Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. apríl 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/40/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1624202779
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1624202779.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu
JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkyne: V.. V. Č. V., nar.
XX.XX.XXXX,bytomH.,N.G.XX,protižalovanému:I.N.,nar.XX.XX.XXXX,bytomI.XXX,onahradenie
prejavu vôle, návrhu na pripustenie žalovaného 2./ do konania a návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súd Malacky sp. zn. 31C/162/2024-93 zo

dňa 28. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. potvrdzuje.

Odvolanie žalobkyne proti výroku I. odmieta.

Žalovaný nemá voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol tak, že : I. Súd návrh žalobkyne na pripustenie
spoločnosti MM holding, s.r.o., IČO: 44 282 303, sídlom Dvořákovo nábrežie 8, Bratislava do konania
ako žalovaného 2/ zamieta. II. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
1.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáha nahradenia vyhlásenia vôle
žalovaného ako predávajúceho na kúpnej zmluve uvedenej v žalobnom petite s predmetom kúpnej

zmluvy garáž v podiele 1/1 o výmere 38m2, nachádzajúcej sa na pozemku parcely registra C, druh
pozemku-zastavanáplochaanádvorie,parcelnéčísloXXX/XXX,zapísanejnalistevlastníctvač.XXXX,
vedenom Okresným úradom Malacky, katastrálny odbor, katastrálne územie I.T., na ulici Y. (ďalej len
„ pozemok„), keď svoj nárok vo veci samej vyvodzuje zo zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy o prevode
vlastníctvabytuanebytovéhopriestoruzodňa18.04.2023. Podoručenížalobyvovecisamej,žalobkyňa
podalanasúdedňa30.12.2024návrhnapristúpenieďalšiehosubjektunastranežalovanéhodokonania

sp. zn. 31C 162/2024 a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. V predmetnom podaní uviedla, že
až po podaní žaloby sa dozvedela, že žalovaný uzatvoril so spoločnosťou MM holding s.r.o., IČO: 44 282
303, v ktorej je žalovaný súčasne konateľom zmluvu, ktorou previedol vlastníctvo k spornej garáži so
zastavaným pozemkom na predmetnú obchodnú spoločnosť, ktorú žalovaný ovláda. Žiadala, aby súd do
konania na strane žalovaného podľa § 79 C.s.p. pripustil spoločnosť MM holding s.r.o.. Súčasne žiadala
poskytnutie ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia voči spoločnosti MM holding, s.r.o. ako

nadobúdateľovi sporných nehnuteľností. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia odôvodnila tým,
že osvedčila existenciu hmotnoprávneho nároku medzi stranami, pričom nenariadením neodkladného
opatrenia by sa zhoršilo jej postavenie, keďže žalovaný 2./ môže s nehnuteľnosťou nakladať.
1.2. Súd prvej inštancie uviedol (pozri odseky 7. až 11. odôvodnenia napadnutého uznesenia), ktoré
skutočnosti mal z predložených listinných dôkazov na účely rozhodovania o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia za osvedčené a svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami

§ 79, § 132 ods. 1, § 324 ods. 1 , § 325 ods. 1,2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1,2 C.s.p., ustanoveniami §
50a ods. 1 , 2 Občianskeho zákonníka. Ako prvým sa súd prvej inštancie zaoberal návrhom žalobkynena pristúpenie spoločnosti MM holding, s.r.o. do konania v procesnej pozícii žalovaného 2./. Žalobkyňa
v návrhu na pristúpenie neuviedla, čoho sa chce voči žalovanému 2./ domáhať vo výroku (žalobnom
petite) súdneho rozhodnutia. Aktuálne v žalobe uvedený žalobný petit je vo svojej podstate nárokom na

uloženie povinnosti nahradenia prejavu vôle a to iba žalovanému 1./, pričom je zrejmé, že keďže ide o
nahradenie vôle zmluvnej strany, ktorou MM holding, s.r.o. nie je, tento súdny výrok sa na predmetnú
spoločnosť nemôže vzťahovať. Spoločnosť MM holding, s.r.o. nemôže tvoriť procesné spoločenstvo vo
vzťahu k tomuto žalobnému petitu s aktuálnym žalovaným. Okruh sporových strán by sa v priebehu
konania mal meniť minimálne a v nevyhnutnej miere, pričom vstup ďalšej sporovej strany do konania

je viazaný na schválenie súdom, ktorý vychádza z hľadísk hospodárnosti konania. Aj prípade návrhu
na pristúpenie žalovaného do konania, je potrebné, aby žalobca aspoň špecifikoval čoho sa mieni voči
tomuto subjektu žalobou v spoločnom konaní so žalovaným 1./ domáhať. Súd nemôže pripustiť do
konania ďalšieho žalovaného voči ktorému nebude aspoň dodatočne formou rozšírenia, resp. zmeny
žalobyšpecifikované,akéhonárokusavočinemužalobkyňadomáha.Takátožalobabybolavadnáasúd
by nemohol v konaní pokračovať bez jej opravy. Pripustenie takéhoto účastníka do konania by nebolo

ani hospodárne. Súd prvej inštancie poukázal na právny názor uvedený v uznesení Najvyššieho súdu
Českej republiky sp. zn. 21Cdo/1421/2005 (uverejnené pod č. 47 v časopise „Soudní judikatura“, ročník
2006) a mal zato, že z podania žalobkyne doručeného súdu dňa 30.12.2024 jednoznačne vyplýva, že
žalobkyňasavočispoločnostiMMholding,s.r.o.nemienidomáhaťžiadnehoosobitnéhovýrokusúdu,ale
žiada súd, aby za jeho účasti v konaní predbežne (teda nie vo výroku rozhodnutia) preskúmal platnosť

kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným 1./ a žalovaným 2./ a iba za týmto účelom navrhla jeho
pristúpenie do súdneho konania. Predbežnou (prejudiciálnu) otázkou v konaní sa rozumie taká otázka,
ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, pričom jej posúdenie nesmie byť nikdy poňaté do výroku
súdneho rozhodnutia, a teda takáto otázka a jej právne posúdenie sa uvádzajú "iba" v odôvodnení
súdneho rozhodnutia a nie v jeho výroku. Podľa rozsudku NS ČR sp. zn. 33Cdo/1721/2007 v konaní, v

ktorom sa účastník zmluvy o zmluve budúcej zmluve domáha nahradenia prejavu vôle, môže súd ako
predbežnú posúdiť otázku platnosti zmluvy, ktorou druhý účastník zmluvy o budúcej zmluve previedol
vec, ktorá bola predmetom tejto zmluvy, na tretiu osobu, ktorá ako vlastník je zapísaná v katastri
nehnuteľností. Súdu v konaní o nahradenie prejavu vôle s uzatvorením zmluvy nebráni v posúdení tejto
predbežnej otázky ani okolnosť, že táto tretia osoba ( na ktorú bola nehnuteľnosť prevedená) nie je

účastníkom konania a je zapísaná v katastri nehnuteľností ako vlastník. Treba zdôrazniť, že predmetom
sporu je nahradenie prejavu vôle na zmluve a nie žaloba o určenie vlastníckeho práva a teda výsledok
sporu by nemal vplyv na vlastnícke právo tejto tretej osoby, v prejednávanej veci spoločnosti MM holding,
s.r.o.. Súd prvej preto po zvážení všetkých okolností napokon dospel k záveru, že návrhu žalobkyne
na pristúpenie žalovaného 2./ do súdneho konania nevyhovie z dôvodu, že z jej návrhu nie je zrejmé,

čoho sa voči tomuto žalovanému bude domáhať vo veci samej, pričom naviac z podaného návrhu
na jeho pristúpenie vyplýva, že žalobkyňa sa ani voči nemu nemieni domáhať samostatného výroku
a jediným dôvodom pre ktorý navrhla účasť predmetnej spoločnosti v konaní, bola jej žiadosť iba o
predbežné posúdenie otázky platnosti kúpnej zmluvy (bez samostatného výroku súdu). Súd nemôže do
konaniapripustiťúčastníkanastranužalovaného,vočiktorémusažalobkyňanebudedomáhaťžiadneho

petitórneho nároku. Z uvedených dôvodov súd návrh na pripustenie spoločnosti MM holding, s.r.o., IČO:
44 282 303, sídlom Dvořákovo nábrežie 8, Bratislava do konania ako žalovaného 2./ zamietol.
1.3. Následne sa súd prvej inštancie zaoberal dôvodnosťou podaného návrhu na nariadenie
neodkladnéhoopatreniavočispoločnostiMMholding,s.r.o.,keďpoukázalnato,ženeodkladnéopatrenie
je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k úprave

pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním žalovaného,
resp. toho, voči komu návrh smeruje, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu
alebo vznik ujmy (materiálnej ako aj nemateriálnej) na strane žalobcu. Účelom neodkladného opatrenia
je úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy
pomerov by bolo právo žalobcu ohrozené. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v

konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna
pozícia žalobcu v danom právnom vzťahu. Jedným z predpokladov na nariadenie neodkladného
opatrenia je aj hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku uplatneného žalobou vo veci
samej. Súd pred nariadením neodkladného opatrenia zisťuje, či sú hodnoverne osvedčené aspoň
základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov

zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Súd prvej inštancie po
posúdení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru, že mu nie je možné vyhovieť
a preto ho zamietol. Predmet prevodu ku ktorému sa žalobkyňa domáha nahradenia prejavu vôle
žalovaného 1./ na základe s ním uzatvorenej zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy o prevode vlastníctvabol už prevedený žalovaným 1./ na tretiu osobu a to spoločnosť MM holding, s.r.o.
voči ktorej žalobkyňa žiada nariadiť neodkladné opatrenie. Avšak podľa judikatúry najvyšší súdnych
inštancií, zmluva o budúcej zmluve je platná iba medzi jej účastníkmi. Netýka sa práv a povinností

tretích osôb, ktoré neboli jej účastníkmi. Na tretie osoby nemôžu byť prevedené ani práva a povinnosti
účastníkovtejtozmluvy.Ztohovyplývajútietoprávnedôsledky:a)akúčastníkzmluvyobudúcejprevedie
vlastnícke právo k veci, ktorej zamýšľaný prevod je obsahom zmluvy o budúcej zmluve, na tretiu osobu,
zaniknú práva a povinnosti zo zmluvy o budúcej zmluve pre nemožnosť plnenia (rozhodnutie NS SR
sp. zn. 1Cdo/107/2006), b) porušenie zmluvy jedným z účastníkov nemôže mať samo osebe vplyv na

