Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. apríl 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/94/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121340641
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Marková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6121340641.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.VieryMarkovejačlenieksenátu

JUDr. Antónie Bednarčík a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: A. B. C., D. X/X, XXX XX E. -
F. G. H., právne zastúpeného: Mgr. Natália Štubňová, advokátka, Vazovova 9A, 811 07 Bratislava, proti
žalovanému: Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky, Černyševského
50, 851 01 Bratislava, IČO: 00 164 381, právne zastúpenému: Mgr. Peter Miklóssy, advokát, so sídlom
Hlavná 1221, 952 01 Vráble, IČO: 42 125 308, o zaplatenie sumy 4.229,17 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 26Cb/159/2021-91 zo dňa
27.02.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 26Cb/159/2021-91 zo dňa
27.02.2023 v spojení s opravným uznesením č.k. 26Cb/159/2021-115 zo dňa 25.07.2023 p o t v r d
z u j e .

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného
k povinnosti zaplatiť žalobcovi 4.229,17 eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.607,17 eur

od 19.06.2020 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40,- eur,
tovšetkodo3dníododňaprávoplatnostirozsudku(prvývýrok)apriznalžalobcoviprávonanáhradutrov
konania v rozsahu 100% (druhý výrok). Súd prvej inštancie tak rozhodol s poukazom na ustanovenia §
369 ods. 2, § 369c ods. 1566 ods. 1, § 572, § 574 ods. 1, 3, 4, § 771d zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník (ďalej aj „Obchodný zákonník alebo ObZ“), ustanovenia vyhlášky Ministerstva Spravodlivosti
SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej aj len
„Vyhláška č. 655/2004 Z.z.“) § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, § 262 ods. 2 CSP zákona č. 160/2015 Z.z.

Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“).

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou podanou
na Okresný súd Banská Bystrica dňa 11.05.2021 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
istiny 4.229,17 eur s príslušenstvom; titulom nárokov na zaplatenie tarifnej odmeny za vykonané tri
úkony právnej pomoci pri zastupovaní v súdnom spore vedenom na Okresnom súde Bratislava III, sp.
zn. 26Cb/141/2019. Medzi stranami sporu bola uzatvorená Zmluva o poskytovaní právnych služieb, v

zmysle ktorej žalobca mal nárok na tarifnú odmenu určenú podľa § 9 a nasl. vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Tarifnú odmenu bol žalobca
oprávnený vyčísliť po právoplatnom ukončení súdneho sporu. Žalobca v súlade s článkom II. počas
trvania súdneho sporu mal nárok na vyúčtovanie preddavkov na odmenu advokátka priebežne podľapočtu hodín pri danom úkone právnej služby a to vo výške 90,- eur bez DPH za každú začatú hodinu.
Žalovaný listom zo dňa 30.04.2020 odvolal plnú moc na zastupovanie. Žalobca počas zastupovania
účtoval preddavky na odmenu v zmysle čl. II. bod 1) Zmluvy o poskytovaní právnych služieb faktúrou

č. 18034 v sume 1.620,- eur, faktúrou č. 2020017 v sume 2.662,- eur, faktúrou č. 2020023 na sumu
1.607,17 eur splatná dňa 18.06.2020, z ktorej požaduje len úroky z omeškania podľa § 369 Obchodného
zákonníka. Žalovaný uhradil preddavkovú faktúru vo výške 1.620,- eur. Žalovaná istina predstavuje
nárok tarifnej odmeny za tri úkony právnej služby: prevzatie veci vrátane prvej porady s klientom
(1.949,16 eur) písomné podanie na súd (1.949,16 eur), písomné vyjadrenie – žalobná duplika (1.950,85

eur). Spolu 5.849,17 eur. Z nároku na poskytnuté právne služby žalobca odpočítal poskytnutý zálohový
preddavok (1.620,- eur).

3. Žalovaný v podanom odpore nepoprel uzatvorenú Zmluvu o poskytovaní právnych služieb, nepoprel,
že zo strany žalovaného došlo k vypovedaniu plnomocenstva dňa 30.04.2020, nepoprel, že žalobca
v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III sp. zn. 26Cb/141/2019 poskytol tri právne úkony.

