Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. apríl 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 28CoP/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8220201849
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Biščáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8220201849.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Biščákovej a členiek

senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej, v právnej veci starostlivosti súdu
o maloletého T. M., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného v konaní kolíznym opatrovníkom D.
práce, sociálnych vecí a rodiny F., pochádzajúceho z matky R. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. rad
XXXX/X, F., právne zastúpenej Mgr. Petrom Troščákom, advokátom so sídlom Hlavná 50, Prešov a otca
T. M., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XX, právne zastúpeného JUDr. Zuzanou Sarakovou, advokátkou so
sídlom Dlhý rad 16, Bardejov v konaní o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému, o
odvolanímatkyprotirozsudkuOkresnéhosúduBardejovč.k.1P/130/2020-1037zodňa24.4.2024,takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je pôvodne návrh matky maloletého na úpravu styku otca s dieťaťom a návrh
na zvýšenie výživného.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2.OkresnýsúdBardejov,akosúdprvejinštancie(ďalejlen„súdprvejinštancie“)napadnutýmrozsudkom
rozhodol tak, že:

I. Otec T. M., nar. XX.X.XXXX je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým T. M., nar. XX.X.XXXX :

- v období do 3 mesiacov odo dňa predbežnej vykonateľnosti tohto rozsudku každý nepárny kalendárny
týždeň v mesiaci v piatok od 15.00 hod. do 18.30 hod., v sobotu a v nedeľu od 9.00 hod. do 18.30 hod.,
následne po uplynutí tejto doby každý nepárny kalendárny týždeň v mesiaci od piatka od 15.00 hod.
do nedele do 18.30 hod.,
- v období do 3 mesiacov odo dňa predbežnej vykonateľnosti tohto rozsudku každý párny týždeň v utorok
a štvrtok od 15.00 hod. do 18.30 hod., následne po uplynutí tejto doby každý párny týždeň od utorka

od 15.00 hod. do štvrtka do 18.30 hod.,
- každý párny kalendárny rok v čase od 23.12. od 9.00 hod. do 25.12. do 19.00 hod. a v čase od 29.12.
od 9.00 hod. do 30.12. do 19.00 hod.,- každý nepárny kalendárny rok v čase od 26.12. od 9.00 hod. do 28.12. do 19.00 hod.., v čase od 31.12.
od 9.00 hod. do 2.1. nasledujúceho kalendárneho roka do 19.00 hod.,
- každý párny kalendárny rok počas veľkonočných sviatkov v čase od Zeleného štvrtka od 9.00 hod.

do soboty do 19.00 hod.,
- každý nepárny kalendárny rok počas veľkonočných sviatkov v čase od Veľkonočnej nedele od 10.00
hod. do utorka do 19.00 hod.,
- každý kalendárny rok počas letných školských prázdnin a to v rozsahu dvoch týždňov nepretržite
v čase od pondelka posledného kalendárneho týždňa v mesiaci júl od 9.00 hod. a do nedele prvého

kalendárneho celého týždňa v mesiaci august do 19.00 hod. a to od roku 2025.

Počas osobitnej úpravy styku rodičov s maloletým počas prázdnin a sviatkov neplatí úprava bežného
styku otca s maloletým, okrem obdobia letných prázdnin, kedy matka a otec netrávia s maloletým čas
počas doby dvoch týždňov nepretržite v mesiaci júl a august.

Matka R. M., rod. U., nar. XX.XX.XXXX sa zaväzuje otcovi oznámiť 48 hodín pred začiatkom dovolenky
v mesiaci júl a august jej trvanie počas dvoch týždňov nepretržite mimo vymedzeného času styku otca
so synom v trvaní dvoch týždňov v tomto období.

Matka maloletého R. M., rod. U., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n á maloletého T. na

styk s otcom riadne pripraviť a v určený čas pre začiatok styku otca s maloletým, maloletého odovzdať
otcovi v mieste bydliska maloletého pred vchodom do bytového domu. V prípade, že sa maloletý bude
v čase začiatku styku otca s ním nachádzať v predškolskom, či školskom zariadení, je otec oprávnený
vyzdvihnúť si maloletého v tomto zariadení v určenom čase pre začiatok styku.

Matka R. M., rod. U., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n á v deň určeného styku otca s maloletým pred jeho
začiatkom do XX.XX hod. otcovi oznámiť, kde sa maloletý T. nachádza a to prostredníctvom výpočtovej
techniky ( telefónu, aplikácií, sociálnych sietí a pod. ).

Otec maloletého T. M., nar. XX.X.XXXX je p o v i n n ý po uplynutí času určeného na styk maloletého s

ním, maloletého T. vrátiť späť matke v mieste bydliska maloletého pred vchodom do bytového domu.

Matka R. M., rod. U., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n á umožniť telefonicky kontakt otca s maloletým
T. počas dní kalendárneho týždňa, keď je dieťa u matky, každý pondelok, stredu a sobotu v čase od
17.00 hod. do 17.30 hod..

Otec a matka sú navzájom p o v i n n í umožniť maloletému T. telefonický kontakt s druhým rodičom
počas sviatkov a prázdnin a to v pondelok, stredu a v piatok od 17.00 hod. do 17.30 hod. v závislosti
od toho, pri ktorom rodičovi sa bude dieťa nachádzať.

Matka maloletého R. M., rod. U., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n á poskytnúť otcovi maloletého počas
výkonu práva styku s maloletým všetky úradné doklady týkajúce sa maloletého, najmä cestovný pas a
preukaz zdravotného poistenia, ktoré je otec povinný po ukončení styku s maloletým vrátiť späť matke.

II. Otec T. M., nar. XX.X.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výchovu a výživu maloletého T. M., nar.

XX.X.XXXX sumou 200,- eur mesačne, vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred k
rukám matky maloletého R. M., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, od XX.XX.XXXX do budúcna.

Dlžné výživné na maloletého T. M., nar. XX.X.XXXX za obdobie od 20.12.2021 do 23.4.2024 vo výške
2.270,96 eur je otec maloletého T. M., nar. XX.X.XXXX p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky maloletého

R. M., rod. U., nar. XX.XX.XXXX v dvoch splátkach vo výške 1.135,48 eur splatných v lehote 5 a 10
mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. 4P/218/2019 - 63 zo dňa 15.5.2020 v jeho
výrokoch o bežnej vyživovacej povinnosti otca voči maloletému a o úprave styku otca s maloletým.

IV. Matka R. M., rod.U., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n á otcovi T. M., nar. XX.X.XXXX
poskytovať informácie ohľadom maloletého T., čo sa týka plnenia predškolských a školských povinností,
zdravotného stavu, mimoškolských aktivít, záujmových činností a iných podstatných skutočnostítýkajúcich sa maloletého, a to vždy k poslednému dňu kalendárneho mesiaca a to prostredníctvom
výpočtovej techniky (telefónu, aplikácií, sociálnych sietí a pod. ).

Rodičia sa zaväzujú vzájomne si poskytovať informácie ohľadom maloletého T. po vzájomnom
odovzdaní maloletého a to osobne alebo prostredníctvom výpočtovej techniky (telefónu, aplikácií,
sociálnych sietí a pod. ).

V. V prevyšujúcej časti návrh matky a otca z a m i e t a.

VI. Súd vyslovuje, že tento rozsudok je v jeho výroku o úprave styku otca s maloletým ( ods. I v spojení
s ods. III ) vykonateľný jeho doručením.

VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že návrh matky a otca na úpravu
styku s maloletým sú čiastočne dôvodné. Súd v zistených skutočnostiach videl dôvody na zmenu
súdnehorozhodnutiaoúpravestykuotcasmaloletým,jehorozšírenieaúpravuďalšíchprávapovinností
rodičov. Podľa názoru súdu došlo objektívne k takej zmene pomerov aj na strane maloletého, ako aj
rodičov a ich prístupu k styku maloletého s druhým rodičom, ktorá uvedené odôvodňuje. Dôvody na

zmenu súdneho rozhodnutia vyplývajú z vykonaného dokazovania ( aj znaleckého ), ako aj zvýšenia
veku maloletého ( 6 rokov ). Pôvodne určený styk neplní svoj účel a je v záujme maloletého, aby styk s
jeho otcom bol rozšírený. Uvedené je v záujme maloletého vzhľadom na jeho vek, potreby, citovú väzbu
k obom rodičom.
4. K zvýšeniu vyživovacej povinnosti súd prvej inštancie dôvodil, že od posledného rozhodnutia súdu o

výživnom došlo k zmene pomerov najmä na strane k dieťaťa, ale aj na strane rodičov a k objektívnemu
zvýšeniu životných nákladov. V čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti bol maloletý vo veku
dvoch rokov, v súčasnosti navštevuje materskú školu. Súd uviedol, že pri zvýšení vyživovacej povinnosti
prihliadol aj na rozšírený styk otca s maloletým dieťaťom, teda zvýšeniu nákladov otca na dieťa.

5. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok právne odôvodnil ustanovením § 212 zákona č. 161/2015
Z. z. Civilného mimosporového poriadku („ďalej len CMP“), § 26 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o
zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „zákon o rodine“), § 24 ods. 5, ods. 6 zákona o rodine,
§ 25 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 zákona o rodine, § 36 ods. 1 zákona o rodine, § 62 ods. 1, ods. 2,
ods. 4, ods. 5 zákona o rodine, § 65 ods. 1 zákona o rodine, § 75 ods. 1 zákona o rodine, § 77 ods.

1 zákona o rodine, § 78 zákona o rodine, čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 7 ods. 1 Dohovoru o
právach dieťaťa, čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa.

6. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že účastníkom náhradu trov
konania nepriznal.

