuliare, že ho zaniesli na pole.Jeho brat, poškodený E. H., je krstným otcom jeho syna E. H., ktorý často chodil ku krstnému otcovi na
Východnú ulicu v Martine Sever. Manželka poškodeného mu mala urobiť dlžoby, čo jeho brat zisťoval,
v Šali zisťovať informácie o dlžobe na byte nebol. Vzhľadom k rozporom vo výpovediach z prípravného

konania, kde poukazoval na to, že jeho brat s vtedajšou manželkou a jeho synom išli do Šale zisťovať
informácie ohľadom dlžoby na byte, že sa jeho brat správal neutrálne, tak na hlavnom pojednávaní
túto svoju výpoveď poprel, jeho brat mal byť v podnájme, teda nemal žiadnu dlžobu, ale dlžoba bola
na byte na Severe, nepamätá si to, čo mu povedal jeho brat o napadnutí, nikto mu o tom ani iný
nič nehovoril, hovoril mu o tom syn E. H., v tomto smere bol konfrontovaný aj so svojou opätovnou

výpoveďou z prípravného konania, kde vypovedal, že mu volal brat, že ušla jeho manželka cez prízemné
okno, že zobudil E. a L., že ju išli hľadať, ďalej už nevie, čo sa odohrávalo, ale, že mu volala sestra, N.
O., že policajti mali zbiť jeho brata, čo mu volala okolo 03:10-03:20 hod., preto sa obliekol a s deťmi a
aj so ženou išli do E., k čomu na hlavnom pojednávaní vypovedal, že už si to nepamätá, odstraňované
boli aj ďalšie rozpory v jeho výpovedi z prípravného konania, kde vypovedal, že po príchode na sídlisko
Sever videl Luciu, jej starú matku a dve maloleté deti na chodníku, približne 100 metrov od vchodu, kde

býva jeho brat E., ako odchádzajú na autobusovú zástavku, že tam neboli žiadni policajti, tak k tomuto
uviedol, že mu brat rozprával o tom, ako ho mali zobrať policajti na pole, tam ho biť a kopať, rozbiť mu
okuliare, že to boli rasisti, odporučil mu, aby šiel na lekársku prehliadku a dal regres, mal škrabance,
bolesti rebier, pričom, keďže bol konfrontovaný aj v tejto časti so svojou výpoveďou z prípravného
konania, kde nevypovedal o škrabancoch a bolesti rebier, tak k tomuto uviedol, že na to zabudol, napriek

tomu, že v prípravnom konaní priamo vypovedal, že si žiadne zranenie nevšimol, pretože bol oblečený,
k tomuto už sa nevedel vyjadriť. K ďalšiemu oboznamovaniu sa so skoršou jeho výpoveďou s nutnosťou
konfrontovania, kde vypovedal, že jeho brat, t. j. poškodený, si nepamätal tváre policajtov, tvrdil, že jeden
z nich mu mal dať facku a druhý päsťou do tváre, už v prípravnom konaní si viac nepamätal, čo mu brat
hovoril k napadnutiu, tak k tomuto na hlavnom pojednávaní už uviedol, že si to vtedy pamätal lepšie. Ku

konfliktom medzi poškodeným a jeho vtedajšou manželkou uviedol, že oni mali svoje záležitosti, mala
urobiť nejakú dlžobu na byte, od syna E. vedel iba to, že žena poškodeného ušla cez okno, a že ju
hľadal, i jeho sestra vravela, ako sa poškodený vrátil z Anglicka namyslený, povýšenecký, že ich ako
rodinu neuznával. Jeho brat sa mu nepriznával k tomu, prečo jeho žena vyskočila z okna, až po čase
mu povedal, že si našla priateľa, a že s ním má dieťa, s poškodeným E. H., nemá kontakty, nepíšu si,

nevolajú si, čo mu o veci hovoril syn E., si už nepamätá.

Svedkyňa D. O. na hlavnom pojednávaní v podstate vypovedala, že k skutkovým okolnostiam
prejednávanej veci súdom nevie nič povedať, že jej spolužitie s manželom – poškodeným, bolo
ukončené, hlavnou príčinou jeho ukončenia bolo, že bývalý manžel, poškodený E. H., jej ublížil na

zdraví, nechce sa k tomu vracať, je jej to nepríjemné, hlavným dôvodom bola žiarlivosť poškodeného.
K fyzickému napadnutiu zo strany poškodeného došlo v bydlisku v Martine na ulici Východnej, napadol
ju rukami, väčšinou boli facky, viackrát jej ubližoval, bolo viacero napadnutí, po tom fyzickom napadnutí
v čase prejednávanej trestnej veci zo strany poškodeného sa bála o svoj život a snažila sa z bytu ujsť,
čo sa jej aj podarilo tak, že ušla cez okno bytu a išla sa pred ním schovať do lesa, bola vyzlečená, ušla

v núdzi a rýchlosti tak, že musela vyskočiť z okna. Čo robil poškodený po jej úteku z bytu nevie, dávala
na neho trestné oznámenie, ako to však skončilo nevie. Potvrdila svoje výpovede z prípravného konania,
týchto sa pridržiavala, keď poukazovala na to, že mala s vtedajším manželom – poškodeným nezhody
kvôli tomu, že dosť požíval alkohol. 30.07.2014 bol u nich na návšteve synovec E. H., poškodený
popíjal alkoholické nápoje, vykrikoval jej kadejaké veci z minulosti, snažil sa jej dokázať, že má milenca,

