Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. apríl 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/21/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124010314
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Eliaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3124010314.4

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša a sudcov JUDr.
Milana Straku a JUDr. Mariána Dunčka v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v
C., trvale bydliskom D. E. F., trestne stíhanému pre pokračovací zločin krádeže spolupáchateľstvom
podľa § 20 k § 212 odsek 1 písmeno a), písmeno b), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona a iné, na
verejnom zasadnutí dňa 17. apríla 2025 prejednal odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného

súdu Trenčín, sp. zn. 1T/14/2024 zo dňa 05.12.2024 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B. zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 1T/14/2024 zo dňa 05.12.2024 (ďalej len „napadnutý
rozsudok“) bol obžalovaný A. B. uznaný vinným v bodoch 1. až 5.
z pokračovacieho zločinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 odsek 1 písmeno a), písmeno

b), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona, v časti
bode 5. spáchaný v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

„1. obžalovaní A. B. a B. B. po spoločnom dohovore dňa 12.09.2023 v čase o 11:30 hod. prišli cez
otvorenú hlavnú bránu do areálu elokovaného pracoviska na adrese G. H. XXX/XX, E. D. ako súčasti
Materskej školy

na ulici B., E. D., kde následne spoločne vstúpili cez neuzamknutý vchod do budovy a priľahlých
priestorov tejto materskej školy, pričom spoločne prešli cez chodby až do neuzamknutej kancelárie
zástupkyne riaditeľky, ktorá sa nachádza na prízemí zadnej časti materskej školy, v tejto kancelárii sa
zamkli a spoločne prehľadali priestory, pričom našli plastové vedierko s obsahom finančnej hotovosti
rôznej nominálnej hodnoty v celkovej výške 400,- €, ktoré vzali a z kancelárie vyšli cez otvorené okno,
z ktorého vyskočili, čím spôsobili Materskej škole na ulici B., E. D., so sídlom B. XX/X, E. D., IČO:

XXXXXXX škodu v celkovej výške 400,- €,

2.obžalovaníA.B.aB.B.včaseo7:00hod.dňa29.09.2023popredchádzajúcejdohode,spoločneprišli
k areálu G. I. J. C.. na adrese J. C.. XX/X, D. E. F. (K. XX,XXXXX° L.,XX,XXXXX° F. s tým, že vošli do
vnútorných priestorov pavilónu A cez neuzamknuté hlavné dvere až do priestorov neuzamknutej dielne,
kde obžalovaný B. B. z neuzamknutej drevenej skrine vzal pánsku čiernu plátennú tašku nezistenej

značky spolu s pánskou koženkovou peňaženkou nezistenej značky, s čiernym obalom na doklady, s
finančnou hotovosťou vo výške 720,- €,
s osobnými dokladmi na meno G. I., a to konkrétne: občiansky preukaz číslo
M. XXXXXX, vodičský preukaz číslo L., kartička poistenca Všeobecnej zdravotnej poisťovne, preukaz
kuriča, preukaz IPA, zbrojný preukaz číslo N., osvedčenie
o evidencii vozidla číslo L. od osobného motorového vozidla značky Škoda Fabias evidenčným číslom C., pričom uvedenú tašku aj s uvedeným obsahom si obžalovaný B. B. prevesil
cez hlavu a následne opustili priestory uvedenej materskej školy, čím spôsobili G. I. škodu v celkovej
výške 765,- €,

3. obžalovaní A. B. a B. B. po predchádzajúcej dohode dňa 06.10.2023 v čase 22:03 hod. prišli k
novinovému stánku neoznačenom súpisným číslom nachádzajúcom sa vedľa panelového domu č.
XXXX/XX na ulici O. F. D.
E. F. (K. L.: XX°XX'XX" L., XX°XX'XX" F., kde obžalovaný A. B. podpáčil pajserom okienko na novinovom