III. Odvolanie, vyjadrenie účastníkov konania

7. Voči napadnutému rozsudku podala odvolanie matka a to proti všetkým výrokom napadnutého

rozsudku. Matka v odvolaní poukázala na to, že napadnutý rozsudok a všetky jeho výroky nemajú
relevantnúoporuvovykonanomdokazovaní,pričomniesúaniriadneodôvodnené.Napadnutýrozsudok
je absolútne arbitrárny a svojvoľný. Matka sa vo svojom odvolaní v prvom rade vyjadrila k tomu, že
namieta, že napadnutý rozsudok vydala sudkyňa Mgr. Q., ktorá bola po celý čas zaujatá v dôsledku
čoho mala byť vylúčená z konania. Matka dňa 22.12.2022 podala námietku zaujatosti, ktorú odôvodnila

blízkym priateľským pomerom sudkyne a právnej zástupkyni otca JUDr. Z. Sarakovej. Matka sa dňa
20.12.2022 od osoby z justičného prostredia dozvedela, že medzi sudkyňou a právnou zástupkyňou otca
je blízky priateľský pomer, pričom manžel JUDr. Sarakovej dlhodobo pôsobil ako sudca na Okresnom
súde Bardejov. Matke boli uvedené tieto podstatné informácie ohľadom blízkeho priateľského pomeru
sudkyne Mgr. Hanuščákovej a právnej zástupkyne otca JUDr. Sarakovej v tom, že sudkyňa si s právnou

zástupkyňou dlhodobo tyká, pretože sú blízke priateľky, pričom si navzájom gratulujú k sviatkom, ako
sú meniny a narodeniny. Sudkyňa je na Facebooku uvedená v zozname priateľov JUDr. Sarakovej.
Sudkyňa sa s JUDr. Sarakovou osobne stýka, navštevuje, najmä pri príležitosti menín a narodenín.
Sudkyňa sa s JUDr. Sarakovou stýkajú pri dovolenkách, výletoch a iných príležitostiach pritom tietoaktivity si navzájom plánujú. Matka poznamenala, že do dňa 20.12.2022 vedela o tom, že sudkyňa je
na Facebooku uvedená v zozname priateľov JUDr. Sarakovej a z toho odvodzovala ich nadštandardný
vzťah, bez akýchkoľvek ďalších informácií. Matka zvýrazňuje aj to, že sudkyňa a právna zástupkyňa

otca koordinovali svoj postup v tom, aby ich na Facebookových profiloch nebola viditeľná ich spoločná
komunikácia, či blahoželanie. Išlo teda o vedomú činnosť sudkyne a právnej zástupkyne, aby pre
účastníkovkonanianeboliodhaliteľnézjavneblízkevzťahyapriateľstvo.Gratulácieaposielaniesrdiečok
a božtekov zo strany sudkyne smerom k právnej zástupkyni nepochybne preukazujú, že medzi nimi je
blízky priateľský vzťah. Uvedený blízky priateľský pomer zakladá u matky závažnú obavu o nedostatku

nestrannosti sudkyne pre priateľský pomer k právnej zástupkyni otca, v dôsledku čoho je nepochybné,
že u sudkyne sú dané symptómy vážneho nedostatku ako subjektívne, tak aj objektívnej nestrannosti.
Sudkyňa bola povinná v zmysle ustanovenia § 50 ods. 1 CSP oznámiť uvedený pomer k právnej
zástupkyni a žiadať o vylúčenie, čo sa nestalo. Sudkyňa si túto svoju povinnosť nesplnila a navyše vo
vyjadrenízavádzalavtom,žeideobežnýkolegiálnyvzťah.Matkanamieta,žekaždémumusíbyťzrejmé,
že gratulácie a poslanie srdiečok a božtekov zo strany sudkyne právnej zástupkyni nie je prejavom

bežného kolegiálneho vzťahu, ale prejavom toho, že medzi nimi ide o blízky priateľský vzťah. Matka
sa počas konania domáhala toho, aby sudkyňa Mgr. Hanuščákovou bola vylúčená z prejednávania a
rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Bardejov pod spisovou značkou 1P/130/2020. O tejto
námietke zaujatosti rozhodol Krajský súd Prešove uznesením pod spisovou značkou 7NcC/1/2023
zo dňa 10.01.2023, tak že sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej

na Okresnom súde Bardejov pod spisovou značkou 1P/130/2020. V bode 4 odôvodnenia uznesenia
Krajského súdu v Prešove je uvedené vyjadrenie sudkyne, ktorá poukázala na priebeh konania a
správanie sa matky, ktorá sa snaží úplne obmedziť kontakt otca s maloletým. Výslovne sa ohradila voči
tvrdeniam matky a jej právneho zástupcu, že koná svojvoľne, že si neplní povinnosti sudcu, a že vo veci
zavádza. Z tohto uznesenia Krajského súdu v Prešove, teda matka zistila, že sudkyňa sa vyjadrila tak,

že sa snaží úplne obmedziť kontakt otca s maloletým. Sudkyni bolo v tom čase známe a to z konania
vedeného na Okresnom súde Bardejov pod spisovou značkou 6Em/3/2020, že problém je jedine tom,
že maloletý T. bude cez víkendy odovzdaný otcovi o 12. 00 hod., napriek tomu, že v tom čase spí alebo
o 14,30 hod., keď už nespí, teda nerieši sa problém, že vôbec neodovzdávala maloletého T. na styk
s otcom. Nepriateľský vzťah sudkyne k matke, ako aj nezákonný a svojvoľný postup sudkyne je teda

jasne a zrozumiteľne takto skutkovo vymedzený. V tejto súvislosti potom opätovne zdôrazňuje, že v
zmysle judikatúry rozhodujúce nie je stanovisko sudcu o tom, že sa necíti byť zaujatý, ale existencia
objektívnych skutočností, ktoré vzbudzujú pochybnosti o jeho nestrannosti v očiach strán a verejnosti. Z
uvedenýchdôvodovsamatkadomáhala,abysudkyňaMgr.Hanuščákovábolavylúčenázprejednávania
a rozhodovania v tejto veci. O tejto námietke zaujatosti rozhodol Krajský súd Prešove uznesením

13NcC/2/2023 zo dňa 01.03.2023, tak že sudkyňa Hanuščáková nie je vylúčená z prejednávania a
rozhodovania vo veci vedenej na Okresnom súde Bardejov pod spisovou značkou 1P/130/2020. Matka
považuje obe rozhodnutia Krajského súdu Prešove o námietkach zaujatosti za nezákonné a nesprávne,
preto sa domáha v rámci odvolacej námietky opätovného preskúmania zaujatosti sudkyne, pretože až
následne v rámci dovolania môže opätovne namietať to, že vo veci rozhodovala zaujatá sudkyňa.

8. K zdôvodneniu odvolania voči jednotlivým výrokom napadnutého rozsudku matkou uviedla
nasledovné. Výrok I. o úprave styku otca s maloletým T. je podľa matky neodôvodnený, pretože vo
vzťahu k nemu sú uvedené len všeobecné frázy o právach rodiča, úplne absentuje právne posúdenie
konkrétnych skutkových okolností tejto jedinečnej právnej veci. Odôvodnenie výroku I. je v skutočnosti

všeobecná frázovitá konštatácia o tom, že je vhodné, aby bol styk otca s maloletým T. široko
upravený, a nejde teda o právnu argumentáciu vychádzajúc z vykonaného dokazovania. Matka neustále
zvýrazňovala, že maloletý T. v priebehu konania mal nízky vek (2 až 5 rokov, 6 rokov dosiahol až po
vyhlásení napadnutého rozsudku) a každý deň počas obeda cca od 11:30 do 14:15 hod. spí, pretože
vzhľadom na nízky vek tento spánok nevyhnutne potrebuje a má dlhodobo takýto denný spánkový režim.

Styk maloletého T. s otcom riadne prebiehal a matka tento styk umožňovala. Styk otca s maloletým
T. sa realizoval v súlade s dohodou rodičov tak, ako to bolo medzi rodičmi dohodnuté na pojednávaní
konanom dňa 11.02.2021 vo veci 1P/130/2020, to znamená, že styk otca s maloletým T. prebieha počas
pracovného týždňa od 15:00 hod do 18:00 hod a počas víkendov od 14:30 hod do 18:30 hod. Po
25.3. 2022 sa otec dožadoval toho, aby bol maloletý T. aj cez víkendy odovzdaný už o 12.00 hod., čo

však nie je možné dôvodu, že maloletý T. spí a tento spánok, ako dieťa potrebuje. Takéto nelogické,
nátlakové konanie otca, ktorý navyše v rozpore s dohodou rodičov je spôsobilé a vedie k tomu, že
zdravý psychický a fyzický vývin maloletého T. je narušený a dochádza k jeho ďalšiemu poškodzovaniu.
Matka zvýrazňovala, že otec robil to, že maloletého cez víkend vracia späť k matke až o 19.00 hod.,pričom matka to považovala za kompenzáciu. Matka na preukázanie narušenia zdravého fyzického a
psychického vývinu maloletého T. predložila viacero dôkazov, avšak súd prvej inštancie na tieto dôkaz
vôbec neprihliadol, ani riadne nevyhodnotil. Matka predložila posudok Úradu práce sociálnych vecí a

rodiny Bardejov zo dňa 07.04.2022, z ktorého vyplýva, že u maloletého T. ide o dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav, ktorý vyžaduje osobitnú starostlivosť pre zistené ochorenia (akútna stresová reakcia,
úzkosť z odlúčenia v detskom veku ), pričom je zvýraznené, že uvedené je dôsledkom sporov rodičov a
tlaku otca na stretávanie sa s maloletým T.. Matka predložila aj správu Y.. C. zo dňa 22.04.2022, z ktorej
vyplýva aktuálny stav maloletého zhoršený s odporúčaním, aby sa ukončil tlak na dieťa. Zo správy T.

L., psychologičky, zo dňa 17.03.2022 vyplýva záver, že „podľa výsledkov psychologického vyšetrenia
toho času ide naďalej o rozvíjajúca sa izoláciu dieťaťa na základe dlhotrvajúce stresovej poruchy.
Naďalej odporúčame návštevy otca za dôsledného dodržiavania stravovacieho režimu, spánkového
režimu a všetkých ostatných režimových aspektov. V žiadnom prípade neodporúčame, aby dieťa od
jedla odchádzalo k telefónu, keď volá otec. Naďalej opakovane konštatujeme, že v opačnom prípade
hrozí zlomenie psychiky dieťaťa na niektorom z aspektov psychického ladenia dieťaťa, čo má spravidla

trvalo nepriaznivé následky na duševnom zdraví dieťaťa.“ Matka opätovne poukazuje na všeobecné
právne závery vzťahujúce sa na konanie o výkon rozhodnutia vyplývajúce z uznesenia Krajského súdu
v Prešove pod sp. zn. 21 CoE/5/2020 zo dňa 15.10.2020, ktorým bolo uznesenie súdu prvej inštancie
o nariadení výkonu rozhodnutia zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Matka
zvýrazňuje,žesúdprvejinštanciesadoterazvôbecneriadilvšeobecnýmiprávnymizávermivzťahujúcimi

sa na konanie o výkon rozhodnutia v tom zmysle ako vyplývajú z vyššie uvedeného uznesenia Krajského
súdu v Prešove. Matka zároveň predkladá správu MUDr. Rosenbergovej, pedopsychiatričky zo dňa
12.01.2023, z ktorej vyplýva aktuálny stav maloletého T., ktorý je zhoršený, pričom samotný maloletý T.
uviedol ako ho otec manipuluje a štve proti matke, aby hneval mamu, aby jej robil zle, o mame všetci
škaredo hovoria. Je nepochybné, že otec nemá rodičovskú spôsobilosť a že výchovné prostredie otca je

nevhodné, keďže maloletého T. podnecuje k agresivite proti matke, pričom nie je zabezpečený ani riadny
dohľadnadmaloletýmT.,ktorésizlomilrukupripobyteuotca.Matkapoukázalanato,žeajnapriektomu,
žeT.sizlomilruku,takotectútosituáciuvôbecneriešilanešielsmaloletýmnalekárskeošetrenienapriek
tomu, že maloletý T. trpel silnými bolesťami a následne takto zraneného bez akéhokoľvek lekárskeho
ošetreniavrátilspäťkmatkeaažmatkaokamžitezabezpečilalekárskeošetreniepreT..Matkapredložila

aj nový dôkaz a to posudok o nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa zo dňa 15.05.2023, ktorý bol
vydaný Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bardejov, v ktorom sa konštatuje, že dieťa má dlhodobo
nepriaznivýzdravotnýstavvyžadujúciosobitnústarostlivosťprezistenéochoreniaatoduševnejporuchy
a poruchy správania.

