Rozsudok – Majetok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. apríl 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/24/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1124014645
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Kačáni

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1124014645.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Michala Kačániho, PhD. a sudcov JUDr.

Karola Kováča a JUDr. Erika Tomusa, v trestnej veci obžalovaného W. A., pre pokračovací zločin
podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138
písm. j/ Trestného zákona a ustanovenie § 122 ods. 10 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti
rozsudku Mestského súdu Bratislava I z 27. januára 2025 sp. zn. 37T/32/2024, na verejnom zasadnutí
konanom 24. apríla 2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.

Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovanému
W. A., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom N. XXX/XX, K., prechodne bytom XX-XXX I., ul. H. I. XX, N.
republika, t. č. vo výkone väzby v ÚVV Bratislava,

u k l a d á

podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva)
roky a 2 (dva) mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona účinného od 06.08.2024 sa obžalovaný pre výkon trestu
odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Mestského súdu Bratislava I z 27. januára 2025 sp. zn. 37T/32/2024 bol obžalovaný W. A.

uznaný vinným pre pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c/ Trestného
zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. j/ Trestného zákona a ustanovenie § 122 ods. 10
Trestného zákona, a to na skutkovom základe, že

1./ dňa 23.02.2022 v priestoroch hotela P. N. na H. nám. 2, D. prevzal od poškodeného K. K. finančnú
hotovosť vo výške 5.000,- eur pod zámienkou dodania osobného motorového vozidla zn. Volkswagen
Tiguan z odpredaja od J&T banky, avšak W. A. ani po opakovanom kontaktovaní K. K. uvedené vozidlo

nezabezpečil, finančnú hotovosť nevrátil a použil na nezistený účel, pričom už v čase prevzatia finančnej
hotovosti od K. K. vedel, že mu vozidlo nezabezpečí, čím spôsobil K. K. škodu vo výške 5.000,- eur,2./ dňa 23.02.2022 v priestoroch hotela P. N. na H. nám. 2, D. prevzal od poškodeného S. A. finančnú
hotovosť vo výške 5.000,- eur pod zámienkou dodania osobného motorového vozidla zn. Volkswagen
Tiguan z odpredaja od J&T banky a v presne nezistenom dni v mesiaci február 2022 na totožnom mieste

prevzal od S. A. finančnú hotovosť vo výške 2.640,- eur pod zámienkou vybavenia bankového úveru
v Tatra banke, avšak W. A. ani po opakovanom kontaktovaní S. A. uvedené vozidlo ani bankový úver
nezabezpečil, finančnú hotovosť nevrátil a použil na nezistený účel, pričom už v čase prevzatia finančnej
hotovosti od S. A. vedel, že mu vozidlo ani bankový úver nezabezpečí, čím spôsobil S. A. škodu vo
výške 7.640,- eur,

3./ dňa 24.02.2022 v priestoroch hotela P. N. na H. nám. 2, D. prevzal od poškodeného X.. K. A.,
N.. finančnú hotovosť vo výške 5.000,- eur pod zámienkou dodania osobného motorového vozidla zn.
Volkswagen Tiguan z odpredaja od J&T banky, avšak W. A. ani po opakovanom kontaktovaní X.. K. A.
N.., uvedené vozidlo nezabezpečil, finančnú hotovosť nevrátil a použil na nezistený účel, pričom už v
čase prevzatia finančnej hotovosti od X.. K. A. N.., vedel, že mu vozidlo nezabezpečí, čím spôsobil X..

K. A. N.., škodu vo výške 5.000,- eur,

4./ v presne nezistenom dni v mesiaci február 2022 v priestoroch hotela P. N. na H. nám. 2, D. prevzal
od poškodeného Z. V. finančnú hotovosť vo výške 3.500,- eur pod zámienkou dodania osobného
motorového vozidla zn. Mitsubishi L200 z odpredaja od J&T banky, avšak W. A. ani po opakovanom

kontaktovaní Z. V. uvedené vozidlo nezabezpečil, finančnú hotovosť nevrátil a použil na nezistený účel,
pričom už v čase prevzatia finančnej hotovosti od Z. V. vedel, že mu vozidlo nezabezpečí, čím Z. V.
spôsobil škodu vo výške 3.500,- eur,

5./ v presne nezistenom dni v mesiaci február 2022 v priestoroch hotela P. N. na H. nám. 2, D. prevzal od

poškodenéhoJ.I.finančnúhotovosťvovýške4.200,-eurpodzámienkoudodaniaosobnéhomotorového
vozidla zn. Mitsubishi L200 z odpredaja od J&T banky, avšak W. A. ani po opakovanom kontaktovaní
J. I. uvedené vozidlo nezabezpečil, finančnú hotovosť nevrátil a použil na nezistený účel, pričom už v
čase prevzatia finančnej hotovosti od J. I. vedel, že mu vozidlo nezabezpečí, čím spôsobil J. I. škodu
vo výške 4.200,- eur,

