Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. apríl 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoP/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123214801
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Har Tzvi

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7123214801.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Elišky Har Tzvi a členov senátu JUDr.

Moniky Tobiášovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci navrhovateľa: N.. L. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom W., W. XX, právne zastúpený JUDr. Vladimír Mačík, advokát, so sídlom v Prešove, Hlavná 137,
proti manželke: N.. J. C., L.., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W., W. XX, právne zastúpená Advokátska
kancelária Hopferova s.r.o. so sídlom v Košiciach, Bajzova 2, IČO: 47254220, za účasti plnoletého
dieťaťa : I. C., nar. XX.XX.XXXX a maloletej: I. C., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, zastúpení
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, W., v konaní rozvod manželstva a
úpravu práv a povinností rodičov k deťom na čas po rozvode, o odvolaní otca proti rozsudku Mestského

súdu Košice č.k. 41P/84/2023-437 zo dňa zo dňa 05.09.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odmieta odvolanie proti výroku II.

II. Zrušuje rozsudok vo výroku III. a konanie v tejto časti zastavuje.

III. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch IV. a V..

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom konania je rozvod manželstva účastníkov konania a úprava výkonu rodičovských práv a
povinností k mal. deťom na čas po rozvode manželstva.

2. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„I. Manželstvo účastníkov konania N.. L. C., nar. XX.XX.XXXX a manželky N.. J. C., L.., rod. P., nar.
XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev T. úradu W. - U. T. vo zväzku

XXX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX rozvádza.

II.Načasporozvodemanželstvasúdschvaľujedohodurodičovozverenímaloletýchdetí,ozastupovaní,
o spravovaní majetku a úprave styku a taktiež o poberaní prídavkov na deti a uplatňovaní si daňového
bonusu v tomto znení:

Maloleté deti, I. C., nar. XX.XX.XXXX a I. C., nar. XX.XX.XXXX sa

zverujú do osobnej starostlivosti matky.

Obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.Prídavky na deti bude poberať matka a daňový bonus si bude uplatňovať matka.

Styk otca s maloletými deťmi sa neupravuje.

III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého I. C., nar. XX.XX.XXXX sumou 574 € mesačne vždy
do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky, a to počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva
do budúcna.

IV. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej I. C., nar. XX.XX.XXXX sumou 510 € mesačne vždy
do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky, a to počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva
do budúcna.

V. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.“

3. Súd vo vzťahu k úprave rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva schválil
rodičovskú dohodu, ktorú rodičia uzavreli na informatívnom stretnutí. Nakoľko obe deti sa vyjadrili pred
kolíznym opatrovníkom, že je toto aj ich vôľa a kolízny opatrovník považoval takúto dohodu, že je v
najlepšom záujme mal. detí, na tejto dohode rodičia zotrvali aj na pojednávaní 5.9.2024, preto súd v
tejto časti úpravy práv a povinností dohodu schválil.

4. Rodičia sa nevedeli dohodnúť o výške výživného. Súd preto vykonal dokazovanie za účelom zistenia
odôvodnených potrieb mal. detí a možností, schopností a zárobkových pomerov rodičov. Súd vychádzal
z príjmu otca, navrhovateľa, ktorý mal v roku 2024 od spoločnosti L. spol. s r. o. vo výške 3 193€. Aj
keď navrhovateľ tvrdil, že jeho príjem je iba cca 730 €, ktorý si od spoločnosti L. spol.. s.r.o. vypláca ako

zamestnanec, a ostatné príjmy od spoločnosti sú v skutočnosti iba pôžičkou pre spoločníka, pravdou
je, že aj predtým, keď ešte žili v spoločnej domácnosti s manželkou takýmto spôsobom dlhoročne
fungovali, že navrhovateľ si požičiaval finančné prostriedky od spoločnosti L. spol. s r. o. ako jej jediný
spoločník a z týchto hradili takmer všetky výdavky rodiny. Je nereálne, aby príjem navrhovateľa bol
iba 730 €, keď jeho výdavky sú minimálne vo výške 2000 € mesačne. Navrhovateľ sám deklaroval, že