9. Matka ďalej vo svojom odvolaní namietala, že vo veci bolo vykonané nezákonné znalecké
dokazovanie, ktoré nakoniec vykonala zaujatá a vylúčená znalkyňa. Matka podaním zo dňa 05.04.2023
namietala znalkyňu, pretože ju nepovažuje za objektívnu z toho hľadiska, že táto znalkyňa už v
predmetnej veci podala znalecký posudok a to znalecký posudok číslo 11/2021. Je neprípustné,
aby tá istá znalkyňa podala dva alebo viac znaleckých posudkov v jednej veci a v situácii, keď

matka namietala a nesúhlasila so závermi znaleckého posudku číslo 11/2021. Matka namietala aj
neprípustnosť a nesprávne vymedzenie otázok uznesením Okresného súdu Bardejov pod spisovou
značkou 1P/130/2020 zo dňa 15.03.2023, pretože všetky tieto otázky (aká forma starostlivosti je vhodná,
či striedavá osobná starostlivosť je vhodná dokonca s uvedeným intervalov) nie sú otázkami, ktoré
by bola znalkyňa oprávnená riešiť, pretože ide o právne otázky, ktoré môže riešiť výlučne súd. Súd

prvej inštancie uznesením pod spisovou značkou 1P/130/2020 zo dňa 12.04.2023 rozhodol tak, že
znalkyňa nie je vylúčená. Toto uznesenie považuje matka za nezákonné a vecne nesprávne, pretože
znalkyňa mala byť s poukazom na matkou uvádzané dôvody vylúčená. Preto to matka namieta aj v rámci
odvolacieho konania. Znalecký posudok vypracovaný znalkyňou je nezákonný a nepoužiteľný dôkaz
v akomkoľvek súdnom alebo inom konaní, bez akéhokoľvek hodnoty a validity, pretože neobsahuje

náležitosti, ktoré takýto znalecký posudok musí obsahovať a zároveň jeho závery nie je možné
preskúmať pre nezrozumiteľné a nedostatočné odôvodnenie, ako aj absenciu uvedenia postupu a
diagnostických metód, na základe ktorých sa znalkyňa dopracovala k záverom a navyše absentujú
akékoľvekjehoprílohy,ktorésúpotrebnénazabezpečeniejehopreskúmateľnosti.Vznaleckomposudku
sú uvedené nepravdivé údaje a skutočnosti, okrem iného aj také tvrdenia, ktoré maloletý T. neuviedol,

respektíve naopak sú prekrútené a úmyselne prispôsobené tomu, aby to vyznelo v prospech otca.
Matka má dokonca nahrávku celého psychologického vyšetrenia, pričom na začiatku znaleckého úkonu
na žiadosť matky s tým znalkyňa aj otec súhlasili, že matka si bude celý priebeh nahrávať. Matka
na preukázanie svojich tvrdení predložila aj zvukový záznam, ktorý je zachytený na CD nosiči. Matkapovažuje takýto dôkaz za zákonný, pretože otec aj znalkyňa na začiatku súhlasili s vykonávaním
zvukového záznamu. Ďalej namietala, že v predmetom znaleckom posudku nie sú uvedené žiadne
numerické hodnoty použitých metód a techník, nie sú pripojené ako príloha znaleckého posudku, a

už vôbec nie je uvedená ani použitá odborná literatúra a preto je znalecký posudok nepreskúmateľný
z obsahového hľadiska a taktiež nie je možné hodnotiť odôvodnenosť postupov znalkyne. Predmetný
znalecký posudok taktiež neobsahuje žiadne prílohy potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti
znaleckého posudku. Znalecký posudok v časti znaleckej doložky neobsahuje vyhlásenie znalkyne o
tom, že si je vedomá následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Klamlivý obsah znaleckého

posudku podľa matky spočíval v tom, že otázky znalkyne a odpovede maloletého sa s nahrávkou
nezhodujú a sú jasne proti záujmom dieťaťa. Znalkyňa kládla dokonca sugestívne otázky a niektoré
odpovede nie sú odpoveďami syna tak, ako sú tu zachytené v znaleckom posudku, ale odpovede
samotnej znalkyne. Matka, napríklad konkrétne poukázala na to, že keď došlo ku kresbe rodiny a
synček mal nakresliť všetkých členov rodiny, pričom svojho otca odmietol nakresliť, znalkyňa mu stále
vnucovala, aby nakreslil otca, že to je jeho rodina s ním nebýva. Otec sa počas znaleckého dokazovania

taktiež posmieval z každej jej vety, ktorú povedala, preto bola ráznejšia, no nekričala. Medzi rečou došlo
aj k otázke ako ona, ako matka dieťa pripravuje na styk s otcom, pričom jasná odpoveď bola, že ona ho
nepotrebuje pripravovať, pretože teraz syn chodí k otcovi rád, lebo vie, že sa ide len pohrať na pár hodín
a príde naspäť domov. Neodznela od nej odpoveď, že musí ísť, tak, ako je to zachytené v znaleckom
posudku. Táto súdna znalkyňa podľa matky koná proti záujmom dieťaťa a píše pravý opak čo dieťa

povedalo a zároveň navádzala dieťa, aby odpovedalo to, čo ona chce. Matka ďalej k formálnej stránke
znaleckého posudku namietalo, že znalkyňa nedodržala ustanovenia vyhlášky má sa Sr číslo 228/2018
z z, ktorou sa vykonáva zákon číslo 382/2004 z z o znalcoch a tlmočníkoch, pretože znalecký posudok
číslo 46/2023 nezodpovedá osnova znaleckého posudku pre odbor psychológia odvetvie poradenská
psychológia. Matka zároveň oznámila súdu, že dňa 07.03.2024 podala sťažnosť, podnet na znalkyňu,

pretože táto porušila verejný záujem na správnosti a na zákonnosti výkonu znaleckej činnosti. Matka v
prílohe predložila oznámenie Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 15.05.2024, z ktorého vyplýva, že
dôjde k vykonaniu dohľadu a preskúmaniu možného spáchania správneho deliktu zo strany znalkyne.
Matka namietala, že úprava styku otca s maloletým je koncipovaný príliš široko po uplynutí adaptačné
adaptačnej fázy, čo nie je v záujme maloletého T. a ide o ďalší nátlak na maloleté dieťa. Maloletý T.

nezvláda už ani uší styk a to po dlhšiu dobu. Ďalej je potrebné zvýrazniť, že maloletý v septembri
2024 nastúpi do prvého ročníka základnej školy, čo je zásadná zmena v živote dieťaťa, preto nie je
vhodné robiť na ňom pokusy so širokým stykom kedy zrejmé, že maloletý nezvláda ani súčasný styk aj s
ohľadom na jeho zhoršený zdravotný stav. Matka predložila aj správu od detskej gastroenterologičky zo
dňa 23.07.2024, z ktorej vyplýva, že maloletý T. jej vystresovaný, úzkostný a má bolesti brucha. Zároveň

opätovne poukázala na správu psychologičky zo dňa 17.03.2022, z ktorej vyplýva, že maloletý T. trpí
dlhodobou ťažkou stresovou poruchou, pričom sa odporúča, aby dieťa neprespávalo v noci bez matky,
hrozí zlomenie psychiky dieťaťa. Aj tieto nové dôkazy preukazujú odbornú nesprávnosť znaleckého
posudku a najmä preukazujú nevhodnosť širokého styku otca s maloletým T..

10. Matka naďalej v odvolaní namietala nezákonnosť a nesprávnosť výroku o tom, že maloletý T. bude
odovzdávaný pred vchodom do bytového domu. Takýto výrok je úplne svojvoľný a neodôvodnený.
S týmto súvisí aj výrok o tom, že otec následne vráti maloletého T. pred vchodom do bytového
domu. Matka namieta nezákonnosť a nesprávnosť tohto výroku, pretože opätovne ide o neštandardné
uloženú povinnosť, ktorá nie je zdôvodniteľná. Rovnako namietala nezákonnosť výroku, že matka mala

otcovi do 14.30 hod oznámiť, kde sa maloletý T. nachádza. Ide o neštandardne uloženú povinnosť,
ktorá nie je zdôvodniteľná. Ďalej matka zamietala nezákonnosť, nelogickosť, nesprávnosť dvoch
výrokov o povinnosti umožniť telefonický kontakt. Pri tejto povinnosti je neprimerane široký a taktiež
neproporcionálne medzi obidvoma rodičmi uložená telefonická povinnosť, kedy pri takej úprave styku
otca s maloletým T. má mať otec ešte široký telefonicky kontakt s T., keď je T. u matky, pričom ide až

o šikanovanie matky vo vzťahu k množstvu a rozsahu uložených povinností. Matka pritom nemá právo
na telefonovanie so synom počas toho času kedy je maloletý T. u otca s výnimkou prázdnin a sviatkov.
Taktiež namietala nezákonnosť a nesprávnosť výroku o tom, že matka mala otcovi poskytnúť úradné
doklady najmä cestovný pas a preukaz zdravotného poistenia. Aj tento výrok, ktorým súd prvej inštancie
plne vyhovel návrhu otca svedčí o tom, že napadnutý rozsudok bol vydaný zaujatou a vylúčenou

sudkyňou. Každý doklad je oprávnený vybaviť ktorýkoľvek z rodičov, pričom počas bežného roka nie
je možné realizovať vycestovanie s maloletým T. do zahraničia mimo Európskej únie v zmysle úpravy
styku. Ide o ďalšiu šikanózne uloženú povinnosť.11. K výroku II. o vyživovacej povinnosti matka namieta, že tento výrok je neodôvodnený, pretože
vo vzťahu k nemu sú uvedené len všeobecné frázy o výživnom a úplne absentuje právne posúdenie
konkrétnych skutkových okolností v tejto jedinečnej právne veci. Absentuje uvedenie toho z akého