6./ dňa 09.05.2022 v kaviarni v hoteli P. P. na U. X v D. prevzal od poškodeného C. H. finančnú hotovosť
vo výške 2.500,- eur pod zámienkou dodania osobného motorového vozidla zn. Mitsubishi L200 z
odpredaja od UniCredit banky, avšak W. A. ani po opakovanom kontaktovaní C. H. uvedené vozidlo
nezabezpečil, finančnú hotovosť nevrátil a použil na nezistený účel, pričom už v čase prevzatia finančnej

hotovosti od C. H. vedel, že mu vozidlo nezabezpečí, čím spôsobil C. H. škodu vo výške 2.500,- eur,

7./ dňa 09.05.2022 v kaviarni v hoteli P. P. na U. X v D. prevzal od poškodeného N. N. finančnú hotovosť
vo výške 4.500,- eur pod zámienkou dodania dvoch osobných motorových vozidiel zn. Citroen Jumper z
odpredaja od UniCredit banky, dňa 11.05.2022 na totožnom mieste prevzal od N. N. finančnú hotovosť

vo výške 4.800,- eur pod zámienkou vybavenia bankového úveru vo výške 2 milióny eur od UniCredit
banky, dňa 20.05.2022 a 23.05.2022 na totožnom mieste prevzal od N. N. finančnú hotovosť spolu
vo výške 7.000,- eur pod zámienkou dodania osobného motorového vozidla zn. Mitsubishi L200 z
odpredaja od UniCredit banky, dňa 27.05.2022 na totožnom mieste prevzal od N. N. finančnú hotovosť
vo výške 4.500,- eur pod zámienkou dodania dvoch osobných motorových vozidiel zn. Citroen Jumper z

odpredaja od UniCredit banky, dňa 06.06.2022 na totožnom mieste prevzal od N. N. finančnú hotovosť
vo výške 3.700,- eur pod zámienkou dodania osobného motorového vozidla zn. Citroen Jumper - valník
z odpredaja od UniCredit banky, dňa 30.06.2022 v čínskej reštaurácii C. na N. XX v D. prevzal od N.
N. finančnú hotovosť vo výške 5.960,- eur pod zámienkou vybavenia 5,5 hektárov poľovného revíru J.,
okr. D. C. od Štátnych lesov SR do prenájmu na 15 rokov a kúpy poľovníckej chaty v revíri J., avšak W.

A. ani po opakovanom kontaktovaní N. N. uvedené vozidlá, bankový úver, prenájom poľovného revíru a
poľovnícku chatu nezabezpečil, finančnú hotovosť nevrátil a použil na nezistený účel, pričom už v čase
prevzatia finančnej hotovosti od N. N. vedel, že mu uvedené vozidlá, bankový úver, prenájom poľovného
revíru a poľovnícku chatu nezabezpečí, čím spôsobil N. N. škodu v celkovej výške 30.460,- eur,

8./dňa30.06.2022včínskejreštauráciiC.naN.XXvD.prevzalodpoškodenéhoK.C.finančnúhotovosť
vo výške 5.960,- eur pod zámienkou vybavenia 5,5 hektárov poľovného revíru J., okr. D. C. od Štátnych
lesov SR do prenájmu na 15 rokov a kúpy poľovníckej chaty v revíri J. a následne v presne nezistenom
dni v mesiaci júl 2022 v kaviarni v hoteli P. P. na U. X v D. prevzal od K. C. finančnú hotovosť vo výške5.600,- eur pod zámienkou dodania osobného motorového vozidla zn. Mitsubishi L200 z odpredaja
od UniCredit banky, avšak W. A. ani po opakovanom kontaktovaní K. C. uvedené vozidlo, prenájom
poľovného revíru a poľovnícku chatu nezabezpečil, finančnú hotovosť nevrátil a použil na nezistený

účel, pričom už v čase prevzatia finančnej hotovosti od K. C. vedel, že mu uvedené vozidlo, prenájom
poľovného revíru a poľovnícku chatu nezabezpečí, čím spôsobil K. C. škodu v celkovej výške 11.560,-
eur,

Zaskutkyuvedenévbodoch1./až5./bolobžalovanémupodľa§221ods.3Trestnéhozákonaspoužitím

§ 38 ods. 2, § 42 ods. 1 Trestného zákona uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a
6 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona bol obžalovaný pre výkon uloženého trestu zaradený do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona bol zrušený výrok o treste uvedený v trestnom rozkaze Okresného
súdu Bratislava I sp. zn. B1-6T/9/2022 zo 14.04.2022.

