Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. apríl 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-8S/171/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200684
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Sabadošová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7021200684.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej, a členov

senátu JUDr. Ing. Lenky Figulovej a Mgr. Michala Magura v právnej veci žalobcu: Poliklinika Terasa
s.r.o., so sídlom Toryská 1, 040 11 Košice, IČO: 36 202 215, zastúpeného JUDr. Vincentom Lechmanom,
advokátom, so sídlom Štefánikova 40, 040 01 Košice, IČO: 42 242 665, proti žalovanému: Úrad
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Žellova 2, 829 24 Bratislava, o preskúmanie
rozhodnutia predsedníčky žalovaného č.k. ZS 804/00003/2021/R, č.s. 66898/11709/2021/804 zo dňa
12.08.2021 takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Košice ako správny orgán prvého
stupňa, rozhodnutím č.k. ZS 804/00003/2021, č.s. 11709/2021/804, reg. č. záznamu 15919/2021 zo dňa

11.02.2021uložilžalobcoviakoposkytovateľovizdravotnejstarostlivostipodľa§18ods.1písm.b/bod1,
§ 50 ods. 2 písm. a/ a § 64 ods. 2 písm. b/ a ods. 6 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach,
dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej aj zákon č. 581/2004 Z. z.) a zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok)vzneníneskoršíchpredpisov(ďalejajSprávnyporiadok)pokutuvovýške600eurzaporušenie
§ 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj

zákon č. 576/2004 Z. z.), t. j. za porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne (ďalej
aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa). Porušenie povinnosti spočívalo v tom, že ambulantné
vyšetrenie pacienta (A. B., nar. XXXX) v pediatrickej urologickej ambulancii účastníka konania dňa
12.12.2019 bolo realizované nesprávne, pretože nebolo vykonané ultrazvukové vyšetrenie semenníka
Dopplerovskou technikou. Porušenie bolo zistené dňa 26.01.2021 ukončeným výkonom dohľadu nad
poskytnutím zdravotnej starostlivosti pacientovi.

2. Správny orgán prvého stupňa prostredníctvom skupiny vykonávajúcej dohľad vykonal u žalobcu
dohľadnadsprávnymposkytnutímzdravotnejstarostlivostipacientovinazákladepodnetuotcapacienta.
V rámci výkonu dohľadu sa podieľala ako prizvaná osoba (§ 43 zákona č. 581/2004 Z. z.) prof.
MUDr. Ján Kliment, CSc., odborník v medicínskom odbore urológia. Protokol o vykonanom dohľade nadiaľku č. 145/2020 bol vypracovaný dňa 19.10.2020 (ďalej len Protokol). Ten bol žalobcovi doručený
dňa 23.10.2020. Žalobca predložil k zisteniam v Protokole námietky, ktoré prvostupňový správny
orgán preskúmal, v spolupráci s prof. MUDr. Jánom Klimentom, CSc. ich vyhodnotil a následne dňa

13.01.2021 prerokoval s účastníkom konania. Námietky boli prerokované dňa 13.01.2021, o čom bola
spísaná Zápisnica č. 145/2020 o prerokovaní námietok dohliadaného subjektu (žalobcu) k Protokolu o
vykonanom dohľade, v ktorej správny orgán prvého stupňa uviedol dôvody, pre ktoré námietky žalobcu
neakceptoval. Žalobcovi bolo doručené Upovedomenie o začatí správneho konania vo veci uloženia
pokuty dňa 02.02.2021, ku ktorému sa žalobca vyjadril listom zo dňa 05.02.2021. Následne bolo vydané

rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 11.02.2021 o uložení pokuty, s ktorým sa žalobca
nestotožnil a podal proti nemu rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že
rozklad zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil.

3. V napadnutom rozhodnutí uviedol, že správny orgán prvého stupňa pri výkone dohľadu na diaľku
vychádzal z dostupnej zdravotnej dokumentácie pacienta súvisiacej so zdravotnou starostlivosťou,

ktorá mu bola poskytnutá v dohliadanom období zo strany žalobcu. Žalobca s doručeným rozkladom
nepredložil žiadne konkrétne, hodnoverné dôkazy podporené zápismi v zdravotnej dokumentácii
pacienta, ktoré by vyvrátili zistenia uvedené v rozkladom napadnutom rozhodnutí.

4. Žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti či fakty, ktorými by sa prvostupňový správny orgán v

napadnutom rozhodnutí nebol zaoberal a riadne argumentačne vysporiadal. Odôvodnenie rozhodnutia
správneho orgánu prvého stupňa žalovaná považovala za vystihujúce meritum veci, jasné a vecné.

5. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca bol povinný postupovať tak, aby vykonal všetky zdravotné výkony
na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo

zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy a v súlade so štandardnými
postupmi na výkon prevencie, štandardnými diagnostickými postupmi a štandardnými terapeutickými
postupmi pri zohľadnení individuálneho stavu pacienta. Stotožnil sa s tvrdením žalobcu, že vo
Výnose Ministerstva zdravotníctva SR č. 09812/2008-OL z 10.09.2008 o minimálnych požiadavkách
na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie nie je v časti „urologická ambulancia“

zadefinovaná povinnosť disponovať so sonografickým prístrojom s Dopplerovskou technikou, avšak
podľa vyjadrenia žalobcu, takouto technikou disponuje. Pokiaľ by s ňou nedisponoval, bolo by v jeho
možnostiach odporučiť pacienta na takéto vyšetrenie za účelom zabezpečenia správneho určenia
choroby. Žalovaný sa stotožnil aj s tvrdením žalobcu, že „je výlučne na rozhodnutí ošetrujúceho
lekára, ktorý na základe anamnézy pacienta rozhodne o spôsobe vyšetrenia pacienta, t. j. či vykoná

ultrazvukové vyšetrenie alebo ultrazvukové vyšetrenie s Dopplerovskou technikou.“ K uvedenému
však uviedol, že úrad ako zákonne oprávnený subjekt konštatoval, že postup žalobcu nebol správny,
dôsledkom čoho je potom nutnosť znášať dôsledky. Predmet a rozsah dohľadu nad správnosťou
poskytnutej zdravotnej starostlivosti, ktorým je posúdenie správnosti jednotlivých zdravotných výkonov,
ktoré boli u pacienta realizované v procese poskytovanej zdravotnej starostlivosti je zákonom

definovaný. Správnosť jednotlivých zdravotných výkonov sa posudzuje podľa informácií o zdravotnom
stave pacienta, ktoré mali zdravotnícki pracovníci v reálnom čase k dispozícii (analýza ex ante).
Predpokladá sa, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti zodpovedne vykoná všetky potrebné
zdravotné výkony. Ak sa zistí, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti zle, nesprávne, v nedostatočnom
rozsahu alebo vôbec nerealizoval hoci len jeden zo zdravotných výkonov v celom procese poskytovanej

zdravotnej starostlivosti, musí správny orgán konštatovať, že zdravotná starostlivosť bola poskytnutá
nesprávne.

6. Úlohou a povinnosťou úradu nie je podľa žalovaného dospieť k zhode s poskytovateľmi zdravotnej,
či ošetrovateľskej starostlivosti, či ich jednotlivými zdravotníckymi pracovníkmi v otázke, či uvedená

starostlivosť bola alebo nebola poskytnutá správne. Samotný nesúhlas poskytovateľa zdravotnej
alebo ošetrovateľskej starostlivosti s odbornými závermi prizvanej osoby bez predloženia relevantných
dôkazov spochybňujúcich ich správnosť preto nemôže viesť k záveru o nedostatočnom zistení
skutkového stavu.

7. Bol toho názoru, že v odôvodnení rozkladom napadnutého rozhodnutia sú zrozumiteľne vysvetlené
všetky medicínske dôvody, pre ktoré prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi pokutu, pričom
tieto majú svoju oporu v zdravotnej dokumentácií pacienta. Účastník konania žiadnymi konkrétnymi
skutočnosťami, zápismi v zdravotnej dokumentácií či inými podkladmi nespochybnil konštatovanieúradu o zistených nedostatkoch v poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Žalovaný nevyhovel návrhu
žalobcu na doplnenie dokazovania o zaobstaranie ďalšieho odborného vyjadrenia zo strany odborníka v
medicínskomšpecializačnomodboreurológiazaúčelomverifikáciezistení,kuktorýmdospelprof.MUDr.