príjmu otca súd prvej inštancie vychádzal, keďže matka namietala, že otec si sám privodil zníženie
príjmu. Taktiež neobstojí argument súdu o tom, že neprihliada na tzv. tabuľkové výživné, pretože to
len pomôcka. Matka namieta, že súd prvej inštancie určil neprimerane nízke bežné výživné a vôbec
neurčil bežné výživné na tvorbu úspor, pretože bola splnená podmienka, že to majetkové pomery otca
dovoľujú. Je zarážajúce, že otec chcel prispievať na výživu maloletého sumou 180 eur mesačne, pričom

jeho príjem dosahuje minimálne 1800 eur mesačne a viac. Ešte viac zarážajúce je to, že súd prvej
inštancie považoval za dostatočnú sumu 200 eur mesačne, pričom ešte naviac súd prvej inštancie
neurčil výživné na tvorbu úspor, čím súd prvej inštancie opäť rozhodol tak, ako mu to navrhol otec.
Pozornosti súdu prvej inštancie zjavne uniklo, že maloletý T. má právo na rovnakú životnú úroveň ako
jehootec,čovyplývazustanovenia§62ods.2zákonaorodine.Súdprvejinštancievôbecnerešpektoval
to, že medzi základné potreby maloletého T. patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby,

zdravotná starostlivosť, školské potreby, náklady súvisiace s plnením povinnej školskej dochádzky,
preprava, poplatky za záujmovú činnosť a iné. Nikdy nebolo zohľadnené tiež náklady na voľnočasové
aktivity, dovolenky, výlety, detské tábory, lyžiarske kurzy a podobne. Práve pri posudzovaní otázky
čo sa zahrnie do oprávnených nákladov na maloleté dieťa sa najviac prejaví porovnávanie životnej
úrovni rodiča a dieťaťa. Matka ďalej dala do pozornosti, že otec sám ani nepreukázal skutočný príjem

z podnikania a preto je potrebné uplatniť právnu domnienku podľa ustanovenia § 63 ods. 1 veta druhá
zákona o rodine z čoho vyplýva, že otec dosahuje príjem 5480 eur mesačne.

12. Matka ďalej namietala nezákonnosť a nesprávnosť výroku o tom, že má povinnosť otcovi poskytovať
informácie o maloletom T.. Aj tento výrok svedčí o tom, že napadnutý rozsudok bol vydaný zaujatou

a vylúčenou sudkyňou. K ustálenej rozhodovacej súdnej praxi patrí to, že sa neukladá povinnosť
poskytovaťinformácieoškoleazdravotnomstavemaloletéhodieťaťajednýmrodičomdruhémurodičovi,
pretože to nemá žiaden význam, keďže aj druhý rodič, ktorý má s dieťaťom upravený styk je oprávnený
sa informovať o maloletom dieťati v škole, dokonca existuje aplikácia Edupage a tiež u lekára a
zdravotnom stave maloletého dieťaťa. Ide o nezdôvodniteľné vyhovenie návrhu otca v tej časti a ďalšiu

šikanózna povinnosť uloženú matke.

13. K výroku VI. napadnutého rozsudku o predbežnej vykonateľnosti uviedla, že tento je nedôvodný.
Takýto výrok za situácie, že styk otca s maloletým T. je upravený právoplatným rozsudkom je
nezákonným, nelogickým a urobeným v prospech otca zo strany zaujatej a vylúčenej sudkyne.

Ide o prejudikovanie rozhodnutia a neoprávnené zasahovanie do právomoci odvolacieho súdu pri
rozhodovaní v rámci odvolacieho konania, kedy súd prvej inštancie chce pretlačiť verziu o širšom
styku a jeho vhodnosti, na základe jeho realizácie. Z rozhodovacej praxe Krajského súdu v Prešove
o predbežnej vykonateľnosti rozsudku vyplýva, že odvolací súd sa s takýmto postupom súdu prvej
inštancie nestotožňuje, pretože tým dochádza k prejudikovaniu veci a zároveň súd prvej inštancie de

facto vylučuje zmenu napadnutého rozsudku odvolacím súdom.

14. Matkavosvojomodvolacomnávrhužiadala,abyodvolacísúdrozhodoltak,ževyhovienávrhumatky
a rozhodne tak, ako matka navrhla na pojednávaní konanom dňa 04.04.2024 a 23.04.2024, eventuálne
napadnutý rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za
zákonné, opierajúce sa o skutkový stav, ktorý vyplynul z rozsiahleho dokazovania a riadne zrozumiteľne
a vyčerpávajúco odôvodnené. Otec zdôraznil, že takáto úprava má ďaleko od rovnocenného styku s jeho
synom, ktoré mu priznáva zákon, avšak vzhľadom na faktický stav (aj keď bol vyvolaný protiprávnym

konaním matky) ho považuje v súčasnosti za najvhodnejší pre maloletého syna, ktorý má tak možnosť
pripraviť sa na zmenu. Otec ďalej poukázal na neprimeranú dĺžku konania, ktoré je výsledkom
obštrukčného konania matky, ktorá v priebehu celého konania nebola schopná zrozumiteľne uviesť čoho
a z akého dôvodu sa vlastne domáha. K námietke matky, že rozhodnutie je nepresvedčivé, nakoľko
neodkazuje na žiadnu konštantnú rozhodovaciu prax vyšších súdov uvádza, že vo veciach úpravy

rodičovských práv a povinností k maloletým deťom zásadne nemožno odkazovať na rozhodovaciu
prax, pretože každý prípad je jedinečný. K námietke zaujatosti sudcu v dôsledku blízkeho priateľského
vzťahu, popiera tvrdenie matky v celom rozsahu a spochybňuje zdroj informácií, nakoľko vo veci znalá
osoba mala mať správnu vedomosť o tom, kde dlhodobo pôsobil ako sudca manžel právnej zástupkyne(Okresný súd Kežmarok a Svidník). Právna zástupkyňa a sudkyňa nemajú blízky priateľský vzťah,
neplánujú spoločné akcie, nestretávajú sa na oslavách, dovolenkách ani pri iných príležitostiach. Ide o
vymyslené a nepravdivé informácie. O tejto námietke bolo opakované rozhodnuté v neprospech matky.

K samotnej úprave styku otec uvádza, že sa jedná o bežnú opravu. Úprava počas adaptačnej fázy
prakticky kopíruje návrh matky prenesený na pojednávaní 04.04.2024. Rodičia sa zhodli aj na úprave
počas prázdnin a sviatkov. Je v súlade so zmyslom zákona a záujmom dieťaťa, ak úprava styku je
nastavená tak, že do budúcna smeruje k postupnému rozširovaniu až striedavej starostlivosti, ktorá sa
najviac približuje k ideálnej predstave o rovnocennom, pravidelnom styku dieťaťa s obidvoma rodičmi.

Vhodným prostriedkom na to je práve adaptačná fáza. Otec tiež poukazuje na ďalšie nepochopiteľné
konanie matky a to, prečo na pojednávaní dňa 04.04.2024 navrhla úpravu, ktorou sa vlastne nechce
riadiť. Aký zmysel má namietať predbežnú vykonateľnosť rozsudku, keď sa má realizovať úprava na
návrh matky. Procesné úkony matky nedávajú zmysel, nevedú k vyriešeniu sporu, preto ich nemožno
nazvať ináč ako obštrukčné. Pokiaľ matka poukazuje na neštandardnú úpravu odovzdávania maloletého
(pred vchodom do bytového domu) otec poukazuje na neštandardné správanie sa matky ako aj to,

že zákon takúto opravu nevylučuje. V tomto prípade si okolnosti, prípadne vyžadujú, aby sa maloletý
neodovzdával pred dverami, z dôvodu, že do toho negatívne zasahujú aj ďalšie osoby nachádzajúce
sa v byte, čo nepriaznivo pôsobí na priebeh odovzdávania maloletého. Pokiaľ ide o námietky matky
k úprave telefonického kontaktu, otec poukazuje na to, že počas bežného roka by mala tráviť matka
s maloletým ďaleko viac času ako otec, bez matky by mal byť prakticky iba jeden celý deň v týždni,

nie je preto dôvod, aby matka mala upravený telefonický kontakt ešte aj počas tohto dňa. Dodal, že
je potrebná úprava vydania dokladov, nakoľko matka s otcom v tomto nespolupracuje. Vzhľadom na
doterajší priebeh styku a to mimo úradných hodín, otec maloletého nemal možnosť ďalší cestovný
pas pre neho vybaviť. Vydanie zdravotnej kartičky je rozumné a v záujme maloletého. K námietke
týkajúcej sa informačnej povinnosti otec udáva, že táto povinnosť vyplýva priamo zo zákona a to § 24

ods. 5 zákona o rodine. V rámci konania vyšlo niekoľko krát najavo, že matka si informačnú povinnosť
neplní a rozsah jeden krát v mesiaci, nie je nijako obmedzujúci. K tvrdeniu matky o tom, že styk sa
realizuje v súlade s dohodou rodičov, otec poukázal na výkon rozhodnutia vedený na Okresnom súde
Bardejov pod spisovou značkou 6Em/3/2020, ktorým boli matky ako povinnej opakovanými uzneseniami
uloženéporiadkovépokuty,zastavenávýplataprídavkunadieťaapríplatkukprídavkunadieťazdôvodu

opakovaného bezdôvodného marenia styku maloletého s otcom. Od uloženia v poradí posledného
opatrenia matka vôbec neumožňuje styk počas víkendov s odôvodnením, že maloletý s otcom počas
víkendov odmieta ísť, hoci cez pracovný týždeň styk prebieha. Lekárske správy T. L. a Y.. C., ako aj
posudky o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave vypracované Úradom práce sociálnych vecí a
rodiny F., na ktoré poukazuje matka ako dôkazy preukazujúce negatívny dopad styk maloletého s otcom

boli viacerými osobami nezávislé spochybnené ako neobjektívne a to MUDr. Q. pediatričkou ako aj
znaleckýmposudkom.PopredloženívporadíprvejlekárskejsprávyMUDr.C.zodňa08.01.2021bolsúd
upozornený na to, že táto lekárka stanovila diagnózu len na základe tvrdení matky bez toho, aby dieťa
videla a vyšetrila. Z predložených lekárskych správ nielen psychologičky, ale pediatričky maloletého,
vyjadrenia materskej školy a znaleckého posudku je zjavné, že maloletý netrpí žiadnou z uvedených

porúch,ktorésúuvedenévposudkuodlhodobonepriaznivomzdravotnomstavevypracovanomÚradom
práce sociálnych vecí a rodiny Bardejov. Nie je zrejmé na čo na základe čoho dospel Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Bardejov k záverom o závažnom psychickom postihnutí maloletého T.. Otec sa
povzniesol na to, že matka si na základe týchto posudkov zabezpečila predĺženú rodičovskú dovolenku a
príjemnaktorýbynemalanárok,avšakohradzujesavočitomu,abytakétoposudkybolivsúdnomkonaní

