Rozsudok – Dedičské právo ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. apríl 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8423200204
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8423200204.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a členov senátu

JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Mareka Košča, v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
ul. C. D. XXX, XXX XX E. - F., G. H., 2/ C. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J. XX, XXX XX K.,
obaja zastúpení Mgr. Marošom Ježíkom, advokátom, so sídlom Široká 1838/31, 058 01 Poprad, adresa
pracoviska Murgašova 86/1, 058 01 Poprad, IČO: 37877291, proti žalovanému: F. G., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom L. XXX/X, XXX XX I. J., zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Filip Balla s.r.o., so
sídlomHlavná15/24,04001Košice–mestskáčasťStaréMesto,IČO:56101716,ourčenie,ževecpatrí
do dedičstva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. KK-4C/2/2023-207

zo dňa 16.7.2024, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcovia majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že pozemok evidovaný ako parcela registra „E“ č.
XXXX/X o výmere 995 m2, druh pozemku orná pôda, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom
Okresným úradom D., odborom katastrálnym, pre okres D., obec K., k.ú. K., patrí do dedičstva po
nebohom poručiteľovi M. B., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.XX.XXXX a poručiteľke D. B., nar. XX.XX.XXXX,

zomr. XX.X.XXXX, v celosti. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom
v 1. a 2. rade náhradu trov konania v plnom rozsahu k rukám zástupcu žalobcov Mgr. Maroša Ježíka, so
sídlom I. K., N. XXX/XX do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdneho úradníka o výške tejto náhrady.

2. Vychádzal zo zistenia, že v prejednávanej veci sa žalobcovia žalobou domáhali určenia, že do
dedičstva po ich nebohých rodičoch, poručiteľoch M. B., zomr. X.XX.XXXX, a D. B., H. J., zomr.
XX.X.XXXX, patrí pozemok evidovaný ako parcela registra „E“ č. XXXX/X o výmere 995 m2, druh

pozemku orná pôda, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom D., odborom
katastrálnym, pre Okres D., Obec K., Katastrálne územie K., na základe tvrdení, že sporný pozemok
poručitelia nadobudli na základe výmeru o vlastníctve poľnohospodárskeho majetku skonfiškovaného
podľa nariadenia vlády č.104/1945 Sb. n. SNR a nariadenia 104/1946 Sb. n. SNR. Tvrdili, že obaja sú
jedinými dedičmi (deťmi) po týchto poručiteľoch, že sporný pozemok nebol prejednaný v dedičských
konaniach po týchto poručiteľov, a zápis vlastníctva k nemu v katastri nehnuteľnosti aktuálne svedčí
žalovanému. Z výpisu z LV č. XXXX vyplýva, že sporný pozemok je aktuálne zapísaný v prospech

žalovaného, a to titulom kúpnej zmluvy O. XXXX/XX, Položka O. XXX/XX.

3. Z výpisu z PKV č. XXX k.ú. K. (čl. 5, 6 ,167 a 176 spisu) súd zistil, že v časti A. Majetková podstata
tejto vložky pozemkovej knihy bola o.i. vedená aj pozemkovoknižná parcela (mpč.) č. XXXX, ako roľanachádzajúca sa v časti „P. Q. R.“ o výmere 3061 m2, zapísaná v časti B. Vlastníctvo v prospech S.
J., H. P. (muž O.). Podľa zápisu v tejto PKV celý majetok vedený v jej majetkovej podstate zapísaný v
prospech tejto pozemnoknižnej vlastníčky bol predmetom konfiškácie majetku podľa Nariadenia SNR

č. 104/1945 Sb. n. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov,
Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa, č.d. XXXX/XX (ďalej už len „Nariadenie
č. 104/1945 Sb.“). Podľa kópie mapy pozemkového registra (čl. 195 spisu) roľa mpč. XXXX bola
geometricky a polohovo určená ako dlhý úzky pás pozemku v časti „P. Q. R.“, bezprostredne susediaci
dolespoľnoucestou(mpč.XXXXX),horesďalšímirovnobežnegeometrickyapolohovourčenýmidlhými

úzkymi pásmi pozemkov (mpč. XXXX, XXXX S. XXXX), na ľavo s mpč. XXXX a na pravo mpč. XXXX/
X. Podľa identifikácie mpč. XXXX vyhotovenej Okresným úradom D., katastrálnym odborom, zo dňa
28.3.2024(čl.156-157spisu)časťtejtompč.dneszodpovedáspornémupozemku,tedaparceleregistra
„E“ č. XXXX/X, orná pôda o výmere 995 m2, evidovanej dnes na LV č. XXXX zapísanej v prospech
žalovaného. Časť zodpovedá parcele registra „E“ č. XXXX/X, orná pôda o výmere 399 m2, evidovanej
na LV č. X v prospech obce K. (predmet sporu vedeného pod sp. zn 3C/94/2012). Zvyšok výmery

bol vyporiadaný do individuálnej bytovej výstavby (IBV). Porovnaním kópie z mapy určeného operátu
(čl. 11 spisu) a kópie mapy pozemkového registra (čl. 195 spisu) možno dospieť k záveru, že sporný
pozemok zodpovedá časti pôvodnej mpč. XXXX nachádzajúcej sa na ľavo, smerom od mpč. XXXX,
a jeho polohové a geometrické určenie vcelku kopíruje pôvodnú mpč. v tejto jej časti. Podľa výmeru
o vlastníctve pôdy vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave č.

XXXX/XX dňa 7.4.1949 (čl. 7 spisu, ďalej už len „Výmer o vlastníctve pôdy“) a výkazu nehnuteľnosti
(čl. 8 spisu) dňa 7.4.1949 Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave vydalo s
poukazom na § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Sb. n. SNR ( ďalej už len „Nariadenie č. 104/1946 Sb.“)
výmer o vlastníctve pôdy v k.ú. K. podľa Nariadenia č.104/1945 Sb. prídelcom manželom M. B. a D. B.,
H. J.. Jednalo sa o poľnohospodárske nehnuteľnosti o celkovej výmere 0,4884 ha, v prídelovom pláne

označené ako mpč. XXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX S. XXXX. Podľa výkazu nehnuteľnosti jednalo sa o.i.
o pôvodnú mpč. XXXX o celej jej výmere 3061 m2.