za úhrady spojené s užívaním oboch bytov platil dokopy sumu 520€. Zároveň uhrádzal internet, plyn,
UPC, deťom stravu v škole, stravu doma, školské potreby, krúžky pre syna, vreckové, zabezpečoval
rôzne výlety deťom, synovi uhradil plavecký kurz. Je teda nereálne, aby to hradil iba z príjmu, ktorý má
ako zamestnanec vo vlastnej firme. Od spoločnosti L. spol. s.r.o. na svoj súkromný účet od januára do
júna 2024 obdržal finančné prostriedky, ktoré súd rozpočítal na obdobie 6 mesiacov, a to tvorí podľa

názoru súdu jeho reálny priemerný čistý mesačný príjem vo výške 3 193 €. Pokiaľ ide o nerozdelený
zisk spoločnosti L. spol. s r. o. tak súd sa priklonil k tvrdeniam navrhovateľa, že tento nerozdelený
zisk nie je úplne v tej výške k dispozícii spoločnosti ako sa uvádza v účtovnej závierke za rok 2023, či
predchádzajúce roky, nakoľko dlh spoločníka voči spoločnosti je vo výške okolo 221 000 € + úroky. Čiže
spoločnosť má k dispozícii na účtoch iba okolo 100 000€, pričom súd uznal argumenty navrhovateľa

ako opodstatnené, že pokiaľ ide o podnikateľské aktivity tejto spoločnosti, je nutné, aby spoločnosť mala
nejaké rezervné finančné prostriedky, aby mohla fungovať a realizovať svoju činnosť a ponúkať sa na
trhu. Súd mal za to, že zo spoločnosti Q. s. r. o., kde navrhovateľ je taktiež jedným zo spoločníkov, žiaden
príjem nemá, čo vyplývalo aj z účtovnej závierky tejto spoločnosti za rok 2023 a táto spoločnosť bola
vytvorená iba za účelom projektu, ktorý už však skončil, spoločnosť už nefunguje a nemá žiadne príjmy.

Pokiaľ ide o príjmy matky, tieto boli taktiež riadne zdokladované, manželka má príjem jednak od svojho
zamestnávateľa a to od O. D., ale rovnako aj zo svojej živnosti, tento príjem však nie je pravidelný, zo
svojho príjmu hradí potreby seba a deti. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby maloletých detí súd mal za to,
že pokiaľ ide o výdavky na stravu a bývanie už len z tohto dôvodu sú výdavky opodstatnené vo výške cca
300€ mesačne na každé dieťa. Pokiaľ ide o I., tak tu je potrebné prihliadať na to, že jeho strava je drahšia

ako strava maloletej I. v škole, nakoľko nemá už dotovanú stravu na strednej škole. Maloletá má ďalšie
výdavky súvisiace so svojimi záujmovými krúžkami. I. ešte má ďalšie výdavky naviac vo výške okolo
100€ pokiaľ ide o jej záujmové aktivity, ktorým sa venuje a to taekwondo, ďalej chodí na fyzioterapiu
a chodí aj na ZUŠ, takže jej výdavky celkové mesačné iba na tieto základné potreby sú už takmer vo
výške 500€. V tomto nie sú zahrnuté ďalšie výdavky, ktoré súvisia s trávením voľného času, výletmi,

dovolenkami, na ošatenie, oblečenie, výdavky na lieky, kozmetiku a pod.. Maloletý I. je na tom podobne,
u neho sú dokonca výdavky vyššie tým, že je už na strednej škole, je to chlapec, je starší ako I., chodí na
tenis. Čiže tieto jeho výdavky len na základné odôvodnené potreby sú vo výške okolo 550€ mesačne, v
čom ešte nie sú zahrnuté ďalšie výdavky, tak ako to súd uviedol už aj pri maloletej I. a to na oblečenie,obuv, voľno-časové aktivity, s tým že už je straší ako I., čiže aj vreckové je pre neho potrebné už vo vyššej
výške, výdavky na lieky a pod.. K tomu treba prirátať aj podiel výdavkov za bývanie na každé dieťa. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadal aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o deti

osobne stará. V danom prípade rodičia spolu nežijú, o deti sa stará najmä matka, ktorej sú aj zverené
do osobnej starostlivosti, s ktorou bývajú a najmä ona zabezpečuje ich potreby, otca deti navštevujú,
ale neprespávajú u neho, keďže bývajú u matky o dve poschodia vyššie. Miera jej starostlivosti je preto
oveľa vyššia ako u otca. Súd mal teda za to, že výživné vo výške 574 € na maloletého I. a 510 € na
maloletú I. mesačne zo strany navrhovateľa/otca zodpovedá všetkým kritériám určovania výživného v

zmysle Zákona o rodine a najmä zohľadňuje aj individuálne okolnosti daného prípadu a je primerané
potrebám detí a možnostiam navrhovateľa.