používané ako dôkazný prostriedok o zlom zdravotnom stave maloletého, na ktorom sa má podieľať on.
Matka si zároveň uvedomuje, aký negatívny vplyv na budúcnosť maloletého, napríklad zamestnania,
môžu mať tieto nepravdivé posudky o jeho psychickom postihnutí. Otec ďalej poukázal na to, že matka
sa snažiť dosiahnuť zmenu súdneho rozhodnutia poukazovaním na údajné procesné pochybenia (bez
spochybnenia vecnej stránky rozhodnutia) nie je však zrejmé akého rozhodnutia sa vlastne domáha

a čo by malo byť novým znaleckým posudkom preukázané. V priebehu štyroch rokov matka nebola
schopná predložiť či označiť jediný relevantný dôkaz, ktorý by spochybňoval rodičovské zručnosti
otca maloletého na základe čoho mali byť rodičovské práva výrazne obmedzené či odňaté. K úpravy
výživného otec poukázal na stále platnú právnu úpravu v zmysle ktorej obidvaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pri určovaní výšky

súd prihliada na odôvodnené potreby maloletého, ako aj schopnosti možnosti a majetkové pomery
povinného. Vyživovacia povinnosť si plní nielen finančné, ale aj materiálne. A tiež preukázal, že sa na
plnení vyživovacej povinnosti podieľa aj nad rámec dohodnutého výživného a to finančne a materiálne.
Otec hodnoverne v konaní preukázal svoj príjem a nie je daný dôvod na postup podľa § 63 ods. 1 zákonao rodine, aby súd vychádzal z jeho potenciálneho príjmu. Poukázal na to, že konanie o zmene výšky
výživného trvá už takmer 4 roky a pokiaľ by otec mal úmysel špekulatívne svoj príjem by si opravil hneď
na začiatku konania, a nie na jeho konci Tvrdenia ohľadom účelového zníženia príjmu nie sú podložené

hodnovernými dôkazmi a zmena zamestnania je prirodzenou súčasťou života. Otec naopak poukázal na
to, že matka je dobrovoľne nezamestnaná (predĺžená rodičovská dovolenka ), pričom objektívne nie je
daný dôvod na to, aby nepracovala. Maloletý nie je odkázaný na celodennú starostlivosť matky a preto je
daný dôvod vychádzať z potencionálneho príjmu matky, ktorá je taktiež povinná finančne sa podieľať na
starostlivosti o maloletého. Matkou požadované výživné jej nadhodnotené nedôvodné a nepreukázané.

Príjem otca nie je nadštandardný, nemôže prispievať aj na tvorbu úspor. Pokiaľ matka poukazuje na
životnú úroveň otca ten opakovane upozorňoval súd, že životnú úroveň vykazuje preukázateľne vyššiu
matka, ktorá pravidelne chodila s maloletým synom na víkendové pobyty, dovolenky k moru Viackrát
zaplatila synovi mesačný pobyt spolu s ňou počas jej liečenia v kúpeľoch. Otec od rozvodu na dovolenke
nebol ani raz. Každý mesiac končí s nulovým účtom. Tabuľkové výživné má odporúčací charakter, nie
je pre súd záväzné. Otec žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

16. Matka svoje odvolanie doplnila podaním zo dňa 13.11.2024. Uviedla, že napadnutý rozsudok po
uplynutí trojmesačnej adaptačnej fázy značne rozširuje styk otca s maloletým T. a malo dochádzať aj k
prespatiu maloletého T. u otca. K prvému víkendovému styku malo dôjsť dňa 13.09.2024, pričom otec
pri príchode nebol pripravený ani o tom nevedel, že došlo k zmene na základe čoho došlo k zmätočnej

situácii, kedy bol maloletý T. úplne zmätený, lebo matka ho pripravovala na to, že bude o otca celý
víkend, kde otec nesušili, že už má ísť o celý spoločný víkend. Maloletý T. reagoval tak, že odmietol
ísť s otcom, otec odišiel preč. Následne večer otec napísal matke správu, že mu ešte dva mesiace
bude stačiť styk bez prespávania u neho. Situácia je už dlhšiu dobu taká, že maloletý T. odmieta u otca
prespať, má z toho veľký strach a bojí sa spať mimo domova matky. Maloletý T. odmieta celodenné

styky s otcom a zvláda styk v rozsahu štyroch hodín. Maloletý ide s otcom len v tých prípadoch, keď ho
otec dokáže namotať a zmanipulovať na nevhodné veci ako napríklad, že pôjdu hrať automaty alebo
že mu nechá urobiť tetovanie. Podľa matky je vcelku logické a predvídateľné, že maloletý T. ako dieťa
so zhoršeným zdravotným stavom môže zvládnuť iba niekoľko hodinové návštevy otca, bez prespania.
Napadnutý rozsudok iba zhoršil zdravotný stav maloletého T., pretože styk otca s maloletým sa realizuje

len občasne. Otec ani len nepozná zhoršený zdravotný stav maloletého a žiadne problémy nevníma v
dôsledku čoho je zrejmé, že ju otca nie je dostatočná výchovná spôsobilosť riadne sa postarať o takéto
maloleté dieťa, ktoré vyžaduje intenzívnu starostlivosť a pomoc so sebaobsluhou.

17. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že rozsudok sa stal predbežne vykonateľný už

mesiaci jún 2024, odkedy malo postupne dochádzať k rozširovanie styku maloletého s otcom tak,
aby postupne prirodzene sa prešlo k úprave od mesiaca september 2024. Namiesto toho matka
maloletého začala účelovo ešte viac obmedzovať styk maloletého s otcom tak, že sa styk realizoval
ešte v menšej miere ako pred vydaním rozsudku. Otec so synom sa prestal stýkať cez víkendy. Po
takomto radikálnom oklieštení sa dalo očakávať, že syn môže mať problém s tým aby zrazu prišiel

spať k otcovi zvlášť, keď je negatívne ovplyvňovaný matkou voči nemu. Konanie matky bolo zasa
znova účelové s úmyslom navodiť situáciu, že maloletý s otcom nechce byť či presvedčiť súd, že
to otec zanedbal svoje povinnosti. Je nepravdepodobné, že po rokoch marenia styku matka zmenila
názor a riadne syna pripravila na prespatie k otcovi. Matka nepochybne mala kroky vopred premyslené.
Matka opätovne zavádza súd o zdravotnom stave maloletého. Lekárske správy od Y.. C. sú zmätočné,

nakoľko lekárka v nich síce popisuje závažný stav maloletého, avšak bez nutnosti akejkoľvek liečby
či potreby pravidelných kontrol. Lieky uvedené v správe sú voľne dostupné bez udania dávkovania.
Naviac táto lekárka argumentuje výlučne z tvrdení matky bez overenia ich pravdivosti. Otec ďalej
uviedol, že popiera akékoľvek psychické ochorenie maloletého. Akokoľvek psychické či psychiatrické
ochorenie bolo vylúčené znaleckým dokazovaním. O dobrom zdravotnom stave maloletého svedčí aj tá

skutočnosť, že maloletý začal navštevovať prvý ročník základnej školy, pričom nemá žiaden problém so
začlenením sa do kolektívu či zvládaním učiva. Otec dal do pozornosti súdu, že matka stála nepracuje
a lekárske posudky využíva na získanie tentoraz opatrovateľského príspevku na maloletého. Podľa
názoru otca takéto konanie matky je v rozpore so záujmom maloletého, keďže z neho bezdôvodne
robí psychiatrického pacienta, len z dôvodu, aby si zabezpečila príjem a zabránila mu stretávať sa

s otcom. Maloletého je už potrebné pred konaním matky chrániť, pretože mu to vyslovene škodí.
Otec ďalej uviedol, že v konaní už opakovane predložil aj návrh na zmenu osobnej starostlivosti o
maloletého, z ktorej v závere konania, vzhľadom na matkin tvrdený záujem o uzavretie dohody upustil.
Má za to, že vzhľadom na pretrvávajúce škodlivé konanie matky vo vzťahu k maloletému je tátootázka znovu aktuálna. Otec má záujem o zverenie maloletého do osobnej starostlivosti a po každej
stránke je spôsobilý sa o syna postarať a to pri rešpektovaní záujmov a potrieb maloletého, ako aj
rodičovských práv matky. Potreba chrániť maloletého pred konaním jeho matky je zjavná a urgentná.

Maloletý potrebuje otca, chce sa s ním stretávať a má právo bez toho, aby bol za to matkou zastrašovaný
či trestaný. Neexistuje žiaden dôvod, pre ktorý by mal byť jeho styk s otcom obmedzovaný. Matka ako
preferenčný rodič po všetkých stránkach zlyháva.

18. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol že matka maloletého v mesiaci júl 2024

navštívila ich oddelenie, kde informovala o tom, že maloletý odmieta a naďalej chodiť k otcovi počas
víkendov. Maloletý jej povedal, že chce ísť len vtedy, keď pôjde aj mama. Maloletý, ak má ísť otcovi
na pár hodín nemá s tým problém bojí sa z dôvodu, že otec mu povedal, že ak nemu nepôjde tak
príde s policajnou hliadkou. Kolízny opatrovník navrhoval spoločné stretnutie rodičov vo veci úpravy
styku otca s maloletým synom, kde však matka sa na spoločné stretnutie nedostavila. Vo veci úpravy
styku bol vypracovaný znalecký posudok, kde znalkyňa taktiež poukázala na skutočnosť, že styk otca

so synom by mal byť pravidelný a rozšírený, aby mal otec priestor na to, aby sa mohol so synom viac
stretávať, venovať sa mu a tráviť s ním voľný čas, podieľať sa na jeho výchove. Neboli zistené žiadne
prekážky,prektorébysaotecnemoholstretávaťsosvojímsynom.Kolíznyopatrovníkuviedol,žerodičov
niekoľko krát napádali ku konštruktívnej komunikácii, ktorá by bola určite nápomocná a viedlo by k
postupnej realizácii stretávania sa syna s otcom širšom rozsahu. Pri každom osobnom stretnutí bolo

rodičom poskytnuté sociálne poradenstvo. Taktiež rodičom aj v roku 2025 bola navrhovaná spolupráca
s akreditovaným subjektom FE., ktorého cieľom je pomôcť rodičom prostredníctvom využitia odborných
metód prispôsobiť sa novovzniknutej situácii, zabezpečiť adekvátnu pomoc rodine. Do spolupráca
bol zaradený otec maloletého, matka spoluprácu odmieta. Kolízny opatrovník predložil aj správu z
poradensko-psychologickej procesu, kde zo záveru vyplýva, že je zrejmé že na základe doterajších

psychologických konzultácií sa javí, že maloletý T. vyjadruje záujem o kontakt s oboma rodičmi, no
odmieta víkendové pobyty o otca, čo môže byť dôsledkom rôznych faktorov, ako sú obavy alebo
preferencie pre stabilitu domáceho prostredia s matkou. Matka a otec sa nachádzajú v konflikte ohľadom
rozsahu a frekvenciu styku s maloletým synom. Otec prejavuje záujem a ochotu tráviť so synom viac
času,avšakmatkatotojehoúsilienegujeanepodporujeintenzitukontaktu.Tentopostojmatkymôžemať

dlhodobý dopad na vývoj vzťahov ich maloletého syna s oboma rodičmi, najmä ak sa situácia nebude
riešiť v prospech vytvorenia stabilného a vyváženého vzťahu medzi otcom a synom.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

19. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP ), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/,g/ CSP) po skonštatovaní, že podané

odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi
odvolania(§66CMP),beznariadeniaodvolaciehopojednávania(§329ods.1CSP),keďdeňvyhlásenia
rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na
webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené

podmienky pre potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

20. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

21. Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

22. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

„zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom
sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d)okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e)
ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej,
telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity

dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality
a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi,
súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného
prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

23. Predmetom odvolacieho konania je napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom jeho rozsahu
z dôvodu odvolania zo strany matky.

