Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. apríl 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/33/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112219872
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8112219872.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov

senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobcu: PONECO, s.r.o., so
sídlom Jesenná 12, 080 01 Prešov, IČO: 36 707 996, právne zastúpeného A. B. C., D. D. A. X, XXX XX
E., F.: XX XXX XXX, proti žalovanému: Mesto Prešov, so sídlom Hlavná 73, 080 01 Prešov, IČO: 327
646, právne zastúpenému A. G. H., G. D. D. I. D. X, XXX XX E., F.: XXXXXXXX o vysporiadanie práv
k neoprávnenej stavbe, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 15C/133/2012
– 296 z 09. 05. 2024, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch I., III. a IV..

II. Z a m i e t a návrh žalobcu na prerušenie konania.

III. P r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% vo vzťahu
k žalobcovi, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak, že:

„I. Návrh na prerušenie konania zamieta.

II. Konanie o návrhu na zmenu žaloby z a s t a v u j e.

III. Žalobu zamieta.

IV. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude

rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 470 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), §
1 ods. 1, 2, § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z., § 151o ods. 1 a § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka
(ďalej len O.z.).

3. V dôvodoch rozhodnutia uviedol nasledovné:

Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na
strane navrhovateľa), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je imanentnousúčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. 06. 2010, sp. zn.
2Cdo/205/2009).

4. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Žalobca sa
podanou žalobou domáhal náhrady za vecné bremeno, ktoré viazne na nehnuteľnostiach zapísaných
pôvodne na LV č. XXXXX (v súčasnosti na LV č. XXXXX), k. ú. E., v zmysle zák. č. 66/2009 Z. z..

5. V prípade žalôb o náhradu za zriadené vecné bremeno je aktívne vecne legitimovaný vlastník

pozemku, na ktorom bola stavba postavená (pozri Ro NS ČR zo dňa 30. 03. 2005, sp. zn.
22Cdo/458/2005). Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 09. 12. 2020, č. k. 15C/10/2017-819 v spojení
s opravným uznesením zo dňa 07. 03. 2022, č. k. 15C/10/2017-952, rozhodol tak, že určil, že žalobca
(v tomto konaní žalovaný) je vlastníkom parciel J. č. XXX - orná pôda o výmere 6974 m2, J. č. XXX/X -
ostatné plochy o výmere 3362 m2 a K. č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 284 m2, zapísaných na LV č.
XXXXX, k. ú. E.. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 08. 12. 2023.

6. Pokiaľ bola v občianskoprávnom konaní právoplatne vyriešená určitá otázka hmotnoprávneho vzťahu
účastníkov, je súd v inom konaní, v ktorom má tú istú otázku posúdiť ako prejudiciálnu, viazaný jej
skorším posúdením (R 3/2013). Obdobne súd poukazuje na závery nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. II. ÚS 349/09 cit.: „Treba konštatovať, že vzhľadom na zásadu prejudiciality vyplývajúcu

z ustanovenia § 135 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ako aj na zásadu viazanosti súdu
právoplatnými rozhodnutiami vydanými v inom konaní podľa § 159 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku konajúci všeobecný súd nemá možnosť výberu v otázke, či bude rešpektovať právoplatné
rozhodnutie vydané v inom konaní, ktoré rieši otázku javiacu sa prejudiciálnou v súvislosti s riešením
daného prípadu. Pokiaľ pri riešení prejudiciálnej otázky zaujme odlišné stanovisko, je takýto jeho postup,

resp. z neho vyplývajúci záver arbitrárny pre jednoznačný rozpor so zákonom.“

7. V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 15C/10/2017 bola právoplatne vyriešená otázka
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli zaťažené vecným bremenom, za ktoré žalobca, ako
pôvodne zapísaný vlastník pozemkov, požadoval náhradu. Bolo určené, že žalovaný je vlastníkom

nehnuteľností - pozemkov, a preto nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu na podanie takejto
žaloby, keďže žalovaný je zároveň aj vlastníkom stavby nachádzajúcej sa na týchto pozemkoch. Súd
preto žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie zamietol.

8. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 262 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP.

9. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Tvrdí, že rozsudok
bol súdom prvej inštancie vydaný predčasne. Ďalej uviedol, že konanie o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam ( od ktorého si uplatňuje svoje nároky v tomto konaní ), vedené pred Okresným
súdom v Prešove pod sp.zn. 15C/10/2017, v spojení s rozsudkom sp.zn. 20C/17/2022, podal dovolanie.

Žalobca je presvedčený, že je vlastníkom týchto nehnuteľností. V bode 7. – 8. odvolania žalobca opísal
históriu predošlého konania, od ktorého odvíja svoje nároky. Je presvedčený o tom, že konajúci súd mal
prerušiť konanie do skončenia dovolacieho konania. Dovolacie konanie môže fundamentálne zmeniť
tento stav. Žalobca sa domáha určenia vlastníckeho práva už od roku 2006 a konanie je komplikované
( žalobca poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. 4Obo/78/2012 ). Dovolacie konanie príjme zásadné

rozhodnutie, a preto namieta, že vydaný rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení, pretože
otázka vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v dôsledku podaného dovolania nebola s konečnom
platnosťou doriešená.