právne postavenie tretej osoby a na platnosť kúpnej zmluvy, ktorou účastník zmluvy o budúcej zmluve
prevádza nehnuteľnosti, o ktoré ide v zmluve o budúcej zmluve (obdobne taktiež rozhodnutie NS ČR
sp. zn. 2Odon/1505/1997). Z hľadiska tvrdení žalobkyne, aby sa súd zaoberal neplatnosťou zmluvy pre
rozpor s dobrými mravmi, súd prvej inštancie opäť poukázal na judikatúru najvyšších inštancií, ktorá
uvádza, že ak účastník tejto zmluvy prevedie vec, ktorej zamýšľaný prevod je obsahom zmluvy o zmluve
budúcej, zmluvou na tretiu osobu, zanikne táto zmluva pre nemožnosť plnenia, pričom zmluva o budúcej

zmluve nepôsobí absolútne a jej porušenie jedným z účastníkov nemôže mať samo o sebe vplyv na
právne postavenie tretej osoby na platnosť kúpnej zmluvy, ktorou účastník zmluvy o budúcej zmluve
prevádza nehnuteľnosť na tretiu osobu. Takúto zmluvy nemožno považovať za uzatvorenú v rozpore s
dobrými mravmi, pričom je bez relevancie, či bola zmluva uzatvorená s blízkou osobou (rozhodnutie NS
ČR 33Co/1721/2007). Hodnoverné osvedčenie nároku musí viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti

úspešnosti strany v následnom konaní o žalobe, je v danom prípade vyššia než pravdepodobnosť jej
zamietnutia.
1.4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa na účely neodkladné opatrenia neosvedčila
trvanie a dôvodnosť nároku vo veci samej, pričom súd mal za to, že vzhľadom na prevod nehnuteľnosti
žalovaným účastníkom zmluvy o budúcej zmluvy na tretiu osobu s poukazom na v žalobe uplatnený

nárok na uloženie povinnosti s uzatvorením zmluvy (nahradením prejavu vôle) iba žalovanému 1./ a
s poukazom na horeuvedenú judikatúru súdov najvyššej inštancie podľa ktorej porušenie zmluvy o
budúcej zmluve jedným z účastníkov nemôže mať samo o sebe vplyv na právne postavenie tretej
osoby na platnosť kúpnej zmluvy, ktorou účastník zmluvy o budúcej zmluve prevádza nehnuteľnosť
na tretiu osobu a nemožno ju považovať ani za uzatvorenú v rozpore s dobrými mravmi, je v danom

prípade viac pravdepodobné zamietnutie žaloby nároku vo veci samej. Súd taktiež poznamenáva,
že žalobkyňa nevyužila tento prostriedok procesnej ochrany včas, kedy už dňa 22.07.2024 žiadala
žalovaného o informáciu, kedy bude uzatvorená zmluva o prevode vlastníctva a teda v čase, keď
bol ešte žalovaný zapísaný ako vlastník garáže v katastri nehnuteľností, pričom návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia podala až dňa 30.12.2024, kedy už žalovaný s právoplatnosťou ku dňu

18.12.2024 previedol garáž na inú osobu. Súd za daného osvedčeného stavu nemôže návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie
je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia (uznesenie Krajského súdu v
Bratislave, sp. zn. 4Cob/26/2017). Vzhľadom na uvedené skutočnosti, z dôvodu nedôvodnosti návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, neosvedčenia predpokladov na jeho vydanie, prvoinštančný súd

návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietol.
1.5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie nerozhodol z dôvodu, že o nich rozhodne až
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
2. Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/ , f/ , h/ C. s. p. a navrhla napadnuté uznesenie zrušiť a vec

vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alternatívne zmeniť a návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia a návrhu na pripustenie vstupu obchodnej spoločnosti MM holding s.r.o. ako žalovaného 2./
vyhovieť. Vo svojom odvolaní opísala priebeh doterajšieho konania, dôvody pre ktoré podala návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia a dôvody pre ktoré súd prvej inštancie, ktoré zamietol jej návrh
na pristúpenie ďalšieho subjektu do konania a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, konkrétne

súčasného vlastníka „garáže“ obchodnej spoločnosti MM holding s. r. o. odôvodnil tým, že žalobkyňa v
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedla žalobný petit, teda čoho sa mieni vo vzťahu k
tomuto subjektu domáhať v konaní vo veci samej, keď je podľa názoru súdu prvej inštancie zrejmé, že
sa súdny výrok o nahradenie prejavu vôle na túto obchodnú spoločnosť vzťahovať nemôže, keďže táto
spoločnosť nemôže tvoriť procesné spoločenstvo vo vzťahu k žalobnému petitu s aktuálnym žalovaným.

2.1. Žalobkyňa namietala, že súd prvej inštancie však úplne odignoroval pri svojom rozhodovaní o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia judikatúru súdov, ktorá sformulovala právny názor, že v
konaní o nahradenie vyhlásenia vôle musí súd riešiť ako predbežnú otázku platnosť prevodnej zmluvy
(Kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným a jeho obchodnou spoločnosťou), ktorou osoba povinnázo zmluvy prevedie na tretiu osobu vlastnícke právo k veci, ktoré je predmetom zmluvy a ak dôjde k
záveru, že ide z hľadiska § 39 Občianskeho zákonníka o neplatný právny úkon, môže žalobe
vyhovieť. Tento záver však nemôže súd urobiť bez predbežného posúdenia otázky platnosti kúpnej

alebo darovacej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k veci, ktorú jeden z účastníkov zmluvy uzavrel
s treťou osobou. Posúdeniu tejto otázky nemôže brániť ani tá okolnosť, že tretia osoba, ktorá medzitým
nadobudla predmet zmluvy, nebola účastníkom konania, pretože doktrína i súdna prax všeobecne
zastávajú názor, že ak súd posudzuje platnosť (neplatnosť) právneho úkonu ako predbežnú otázku v
inom konaní, než v konaní o určenie platnosti (neplatnosti) tohto právneho úkonu, môže si o tom urobiť

