Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Vranov nad Topľou

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Matúš Kalanin

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/65/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8823202207
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Kalanin
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2025:8823202207.8

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou v spore žalobkyne: A. B., C. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. D.

XXX/X, XXX XX E. F., prechodne bytom E. D. XX/X, XXX XX E. F., zastúpená JUDr. Janou Šepeľovou,
advokátkou so sídlom Námestie slobody 13/25, 066 01 Humenné, IČO: 50 495 721, proti žalovanému:
E. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. D. XXX/X, XXX XX E. F., o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov,

r o z h o d o l :

Konanie zastavuje.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

2

5C/65/2023

1. Žalobkyňa dňa 21.11.2023 podala na Okresný súd Vranov nad Topľou žalobu proti žalovanému
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode.

2. Na pojednávaní dňa 22.8.2024 stranám sporu bola poskytnutá lehota na prípadné uzavretie
mimosúdnej dohody alebo zmieru. Pojednávania nariadené na deň 10.10.2024 a následne 2.12.2024
súd odročil z dôvodu prebiehajúcich mimosúdnych rokovaní medzi stranami sporu.

3. Dňa 27.2.2025 doručila žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne súdu späťvzatie žaloby,
v ktorom uviedla, že došlo k mimosúdnej dohode, preto žalobkyňa berie žalobu v celom rozsahu späť.
Strany sporu sa zároveň dohodli, že trovy konania si žiadna zo strán uplatňovať nebude.

4. Žalovaný na výzvu súdu z 5.3.2025, aby v lehote 10 dní uviedol, či so späťvzatím žaloby súhlasí,
prípadne uviedol vážne dôvody nesúhlasu, nereagoval. Zároveň ol žalovaný upozornený, že ak

vyjadrenie nezašle v stanovenej lehote, bude mať súd za to, že so späťvzatím žaloby súhlasí.

5. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), žalobca môže
vziať žalobu späť.

6. V zmysle § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.7. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

8. Podľa § 146 ods. 2 CSP súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

9. Podľa § 124 ods. 1 CSP každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.

10. Procesným dôsledkom späťvzatia žaloby je zastavenie konania. V danej veci žalobkyňa vzal účinne
žalobu späť podaním z 27.2.2025 pred prvým pojednávaním vo veci. Keďže konanie o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov je konaním podľa § 146 ods. 2 CSP, v ktorom ide o určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplývajúci z osobitného predpisu, súd vyzval žalovaného,
či so späťvzatím žaloby súhlasí. Žalovaný na výzvu súdu, či súhlasí so späťvzatím žaloby, nereagoval

v stanovenej lehote 10 dní.

11. Súd preto konanie podľa citovaného ustanovenia zastavil.

12. Podľa § 256 ods. 1 zákona CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu

trov konania protistrane.

13. V zmysle § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

14. Zavinenie zastavenia konania spočíva predovšetkým na procesnom „zavinení“ zastavenia konania,
t. j. účastník konania, ktorý podal návrh na začatie konania a bez vecného rozhodnutia súdom zobral
svoj návrh na začatie konania späť (napríklad bez udania dôvodu)(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
dňa 28.10. 2010, sp. zn. 2M Obdo 4/2010).

15. Ustanovenie § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku je z obsahového hľadiska v podstate zhodné
so skorším § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý stratil účinnosť 30. júna 2016. Niet preto
dôvodu neaplikovať ustálenú judikatúru všeobecných súdov, ktorá sa týka § 146 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku, (nález Ústavného súdu SR z 20. marca 2018, sp. zn. II. ÚS 569/2017.

16. Zavinenie zastavenia konania je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska, a nie podľa
hmotného práva z dôvodu, že v opačnom prípade by sa jednalo o posúdenie dôvodnosti uplatneného
nároku vo veci samej. Preto, ak žalobca zobral žalobu späť, zásadne platí, že zavinil zastavenie konania,
a preto je povinný nahradiť žalovanému jeho trovy. Pri rozhodovaní o trovách konania je tak právne
významné len to, ktorá zo strán sporu zavinila zastavenie konania, čiže dôvod, pre ktorý vzal žalobca

žalobu späť. Ak je dôvodom späťvzatia žaloby úhrada žalovanej sumy (alebo splnenie iného žalobou
uplatneného nároku) žalovaným po podaní žaloby, zastavenie konania zavinil žalovaný. To však platí len
vtedy, ak žalobca v späťvzatí žaloby preukáže, že žalovaný splnil po podaní žaloby uplatnený nárok. V
ostatných prípadoch zavinil zastavenie konania žalobca a znáša povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré
v spore vznikli žalovanému. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Obo/12/2018 z 20. 11. 2018

17. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného,
ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť
dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k
žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v

dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v
späťvzatí návrhu, čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre (viď R 49/1993, tiež bod 15 nálezu ÚS SR sp.zn.
I. ÚS 196/09). (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.9.2011, sp. zn. 7 M Cdo 4/2010)

18. Žalobkyňa v späťvzatí žaloby uviedla, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu mimosúdnej

dohody, ktoré tvrdenie žalovaný po doručení späťvzatia a výzvy súdu, nerozporoval. Keďže v danom
prípade bolo dôvodom späťvzatia žaloby zo strany žalobkyne mimosúdne vyriešenie veci, možno podľa
názoru súdu skonštatovať, že obe strany sporu sa rovnakou mierou pričinili o zastavenie konania a
zavinenie tak jednoznačne nemožno pričítať ani jednej zo strán.19. Súd preto dospel k záveru, že o náhrade trov konania je potrebné v súlade so zásadou hospodárnosti
konania vyjadrenou v ČI. 17 CSP rozhodnúť podľa § 256 ods. 1 CSP a contrario. Každá zo strán je tak

povinná uhrádzať si vzniknuté trovy sama bez ich náhrady.

20. V súvislosti s rozhodnutím o trovách konania súd poukazuje napríklad na názor vyslovený v uznesení
Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 3Cob/356/2016 zo dňa 27. 01. 2017 alebo v uznesení Krajského
súdu v Košiciach sp.zn. 2Co/293/2016 zo dňa 12. 09. 2016.

21. Súd považuje za potrebné poukázať aj na článok 17 základných princípov CSP, kde je stanovený
princíp hospodárnosti konania, ako aj postup súdu bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán
sporu.

Poučenie:

2

5C/65/2023

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom
súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.