J. Kliment, CSc. V záujme náležitého objasnenia skutkového stavu a preverenia správnosti poskytnutej
zdravotnej starostlivosti pacientovi bol do výkonu dohľadu prizývaný menovaný odborný konzultant
úradu. Na základe zistení,vrátane stanoviska prizvaného odborníka, úrad v prípade zisteného porušenia
§ 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. v správnom konaní skúma, či zistenia vykonaného dohľadu o
porušeníuvedenéhoustanoveniasúdostatočnýmdôvodomnauloženiepokutypodľa§50ods.2zákona

č.581/2004Z.z.ačiskutkovýstavbolspoľahlivozistenýtak,abyúradmoholpristúpiťkuloženiusankcie.
Vychádzajúc aj z platnej judikatúry súdov Slovenskej republiky štát zveril posudzovanie správnosti
poskytnutej zdravotnej starostlivosti do právomoci úradu ako odbornej inštitúcie a platné právne predpisy
počítajú s odborným posudkom prizvaného odborníka ako podkladom pre výkon dohľadu a následne
pre správne konanie, v ktorom má byť uložená sankcia za spáchaný správny delikt zistený výkonom
dohľadu (s poukazom na rozsudky NS SR sp. zn. 5Sžo/37/2016 zo dňa 19.10.2017, sp. zn. 3Szd/7/2009

zo dňa 23.03.2010).

8. Stanovisko ošetrujúceho lekára pediatrickej urologickej ambulancie žalobcu MUDr. Michala Baču,
PhD., ktorý priamo ošetroval pacienta a je v zamestnaneckom, či obdobnom vzťahu k žalobcovi je
preto potrebné posudzovať ako vyjadrenie samotného žalobcu, nie ako nezávislé odborné posúdenie

nezainteresovanej osoby. Žalobca na podporu svojich tvrdení nepredložil žiaden konkrétny dôkaz,
ktorým by spochybnil alebo vyvrátil odborné stanoviská prizvaného odborného konzultanta a v
rámci výkonu dohľadu nespochybnil zákonom určený postup pri vystavení Protokolu a zápisnice a
zabezpečení si stanovísk prizvaného odborného konzultanta.

9. Žalovaný pri preskúmavaní rozkladom napadnutého rozhodnutia opätovne preveril skutkové zistenia
a jednotlivé podklady pre vydanie rozhodnutia, považoval skutkový stav za spoľahlivo zistený tak,
aby mohol byť základom pre rozhodnutie o uložení pokuty. Žalobca nepredložil v podanom rozklade
žiadny relevantný dôkaz, ktorým by konkrétne spochybnil správnosť odborných záverov prvostupňového
správneho orgánu. Sankciu uloženú napadnutým rozhodnutím považuje za adekvátnu a riadne

odôvodnenú a obsahujúcu právne odôvodnenie a správnu úvahu. Dokazovanie vykonané za účelom
zistenia skutočného stavu veci považuje za presné, úplné a zároveň zastáva názor, že neexistuje
objektívny dôvod na obstaranie si ďalšieho podkladu pre rozhodnutie vo veci samej. Po preskúmaní
spisového materiálu považoval skutkový stav za náležite zistený. Napadnuté rozhodnutie je jasné,
zrozumiteľné a náležite odôvodnené a sú v ňom obsiahnuté všetky podklady pre rozhodnutie a tieto sú aj

náležite vyhodnotené. V procese výkonu dohľadu a ani v čase do vydania napadnutého prvostupňového
správneho rozhodnutia žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali spôsob, akým si
prvostupňový správny orgán zabezpečil podklady rozhodnutia.

10. Žalobca v rozklade neuviedol také skutočnosti ani argumenty, ktoré by vyvrátili porušenie povinnosti

poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne. Žalovaný skonštatoval, že prvostupňový správny orgán
pri hodnotení výšky uloženej pokuty prihliadol na závažnosť zistených nedostatkov a ich následkov
pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi, a to predovšetkým na skutočnosť, že účastník
konania porušil ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. tým, že ambulantné vyšetrenie
pacienta v pediatrickej urologickej ambulancii dňa 12.12.2019 nerealizoval správne, pretože nebolo

vykonané ultrazvukové vyšetrenie semenníka Dopplerovskou technikou. Prvostupňový správny orgán
podľa žalovanej správne pri rozhodovaní o výške sankcie prihliadol na fakt, že účastník konania
nevenoval pacientovi náležitú pozornosť v rámci diagnostického procesu, čím došlo k pretrvávaniu
bolestí pacienta a nutnosti liečby u iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Pokuta bola uložená v
súlade s § 50 ods. 2, písm. a) a § 64 ods. 2, písm. b) zákona č. 581/2004 Z .z. a považuje ju za primeranú

zisteným nedostatkom, preventívnu a výchovnú.

II.
Konanie pred správnym súdom

11. Správnou žalobou zo dňa 26.10.2021, doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu
súdu (ďalej aj pôvodný správny súd) toho istého dňa, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutiažalovaného č.k. ZS 804/00003/2021/R, č.s. 66898/11709/2021/804 zo dňa 12.08.2021 (ďalej aj
napadnuté rozhodnutie alebo preskúmavané rozhodnutie) a rozhodnutia Úradu pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou, pobočka Košice (ďalej aj správny orgán prvého stupňa, prvostupňový

správny orgán alebo úrad) č.k. ZS 804/00003/2021, č.s. 11709/2021/804, reg. č. záznamu 15919/2021
zo dňa 11.02.2021, a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca tiež žiadal priznať nárok na
náhradu trov konania. Žalobca mal za to, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci a došlo k podstatnému porušeniu zákona o správnom konaní
a zákona č. 581/2004 Z. z..

12. V správnej žalobe najmä uviedol, že dôležitou skutočnosťou, na ktorú v správnom konaní
poukazoval je tá, že vykonanie, či nevykonanie ultrazvukového vyšetrenia semenníka Dopplerovskou
technikou dňa 12.12.2019, t.j. v čase cca 48 hodín pred torkvovaním (zaškrtením) semenníka
nemalo žiadne opodstatnenie. Uvedené vyšetrenie nie je základným a rozhodujúcim vyšetrením
v diferenciálnej diagnostike ochorení semenníkov. Bolo výlučne na rozhodnutí ošetrujúceho lekára

pediatrickej urologickej ambulancie MUDr. M. Baču, PhD., ktorý na základe anamnézy pacienta rozhodol
o spôsobe vyšetrenia pacienta, a či vykoná predmetné vyšetrenie. Na základe objektívneho vyšetrenia
ošetrujúcim lekárom vrátane ultrasonografického vyšetrenia bol zistený nález – komunikujúca hydrokéla
semenníka vľavo a nebol teda objektívny dôvod na vykonanie ultrazvukového vyšetrenia Dopplerovskou
technikou. V histologickom náleze zo semenníka, ktorý bol odstránený dňa 14.12.2019, bolo uvedené:

„štruktúry semenníka a nadsemenníka so subakútnou hemoragickou infarzáciou parenchýmu“ z čoho
vyplýva, že ak by bol semenník torkvovaný (zaškrtený) už v čase vyšetrenia na pediatrickej urologickej
ambulancii dňa 12.12.2019, nebol by histologický nález so subakútnou hemoragickou infarzáciou
parenchýmu.

13.Trvalnatom,žeošetrujúcilekárMUDr.MichalBača,PhD.poskytolzdravotnústarostlivosťpacientovi
správne a poukázal na to, že počas svojej 30 ročnej odbornej praxe, pričom pediatrickú urológiu
vykonáva viac ako 20 rokov, indikoval a vykonal stovky operácii tohto charakteru.