10. Vo vzťahu k výroku o trovách konania sa súd prvej inštancie dostatočne nevenoval ust. § 257 CSP.

11. Zároveň žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby prerušil konanie do právoplatného rozhodnutia
o jeho dovolaní proti rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. 20Co/17/2022.

12. K odvolaniu žalobcu podal vyjadrenie žalovaný. Uviedol, že súd prvej inštancie v odôvodnení jasne

a výstižne vysvetlil ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty oboch strán sporu.
V prípade žalôb o náhradu za zriadenie vecného bremena je aktívne legitimovaný vlastník pozemku,
pričom žalobca túto podmienku nespĺňa. Rozsudok o vlastníctve k predmetným nehnuteľnostiam
nadobudol právoplatnosť dňa 08. 12. 2023. Súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, rovnako ako ajjeho návrh na prerušenie konania s tým, že žalobca dookola uvádza, že dovolacie konanie by malo byť
tým konaním, ktoré bude rozhodujúce, a preto je potrebné vyčkať za právoplatnosťou vo veci. Konanie
pod sp.zn. 20Co/17/2022 pred Krajským súdom v Prešove bolo už právoplatne skončené. Pokiaľ

žalobca v bodoch 14 – 19 odvolania uvádza dôvody pre prerušenie konania , v tejto súvislosti je potrebné
vychádzať z uznesení NS SR, ktoré uvádza žalovaný v bodoch 21 – 25. Ďalej pokiaľ ide o náhradu
trov konania a použitie ust. § 257 CSP, na to žalovaný nevidí dôvod, jednoducho úspešný v konaní bol
žalovaný a má nárok na náhradu trov konania. Žalobca mal vedomosť pri uplatnení týchto nárokov, že
ide o sporové konanie, ktoré má možnosť zistiť úspech v konaní. Ďalej tiež je potrebné poukázať aj na

celkový priebeh konania vedeného na Okresnom súde v Prešove pod sp.zn. 15C/10/2017, v spojení
s rozhodnutím odvolacieho súdu sp.zn. 22Co/17/2022. Z vyššie uvedeného je zrejme, že v tomto konaní
je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia, a toto nie je v prospech žalobcu, preto je potrebné
potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie.

13. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací prejednal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalovzmyslezásaduvedenýchvust.§378,§379a§380CSP,adospelkzáveru,žeodvolanie
žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dôsledne zistil skutkový stav a následne ho aj správne
právne posúdil. Na týchto skutkových a právnych záveroch sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho
konania.

14. Z obsahu spisu nateraz vyplýva, že žalobca sa žalobou zo dňa 29. 06. 2012, doručenou tunajšiemu
súdu dňa 29. 09. 2012, domáhal, aby súd medzitýmnym rozsudkom určil, že žalobcovi patrí náhrada
za zriadené vecné bremeno k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXXX, k. ú. E., a to parcely J. č.
XXX - ostatné plochy o výmere 6974 m2, J. č. XXX/X - ostatná plocha o výmere 3362 m2 a K. č. XXXX/
XX - orná pôda o výmere 284 m2, ktoré sú podľa tvrdení žalobcu v jeho vlastníctve. Žalobu odôvodnil

tým, že na nehnuteľnostiach v jeho vlastníctve sa nachádza stavba mestského cintorína, pričom na liste
vlastníctva je v časti C: Ťarchy zapísané vecné bremenom v prospech žalovaného.

15. Žalobca v podaní zo dňa 27. 11. 2012 označenom ako „Odvolanie, Odpoveď na výzvu“ žiadal, aby
súd zaviazal žalovaného na zaplatenie náhrady za vecné bremenom vo výške 2 360.000,- eur s prísl..

16. Podaním doručeným súdu dňa 08. 12. 2017 žalobca navrhol zmenu žaloby tak, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 611.321,61 eur s prísl..

17. Podaním zo dňa 31. 01. 2018 zobral žalobca svoj návrh na zmenu žaloby z 08. 12. 2017 späť.

18. Krajský súd Prešov rozsudkom zo dňa 19. 09. 2023, č. k. 20Co/17/2022-999, potvrdil rozsudok súdu
prvej inštancie v spojení s opravným uznesením. Súd prvej inštancie rozsudkom, č. k. 15C/10/2017-819,
zo dňa 09. 12. 2020 v spojení s opravným uznesením, č. k. 15C/10/2017-952, zo dňa 07. 03. 2022
rozhodol tak, že určuje, že žalobca (v tomto konaní žalovaný) je vlastníkom parciel J. XXX - orná pôda

o výmere 6974 m2, J. XXX/X - ostatné plochy o výmere 3362 m2 a K. L. XXXX/XX - orná pôda o výmere
284 m2, zapísaných na LV č. XXXXX, k. ú. E..

19. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejednáva vec v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadom akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený, ale aj
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

20. Odvolací súd v konaní relevantne posudzuje konkrétne dôvody uvádzané v odvolaní, a to či bol

zistený skutkový stav správne a úplne a či sa aplikovali správne príslušne právne predpisy, pričom
v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument, ale na tie,
ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. II.
ÚS/78/2005).