Zaskutkyuvedenévbodoch6./až8./bolobžalovanémupodľa§221ods.3Trestnéhozákonaspoužitím
§ 38 ods. 2, § 39 ods. 5 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona bol obžalovaný pre výkon uloženého trestu zaradený do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť škodu

poškodeným:
- K. K. v sume 5.000,- eur,
- X.. K. A., N.. v sume 5.000,- eur,
- S. A. v sume 7.740,- eur,
- Z. V. v sume 3.500,- eur,

- J. C. v sume 4.200,- eur,
- K. C. v sume 11.560,- eur,
- C. H. v sume 2.500,- eur,
- N. N. v sume 30.460,- eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný W. A., a to podaním urobeným
prostredníctvom svojho obhajcu doručeným mestskému súdu dňa 05.02.2025, v ktorom s poukazom na
výrok o treste v bode I./ za skutky uvedené v bodoch 1./ až 5./ a na výrok o treste v bode II. za skutky
uvedené v bodoch 6./ až 8./ uviedol, že odvolanie podáva voči výroku v bode I. o skutkoch v bodoch
1./ až 5./, ako aj voči konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Následne vo vlastnou rukou spísanom

odvolaní, doručenom súdu prvého stupňa dňa 10.02.2025 obžalovaný uviedol, že odvolanie smeruje
proti výroku o treste za skutky uvedené pod bodom 1./ až 5./, ako aj za skutky uvedené pod bodom
6./ až 8./. V písomnom odôvodnení odvolania z 21.03.2025, ktoré bolo mestskému súdu doručené dňa
26.03.2025 a ktoré bolo urobenom prostredníctvom obhajcu, obžalovaný odvolanie doplnil v tom smere,
že smeruje aj voči ostatným výrokom prvostupňového rozsudku a voči konaniu, ktoré mu predchádzalo.

V dôvodoch obhajcom vypracovaného odvolania obžalovaný poukázal na to, že počas vydávacieho
konania z Poľskej republiky na základe európskeho zatýkacieho rozkazu podal ešte počas vydávacej
väzby sťažnosť voči rozhodnutiu poľského súdu o tom, že bude vydaný. O tejto sťažnosti nebolo do
toho dňa rozhodnuté a napriek tomu bol vydaný na územie Slovenskej republiky. Uvedené považuje za

hrubo nespravodlivé a arbitrárne, nakoľko mu bola odňatá možnosť voči svojmu vydaniu riadne uplatniť
opravný prostriedok. Takéto konanie ho uviedlo do stavu právnej neistoty a pocitu bezprávia. V danej
veci bolo nevyhnutné, aby bolo v jeho konaní v prvom rade rozhodnuté o opravnom prostriedku voči
samotnej sťažnosti o vydaní na územie Slovenskej republiky a až následne mohol byť na jej územie
skutočne vydaný. Ďalej konštatoval, že v procese o vydanie jeho osoby na územie Slovenskej republiky

uplatnil zásadu špeciality, ktorá je na území Slovenskej republiky v jeho konaní hrubo porušovaná a
nerešpektovaná. V tejto súvislosti poukázal na § 31 ods. 1 zákona o európskom zatýkacom rozkaze,
v rozpore s ktorým je konanie, ktoré predchádzalo napadnutému rozhodnutiu, ako aj ďalšie konania, v
ktorých má postavenie obžalovaného/obvineného. Obžalovaný argumentoval tiež tým, že prokurátorovi,ako aj Mestskému súdu Bratislava I vymedzil, že má informácie o závažnej trestnej činnosti, ktorá
zahŕňa verejných činiteľov a ďalšie záujmové osoby v prípade korupcie a zneužitia právomoci, ktorú má
záujem objasniť a chce byť spolupracujúcou osobou podľa § 33a Trestného poriadku. Od predmetného

momentu, napriek tomu, že ním uvádzané skutočnosti vie preukázať aj hmotnými dôkazmi, ho nikto
nekontaktoval a jeho ochota v konaní objasňovať túto trestnú činnosť nebola dostatočne reflektovaná v
rozsudku,nakoľkosajednáozávažnúprotispoločenskútrestnúčinnosť,kdebylenprípadnémimoriadne
zníženie trestu ako benefit nemohlo obstáť v komparácií s jeho trestnou činnosťou a tým, o akej forme
protispoločenskej činnosti má dôkazy a informácie. Na základe týchto dôvodov má konanie, ktoré

rozhodnutiu predchádzalo, závažné procesné vady vo forme nerešpektovania zásady špeciality, pričom
bol na územie Slovenskej republiky vydaný napriek tomu, že nebolo rozhodnuté o jeho sťažnosti voči
rozhodnutiuovydaníarovnakoabsentujezohľadnenieinformáciíozávažnejtrestnejaprotispoločenskej
činnosti, ktoré chce v konaní odkryť. Z uvedených dôvodov obžalovaný navrhoval, aby Krajský súd v
Bratislave po prejednaní odvolania podľa § 321 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Trestného poriadku odvolaním
napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil

prvoišntančnému súdu, aby predmetnú vec znova prejednal a rozhodol.