5. Proti výrokom II., III. a výroku IV. v zákonnej lehote podal odvolanie otec, z odvolacieho dôvodu
podľa §365 ods. 1 písm., f/,h/ CSP. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok vo výrokoch II. a III. vo
vzťahu k úprave výkonu rodičovských práv a povinností ku I. zrušil a konanie zastavil. Ďalej navrhol,

aby odvolací súd zmenil IV. výrok napadaného rozsudku tak, že otec je povinný prispievať na výživu
maloletej I. sumou 320,-Eur mesačne. Vo svojom odvolaní poukázal na to, že v priebehu konania nastala
právna skutočnosť, ktorá má vplyv na rozhodovanie o úprave výkonu rodičovských práva a povinnosti
k synovi I. na čas po rozvode manželstva a to dosiahnutie jeho plnoletosti je potrebné konanie vo
vzťahu k nemu zastaviť nakoľko konanie o rozvod manželstva sa nestihlo ukončiť skôr ako I. nadobudol

plnoletosť. Nesúhlasí so skutkovými závermi súdu, v otázke príjmových pomerov na strane otca, keď
do príjmu otca zahrňoval peniaze, ktoré mu boli poukázané v prospech jeho osobného bankového
obchodnou spoločnosťou L. spol. s.r.o.,, za obdobie 01 - 06/2024 bez toho, aby si súd zabezpečil
dostatočný hmotnoprávny základ na urobenie záveru, že ide o príjem otca. Otec v konaní jednoznačným
a preukázateľným spôsob preukázal výšku svojho čistého a pravidelného príjmu, ktorý mu plynie z

výkonu funkcie konateľa spoločnosti. Súd sa nevysporiadal s argumentáciou otca, že základom na
poskytnutie peňazí zo strany spoločnosti nie je výplata jeho zdaneného zisku (dividenda) ako spoločníka
spoločnosti, na ktorej podnikaní sa podieľa svojou kapitálovou účasťou, ale právnym titulom dočasného
poskytnutia peňazí je zmluva o pôžičke uzatvorená medzi spoločnosťou ako pôžičkovým veriteľom
a otcom ako pôžičkovým dlžníkom, ktorou sa spoločnosťou zaviazala otcovi poskytnúť v zmluve

dohodnutú výšku peňazí za obvyklý (komerčný) úrok a otec sa zaviazal splatiť svoj dlh voči veriteľovi.
Súd mechanicky bez zohľadnenia individuálnych okolnosti prípadu použil usmernenie Ministerstva
spravodlivosti SR pre orientačný výpočet výšky výživného. Súd v odôvodnení rozsudku uvádza, že pri
rozhodovaní aplikoval na vec aj ust. § 62 ods. 2 a ods. 4 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej ako „zákon
o rodine“), no v odôvodnení rozsudku k tejto právnej úprave absentuje akýkoľvek náznak ich aplikácie a

právnych úvah, ktorými by sa súd spravoval pri ich aplikácií na zistení skutkového stavu veci. Súd taktiež
opomenul vziať do úvahy pri určovaní výšky výživného skutočnosť, že otec nie je pasívnym rodičom,
ale že aj on sa aktívne podieľa na výchove dieťaťa. Otec maloletého dieťaťa síce nebýva s dieťaťom v
jednej domácnosti, ale býva v byte, ktorý sa nachádza v tom istom bytovom dome a vchode. Uvedená
skutočnosť umožňuje otcovi sa s maloletým dieťaťom stýkať takmer na dennodennej báze, otec maloleté

dieťa finančné podporuje nie len v školských, v mimoškolských aktivitách, v jeho záľubách, poskytuje
mu podľa svojich možností aj vecné plnenia, realizuje s ním dovolenky a výlety, čo je potrebné vnímať
ako formu starostlivosti o maloleté dieťa. Otec je toho názoru, že odôvodnené potreby dieťaťa je možné
plnohodnotne uspokojiť aj pri ním navrhovanej výške výživného vo výške 320,-Eur, kedy sa aj na strane
otca vytvoria podmienky, ktoré mu umožnia rovnoprávne a rovnocenne podieľať sa na výchove dieťaťa.