14. Žalobca ďalej zdôraznil, že v správnom konaní uviedol odborné argumenty, ktoré vyvrátili

nutnosť vykonania ultrazvukového vyšetrenia semenníka Dopplerovskou technikou na vyšetrení dňa
12.12.2019, avšak podľa prvostupňového správneho orgánu tieto nespochybnili resp. nevyvrátili závery,
ku ktorým dospel úradom prizvaný odborník prof. MUDr. J. Kliment, CSc. Žalobca nespochybňoval
odbornosť prizvaného odborníka, trval však na vykonaní kontrolného odborného posúdenia a verifikácii
jeho záverov aj iným odborníkom z príslušného odboru s tým, že v prípade rozdielnych odborných

záverov mal úrad posúdiť, ktorému je prisudzovaná vyššia miera relevancie. Poukazujúc na rozhodnutie
NS SR sp. zn. 1Szd/2/2013 argumentáciu žalobcu konfrontoval iba s názorom svojho odborného
konzultanta. Na rozdiel od znalca, odborný konzultant nemusí podľa zákona spĺňať osobitné podmienky,
prizýva ho správny orgán pre prípady v posudzovanej medicínskej oblasti, ktorá sa zhoduje s jeho
odbornou špecializáciou. Prvostupňový správny orgán rozhodol predovšetkým na základe záverov

prizvaného odborného konzultanta, ktorého odbornosť nemožno povyšovať nad odbornosť dotknutého
ošetrujúceho lekára, a neprejavil tak dostatočnú snahu o objektivizáciu východiskových skutkových
zistení.

15. Žalobca má za to, že skutkový stav veci nebol zistený prvostupňovým správnym orgánom

náležite a dostatočne na to, aby mohol nespochybniteľne dospieť k záveru, že žalobca porušil
povinnosť poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z..
V napadnutom rozhodnutí žalovaný nekonkretizoval dôvody, pre ktoré nevyhovel návrhu žalobcu na
doplnenie dokazovania, iba konštatoval, že žalobca v rozklade nepredložil žiadny relevantný dôkaz,
ktorým by konkrétne spochybnil správnosť odborných záverov prvostupňového správneho orgánu.

16. Dňa 11.01.2022 bol súdu doručený návrh žalobcu na doplnenie dokazovania, v prílohe ktorého
žalobca predložil znalecký posudok č. 06/2021 vypracovaný Doc. MUDr. Stanislavom Žiaranom,
PhD., MPH, FEBU, znalcom z odboru zdravotníctvo, odvetvie urológia. Posudok bol vypracovaný
dňa 19.12.2021 (dátum vyžiadania posudku: 21.10.2021) na podnet žalobcu. Podľa záveru posudku

„K stanoveniu diagnózy Komunikujúca hydrokéla semenníka vľavo u štvorročného pacienta bez
podozrenia na zaškrtenie (torziu) semenníka alebo iného patologického procesu v miešku, je potrebné
iba pri pochybnosti pri fyzikálnom vyšetrení a nie je vždy nevyhnutné ultrasonografické vyšetrenie
semenníkov s Dopplerovskou technikou.“ (bod 1.1). V prípade uvedenej diagnózy „pri absenciipodozrenia na torziu semenníka je postačujúce objektívne fyzikálne vyšetrenie“ (bod 1.2). Z posudku
vyplýva, že podľa usmernení EAU ani Dopplerovské ultrazvukové vyšetrenie nedokáže so 100 %
istotou potvrdiť torziu semenníka. Vychádzajúc zo záverov posudku, žalobca má za to, že zdravotná

starostlivosť bola poskytnutá správne.

17. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 10.01.2022, doručenom súdu dňa 12.01.2022,
k tvrdeniu žalobcu o nedostatočnom zistení skutkového stavu veci uviedol, že žalobca neuvádza
žiadne konkrétne skutočnosti a na ich preukázanie ani žiadne konkrétne dôkazy, ktoré by vyvrátili

alebo spochybnili skutkový stav veci, tak ako bol zistený žalovaným; relevantne nespochybňuje ani
zákonnosť zabezpečenia a vykonania dôkazov, o ktoré žalovaný opiera ním zistený skutkový stav veci.
Navyše žalobca v procese výkonu dohľadu, správneho konania ani v tejto správnej žalobe nespochybnil
odbornosť prof. MUDr. J. Klimenta, CSc., ktorého prvostupňový správny orgán žalovaného za účelom
objektívneho a nezávislého posúdenia veci prizval v zmysle § 43 zákona č. 581/2004 Z. z. do procesu
výkonom dohľadu. Neuvádza ani žiadne konkrétne skutočnosti a na ich preukázanie ani žiadne dôkazy

o tom, aké konkrétne práva alebo oprávnené záujmy žalobcu mali byť postupom žalovaného ukrátené
alebo porušené. Zo strany žalobcu tak ide iba o všeobecné a ničím nepreukázané tvrdenie.

18. K námietke žalobcu týkajúcej sa posúdenia nutnosti vykonania vyšetrenia Dopplerovskou technikou
žalovaný konštatoval, že ide o rovnaké medicínske skutočnosti, ktoré žalobca uviedol v rámci procesu

výkonu dohľadu vo vyjadrení zo dňa 06.03.2020 a v námietkach zo dňa 03.11.2020, s ktorými sa
žalovaný v spolupráci s prof. MUDr. J. Klimentom, CSc. v dostatočnom rozsahu vysporiadal v Zápisnici
č. 145/2020. S rovnakými medicínskymi skutočnosťami sa žalovaná v procese správneho konania
vysporiadala aj v odôvodnení prvostupňového a druhostupňové rozhodnutia.

19. Žalovaný ďalej vo svojom vyjadrení, k verifikácii záverov prizvaného odborníka uviedol, že ten
bol prizvaný do procesu výkonu dohľadu práve za účelom objektívneho a nezávislého posúdenia veci
a ust. § 43 zákona č. 581/2004 Z. z., ale aj rozsiahla súdna prax počíta s odbornými vyjadreniami
prizvanej osoby, ako s dôkazom posúdenia správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti tak v procese
výkonu dohľadu, ako aj v správnom konaní. Žalobca v podanej žalobe neuvádza z čoho jeho neomylné

presvedčenie o správnosti jeho medicínskych tvrdení, o nedostatočnosti zisteného skutkového stavu
veci a následne o potrebe posúdenia veci ďalšími odborníkmi z medicínskeho odboru urológia vyplýva,
pretože v žalobe uvádza len tie medicínske argumenty k zistenému skutkovému stavu veci, ktorými sa
žalovaný opakovane zaoberal už počas výkonu dohľadu a počas správneho konania. Svoje medicínske
argumenty, ktoré majú svedčiť o správnosti postupu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi

pritom opiera len o tvrdenia MUDr. M. Baču, PhD. ako konajúceho, nie nezaujatého, ale priamo na
veci zainteresovaného zdravotníckeho pracovníka, a nie o názor iného nezávislého odborníka z daného
medicínskeho odboru, ktorého by v danej veci oslovil a ktorého odborné stanovisko, či posudok mohol na
podporu svojich tvrdení aj predložiť. V súvislosti s prizvaním odborného konzultanta poukázal žalovaný
na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/37/16 zo dňa 19.10.2021.

20. Tvrdenia žalobcu, že neboli konkretizované dôvody, pre ktoré nebolo vyhovené návrhu na doplnenie
dokazovania, žalovaný citujúc príslušnú časť odôvodnenia, považuje za nepravdivé a zavádzajúce a má
za to, že sa jasne, zrozumiteľne a v dostatočnom rozsahu vysporiadal s uvedeným návrhom žalobcu.