Nepoprel, že boli vystavené zálohové faktúry, faktúra č. 18034 na sumu 1.620,- eur, ktorá bola žalobcovi
uhradená, faktúra č. 20200017 na sumu 2.622,- eur za 23 hodín právnych služieb a faktúra č. 2020023.
Žalovaný spochybnil nárok žalobcu na rozsah, účelnosť a oprávnenosť vyúčtovania právnych služieb
vo vzťahu k počtu hodín, zhodné písomné vyjadrenie v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava
III pod sp. zn. 26Cb/79/2018. Poukázal na článok II. ods. 1 Zmluvy, v zmysle ktorého žalobcovi vznikol

nárok na zaplatenie tarifnej odmeny v zmysle § 9 a nasl. Vyhlášky + DPH až po právoplatnom ukončení
súdneho sporu.

4. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že medzi žalobcom ako advokátom a žalovaným
ako klientom bola uzatvorená Zmluva o poskytovaní právnych služieb dňa 11.06.2018, predmetom ktorej

bolo poskytovanie právnych služieb žalobcom vo veci zastupovania klienta v súdnom spore o zaplatenie
594.456,- eur vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod spisovou značkou 26Cb/141/2019. Za
právne služby sa klient zaviazal zaplatiť tarifnú odmenu určenú podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. po
právoplatnom skončení súdneho sporu s tým, že počas trvania súdneho sporu advokát má právo
vyúčtovaťpreddavoknaodmenupriebežnepodľapočtuposkytnutýchhodín.Preddavkovopočastrvania

zmluvného vzťahu žalobca vystavil tri daňové doklady. Žalovaný uhradil preddavok v sume 1.620,- eur.
Do vypovedania plnomocenstva dňa 30.04.2020 žalobcovi ako advokátovi vznikol nárok za tri úkony
právnej služby. Obrana žalovaného spočívala v tom, že žalobcovi vznikol nárok na vyúčtovanú odmenu
podľa článku II. bod 1. Zmluvy až po právoplatnom ukončení súdneho sporu, nie ukončením Zmluvy
podľa čl. V bod 2.. Žalovaný spochybňoval aj rozsah, účelnosť počtu hodín vyúčtovaných v preddavkovej

faktúre 2020017.

5.Súdprvejinštanciepoukázalnaustanoveniaomandátnejzmluveapoznamenal,žemandátnazmluva
je dvojstranný právny úkon, ktorý sa týka (vnútorného) vzťahu mandanta a mandatára; na jej základe
vznikajú zmluvným stranám ich vzájomné subjektívne práva a povinnosti. Zatiaľ čo dohoda o právnom

zastúpení obsiahnutá v mandátnej zmluve je dvojstranný právny úkon, plnomocenstvo je jednostranný
právny úkon splnomocniteľa, ktorým voči tretím osobám (navonok) vyhlasuje, že splnomocnil určitú
osobu, aby ho v rozsahu vymedzenom v plnomocenstve zastupovala. Podľa čl. V bod 2 Zmluvy
o poskytovaní právnych služieb (ďalej aj len „Zmluva“) sa strany dohodli, že zmluva končí odvolaním
plnomocenstva zo strany klienta. V ustanovení § 574 je upravený jeden zo špecifických spôsobov

zániku záväzku z mandátnej zmluvy, a to výpoveďou zo strany mandanta. Mandant je oprávnený
zmluvu vypovedať kedykoľvek, a to buď čiastočne, alebo v celom rozsahu. Účinnosť výpovede nastáva
dňom, keď sa o nej mandatár dozvedel alebo mohol dozvedieť. Vzhľadom na účel práva mandatára na
zaplatenie primeranej časti odplaty podľa § 574 ods. 4 ObZ sa jej výška bude spravidla odvodzovať od
(dojednanej či obvyklej) odplaty, ktorá by mandatárovi patrila, ak by zariadil celú obchodnú záležitosť

pre mandanta. Mandatár potom bude mať spravidla právo na takú časť tejto odplaty, ktorá vyjadruje
pomer medzi celou činnosťou nevyhnutnou pre zariadenie dohodnutej obchodnej záležitosti pre
mandanta podľa dohodnutej mandátnej zmluvy voči rozsahu a významu činnosti mandatárom skutočne
a riadne uskutočnenej do okamihu jej ukončenia výpoveďou mandanta. Z uvedeného teda vyplýva, že
primeranou časťou odplaty v zmysle § 574 ods. 4 ObZ zásadne nebude celá (dohodnutá či obvyklá)