24. Zo zisteného skutočného stavu súdom prvej inštancie vyplýva, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v
spoločnej domácnosti. Naposledy boli rodičovské práva a povinnosti k maloletému upravené rozsudkom
Okresného súdu Bardejov sp. zn. 4P/218/2019 zo dňa 15.5.2020 súd rozhodol o rozvode manželstva

rodičov maloletého T. a schválil rodičovskú dohodu v tomto znení : I. Zveruje na čas po rozvode
maloletého T. M., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matke, ktorá je oprávnená a povinná sa o
maloletého osobne starať pričom právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok majú obaja
rodičia. II. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým T.: Od 15.5.2020 do 30.10.2020 : -každý párny
týždeň v pondelok, štvrtok a sobotu od 15:00 hod. do 18:00 hod., -každý nepárny týždeň v utorok, piatok

a nedeľu od 15:00 hod. do 18:00 hod. Od 1.11.2020 do budúcna : -každý párny týždeň v pondelok,
štvrtok od 15:00 hod. do 18:00 hod. a sobotu od 12:00 hod. do 18:00 hod., - každý nepárny týždeň v
utorok, piatok od 15:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 12:00 hod. do 18:00 hod. III. Otec si maloletého
vyzdvihne v čase určenom pre začiatok styku s ním v mieste bydliska maloletého, kde ho po uplynutí
doby určenej pre styk s ním vráti. IV. Matka je povinná maloletého T. na styk s otcom riadne pripraviť.

V. Otec je povinný prispievať na výchovu a výživu maloletému T. mesačnou sumou vo výške 120 €
ako bežné výživné vždy do 15. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci k rukám matky maloletého a
mesačnou sumou vo výške 30 €, vždy do 28. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci ako sporenie na
sporiaci účet, ktorý je matka povinná zriadiť maloletému T. do XX.X.XXXX a oznámiť jeho číslo otcovi
maloletého do XX.X.XXXX. Y. T. bol v tom čase vo veku dvoch rokov, bol kojeným dieťaťom a matka

bola na rodičovskej dovolenke. Odvolací súd tu za významnú považuje skutočnosť, že vo veci nebolo
vykonané podrobnejšie dokazovanie vo vzťahu k úprave rodičovských práva povinností k maloletému
dieťaťu na čas po rozvode manželstva z dôvodu, že rodičia sami na pojednávaní predložili súdu na
schválenie rodičovskú dohodu. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.5.2020.

25. Matka podaným návrhom zo dňa 23.10.2020 (teda 5 mesiacov po právoplatnosti pôvodného
rozsudku)žiadalaozmenuúpravystykuotcasmaloletýmatovsobotuavnedeľuod14.30hod.do19.00
hod., z dôvodu, že maloletý vždy od 12.00 hod. do 14.30 hod. spí, ako aj z dôvodu kojenia maloletého
matkou. Zároveň podala návrh na zvýšenie výživného na sumu 200 eur mesačne, ktorý na pojednávaní
pozmenila a žiadala zvýšiť výživné na sumu 300 eur mesačne a sumu 30 eur výživné na tvorbu úspor.

Otec s návrhom matky nesúhlasil. Argumentoval tým, že predmetná rodičovská dohoda bol uzavretá v
čase, keď bol maloletý syn vo veku dvoch rokov, teda matka mala dostatočný čas k nastaveniu dieťaťa
v zmysle uzavretej rodičovskej dohody.

26. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že

konanie ani rozhodnutie súdu prvej inštancie netrpí takou vadou, ktorou by bolo dôvodné vec zrušiť
a vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie podrobne
zistil skutočný stav veci, a to nielen výsluchom samotných rodičov, ale aj znaleckým dokazovaním,
vyžiadaním si viacerých správ od kolízneho opatrovníka v priebehu konania, zisťovaním výsledku ako aj
priebehu poradenského procesu, ktorého sa rodičia zúčastňovali, správy zo spolupráce s akreditovaným

subjektom S.m n. o., opakovaných správ z materskej školy, ktorú maloletý navštevuje, správy detskej
lekárky maloletého, ako aj správ od psychologičky a psychiatričky predkladaných matkou v konaní. Z
vykonaného dokazovania zároveň vyplýva aj to, že ku každému dôkazu získanému a vykonanému v
konaní mali účastníci konania možnosť sa vyjadriť. Súd prvej inštancie oboznámil aj spis Okresného
súdu Bardejov 6Em/3/2020 o výkon rozhodnutia na základe podaného návrhu otca.

27. Posúdením matkou produkovaných odvolacích námietok vo svetle skutočností z obsahu spisového
materiálu plynúcich, tieto odvolací súd nevyhodnotil ako opodstatnené k odlišnému rozhodnutiu ako
súd prvej inštancie. Odvolateľka (matka) v podstate vytýkala rozhodnutiu súdu prvej inštancie, že sanestotožnil s ňou predkladaným hodnotením skutočného stavu a jeho právnym hodnotením. V rámci
celého prvoinštančného konania mala matka vytvorený dostatočný priestor pre produkovanie tvrdení a
dôkazov v prospech jej tvrdení. To, že v konečnom dôsledku súd prvej inštancie dospel k i iným záverom

ako matka, nie je možné interpretovať ako porušenie jej práva na spravodlivý súdny proces.

28. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

29. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne

zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 ods. 1
CSP vyhodnotil dôkazy, pričom sa vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcimi sa
predmetu konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v
plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd dospel k záveru, že v priebehu konania na súde prvej inštancie
boli zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie v dôsledku čoho ani odvolací

súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na
spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať
neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie
vykonaným dokazovaním dostatočne zistil skutočný stav, ktorý následne správne právne posúdil, jeho

skutkové a právne závery zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle
konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.

30. Odvolací súd sa v ďalšom považuje za potrebné vyjadriť sa a vyhodnotiť matkou uvádzané odvolacie
námietky.

31. Matka v prvom rade opätovne v odvolacom konaní vzniesla námietku zaujatosti voči zákonnej
sudkyni Mgr. Hanuščákovej, v dôsledku čoho mala byť vylúčená z konania. Matka túto námietku
zaujatosti odôvodnila blízkym priateľským pomerom sudkyne a právnej zástupkyni. Z obsahu spisu
bolo odvolacím súdom zistené, že o námietke zaujatosti z tých istých dôvodov bolo už rozhodnuté.

Krajský súd Prešove uznesením pod spisovou značkou 7NcC/1/2023 zo dňa 10.01.2023, rozhodol
tak že sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej na Okresnom súde
Bardejov pod spisovou značkou 1P/130/2020. Krajský súd Prešove uznesením 13NcC/2/2023 zo dňa
01.03.2023, tak že sudkyňa Hanuščáková nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania vo veci
vedenej na Okresnom súde Bardejov pod spisovou značkou 1P/130/2020. Matka uviedla, že považuje

obe rozhodnutia Krajského súdu Prešove o námietkach zaujatosti za nezákonné a nesprávne, preto sa
domáha v rámci odvolacej námietky opätovného preskúmania zaujatosti sudkyne, pretože až následne
v rámci dovolania môže opätovne namietať to, že vo veci rozhodovala zaujatá sudkyňa.

32. Podľa § 52 ods. 1 CSP strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti.

33. Podľa § 53 ods. 1 námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy sa
strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd
neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

34. Podľa § 53 ods. 2 CSP na opakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu súd
neprihliada, ak už o nich rozhodol nadriadený súd; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu
nepredkladá.

35. Odvolací súd preskúmal námietku zaujatosti podanú matkou voči zákonnej sudkyni v odvolacom

konaní a zistil, že ide o opakovanú námietku zaujatosti o ktorej už bolo rozhodnuté uznesením Krajského
súdu v Prešove č. k. 7NcC/1/2023 - 630 zo dňa 10.01.2023 a uznesení Krajského súdu v Prešove č.
k. 13NcC/2/2023 - 696 zo dňa 1.3.2023. Matka neuviedla žiadne nové skutočnosti dôvodiace zaujatosťsudkyne, preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 53 ods. 2 CSP na námietku zaujatosti podanú
matkou v odvolacom konaní neprihliadol.

36. Matka ďalej namietala nezákonné znalecké dokazovanie, kde argumentovala tým, že znalkyňa bola
zaujatá a mala byť vylúčená z konania. Namietala, že je neprípustné, aby jedna a tá istá znalkyňa
podávala vo veci dva alebo viac znaleckých posudkov, navyše v situácii, keď nesúhlasila so závermi
prvého znaleckého posudku. Namietala aj neprípustnosť otázok kladených na znalkyňu súdom, pretože
išlo o otázky, ktoré nie je oprávnená znalkyňa riešiť, ide o právne otázky. Ďalej namietala, že znalkyňa

v znaleckom posudku neuviedla to, čo maloletý skutočne povedal, pretože odpovede sa nezhodujú s
tým, čo je na zvukovom zázname zo znaleckého dokazovania, ktorý po súhlase otca, ako aj znalkyne
si vyhotovovala matka. Navyše znalkyňa dávala maloletému sugestívne otázky.