21. K nevyhoveniu návrhu na posúdenie veci ďalším odborníkom v medicínskom odbore urológia
žalovaný mal za potrebné uviesť, že v prípade, ak má skutkový stav za dostatočne preukázaný
a objasnený, aj v záujme zachovania zásady účelnosti a hospodárnosti a zásady materiálnej
pravdy, nemusí vyhovieť návrhu na vykonanie ďalšieho dokazovania. V danom správnom konaní mal
prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný za dostatočne preukázaný skutkový stav, z ktorého

vyplynulo porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti
pacientovi žalobcom, ktoré bolo dôvodom na uloženie pokuty. Vychádzajúc z príslušných ustanovení
Správneho poriadku správne orgány nepochybili, ak po obstaraní potrebných podkladov pre rozhodnutie
a po náležitom objasnení skutkového stavu vydali napadnuté rozhodnutia. Ak by žalobca v správnom
konaní vedenom, či už na prvom alebo na druhom stupni uviedol nové skutočnosti a predložil listinné

dôkazy, ktoré neboli uvedené alebo predložené v správnom konaní, ani počas výkonu dohľadu, musel
by sa žalovaný týmito novými skutočnosťami a dôkazmi zaoberať, a náležite sa s nimi vysporiadať.
Žalobca však takéto nové skutočnosti neuviedol, ani nepredložil nové dôkazy, hoci bol na to žalovanou
opakovane vyzvaný. Medicínske námietky žalobcu boli vo vyjadrení k upovedomeniu a aj v rozkladetotožné s námietkami podanými v štádiu výkonu dohľadu k Protokolu č. 145/2020 o vykonanom dohľade.
V tejto súvislosti poukázal žalovaný na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. č. 1 Sžso/63/2014 (ods.
52.), rozsudok NS SR sp. zn. Sžso 10/2008 zo dňa 26.02.2009 v spojení s rozsudkom Krajského

súdu v Žiline sp. zn. 10S/207/2006 zo dňa 30.10.2007, rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžo/37/2016 zo
dňa 19.10.2017. Vychádzajúc z uvedeného žalovaný zdôraznil, že dokazovanie patrí nepochybne do
právomoci správneho orgánu a pokiaľ má tento skutkový stav zistený spoľahlivo tak, aby mohol pristúpiť
k vydaniu rozhodnutia, nie je povinný vyhovieť návrhu na doplnenie dokazovania len z dôvodu, že
účastník správneho konania je toho názoru, že je potrebné obstarať nový dôkaz, nakoľko je presvedčený

o správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti (vychádzajúc z rozsudku NS SR sp. zn. 5Sžo/37/2016
z 19.10.2017).

22. Žalovaný nemal pochybnosti o dovtedy objasnenom skutkovom stave a obstaraných podkladoch
pre rozhodnutie, nezistil, že by odborné stanovisko prizvaného odborníka, či zistenia prvostupňového
správneho orgánu nevychádzali z predloženej zdravotnej dokumentácie, a preto návrhu na doplnenie

dokazovania vzhľadom na neexistujúce nové skutočnosti či dôkazy nevyhovela, čo riadne vo svojom
rozhodnutí zdôvodnila. V posudzovanom prípade sa zistený skutkový stav opieral o odborné posúdenie
prof. MUDr. J. Klimenta, CSc. a odborník v danom medicínskom odbore bol do výkonu dohľadu formou
poverenia prizvaný v súlade s § 43 zákona č. 581/2004 Z. z., z ktorého vyplýva táto povinnosť pre úrad
v prípade, že jeho zamestnanci vykonávajúci dohľad nemajú spôsobilosť v pracovných činnostiach, v

ktorých sa vykonáva dohľad (teda v tom medicínskom odbore, v ktorom bola poskytovaná posudzovaná
zdravotná starostlivosť). Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol.

23. Žalobca v replike zo dňa 07.02.2022 zotrval na svojich právnych argumentoch, poukázal na
závery znaleckého posudku č. 06/2021 Doc. MUDr. Stanislava Žiarana, PhD., MPH, FEBU, ktorým

boli vyvrátené závery žalovaného. Zdôraznil, že správny orgán mal pri svojom rozhodovaní vychádzať
zo spoľahlivo zisteného stavu veci, a za účelom splnenia tejto podmienky mal doplniť dokazovanie
v zmysle jeho žiadosti (poukazujúc na rozsudok NS SR sp. zn. 1Szd/2/2013, rozsudok Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 7S/98/2015 zo dňa 27.10.2017).

24. Žalovaný v duplike zo dňa 29.03.2022 poukázal na svoje relevantné vyjadrenia k žalobným
námietkam a predchádzajúcu právnu argumentáciu. K tvrdeniu žalobcu, že v administratívnom konaní
v lehote určenej správnym orgánom na vyjadrenie k začatiu správneho konania nestihol zabezpečiť
znalecký posudok, a preto o vykonanie dôkazu požiadal žalovanú uviedol, že od 02.06.2020 (kedy
bol žalobca informovaný o prizvaní odborného konzultanta do procesu výkonu dohľadu) do ukončenia

procesu výkonu dohľadu dňa 13.01.2021, a následne do vydania druhostupňového rozhodnutia dňa
12.08.2021 mal žalobca možnosť predložiť znalecký alebo iný odborný posudok na preukázanie
relevantnostinímtvrdenýchskutočností.Žalovanýtrvalnastanovisku,žeajkeďnebolovyhovenénávrhu
na znalecké dokazovanie, žalobca mal možnosť v dostatočnom čase zabezpečiť vlastný znalecký alebo
iný odborný posudok a predložiť ho na preukázanie správnosti ním poskytnutej zdravotnej starostlivosti.

V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že právo žalobcu zaobstarať si dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení a predložiť ich žalovanému v procese výkonu dohľadu a v správnom konaní nie sú žiadnou
právnom normou obmedzované a ani podmienené jeho súhlasom.

25. K návrhu žalobcu na doplnenie dokazovania znaleckým posudkom č. 6/2021 vypracovaným Doc.

MUDr. S. Žiaranom, PhD., MPH, FEBU žalovaný poukazujúc na rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžo/128/2018
zo dňa 24.05.2017 uviedol, že žalobca je vo veciach správnych deliktov oprávnený uviesť a poukázať v
žalobe aj na taký dôkaz, pre ktorý považuje napadnuté rozhodnutie správneho orgánu za nezákonné a
nebráni tomu ani skutočnosť, že ho neuplatnil v odvolacom správnom konaní, resp. rozkladovom konaní,
iba v prípade, ak tak objektívne nemohol urobiť, pretože nebol oboznámený s podkladmi výkonu dohľadu

alebo podkladmi pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Žalobca však túto skutočnosť nenamietal.
Vypracovanieposudkubolozadanéažpovydanínapadnutéhorozhodnutia.Nastranežalobcunedošlok
takejospravedlniteľnejskutočnosti,prektorúnemoholobjektívnevprocesevýkonudohľaduasprávneho
konania predložiť znalecký posudok. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok NS SR sp. zn.
9Szd/2/2013 zo dňa 27.05.2015, podľa ktorého žalobca mal právo všetky dôkazy, ktoré potvrdzujú alebo

preukazujú správnosť jeho postupu uplatniť iba v procese výkonu dohľadu realizovaného podľa § 43 a
nasl. zákona č. 581/2004 Z. z, najneskôr však v lehote určenej na podanie námietok proti Protokolu o
vykonanom dohľade podľa § 45 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z. z.. Po ukončení výkonu dohľadu sa užžalobca nemôže účinne brániť predkladaním nových resp. ďalších dôkazov. Z tohto dôvodu by súd tento
znalecký posudok nemal akceptovať.

26. Žalovaný ďalej vo svojom vyjadrení k bodom 1.1 a 1.2 znaleckého posudku č. 6/2021 uviedol,
že nedostatok v poskytnutej zdravotnej starostlivosti spočíva v nevykonaní ultrazvukového vyšetrenia
semenníka Dopplerovskou technikou a nie v určení diagnózy. Uvedené ultrazvukové vyšetrenie mal
lekár žalobcu vykonať, keď už pri objektívnom fyzikálnom vyšetrení mal podozrenie na chorobné
zmeny, čím by si len potvrdil alebo vyvrátil správnosť stanovenej diagnózy. Navyše v čase vyšetrenia

pacienta lekár realizoval ultrazvukové vyšetrenie obličiek a močového mechúra, avšak semenníky
ultrazvukom nevyšetril. Taktiež samotný znalec odvolávajúc sa na odporúčania EAU konštatuje, že
ultrazvukové vyšetrenie semenníka Dopplerovskou technikou napomáha pri podozrení na „varikokélu“
alebo „torziu semenníka“, čo korešponduje s tvrdením žalovanej, že takéto ultrazvukové vyšetrenie je
základným a rozhodujúcim vyšetrením v diferenciálnej diagnostike ochorení semenníkov vrátane torzie
semenníka. Samotný znalec pripúšťa potrebu tohto vyšetrenia v prípade podozrenia na iný patologický

proces v miešku (čo už bližšie znalec nekonkretizuje), čím diagnóza pacienta takýmto patologickým
procesom bola. K záverom znalca uvedeným v bodoch 1.3. a 1.4 posudku uviedol, že predmetom
výkonu dohľadu nie je posudzovanie alebo zisťovanie príčin vzniku ochorenia pacienta a ani času kedy
k ochoreniu došlo. Úlohou žalovaného je hodnotenie postupu žalobcu podľa zdravotnej dokumentácie,
ktorú predložil žalobca a za ktorej obsah a vyhotovenie zodpovedá. Prihliada pritom na tie údaje, ktoré

mali k dispozícii lekári konkrétneho poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, resp. ktoré mohli v rámci
diagnostických vyšetrení získať vzhľadom na v tom čase aktuálny stav pacienta, následne preveruje,
či v rámci diagnostických úvah dostatočne a správne ošetrujúci lekári vyhodnotili relevantné údaje a s
ohľadom na tieto zvolili následný správny postup pri manažovaní zdravotnej starostlivosti o pacienta.
Tento postup bol zachovaný aj v prípade posudzovania správnosti zdravotnej starostlivosti poskytovanej