postupne sa stupňovala jeho agresivita spolu so žiarlivosťou, fyzicky ju napadol, potom šiel fajčiť pred
dom, vyžadoval od nej pohlavný styk, ktorý však s ním nechcela mať, dal jej znova viac faciek, na čo
začala plakať, toto sa opakovalo, chcel od nej číslo na neexistujúceho milenca, stále sa stupňovala jeho
agresivita, fackal ju, až využila to, že išiel dať vodu do kanvice, preto ušla do obývačky a vyskočila
von z okna, mala na sebe len tričko a spodné prádlo. Okolo 07:00 hod. dňa 31.07.2024 prišla v tričku

a spodnom prádle k rodičom, osprchovala sa a išla do nemocnice na ošetrenie a na políciu. Od dcéry
vie, že ju hľadali celú noc, že ju nevedeli nájsť. Potvrdila, že sa zadĺžila, že si na to zobrala pôžičku
na to z banky, bola to jej chyba, avšak dôvodom hádky 30.07.2014 nebola zadĺženosť, to už bolo
vyriešené, ale neopodstatnená žiarlivosť jej vtedajšieho manžela, poškodeného E. H.. Vyjadrila svoj
názor na trestné konanie vo vzťahu k napadnutiu jej vtedajšieho manžela policajtami v tom smere, že

jej manžel, t. j. poškodený, bol dosť opitý, takže nevie, ako to všetko mohlo prebiehať, nikdy jej dcéra
nepovedala poškodenému ani pred incidentom, ani po incidente, že by ho mala dať zbiť niekomu inému.
Poškodený väčšinou pil pivo a borovičku, jej trestné oznámenie skončilo tak, že vec už ďalej nechcela
riešiť a uzavreli to na úrade v Martine na odbore všeobecnej vnútornej správy.Svedok P. F. Q. na hlavnom pojednávaní potvrdil, že v roku 2014 bol operačným dôstojníkom zaradený
na OO PZ Martin – Východ, a že náplňou jeho práce bolo aj prijatie telefonického oznamu na tiesňovej

linke 158. Na meno E. H. si už nespomína, nevybavuje sa mu, ani si nespomenie na žiadny hovor,
ma žiadny oznam, ktorý by súvisel s preverovaním napadnutia poškodeného policajtami. Potvrdil čítanú
mu výpoveď z prípravného konania, že po jej prečítaní sa mu vybavila jemná spojitosť, sám nemá nič,
čo by viac uviedol. Poukázal na to, čo už aj predtým uviedol, že to bola vzácnosť, že volal občan,
ktorý potreboval pomôcť a ešte sa to obrátilo v neprospech hliadky. V prípravnom konaní potvrdil, že

okolo 02:00 hod. ráno volal na linku 158 poškodený H. s tým, že mu vyskočila z okna prízemného bytu
manželka, následne tam vyslal hliadku OO PZ Martin – východ a zrejme aj PMJ a počas pátrania po jeho
manželke mu volala pani, že jej syn išiel pomôcť hľadať stratenú tetu, zisťoval, či sa tam nevyskytuje
stratený mladý muž, pričom okolo 05:00 hod. ráno volala iná príbuzná poškodeného, zdá sa mu, že jeho
sestra, ktorá bola nahnevaná a volala s tým, že policajti mali zbiť jej brata, pričom on ju na sto percent
uisťoval, že policajti nemali dôvod zbiť jej brata, keďže potrebovali ich pomoc pri hľadaní manželky

poškodeného. Spojil sa so všetkými hliadkami, ktoré boli do veci zainteresované a pýtal sa ich, či
niekde viezli poškodeného H. mimo trvalého bydliska a či mu nejakým spôsobom fyzicky ublížili, hliadky
odpovedali vo význame, že nikto poškodeného H. nikde neviezol a nikto mu fyzicky neublížil. Okolo
05:00 hod. ráno dňa 31.07.2014 bol hliadkou polície informovaný, že poškodený nebude oficiálne hlásiť
nezvestnosť manželky, pýtal sa ešte hliadky OO PZ Martin – Východ, či sa opýtali poškodeného, prečo

telefonoval svojej sestre, že ho mali zbiť policajti a mali vyviesť smerom na Sučany, pritom poškodený
uviedol, že sestre netelefonoval a bližšie sa k tomu nevyjadroval. Po tomto telefonicky kontaktoval sestru
poškodeného, ktorá mu povedala, že jej brat je už doma, že je u nich opäť polícia, išlo o tú istú hliadku,
ktorá vykonávala pátranie po žene poškodeného, táto žena mu nehovorila v telefonáte nič o tom, že
by sa jej brat – poškodený sťažoval na bitie, táto žena konštatovala, že poškodeného zaujímalo len to,

prečo jeho žena ušla.

Svedkyňa O. O. na hlavnom pojednávaní v podstate vypovedala, že s jej dcérou mal vtedajší manžel –
poškodený hádku, bolo to v noci. Ich vnučka prišla k nim k domu a kričala, že mama vyskočila z okna,
nevie ju nájsť, že sa stratila. Ich dcéra D. prišla k nim až nadránom, bola naľahko oblečená, v tričku

tak, ako vyskočila z okna. Vie, že zať – poškodený E. H., holdoval alkoholu, mohla vzniknúť hádka pod
vplyvom alkoholu u neho, bola aj bitka, fyzicky jej ubližoval, dôvodom hádok medzi nimi býval alkohol
a žiarlivosť zo strany poškodeného. V prípravnom konaní naviac vypovedala, že, keď prišla do bytu,
tak vonku pred bytom postával poškodený a čakal, čo bude, bol rozrušený, obliekli deti a išli aj spolu
s Luciou k nim domov, čo bolo okolo 04:00 hod. ráno dňa 31.07.2014. Potom šli podať trestné oznámenie