záverajvprípade,žeúčastníkomkonanianieježiadenzúčastníkovtohtoprávnehoúkonu(Rc53/1999).
Prekážkou predbežného posúdenia otázky platnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti súdom v civilnom
sporovom konaní nie je ani tá skutočnosť, že nadobúdateľ (tretia osoba) je v katastri nehnuteľností
zapísaný ako vlastník (Rc 7/2001). Úspešnosť žaloby o nahradenie vyhlásenia vôle, ktorá je žalobou na
splnenie povinnosti (§ 229 C.s.p.) nemožno spájať s úvahami, či správa katastra na základe súdneho
rozhodnutia zapíše vlastnícke právo „budúceho“ kupujúceho do katastra nehnuteľností za situácie, keď

„budúci“ predávajúci už nie je zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník. Žalobkyňa mala zato,
že napadnutým rozhodnutím došlo k procesnému excesu, ktorý zakladá zjavný rozpor s princípmi
spravodlivého procesu, nakoľko súd prvej inštancie už v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia
neprípustné prejudikoval výsledok sporu, a to napriek tomu, že neodkladné opatrenie nemá suplovať
rozhodnutie vo veci samej, pričom sa uchýlil k takým záverom, hodnoteniam a vyjadreniam, ktoré sú

príznačné predovšetkým pre meritórne rozhodnutia, keďže na ich základe je možné identifikovať jeho
právny názor, ktorý sa nepohybuje iba v rovine pravdepodobnosti alebo predbežného právneho názoru.
Súd prvej inštancie totiž explicitne uviedol, že dôvodom zamietnutia návrhu na pripustenie vstupu do
konania žalovaného 2/., aktuálneho vlastníka nehnuteľnosti, je skutočnosť, že žalobkyňa v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia neuviedla petit žaloby, t. j. v návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia neuviedla, čoho sa mieni vo veci samej domáhať vo vzťahu k žalovanému 2./. Uvedeným
nesprávnym procesným postupom znemožnil súd prvej inštancie žalobkyni uskutočňovať jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (odvolací dôvod podľa
§ 365 ods. 1 písm. b/ C. s. p.).
2.2. Žalobkyňa zastala názor, že súd prvej inštancie, ako vyplýva z obsahu napadnutého uznesenia,

posúdil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako neodkladné opatrenie, ktoré konzumuje vec
samu, s čím sa v žiadnom prípade nie je možné stotožniť, keďže navrhovaným neodkladným opatrením
nebolo možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Vzhľadom na predmet konania a cieľ
sledovaný žalobkyňou je potrebné konštatovať, že nevyhnutná potreba rozsiahleho dokazovania je v
danom prípade možná len v rámci konania vo veci samej, a nie v konaní o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie totiž v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia
prejudikoval výsledok sporu záverom uvedeným v odseku 32. napadnutého uznesenia a to napriek
tomu, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenie sám nemá osvedčené žiadne dôvody, pre ktoré
žalovaný uskutočnil zmenu vlastníctva garáže s pozemkami, ani dôvody, pre ktoré prestal so žalobkyňou
rokovať, komunikovať o uzavretí riadnej kúpnej zmluvy, dôvod, pre ktorý jej rok neoznámil, že disponuje

kolaudačným rozhodnutím na garáž, vopred posudzuje aj prejudiciálnu otázku platnosti, resp. absolútnej
neplatnosti Kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným a jeho obchodnou spoločnosťou, aj keď ide o
okolnosti, ktoré sú relevantné až v konaní vo veci samej. Súdu však neprináleží pri posudzovaní splnení
predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia hodnotiť s konečnou platnosťou dôvodnosť
samotnej žaloby, ale iba splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, čomu sa

však prvoinštančný súd úplne vyhol. Napriek tomu, že nie je jej povinnosťou v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia preukazovať dôvodnosť žaloby, uviedla, že okolnosť porušenia záväzku zo
zmluvy jej účastníkom, ktorý prevzatú zmluvnú povinnosť o prevode nehnuteľnosti nerešpektoval a
neuzavrel riadnu kúpnu zmluvu, ale uzavrel ohľadom dotknutej nehnuteľnosti- garáže kúpnu zmluvu
s obchodnou spoločnosťou, v ktorej je jediným spoločníkom a zároveň konateľom, je jednoznačne

úkonom, ktorý je rozporný s dobrými mravmi, so zlomyseľným cieľom zbaviť sa svojej povinnosti a
zmariť uspokojenie práva žalobkyne, avšak uvedené je povinný súd prvej inštancie skúmať až v konaní
vo veci samej, nie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia.
2.3. Žalobkyňa poukázala ďalej na jeden z viacerých obdobných sporových prípadov, v ktorom
aktéri daného sporu, vystupujúci na strane žalobcov argumentovali prakticky totožným spôsobom

ako žalobkyňa v žalobe, využili rovnakú „skladbu“ prostriedkov svojej procesnej ochrany a napokon
presvedčili odvolací Krajský súd v Bratislave, aby neodkladným opatrením uložil žalovanému 2./
povinnosť nenakladať so spornými nehnuteľnosťami. Žalobkyňa má za to, že myšlienkové úvahy a
právne závery Krajského súdu v Bratislave v uznesení zo dňa 05. 09. 2022, sp. zn. 6Co/77/2022(uvedené v tomto referenčnom súdnom rozhodnutí) sú plne aplikovateľné aj na tento spor a mali by
dostatočne odôvodňovať vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia voči žalovanému 2/. Rovnako
je nutné poukázať na uznesenie Okresného súdu Malacky zo dňa 22. januára 2025, sp. zn. 7C/53/2024,