žalobcom. K otázke času, v ktorom malo dôjsť k zaškrteniu (torzii) semenníka, t.j. či táto udalosť
existovala už pri vyšetrení pacienta lekárom žalobcu dňa 12.12.2019 alebo až po tomto vyšetrení
sa síce znalec jednoznačne nevyjadril, avšak žalovaný tvrdí, že ak by dňa 12.12.2019 lekár žalobcu
realizoval ultrazvukové vyšetrenie semenníka Dopplerovskou technikou, bol by s pravdepodobnosťou
hraničiacou s istotou zistil, či semenník je alebo nie je zaškrtený. Práve vykonanie tohto vyšetrenia

by vyvrátilo akékoľvek pochybnosti správnosti postupu žalobcu. Pretože uvedené vyšetrenie nebolo
žalobcom realizované sú úvahy o čase vzniku zaškrtenia semeníka absolútne irelevantné a žiadnym
spôsobom nevyvracajú žalovaným zistené nedostatky. K bodu 1.5, v ktorom znalec nevylúčil prípady
torzie a hydrokély uviedol, že práve preto bolo logickou odbornou povinnosťou lekára žalobcu, v prípade
objektívne nepriaznivého nálezu, včas a správnymi medicínskymi postupmi sa s touto skutočnosťou

vysporiadať, a za účelom bližšej diagnostiky vykonať predmetné ultrazvukové vyšetrenie. Žalovaná
ďalej považovala za neadekvátne, ak žalobca odôvodňuje svoje konanie neposkytnutím informácie
o bolesti matkou dieťaťa. Vo väčšine prípadov je pacient alebo jeho zákonný zástupca laikom, ktorý
nemusí vedieť správne medicínsky popísať rozsah, intenzitu a miesto bolesti alebo vôbec myslieť aj na
poskytnutie informácie o bolesti ošetrujúcemu lekárovi. Lekár si musí byť vedomý týchto skutočností

a tak aj k pacientovi pristupovať. Ak by lekár žalobcu vykonal vyšetrenie podľa zásad, ktoré platia
v pediatrickej urológii bolo by možné prítomnosť torzie semenníka počas vyšetrenia pacienta dňa
12.12.2019 potvrdiť alebo vyvrátiť (k bodu 1.7 a 1.8 posudku). K bodu 1.8 uviedol, že nikdy netvrdil a
nie je to ani obsahom výroku napadnutých rozhodnutí, záveru Protokolu v znení zápisnice, že žalobca
svojím konaním zapríčinil odumretie semenníka.

27. Na základe vyššie uvedených skutočností má žalovaný za to, že znalecký posudok č. 6/2021
nereaguje na výrok napadnutého rozhodnutia a ani ho nevyvracia. V otázke významu ultrazvukového
vyšetrenie semenníka Dopplerovskou technikou sa znalec neodchýlil od názoru žalovaného a ani ho
jednoznačne nevyvrátil. Posudok je navyše vyhotovený v kontexte posudzovania príčinnej súvislosti a

následkov konania žalobcu na zdravotnom stave pacienta, čo ale nebolo predmetom výkonu dohľadu.
Poukazujúc na judikatúru by súd tento znalecký posudok nemal ani ako dôkaz v konaní pripustiť.

28. Dňa 16.06.2023 žalovaný predložil súdu ako prílohu k podaniu zo dňa 14.06.2023 znalecký
posudok č. 141/5/2021 zo dňa 11.06.2021 vypracovaný MUDr. Lukášom Wagenknechtom, MBA,

znalcom v odbore zdravotníctvo, špecializácia urológia, odvetvie: stanovenie nemateriálnej ujmy na
zdraví, menovaným Krajským súdom v Prahe. Tento znalecký posudok bol podľa vyjadrenia žalovaného
žalobcovi doručený dňa 07.06.2023. Žalovaný poukázal na závery znalca, podľa ktorých „Dle mých
zjištení nikoli, chybí, jak jsem uvedl výše, dostatečné odebrání anamnézy, dostatečné vyšetření pacientaklinicky i sonograficky“ (čl. 2.2 bod 4) a „Kdyby bylo provedené sonografické vyšetření s dopplerovským
signálem na levé varle, zde by se dalo poté soudit, jestli jde ihned o podezření na neprokrvení varlete či
pouhou hydrokélu. Toto vyšetření ovšem z neznámého důvodu provedenou, ovšem při těchto obtížích

provedeno mělo být“ (čl. 2.2 bod 10). Zistenia znalca sú totožné so zisteniami správnych orgánov.
Nakoľko znalecký posudok preukazuje, že napadnuté rozhodnutia vychádzajú zo spoľahlivo zisteného
stavu veci tak žalovaný navrhol, aby bol znalecký posudok dôkazom v prejedávanej veci.

29. Správny súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 24.04.2025, na ktoré sa dostavili právny

zástupca žalobcu a splnomocnený zástupca žalovaného. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní
trval na žalobe a ďalších vyjadreniach. Potvrdil, že znalecký posudok Doc. MUDr. S. Žiarana, PhD.,
MPH, FEBU bol vypracovaný dodatočne, až po vydaní napadnutých rozhodnutí, a to z dôvodu, že
v administratívnom konaní namietal závery prof. MUDr. J. Klimenta, CSc. a správne orgány sa s týmito
rozpormi nevyporiadali prizvaním ďalšieho odborníka. Splnomocnený zástupca žalovaného trval na
podaných vyjadreniach v tejto veci. K posudku MUDr. L. Wagenknechta, MBA uviedol, že tento nebol

vypracovaný na účely procesu dohľadu a ani správneho konania. Získal ho od právneho zástupcu
maloletého dieťaťa a jedná sa o nepriamy podporný dôkaz na preukázanie správnosti záverov prof.
MUDr. J. Klimenta, CSc. a zistených nedostatkov v žalobcom poskytnutej zdravotnej starostlivosti.
Poukázal na to, že žalobca síce v rámci druhostupňového odvolacieho konania vzniesol námietku,
a navrhol doplniť dokazovanie, avšak svoj návrh relevantne neodôvodnil. Žalovaný sa s dôvodmi, pre

ktoré návrhu žalobcu nevyhovel dostatočne v napadnutom rozhodnutí vysporiadala. Navrhol, aby súd
nepripustil žalobcom predložený dôkaz v súdnom konaní a posúdenie svojho návrhu ponechal na úvahe
súdu.

30. Súd na pojednávaní dňa 24.04.2025 rozhodol, že dokazovanie znaleckým posudkom č. 6/2021 zo

dňa 19.12.2021 Doc. MUDr. Stanislava Žiarana, PhD., MPH, FEBU, znalca z odboru zdravotníctvo,
odvetvie urológia, navrhovaným žalobcom a znaleckým posudkom č. 141/5/2021 zo dňa 11.06.2021
MUDr. Lukáša Wagenknechta, MBA, znalca v odbore zdravotníctvo, špecializácia urológia, odvetvie:
stanovenie nemateriálnej ujmy na zdraví, navrhovaným žalovanou, v zmysle § 120 SSP nevykoná.

III.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov

31. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), správne
orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy
štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie

ich povinností.

32. Podľa 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a
dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu

rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,
ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť
právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

33. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo

zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

34. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi

účastníkov konania.

35. Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými
možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.36. Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.

37. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

38. Podľa § 36 Správneho poriadku, ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie
potrebný znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca. Proti rozhodnutiu o ustanovení znalca sa

možno odvolať.

39. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia
správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený

pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých
rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k
podkladom rozhodnutia.

40.Podľa§4ods.3zákonač.576/2004Z.z.,poskytovateľjepovinnýposkytovaťzdravotnústarostlivosť

správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na
správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo
zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy a v súlade so štandardnými
postupmi na výkon prevencie, štandardnými diagnostickými postupmi a štandardnými terapeutickými
postupmi pri zohľadnení individuálneho stavu pacienta.

41. Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z. z., dohľadom na diaľku sa rozumie získavanie a
vyhodnocovanie informácií a dokumentov o dohliadanom subjekte inak ako dohľadom na mieste,
napríklad získavaním a vyhodnocovaním informácií a dokumentov predložených úradu na základe
písomnej žiadosti úradu a vyhodnocovaním informácií a dokumentov uvedených v hláseniach, výkazoch

a iných podkladoch predkladaných úradu na základe tohto zákona alebo osobitných zákonov; dohľadom
na diaľku nie je získavanie a vyhodnocovanie informácií a dokumentov na diaľku postupom úradu v
konaní. Dohľad na diaľku vykonávajú zamestnanci úradu. Zamestnanci úradu môžu dohľad na diaľku
vykonať aj v súčinnosti s prizvanými osobami na základe písomného poverenia úradu. Prizvanými
osobami môžu byť zamestnanci iných právnických osôb alebo iné fyzické osoby s ich súhlasom odborne

spôsobilé pre daný špecializačný odbor.

42. Podľa § 43 ods. 5 zákona č. 581/2004 Z. z., podkladom na výkon dohľadu nad zdravotnou
starostlivosťou a na výkon kontroly správneho poskytovania zdravotnej starostlivosti je zdravotná
dokumentácia vedená podľa osobitného zákona. Podkladom na výkon dohľadu nad zdravotnou

starostlivosťou a podkladom na výkon kontroly správneho poskytovania zdravotnej starostlivosti je
aj vyhodnocovanie elektronických zdravotných záznamov v elektronickej zdravotnej knižke osobou
oprávnenounavýkondohľaduvrozsahuustanovenomosobitnýmpredpisomosobaoprávnenánavýkon
dohľadu pristupuje k elektronickým zdravotným záznamom prostredníctvom elektronického preukazu
zdravotníckeho pracovníka.

43. Podľa § 43 ods. 7 zákona č. 581/2004 Z. z., najmenej jedna osoba oprávnená na výkon dohľadu
nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti musí mať
a/ odbornú spôsobilosť podľa osobitného predpisu v tých pracovných činnostiach, v ktorých majú
vykonávať dohľad,

b/ najmenej päťročnú odbornú zdravotnícku prax v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti.

44. Podľa § 50 ods. 2 písm. a/ zákona č. 581/2004 Z. z., ak úrad pri výkone dohľadu nad poskytovaním
zdravotnej starostlivosti zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, alebo ak úrad
zistí porušenie povinností ustanovených v § 46 ods. 1 podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich

následkov môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti pokutu (§ 64 ods. 2).

45. Podľa § 64 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z. z., úrad môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti
za podmienok ustanovených v § 50 ods. 2 pokutu až do výškya) 3 319 eur, ak ide o fyzickú osobu,
b) 9 958 eur, ak ide o právnickú osobu.,

IV.
Právne posúdenie veci správnym súdom

46. Podľa § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov prešiel výkon súdnictva od 01.06.2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského
súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná
právomoc správnych súdov (t. j. aj v aktuálne súdenej veci).

47. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa

rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov
verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné
orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné
hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy
zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či

konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti.
Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho
vydaniu rozhodnutia (záver NS SR sp. zn. 2 Sžo32/2014).

48. Súd konajúc v súlade s ustanoveniami zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v

znení neskorších predpisov (ďalej aj SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia, ako aj priebeh
administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a na pojednávaní konanom dňa 24.04.2025
rozhodol tak, že žalobu zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.

49. Predmetom súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol rozklad

žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o uložení pokuty v sume 600 eur
žalobcovi za porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., t.j. za porušenie povinnosti poskytnúť
zdravotnú starostlivosť správne.

50. Žalobca v správnej žalobe namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej založenú na

nedostatočne zistenom skutkovom základe, čím podľa jeho názoru došlo k podstavnému porušeniu
zákona o správnom konaní a zákona č. 581/2004 Z. z., čo malo za následok vydanie nezákonných
rozhodnutí. Súd poznamenáva, že žalobné námietky žalobcu sú obdobné ako námietky uvedené v
rozklade proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. V súdnom konaní účastníci predložili
znalecké posudky a navrhli, aby ich súd prijal ako dôkazy v prejednávanej veci.

51. Správny súd primárne poukazuje na to, že zákonodarca zákonom č. 581/2004 Z. z. zriadil Úrad
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ako právnickú osobu, do právomoci ktorej v oblasti verejnej
správy zveril vykonávanie dohľadu nad verejným zdravotným poistením a dohľadu nad poskytovaním
zdravotnejstarostlivosti.Podľa§18ods.1písm.b/zákonač.581/2004Z.z.,úradokreminéhovykonáva

dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti tým, že dohliada na správne poskytovanie zdravotnej
starostlivosti podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. a za podmienok ustanovených zákonom ukladá
sankcie, podáva návrhy na uloženie sankcie, ukladá opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov
alebo ukladá povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. Výkon dohľadu (spôsob
i postup) nad zdravotnou starostlivosťou zákonodarca upravuje v § 43 a nasl. zákona č. 576/2004 Z.

z. tým, že zákon č. 576/2004 Z. z. v § 43 ods. 12 pôsobnosť Správneho poriadku na výkon dohľadu
vylúčil možno konštatovať, že výkon dohľadu je osobitným druhom konania, ktorého záver tvorí podklad
pre vydanie rozhodnutia v správnom konaní o uložení sankcie. Výkonom dohľadu nad poskytovaním
zdravotnej starostlivosti sa zisťuje, či táto bola správne poskytnutá, a teda či boli vykonané všetky
zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom

uzdravenia osoby, alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.
Výkon dohľadu je teda osobitný proces upravený v piatej časti zákona č. 581/2004 Z. z., ktorý ustanovuje
aj spôsob zisťovania skutkového stavu pri posudzovaní správneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti
úradom. Sú tam upravené práva a povinnosti úradu, ako i poskytovateľa zdravotnej starostlivosti,pričom zistené nedostatky úrad uvedie v Protokole o dohľade. Pre odborné posúdenie poskytnutej
zdravotnej starostlivosti úradom sa vyžaduje, aby najmenej jedna osoba oprávnená na výkon dohľadu
na mieste nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti mala odbornú spôsobilosť podľa osobitného

predpisu (zákon č. 578/2004 Z. z.) v tých pracovných činnostiach, v ktorých má vykonávať dohľad,
t.j. najmenej päťročnú odbornú zdravotnícku prax (zákon č. 578/2004 Z. z.) v oblasti poskytovania
zdravotnej starostlivosti. Splnenie tejto podmienky úrad zabezpečuje prostredníctvom prizvanej osoby
podľa § 43 ods. 2 alebo ods. 4 zákona č. 581/2004 Z. z. Výkon dohľadu je skončený v deň prerokovania
písomných námietok poskytovateľa zdravotnej starostlivosti proti Protokolu alebo márnym uplynutím

lehoty určenej podľa § 45 ods. 2 písm. c/ zákona č. 581/2004 Z. z. Pokiaľ úrad zistí porušenie § 4
ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. postupom poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, navrhne uloženie
sankcie. Úrad upovedomí poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o začatí správneho konania, a umožní
mu realizovať jeho procesné práva (oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, vyjadriť sa k podkladom
rozhodnutia, spôsobu ich zistenia a navrhnúť ich doplnenie). Teda podkladom rozhodnutia sú aj návrhy
a vyjadrenia poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý má možnosť predložiť dôkazy na podporu

správnosti svojich tvrdení alebo navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov. V rozhodovacom procese úradu
ako orgánu verejnej správy zistenie skutočného stavu veci a za tým účelom zisťovanie relevantných
podkladov pre vydanie rozhodnutia patrí k jeho ťažiskovým povinnostiam. Vykonávanie dokazovania
patrí do výlučnej právomoci úradu, ktorý tiež rozhoduje o tom, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie.
Nevykonanie navrhovaného dôkazu je však úrad povinný zdôvodniť v odôvodnení svojho rozhodnutia.