na poškodeného E. H., na ulici však zbadali dcéru D., ako k nim ide, bola bosá, v spodnom prádle,
doudieraná, preto ju zobrali domov, postarali sa o ňu, zobrali ju na ošetrenie do nemocnice a odtiaľ išli
na políciu podať trestné oznámenie. Potvrdila tiež, že sa jej niečo zdá, že mali finančné problémy medzi
sebou, ale, že sa to potom nejak vyrovnalo. Potvrdila, že, keď jej prišla vnučka oznámiť a kričala, že
mama vyskočila z okna, že si myslí, že tam boli aj policajti, aj keď nevie, či vnučka prišla s policajtami,

ale bolo tam policajné auto, ktoré prišlo za ňou, policajti sa pýtali, kde by mohli hľadať jej dcéru D..
K tomuto na hlavnom pojednávaní uviedla, že si nepamätá veľmi na to ohľadom policajtov, ani ohľadom
vnúčeniec, už to má zahmlené, bola rozrušená, bola jej pripomenutá výpoveď z prípravného konania,
kde vypovedala, že po tom, ako prišli ku vchodu, kde bývala jej dcéra s poškodeným, že tam boli viacerí
ľudia, a že tam boli aj policajti, nevšimla si však, kde kto stál, tak k tomuto uviedla, že absolútne nevie,

že či obžalovaní boli na mieste ako policajti, celkovo si ľudí nepamätá.

Svedkyňa L. H., J. H., na hlavnom pojednávaní v podstate vypovedala, že jej nevlastný otec – poškodený
E. H., napadol jej mamu keď spali, vošiel do izby, začal ňou triasť, že jej mamička vyskočila z okna,
a tak sa to celé spustilo. Išla ju hľadať, vykrikovala po nej, bolo jej hrozné si na to spomínať na hlavnom

pojednávaní. Hľadala sa, zavolali sa policajti, pričom sa našla až nadránom, keď utekala k starej mame.
Jej nevlastný otec jej už nie je nič, tvrdil, že ho niekto zbil, nejakí policajti a obvinil policajtov ani nevie
ako, pričom jej nevlastný otec je alkoholik a ani nevie, čo sa mu vlastne stalo, aj v tom období ho niekto
napadol, v kuse ho niekto napádal. S jej mamou sa poškodený pohádal, podozrieval ju, že má milenca,
bol žiarlivý nielen na ňu, ale aj na poškodenú, dôvodmi hádky medzi poškodeným a jeho manželkou,

matkou svedkyne bývalo jeho popíjanie každý deň alkoholu, pritom jej matka alkohol vôbec nepije,
hádali sa aj kvôli peniazom a dlhom. Jej matka musela vyskočiť v nohavičkách a tričku, bola bosá,
pršalo. V rámci hľadania prišli aj štátni policajti, nepamätá si, či aj mestskí, povedala im, čo sa stalo
a pustili sa do hľadania, hľadali aj na autách, aj na pešo, nehľadala ju len s policajtami, ale aj sama sostarou matkou. Poškodený behával kade tade, popíjal, bol aj v Kocke. Nespomína si, že tí policajti, ktorí
boli na hlavnom pojednávaní, či ju hľadali, jeden z nich sa jej však vybavuje, ten ju utešoval, aby sa
nebála, že ju nájdu, všetci ju utešovali, keďže bola na dne a padala na zem od zúfalstva. Potvrdila svoju

výpoveď z prípravného konania, kde v podstate poukazovala na to, že toho dňa 30.07.2014 sa jej matka
s otčimom hádali celý deň, bol tam aj jej bratranec E. H., otčim do matky stále hučal, podozrieval ju, že
mámilenca,dôvodomhádkyboliajdlhy.Otčimjuzobudilfackamiatriasolsňou,povedaljej,žemamička
vyskočila cez okno, otčim škriekal, zavíjal, že má ísť hľadať mamu, hľadala ju. Po trištvrte hodine
uvidela, že prišli aj policajti, najskôr štátni, boli tam dve hliadky štátnej polície, potom hliadka mestskej

polície, hľadali ju, nastúpila do vozidla hliadky štátnej polície, kde bol aj jej otčim pri nastupovaní, tiež
jej bratranec E.. So štátnymi policajtami hľadali mamu kade tade, čo trvalo približne do 04:00 hod. dňa
31.07.2014, kedy zo služobného motorového vozidla policajtov vystúpila, následne policajti odišli a išli
hľadať mamu. So starkou sa dohodla, že príde po deti, čakala ich, prišli policajti, prosila ich, aby tam
zostali pred vchodom, keby poškodený, jej otčim, vyvádzal a nechcel im dať deti. Keď brali deti, tak
poškodený po všetkých kričal, a keď policajtov zbadal, tak im začal hovoriť, že ho niekto zbil, poškodený

bol opitý. Potvrdila, že poškodeného išli udať, potom však trestné oznámenie stiahla, keďže sa nechcela
naťahovať s políciou, myslí si, že poškodený dostal nejakú pokutu. Potvrdila, že v tom čase bol medzi
otčimom a E. dobrý vzťah, teraz je to už inak, v tom čase bol E. pravá ruka poškodeného. Keď potom
neskôr stretla E. H., tak jej povedal, že poškodený ho nahovoril, aby si navymýšľal na policajtov. Na
poškodenom E. H. si nevšimla žiadne zranenia a pritom on je taký ožran, že bohvie kde spadol. Výslovne

vypovedala, že nevidela nastupovať otčima do policajného auta, uvedené absolútne poprela, nebolo
absolútne ani nič také, že by mali mať policajti dôvod zle na poškodeného vystupovať, práve naopak, to
poškodený bol taký, celý život s každým robí rozbroje. Potvrdila tiež, že videla ísť otčima do Kocky a už
vypovedala aj predtým, že bol opitý, a že tam chodieval pijávať každý deň.