Obžalovaný W. A. vo vlastnom odôvodnení podaného odvolania (už zmieneným podaním doručeným
prvostupňovému súdu dňa 10.02.2025) v súvislosti s trestom, ktorý mu bol uložený za skutky v bodoch
1./ až 5./, namietal, že v dôsledku uplatnenia zásady špeciality, ktorej sa nevzdal, súd nemohol zrušiť

rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6T/9/2022 zo 14.04.2022. Ďalej argumentoval tým, že po
noveleTrestnéhozákonasúdjepovinnýprihliadaťnaúsilieobžalovanéhoonáhraduškodyadosiahnutie
urovnania s poškodeným a na dobu od spáchania skutku, pričom v danom prípade už uplynula doba 3
rokov. Žije usporiadaný život v Poľsku so svojou družkou, pracuje v cestovnom ruchu a jeho družka má
reštauráciu a zrubové domy a apartmány, ktoré prevádzkujú. Je teda schopný uhradiť spôsobenú škodu,

pričompoukázalnato,ževPoľskusanedopustilžiadnehoprotiprávnehokonania.Súdomprvéhostupňa
uložený trest nie je zákonný a spravodlivý a preto žiadal, aby mu bol za všetky skutky uložený jeden
trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu s určením dlhšej skúšobnej doby, počas
ktorej by bol ochotný nahradiť spôsobenú škodu. Obžalovaný poukázal aj na možnosť uloženia trestu
domáceho väzenia podľa § 53 Trestného zákona a na možnosť vykonávania dohľadu probačného a

mediačného úradníka v inom členskom štáte Európskej únie s tým, že aj podľa novely Trestného zákona
účinnej od 06.08.2024 by súdy mali využívať alternatívne druhy trestu namiesto nepodmienečných
trestov odňatia slobody. Obžalovaný ďalej namietal, že prokurátor a ani súd sa nevysporiadali s jeho
ochotou objasniť inú závažnú trestnú činnosť a vystupovať v postavení spolupracujúcej osoby. Takúto
ponuku poskytol mesiac pred hlavným pojednávaním, napriek tomu ho nikto nevypočul a nespísali

záznam o jeho spolupráci. Chcel sa dohodnúť na benefite s tým, že usvedčí páchateľov. V tomto smere
nesúhlasil s postupom, v rámci ktorého dal prokurátor túto jeho ponuku súdu bez jeho výsluchu a ten
ju dal do spisu, pričom poukázal na to, že na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.01.2025 sa ho
prokurátor spýtal, či sa k tomu môže vyjadriť, na čo on odpovedal, že vzhľadom na to, že je prítomná
verejnosť, tak sa vyjadrí pri výsluchu. Takýto postup nepovažoval za prípustný a v tejto súvislosti

poukázal aj na § 33a Trestného poriadku. Obžalovaný sa napokon v rámci odôvodnenia podaného
odvolania aj sám vyjadril k postupu poľských justičných orgánov v súvislosti s jeho vydaným na územie
Slovenskej republiky, pri ktorom došlo k porušeniu jeho práva na obhajobu a na spravodlivý proces,
nakoľko uznesenie o uplatnení dočasnej väzby mu nebolo doručené a mal byť preto prepustený na
slobodu. Následne o sedem dní bol opätovne predvedený pred súd, kde sa rozhodlo o predĺžení väzby

a súčasne o jeho vydaní na Slovensko. Ešte v ten istý deň podal voči tomuto rozhodnutiu odvolanie na
Krajský súd Wroclav a preto rozhodnutie o jeho vydaní nebolo právoplatné, napriek tomu bol odovzdaný
dňa 14.06.2024 a Mestský súd Bratislava I ho vzal do väzby dňa 15.06.2024, pričom Krajský súd vo
Wroclave rozhodol až dňa 24.06.2024, teda po jeho vydaní. Vzhľadom na uvedené vo veci vedené
prípravnékonanievykazujepodstatnévadykonaniavsúvislostiseurópskymzatýkacímrozkazomabolo

opakovane porušené jeho právo na obhajobu a spravodlivý proces. Bez nápravy týchto chýb nemožno
napadnutý rozsudok považovať za zákonný a spravodlivý. Na tomto základe navrhoval, aby odvolací
súd vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Krajský súd v Bratislave v konaní o odvolaní obžalovaného nariadil verejné zasadnutie, ktorého

sa zúčastnili obžalovaný, jeho obhajca, splnomocnenec poškodeného N. N. a prokurátor krajskej
prokuratúry. Verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti poškodených K. K., X.. K. A., N.., S. A.,
Z. V., J. C., K. C., C. H. a N. N., nakoľko pre takýto postup boli splnené zákonné podmienky upravené
v § 294 ods. 1 Trestného poriadku.Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom sa v celom rozsahu pridržiaval
obsahu písomných odôvodnení odvolania a navrhoval, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. a/,

písm. c/ Trestného poriadku napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a aby v tejto časti vrátil vec
prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol, alebo aby krajský súd sám vo
veci rozhodol v zmysle podaného odvolania.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí uviedol, že vzhľadom na to, že nepovažuje

napadnutý rozsudok vo výroku o treste za správny, keďže nemal byť ukladaný súhrnný trest, ponecháva
rozhodnutie na úvahe súdu.