6. Matka mal. a kolízny opatrovník vo svojich písomných vyjadreniach k odvolaniu navrhli rozsudok v
jeho napadnutých častiach ako vecne správny potvrdiť.

7.KrajskýsúdvPrešove(ďalejlen„odvolacísúd“)akosúdodvolacípozistení,žeodvolanie bolopodané

včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom
(§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1

CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v
elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k
záveru, že napadnutý rozsudok je v napadnutom výroku II. potrebné odmietnuť podľa ust. § 386 písm.
b) CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP, napadnutý výrok III. zrušiť a konanie v tejto časti zastaviť podľa§ 389 ods. 1 písm. a/ CSP v spojení s § 161 ods.2 CSP a vo výroku IV. je potrebné potvrdiť podľa §
387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.

8. Rodičia mal. I. a v tom čase mal. I. uzavreli rodičovskú dohodu týkajúcu sa úpravy výkonu ich
rodičovských práv na čas po rozvode manželstva. Súd napadnutým výrokom II. túto rodičovskú dohodu
schválil. Otec podal voči tomuto výroku odvolanie vo vzťahu k I., ktorý nadobudol plnoletosť. Podľa
§ 122 CMP, ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov,
nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie. Otec tak nie

legitimovaným subjektom na podanie odvolania. Z tohto dôvodu odvolací súd odvolanie otca ako podané
neoprávnenou osobou v zmysle ust. § 386 písm. b) CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP odmietol. Nad
rámec uvedeného, odvolací súd poukazuje na to, že rodičovské práva a povinnosti ( okrem vyživovacej
povinnosti) zanikajú nadobudnutím plnoletosti dieťaťa priamo zo zákona, preto nie je potrebné o ich
zániku rozhodovať.

9. Otec napáda výrok III. rozsudku, ktorým súd určil na čas po rozvode manželstva výživné vo vzťahu k I..

10. Podľa § 100 CMP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov
k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

11. Ustanovenie § 113 ods. 1 (pozn. odvolacieho súdu - teraz § 100 CSP)upravuje obligatórne spojenie
konania o rozvod manželstva s konaním o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich
manželstva na čas po rozvode. Nadobudnutím plnoletosti dieťaťa (voči ktorému smeruje vyživovacia
povinnosť v takomto konaní) nadobúda toto dieťa v zmysle § 20 OSP procesnú spôsobilosť (pozn.
odvolacieho súdu - teraz § 67 CSP), teda spôsobilosť ako účastník konania pred súdom samostatne

konať, a tiež právo disponovať predmetom konania. Všeobecný súd v takejto situácii v rámci konania o
rozvode a úprave práv a povinností voči maloletému dieťaťu nemôže upravovať výkon rodičovských práv
a povinností k tomuto (plnoletému) dieťaťu, ale plnoleté dieťa má samo možnosť podať návrh na výživné
voči rodičovi. Nároky sťažovateľky na výživné počas obdobia maloletosti a po dosiahnutí plnoletosti
vychádzajú síce z toho istého právneho základu (povinnosť plnenia výživného voči dieťaťu), avšak týkajú

sa rôznych časových období, a preto v danom prípade (konanie o výživnom po nadobudnutí plnoletosti)
predstavuje odlišný predmet konania (Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 254/2013 zo dňa
25.4.2013)

12. Súdna prax si musí poradiť v pripojenom konaní o rozvod manželstva s otázkou, ako postupovať, keď

dieťanadobudnevkonaníplnoletosť.Zpovahyvecijezrejmé,žeojehozverenídoosobnejstarostlivosti,
jeho zastupovaní, správe jeho majetku, úprave jeho styku s rodičom a o práve rodiča na informácie už
nie je možné rozhodovať, lebo tieto práva sú súčasťou rodičovských práv a povinností a nadobudnutím
plnoletosti zanikajú. To isté platí pre právo osôb blízkych na styk s dieťaťom. Nadobudnutím plnoletosti
však nezaniká vyživovacia povinnosť. Preto sa aj Ústavný súd zaoberal otázkou, aký má byť postup