Svedkyňa B. H. na hlavnom pojednávaní v podstate vypovedala, že si už z toho čo sa malo udiať
nepamätá nič, poškodený je jej švagor. Volal im, čo sa však tam dialo, nevie povedať, nepamätá si ani
čas, kedy volal. Povedal mužovi, že ho niekto zbil, nespomínal to, že kto. So švagrom – poškodeným, má
zlý vzťah, vôbec sa nestretávajú, nechcela ho ani vidieť, robil im zle, vybľakoval peniaze, išlo o rodinné
záležitosti. Potvrdila, že poškodený zvykol požívať alkoholické nápoje, aké účinky to na neho malo nevie.

Na hlavnom pojednávaní výslovne uviedla, že si nepamätá ani podstatné veci, ani nevie, či si to vtedy
pamätala to, keď vypovedala, nepotvrdia informácie, ktoré jej boli čítané, ktoré mala mať v čase jej
pôvodnej výpovede.

Svedok E. X. v podstate vypovedal, že si pamätá na deň z 30.07.2014 na deň 31.07.2014, keďže dostal

peniaze za vyplatenú zákazku, preto išiel oslavovať svoje narodeniny spoločne aj s E. Q. do Kocky,
z ktorej odchádzali okolo 04:00 hod. dňa 31.07.2014. Pri odchode sa rozprávali s policajtami, prvý
autobus, mal ísť po 04:00 hod. im ušiel, preto čakal na druhý autobus, ktorý mal ísť 05:10 alebo 05:12
hod., s ktorým aj išli. Nevšímal si ľudí, ktorí prišli, alebo odišli z Kocky, nepoznal iných až na E. Q.. Keď
vyšli okolo 04:00 hod. dňa 31.07.2014 z Kocky, stretli policajnú hliadku, pristavila sa pri nich, zistil, že

E. Q. sa pozná s jedným policajtom, on sám policajtom vykal. Policajti im povedali, že hľadajú nejakú
zbitú ženu z bytu, oni im povedali, že v Kocke žiadna zbitá žena nebola, s policajtami sa mohli celkovo
rozprávať asi trištvrte hodinu.

Obdobne svedok E. Q. vo svojej výpovedi potvrdil, že z 30.7.2014 na 31.07.2014 oslavoval s kamarátom

E. X. jeho narodeniny v Kocke v Martine. V Kocke mohlo byť ešte asi 10-15 ľudí, on však oslavoval len
vo dvojici s E.. Z kocky odchádzali na prvý autobus, čo bolo asi o 04:00 hod. dňa 31.07.2014, vypili
spolu pár pív. Ešte, keď sa nachádzali v Kocke, tak nemal tušenie, že sa v okolí Kocky vykonáva nejaké
pátranie po osobe. Po odídení z Kocky okolo 04:00 hod. dňa 31.07.2014 sa dostali na autobus asi okolo
04:45 hod. až 05:00 hod. dňa 31.07.2014. Keď vyšli z Kocky, stretli hliadku štátnej polície, z ktorej poznal

osobne B. zo sídliska v Martine, keďže ztadiaľ pochádza. Policajti ich oslovili ako vyšli z Kocky, povedali
im o nejakej zbitej žene, že po niekom pátrajú, rozprávali sa s nimi asi pol až trištvrte hodinu, potom
išli na autobus.

Svedok H. E. v podstate vypovedal, že bol príslušníkom PMJ KR PZ Žilina, keď boli vyslaní na ulicu

Východná v Martine z dôvodu hľadania ženy, na mieste bol jej manžel, tiež hliadka OO PZ Martin –
Východ, hliadka Mestskej polície. Počas hľadania po žene sa niekoľkokrát stretli s hliadkami navzájom,
všimli si v služobnom motorovom vozidle OO PZ Martin – Východ mladú ženu, pravdepodobne dcéru
hľadanej ženy. Poprel, že by videl nastupovať do služobného osobného motorového vozidla hliadky OOPZ Martin – Východ poškodeného E. H., pri preberaní maloletých detí starou matkou hľadanej neboli.
Ich hliadka poškodeného fyzicky nenapadla.

Svedok R. S. v podstate vypovedal obdobne ako skôr vypočutý svedok H. E..

Svedok T. O. vypovedal obdobne ako svedok H. E..

Svedok H. O. vypovedal taktiež obdobne ako svedok H. E..

Splnomocnenci poškodených strán E. F. U. za Sociálnu poisťovňu, E. E. V. za Dôveru, zdravotnú
poisťovňu a E. E. S. za spoločnosť S. T., T., vypovedali v súvislosti s uplatňovanými nárokmi na náhradu
škody, pričom však v tejto súvislosti všetci poškodení, t. j. nielen títo, neboli ako poškodené strany
pripustení s uplatňovanými návrhmi na náhradu škody na hlavné pojednávanie, keďže ako poškodení
nemôžu uplatňovať nárok na náhradu škodu vo vzťahu k obvineným, ktorí boli zaradení v rámci výkonu

služobnej činnosti, resp. v rámci služobných úloh, byť vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi, t. j. k času
tvrdenej trestnej činnosti za skutkových okolností obžalobou tvrdených.