37. Odvolací súd vo vzťahu k vyššie uvedený odvolacím námietkam matky uvádza, že znalecké
dokazovanie bolo vykonané znalkyňou z odboru psychológia, odvetvie poradenská psychológia a

klinická psychológia detí a dospelých, teda znalkyňou odborne spôsobilou na vykonanie predmetných
znaleckých posudkov. Je pravdou, že matka namietala znalkyňu T. L. V. z dôvodu, že ju nepovažuje
za objektívnu, pretože vo veci už podala jeden znalecký posudok a je neprípustné,, aby v tej istej
veci bol vykonaný ďalší znalecký posudok tou istou znalkyňou,, najmä ak matka nesúhlasí so závermi
prvého znaleckého posudku. Uznesením Okresného súdu Bardejov č. k. 1P/130/2020-737 zo dňa

12.4.2023 bolo rozhodnuté tak, že znalkyňa z odboru psychológia T.. L. V. nie je vylúčená z konania
vedeného pod sp. zn. 1P/130/2020. Súd prvej inštancie sa zaoberal podanými námietkami matky
voči znalkyni, tieto vyhodnotil a rozhodol. Nie je teda možné konštatovať, že znalkyňa bola zaujatá
alebo vylúčená z konania. Odvolací súd k tomu naviac dodáva, že skutočnosť, že matka nesúhlasila
so závermi prvého znaleckého posudku vypracovaným znalkyňou v tomto konaní (znalecký posudok

číslo 11/2021), nie je dôvodom vylúčenia znalkyne. Úlohou znalca v akomkoľvek konaní je odpovedať
na otázky súdu, ktorým sa majú objasniť skutočnosti, na ktoré je potrebné vedecké poznatky. Úlohou
znalca nie je vypracovať znalecký posudok tak, aby vyhovel niektorému z účastníkov konania, ale
s využitím svojich odborných znalostí v danom odbore posúdiť skutočnosti a odpovedať na otázky
dané súdom odborne a objektívne. Vyhodnotenie znaleckého dokazovania v spojitosti s ostatnými

dôkazmi vykonáva následne súd s rešpektovaním zásad hodnotenia dôkazov vyjadrených v príslušných
zákonných ustanoveniach. Zároveň nie je vylúčené, aby v tej istej veci vypracoval jeden znalec viacero
znaleckých posudkov. V tomto konkrétnom prípade ustanovil súd uvedenú znalkyňu aj pre vypracovanie
ďalšieho znaleckého posudku z dôvodu uplynutia dlhšieho času a potreby doplnenia dokazovania v
smereposúdeniarodičovskejspôsobilostiobochrodičov,vzťahovýchväziebmaloletéhokobomrodičom

a psychického stavu maloletého dieťaťa. Je logické a plne dôvodné, ak súd prvej inštancie poveril
vykonaním ďalšieho znaleckého posudku tú istú znalkyňu, ktorá už s rodinou pracovala, teda vie posúdiť
a porovnať zmeny v rodinných vzťah, ktoré nastali od predošlého znaleckého skúmania. K ďalším
námietkam matky, spočívajúcim v tom, že otázky na znalkyňu boli koncipované nevhodne a išlo o právne
otázky, nie o otázky, ktoré by mala zodpovedať znalkyňa, odvolací súd uvádza, že nemal za to, že otázky

na ktoré znalkyňa odpovedala by neboli vhodné, či také, ktoré znalec nemá kompetenciu riešiť z dôvodu,
že by boli len čisto právnymi otázkami. V prípade, keď je potrebné odborné posúdenie, dochádza často
k prelínaniu odborného posúdenia s právnym. Tieto dve veci nemožno úplne oddeliť a znalec môže na
základe odborného posúdenia vzťahov v rodine, dať z jeho odborného hľadiska odporučenie konkrétnej
realizácie rodičovských práv a povinností. Je následne na sudcovi, aby vyhodnotil závery znaleckého

posudku v súlade s právnymi predpismi. Odvolací súd tu opätovne uvádza, že znalecké posudky
neboli jedinými dôkazmi v konaní, ale súdom prvej inštancie bolo vykonané rozsiahle dokazovanie so
zameraním sa na všetky aspekty danej právne veci s cieľom zistenia skutočného stavu veci. Navyše
pri detailnom preštudovaní predmetných znaleckých posudkov je potrebné uviesť, že znalkyňa sa k
otázkam daným jej súdom vyjadrovala striktne len z odborného hľadiska znalca - psychológa, kde

napr. odporučila rozšírenie styku maloletého s otcom, aby došlo k prehĺbeniu ich citových, avšak ku
konkrétnemu rozsahu a frekvencii styku sa nevyjadrovala (ZP č. 11/2021), taktiež k otázke, či je vhodná
striedavá starostlivosť uviedla, že aktuálne, by maloletý tento typ starostlivosti nezvládol, navrhla rozšíriť
styk maloletého s otcom, pričom rozsah ponechala na rozhodnutie súdu (ZP č. 02/2023). K formálnym
nedostatkom znaleckého posudku uvádzaným matkou (neuvádzanie numerických výpočtov, príloh,

vyhlásenia o tom, že si je vedomá následkov v prípade vedomého nepravdivého znaleckého posudku,
tietonemôžumaťzanásledokspochybnenievalidityznaleckéhoposudku,keďžeideoznaleckýposudok
vypracovaný znalkyňou zapísanou v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR, teda osobou
odborne spôsobilou na znaleckú činnosť.38. Matka ďalej svojím odvolaním napadla samotný výrok o úpravy styku otca s maloletým synom,
kde namietala, že tento styk je príliš široký, nezodpovedá najlepšiemu záujmu dieťaťa, keďže syn

má dlhodobo nastavený spánkový režim od 12.00 hod. do 14.30 hod., nechce v domácnosti otca
spať, má nepriaznivý zdravotný stav a týmto širokým stykom dôjde len k zhoršeniu jeho zdravotného
stavu. Navyše je tento výrok súdom prvej inštancie nedostatočne odôvodnený, čo zakladá jeho
nepreskúmateľnosť. Odvolací súd tu v pnej miere poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdom prvej
inštancie, pričom dodáva, že z vykonaného dokazovania bolo nesporne zistené, že maloletý T. má

svojho otca rád, má k nemu vybudovanú pozitívnu citovú väzbu. Na strane otca neboli zistené žiadne
skutočnosti, ktoré by spochybňovali jeho rodičovskú spôsobilosť. Vo vzťahu k matke bolo zistené, že
smerom k maloletému synovi sa správa hyperprotektívne, syna až príliš ochraňuje a nevníma jeho
potrebu sa rozvíjať a upevňovať si svoje väzby aj k otcovi, ako aj širšiemu okoliu. Celá rodinná situácia
je komplikovaná narušeným, dá sa povedať nenávistným vzťahom oboch rodičov, čo im bráni spolu
komunikovať konštruktívne, v prospech dieťaťa. Celá komunikácia rodičov je dlhodobo deštruktívna, a aj

napriek psychologickému poradenstvu a spolupráci s akreditovaným subjektom nie je možné očakávať
zlepšenieichvzťahov.Vzhľadomktaktozistenejrodinnejsituáciijepovinnosťousúduupraviťstretávanie
sa maloletého s otcom spôsobom, ktorý by maloletému dieťaťa zabezpečil naplnenie jeho práva na čo
najširší kontakt s rodičom, v ktorému nebol zverený do starostlivosti pri zistenom závere, že otec je
rodičovsky plne spôsobilým rodičom. V tejto súvislosti nemôžu obstáť námietky matky o tom, že maloletý

sa nechce s otcom stretávať na viac ako pár hodín, resp., že nechce u otca prespávať, a je dieťaťom so
zhoršeným zdravotným stavom. Maloletý T. bol v čase rozhodovania súdu prvej inštancie vo veku šesť
rokov navštevoval materskú školu, triedu predškolákov. V materskej škole bol adaptovaný, nadväzoval
bez problémov priateľstvá, pokyny učiteliek rešpektoval, bol slabším v triednych pravidlách a potreboval
pomoc pri zvládaní niektorých úloh z dôvodu, že do materskej školy chodil v minulých rokoch len

zriedkavo a len na poldenný pobyt a to aj v triede predškolákov. G. situácia, z akého dôvodu navštevuje
maloletý aj v triede predškolákov predškolské zariadenie len formou poldenného pobytu, nebolo matkou
doposiaľ logicky zdôvodnené a v spise nebol produkovaný žiadny dôkaz vysvetľujúci takýto režim
dieťaťa. To, že matka je na predĺženej rodičovskej dovolenke by nemalo v žiadnom smere obmedzovať
dieťa v jeho rozvoji nevyhnutne potrebnom na bezproblémové zvládnutie školskej dochádzky. Aj z

vykonaného znaleckého dokazovania vyplynulo, že maloletý bol psychicky stabilizovaný, emocionálne
vyrovnaný, pokojný, spontánny, komunikatívny. Bez toho, aby sa maloletý dožadoval matky, bola to
práve matka, ktorá narúšala znalecké vyšetrenie v časti pohovoru a vyšetrenia znalkyne s maloletým.
Lekárske správy predkladané matkou v konaní R.. C., psychiatrička a T. L., psychologičky nie je podľa
názoru odvolacieho súdu možné brať do úvahy v zmysle obmedzenia kontaktu a stretávania sa otca so

synom, pretože aj napriek diagnostikovaniu úzkostného prežívania maloletého, tieto vyšetrenia a správy
boli vydané bez toho, aby bol otec na týchto vyšetreniach prítomný, teda rodinná situácia bol posúdená
bez prítomnosti všetkých jej členov. Odvolací súd nespochybňuje, že maloletý môže prežívať odlúčenie
od matky úzkostnejšie, avšak dôvodom toho je pretrvávajúci rodičovský konflikt, nie samotné správanie
sa otca k maloletému synovi.

39. Odvolací súd tu uvádza, že pri tak hlbokom a dlhotrvajúcom rodičovskom konflikte, s tým, že tu nie
je možné napriek odbornej pomoci očakávať napravenie vzťahov medzi rodičmi, za súčasného zistenia,
že obaja rodičia sú rodičovsky spôsobilý, bolo úlohou a povinnosťou súdu upraviť styk otca s maloletým,
synom tak, aby došlo k sanácii rodinných vzťahov a možnosti rozvoja vzťahových väzieb medzi otcom a

maloletýmsynom,čojenepochybnevprospechdieťaťa.Umaloletéhodieťaťasrapídnejšímivývojovými
skokmi má rodič značný vplyv na jeho vývoj vo všetkých oblastiach života, či už vo sfére budovania jeho
sociálnej role, upevňovania individuality dieťaťa, jeho celkového rozvoja osobnosti. S ohľadom na beh
času má na dieťa negatívny dopad aj samotná dĺžka súdneho konania na vytváranie pevných väzieb
s rodičom, do starostlivosti ktorého nebolo zverené, pri chýbajúcom vykonateľnom súdom rozhodnutí.