Obžalovaný W. A. vo svojom konečnom návrhu uviedol, že voči nemu bolo vedené trestné stíhanie aj na
Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 46T/29/2022, kde bol dňa 13.10.2022 vydaný trestný rozkaz, ktorý
zrušil rozhodnutie vo veci Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6T/9/2022 a bol mu uložený spoločný

trest. Tento trestný rozkaz mu bol doručený dňa 18.07.2024, voči ktorému podal odpor, ale následne
odpor stiahol s tým, že späťvzatie odporu odovzdal svojej obhajkyni, ale táto ho však z nejakého dôvodu
súdu nepodala. Dňa 14.04.2025 bol predvedený na Okresný súd Pezinok, kde sa malo konať hlavné
pojednávanie, pričom on vzal podaný odpor späť a nechal správoplatniť tento trestný rozkaz. Je však
presvedčený, že aj tu sa postupovalo nezákonne v rozpore so zásadou špeciality. Preto navrhoval, aby

krajský súd rozhodol tak, že napadnutý rozsudok zruší a vec vráti súdu prvého stupňa, prípadne mu
sám uloží podmienečný trest odňatia slobody.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Trestného poriadku) primárne konštatoval prípustnosť
odvolania (§ 306 ods. 1 Trestného poriadku) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1

alebo ods. 3 Trestného poriadku a preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného
poriadku. Zistil pritom, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné.

Povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu, determinovaného vyššie uvedeným
ustanovením, bolo preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie a preskúmanie
správnosti postupu konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom rozsudku. Výnimkou z
uvedenej zásady by bolo to, že by odvolací súd musel prihliadať aj na chyby, ktoré síce odvolaním

neboli vytýkané, ale ktoré by boli takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie
mimoriadneho opravného prostriedku, t. j. dovolania v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 Trestného
poriadku.

V nadväznosti na vyššie uvedené zistenia, ako aj vzhľadom k podanému odvolaniu zo strany

obžalovaného W. A. iba voči výroku o treste napadnutého rozsudku, a z toho vyplývajúceho rozsahu
prieskumnej povinnosti, odvolací súd nepreskúmaval výrok o vine, vrátane právneho posúdenia skutku.
V tejto súvislosti je namieste doplniť, že obžalovaný podaním z 21.03.2025 urobeným prostredníctvom
svojho obhajcu, ktoré bolo mestskému súd doručené dňa 26.03.2025, síce rozšíril podané odvolanie aj
voči ostatným výrokom (presne nešpecifikovaným, preto možno usudzovať na to, že obžalovaný mohol

mať na zreteli napr. aj výrok o vine), avšak takto rozšírené odvolanie nemohlo právne účinne založiť
rozsah prieskumnej povinnosti odvolacieho súdu aj na výrok o vine a výrok o náhrade škody, nakoľko k
tomu došlo až po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania, keďže koniec tejto lehoty pripadol na
deň 11.02.2025 (pozri Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. novembra 2014, sp. zn. 2
To 9/2014). Okrem toho, pokiaľ ide o výrok o vine, obžalovaný odvolanie podať ani nemohol, nakoľko na

hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o tom, že nepopiera spáchanie skutkov uvedených v obžalobe
a súd toto jeho vyhlásenie prijal (§ 307 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku).

K takémuto vyhláseniu obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku, t. j. že nepopiera
spáchanie skutkov uvedených v obžalobe (takéto vyhlásenie sa pre potreby ďalšieho konania a

rozhodnutia považuje za priznanie spáchania skutku), ktoré mestský súd prijal, došlo na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 27.01.2025. Je nutné tiež uviesť, že pred prijatím vyhlásenia okresný súd
obžalovaného poučil o jeho práve urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 písm. a/ až c/ Trestného
poriadku a o následkoch spojených s vyhlásením viny, za ktoré sa považuje aj vyhlásenie obžalovanéhoo tom, že nepopiera spáchania skutkov uvedených v obžalobe, o čom bol aj v zmysle zvukového
záznamu z hlavného pojednávania obžalovaný poučený. Súd prvého stupňa obžalovanému položil
podľa § 257 ods. 5 a § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ h/ Trestného poriadku otázky, na ktoré obžalovaný

odpovedal kladne a až potom rozhodol mestský súd podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku
uznesením, že vyhlásenie obžalovaného prijíma a že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal
spáchanie skutku nevykoná, pričom vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Na podklade odvolania obžalovaného, ktoré s ohľadom na vyššie uvedené smerovalo výlučne do

výroku o treste napadnutého rozsudku, krajský súd v rámci revízneho princípu zistil, že trest uložený
obžalovanému W. A. napadnutým rozsudkom nemožno považovať za zákonný, keďže vzhľadom na
právoplatný výrok o vine obžalovaného pre jeden pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods.
2, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. j/ Trestného zákona a
ustanovenie § 122 ods. 10 Trestného zákona, nie je prípustné pre účely ukladania trestu jednotlivé
čiastkovéútoky(skutky)takéhotopokračovaciehotrestnéhočinuodsebaoddeliťazačasťznichukladať

trest súhrnný a za ďalšiu časť zase osobitne samostatný trest. Povaha pokračovacieho trestného činu
takýtopostupúplnevylučuje.Vzmysledruhejvety§122ods.10Trestnéhozákonasatrestnosťvšetkých
čiastkových útokov posudzuje ako jeden trestný čin (ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa
spájaobjektívnasúvislosťvčase,spôsobeichpáchaniaavpredmeteútoku,akoajsubjektívnasúvislosť,
najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin). Z tohto hľadiska sa všetky čiastkové