Z výsluchu znalkyne E. D. W., vrátane jej výpovede a oboznámeného ňou vypracovaného znaleckého
posudku v podstate vyplýva, že poškodený E. H. má intelekt v pásme priemeru, pričom však kapacita

pamäťových funkcií nekorešponduje s dosiahnutým intelektom a kvalitatívne zvláštnosti pamäťových
funkcií (konfabulácie) mu s veľkou pravdepodobnosťou nevedia umožniť správne a úplne vnímať
prežívané a sledované udalosti a následne si ich pamätať a reprodukovať ich. Výpoveď poškodeného
E. H. nie je možné považovať za vierohodnú, pričom na základe analýzy jednotlivých výpovedí
a odpovedí počas psychologického vyšetrenia zistila, že výpoveď poškodeného obsahuje len 14

bodov z možných dosiahnuteľných 38 bodov. Poukázala na to, že poškodený E. H. síce nebol pri
svojej výpovedi ovplyvnený inou osobou, verí jej však len on sám, že sa udalosti a skutočnosti
stali tak, ako to uvádza a popisuje. Poškodený neutrpel psychotraumu, súčasne konštatovala, že
nie sú u neho prítomné žiadne zmeny v prežívaní v zmysle prejavov posttraumatickej stresovej
poruchy, poškodený očakáva potvrdenie dôležitosti vlastnej osoby. U poškodeného nie sú v rovnováhe

rozumové schopnosti s pamäťovými funkciami a ich kvalitou, sú prítomné konfabulácie ako nevedomý
mechanizmus, prítomné sú črty paranoidného spracovania, žiarlivostné a emulačné myšlienky, resp.
koncepcie. Všeobecná vierohodnosť je síce u poškodeného zachovaná, avšak vo vzťahu k špecifickej
vierohodnosti si poškodený veci dopĺňa, vypĺňa si vlastný príbeh, čo sa týka vyšetrenia zistených znakov,
ktoré svedčia o konfabuláciách, pritom nie je možné určiť, ktoré veci dopĺňa, a ktoré nie. Poškodený

sám v priebehu úkonov a opisu udalostí poskytuje subjektívnu interpretáciu, opakovane v priebehu
popisovania udalostí interpretuje subjektívne skutočnosti. Na základe znaleckého vyšetrenia, ako už aj
v znaleckom posudku uviedla, konštatuje, že výpoveď poškodeného, jej konzistentnosť a vierohodnosť
nie je valídna, poškodený konfabuluje, čo zistila na základe štandardizovaného psychologického testu,
t. j. na základe pamäťového testu učenia. Je pritom rozdiel v skúmanej kvalite jedinca, ak si niečo

nepamätá na rozdiel, ak si tam niečo vloží, a čo je presne ten rozdiel, že kapacita mnestických
funkcií, ktorá je u poškodeného v pásme podpriemeru a potom sú aj kvalitatívne zmeny v mnestických
funkciách, čo znamená, že poškodený sa ako keby neuspokojil s kapacitou, ale potreboval dovymýšľať
alebo reprodukovať podnet, ktorý nepočul, pritom ďalej poukázala aj na to, že v čase jej vyšetrenia
nebol pod vplyvom alkoholu, bol v bezpečnom prostredí, jeho výpoveď a celá spolupráca vrátane

výsledkov sú valídne a nemá dôvod pochybovať, že by validita týchto podmienok v prostredí v čase
tvrdeného činu v reálnom prostredí a za okolnosti, ktoré môže len predpokladať, že vplyv alkoholu,
afektívne silné rozrušenie, že vplýva na výpoveď vo väčšej miere, ako v laboratórnych podmienkach.
Znaleckým vyšetrením našla u neho znaky patriace pre konfabulácie, prikláňa sa skôr k nevedomému
mechanizmu, že nie je vedome upravená realita klamstvom a jednoducho poškodený to tak má.

Skutočnosť, že poškodený mal svedka E. H. zmanipulovať, na čo tento svedok opakovane vo výpovedi
poukazuje, tak k uvedenému znalkyňa uviedla, že táto skutočnosť zapadá do paranoidne nastaveného
spôsobu vnímania reality, zvýšenia hypercitlivosti, zvýšenej citlivosti a vnímania reality podľa skutočnosti
poškodeným, t. j. paranoja.

Zo znaleckého vyšetrenia duševného stavu svedka poškodeného E. H. v podstate vyplýva, že
u poškodeného nezistili duševnú poruchu, či chorobu v užšom zmysle slova, t. j. psychózu, že mal
zachovanú v čase skutku ovládaciu i rozpoznávaciu zložku konania, že chápe zmysel trestného konania,
pričom komplexnejšie a podrobnejšie vyšetrenie psychických funkcií spadá do kompetencie znalca –psychológa (čo aj bolo predmetom znaleckého skúmania a už rozvedené v inej časti odôvodnenia
rozsudku), poškodený nie je závislý od alkoholu, ani iných psychotropných látok, požitý alkohol v čase
skutku neovplyvnil správanie a vnímanie udalostí.

Zo znaleckého posudku znalca G. E. E. H., F. vyplýva, že po oboznámení sa s potrebným
spisovým materiálom v rámci zdravotnej dokumentácie poškodeného a zaznamenaných záznamov
z chirurgického vyšetrenia z 31.07.2014, záznamu z neurologického vyšetrenia z 31.07.2014, záznamu
obvodného praktického lekára z 01.08.2014, záznamu z chirurgického vyšetrenia zo dňa 12.08.2014

s práceschopnosťou od 16.08.2014 vyplýva, vrátane oboznámenia sa so skôr podaným znaleckým
posudkom E. O. G., ktorý nie je procesne spôsobilý na použitie ako dôkaz (úmrtie), tak preto ako
do konania pribratý nový znalec uviedol v záverovej časti znaleckého posudku, že poškodený E.
H. 31.07.2014 bol vyšetrený dvoma nezávislými lekármi – špecialistami: chirurgom a neurológom,
pritom v lekárskych záznamoch z uvedených vyšetrení nie sú uvedené, písomne zadokumentované
a objektivizované žiadne vonkajšie poranenia tváre a hrudníka v zmysle opuchu čela, opuchu sánky,