Súčasná práva úprava, ako aj judikatúra súdov smeruje k nastaveniu starostlivosti o dieťa zo strany
oboch rodičov rovnomerne, ak tomu nebránia závažné prekážky. Pri neschopnosti rodičov, napriek
vynaloženému úsiliu zo strany súdu a iných v konaní zainteresovaných subjektov (psychologického
poradenstva, spolupráci akreditovaného subjektu) dosiahnuť medzi rodičmi dohodu resp. spolupráci
pri nastavení kontaktu dieťaťa s druhým rodičom, nemôže súd rezignovať na nastavenie základného

rámca fungovania rodinného života v otázke podrobnej a jasnej úpravy styku resp. starostlivosti o
dieťa zo strany oboch rodičov. Najmä v prípadoch ak rezistentný rodičov odmieta bez vykonateľného
súdneho rozhodnutia umožniť druhému rodičovi kontakt s dieťaťom a starostlivosť o dieťa v širšej miere,
musí súd vykonať dôsledne dokazovanie a starostlivo zvážiť úpravu styk v prospech a v súlade snajlepším záujmom maloletého dieťaťa, tak, aby táto úprava pokrývala nielen styk počas bežného roka,
ale aj prázdnin a sviatkov a umožnila aj druhému rodičovi v čo najširšej miere (v závislosti od daného
konkrétnehoprípadu)možnosťpodieľaťsanastarostlivostiavýchovedieťaťa.Vnímanienielenfyzických

potrieb dieťaťa (jeho režimu), ale aj emocionálnych potrieb dieťaťa, spolupráca rodičov a pomoc dieťaťa
sadaptáciounanovésituáciejepredovšetkýmsúčasťouzodpovednejrodičovskejspôsobilosti. Ználezu
ÚS ČR II.ÚS 212/25 zo dňa 12.3.2025 súd uvádza:“ Upravují-li soudy styk rodiče s dítětem nízkého
věku, musí mít vizi budoucího vývoje dítěte a přihlížet k ní. Kromě úpravy navykacího režimu, který je z
povahy věci dočasný, tedy nesmí bez dalšího pominout budoucí běžný styk. Soudy i o styku rozhodují

podle stavu ke dni rozhodnutí, rozhodují však o úpravě styku pro dobu budoucí, proto musí mít vizi
budoucího vývoje dítěte určitého věku a přihlížet k ní.“

40. Matka ďalej namietala nezákonnosť a nesprávnosť výroku o tom, že maloletý T. bude odovzdávaný
pred vchodom do bytového domu. Takýto výrok je vzhľadom k výsledkom vykonaného dokazovania plne
dôvodný, a to s cieľom zamedziť konfliktom medzi rodičmi ako aj rodičmi matky a otcom maloletého

dieťaťa, čo negatívne vplýva na maloletého T.. Ide o rozhodnutie plne v prospech dieťaťa, ktoré matku v
ničom neobmedzuje. Taktiež uložená povinnosť matke informovať otca o podstatných veciach týkajúcich
sa maloletého dieťaťa a povinnosť uložená matke odovzdať otcovi kartičku poistenca a cestovný pas
maloletého sú výrokmi, ktoré vyplývajú z aktuálnej judikatúry súdov, predovšetkým pri tak konfliktnom
vzťahu rodičov.

41. V ďalšom sa odvolací sud zaoberal odvolaním matky voči výroku II. napadnutého rozsudku,
ktorým zvýšil bežné výživné otca k maloletému synovi na sumu 200 eur mesačne. Posúdením matkou
produkovaných odvolacích námietok vo svetle skutočností z obsahu spisového materiálu plynúcich, tieto
odvolací súd nevyhodnotil ako opodstatnené k odlišnému rozhodnutiu ako súd prvej inštancie.

42. Odvolací súd predovšetkým pripomína, že Zákon o rodine (§ 62 ods. 2 a § 75 ods. 1, § 78 ods.1
veta prvá) zakotvuje povinnosť rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom pri
určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada k odôvodneným potrebám oprávneného, ako

aj k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného a pri hodnotení týchto schopností,
možností a majetkových pomerov povinného teda skúma komplexne jeho majetkové pomery, ako i to či
sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal východnejšieho zamestnania, zárobku, alebo majetkového
prospechu, prípadne, či nevzal na seba neprimerané majetkové riziká.

43. Povinnosť vyživovať dieťa patrí medzi základné povinnosti rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti sa vychádza zo schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča a prihliada
sa aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými
výdavkami rodiča a súd neberie do úvahy pri skúmaní možností a schopností, ako aj majetkových
pomerov povinného rodiča výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

44. Odvolací súd zo zisteného skutočného stavu súdom prvej inštancie zistil, že naposledy bolo o
vyživovacej povinnosti otca k maloletému synovi rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bardejov č.
k. 4P/218/2019 zo dňa 15.5.2020, kedy bola bežná vyživovacia povinnosť otca k maloletému synovi
určená na sumu 120 eur a výživné na tvorbu úspor na sumu 30 eur mesačne. V čase poslednej úpravy

vyživovacej povinnosti bol maloletý vo veku dvoch rokov, býval v spoločnej domácnosti matky a jej
rodičov, príjmom matky bol rodičovský príspevok a prídavky na dieťa, otec mal príjem zo živnosti vo
výške 1700 eur, z čoho uhrádzal povinné odvody.

45. Podľa názoru odvolacieho súdu bol v preskúmavanej veci dostatočne a správne zistený skutočný

stav a vec bola správne právne posúdená. Maloletý syn je vo veku 5 rokov. Svojou výživou je
stále prirodzene odkázaný na svojich rodičov, u ktorých vyživovacia povinnosť má mať prednosť pred
ostatnými ich výdavkami. Osobne sa o maloletého syna stará matka. Pri určení vyživovacej povinnosti
zo strany povinného rodiča je potrebné v plnej miere vziať do úvahy aj to, ako sa na výkone osobnej
starostlivosti o maloleté dieťa podieľa aj rodič, do starostlivosti ktorého dieťa nebolo zverené, ako aj jeho

podiel resp. ochota podieľa sa okrem platby výživného na ostatných výdavkoch maloletého dieťaťa. V
tomto smere je potrebné zdôrazniť, že vyššie uvedený rozsudkom bola schválená rodičovská dohoda
o úprave styku otca s maloletým synom v rozsahu od 15.5.2020 do 30.10.2020 : -každý párny týždeň
v pondelok, štvrtok a sobotu od 15:00 hod. do 18:00 hod., -každý nepárny týždeň v utorok, piatok anedeľu od 15:00 hod. do 18:00 hod. Od 1.11.2020 do budúcna : -každý párny týždeň v pondelok, štvrtok
od 15:00 hod. do 18:00 hod. a sobotu od 12:00 hod. do 18:00 hod., - každý nepárny týždeň v utorok,
piatok od 15:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 12:00 hod. do 18:00 hod. Takýto rozsah styku otca

s maloletým synom sa nerealizoval z dôvodu neumožnenia styku otca s maloletým synom matkou.
Uvedená skutočnosť a to, že k realizácii styku otca so synom dochádzalo len v obmedzenom rozsahu,
napriek tomu, že otec chcel styk so synom realizovať v zmysle súdom schválenej rodičovskej dohody,
nemôže byť dôvodom pre určenie vyššieho výživného. Uvedené by podľa názoru odvolacieho súdu
znamenalo popretie princípu spravodlivosti a realizácie rodičovských práv otca, kedy by otec v dôsledku

jeho obmedzeného styku so synom bol povinný platiť vyššie výživné. Z vykonaného dokazovania bolo
taktiež preukázané, že otec je ochotný podieľať sa aj na zvýšených výdavkoch na syna, ak mu matka
tieto výdavky oznámi, ako aj podieľať sa na úhrade výdavkov spojených so zdravotnou starostlivosťou
o syna.

46.Matkavosvojomodvolanínamietalaajskutočnosť,žesúdprvejinštancievodôvodnenínapadnutého

rozsudku uviedol, že neprihliadala na tzv. tabuľkové výživné, pretože je to len pomôcka. Odvolací súd
k tejto odvolacej námietke matky uvádza, že metodika výpočtu výživného vpracovaná Ministerstvom
spravodlivosti SR má pre určenie vyživovacej povinnosti súdom len odporúčací charakter a jej cieľom
je zjednocovanie postupov súdov pri určení vyživovacej povinnosti v skutkovo s právne rovnakých
prípadoch resp. určenie základu z ktorého by súd vychádzal pri určení vyživovacej povinnosti s

následným skutkovým a právnym vyhodnotením špecifík každého konkrétneho prípadu v zmysle
zákonných kritérií pre správne určenie vyživovacej povinnosti uvedených v zákone o rodine. Určenie
vyživovacej povinnosti rodiča k maloletému dieťaťu výpočtom len podľa vyššie uvedenej metodiky by
v podstate znamenalo porušenie princípu spravodlivosti a zákonných kritérií pre určenie vyživovacej
povinnosti. Zákon o rodine výslovne uvádza, že základom pre správne určenie vyživovacej povinnosti

je životná úroveň rodičov a miera osobnej starostlivosti každého z rodičov. V tejto súvislosti odvolací
súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, kde súd prvej inštancie tieto skutočnosti riadne
a zákonne posúdil.

47. Odvolací súd má za to, že suma 200 eur na maloletého je náležitým vyjadrením práva dieťaťa

podieľať sa na životnej úrovni povinného rodiča aj s prihliadnutím na výrazný podiel matky maloletého
na jeho výžive s poukazom na životnú úroveň otca a rozsah upraveného styku otca s maloletým synom.

48. Vo vzťahu odvolacím námietka matky, odvolací súd konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého
rozsudkujemožnézistiť,žesúdprvejinštanciesapodrobnezaoberalsovšetkýmivýdavkamisúvisiacimi

s odôvodnenými potrebami maloletého syna, tak ako ich matka preukázala v konaní. Súd prvej
inštancie tieto výdavky považoval za dôvodné, pričom podrobne uviedol z čoho pozostávajú výdavky na
maloletého a ktoré výdavky považuje za oprávnené. Správne vyhodnotil aj životnú úroveň, otca, ustálil
jeho príjem, ako aj jeho odôvodnené výdavky. Otec svoj príjem súdu riadne preukázal, vysvetlil z čoho
pozostáva jeho príjem, preto námietky matky o tom, že stu mal súd aplikovať ustanovenie § 63 ods. 1

zákona o rodine je nedôvodná. Odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj odvolaciu námietku matky
spočívajúcu v tom, že súd mal určiť aj výživné na tvorbu úspor vzhľadom k príjmovým a majetkovým
pomeromotca.ZvýrokuIII.napadnutéhorozsudkujezrejmé,žesúdzmenilvýškuvyživovacejpovinnosti
len k bežnému výživného, a povinnosť otca prispievať na tvorbu úspor pre maloletého syna zostala
zachovaná v zmysle rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 4P/218/2019-63 zo dňa 15.5.2020.

49. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil
postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP.

50. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo

757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná

ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995

Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).