stánku, ktoré vysunul smerom nahor, za ktorým sa však nachádzala uzamknutá kovová mreža, ktorá z
časti zabránila úplnému vniknutiu obžalovaných do novinového stánku, pričom obžalovaný B. B. v tom
čase dával pozor, svietil svojím mobilným telefónom a zároveň jednou rukou pridržiaval okienko v hornej
polohe, nakoľko obžalovaný A. B. sa snažil kliešťami precvaknúť zámok
na kovovej mreží, čo sa mu nepodarilo, avšak aj napriek tomu obžalovaný A. B. dosiahol do interiéru
novinového stánku, ktorý rukou prehľadával, vytiahol mincovník,

z ktorého vysypal mince rôznej nominálnej hodnoty do svojej voľnej ruky a tieto si vzal,
z poličiek postupne bral rôzne tabakové výrobky, a to najmä náplne do elektronických cigariet rôznych
značiek a príchutí, ktoré postupne sám bral alebo tieto pokladal na pult, pričom spôsobili škodu
odcudzením mincí v celkovej hodnote 60,75 €, odcudzením tabakových výrobkov, konkrétne 22 ks
značkyFiit,75ksznačkyTereaa33ksznačkyGeekBarvcelkovejhodnote536,92€,čímtakpoškodenej

M. H., spôsobili škodu v celkovej výške 597,67 €,

4. obžalovaný A. B. a odsúdený O. P., ktorý bol za tento skutok už skôr právoplatne odsúdený v
samostatnom konaní, po spoločnom dohovore dňa 27.10.2023
v čase o 20:00 hod. prišli k budove Q. N. G. I. O. D. na adrese J. C.. R. XX, D. E. F., kde vypáčili plastové

okno za pomocí tyče z roxoru, čím ho poškodili v pravej časti plastového rámu, následne cez toto okno
vstúpil obžalovaný A. B. dnu do budovy a odsúdený O. P. počas celej doby dával pozor
na okolie, obžalovaný A. B. prehľadal kancelárske priestory a zo zásuvky vzal obálku s obsahom
finančnej hotovosti vo výške 852,- €, ktoré si následne po odchode rozdelili, čím spôsobili Q. N. G. I. O. D.
na adrese J. C.. R. XX, D. E. F. poškodením predmetného okna škodu vo výške 189,- € a Rodičovskému

združeniu pri Q. N. G. I. O. D., J. C.. R. XX, D.
E. F. odcudzením finančnej hotovosti škodu vo výške 852,- € a

5. obžalovaný A. B. a odsúdený A. P., ktorý bol za tento skutok už skôr právoplatne odsúdený v
samostatnom konaní, po spoločnom dohovore odcudziť hotovosť alebo hodnotné veci dňa 30.10.2023

v čase približne o 22:30 hod. prišli k materskej škôlke na ul. S. XXX/XX, E., na ktorom odsúdený A. P.
vypáčil okno
za pomoci nástroja na brúsenie nožov a skrutkovača, ktoré si priniesol so sebou, pričom obžalovaný A.
B. dával pozor na okolie, následne vstúpili spoločne do priestorov materskej škôlky cez vypáčené okno,
ktoré poškodili v oblasti rámu, potom spoločne prešli

do kancelárie ekonómky a vedúcej školskej jedálne, tu sa nachádzala kovová skriňa, ktorú odsúdený A.
P. poškodil nástrojom na brúsenie nožov a následne otvoril, odkiaľ povyhadzoval rôzne listinné materiály
a odcudzil obálku s obsahom pokladničných bločkov a nakoľko nič hodnotné nenašli, z miesta činu odišli,
pričom týmto svojim násilným konaním nespôsobili žiadnu škodu na majetku Materskej školy na ulici
S. XXX/XX, E.“

Za to bol súdom prvého stupňa odsúdený podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona (ďalej len „Tr. zák.“) za
použitia § 38 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm. l), n) Tr. zák.,
§ 37 písm. m) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods.
2 písm. b) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Zároveň bola podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku obžalovaným A. B. a B. B. uložená povinnosť
spoločne a nerozdielne nahradiť poškodeným
- Materskej škole O. B. v E. D., IČO: XX XXX XXX,
so sídlom B. XX/X, E. D. škodu v sume 400,- €,

- G. I., narodenému XX. XXXX XXXX, trvale bydliskom O. T. XXXX/XXX-XX, D. E. F. škodu v sume
765,- € a
- M. H., narodenej XX. XXXX XXXX, trvale bydliskom O. XXXX/XX-XX, D. E. F. škodu v sume 597,67 €.Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku bola obžalovanému A. B. uložená povinnosť nahradiť
poškodeným
- Q. I. L. G. I. O. D., IČO: XX XXX XXX so sídlom J. C.. R. XX, D. E. F. škodu v sume 189,- € a

- Rodičovskému združeniu pri Q. N. G. I. O. D., J. C.. R. XX, D. E. F. škodu v sume 852,- €.

Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku súd prvého stupňa poškodenú Q. I. L. G. I. O. D., IČO: XX
XXX XXX, so sídlom na adrese J. C..
R. XX, D. E. F. so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody odkázal

na civilný proces.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože obžalovaný A. B. podal proti
nemu v zákonnej lehote odvolanie, ktoré následne písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu.
Obhajoba v dôvodoch odvolania uviedla nasledovné:

„Okresný sud Trenčín rozsudkom sp.zn. 1T/14/2024 zo dňa 05.12.2024 uznal obžalovaného za vinného
v bodoch 1-5 obžaloby zo spáchania pokračovacieho zločinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20
k § 212 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. b) Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024
s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona v časti bode 5. spáchaný v štádiu pokusu podľa §
14 ods. 1 Trestného zákona, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, na výkon

ktorého bol zaradený
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Obžalovanému spoločne a nerozdielne spolu
s ďalším obžalovaným bola uložená povinnosť nahradiť škodu poškodeným Materskej škole O. B. vo
výške 400,- Eur, G. I. vo výške
765,- Eur a M. H. vo výške 597.- Eur. Obžalovanému bola uložená povinnosť nahradiť škodu

poškodeným Q. I. L. G. I. O. D. vo výške 189,- Eur a P. Q. O. Q. N. G. I. O. D. vo výške 852,- Eur.

Na hlavnom pojednávaní dňa 05.12.2024. na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku, som bol prítomný,
písomné vyhotovenie rozsudku bolo doručené môjmu obhajcovi dňa 27.01.2025. Odvolanie proti
citovanému rozsudku a to voči výroku o treste som podal písomne prostredníctvom svojho obhajcu a

to dňa 09.12.2024.

Svoje odvolanie odôvodňujem po doručení písomného vyhotovenia rozsudku prostredníctvom svojho
obhajcu a to na základe týchto právnych a vecných dôvodov:
V zmysle § 33a ods. 2 Trestného zákona sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť

trestného činu alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery.
V zmysle § 33a ods. 3 Trestného zákona tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa
menej citeľne nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä
nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie
dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou

na osobnej slobode páchateľa.
V zmysle § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
V zmysle § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä .....
na osobu páchateľa, na jeho správanie po spáchaní trestného činu .... ak tomu nebránia majetkové

alebo osobné pomery páchateľa ... uloží mu s prihliadnutím na výšku majetkového prospechu niektorý
trest, ktorým ho postihne na majetku a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži
najmä uloženie peňažného trestu.

Okruh námietok - výška uloženého trestu

Právo na spravodlivý proces zaručuje čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, v zmysle ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v
primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o
jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti

nemu.

Z konštantnej judikatúry ESĽP vyplýva, že súčasťou práva na spravodlivý proces je zároveň právo
na spravodlivé rozhodnutie a aj napriek- tomu. že pojem spravodlivé zákon nedefinuje, výkladomjednotlivých ustanovení trestnoprávnych noriem možno ustáliť, že ide o také rozhodnutie, ktoré je
zákonné, objektívne, vecne správne, vydané v primeranom čase a oprávneným orgánom a ktoré je vo
vzťahu k ukladanému trestu a osobe páchateľa primerané. V trestnom konaní by takéto rozhodnutie