4. Súd v prejednávanej veci prijal záver, že rodičom žalobcov, M. a D. B., bola Výmerom o vlastníctve
pôdy v roku 1949 pridelená do vlastníctva pôvodná mpč. XXXX, roľa o celkovej výmere 3061 m2, a to

v súlade s v prídelovým plánom a výkazom nehnuteľnosti. Tento Výmer o vlastníctve pôdy bol vydaný
orgánom, ktorý podľa § 1 ods. 1 Nariadenia č.104/1946 Sb. bol na jeho vydanie oprávneným, a ktorý
konal v medziach svojej právomoci danej Nariadením č.104/1945 Sb. a Nariadením č. 104/1946 Sb. Súd
tu len dodáva, že prídelca síce za pridelenú pôdu platil náhradu, avšak podľa ust. § 1 ods. 1 Nariadenia č.
104/1946 Sb. Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy mohlo vydávať prídelcom výmery

o vlastníctve pôdy pridelenej im podľa Nariadenia č. 104/1945 Sb. ešte pred zaplatením prídelovej
ceny. Zaplatenie prídelovej ceny tak nemalo žiadny vplyv na správnosť výmeru ako správneho aktu.
V súlade s judikatúrou súd Výmer o vlastníctve pôdy považoval za verejnú listinu vydanú príslušným
štátnym orgánom, za správny akt, ktorého správnosť zákon prezumuje, a to bez ohľadu na jeho vecnú
správnosť, ktorú súd nemal právomoc v tomto občianskoprávnom konaní preskúmavať. Aj u tohto

Výmeru o vlastníctve pôdy platí prezumpcia jeho správnosti, pokiaľ sa nepreukáže, že bol zákonom
stanoveným postupom opravený alebo zrušený, čo v prejednávnej veci preukázané nebolo. Podľa
ust. § 23 ods. 2 Nariadenia č.104/1945 Sb. prídelca bol povinný na pridelenom majetku hospodáriť
so starostlivosťou riadneho hospodára a ak takto nehospodáril, Povereníctvo pre pôdohospodárstvo a
pozemkovúreformumohlodo10rokovododňaujatiasadržbymajetokprídelcoviodňať,atozasplnenia

stanovených zákonných podmienok. Účinnosťou Vyhlášky č. 507/1950 Zb. právomoc vyúčtovania s
odchádzajúcimi prídelcami a dozor nad hospodárením prídelcov v zmysle § 23 Nariadenia vlády č.
104/1945 Sb. po zrušení Povereníctva pôdohospodárstva prešla na národné výbory, ktorým následne
patrilo právo vyjadrovať sa k rozhodovaciemu procesu o odňatí prideleného majetku. Žiadna zo strán v
konaní v prejednávanej veci netvrdila, a z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplýva, že by došlo

k odňatiu prideleného majetku rodičom žalobcov postupom upraveným platnou právnou úpravou. V
tejto súvislosti súd dáva do pozornosti vyjadrenie bývalej Správy katastra D. zo dňa 19.4.2011 (čl. 76
spisu sp. zn. 3C 89/2010), podľa ktorej katastrálny úrad na základe predmetného Výmeru o vlastníctve
pôdy aj zapísal v prospech rodičov žalobcu vlastníctvo na LV č. XXXX k niektorým mpč. uvedeným v
tomto výmere, a to k mpč. XXXX/X, XXXX S. XXXX. Vykonal tak na základe rozhodnutia Pozemkového

úradu T. č. XXXXX/XX-XXX zo dňa 18.10.1996 vo veci schválenia registra vlastníckych práv v k.ú. K..
Vlastníctvo k mpč. XXXX bolo na základe tohto istého rozhodnutia Pozemkového úradu T. a osvedčenia
o nadobudnutí vlastníctva vydržaním pojatého do Notárskej zápisnice č. R. XXX/XX, R. XXX/XX, zo dňa
14.9.1994, na ktorú poukazoval v priebehu konania žalovaný, zapísané na LV č.XXXX v prospech S.G. a F. G., H. T. (čl. 181 spisu). Súd tak považoval za preukázané skutočnosti odôvodňujúce záver, že
rodičia žalobcov, poručitelia M. a D. B., nadobudli za svojho života v roku 1949 vlastníctvo k spornému
pozemku na základe Výmeru o vlastníctve pôdy.

5.Zástupcažalovanéhotvrdil,žespornýpozemoknazákladeskutočností,ktoréosvedčilnotárnotárskou
zápisnicou zo dňa 14.9.1994, R. XXX/XX, R. XXX/XX, nadobudli vydržaním právni predchodcovia
žalovaného, jeho rodičia S. G. a F. G., H. T..

6.ZNotárskejzápisnicespísanejnaNotárskomúradeU.V.G.vT.,R.XXX/XX,R.XXX/XX,podľazákona
č. 323/1992 Zb. (čl.18 spisu, ďalej už len „Notárska zápisnica“) vyplýva, že dňa 14.9.1994 notár osvedčil
vyhlásenie žalovaného, že jeho rodičia S. a F. G. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, o.i.
aj „parc. č. XXXX - orná pôda vo výmere 1782 m2, zapísanej vo vl. č. XXX k.ú. K. v celosti.“, že svoje
vlastnícke právo odvodzujú z titulu neformálnej kúpnej zmluvy, na základe ktorej vlastníctvo nadobudli
od pôvodnej pozemnoknižnej vlastníčky v roku 1960, a že nehnuteľnosti nerušene a dobromyseľne

užívajú od roku 1955. Pravdivosť týchto údajov podľa zástupcu žalovaného a čl. II. Notárskej zápisnice
mali potvrdzovať potvrdenie Obecného úradu K. a čestné prehlásenia F. U. a S. T.. Podľa výpisov z LV
č.XXXX a identifikácie parciel zo dňa 19.7.1994 (čl. 177 spisu a nasl.). Notárske osvedčenie bolo spolu
s identifikáciou o.i. aj parcely č. XXXX ako pozemku združeného v T. K. o výmere 1782 m2, spolu s
rozhodnutím Pozemkového úradu T. zo dňa 18.10.1996, podkladom pre zápis na LV č. XXXX v prospech

rodičov žalovaného, Položka O./XX.

7. Notárske osvedčenie o vyhlásení žalovaného o splnení zákonných podmienok pre nadobudnutie
vlastníctva vydržaním jeho rodičmi bolo vydané v roku 1994 podľa ust. § 63 zákona č. 323/1992
Zb. o notároch a notárskej činnosti (ďalej už len „Notársky poriadok), ktoré bolo zrušené k 1.5.2021.