21. Vecná legitimácia, či už aktívna alebo pasívna sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní
rozumie oprávnenie účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov,
komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecnálegitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná
legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.

22. K právnej otázke treba uviesť, že vo všeobecnosti pod vecnou legitimáciou sa rozumie stav
vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého je určitá osoba subjektom práva alebo povinnosti, ktoré
sú predmetom konania. Pre posúdenie, kto je v spore vecne legitimovaný je rozhodujúce výlučne právo
hmotné. V prípade dvojstranných právnych vzťahov, v ktorých strany stoja navzájom v spore, sa rozlišuje
vecná legitimácia aktívna (na strane žalobcu) alebo pasívna (na strane žalovaného). Z hľadiska vecnej

legitimácie je teda podstatné, že ten, kto žaluje, je aj v skutočnosti podľa hmotného práva nositeľom
oprávnenia, o ktoré v konaní ide (aktívna vecná legitimácia), resp. ten, kto je žalovaný, je aj reálne
nositeľom hmotnej povinnosti, ktorá je predmetom konania.

23. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny

nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená,
že sa ňou v konaní nezaoberal. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden

účastník občianskeho súdneho konania (navrhovateľ) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o
ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (odporca)
je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný (uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky z 22. 11. 2011, č. k. III. ÚS 517/2011).

24. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca nie je vlastníkom sporných nehnuteľností. Konanie
pred súdom prvej a druhej inštancie prebehlo konanie o určenie vlastníckeho práva, o ktorom bolo
právoplatne rozhodnuté. Záver súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej legitimácie pre podanie
predmetnej žaloby bol správny, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny ho potvrdil podľa ust.
§ 387 ods. 1, 2 CSP.

25. Podané dovolanie žalobcom proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 20 Co 17/2022 – 999
zo dňa 19.9.2023, nie je prekážkou rozhodovania v predmetnej veci, keďže na základe právoplatného
rozsudku je vlastníkom nehnuteľností a žalobca nepredložil dôkaz o opaku. Výber, resp. voľbu súdu,
ktoré z jednotlivých opatrení (napr. spojenie veci, prerušenie konania, riešenie tzv. predbežnej otázky)

slúžiacich účelu racionálnej organizácie postupu súdu pri vedení príslušného súdneho konania, je ale
potrebné podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní
(§ 6 O.s.p.) a použiť to opatrenie, prostredníctvom ktorého je ochrana práv účastníkov konania rýchlejšia
a účinnejšia. Rozhodujúcim hľadiskom je teda zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania
predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo. (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.

3Cdo/150/2010). Samotná skutočnosť, že bolo podané dovolanie a návrh na prerušenie konania má
vychádzať len z predpokladu žalobcu o jeho úspechu v dovolacom konaní, uzavrel odvolací súd za
neopodstatnený a návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.

26. Súčasťou konečného rozhodnutia súdu je aj rozhodnutie o trovách konania. Žalobca vo svojom

odvolanívytýkasúduprvejinštancie,žesanezaoberalprirozhodovaníonáhradetrovkonaniapodľaust.
§ 257 CSP. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje výnimku z pravidla, podľa ktorého platí, že preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením
práva v civilnom sporovom konaní, v konečnom dôsledku nesie jedna zo strán sporu. Uplatnenie tejto
výnimky je však možné len z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

27. Použitie predmetného ustanovenia teda nie je prípustné kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady
rozhodovania o trovách konania. Má slúžiť len na odstránenie neprimeranej tvrdosti alebo zjavnej
nespravodlivosti. Pri skúmaní, či existujú dôvody hodné osobitné zreteľa pre nepriznanie náhrady trov
konajúci súd prihliadne na osobné, zárobkové, majetkové a iné pomery strán, ich procesný postoj a

okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nárokov. V konaní neboli zistené podmienky pre použitie ust.
§ 257 CSP a ani samotný žalobca žiadne dôkazy o dôvodoch osobitného zreteľa nepredložil. Odvolací
súd považuje výrok o trovách konania v rozsudku prvej inštancie za vecne správny a ako taký ho potvrdil
podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP.28. O trovách odvolacieho konania z rovnakých dôvodov uvedených v bode 27. rozsudku rozhodol podľa
ust. § 369 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Priznal žalovanému, ako úspešnej strane sporu,

nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 percent voči žalobcovi, ktorý v odvolacom
konaní nebol úspešný. O výške trov odvolacieho konania bude rozhodnuté osobitným rozhodnutím po
právoplatnosti tohto rozsudku.

29. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto
súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre
vec zásadný význam, prípadne dostatočne objasnený skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných účastníkmi konania (Ruiz Toria c. Španielsko z
09.12.1994, séria A č. 303-A, str. 12, § 29). Ústavný súd SR vyslovil, že súčasťou obsahu základného

práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. S poukazom
na vyššie uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné vyjadriť sa k ostatným dôvodom odvolania,
nakoľko tieto pre rozhodnutie vo veci samej boli bez významu.

30. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).