Požiadavka zákona čo najúplnejšie a najpresnejšie zistiť skutočný stav veci je procesným vyjadrením
zásady materiálnej pravdy. Zisťovanie podkladov pre rozhodnutie je ovládané aj zásadou súčinnosti,
rýchlosti a hospodárnosti konania.

52. Podľa zákona č. 576/2004 Z. z. je zdravotná starostlivosť poskytnutá správne, ak sa vykonajú

všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s
cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej
vedy. Záver správneho orgánu o tom, či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá „lege artis“ je záverom
odborným a medicínskym, ku ktorému dospel správny orgán na základe správnej úvahy. Záver o
nesprávnom poskytnutí zdravotnej starostlivosti („non lege artis“), ktorý zakladá protiprávnosť konania

poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, je súčasne aj záverom právnym a táto protiprávnosť musí byť
bez akýchkoľvek pochýb najmä vzhľadom na charakter posudzovanej otázky jasne preukázaná. V rámci
postupu tvorby správnej úvahy si preto správny orgán musí zabezpečiť relevantné dôkazné prostriedky,
dôkazy vykonať a z týchto dôkazov vyvodiť skutkové a právne zistenia, a následne pri rešpektovaní
zmyslu a účelu zákona v týchto medziach na základe logickej postupnosti dospieť k rozhodnutiu.

Vykonávanie dôkazov patrí do právomoci úradu ako správnemu orgánu, ktorý ich hodnotí podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Úrad v rozhodnutí o
uložení sankcie musí uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol
vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe
ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami

k podkladom rozhodnutia.

53. Nedostatky, pre ktoré bola v správnom konaní žalobcovi uložená pokuta spočívali v tom, že
ambulantné vyšetrenie pacienta (A. B., nar. XXXX) v pediatrickej urologickej ambulancii žalobcu dňa
12.12.2019 bolo realizované nesprávne, pretože nebolo vykonané ultrazvukové vyšetrenie semenníka

Dopplerovskou technikou. Podstata výhrad žalovaného spočívala v tom, že ošetrujúci lekár pediatrickej
urologickej ambulancie žalobcu nevenoval pacientovi náležitú pozornosť v rámci diagnostického
procesu, čím došlo k pretrvávaniu bolesti pacienta a nutnosti liečby u iného poskytovateľa zdravotnej
starostlivosti. Lekár žalobcu nerešpektoval všeobecné odporúčania a pravidlá, ktoré platia pri výskyte
náhlej príhody v oblasti skróta u detí. V prípade dodržania štandardných postupov pri diagnostike

hydrokély v pediatrickej urológii, by bolo by možné na základe nálezu z ultrazvukového vyšetrenia
semenníka predmetnou technikou prítomnosť torzie potvrdiť alebo vyvrátiť už počas vyšetrenia pacienta
dňa 12.12.2019. (Dňa 14.12.2019 po zhoršení zdravotného stavu a zvýraznení bolestí, následnom
komplexnom vyšetrení pacienta vrátane ultrazvukového vyšetrenia u iného poskytovateľa zdravotnej
starostlivosti, bola stanovená diagnóza torzie ľavého semenníka a následne bola vykonaná operácia –

odstránenie semenníka. Histologicky boli potvrdené ischemické zmeny parenchýmu testis ako následok
torzie.) Žalobca bol povinný postupovať tak, aby vykonal všetky zdravotné výkony na správne určenie
choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia pacienta alebo zlepšenia
jeho stavu pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy a v súlade so štandardnými postupmina výkon prevencie, štandardnými diagnostickými postupmi a štandardnými terapeutickými postupmi
pri zohľadnení individuálneho stavu pacienta. V záujme náležitého objasnenia skutkového stavu veci
a dôkladného posúdenia správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti pacientovi sa na posudzovaní

poskytnutej zdravotnej starostlivosti v rámci výkonu dohľadu podieľal úradom prizvaný odborník
v predmetnom špecializačnom odbore. Žalobca v správnom konaní neuviedol žiadne skutočnosti
a nepredložil relevantný dôkaz, ktorým by spochybnil správnosť odborných záverov správneho orgánu.
Žalovaný jasne a zrozumiteľne v Protokole, v Zápisnici, a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
odôvodnil, prečo bol postup žalobcu pri ambulantnom vyšetrení pacienta dňa 12.12.2019 nesprávny.

Z odôvodnenia rozhodnutia ďalej vyplýva, na základe akých medicínskych dôvodov považuje stanoviská
odborného konzultanta za dostatočné pre posúdenie veci, a prečo nevyhovela návrhu žalobcu na
doplnenie dokazovania o zaobstaranie ďalšieho odborného vyjadrenia odborníka v medicínskom
špecializačnom odbore urológia za účelom verifikácie zistení, ku ktorým dospel úradom prizvaný
konzultant.

54. V prejednávanej veci žalovaný v rámci správnej úvahy v dostatočnom rozsahu argumentačne
jasne, zrozumiteľne, vecne, odborne a logicky vysvetlil, z akých konkrétnych dôvodov dospel k prijatým
záverom. Vysvetlil, ktoré konkrétne závery správneho orgánu prvého stupňa si osvojila a z akých
konkrétnych dôvodov vychádzala. Záver žalovaného založený na odbornom stanovisku prizvaného
odborníka o tom, že žalobca neposkytol zdravotnú starostlivosť správne, nebol žalobcom vyvrátený,

žiadnym relevantným spôsobom (dôkazom). V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že v priebehu
celého administratívneho konania, tak počas výkonu dohľadu ako aj v konaní o uložení pokuty,
správne orgány postupovali v úzkej súčinnosti so žalobcom. Žalobca teda mal možnosť vyjadrovať sa k
podkladom rozhodnutia, a tiež navrhnúť a predložiť na podporu svojich tvrdení dôkazy.

55. Rozdielny názor žalobcu (opačný vo vzťahu k záveru prizvaného odborníka v špecializačnom odbore
urológia prof. MUDr. Jána Klimenta, CSc. osloveného úradom) k poskytnutiu zdravotnej starostlivosti
pacientovi sám o sebe automaticky (bez ďalšieho) nezakladá nedostatočne zistený skutkový stav veci
a tým ani nezákonnosť rozhodnutia žalovanej. Posúdenie skutočnosti, či bola zdravotná starostlivosť
žalobcu poskytnutá správne, je výsledkom správnej úvahy žalovanej, spočívajúcej v hodnotení

jednotlivých dôkazov v súlade so zásadami logického myslenia. Povinnosťou úradu je, vychádzajúc z
predloženej zdravotnej dokumentácie, náležite, objektívne a nezávisle preskúmať, či došlo k správnemu
poskytnutiu zdravotnej starostlivosti. Samotný proces takéhoto preskúmania odzrkadľuje práve správna
úvaha správneho orgánu (úradu).

56. K zásade spoľahlivého zistenia skutočného stavu veci správnym orgánom správny súd považuje
za potrebné uviesť, že riadne objasnenie faktov, resp. skutočností súvisiacich s predmetom konania
prispieva veľkou mierou k správnosti rozhodnutia aj po právnej stránke. Zásada materiálnej pravdy,
podľa slovenskej právnej úpravy, nemá charakter absolútny, t.j. správne orgány nemajú povinnosť
zistiť všetku a absolútnu pravdu, ale stav veci majú zistiť „len“ spoľahlivo, teda tak, aby bolo možné

riadne, včas a spravodlivo rozhodnúť. Zásada materiálnej pravdy podľa slovenskej právnej úpravy je
kompromisom medzi striktným chápaním absolútnej pravdy a ďalšími zásadami, ktoré má správny orgán
v rámci správneho konania dodržiavať (napr. primeranosť konania z hľadiska časového, primeranosť
konania z hľadiska ekonomického a pod.). Žalobca trvajúc na názore, že postup pri poskytovaní
zdravotnej starostlivosti pacientovi bol správny, a že lekárska starostlivosť bola poskytnutá lege

artis, rozhodné závery úradom prizvaného odborného konzultanta z príslušného odboru vo vzťahu k
vytknutým pochybeniam, za ktoré bola žalobcovi uložená pokuta, nespochybnil a ani nepredložil žiadny
relevantný dôkaz a neuviedol ani také odborné argumenty, ktoré by závery odborného konzultanta a
správneho orgánu boli spôsobilé spochybniť.