ktorým súd prvej inštancie v identickej právnej veci s rovnakými subjektmi v procesnom postavení
žalovaných - žalovaný 1./ I. N., žalovaný 2./ MM holding s.r.o. návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia vyhovel a žalovanému 2./, t. j. obchodnej spoločnosti MM holding s.r.o. uložil zákaz zdržať sa
nakladania s tam špecifikovanými nehnuteľnosťami, zapísanými rovnako na liste vlastníctva č. XXXX.
2.4. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia konštatuje, že žalobkyňa nevyužila tento

prostriedok procesnej ochrany včas. Odhliadnuc od toho, že nie je zrejmé, čo mal súd prvej inštancie
na mysli svojou úvahou uvedenou v odsek 32. napadnutého uznesenia o oneskorenom podaní návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže Civilný sporový poriadok v ust. § 324 a nasl. neukladá
strane sporu žiadnu lehotu na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ukladá ju iba
súdu v ust. § 328 ods. 2 C.s.p., a to lehotu, v ktorej je súd povinný o návrhu rozhodnúť, a ktorú
súd prvej inštancie nedodržal, keďže o návrhu nerozhodol najneskôr do 30 - dní od doručenia návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia, ale mesiac po jej uplynutí (súd prvej inštancie bol povinný
rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia do 30. januára 2025, avšak napadnuté
uznesenie je s dátumom 28. februára 2025), žalobkyňa uviedla, že v samotnej žalobe poukázala na
pasivitu žalovaného, ktorý na jej výzvy nereagoval, poštu si nepreberal, ignoroval jej sms správy zaslané
prostredníctvom mobilnej aplikácie P., ako aj mailov. Žalobkyňa vyzvala žalovaného aj na osobnom

stretnutíaopakovanenaoznámenie,čiuždošlokvydaniukolaudačnéhorozhodnutianagaráž,vyzývala
ho na osobné stretnutia a pod., výzvy ktoré žalovaný ignoroval a so žalobkyňou vôbec nekomunikoval,
a preto sama vyvinula iniciatívu a v novembri 2024 zistila, že garáž bola skolaudovaná ešte v roku
2023 (Rozhodnutie, Číslo: SÚ-2023/277/4/Ba, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 12. 2023 na
základe žiadosti stavebníka (I. N.) zo dňa 24. 05. 2023 „rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby a

povolenie na užívanie stavby „Garáž“. Rozhodnutie sa vzťahuje na pozemky spare. č. XXX/XXX, XXX/
XXX, XXX/XXX, XXX/XXX v katastrálnom území I., obec I.) s tým, že žalovaný ani na jednom z dvoch
stretnutí, ktoré so žalobkyňou v roku 2024 absolvoval, túto podstatnú skutočnosť neuviedol a žalobkyňu
neustále zavádzal. Žalobkyňa má za to, že žalovaný mohol svojim úmyselným konaním naplniť aj znaky
niektorého z trestných činov (poškodzovanie veriteľa podľa § 239 Trestného zákona, prípadne trestného

činu poškodzovania cudzích práv podľa § 375 Trestného zákona alebo aj trestného činu podvodu
podľa § 221 Trestného zákona. Žalobkyňa preukázala naliehavosť a nutnosť nariadenia požadovaného
neodkladného opatrenia, nakoľko jeho nenariadením žalobkyni hrozí nebezpečie bezprostrednej ujmy
na jej práve, preukázala, že sa ocitla v právnej neistote, zároveň osvedčila aj výpisom z LV č. XXXX s
poznámkou - Kúpna zmluva č. D.-XXXX/XXXX, právoplatné dňa 18. 12. 2024, že žalovaný uskutočnil

právny úkon, ktorým previedol svoje vlastnícke právo na obchodnú spoločnosť, s ktorou je personálne
aj majetkovo prepojený. Čo sa týka potreby osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa
neodkladným opatrením má poskytnúť ochrana, je zrejmé, že podstata sporu žalobkyne so žalovaným,
ako aj spoločnosťou MM holding s.r.o. spočíva v právnom posúdení absolútnej neplatnosti právneho
úkonu, ktorým je Kúpna zmluva uzavretá medzi týmito dvoma subjektami, ktorú žalobkyňa považuje za

absolútne neplatný právny úkon z dôvodu, že bola jednoznačne uzavretá v rozpore s dobrými mravmi.
2.5. Záverom uviedla, že nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie spočíva okrem už
vyššie uvedených skutočností aj v tom, že pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je rozhodujúce,
či žalobca bude úspešný v spore, ale iba to, či právo, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť
dočasnáochrana,možnopovažovaťaspoňzaosvedčenéačituexistujenebezpečenstvobezprostredne

hroziacej ujmy, ktorej vzniku, či prehĺbeniu, možno nariadením neodkladného opatrenia zabrániť. Zmena
vlastníctva samostatne stojacej garáže s pozemkami, ktorá je predmetom Zmluvy o budúcej zmluve zo
dňa 18. 04. 2023, ale najmä Zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru zo dňa 06. 06.
2023, znamená, že obchodná spoločnosť žalovaného s ňou môže voľne disponovať, môže ju previesť
na ďalšie osoby, resp. ju fakticky alebo právne zaťažiť. Žalobkyňa opätovne akcentuje skutočnosť, že

žalovaný napriek tomu, že nemal vyriešené svoje právne vzťahy a záväzky voči žalobkyni vyplývajúce z
vyššie uvedených zmlúv, previedol svoje vlastnícke právo na právnickú osobu, s ktorou je majetkovo a
personálne prepojený a ktorá nie je v nakladaní s touto nehnuteľnosťou žiadnym spôsobom obmedzená
a napriek tomu, súd prvej inštancie žalobkyni právnu ochranu nariadením neodkladného opatrenia
neposkytol.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadril.