odplata, na ktorej zaplatenie by mandatárovi vzniklo právo pri úplnom splnení mandátnej zmluvy v
zmysle § 571 ods. 1 ObZ. Keďže k zániku mandátnej zmluvy došlo podľa čl. V bod 2 Zmluvy odvolaním
plnej moci zo strany klienta, ešte pred právoplatným skončením súdneho konania, právo na odmenu
žalobcovi vniklo zánikom právneho vzťahu založeného Zmluvou o poskytovaní právnej pomoci. Žalobcaza vykonané právne služby vyčíslil tarifnú odmenu podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. dohodnutú v čl. II.
bod 1. Zmluvy. Súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné sa vysporiadať s námietkami žalovaného o
účelnosti počtu hodín ktoré mali byť podkladom preddavkových faktúr počas trvania zmluvného vzťahu.

Žalobca ďalej od vyúčtovanej tarifnej odmeny odpočítal zaplatenú preddavkovú faktúru, preto považoval
konajúci súd žalobu v časti žalovanej istiny spolu s úrokom z omeškania zo sumy 1.607,17 eur od
19.06.2020 do zaplatenia za dôvodnú. Nárok na úrok z omeškania žalobcovi priznal titulom neuhradenej
faktúry č. 2020023 splatnej dňa 03.06.2020, čo žalovaný nerozporoval.

6. O povinnosti platiť úroky z omeškania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 369 ods. 2
Obchodného zákonníka v spojení s § 771d Obchodného zákonníka. O nároku na zaplatenie paušálnej
náhrady nákladov rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka. Výšku
paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanovila vláda Slovenskej republiky
nariadením č. 21/2013, kedy v § 2 paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky bola
stanovená vo výške 40,- eur.

7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP, podľa zásady úspechu v konaní. Keďže žalobca bol vo veci v celom rozsahu úspešný,
súd prvej inštancie mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

8. Uznesením zo dňa 25.07.2023 č.k. 26Cb/159/2021-115 Okresný súd Bratislava III opravil rozsudok
v časti označenia jeho spisovej značky, ktorá správne mala znieť: „26Cb/159/2021-91“, namiesto
„26Cb/159/2021-41“.

9. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v celom rozsahu v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa

§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. V odvolaní zopakoval, že žalovanému bola dňa 21.06.2018 doručená
faktúra č. 18034 zo dňa 18.06.2018, na sumu 1.620,- eur s DPH, za 15 hodín poskytovania právnych
služieb á 90,- eur bez DPH za každú aj začatú hodinu, vystavená v zmysle čl. II bod 1 veta druhá Zmluvy,
ako preddavok na odmenu advokátky, za prevzatie veci, štúdium podkladov prevzatých od klienta
(žaloba, prílohy žaloby, ostatné dokumenty prevzaté od klienta, právnych predpisov a komentárov) a

vypracovanie písomného vyjadrenia zaslaného súdu. Žalovaný potvrdil, že uvedenú faktúru žalobcovi
zaplatil. Následne, dňa 16.04.2020 bola žalovanému doručená faktúra č. 2020017 zo dňa 30.03.2020 na
sumu 2.622,- eur s DPH, za 23 hodín právnych služieb, účtovaných taktiež preddavkovo, v zmysle čl. II
bod 1 veta druhá Zmluvy, za štúdium žalobnej repliky (4 hodiny), štúdium podkladov, súvisiacej odbornej
literatúry a judikatúry k žalobnej replike (4 hodiny), štúdium podkladov, súvisiacej odbornej literatúry

a judikatúry, príprava vyjadrenia k žalobnej replike (6 hodín), štúdium podkladov, súvisiacej odbornej
literatúry a judikatúry, príprava vyjadrenia k žalobnej replike (4 hodiny), príprava a finalizácia vyjadrenia
(dupliky)kžalobnejreplike(5hodín).Žalovanýpopreštudovanípredmetnejžalobnejdupliky,predloženej
žalobcom do konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 26Cb/141/2019, zistil,
že sa v prevažnej miere zhoduje s obsahom vyjadrenia žalovaného zo dňa 03.03.2020, predloženého