malo korešpondovať so základnými zásadami vzťahujúcimi sa k zásadám ukladania sankcií a trestov.
Novela Trestného zákona účinného od zaviedla mnohé prijateľnejšie sankcie a to najmä týkajúce sa
preferovania alternatívnych trestov pred samotným trestom odňatia slobody a to najmä pre páchateľov
ekonomických a majetkových trestných činov. Uvedené kritéria boli zákonodarcom prijaté preto, aby
súd mohol individuálne pristupovať ku každému páchateľovi, nakoľko naplnenie rovnakej skutkovej

podstaty trestného činu dvoma rôznymi páchateľmi je vždy nutné posudzovať individuálne s ohľadom
na ich konanie, pohnútku, postoje, osobné pomery, spôsobenú škodu alebo iné následky vyvolané
trestnou činnosťou. Súd by mal vždy zobrať do úvahy všetky tieto okolnosti a následne vydať spravodlivé
rozhodnutie, ktoré bude nie len zákonné a objektívne, ale aj primerané.

S poukazom na vyššie uvádzanú argumentáciu mám ja obžalovaný za to. že prvostupňový súd pri

ukladaní trestu nevzal všetky kritériá vymedzené v § 33a a § 34 Trestného zákona do úvahy, dôsledkom
čoho uložený trest považujem za pomerne prísny. Je síce pravdou, že som bol uznaný za vinného
v bodoch 1. - 5. obžaloby za skutky kvalifikované ako zločin, rovnako je pravdou aj skutočnosť, na
ktorú poukazuje prvostupňový súd a to. že som bol doposiaľ deväťkrát prejednávaný v trestnom konaní
prevažne za majetkovú trestnú činnosť. V evidencii priestupkov mám 4 záznamy. Po prepustení z väzby

v aktuálne prejednávanej trestnej veci a to 13.05.2024 som spolu so svojou družkou a maloletým synom
odišiel do Nemecka, kde žijem až do súčasnosti, pričom som sa zamestnal v spoločnosti P. U.- V. W.
H. K. zatiaľ na dobu určitú od 03.09.2024 do 02.09.2025 (v odôvodnení rozsudku je chyba v písaní
v dátume, kedy súd uvádza údaj do 02.09.2024). V tejto spoločnosti pracuje aj moja priateľka a náš
maloletý syn navštevuje nemeckú škôlku. Mám za to. že tieto okolnosti sú v súlade s ustanovením § 34

ods. 3. ods. 4 Trestného zákona dôvodom, kedy by mal súd prioritne uvažovať nad uložením trestu, ktorý
nie je spojený so zásahom do osobnej slobody. Pokiaľ budem musieť nastúpiť na výkon trestu vo výmere
2 roky, tak stratím zamestnanie, stabilný príjem a rovnako sa nebudem môcť podieľať na vyživovacej
povinnosti voči môjmu maloletému synovi. V rámci vyhlásenia o vine na hlavnom pojednávaní som svoje
konanie oľutoval a som ochotný prijať akýkoľvek alternatívny trest a to aj peňažný, prípadne trest odňatia

slobody s podmienečným odkladom.

Opakovane uvádzam, že svoje konanie ľutujem od začiatku, avšak uložený trest vnímam ako
neprimeraný a to najmä na skutočnosť, že ide o majetkové trestné činy. ktorých som sa dopúšťal z
dôvodu absencie stáleho zamestnania. Pokiaľ by som vykonával trest odňatia slobody vo výmere 2 roky.

po jeho vykonaní by som sa ocitol v rovnakej situácii, ktorá ma doviedla až k páchaniu majetkovej trestnej
činnosti. Mám za to. že nepodmienečný trest naplní v mojom prípade len účel generálnej prevencie,
pretože ja ako obžalovaný mám oveľa silnejšiu motiváciu zaradiť sa do normálneho života v tejto dobe.
kedy už 6 mesiacov stabilne pracujem a fungujem bez akýchkoľvek problémov a rovnako som sa
nedopustil žiadneho protiprávneho konania.