v konaní o rozvod manželstva v prípade, že dieťa nadobudne plnoletosť, ohľadne jeho výživy a
jednoznačne povedal, že „všeobecný súd v takejto situácii v rámci konania o rozvode a úprave práv a
povinností voči maloletému dieťaťu nemôže upravovať výkon rodičovských práv a povinností k tomuto
(plnoletému) dieťaťu, ale plnoleté dieťa má samo možnosť podať návrh na výživné voči rodičovi“ (pozri
rozhodnutie ÚS SR, sp. zn. II. ÚS 254/2013). Ak sa teda konanie o rozvod manželstva nestihne ukončiť

skôr ako maloleté dieťa rozvádzajúcich sa manželov nadobudne plnoletosť, nadobudnutím plnoletosti sa
ukončuje aplikačný rozsah komentovaného ustanovenia. Konanie o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností na čas po rozvode treba zastaviť, lebo tu už nie je predmetom konania. Pokračovať v konaní
o pomeroch detí manželov je možné po nadobudnutí plnoletosti iba o výživnom. V takomto prípade však
aj tak už ide o konanie vo veciach výživy plnoletých osôb podľa § 154 a nasl. a s konaním o rozvod

manželstva nemá nič spoločné. Nie je teda vylúčené, aby dieťa po tom, čo nadobudne plnoletosť, podalo
návrh na úpravu vyživovacej povinnosti jeho rodičov, konanie o tomto návrhu už však nebude spojené
s konaním o rozvod, ale súd o ňom povedie samostatné konanie. (ŠÍNOVÁ, Renata. § 100 [Spojenie
konaní]. In: SMYČKOVÁ, Romana, ŠTEVČEK, Marek, LÖWY, Alexandra, TOMAŠOVIČ, Marek a kol.
Civilný mimosporový poriadok. 2. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2024, s. 377-378, marg. č. 9.)

13. Súd prvej inštancie rozhodol o určení vyživovacej povinnosti otca voči I. v rámci úpravy práv a
povinností rodičov na čas po rozvode, keďže v čase vynesenia napadnutého rozsudku bol ešte maloletý.
I. dovŕšil plnoletosť dňa X.X.XXXX, t.j. dva dni po vyhlásení rozsudku. Odvolací súd musel v čase svojhorozhodovaniaopodanomodvolaníprihliadnuťnato,čisúvovzťahuktomutodieťaťusplnenépodmienky
konania na to, aby mohol rozhodovať o úprave výživného na čas po rozvode manželstva a dospel k
záveru, že nie sú splnené podmienky konania, pretože I. je už plnoletý, a preto aj v súlade so záverom

citovaného uznesenia Ústavného súdu SR vo vzťahu k nemu výrok o povinnosti otca prispievať na jeho
výživu zrušil a konanie v tejto časti zastavil postupom podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP v spojení s
§ 161 ods.2 CSP. Úprava vyživovacej povinnosti voči pôvodne maloletému dieťaťu v konaní o rozvod
manželstva nadobudnutím jeho plnoletosti prestala byť obligatórnym predmetom konania o rozvod
manželstva.

14. Predmetom prieskumu pred odvolacím súdom tak zostal výrok IV. napadnutého rozsudku, ktorým
súd prvej inštancie upravil vyživovaciu povinnosť otca voči mal. I..

15. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal, a z tohto skutkového
stavu vychádza aj odvolací súd bez toho, aby tento skutkový stav opätovne uvádzal vo svojom

rozhodnutí. Rovnako odvolací súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol súd prvej inštancie vo
svojom rozhodnutí. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred
odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim
rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné
skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe

tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR
sp. Zn. 5Obdo/98/2018 zo dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho
súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu
konania tvoria jeden celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).

16. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci,
vyvodil z neho tomu prislúchajúce skutkové závery a vec správne právne posúdil. Uplatnené odvolacie
dôvody nenašli v rozhodnutí odvolacieho súdu svoje opodstatnenie. Napadnutý výrok IV. rozsudku
považuje odvolací súd za vecne správny, jeho správnosť argumentuje nasledovne.

17. Otec v odvolaní namieta správnosť záveru súdu o výške výživného voči mal. I.. Má za to, že súd
pri určení jeho výšky nesprávne ustálil výšku všetkých oprávnených potrieb mal. I., nesprávne ustálil
príjem otca, keď vychádzal z potenciality jeho príjmu ako aj z jeho majetkových pomerov. Súd svoje
rozhodnutie o výške výživného odôvodnil v bodoch 27. až 28. napadnutého rozsudku. Odvolací súd po
preskúmaní rozhodnutia súdu ako aj konania, ktoré mu predchádzalo konštatuje, že súd prvej inštancie

správne zistil skutočný stav, učinil správne skutkové a právne závery.