Zámerom zákonodarcu pri zavedení tejto právnej úpravy do Notárskeho poriadku, účinnej od 1.1.1993,
bolo predovšetkým riešenie nedoložených právnych vzťahov k nehnuteľnostiam a procesnou úpravou
upraviť tzv. „nesporové“ vydržanie. Jedinou obligatórnou náležitosťou takéhoto osvedčenia v tom
čase bolo vyhlásenie o splnení podmienok vydržania, ktoré mohla urobiť dokonca aj iná osoba, než
ktorá mala vec vydržať. Tzv. „sporové“ vydržanie sa naďalej aj v tom čase presadzovalo určovacou

žalobou na súde. Notár v nesporovom konaní nemal povinnosť, a ani nebol oprávnený, vykonávať
dokazovanie na potvrdenie skutočností, ktoré pred ním osoba vyhlásila. To síce neznamená, že notár
mohol vydávať osvedčenia o vyhlásení účastníka podľa § 63 Notárskeho poriadku v zjavnom rozpore s
hmotným právom. Podľa judikatúry však osvedčenie vyhlásenia účastníka o vydržaní notárom vydané
v nesporovom konaní ako verejná listina osvedčuje iba pravdivosť toho, že vyhlásenie spísal do

notárskej zápisnice v nej uvedený konkrétny notár a že určitá v nej uvedená osoba urobila pred
týmto notárom vyhlásenie o nadobudnutí vlastníctva vydržaním. Táto listina neosvedčuje skutočnú
existenciu podmienok vydržania, najmä podmienku oprávnenej držby, ale len vyhlásenie o týchto
podmienkach. Osvedčenie notára v žiadnom prípade nemá povahu nadobúdacieho titulu vlastníckeho
práva vydržaním. Bolo preto dôkaznou povinnosťou žalovaného, ktorý z Notárskej zápisnice vyvodzoval

pre seba priaznivé právne dôsledky, preukázať pravdivosť jej obsahu. Tzn. preukázať, že jeho rodičia
splnili všetky zákonom stanovené podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva k časti pôvodnej
mpč. XXXX uvedenej v Notárskom osvedčení vydržaním, čo sa však žalovanému nepodarilo.

8. Podľa vyhlásenia žalovaného v Notárskom osvedčení jeho rodičia mali časť pôvodnej mpč. XXXX

o výmere 1782 m2 zapísanú v PKV č. XXX, spolu s ďalšími mpč. zapísanými vo PKV č. XXX S. XXX,
užívať od roku 1955 s tým, že v roku 1960 malo dôjsť k uzavretiu neformálnej kúpnej zmluvy s pôvodnou
pozemnoknižnou vlastníčkou. Jedinou vlastníčkou mpč. XXXX zapísanou v pozemkovej knihe vo vložke
XXX k.ú. K. bola občianka nemeckej národnosti, p. S. J., H. P., ktorá o vlastníctvo prišla pred rokom
1949 v rámci konfiškácie pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov

slovenského národa podľa „Nariadenia č. 104/1945 Sb.“, čo bolo s poukazom na č.d. XXXX/XX v roku
1948 aj vpísané do pozemkovej knihy. Pokiaľ teda rodičia žalovaného v roku 1960 skutočne uzatvárali
kúpnu zmluvu s p. S. J., H. P., mali povinnosť presvedčiť sa, či v tom čase bola v pozemkovej knihe
zapísaná ako vlastníčka. Inak, vzhľadom na tento zápis vo verejnej knihe ako objektívnu skutočnosť,
nemohli byť v dobrej viere, že pozemok mpč. XXXX, ktorý spolu s ďalšími užívali, im patrí. Pokiaľ ako

užívatelia mpč. XXXX nedodržali ani túto bežnú opatrnosť, ktorú bolo možné s ohľadom na okolnosti
a povahu daného prípadu od nich požadovať, a nezistili v pozemkovej knihe, že pozemok bol v roku
1948 pôvodnej pozemnoknižnej vlastníčke skonfiškovaný, súd rodičov žalovaného nemohol považovaťza oprávnených držiteľov pozemku mpč. XXXX a tento pozemok nemohli nadobudnúť do vlastníctva
vydržaním.

9. Záveru o existencii oprávnenej držby pozemku rodičmi žalovaného nenasvedčujú ani ďalšie dôkazy
vykonané vo veci. Podľa výpovede žalovaného na pojednávaní (čl. 136 - 137 spisu) jeho dedo, babka a
otec mali kľúč od domu Nemky p. S. J., a otec spomínal, že keď Nemci boli v roku 1946 vyhnaní, že budú
za nejakú symbolickú cenu robiť na ich parcelách, kým sa nevrátia. Na otázku, či išlo o kúpu, nájom
alebo inú zmluvu uviedol, že vie len to, že otec spomínal, že sa niekde pri kostole dojednávala nejaká

symbolická cena. Svedok T. G., brat žalovaného, v svojej výpovedi (čl. 202 spisu) uviedol, že keď Nemci
odchádzali preč, nevie kedy, zanechali tam kľúče a povedali babke a jeho rodičom, že im zanechávajú
poľnohospodársku pôdu, že by ju užívali, že keby sa náhodou vrátili, aby to mali po kontrolu. Nechali
si to, lebo to bolo blízko ich rodičovského domu a pasovalo im to. Svedok F. F., priateľ žalovaného, v
svojej výpovedi uviedol (čl. 203 spisu), že p. R. p. P. chodil následne na návštevy do obce K., a možno
sa s rodičmi žalovaného dohodli, že keď sa zmení doba, môžu prísť pozrieť na svoj majetok. Všetky tieto

výpovede nasvedčujú záveru, že pokiaľ aj pozemnoknižná vlastníčka p. S. J., rod P., príp. jej rodina,
ako občania nemeckej národnosti v roku 1960 ešte vôbec boli v obci K. (či je otázne, keďže Nemci boli
vysídľovaní v rokoch 1945 a 1946), nemali úmysel mpč. XXXX rodičom žalovaného trvalo odpredať, ale
len poveriť ich dočasnou starostlivosťou o neho, strážiť ho, pokiaľ sa nevrátia.