krvnej podliatiny sánky, čela, alebo hrudníka. Diagnóza stanovená chirurgom, t. j. zmliaždenie tváre
a hlavy sa nanajvýš pravdepodobne opierala len o subjektívne udané ťažkosti poškodeného, pričom
bolesťčelaasánkyprivyšetrenípoškodenývôbecbolestivostihrudnejstenyneuvádzal.Pôvodnénálezy
a tvrdenia pôvodného znalca vôbec nezodpovedajú záznamom z dostupných lekárskych vyšetrení
v spisovom materiály. V lekárskych správach od chirurga, neurológa a všeobecného lekára neexistujú

údaje, že poškodený podstúpil RTG vyšetrenie hrudníka, na žiadnom mieste v nálezoch od chirurga,
neurológa, nie je zmienka o tom, že poškodený udáva pohmatovú bolesť tváre, nie je zmienka
o tvoriacich sa opuchoch a krvných podliatinách tváre, o krvnej podliatine ľavej strany hrudníka a tiež
neexistuje údaj, že by sa poškodený sťažoval na bolesť pri otváraní úst. V záverovej časti k tomuto
znalec jednoznačne konštatoval, že u poškodeného neboli pri lekárskych vyšetreniach objektivizované

žiadne mechanické poranenia tváre (krvné podliatiny, opuch) a hrudníka (krvná podliatina). V ďalšom
znalec poukazuje na to, že je krajne nepravdepodobné, že by nezávisle od seba dvaja lekári (chirurg
a neurológ) písomne nezadokumentovali pri vyšetrení poškodeného poranenia tváre (počínajúci opuch
krvné podliatiny čela a sánky) a hrudníka (zreteľnú krvnú podliatinu na ľavobočnej ploche), ak by
tieto poranenia u poškodeného pri daných vyšetreniach boli zistené. Je možné dôvodne predpokladať,

že poškodený E. H. v kritickú dobu dňa 31.07.2014 neutrpel žiadne poranenia tváre a hrudníka.
Vzhľadom na toto zistenie je irelevantné a bezpredmetné hodnotiť mechanizmus a spôsob vzniku
poranení, obdobne tak sa vyjadril k posúdeniu prijateľnosti výpovede poškodeného z medicínskeho
a znaleckého hľadiska, keď konštatoval, že k poraneniam ako uvádza poškodený nedošlo, resp.
uvedené poranenia neboli pri lekárskych vyšetreniach písomne zadokumentované. Vzhľadom ku

skorším zisteniam a odpovediam je irelevantné a bezpredmetné hodnotiť príp. iný mechanizmus
a spôsob vzniku poranení. Keďže nedošlo k poruche zdravia následkom poranení je bezpredmetné
hodnotiť dĺžku liečby a práceneschopnosti poškodeného E. H., a keďže nedošlo k poruche zdravia
následkom poranení, je rovnako bezpredmetné hodnotiť charakter obmedzenia v obvyklom spôsobe
života a jeho dĺžku, bodové hodnotenie poškodenému neprináleží a rovnako je irelevantná otázka mu

položená ako znalcovi, či zranenia zanechali, resp. zanechajú trvalé následky a v prípade kladnej
odpovede, aby uviedol, aké trvalé následky a v čom spočívajú, a to z dôvodu, že poškodený neutrpel dňa
31.07.2014 žiadne poranenia. Znalec súčasne poukázal na to, že sa nestotožňuje so závermi skoršieho
znalcavtom,žeľahképoraneniatváre(napríkladočnica,líce,sánka,čela,nosapod.)tupéhocharakteru
typu ložiskového zmliaždenia s miernym opuchom, či miernou krvnou podliatinou si paušálne vyžadujú

dobu liečby a práceneschopnosti všeobecne 10-21 dní, keďže obdobné poranenia sa môžu vyhojiť aj
do 7 dní, nemusia ani vyžadovať práceneschopnosť a spravidla sa takéto poranenia hoja spontánne,
bez nutnosti lekárskeho ošetrenia a pri ľahkých kontúziách (zmliaždeniach) kože tváre, bez výraznejších
opuchov, či krvných podliatinách je obmedzenie v obvyklom spôsobe života spravidla minimálne a je
sprevádzané obvykle miernou lokálnou bolestivosťou v mieste zmliaždenia a estetickým hendikepom

(opuch tváre, krvné podliatiny) bez závažnejšej funkčnej poruchy.

Z pracovného posudku na obžalovaného H. I. vypracovaného nadriadeným policajným orgánom
vyplýva, že je v služobnom pomere už od 01.07.2012, počas celého svojho pôsobenia si plní svedomite
úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.
Vykonáva štátnu službu osobne, riadne a včas, pri výkone štátnej služby dodržiava pravidlá služobnej
zdvorilosti a správa sa slušne k štátnym zamestnancom a v služobnom styku aj k ostatným občanom,
štátnu službu vykonáva nestranne, riadne dodržiava služobnú disciplínu. Poukázané bolo aj na to, že mubola uložená disciplinárna odmena za prejav úsilia pri záchrane života mužovi, ktorý sa snažil spáchať
samovraždu skokom do rieky, hliadkou bol muž vytiahnutý na breh a aj napriek tomu, že nespolupracoval
a bol agresívny.