4. Odvolací súd preskúmal a prejednal napadnuté uznesenia v rozsahu podaného odvolania (v celom
rozsahu) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel kzáveru, že odvolanie žalobkyne proti výroku I. uznesenia je potrebné odmietnuť (§ 386 písm. c/ C.s.p.)
a vo zvyšku odvolaniu žalobkyne nemožno priznať úspech.

5. K odmietnutiu odvolania žalobkyne proti výroku I. ktorým súd návrh na pripustenie spoločnosti MM
holding, s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8, Bratislava IČO: 44 282 303, do konania ako žalovaného 2./
zamietol, odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 386 písm. c/ C.s.p. podľa ktorého odvolací súd
odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

5.1. Civilný sporový poriadok priniesol oproti Občianskemu súdnemu poriadku zmenu v koncepcii
objektívnej prípustnosti odvolania voči uzneseniu. C.s.p. odvolanie voči tomuto druhu súdneho
rozhodnutia nepripúšťa s výnimkou taxatívne vymedzených prípadov uvedených v § 357 C.s.p.. Nad
rámec § 357 C.s.p. je prípustnosti odvolania voči uzneseniu vydanému v civilnom mimosporovom
konaní, exekučnom konaní a konkurznom konaní, upravená tiež v príslušných osobitných predpisoch.
Nakoľko odvolateľ svojim odvolaním napadol rozhodnutie súdu prvej inštancie vydané v civilnom

sporovom konaní majúce formu uznesenia, odvolací súd skúmal objektívnu prípustnosť odvolania v
tomto prípade s ohľadom na § 357 C.s.p.. V citovanom ustanovení sa medzi taxatívne vypočítanými
uzneseniami, voči ktorým je prípustné odvolanie, nenachádza uznesenie súdu pripustení resp.
nepripustení strany sporu do konania a preto proti takémuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Iba
v prípade, že by takéto uznesenie súdu prvej inštancie vydal súdny úradník, bolo by možné proti nemu

podať sťažnosť, v zmysle § 239 a nasl. C.s.p., čo však nie je prípad posudzovanej veci.

5.2. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie žalobkyne smerujúce proti výroku I. napadnutého
uznesenia proti ktorému nie je odvolanie prípustné, podľa § 386 písm. c/ C.s.p. odmietol.

6. Vo vzťahu k výroku II., ktorým súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol odvolací súd uvádza nasledovné.

7. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 C.s.p.),
pričom námietky žalovaného nepovažoval za dôvodné.

7.1. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7.2. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7.3. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

7.4. Podľa § 326 ods. 1, 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

7.5. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

7.6. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní

proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.7.7. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

8. Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie návrh na pripustenie ďalšieho subjektu na
strane žalovaného zamietol ako neopodstatnený, ktorý záver odvolací súd nie je oprávnený v rámci
odvolacieho konania preskúmavať (pozri odsek 5. až 5.2.) potom odvolací súd v súlade so súdom prvej
inštancie dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného
opatrenia voči spoločnosti MM holding, s.r.o, Dvořákovo nábrežie 8, Bratislava., IČO: 44 282 303.

Prvoinštančný súd prijatý právny záver, ktorý bol dôvodom pre zamietnutie návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia primerane vysvetlil, keď podrobne a zrozumiteľne objasnil (pozri odsek 27.
až 33. odôvodnenia napadnutého uznesenia), že žalobkyňa na účely neodkladné opatrenia neosvedčila
trvanie a dôvodnosť nároku vo veci samej. Vzhľadom na prevod nehnuteľnosti žalovaným účastníkom
zmluvyobudúcejzmluvynatretiuosobuspoukazomnavžalobeuplatnenýnároknauloženiepovinnosti
s uzatvorením zmluvy (nahradením prejavu vôle) iba proti žalovanému (I. N.) a s poukazom na judikatúru

súdov najvyššej inštancie podľa ktorej porušenie zmluvy o budúcej zmluve jedným z účastníkov nemôže
mať samo o sebe vplyv na právne postavenie tretej osoby na platnosť kúpnej zmluvy, ktorou účastník
zmluvy o budúcej zmluve prevádza nehnuteľnosť na tretiu osobu a nemožno ju považovať ani za
uzatvorenú v rozpore s dobrými mravmi, je v danom prípade viac pravdepodobné zamietnutie žaloby
nároku vo veci samej, ktorá skutočnosť má za následok, že zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu

nárokuniejemožnéposkytnúťochranuprostredníctvomneodkladnéhoopatrenia.Suvedenýmzáverom
sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje s poukazom na ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p. a zároveň
má zato, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil / § 234 ods. 2 a 220
ods. 2,3 C.s.p. / na ktoré odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd.