Na základe splnenia podmienok § 307 ods. 1 písm. b). § 309 ods. 1, § 311 ods. 1 Trestného poriadku
navrhujem ja obžalovaný, aby odvolací súd objektívne a spravodlivo odvolanie posúdil a rozhodol na
základe vlastného právneho názoru, pričom si ja obžalovaný dovoľujem navrhnúť, aby odvolací súd
s poukázaním na ust. § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku prvostupňový rozsudok Okresného

súdu v Trenčíne, č.k. 1T/14/2024 zo dňa 05.12.2024 vo výroku o treste zrušil a v súlade s § 322 ods. 3
Tr. por. sám vo veci rozhodol, tak. že obžalovanému uloží peňažný trest vo výmere podľa úvahy súdu
alternatívne trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 2 roky s podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu v trvaní určenom odvolacím súdom.“

K odvolaniu obžalovaného A. B. sa prokurátor do konania verejného zasadnutia na krajskom súde
písomne nevyjadril.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného A. B., prokurátor krajskej prokuratúry navrhol
odvolanie obžalovaného A. B. podľa

§ 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť. Obhajoba navrhla odvolaniu obžalovaného A. B. vyhovieť.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade
podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa o uloženom treste
odňatia slobody, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť
odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,

avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej
prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného A. B. nie je dôvodné.

Pokiaľideosprávnosťpostupusúduprvéhostupňa,ktorýpredchádzalvydaniuodvolanímobžalovaného

A. B. napadnutých výrokov rozsudku súdu prvého stupňa o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe
jeho výkonu, z obsahu odvolania obžalovaného A. B. a jeho dôvodov vyplýva, že v podanom odvolaní
nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil v postupe súdu
prvého stupňa ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že obžalovaný A. B. urobil na hlavnom pojednávaní
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré súd prvého stupňa prijal podľa § 257 ods. 7 Tr. por.
Na základe tohto postupu súd prvého stupňa rozhodol napadnutým rozsudkom o vine obžalovaného A.
B., ktoré rozhodnutie o vine je nenapadnuteľné odvolaním.

Preto prieskumná povinnosť odvolacieho súdu sa v tomto prípade nemohla vzťahovať na výroky o vine
obžalovaného A. B., ale predmetom posudzovania správnosti a zákonnosti mohli byť len odvolaním
obžalovaného A. B. napadnuté výroky
o uloženom treste obžalovanému A. B..

Z dôvodov podaného odvolania vyplýva, že obžalovaný A. B. namietal neprimeranú prísnosť uloženého
trestu odňatia slobody a spôsobu jeho výkonu v zmysle
§ 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.

Odvolací súd sa nestotožnil s názorom obhajoby o neprimeranej prísnosti trestu odňatia slobody,

uloženého obžalovanému A. B. v prejednávanom prípade.

Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa ustálil v zmysle ustanovenia §
38 ods. 2 Tr. zák. priťažujúce a poľahčujúce okolností keď u obžalovaného A. B. zistil dve poľahčujúce
okolnosti v zmysle § 36 písm. l) a n) Tr. zák., a to že obžalovaný A. B. sa priznal k spáchaniu trestných

činov a tieto úprimne oľutoval a že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom a
jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák., teda že už bol za trestný čin odsúdený.
Taktiež správne súd prvého stupňa v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. ukladal obžalovanému A. B. trest v rámci
trestnej sadzby, ktorá bola v rozmedzí 2 až 8 rokov. Podľa správneho právneho posúdenia bolo potom
prihliadané na priťažujúce a poľahčujúce okolností, a uložený trest je na samej dolnej hranici trestnej

sadzby.

Z hľadiska možnosti naplnenia účelu podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. je podľa názoru odvolacieho sudu
rozhodné, že obžalovaný A. B. bol v minulosti viac krát odsúdený pre rôznorodú trestnú činnosť, a to
opakovane aj pre trestný čin krádeže. Obžalovaný A. B. bol už opakovane aj vo výkone trestu odňatia

slobody a to naposledy v období do 03.08.2022.