útoky posudzujú ako jeden celok napĺňajúci znaky jedného pokračovacieho trestného činu, pričom za
čas jeho spáchania sa považuje okamih, kedy bol ukončený posledný z jeho čiastkových útokov. Nie je
preto možné, aby sa za niektoré čiastkové útoky spáchané obžalovaným predtým, ako bol súdom prvého
stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, ukladal súhrnný trest podľa § 42 ods. 1
Trestného zákona a za ostatné čiastkové útoky, ktoré spáchal až po vyhlásení takéhoto odsudzujúceho

rozsudku, ukladal trest samostatný. Aj za takejto situácie je časom spáchania pokračovacieho trestného
činu moment spáchania jeho posledného čiastkového útoku, ktorý s predchádzajúcimi tvorí jednotu.
Jednota skutku je pojmom hmotnoprávnym a ak sa posudzuje jednota skutku, ktorý zakladá pokračovací
trestný čin, nie je možné ju narušiť jeho rozdelením pre účely posudzovania viacčinného súbehu len
niektorých čiastkových útokov tohto pokračovacieho trestného činu s iným trestným činom, ako to nie je

možné napr. aj pre účely možného právneho posúdenia v zmysle postupne účinných noviel Trestného
zákona (t. j. takých, ktorých účinnosť nastala medzi jednotlivými čiastkovými útokmi pokračovacieho
trestného činu). V tomto smere sa nemožno opierať ani o dikciu § 10 ods. 15 Trestného poriadku,
podľa ktorého skutkom sa rozumie aj čiastkový útok pokračovacieho trestného činu, ak nie je výslovne
ustanovené inak, nakoľko jeho význam je výlučne procesnoprávny.

S poukazom na uvedené krajský súd uzatvára, že obžalovanému mohol a mal byť za všetky čiastkové
útoky žalovaného pokračovacieho trestného činu podvodu, pre ktorý bol napadnutým rozsudkom
právoplatneuznanýzavinného,ukladanýlenjedensamostatnýtrestodňatiaslobodyapokiaľsúdprvého
stupňa ukladal za niektoré jeho čiastkové útoky súhrnný trest odňatia slobody a za ďalšie zase trest

odňatia slobody samostatný, postupoval zjavne nesprávne a v rozpore s Trestným zákonom.

Uvedené zásadné pochybenie prvostupňového súdu bolo nevyhnutné napraviť a preto odvolací súd
zrušil celý výrok o treste napadnutého rozsudku a o spôsobe jeho výkonu, ktorého súčasťou boli tresty
odňatia slobody v bode I./ a v bode II./ a obžalovanému za spáchaný pokračovací trestný čin uložil jeden

samostatný trest odňatia slobody.

V súvislosti s výrokom o treste krajský súd zdôrazňuje, že stanovenie druhu trestu a jeho výmery musí
vychádzať nielen z podmienok upravených v ustanoveniach pri tom ktorom druhu trestu, ale je tiež
potrebné dôsledne skúmať všetky skutočnosti významné z hľadiska účelu trestu obsiahnutého v § 34

ods. 1 Trestného zákona, ako aj ostatné na účel trestu nadväzujúce kritériá rozhodujúce pre určenie
druhu trestu a jeho výmery, ktorých zohľadnenie predpokladá úprava zásad pre ukladanie trestov.

Ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona o účele trestu je spolu s ustanovením § 34 ods. 4 Trestného
zákona základným vodidlom pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Z hľadiska týchto ustanovení,

uložený trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných
odradí od páchania trestných činov a zároveň trest vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.Závery na primeranosť a najmä zákonnosť postihu páchateľa trestného činu sa musia opierať o skutočný
stav veci a musia z neho vyplynúť.

Ako už bolo uvedené, obžalovanému bolo potrebné za súdený pokračovací zločin podvodu podľa § 221
ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. j/ Trestného
zákona a ustanovenie § 122 ods. 10 Trestného zákona ukladať jeden samostatný trest a to podľa
Trestného zákona účinného od 06.08.2024, keďže s poukazom na § 2 ods. 1 Trestného zákona bolo
potrebné posudzovať trestnosť činu podľa zákona, ktorý je pre obžalovaného priaznivejší. Vzhľadom na

zmenu úpravy výšky škody, od ktorej sa odvíja aj naplnenie znakov kvalifikovaných skutkových podstát
tých trestných činov, pri ktorých je výška spôsobenej škody okolnosťou podmieňujúcou použitie vyššej
trestnej sadzby, ako aj so zreteľom na zmiernenie trestných sadzieb pri trestnom čine podvodu (v jeho
kvalifikovanýchskutkovýchpodstatách),jetakýmtopreobžalovanéhopriaznivejšímpráveTrestnýzákon
v znení jeho novely vykonanej zákonom č. 40/2024, účinnej od 06.08.2024, pričom aj vina obžalovaného
bola vyslovená za skutok (jeho čiastkové útoky) právne posúdený podľa tohto zákona, i keď to súd

prvého stupňa vo výroku o vine a ani vo výroku o treste explicitne neuviedol (uvedené je evidentné
s ohľadom na právnu vetu napadnutého rozsudku a označenie ustanovení Trestného zákona, podľa
ktorých sa skutok právne kvalifikoval).