9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd považuje za potrebné poukázať
nato, že podľa súdnou praxou rešpektovanej právnej doktríny (Števček, M., Ficová, S., Baricová,
J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.
Praha: C.H. Beck, 2022, s. 1231 - 1246), súd pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje v
celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či: a) je osvedčená existencia právneho vzťahu

medzi sporovými stranami; b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu
neodkladnej úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti); c) uložením požadovanej povinnosti alebo
obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti);
d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav; e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú

osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality); f) sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 C.s.p.).

9.1. Vyššie uvedené predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia musia byť splnené kumulatívne.
Pokiaľ súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospeje k záveru, že nie

je naplnený čo i len jeden z týchto predpokladov, nie je možné neodkladné opatrenie nariadiť. Pri
skúmaní jednotlivých predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia (tak ako sú uvedené v
predchádzajúcom odseku) odvolací súd v súlade so súdom prvej inštancie už pri prvom z nich dospel
k záveru, že nie je naplnený. Podľa súdnej judikatúry o potrebe neodkladného opatrenia nesmú byť
vážnejšie pochybnosti. Hodnoverné osvedčenie nároku musí viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti

úspešnosti strany v následnom konaní o žalobe, je v danom prípade vyššia než pravdepodobnosť jej
zamietnutia. V danom prípade nebolo sporné, že súčasným vlastníkom pozemku je spoločnosť MM
holding, s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8, Bratislava., IČO: 44 282 303, ale právny vzťah medzi žalobkyňou
a uvedenou spoločnosťou osvedčený žiadnym spôsobom nebol a žalobkyňa neuviedla čoho by sa
chcela voči predmetnej spoločnosti v konaní vo veci samej domáhať t.j. neosvedčila právny vzťah do

takej miery aby bolo zrejmé, že v konaní vo veci samej ňou uplatnený nárok nie je očividne vylúčený.
Spoločnosť MM holding, s.r.o, nebola a v súčasnosti nie je (zo skutočností známych z obsahu spisu)
účastníkom žiadnych právnych vzťahov so žalobkyňou, a preto podmienka existencie právneho vzťahu
medzi sporovými stranami nebola naplnená. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/107/2006 (R 4/2008) podľa ktorého : Zmluva o budúcej zmluve (§

50a Občianskeho zákonníka) pôsobí len medzi účastníkmi tejto zmluvy. Nedodržanie záväzku budúceho
predávajúceho vyplývajúceho zo zmluvy o budúcej zmluve a následné uzavretie kúpnej zmluvy o
prevode nehnuteľnosti s treťou osobou nespôsobuje bez ďalšieho neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy
v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o budúcej zmluvezaniknú pre nemožnosť plnenia. V rozhodnutí sp. zn. 2Cdon 1505/97 Najvyšší súd ČR vyslovil právny
záver, že zmluva o budúcej zmluve je účinná len medzi jej účastníkmi. Ak účastník tejto zmluvy prevedie
vec, ktorej plánovaný prevod je obsahom zmluvy o budúcej zmluve, platnou zmluvou na tretiu osobu,

zaniknú práva a povinnosti zo zmluvy o budúcej zmluve pre nemožnosť plnenia (§ 575 Občianskeho
zákonníka) a na ich miesto nastupujú zodpovednostné vzťahy medzi účastníkmi zmluvy (§ 420 a nasl.
Občianskeho zákonníka). Zmluva o budúcej zmluve totiž nepôsobí absolútne a jej porušenie jedným z
účastníkom nemôže mať samo o sebe vplyv na právne postavenie tretej osoby a na platnosť kúpnej
zmluvy, ktorou účastník zmluvy o budúcej zmluve prevádza nehnuteľnosti, o čo v zmluve o budúcej

zmluve išlo, na tretiu osobu (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo/1721/2007).

9.2. Keďže nie je splnená už prvá podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia a na jeho
nariadenie sa vyžaduje kumulatívne splnenie všetkých podmienok, odvolací súd má zato, že nebolo
potrebné preskúmavanie ďalších podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia s poukazom na
zásadu procesnej ekonómie (hospodárnosti) civilného konania vyjadreného v Čl. 17 C.s.p..

10. Odvolací súd vo vzťahu k niektorým novým námietkam žalobkyne (pozri odsek 2.1.) považuje za
potrebné uviesť, že nespochybňuje jej argumentáciu, že v konaní o nahradenie vyhlásenia vôle musí
súd riešiť ako predbežnú otázku platnosť prevodnej zmluvy.

10.1. Samotná skutočnosť, že v konaní, v ktorom sa účastník zmluvy o budúcej zmluve domáhal
nahradenia vyhlásenia vôle, môže súd ako predbežnú posúdiť otázku platnosti zmluvy, ktorou druhý
účastník zmluvy o budúcej zmluve prevedie vec, ktorá je predmetom zamýšľanej zmluvy na tretiu osobu,
ktorá je ako vlastník zapísaná v katastri nehnuteľností ale vzhľadom na závery v predchádzajúcom
odseku o absencii existencia právneho vzťahu medzi žalobkyňou a spoločnosťou MM holding, s.r.o,

nemá žiadny vplyv na nariadenie neodkladného opatrenia.

11. Neobstoja ani námietky žalobkyne (pozri odsek 2.1., 2.2., 2.5.), že súdu neprináleží pri posudzovaní
splnení predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia hodnotiť s konečnou platnosťou
dôvodnosť samotnej žaloby, ale iba splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia,

čomu sa však prvoinštančný súd úplne vyhol.