Z pracovného posudku na obžalovaného B. C. jeho nadriadeným policajným orgánom vyplýva, že tento
je zaradený vo funkcii policajta vykonáva funkciu staršieho referenta, prácu v komunitách, v služobnom
pomere je od 01.01.2009, je disciplinovaný, spoľahlivý, dodržiava služobnú disciplínu a služobnú
zdvorilosť na vysokej úrovni, využíva v plnej miere fond pracovnej doby, do služby nastupuje načas, je

riadne ustrojený a vystrojený, štátnu službu vykonáva nestranne a plneniu svojich služobných povinností
pristupuje zodpovedne s maximálnym nasadením.

Z lustrácií ZVJS vyplýva, že ani jeden z obžalovaných v ňom nemá žiaden záznam, obdobne zistenia
vyplývajú aj z lustrácie Generálnej prokuratúry, až na túto jednu súdom prejednávanú trestnú vec, ani
jeden z obžalovaných nemá žiaden záznam v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov

a rovnako tak nemajú žiadny záznam v odpise z registra trestov.

Okresný súd Martin po riadení dokazovania postupom uvedeným v Trestnom poriadku, prihliadajúc
na dôkazy vykonané na verejnom hlavnom pojednávaní predovšetkým stranami, pri zachovaní ich
rovnosti, hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení

všetkých okolností jednotlivo, i ich súhrnne, nezávisle od toho, či by ich obstaral sám, alebo orgány
činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán a takto dospel k záveru, že v danej trestnej
veci vo vzťahu k žalovanému skutku a osobám obžalovaných B. C. a H. I., vykonané dôkazy
nevyznievajú jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností o tom, že sa skutok vôbec stal, a keďže
nie je ucelená reťaz ako priamych, tak aj nepriamych dôkazov, z ktorých by sa mohol jednoznačne

a bezpečne vyvodiť záver, že sa stal skutok, ktorý je predmetom stíhania, naopak sú tu dôvodné
pochybnosti o tom, že sa stal, musel súd obidvoch obžalovaných postupom podľa § 285 písm. a/
Tr. por. riadiac sa prísne zásadou „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ ich spod obžaloby
oslobodiť. Z výsledkov detailne rozvedeného dokazovania vyplynulo v tom základnom, že obidvaja
obžalovaní od samého počiatku trestného konania vo veci trestnú činnosť kladenú im v obžalobe za vinu

zásadne a rázne odmietajú, popierajú, k jej spáchaniu sa v nijakom smere nepriznávajú,. Vykonaným
dokazovaním nebol zistený žiadny zákonný ani skutkový dôvod k tvrdenému konaniu tak, ako je
obidvom obžalovaným v obžalobe kladený za vinu, je zrejmé, že tieto vychádzali z výpovede nosne
poškodeného E. H., ktorý však zásadným, významne nevierohodným spôsobom a v mnohých smeroch
na hlavnom pojednávaní, i tým rozporným už v prípravnom konaní, vypovedal rozporuplne, nejednotne,

popieral svoje vlastné výpovede, menil ich, prekrúcal, vo vzťahu k nevyhnutne potrebným okolnostiam
z pohľadu obžaloby, ktoré práve ním ako priamym svedkom poškodeným mali byť jednoznačne a bez
akýchkoľvek pochybností na sto percent verifikované, ustálené a v tom trestne významnom nemenné,
čo v danom prípade v žiadnom prípade nie je dané. Súčasne tak je nutné konštatovať, že i ďalšie
výpovede, ktoré mali byť počas prípravného konania podporne na strane poškodeného, sa v tomto

svetle vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní takto v žiadnom prípade neukazovali, ostali
rozporuplné, popierané, nepamätané, nesúladné, svedkovia nepotvrdzovali svoje výpovede, resp.
poukazovali na to, že vychádzali z tvrdení toho, čo im uvádzal poškodený, tieto však oni samotní
priamo nevideli, čo sa týka priebehu skutku a konania samotných obžalovaných tvrdených poškodeným.
Mimoriadne významnou je výpoveď svedka E. H., ktorý bol v podstate jediným významným a podporným

svedkom na strane tvrdení poškodeného, ktorý s ním mal byť bezprostredne po skutku uvedeného
v obžalobe v kontakte vzájomnom, ktorý mu mal popisovať, čo a ako sa stalo, čo videl, pritom z úkonov
vykonávaných súdom prvotne nebolo zrejmé, prečo sa svedok nedostavuje na hlavné pojednávanie, na
ktoré býval predvolávaný, s poriadkovým postupom voči nemu, uvedené sa objasnilo až na hlavnom
pojednávaní, keď bol priamo tento svedok vypočutý, kde už jeho výpoveď bola podrobne rozobratá,

rozvedenávinejčastiodôvodneniarozsudku,vpodstatezozáverom,žetentosvedokpokiaľpotvrdzoval
výpoveď poškodeného, ktorá však samotná bola rozporuplná, nesúladná, opakovane sa meniaca
v podstatných, už rozvedených, skutkových okolnostiach, tak bol týmto poškodeným zmanipulovaný,
bol pod tlakom a musel vypovedať to, čo mu veľakrát vravel a opakoval poškodený ako má vypovedať,
čo má na polícii hovoriť, na policajné úkony ho pritom sprevádzal. O tlaku na neho poškodeným sa