10. Ďalej súd poukázal na písomné splnomocnenie zo dňa 30.8.1994 a písomné vyhlásenia rodičov
žalovaného zo dňa 29.8.1994 (čl.58 - 60 spisu sp. zn. 3C 89/2010), podľa ktorých rodičia žalovaného
splnomocnili žalovaného, ktorí v čase vyhotovenia Notárskeho osvedčenia mal len 32 rokov, aby pred
notárom učinil vyhlásenie podľa obsahu ich vyhlásenia o vydržaní vlastníctva, ktoré písomne vyhotovili
dňa 29.8.1994. V tomto vyhlásení rodičia žalovaného prehlásili, že všetku v ňom presne špecifikovanú

poľnohospodársku pôdu (teda vrátane časti mpč. XXXX): „užívame ako vlastnú od r. 1955, kedy nám
ju odovzdala pôvodná vlastníčka S. G., žijúca v našej spoločnej domácnosti, neformálnym spôsobom.
Toto odovzdanie prejavila listinou, ktorú označila ako poslednú vôľu, a ktorú listinu vyhotovila v roku
1960. S. G. nezanechala žiadnych potomkov. Pôdu sme užívali nerušenie ako vlastnú s tým, že nedošlo
k tomu, aby sa jej vydania domáhal niekto iný. Túto skutočnosť potvrdzujú aj svedkovia F. U. a S. T.

ako aj Obecný úrad v K.“. Podľa vyhlásenia rodičov žalovaného zo dňa 29.8.1994 sa teda malo jednať
o neformálne odovzdanie pôdy pozemno-knižnou vlastníčkou p. S. G., nie p. S. J., H. P.. Podľa tohto
vyhlásenia p. S. G. bola v tom čase zapísaná ako vlastníčka všetkých parciel uvedených v Notárskom
osvedčení vedených vo PKV č. XXX S. G. XXX, okrem spornej mpč. 2105 vedenej v PKV č. XXX (nie
PKV č. XXX S. G. XXX). Posledná vôľa p. S. G., datovaná dňom 21.9.1960, sa nachádza na čl. 57

tohto spisu, pričom vo vzťahu k otcovi žalovaného pojednáva o: „záhrada v W., kapustnica pri R. F.,
všetky pozemky, ktoré za výmenu JRD mi ešte ostali, ako aj stodolu v N. ...“. Nie o časti vedenej v PKV
XXX ako „P. Q. R.“, kde sa nachádzala mpč. 2105. Podľa čl. 59 a čl. 61 tohto spisu svedkovia F. U.,
nar. X.X.XXXX a S. T., nar. XX.X.XXXX, a obec K. potvrdili pravdivosť vyhlásenia rodičov žalovaného
zo dňa 29.8.1994. Vyhlásenie rodičov žalovaného zo dňa 29.8.1994, a ani pripojená posledná vôla

p. S. G. z roku 1960, na základe ktorých bol žalovaný splnomocnený učiniť vyhlásenie pojaté do
Notárskej zápisnice, teda neobsahujú žiadnu zmienku o pozemno-knižnej vlastníčke p. S. J., H. P., ale
pojednávajúibaopozemnoknižnejvlastníčkep.S.G..PretopokiaľNotárskazápisnicamalavychádzaťz
týchto podkladov, neformálna kúpna zmluva, na základe ktorej sa podľa Notárskeho osvedčenia rodičia
žalovanéhomaliujaťoprávnenejdržbympč.XXXX,nemalabyťuzavretáspozemno-knižnouvlastníčkou

S. J.. Preto pokiaľ aj rodičia žalovaného časť mpč. XXXX skutočne užívali, v konaní sa žalovanému
nepodarilo preukázať existenciu tzv. právneho dôvodu (titulu) oprávnenej držby jeho rodičov, ktorá
mala začať neformálnou kúpou v roku 1960. Preto súd nemohol rodičov žalovaného považovať za
oprávnených držiteľov časti mpč. XXXX o výmere 1782 m2, uvedenej v Notárskom osvedčení.

11. Žalovanému sa nepodarilo preukázať ani žiadne ďalšie v priebehu konania v prejednávanej veci
tvrdené okolnosti oprávnenej držby sporného pozemku jeho rodičmi. Súd poukázal na nejednoznačnosť
tvrdení zástupcu žalovaného, ktorý na jednej strane na obranu žalovaného poukazoval na Notársku
zápisnicu, podľa ktorej rodičia žalovaného mali sporný pozemok mať v oprávnenej držbe od roku 1955,
resp.1960.Nadruhejstranevpriebehukonaniatvrdil,žerodičiažalovanéhoažalovanízačalivykonávať

na spornom pozemku, ktorý sa nachádza cca 200 m od rodičovského domu, poľnohospodársku činnosť
v roku 1990, kedy prestalo fungovať JRD K., odvtedy ho nerušene a dobromyseľne užívajú s tým,
že v záujme usporiadania vzťahov v roku 1994 realizovali zápis do katastra nehnuteľnosti na základeNotárskej zápisnice. Dobromyseľní pritom mali byť na základe toho, že mali neformálnu kúpnu zmluvu
so susedmi, resp. obyvateľmi obce K..

12. Žalobkyňa 2/ vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 5.3.2024 uviedla, že rodičia žalovaného na
pozemku nikdy nerobili a nikdy pozemok nevlastnili. Pozemky užívali najprv jej rodičia, pestovali na nich
zemiaky, jačmeň, pásli husi. Keď jej otec v roku XXXX zomrel, mama nepotrebovala pozemok, a tak sa
dohodla s p. M., ktorá bývala bližšie, že ho bude užívať. Mohlo to byť niekedy po roku 1990 alebo skôr.
Keď prišiel za ňou p. J., aby sa spojili, že rodina G. si privlastnila ich pozemky, ktoré vzájomne susedia,

mama ustúpila, lebo sa jej vyhrážali. Sama mala vtedy starosti s manželom. Po smrti manžela v roku
XXXX sa začali tomu spolu so synom venovať. Podľa písomného prehlásenia B. M., nar. X.X.XXXX, zo
dňa 4.5.2008 (čl. 50 spisu sp. zn. 3C 89/2010), na ktoré poukazoval zástupca žalobcov, p. B. M., bytom
K., učinila za prítomnosti dvoch svedkov S. U., nar. XX.X.XXXX, a U. S., nar. X.X.XXXX, obaja bytom K.,
písomnéprehlásenie,podľaktoréhoparceluč.XXXXužívalaodroku1965do2001povzájomnejdohode
s rodičmi žalobcov. Podľa písomného prehlásenia U. S., nar. X.X.XXXX, bytom K., zo dňa 30.5.2009

(čl. 51 tohto spisu) B. M. dlhé roky, cca od 1965 do 2001, užívala parcelu XXXX.