Krajský súd ďalej zdôrazňuje, že trest, ktorý mu za spáchaný trestný čin ukladal, nesmel byť prísnejší,

než ten ktorý mu bol uložený prvostupňovým rozsudkom, nakoľko odvolanie podal iba obžalovaný
a z tohto dôvodu nebolo možné napadnutý rozsudok zmeniť v neprospech obžalovaného z dôvodu
uplatnenia zásady zákazu reformatio in peius (zákaz zmeny k horšiemu) upravenej napr. v § 322 ods.
3 Trestného poriadku. Táto zásada sa v danom prípade musela uplatniť na výrok o treste ako celok,
keďže obžalovanému boli napadnutým rozsudkom nesprávne uložené dva tresty odňatia slobody (jeden

ako súhrnný) vo výmerách 2 roky a 6 mesiacov a 20 mesiacov. Uvedené znamená, že v odvolacom
konaní mohol byť obžalovanému uložený trest odňatia slobody v takej maximálne možnej výmere, aký
zodpovedá súčtu oboch zmienených výmer trestov odňatia slobody, od ktorej bolo následne potrebné
odpočítať výmeru trestu uloženého obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I sp.
zn. B1-6T/9/2022 zo 14.04.2022, vo vzťahu ku ktorému súd prvého stupňa ukladal súhrnný trest (za

čiastkové útoky uvedené v bodoch 1. až 5./), ktorého výkon by sa inak obžalovanému do uloženého
súhrnného trestu odňatia slobody započítal. Týmto trestným rozkazom bol obžalovanému uložený trest
odňatia slobody vo výmere 2 roky, preto bolo možné po jej odpočítaní obžalovanému uložiť trest odňatia
slobody vo výmere nepresahujúcej 2 roky a 2 mesiace (30 mesiacov + 20 mesiacov - 24 mesiacov =
26 mesiacov, t. j. 2 roky a 2 mesiace).

Práve takúto výmeru považoval odvolací súd za adekvátnu, zodpovedajúcu povahe a závažnosti
spáchaného pokračovacieho trestného činu, ako aj osobe obžalovaného, jeho pomerom a možnostiam
jeho nápravy, pričom je namieste zdôrazniť, že toto konštatovanie reflektuje stav daný absenciou
odvolania podaného zo strany prokurátora. Aj pri existencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm.

l/ Trestného zákona spočívajúcej v priznaní a úprimnom oľutovaní trestného činu pri súčasne zistenej
priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona, t. j. že obžalovaný bol už za trestný
čin odsúdený, krajský súd nepovažoval vôbec za dôvodné uvažovať o ukladaní akéhokoľvek iného
alternatívneho druhu trestu a ani o nižšej výmere uloženého trestu odňatia slobody a za splnené
nepovažoval ani podmienky pre podmienečný odklad jeho výkonu upravené v § 49 ods. 1 písm. a/

Trestného zákona. V tejto súvislosti nemožno prehliadať, že obžalovaný sa dopustil celkom až ôsmich
čiastkových útokov pokračovacieho zločinu podvodu spáchaného voči ôsmim osobám, ktoré pripravil
o nie malú sumu finančných prostriedkov (spôsobená škoda predstavuje takmer sumu 70.000,- eur).
Počet čiastkových útokov a osôb poškodených, ako aj spôsob ich spáchania popísaný v skutkovej vete
rozsudku a spôsobený následok, nedáva žiaden rozumný podklad pre úvahu o možnom miernejšom

potrestaní obžalovaného, obzvlášť s prihliadnutím na osobu samotného obžalovaného, ktorý bol
celkom osemkrát právoplatne odsúdený takmer vždy za trestné činy podvodu. V jeho osobe tak
ide o špeciálneho recidivistu, na ktorého nemal žiaden vplyv ani súhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 10 rokov, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Námestovo z 30.09.2014 sp. zn.
6T/134/09 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 02.12.2014 sp. zn. 1To/79/2014, resp.