zdôvoril aj svedkyni L. H., takéto konanie poškodeného zapadá aj do znaleckých zistení paranoidne
nastaveného spôsobu vnímania reality poškodeným. V nadväznosti na uvedené potom sú významné
aj ďalšie zistenia a závery znaleckého dokazovania psychologičkou vo vzťahu k poškodenému E. H.
opakujúc a zhrnúc, že poškodený si vypĺňa vlastný príbeh, nevedome konfabuluje, konštatuje sa, žejeho výpoveď, konzistentnosť a vierohodnosť nie je daná, že poškodený má potrebu si dovymýšľať,
alebo reprodukovať podnet, ktorý nepočul, poškodený má zvýšenú hypercitlivosť, zvýšenú citlivosť
a vnímanie reality, na druhej strane sa však znalkyňa v tomto smere prikláňa skôr k nevedomému

mechanizmu poškodeného, t. j. že poškodeným nie je vedome upravená realita klamstvom, a že
poškodený to tak jednoducho má. Mimoriadne významným v prospech obžalovaných a v smere potreby
vychádzať súdom z dôvodných pochybností o tom, že sa vôbec skutok stal, je aj vypracovaný znalecký
posudok znalcom G. E. E. H., F., z ktorého opakujúc a zhrnúc vyplýva, že pri lekárskych vyšetreniach
poškodenéhoneboliobjektivizovanéžiadnemechanicképoraneniatváreahrudníkaajemožnédôvodne

predpokladať, že poškodený v kritickú dobu dňa 31.07.2014 neutrpel žiadne poranenia tváre a hrudníka
opakujúc a zdôrazňujúc, že poškodený bol vyšetrený nezávisle od seba dvomi špecialistami, chirurgom
a neurológom, a je krajne nepravdepodobné, že by písomne nezadokumentovali pri vyšetrení poranenia
tváre a hrudníka poškodeného, v závere v ďalšom znaleckým skonštatovaním, že k poraneniam,
ako ich uvádzal poškodený, nedošlo, nedošlo ani k poruche zdravia následkom poranení, súhrnne a
v závere s konštatovaním, že poškodený dňa 31.07.2014 neutrpel žiadne poranenia. V nadväznosti

na uvedené zistenia sú významnými aj zistenia v prospech k osobám samotných obžalovaných, ktorí
sa doposiaľ nedopustili žiadneho pochybenia v rámci doteraz nimi vedeného spôsobu života, nemajú
žiadne záznamy v dostupných lustráciách, sú úplne bezúhonnými, dlhodobo príkladne hodnotenými
svojimi nadriadenými s významne dlhou dobou ich pôsobenia ako príslušníkov policajného zboru.
Poškodený priamo po tvrdenom spáchaní činu obžalovaných vôbec pred inými osobami tam prítomnými

ani neidentifikoval, nielen obžalovaní, ale ani iní jednoznačne nevideli na poškodenom zranenia,
ktoré by v prípade popisovanom obžalobou, významne však tvrdenými poškodeným jednoznačne by
museli byť zjavne a jasne viditeľnými, navyše neboli objektivizované ani špecialistami, s vyústením do
znaleckých zistení, poškodený je svedkami s ním v príbuzenskom, resp. obdobnom vzťahu popisovaný
negatívne, neudržiavajúc s ním ani vzťahy, s vyjadreniami, že je schopný aj klamať, čo len dokresľuje

znalecké zistenia, vôbec nikto nepotvrdil tvrdenia poškodeného, že by tento nastupoval do policajného
vozidla, dvaja svedkovia potvrdili, že v čase tvrdenom poškodeným o jeho odvezení a bití policajtami,
boli títo policajti – obžalovaní preukázateľne na úplne inom mieste a v dlhšie trvajúcom kontakte
vylučujúcom tak byť inde, navyše je dostatočne zrejmý možný, aj keď nie jednoznačne preukázaný,
motív konania poškodeného, ktorý bol práve obžalovanými policajtami poučovaný aj ako podozrivý,

vychádzali zistenia o jeho možnom protiprávnom konaní, vedomý si hrozby či už stíhania, alebo
iného postihu s poukazovaním na z jeho strany možné týranie, fyzické a psychické napádanie práve
políciou v tom čase hľadanej jeho manželky nevediac, ako sa vec bude ďalej vyvíjať, mal byť pod
vplyvom alkoholu , v strese, nervózny, inak i povedané dôvod a motivácia poškodeného mohla byť daná
okolnosťami, ktoré bezprostredne súviseli s pátraním po v tom čase nezvestnej osobe – v tom čase

jeho manželke, keď je zrejmé, že jej vyskočeniu z okna predchádzal konflikt, hádka, žiarlivostné scény,
poškodený mal byť pod vplyvom alkoholu, poškodený mal vedomosť o tom, že sa rozbehlo pátranie
po nezvestnej osobe, v tom čase pri nevedomosti viacerých policajných zložiek, ktoré do neho boli
zapojené, čo v končenom dôsledku vyšlo na povrch, a o ktorom aj a nielen samotná bývalá manželka
poškodeného vypovedala v rámci správania sa a konania poškodeného E. H. voči nej s podaním

trestného oznámenia, s potrebou jej ošetrenia, so zraneniami a v neposlednom rade riešením jej životnej
situácie iným spôsobom a v civilnom pohľade končiac rozvodom s poškodeným. Takto zistený a súhrnne
uzavretý skutkový a trestnoprávny stav veci v žiadnom prípade neumožňuje rozhodnúť o jednoznačnej
abezpochybnostipreukázanejvineobžalovanýchanásledneoďalšíchstýmspojenýchvýrokoch,práve
naopak v zišla potreba rozhodnúť spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku a obidvoch

obžalovaných podľa § 285 písm. a/ Tr. por. spod obžaloby oslobodiť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresný súd v Martine.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

O prípadnom odvolaní rozhodne Krajský súd Žilina.
Odvolanie má odkladný účinok.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca ako aj odvolanie, ktoré

podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnenétak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu,
ktoré rozsudku prechádzalo.