žalovaným do iného konania, vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 26Cb/79/2018,
v ktorom však žalobca žalovaného nezastupoval. Žalobca predmetným vyjadrením zo dňa 03.03.2020
disponoval na základe jeho vyžiadania si od žalovaného ako pomocného materiálu pre vypracovanie
žalobnej dupliky zo dňa 17.03.2020 do konania sp. zn. 26Cb/141/2019. Žalovaný aj s poukazom na
uvedené spochybnil oprávnenosť odmeny, vyúčtovanej preddavkovou faktúrou č. 2020023 (správne

malo byť faktúrou č. 2020017 – pozn. odvolacieho súdu) zo dňa 30.03.2020, vo výške 2.622,- eur s DPH,
Žalovaný sa v tejto súvislosti obrátil na žalobcu so žiadosťou č. 2020/12476:3-B0210 zo dňa 15.06.2020
oprehodnoteniefakturovanejsumynazákladefaktúryč.2020017vovýške2.622,-eur,pričomzdôvodnil
prečo úkony právnej služby považuje za nehospodárne a rozsah vyúčtovania za neprimeraný. Žalobca
sa nestotožnil s názorom žalovaného v tejto veci a listom zo dňa 29.06.2020 žalovanému oznámil,

že nevidí dôvod upravovať faktúru č. 2020017 na nižšiu sumu a že pochybnosti žalovaného čo do
efektívnosti a hospodárnosti nakladania s verejnými financiami sú nedôvodné. Žalovaný poukázal na to,
že v konaní namietal, že poskytnutie právnych služieb v počte 23 hodín nemožno označiť, s ohľadom
na charakter sporu, ako aj skutočnosť, že išlo o ďalší úkon vo veci, kde už zo strany žalobkyne
prebehlo prevzatie ako aj štúdium podkladov, za účelne vynaložené na vybavenie veci tak, ako to

predpokladá § 2 ods. 2 písm. a) Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a považoval ho za neprimerane vysoké.
Žalovaný ďalej namietal, že žalobcovi nárok na zaplatenie žalovanej istiny doposiaľ nevznikol, a to s
ohľadom na ustanovenie čl. II bod 1 Zmluvy, podľa ktorého žalobcovi vzniká nárok na tarifnú odmenu
až po právoplatnom skončení súdneho sporu vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. 26Cb/141/2019. Predmetné ustanovenie zároveň predpokladá vystavenie a následné doručenie
zúčtovacej faktúry, pričom zúčtovacia faktúra má byť, v zmysle predmetného zmluvného ustanovenia,
vystavená až po právoplatnom ukončení súdneho sporu. Súdny spor vedený na Okresnom súde

Bratislava III sp. zn. 26Cb/141/2019 o zaplatenie 594.456,- eur s príslušenstvom však doposiaľ nebol
právoplatne ukončený. Vec sa aktuálne nachádza v štádiu odvolacieho konania. Žalovaný mal za to, že
Zmluva neobsahuje osobitné dojednanie o odmene pre prípad jej ukončenia odvolaním plnej moci zo
strany klienta podľa čl. V bod 2 Zmluvy, nakoľko ustanovenie čl. II bod 1 Zmluvy počítalo s preddavkami,
ktoré mali byť žalobcom účtované priebežne, po poskytnutí jednotlivých úkonov právnej služby, ktoré

však mali zodpovedať reálne vykonaným úkonom právnej služby, čo nebol prípad vyúčtovania právnych
služieb na základe preddavkovej faktúry č. 2020017 zo dňa 30.03.2020. Z tu uvedených dôvodov mal
žalovaný za to, že k dnešnému dňu nedošlo k naplneniu predpokladov pre priznanie žalovaného nároku.

10. Žalovaný nesúhlasil s právnym posúdením veci súdom prevej inštancie a mal za to, že súd neposúdil
všetky skutočnosti komplexne a vo vzájomných súvislostiach, pričom dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Prvoinštančný súd sa vôbec nevysporiadal s argumentom
procesnej obrany žalovaného, a to že rozsah 23 hodín fakturovaných na základe faktúry č. 2020017
zo dňa 30.03.2020 za poskytnuté právne služby bol zjavne neprimeraný a že žalobca zjavne nestrávil
23 hodín štúdiom podkladov, prípravou a vypracovaním vyjadrenia k žalobnej replike a to aj vzhľadom
k skutočnosti, že predmetná žalobná duplika sa v prevažnej miere zhoduje s obsahom vyjadrenia

žalovaného zo dňa 03.03.2020, predloženého žalovaným do iného konania vedeného na Okresnom
súde Bratislava III pod sp. zn. 26Cb/79/2018, v ktorom žalobca žalovaného nezastupoval. Predmetná
žalobná duplika zároveň z pohľadu vyhlášky predstavuje jeden úkon právnej služby.