13. Zástupca žalovaného síce spochybnil písomné prehlásenia B. M. a U. S. s tvrdeniami, že je
pochybné, či na prehlásení je podpis B. M., s poukazom na jej vek 78 rokov v čase prehlásenia a
schopnosť identifikovať presne parcelu č. XXXX. Ďalej na vek U. S., ktorý sa narodil v roku XXXX, a

skutočnosť, že vyrastal v Detskom domove. Dôkazmi vykonanými v celom rozsahu návrhov žalovanej
strany sa však žalovanému nepodarilo bez dôvodných pochybnosti preukázať, že jeho rodičia mali
sporný pozemok niekedy v oprávnenej držbe. Žalovanému sa nepodarilo jednak vážnejšie spochybniť
pravosť a pravdivosť oboch písomných prehlásení, ktoré vcelku korešpondujú s výpoveďou žalobkyne
2/ v tom, že pozemok užívala B. M.. Záver o oprávnenej držbe rodičov žalovaného súd nemohol bez

ďalšieho vyvodiť iba zo skutočnosti, že rodičia žalovaného boli 15 rokov (od roku 1994 do 2009) na
základe Notárskeho osvedčenia zapísaní ako jeho vlastníci v katastri nehnuteľnosti na LV č. XXXX. Z
výpovedí ani jedného zo svedkov navrhnutých zástupcom žalovaného, T. G., nar. XXXX, U. D., nar.
XXXX, a ani F. F., nar. XXXX, nemožno jednoznačne vyvodiť záver, že by rodičia žalovaného vôbec
užívali aj sporný pozemok, resp. pozemok v časti nazývanej v nemeckom jazyku „P. Q. R.“, a ak ho aj

užívali, že by ho boli užívali v dobrej viere, že im patrí.

14. Podľa výsledkov vykonaného dokazovania žalovaný sporný pozemok nemal nadobudnúť od svojich
rodičov tak, ako to tvrdil zástupca žalobcov, ale v roku 2009 uzavrel kúpnu zmluvu s predávajúcim
Q. D., pričom v tom istom roku 2009 Q. D. mal vlastníctvo nadobudnúť kúpnou zmluvou od matky

žalovaného F. G.. Nakoľko súd uzavrel, že rodičia žalovaného nenadobudli vlastníctvo k spornému
pozemku vydržaním, v zmysle jednej zo základných zásad civilného práva, podľa ktorej nikto nemôže
previesť na iného viac práv, než sám má, matka žalovaného F. G. nemohla v roku 2009 platne previesť
vlastníctvo, ktoré jej nesvedčilo, na Q. D., a ten následne na žalovaného, a to ani za stavu, že obaja boli
zapísaní ako vlastníci v katastri nehnuteľnosti. Nakoľko matka žalovaného F. G. nikdy nebola vlastníčkou

sporného pozemku, nemohlo na základe kúpnych zmlúv uzavretých v roku 2009 dôjsť k platnému
prevodu vlastníctva na kupujúcich, vrátane žalovaného. Žalovaný tak kúpnou zmluvou O. XXXX/XX
z roku 2009, na základe ktorej je aktuálne zapísaný ako vlastník sporného pozemku, vlastníctvo k
spornému pozemku z dôvodu absolútnej neplatnosti tejto kúpnej zmluvy nemohol nenadobudnúť.

15. Pokiaľ zástupca žalovaného uvádzal tvrdenia o nadobudnutí vlastníctva k spornému pozemku
vydržaním samotným žalovaným, podľa tvrdení zástupcu žalovaného matka žalovaného F. G. mala mať
sporný pozemok v oprávnenej držbe až od roku 2009, kedy ho previedla kúpnou zmluvou na Q. D., a
ten následne na žalovaného. Nie je tak vôbec zrejmé, na základe akého právneho dôvodu (titulu) by
mal do roku 2009 do oprávnenej držby vstúpiť samotný žalovaný, ktorý podľa tvrdení pozemok mal

užívať spolu s rodičmi. V prípade záveru, že žalovaný by sa oprávnenej držby pozemku ujal v súvislosti
s uzavretím absolútne neplatnej kúpnej zmluvy z roku 2009 O. XXXX/XX uzavretej s predávajúcim Q.
D., súd sa stotožnil so zástupcom žalobcov, že dobrá viera žalovaného zanikla v okamžiku, kedy sa stal
účastníkom súdneho konania vedeného pod sp. zn. 3C/89/2010, v ktorom sa zoznámil so skutočnosťami
(napr. Výmerom o vlastníctve pôdy), ktoré objektívne museli vyvolať jeho pochybnosť o tom, že mu

sporný pozemok patrí.

16. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262
ods. 1 a 2 CSP.17. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok
zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná voči žalobcom nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 100 %.

18. Odvolanie podal z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

19. Namietal, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym právnym záverom, keď mal za to, že rodičia
žalovaného nenadobudli vlastnícke právo k pozemku titulom vydržania, kedy splnili zákonné podmienky.
Rodičia žalovaného držali pozemok ako vlastný a zároveň boli na príslušnom liste vlastníctva evidovaní
ako jeho vlastníci nepretržite po dobu 15-ich rokov od 1994 do 2009. Pozemok desaťročia užívali
výlučne rodičia žalovaného a žalovaný. V rámci vykonaného dokazovania bolo navyše preukázané, že