57. Správny súd mal za preukázané, že dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy bolo
dostatočné pre riadne posúdenie veci. Je nesporné, že žalobca odborný posudok na potvrdenie
správnosti ním poskytnutej zdravotnej starostlivosti a svojich medicínskych záverov nezaobstaral a
nepredložil v správnom konaní, a k vypracovaniu predmetného znaleckého posudku došlo až po
rozhodnutí žalovanej. Žalobca bol preukázateľne oboznámený s podkladmi výkonu dohľadu a podkladmi

na vydanie napadnutého rozhodnutia. Neexistovali tak na strane žalobcu objektívne dôvody, ktoré by
mu bránili v zabezpečení uvedeného dôkazu už v správnom konaní. Súd sa stotožnil s postupom
správnych orgánov, ktoré za účelom objektívneho posúdenia veci a preskúmania správnosti poskytnutej
zdravotnej starostlivosti prizvali do výkonu dohľadu odborného konzultanta úradu, a so stanoviskomktorého sa stotožnili. Nakoľko žalobca nepredložil relevantný dôkaz, ktorým by spochybnil správnosť
odborných záverov vyslovených prizvaným odborníkom, prípadne odbornosť samotného konzultanta,
súd sa stotožnil s názorom žalovanej, že správnosť poskytnutej zdravotnej starostlivosti bola objektívne

a nezávisle preskúmaná, a nevyhovenie návrhu žalobcu na doplnenie dokazovania o zaobstaranie
ďalšieho odborného vyjadrenia zo strany odborníka v príslušnom medicínskom špecializačnom odbore
zaúčelomverifikáciezistení,kuktorýmdospelúradomprizvanýodbornýkonzultant,bolozostranyúradu
správneadôvodné.Žalovanýsapodľanázorusúduvodôvodnenínapadnutéhorozhodnutiasuvedenou
skutočnosťou dostatočne vyporiadal.

58. K návrhu účastníkov konania na doplnenie dokazovania súd uvádza, že v konaní vo veciach
správneho trestania je pre správny súd základom pre rozhodnutie skutkový stav zistený orgánom
verejnej správy, ktorým však nie je viazaný (§ 120 písm. b/ SSP). Správny súd môže doplniť dokazovanie
aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný. Z povahy správneho súdnictva vyplýva, že
potreba dokazovania pred správnym súdom musí byť ponechaná výlučne na úvahe správneho súdu,

keďže správny súd nie je súdom skutkovým. Na účely rozhodnutia správneho súdu je však rozhodujúci
stav (skutkový a právny) v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania
opatrenia orgánu verejnej správy. (JUDr. J. Baricová, JUDr. M. Fečík, prof. JUDr. M. Števček, PhD.,
JUDr. A. Filová, a kolektív, Správny súdny poriadok, C. H. Beck, 2018, k § 197) .

59. Súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.05.2017 sp. zn. 3Sžo/128/2015, podľa
ktorého „žalobca je vo veciach správnych deliktov oprávnený uviesť a poukázať v žalobe i na taký
dôkaz, pre ktorý považuje napadnuté rozhodnutie správneho orgánu za nezákonné a nebráni tomu
ani skutočnosť, že ho neuplatnil v odvolacom správnom konaní, resp. rozkladovom konaní, ak tak
objektívnenemoholurobiť“.Správnysúdvtomtoprípadepostupovalvsúladesozákonom,keďsastakto

označeným dôkazom v žalobe žalobcu riadne v rámci súdneho prieskumu vysporiadal. Avšak tento
prípad sa skutkovo nezhoduje s prejednávanou vecou, nakoľko nepredloženie dôkazného prostriedku
žalobcom v správnom konaní nie je možné ospravedlniť osobitnými skutočnosťami, ktoré by mali
svoj spoločný základ v preskúmavanom správnom konaní (vo vyššie označenej veci účastník nemal
o posudku vedomosť). Žalobca preukázateľne zadal vypracovanie posudku až po vydaní napadnutého

rozhodnutia a posudok označil a predložil až v súdnom konaní. Rozhodnutie žalovanej preto nie je
možné považovať ani za predčasné. Správny súd tak nemal v prejednávanej veci právny základ na
zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátanie veci správnemu orgánu, aby dôkazný prostriedok v novom
konaní riadne vykonal a vyporiadal sa so skutočnosťami uvedenými v znaleckom posudku predloženom
žalobcom.

60. Dokazovanie vykonané správnymi orgánmi súd z vyššie uvedených dôvodov považoval za
dostatočné a správne vykonané, a preto vykonanie dokazovania navrhované účastníkmi - oboznámenie
so znaleckým posudkom Doc. MUDr. S. Žiarana, PhD., MPH, FEBU predloženým žalobcom (posudok č.
06/2021 vypracovaný až po vydaní napadnutých rozhodnutí dňa 19.12.2021) a so znaleckým posudkom

MUDr. L. Wagenknechta, MBA predloženým žalovanou (posudok č. 141/5/2021 zo dňa 11.06.2021)
považoval za neúčelné a nadbytočné. Z uvedeného dôvodu súd na pojednávaní dňa 24.04.2025 podľa
§ 120 SSP rozhodol, že navrhované dokazovanie nevykoná.

61. Keďže správny súd nie je súdom skutkovým (tak ako je vyššie uvedené), súd odborné medicínske

závery prezentované v znaleckých posudkoch neposudzoval. V tejto súvislosti súd poukazuje na
rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.07.2021 sp. zn. 8Szd/1/2010, podľa právneho názoru ktorého
„súd počas súdneho konania v odborných otázkach nemôže vysloviť sám odborný záver o tom, či
bola zdravotná starostlivosť poskytnutá v súlade s najnovšími poznatkami lekárskej vedy v situácii,
keď skupina odborníkov na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti dôjde k celkom opačným záverom

ako znalec, ktorý je štátom aprobovanou osobou na osvedčovanie odborných skutočností povinnou
rešpektovať určité odborné postupy pod sankciou trestnoprávnej alebo disciplinárnej zodpovednosti.
Takýto záver musí vysloviť správny orgán a súd je podaním správnej žaloby iba prizvaný do pozície
preskúmania zákonnosti, či vyslovené odborné závery o poskytovaní zdravotníckej starostlivosti boli
vyslovené v súlade so zákonom (a najmä so zásadou voľného hodnotenia dôkazov), alebo nie, pričom

obsah týchto záverov neskúma z hľadiska odborného, ale z hľadiska právneho“.

62. Vo vzťahu k výške uloženej pokuty (prvostupňové a druhostupňové rozhodnutie predstavujú
jeden celok) správny súd uvádza, že správne orgány pri rozhodovaní o výške pokuty správnevyhodnotili závažnosť porušenia povinnosti žalobcu poskytovať zdravotnú starostlivosť na základe
zistených nedostatkov, a to s ohľadom na následky ako i účel sankcie, a s prihliadnutím na zistené
nedostatkyposúdilpokutuvuloženejvýškeakoprimeranú,spĺňajúcujejpreventívnuavýchovnúfunkciu.

Odôvodnenie výšky uloženej pokuty možno podľa názoru súdu považovať za dostatočné.

63. Nakoľko správna úvaha žalovanej nevybočila z medzí a hľadísk ustanovených zákonom a námietky
žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave (§ 191 ods. 1 písm. e/ SSP) a podstatnom porušení
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy (§ 191 ods. 1 písm. g/ SSP) neboli dôvodné, súd

žalobu žalobcu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.

64. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a nasl. SSP tak, že účastníkom nepriznal právo na
náhradu trov konania, pretože žalobca nemal vo veci celkom ani sčasti úspech, a preto nemá právo na
náhradu trov konania a žalovanej voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by
bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

65. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods.
4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho

doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak:

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej
sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že
sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočívanesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.