Podľa názoru odvolacieho súdu uvedené skutočnosti svedčia o zjavnej neúcte obžalovaného A. B.
k záujmom chráneným Trestným zákonom, ktorá osobnostná črta obžalovaného A. B. z hľadiska
ochrany spoločnosti v zmysle 34 ods. 1 Tr. zák. by v zásade odôvodňovala uloženie trestu odňatia

slobody v hornej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Ak teda súd prvého stupňa napadnutým
rozsudkom uložil obžalovanému A. B. trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby, v prospech
obžalovaného A. B. podstatným spôsobom zohľadnil existenciu poľahčujúcich okolností na strane
obžalovaného A. B. podľa § 36 písm. l), n) Tr. zák., hoci danosť záveru súdu prvého stupňa o úprimnom
oľutovaní trestného činu v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák. môže vyvolávať vecné pochybnosti vzhľadom

na recidívu obžalovaného A. B. a zistené pretrvávajúce sklony k nerešpektovaniu záujmov chránených
Trestným zákonom. Nie je teda na mieste zo strany obžalovaného A. B. hovoriť o neprimeranej prísnosti
uloženého trestu.Súd prvého stupňa zároveň správne vychádzal zo záveru, že predchádzajúce odsúdenia neviedli k
náprave obžalovaného A. B. a stíhanej trestnej činnosti sa dopustil
po tom ako už bol odsúdený aj za totožnú trestnú činnosť, preto je potrebné využiť najprísnejší

prostriedok trestnej represie, ktorým je trest odňatia slobody. Pokiaľ ide o výmeru uloženého trestu
v danom prípade, s poukazom na okresným súdom správne aplikované vyššie uvedené ustanovenia
Trestného zákona o ukladaní trestu odňatia slobody je potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa
napriek recidíve uložil obžalovanému A. B. trest na samej dolnej hranici trestnej sadzby.

Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody v prejednávanom prípade v zmysle § 34 ods. 4 Tr.
zák. zohľadňuje predovšetkým osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, zohľadňujúc fakt,
že u obžalovaného ide o osobu, ktorá bola doposiaľ viackrát súdne trestaná, viac krát bolo na jeho
osobu pôsobené i výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody, čo zjavne nemalo na jeho osobu
dostatočný prevýchovný vplyv, pretože ho
od spáchania ďalšej trestnej činnosti neodradilo. Zároveň obžalovaný A. B. sa dopustil predmetných

skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu len rok po tom, ako už vykonal posledný nepodmienečný trest odňatia
slobody.

Pokiaľ sa obžalovaný A. B. v dôvodoch odvolania domáhal uloženia miernejšieho trestu odňatia slobody
ako mu bol uložený súdom prvého stupňa, podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa v

odôvodnení napadnutého rozsudku jasne a zrozumiteľne vysvetlil, že opakovaná recidíva obžalovaného
A. B. v páchaní úmyselnej trestnej činnosti je v prejednávanom prípade v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. tak
významnou okolnosťou, že odôvodňuje uloženie trestu v hornej polovici zákonom ustanovenej trestnej
sadzby. Ak teda súd prvého stupňa v danom prípade priznanie obžalovaného A. B. v zmysle § 34 ods.
4 Tr. zák. zohľadnil tak zásadným spôsobom, že uložil obžalovanému A. B. trest odňatia slobody na

samej dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, ani podľa názoru odvolacieho súdu nemožno
v tomto prípade dospieť k odôvodnenému záveru o uložení neprimerane prísneho trestu v zmysle §
321 ods. 1 písm. e) Tr. zák. aj napriek existencii skutočností, na ktoré obžalovaný A. B. poukazuje v
dôvodoch svojho odvolania.

Preto podľa názoru odvolacieho súdu uloženie trestu obžalovanému A. B. napadnutým rozsudkom súdu
prvého stupňa nevykazuje znaky neprimeranej prísnosti trestu v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.

Následne odvolací súd preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutých výrokov rozsudku súdu prvého
stupňa aj z hľadiska existencie prípadných chýb, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na
to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,

f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo

na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však
dovolací súd nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por., hoci na to neboli splnené zákonné dôvody,

alebo zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 Tr. por.
napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas
na späťvzatie odvolania,m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3 Tr. por.,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné

prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutých výrokov rozsudku súdu prvého stupňa
z uvedených dôvodov odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého
rozsudku uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na
vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného A. B. nie je dôvodné, rozhodol
tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (3:0).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.