žalobcovia v žalobe uviedli nepravdivé tvrdenie, podľa ktorého mali pozemok užívať manželia M. od
roku 1965 do roku 2001, pričom žalobkyňa 2/ do konania s rovnakým predmetom sporu vedenom na
Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 3C/89/2010 na čl. 50-51 predložila nepravdivé listinné dôkazy,
atoPrehláseniezodňa4.5.2008,vktorommáB.M.nar.XXXXdeklarovať,žemala(sbližšieneurčenými
osobami) užívať „roľu parcelu č. XXXX cca od roku 1965 – 2001“ - v čase podpisu tohto prehlásenia

mala 78 rokov a Prehlásenie zo dňa 30.5.2009, v ktorom má U. S., nar. XXXX, deklarovať, že parcelu
XXXX „v k.ú. K. dlhé roky užívala rod. B. M. od roku 1965 do 2001.“ - je nanajvýš pochybné, ako mohol
U. S. vedieť, kto užíval sporný pozemok od roku 1965, kedy mal len 6 rokov; U. S. bol okrem toho
adoptovaný, t.j. v obci nežil od svojho narodenia. Tvrdenia žalobcov o tom, že pozemok mal byť do
roku 2001 užívaný manželmi M. sa nezakladajú na pravde. Žalobkyňa 2/ na pojednávaní dňa 5.3.2024

výslovne uviedla, že pozemok užívali jej rodičia a následne po smrti jej otca dali pozemok do užívania
manželom M.. Pričom otec umrel v roku XXXX. Prečo by žalobkyňa 2/ predložila do konania v roku 2010
vyhlásenia, že pozemok užívali manželia M. od roku 1965 do roku 2001, ak by bolo pravdou, že tento
pozemok bol užívaný jej rodičmi. Súd tento zásadný nesúlad medzi tvrdením obsiahnutým v žalobe,
uvedenými prehláseniami predloženými do konania vedeného na Okresnom súde Kežmarok pod sp.

zn. 3C/89/2010 a výpoveďou žalobkyne 2/ vyhodnotil nekriticky a vecne nesprávne. Rodičia žalovaného
mali pozemok v oprávnenej držbe desaťročia, pričom odhliadnuc od uvedeného, podľa záverov právnej
doktríny držba pozemku nemusí byť nevyhnutne spojená s realizáciou jeho hospodárskej funkcie, preto
za držiteľa pozemku môže byť pokladaný aj ten, kto pozemok nechá ležať ladom.

20. Rovnako nie je pravdou, že vlastnícke právo k pozemku malo na základe prídelových listín
svedčiť právnym predchodcom žalobcov. Pokiaľ ide o titul, od ktorého žalobcovia odvodzujú vlastnícke
právo poručiteľa k pozemku, žalobcovia nepreukázali, že by poručiteľovi svedčilo vlastnícke právo k
pozemku. Výmer o vlastníctve pôdy nie je titulom, o ktorý by mohli opierať svoje vlastnícke právo.
Žalovaným navrhnutí a vypočutí svedkovia mali vedomosť o tom, kde sa pozemok nachádza, mali

prehľad o tom, aké vzťahy boli medzi rodičmi žalovaného a pôvodnou vlastníčkou pozemku nemeckej
národnosti, ako aj o tom, kto celé desaťročia pozemok užíval. Súd však na obsah týchto výpovedí
náležite neprihliadal, resp. ich vyhodnotil výlučne v neprospech žalovaného, pričom všetky dôkazy
hodnotil v prospech žalobcov. Rodičia žalovaného preukázateľne nadobudli vlastnícke právo k pozemku
na základe neformálnej kúpnej zmluvy od pôvodnej pozemnoknižnej vlastníčky, na tom nemení nič

ani fakt, že otec žalovaného mal v čase vysídľovania občanov nemeckej národnosti 16-17 rokov a
matka žalovaného 15 rokov - v zmienenom povojnovom spoločensky turbulentnom období obyvateľstvo
dospievalo omnoho skôr. Rovnako nemožno odignorovať fakt, že z vykonaného dokazovania vyplynuli,
že mali s obyvateľmi nemeckej národnosti žijúcimi v susedstve vysoko nadštandardné vzťahy. Právni
predchodcovia žalovaného pozemok desaťročia dobromyseľne užívali ako vlastný, pričom nemali odkiaľ

vedieť o existencii Výmeru o vlastníctve pôdy. Výmer o vlastníctve pôdy, od ktorého sa žalobcovia
snažili odvodiť vlastnícke právo poručiteľa k pozemku nebol nikdy zapísaný do evidencie katastra
nehnuteľností. Žalobcovia a poručiteľ boli desaťročia nečinní a o pozemok neprejavovali akýkoľvek
záujem. Ak by bolo pravdou, že pozemok užíval poručiteľ, resp. žalobkyňa 2/ a považovali by ho za svoj
majetok, tak by si v rámci procesov usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom v čase po 11/1989

nepochybne tento nárok uplatnili, k čomu však nikdy nedošlo.

21. Pre prípad, že by súd dospel k záveru, že právni predchodcovia nenadobudli vlastnícke právo
k pozemku titulom vydržania, tak žalovaný nadobudol vlastnícke právo k pozemku titulom vydržania,keďže podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa do vydržacej doby započíta aj doba, po ktorú mal
vec v oprávnenej držbe právny predchodca vydržateľa. Na neplynutie vydržacej doby počas súdneho
konania sa spätne neprihliada, pokiaľ sa v súdnom konaní právoplatne nerozhodlo v neprospech

vydržateľa. Konanie vedené na OS Kežmarok pod sp. zn. 3C/89/2010 bolo právoplatne skončené v
prospech žalovaného, t.j. žalobca v tomto konaní nepreukázal vlastnícke právo poručiteľa k pozemku.
Existencia vlastníckeho práva žalovaného k pozemku preto v pôvodnom sporovom konaní nebola
vyvrátená a žalovaný bol aj naďalej dobromyseľný v tom, že mu pozemok patrí. Žalovaný nadobudol
vlastnícke právo titulom Kúpnej zmluvy v roku 2009, pričom tento pozemok užíva ako vlastný doposiaľ.

22.Žalobcovianavrhlirozsudokakovecnesprávnypotvrdiť.Vosvojomvyjadreníkodvolaniužalovaného
uviedli, že považujú odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne a v súlade
s ustanoveniami Civilného sporového poriadku. Odôvodnenie rozsudku je presvedčivé a dostatočne
zrozumiteľné a spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti odôvodnenia súdneho rozhodnutia v
zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. Žalobcovia nesúhlasia s dôvodmi odvolania a odvolanie považujú

za nedôvodné. Žalobcovia nesúhlasia so skutkovými a právnymi tvrdeniami uvedenými v tomto odvolaní
a v plnom rozsahu poukazujú na argumentáciu uvedenú v ich písomných a ústnych vyjadreniach, ktoré
sú súčasťou súdneho spisu. Žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by
nadobudol on sám vlastnícke práva k spornému pozemku vydržaním.

23. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcov uviedol, že ich argumentáciu považuje za nedôvodnú
a odkázal na obsah podaného odvolania.

24. V následnom vyjadrení žalobcovia uviedli, že zotrvávajú na obsahu ich vyjadrení a podaní vo veci
samej a navrhli odvolanie zamietnuť a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

25. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

26. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne

zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania,
nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie
a neboli zistené žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

27. Predmetnou žalobou sa žalobcovia domáhajú určenia, že do dedičstva po ich poručiteľoch, M. B.,
nar. XX.X.XXXX, zomr. X.XX.XXXX, a D. B., H. J., nar.XX.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, patrí pozemok
evidovaný ako parcela registra „E“ č. XXXX/X o výmere 995 m2, druh pozemku orná pôda, na LV č.
XXXX vedenom pre okres D., obec K., k.ú. K..

28. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že z výpisu z PKV č. XXX k.ú. K. vyplýva,
že v časti A. Majetková podstata tejto vložky pozemkovej knihy bola o.i. vedená aj pozemkovoknižná
parcela (mpč.) č. XXXX, ako roľa nachádzajúca sa v časti „P. Q. R.“ o výmere 3061 m2, zapísaná
v časti B. Vlastníctvo v prospech S. J., H. P. (muž O.). Podľa zápisu v tejto PKV celý majetok

vedený v jej majetkovej podstate zapísaný v prospech tejto pozemnoknižnej vlastníčky bol predmetom
konfiškácie majetku podľa Nariadenia SNR č.104/1945 Sb. n. SNR o konfiškovaní a urýchlenom
rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského
národa, č.d. XXXX/XX. Podľa kópie mapy pozemkového registra roľa mpč. XXXX bola geometricky
a polohovo určená ako dlhý úzky pás pozemku v časti „P. Q. R.“, bezprostredne susediaci dole s

poľnou cestou (mpč. XXXXX), hore s ďalšími rovnobežne geometricky a polohovo určenými dlhými
úzkymi pásmi pozemkov (mpč. XXXX, XXXX S. XXXX), na ľavo s mpč. XXXX a na pravo mpč. XXXX/
X. Podľa identifikácie mpč. XXXX vyhotovenej Okresným úradom Kežmarok, katastrálnym odborom,
zo dňa 28.3.2024 časť tejto mpč. dnes zodpovedá spornému pozemku, teda parcele registra „E“
č. XXXX/X, orná pôda o výmere 995 m2, evidovanej dnes na LV č. XXXX zapísanej v prospech

žalovaného. Časť zodpovedá parcele registra „E“ č. XXXX/X, orná pôda o výmere 399 m2, evidovanej
na LV č. X v prospech obce K. (predmet sporu vedeného pod sp. zn 3C/94/2012). Zvyšok výmery bol
vyporiadaný do individuálnej bytovej výstavby (IBV). Porovnaním kópie z mapy určeného operátu a
kópie mapy pozemkového registra vyplýva, že sporný pozemok zodpovedá časti pôvodnej mpč. XXXXnachádzajúcej sa na ľavo, smerom od mpč. XXXX, a jeho polohové a geometrické určenie vcelku
kopíruje pôvodnú mpč. v tejto jej časti. Podľa výmeru o vlastníctve pôdy vydaného Povereníctvom
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave č. XXXX/XX dňa 7.4.1949 a výkazu nehnuteľnosti

dňa 7.4.1949 Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave vydalo s poukazom
na § 1 ods. 1 Nariadenia č. 104/1946 Sb. n. SNR výmer o vlastníctve pôdy v k.ú. K. podľa Nariadenia č.
104/1945 Sb. prídelcom manželom M. B. a D. B., H. J.. Jednalo sa o poľnohospodárske nehnuteľnosti
o celkovej výmere 0,4884 ha, v prídelovom pláne označené ako mpč. XXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX a
XXXX. Podľa výkazu nehnuteľnosti jednalo sa o.i. o pôvodnú mpč. XXXX o celej jej výmere 3061 m2.

29. Podľa § 132 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo
inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených
zákonom. Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v
ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

30.Podľa§134Občianskehozákonníka,oprávnenýdržiteľsastávavlastníkomveci,akjumánepretržite
v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto
nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam,
ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125). Do doby
podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre

začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

31. Ani odvolací súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že rodičia žalobcov, poručitelia M. a D.
B., nadobudli vlastníctvo k spornému pozemku na základe Výmeru o vlastníctve pôdy č. XXXX/XX
z 7.4.1949. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje napr. na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 4Cdo/123/2003, v zmysle ktorého, cit: „Výmery a prídelové listiny ako verejné
listiny boli a aj sú v súčasnosti dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a sú
vkladuschopnými listinami, spôsobilými pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti. Mimo
rámec správneho súdnictva všeobecný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť správneho
aktu; môže ho preskúmavať len so zreteľom na to, či ide o akt nulitný (ničotný). Nulitným aktom je

správny akt, vydaný tzv. absolútne vecne nepríslušným správnym orgánom, z ktorého nevznikajú žiadne
právne následky, na rozdiel od aktu neplatného, pri ktorom sa uplatní prezumpcia jeho správnosti až
do doby zrušenia jeho účinkov. (zrušením alebo zmenením). Súd je viazaný rozhodnutím správneho
orgánu o prídele nehnuteľnosti potiaľ, že je povinný vychádzať z jeho účinkov, ktoré sa prejavujú
v tom, že právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva je rozhodnutie o ich prídele.“ Súd v

zmysleposudzovaniaochranyvlastníckehoprávakpridelenýmnehnuteľnostiamjeviazanýrozhodnutím
príslušného správneho orgánu o tom, že pre určitú osobu je právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho
práva rozhodnutie o prídele nehnuteľností, že prídelca získal vlastníctvo k nehnuteľnostiam v prídele
označeným a že prídel bol uskutočnený za cenu uvedenú v rozhodnutí. Povaha účinkov správnych
rozhodnutí (aktov) závisí od rozlišovania chybných (vadných) a nulitných správnych aktov, hlavne s

dôrazom na dôvody vedúce k nulite a na zásadu prezumpcie správnosti správneho aktu. Pokiaľ pôjde o
aktnulitný(ničotnýalebotzv.paakt),nevznikajúznehožiadneprávnenásledky,narozdielodneplatného
aktu, pri ktorom sa uplatní prezumpcia jeho správnosti, až do doby zrušenia jeho účinkov. Z uvedených
dôvodov má odvolací súd za to, že Výmer o vlastníctve pôdy vydaný dňa 7.4.1949 bol rozhodnutím
vydaným orgánom, ktorý na to v zmysle ustanovenia § 1 ods. 1 Nariadenia č. 104/1946 Zb. mal

právomoc. Preto nie je možné konštatovať, že uvedený akt, je aktom nulitným. Odvolací súd však nemá
právomoc skúmať prípadnú vadnosť tohto úkonu.