11.1. Podľa ustálenej súdnej praxe (rozhodnutie ÚS SR (nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 458/2022,
rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/37/2022, rozhodnutia uznesenie Krajského súdu v Trnave, sp. zn.
23Co/146/2018, Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4Cob/26/2017, sp. zn. 8Co/698/2013) hodnoverné

osvedčenienárokumusíviesťkzáverusúdu,žemierapravdepodobnostiúspešnostistranyvnáslednom
konaní o žalobe, je v danom prípade vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia. Z hľadiska skutkového
je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia taký
stupeň spoľahlivého osvedčenia základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno
dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a na ich základe usudzovať s väčšou mierou

pravdepodobnosti na vydanie priaznivého rozhodnutia vo veci samej. Osvedčiť právo v rovine nároku
na odôvodnenie neodkladného opatrenia neznamená len to, že niečo sa javí ako preukázané - niečo sa
pravdepodobne stalo (procesné skutkové posúdenie), ale aj to, že to, čo sa asi stalo, vyvoláva právne
následky v podobe pravdepodobnosti uplatneného nároku (predbežné či neodkladné hmotnoprávne
posúdenie).

11.2. Vzhľadom na tieto sa závery súd prvej inštancie súd prvej inštancie prie skúmaní predpokladov pre
nariadenie neodkladného opatrenie správne zaoberal predbežným hmotnoprávnym posúdení žaloby vo
veci samej vo vzťahu k spoločnosti MM holding, s.r.o. voči ktorej návrh na nariadenia neodkladného
opatrenia smeroval, keďže ako už bolo uvedené vyššie zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu

nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia.

12. Žalobkyňa v odvolaní poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/77/2022
zo dňa 05. 09. 2022, Okresného súdu Malacky sp. zn. 7C/53/2024 zo dňa 22. januára 2025 a mala zato,
že sú právne závery v týchto rozhodnutiach sú plne aplikovateľné aj na tento spor a mali by dostatočne

odôvodňovať vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia aj v predmetnej veci (pozri odsek 2.3.).

12.1. Odvolací súd po oboznámení s týmito rozhodnutiami zistil, že súdy pri rozhodovaní o nariadení
neodkladného opatrenia v týchto rozhodnutiach vychádzali s iných skutkových okolností. V prvom radev týchto konaniach vystupuje tretia osoba na ktoré bola nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom zmluvy o
budúcej zmluve ako žalovaný 2./ popri žalovanom 1./, (povinný zo zmluvy o budúcej zmluve) na rozdiel
od strán sporu v predmetnej veci a v druhom rade je podstatný rozdiel aj samotnom predmete konania

vo veci. V konaní po sp. zn. 6Co/77/2022 sa žalobcovia domáhajú voči žalovaným žalobou určenia
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a v konaní pod sp. zn. 7C/53/2024 žaloba žalobkyňa obsahuje
štyri petity ktorými sa domáha: I. určiť, že žalovaný 1./ je výlučným vlastníkom nehnuteľností, za
súčasného určenia, že žalovaný 2./ nie je vlastníkom nehnuteľností; II. nahradiť prejav vôle žalovaného
1./ ako predávajúceho na kúpnej zmluve týkajúcej sa prevodu nehnuteľností; III. nahradiť prejav

vôle žalovaného 2./ ako predávajúceho na uzavretie kúpnej zmluvy a zmluvy o prevode vlastníctva
nebytového priestoru týkajúcej sa prevodu nehnuteľností; IV uložiť žalovanému v 1./ povinnosť zaplatiť
žalobkyni sumu 3.000,-€ v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, titulom zaplatenia zmluvnej
pokuty. V obidvoch týchto konania žaloba vo veci samej smeruje aj vo vzťahu k žalovanému 2./ čo je
podstatný a zásadný rozdiel od žaloby v predmetnej veci, kde sa žalobkyňa domáha od žalovaného
(povinného zo zmluvy o budúcej zmluve) len nahradenie prejavu vôle.

12.2. S poukazom na uvedené odvolací súd, má zato že právne závery vo vyššie uvedených
rozhodnutiach spomínaných žalobkyňou nie sú aplikovateľné v predmetnej veci a preto je jej obrana aj
v tomto smere nedôvodná.

13. Ďalšími námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní odvolací súd opätovne nezoberal, keď
žalobkyňa len zotrvala na svojej argumentácii ako v samotnom návrhu na nariadenie neodkladného
opatreniasktorýmiargumentamisavysporiadalsúdprvejinštancie.Naviacžiadnaztýchtonámietok nie
je vzhľadom na závery v odsekoch 9. až 9.2. spôsobilá privodiť iné právne hodnotenie stavu veci, tieto
námietky sú v rovine úvah bez podloženia relevantných dôkazov. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach

konštantne pripomína a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného
súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,

že z tohto aspektu je plne realizované právo strán konania na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS
115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05).

14. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p. napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie vo výroku, ktorým súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok II.)

ako vecne správne potvrdil.

15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný preto by mu vznikol nárok na
náhradu trov odvolacieho konania. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na

základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila
záujem, bola v konaní pasívna a podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne trovy nevznikli.
Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku
alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa
obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového

poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov
konania nepriznáva. (Pozri Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp.
zn. 7 Cdo 14/2018). Vzhľadom na uvedené, keďže z obsahu vyplýva, že žalovanému v odvolacom
konaní trovy nevznikli, rozhodol odvolací súd tak, že žalovaný nemá voči žalobkyni nárok na náhradu
trov odvolacieho konania a preto už o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. nebude

potrebné rozhodnúť súdom prvej inštancie.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).