18. Súd pri určovaní možností a schopností otca vychádzal nie z reálneho, ale potenciálneho príjmu,
ktorý by otec vzhľadom na svoju kvalifikáciu, postavenie a prax mohol dosahovať podľa § 75, ods. 1
Zákona o rodine, nie z tzv. domnienky príjmu podľa § 63, ods. 1 Zákona o rodine ako mu to v odvolaní

vyčíta otec.

19. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

20. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku, kde súd uzatvára, že pre ustálenie výšky
príjmu otca je potrebné vychádzať z potencionality jeho príjmu, berúc do úvahy skutočnosť, že otec

okrem príjmu zo zamestnania, ktorý mu je vyplácaný spoločnosťou L. spol. s r.o., ktorej je jediným
spoločníkom a konateľom. Ako to vyplýva z vykonaného dokazovania, otec si od spoločnosti požičiava
pôžičky v rôznych výškach, pričom jeho dlh voči spoločnosti predstavuje v súčasnosti sumu vo výške
246.500 Eur. Pohľadávky spoločnosti voči spoločníkovi pritom každoročne stúpajú, ( v roku 2023 bola
pohľadávka o 24.700 Eur vyššia ako v roku 2022, v roku 2022 o 33.927 Eur vyššia ako v roku 2021 atď.)

Je potrebné súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že životná úroveň otca, ktorú v konaní deklaroval
výškou mesačných výdavkov 2.000 Eur nezodpovedá jeho príjmu, ktorý dosahuje zo zamestnania a
otec si ju zvyšuje práve pôžičkami od spoločnosti, v ktorej je jediným spoločníkom. Otec v konaní
nepreukázal presnú špecifikáciu a počet týchto pôžičiek, len všeobecne sa vyjadroval k ich účelu. Tvrdil,že ich berie s úrokom, rovnako ako v prípade pôžičiek z banky. Odvolací súd nespochybňuje právo otca
slobodne sa rozhodnúť, z akého zdroja si požičiava peniaze, avšak pre potreby určenia výživného je
potrebné zisťovať, či tak nečiní na úkor svojej zákonnej vyživovacej povinnosti. Zaťažovaním spoločnosti

pôžičkami, ktoré si od nej berie a nespláca ich, znižuje platobnú schopnosť spoločnosti, čo sťažuje
možnosť vyplatenia nerozdeleného zisku, ktorý v súčasnosti predstavuje výšku 319 996 Eur. Táto suma
po zdanení daňovou sadzbou 10% predstavuje sumu 316.796 Eur, ktorú by otec mohol mať k dispozícii
ako svoj príjem. Úvaha súdu o aplikácii zásady potenciality príjmu otca je správna a odvolací súd sa
stotožňuje aj s výškou takto ustáleného príjmu otca.

21. Vo vzťahu k ustáleniu oprávnených potrieb mal. I. súd vyčíslil výšku jej oprávnených výdavkov
v bode 10. a v bode 28., ktoré má aj odvolací súd za riadne vyčíslené a preukázané. Maloleté I. sa
venuje športu, navštevuje ZUŠ a zvýšené výdavky má v súvislosti so zdravotnými problémami s krčnou
chrbticou. Súdom určené výživné zodpovedá zákonným požiadavkám na jeho určenie, spotrebnému
charakteru výživného ako aj možnostiam a schopnostiam povinného z výživného. Miera, ktorou sa otec

podieľa na úhrade oprávnených potrieb mal. I. je vyššia než miera, ktorou sa na nej podieľa matka,
tento pomer je odrazom životnej úrovne otca, ktorá je vyššia ako životná úroveň matky a podľa názoru
odvolacieho súdu zodpovedá spravodlivému usporiadaniu pomerov medzi účastníkmi konania.

22. Za daného stavu odvolací súd nevzhliadol opodstatnenosť podaných odvolacích dôvodov týkajúcich

sa napadnutého výroku IV. rozsudku. Súd prvej inštancie dospel pri rozhodovaní k správnym skutkovým
zisteniam, vec správne právne posúdil, preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v tomto výroku,
ako aj vo výroku o trovách konania ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP
v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd
zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z
účastníkov v zmysle ust. § 55 CMP.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).