32. Žalovaný sa bránil tvrdením, že sporný pozemok nadobudli vydržaním jeho rodičia S. G. a F. G.,
H. T., notárskou zápisnicou zo dňa 14.9.1994, R. XXX/XX, R. XXX/XX. Z Notárskej zápisnice spísanej

na Notárskom úrade U. V. G. v T., R. XXX/XX,R. XXX/XX vyplýva, že dňa 14.9.1994 notár osvedčil
vyhlásenie žalovaného, že jeho rodičia S. a F. G. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, o.i.
aj „parc. č. XXXX - orná pôda vo výmere 1782 m2, zapísanej vo vl. č. XXX k.ú. K. v celosti.“, že svoje
vlastnícke právo odvodzujú z titulu neformálnej kúpnej zmluvy, na základe ktorej vlastníctvo nadobudli
od pôvodnej pozemnoknižnej vlastníčky v roku 1960, a že nehnuteľnosti nerušene a dobromyseľne

užívajú od roku 1955. Ako aj súd prvej inštancie správne uviedol, jedinou vlastníčkou mpč. XXXX
zapísanou v pozemkovej knihe vo vložke XXX k.ú. K. bola občianka nemeckej národnosti, p. S. J., H.
P., ktorá o vlastníctvo prišla pred rokom 1949 v rámci konfiškácie pôdohospodárskeho majetku Nemcov,
Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa podľa „Nariadenia č. 104/1945 Sb.“, čobolo s poukazom na č.d. XXXX/XX v roku 1948 aj vpísané do pozemkovej knihy. Pokiaľ teda rodičia
žalovaného v roku 1960 skutočne uzatvárali kúpnu zmluvu s p. S. J., H. P., boli povinní presvedčiť
sa, či v tom čase bola v pozemkovej knihe zapísaná ako vlastníčka, inak, vzhľadom na tento zápis

vo verejnej knihe ako objektívnu skutočnosť, nemohli byť v dobrej viere, že pozemok mpč. XXXX,
ktorý spolu s ďalšími užívali, im patrí. Pokiaľ ako užívatelia mpč. XXXX nedodržali ani túto bežnú
opatrnosť, ktorú bolo možné s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od nich požadovať,
a nezistili v pozemkovej knihe, že pozemok bol v roku 1948 pôvodnej pozemnoknižnej vlastníčke
skonfiškovaný, rodičov žalovaného nemožno považovať za oprávnených držiteľov pozemku mpč. XXXX

a tento pozemok nemohli nadobudnúť do vlastníctva vydržaním. Pokiaľ aj rodičia žalovaného časť mpč.
XXXX skutočne užívali, žalovaný nepreukázal existenciu právneho dôvodu (titulu) oprávnenej držby
jeho rodičov, ktorá mala začať neformálnou kúpou v roku 1960. Preto rodičov žalovaného nemožno
považovať za oprávnených držiteľov časti mpč. XXXX o výmere 1782 m2, uvedenej v Notárskom
osvedčení. Záveru o existencii oprávnenej držby pozemku rodičmi žalovaného nenasvedčuje ani
skutočnosť, že v rokoch 1945 a 1946, kedy boli Nemci vysídľovaní, otec žalovaného, nar. XX.XX.XXXX,

mal len 16 - 17 rokov, a matka žalovaného, nar. X.XX.XXXX, nemala ani 15 rokov.

33. Nakoľko rodičia žalovaného nenadobudli vlastníctvo k spornému pozemku vydržaním, matka
žalovaného F. G. nemohla v roku 2009 platne previesť vlastníctvo, ktoré jej nesvedčilo, na Q. D., a ten
následne na žalovaného. Nakoľko matka žalovaného F. G. nikdy nebola vlastníčkou sporného pozemku,

nemohlo na základe kúpnych zmlúv uzavretých v roku 2009 dôjsť k platnému prevodu vlastníctva na
kupujúcich, vrátane žalovaného. Žalovaný tak kúpnou zmluvou O. XXXX/XX z roku 2009, na základe
ktorej je aktuálne zapísaný ako vlastník sporného pozemku, vlastníctvo k spornému pozemku z dôvodu
absolútnej neplatnosti tejto kúpnej zmluvy nemohol nadobudnúť, a to ani v prípade dobrej viery ako
nadobúdateľa. V prípade prijatia záveru, že žalovaný by sa oprávnenej držby pozemku ujal v súvislosti s

uzavretím absolútne neplatnej kúpnej zmluvy z roku 2009 O. XXXX/XX uzavretej s predávajúcim Q. D.,
dobrá viera žalovaného zanikla v okamžiku, kedy sa stal účastníkom súdneho konania vedeného pod
sp. zn. 3C/89/2010, v ktorom sa zoznámil so skutočnosťami napr. Výmerom o vlastníctve pôdy, ktoré
objektívne boli spôsobilé vyvolať pochybnosti o tom, že mu sporný pozemok patrí.

34. Odvolací súd pripomína, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania (I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pripomenul, že
súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (Garcia Ruiz c.

Španielsku z 21. januára 1999). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (X. c. Grécko z 29. mája 1997, B. c. Francúzko
z 19. februára 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa
účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam

pre rozhodnutie (D. c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, II. ÚS 410/06).

35. Ostatnými odvolacími námietkami sa odvolací súd bližšie nezaoberal, pretože z podaného odvolania
nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti, pre ktoré by odvolateľ mohol tieto námietky relevantne
uplatniť. Skutočnosti uvedené v odvolaní žalovaného neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových

a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú správnosť napadnutého rozsudku,
preto odvolanie žalovaného z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za
opodstatnené.

36. So zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania, odvolací súd

postupom podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil.

37. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého žalobcovia, ktorí mali v odvolacom konaní plný úspech, majú nárok na náhradu trov tohto štádia
konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom

podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).