odsúdenia na nepodmienečné tresty odňatia slobody uložené predchádzajúcimi rozsudkami, ktorých
výroky o treste boli v dôsledku ukladania súhrnného trestu vyššie označeným rozsudkom zrušené.
Uloženie trestu nespojeného s trestom odňatia slobody alebo podmienečný odklad výkonu trestu
odňatia slobody by sa tak zjavne vymykal účelu trestu vyjadreného v § 34 ods. 1 Trestného zákona,ako aj ostatným na účel trestu nadväzujúcim zásadám pre ukladanie trestov. Vzhľadom na osobu
páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a na okolnosti prípadu, nie je možné dôvodne
uvažovať o tom, že by na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia

slobody nebol nevyhnutný, v dôsledku čoho nemožno podmienky na podmienečný odklad výkonu
trestu považovať za splnené (§ 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona). Naopak, v prípade odvolania
podaného zo strany prokurátora by bolo možné uvažovať aj o výrazne vyššej výmere trestu, ktorá by
zodpovedala vyššie rozvedeným okolnostiam vzťahujúcim sa k závažnosti spáchaného trestného činu
a osobe obžalovaného a pri ktorej by nebolo možné uvažovať v tom smere, že by nezohľadňovala

aj u obžalovaného zistenú poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona. Keďže takto
postupovať v dôsledku zásady zákazu reformatio in peius možné nebolo, odvolací súd za primeranú
považuje výmeru trestu odňatia slobody dva roky a dva mesiace, ktorá za daných okolností zohľadňuje
všetky funkcie trestu. V prípade obžalovaného ako špeciálneho recidivistu je potrebné pôsobiť na
neho dôsledne nielen výchovne a preventívne, ale aj represívne a vzhľadom na opakované páchanie
identickej trestnej činnosti obžalovaným je nevyhnutné mať na zreteli aj zabezpečenie ochrannej funkcie

trestu, ktorá spočíva v ochrane spoločnosti pred páchateľom tým, že mu účinne zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti, čo v prípade obžalovaného W. A. je možné dosiahnuť len nepodmienečným trestom
odňatia slobody vo vyššie uvedenej výmere.

Pre výkon uloženého trestu odňatia slobody krajský súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon

trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko tento bol v posledných desiatich rokov pred spáchaním
trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin (§ 48
ods. 2 písm. b/ Trestného zákona).

K ostatným odvolacím námietkam obžalovaného krajský súd dodáva, že pokiaľ ide o jeho argumentáciu

o nemožnosti ukladania súhrnného trestu postihujúceho aj trestnú činnosť spáchanú pred vydaním,
pre ktorú ale na územie Slovenskej republiky rozhodnutím justičných orgánov Poľskej republiky vydaný
nebol, je táto v dôsledku uplatnenia zásady špeciality správna, avšak v posudzovanom prípade
neopodstatnená z vyššie rozvedených dôvodov, pre ktoré nebolo možné súhrnný trest v danej veci
vôbec ukladať. Uvedené platí aj pokiaľ ide o obžalovaným uvádzané odsúdenie Okresným súdom v

Pezinku, pričom za inej situácie by aj tu bol krajský súd povinný zásadu špeciality rešpektovať. Ohľadne
postupu spojeného s vydaním obžalovaného na trestné stíhanie na územie Slovenskej republiky
pre súdený trestný čin, odvolací súd poznamenáva, že nie je oprávnený preskúmavať rozhodovaciu
činnosť a procesný postup justičných orgánov iného členského štátu Európskej únie v súvislosti s
európskym zatýkacím rozkazom vydaným v tejto trestnej veci. Pokiaľ ide o konanie orgánov činných

v trestnom konaní a súdu prvého stupňa v danej trestnej veci, krajský súd nezistil žiadne porušenie
práva obžalovaného na obhajobu a ani jeho práva na spravodlivý proces. Napokon čo sa týka iniciatívy
obžalovaného poskytnúť informácie o závažnej trestnej činnosti iných páchateľov a jeho snahy o
získanie postavenia spolupracujúcej osoby, je potrebné poznamenať, že získanie takéhoto postavenia
nie je nárokovateľné, pričom obžalovaným uvádzané tvrdenia boli výlučne všeobecnej povahy bez

akejkoľvek bližšej konkretizácie, pre ktorú nebol daný dôvod, aby sa s obžalovaným uskutočnil osobitný
úkon podľa § 33a ods. 1 Trestného poriadku. Rovnako ochota obžalovaného nahradiť poškodeným
škodu spôsobenú trestnou činnosťou sa opiera iba o všeobecné deklarácie bez akéhokoľvek reálneho
počinu a aktivity smerujúcej k odstráneniu alebo aspoň k zmierneniu tohto škodlivého následku.

K výroku o náhrade škody sa už odvolací súd vyjadril v tom smere, že ho nebol oprávnený preskúmavať,
nakoľko v lehote na podanie odvolania tento výrok odvolaním napadnutý nebol, pričom nad rámce
uvedeného možno konštatovať, že tento výrok je plne v súlade s dikciou § 287 ods. 1 druhá veta
Trestného poriadku.

Na základe vyššie rozvedených skutočností a prezentovaných úvah Krajský súd v Bratislave považoval
odvolanie obžalovaného za dôvodné len čiastočne a v dôsledku porušenia ustanovenia Trestného
zákona zakladajúceho apelačný dôvod podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku napadnutý
rozsudok zrušil vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku vo
veci sám rozhodol rozsudkom tak, ako je to uvedené v jeho výrokovej časti.

Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.