11. Žalovaný ďalej namietal, že súd prvej inštancie nezdôvodnil, na základe čoho dospel k záveru,

že žalobca má po ukončení zmluvného vzťahu so žalovaným nárok na zaplatenie tarifnej odmeny v
zmysle § 9 a nasl. Vyhlášky, a nie nárok na hodinovú odmenu za reálne poskytnuté úkony právne
služby (á 90,- eur bez DPH za každú aj začatú hodinu), v zmysle čl. II bod 1 veta druhá Zmluvy.
Poukazujúc na § 566 ods. 1 ObZ mal žalovaný za to, že za primeranú časť odplaty možno považovať
odmenu vyúčtovanú na základe faktúry č. 2020023 zo dňa 30.03.2020, za právne služby poskytnuté

ku dňu vypovedania plnej moci žalovaným a preto bolo podľa žalovaného potrebné vysporiadať sa s
námietkami žalovaného ohľadne účelnosti počtu hodín vynaložených na poskytnutie právnych služieb,
ktoré boli podkladom pre preddavkovú faktúru č. 2020023 (správne malo byť faktúru č. 2020017- pozn.
odvolacieho súdu) zo dňa 30.03.2020, vo výške 2.622,- eur s DPH, a ktorej výšku žalovaný rozporoval.
Nič z toho však súd prvej inštancie neurobil, pričom ani neskúmal dôkazy, predložené žalovaným do

konania: Vyjadrenie žalovaného zo dňa 03.03.2020 v právnej veci sp. zn. 26Cb/79/2018 a Vyjadrenie
zo dňa 17.03.2020 vo veci Xepap, spol. s r.o. c/a SR - Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR
o zapl. 594.456,- eur s prísl. - duplika, preukazujúce tvrdenie žalovaného o zhodnosti väčšiny obsahu
predmetných vyjadrení a teda neprimeranosti počtu hodín účtovaných žalobkyňou na základe faktúry
č. 2020023 zo dňa 30.03.2020. Podľa žalovaného sa súd prvej inštancie rovnako nevysporiadal s

námietkou, že nakoľko žalobcovi nevzniklo právo na úhradu sumy 1.607,17 eur z faktúry č. 2020023
zo dňa 27.05.2020, nevzniklo mu ani právo na príslušenstvo tejto pohľadávky, ktorú žalobkyňa vystavila
po odvolaní plnej moci zo strany žalovaného, nakoľko predmetná zúčtovacia faktúra bola vystavená
po odvolaní plnej moci, pričom k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným došlo
ešte pretým, ako bola naplnená zmluvná podmienka pre vznik nároku na tarifnú odmenu podľa §

9 a nasl. Vyhlášky, ktorou je právoplatné ukončenie súdneho sporu, vedeného na Okresnom súde
Bratislava III sp. zn. 26Cb/141/2019. Žalovaný poukazoval na odôvodnenosť a účelnosť výdavkov
vynaložených v konaní pri dosahovaní cieľa, kedy je nevyhnutné prihliadať aj na zásadu hospodárnosti,
preto nesúhlasil s posúdením súdu prvej inštancie ani čo do priznania náhrady trov právneho zastúpenia
žalobcu v rozsahu 100%, keďže žalobca je advokát a jeho zastúpenie je účelové, spôsobujúce zbytočné

navyšovanie trov konania. Z uvedených dôvodov žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, že žalobu zamietne, alebo rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

12. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo

dňa 24.05.2023, v ktorom zdôraznil, že argumentáciu žalovaného vo vzťahu k faktúre č. 2020017 zo
dňa 30.03.2020 vystavenej na sumu 2.622,- eur s DPH je bezpredmetná, nakoľko žalobca si podanou
žalobou neuplatnil zaplatenie preddavkov účtovaných danou faktúrou. Tieto preddavky ani neboli
odpočítavané od celkovej odmeny. Konečné vyúčtovanie odmeny bolo po ukončení zmluvného vzťahuvyčíslené podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. ako tarifná odmena za tri úkony právnej služby. Žalovaný
v konaní nepoprel, že žalobca mu poskytol tri úkony právnej služby. Vyčíslenie odmeny advokáta
nevychádzalo z počtu hodín vynaložených žalobcom na poskytnuté právne služby, ale vychádzalo zo

základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby stanovenej Vyhláškou č. 655/2004 Z.
z.. Vzhľadom na uvedené je pre posúdenie nároku žalobcu irelevantné, koľko hodín vynaložil na právne
služby, pretože konečné vyúčtovanie nevychádza z hodinovej odmeny. Žalovaný v odvolaní poukazuje
na § 2 ods. 2 písm. a) Vyhlášky č. 655/2004 Z. z., avšak konečné vyúčtovanie bolo vykonané podľa §
2 ods. 2 písm. d) Vyhlášky č. 655/2004 Z. z.. Žalovaný v konaní nespochybnil, že mu žalobca počas

zastupovania v spore zaplatenie 594.456,- eur s prísl. začatom na Okresnom súde Bratislava I pod č. k.
26Cb/104/2017 na základe žaloby obchodnej spoločnosti Xepap, spol. s r. o., a následne vedenom na
Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 26Cb/141/2019, fakticky poskytol právne služby spočívajúce
v troch úkonoch právnej služby, a to:
1. prevzatie veci vrátane prvej porady s klientom (právna služba poskytnutá dňa 11.06.2018) - za ktorý
patrí žalobcovi tarifná odmena vo výške 1.615,09 eur, režijný paušál vo výške 9,21 eur a DPH vo výške

324,86 eur, t.j. celkom 1.949,16 eur,
2. písomné podanie na súd - vyjadrenie k žalobe (právna služba poskytnutá dňa 12.06.2018) - za ktorý
patrí žalobcovi tarifná odmena vo výške 1.615,09 eur, režijný paušál vo výške 9,21 eur a DPH vo výške
324,86 eur, t.j. celkom 1.949,16 eur,
3. písomné podanie na súd - žalobná duplika (právna služba poskytnutá dňa 17.03.2020) - za ktorý patrí

žalobcovi tarifná odmena vo výške 1.615,09 eur, režijný paušál vo výške 10,62 eur a DPH vo výške
325,14 eur, t.j. celkom 1.950,85 eur.

13. Žalobca si žalobou uplatňoval od žalovaného zaplatenie sumy 4.229,17 eur, ktorá predstavuje
rozdiel medzi celkovou vyúčtovanou tarifnou odmenou vo výške 5.849,17 eur a prijatými preddavkami

vo výške 1.620,- eur (zaplatená faktúra č. 18034) podľa Zmluvy. Žalobca sa vyjadril aj k podobnosti
vyjadrenia v namietanej duplike, kedy považoval za logické, že argumentácia žalovaného bola v oboch
sporoch jednotná a vychádzala z rovnakých zákonných ustanovení a judikatúry, keďže išlo o podobné
súdne spory. Žalobca však v žalobnej duplike v konaní vedenom na Okresnom súde BA III pod sp.
zn. 26Cb/141/2019 uviedol viac argumentov ako bolo obsiahnutých vo vyjadrení žalovaného v konaní

vedenom na Okresnom súde BA III pod sp. zn. 26Cb/79/2018 a vyjadroval sa aj k obsahu žalobnej
repliky.

14. Žalobca sa nestotožnil ani s tvrdením žalovaného, že nárok na zaplatenie žalovanej istiny doposiaľ
nevznikol. Uviedol, že Zmluva bola ukončená predčasne, odvolaním plnej moci zo strany žalovaného

podľa čl. V bod 2 Zmluvy, a to listom zo dňa 30.04.2020 č. 2020/11183:l-A1820, doručeným žalobcovi
dňa 22.05.2020. Vzhľadom na skutočnosť, že Zmluva neobsahuje osobitné dojednanie pre prípad
jej (predčasného) ukončenia odvolaním plnej moci zo strany klienta podľa čl. V ods. 2 Zmluvy, je
potrebné riadiť sa zákonom. Zmluva o poskytovaní právnych služieb uzatvorená medzi sporovými
stranami je osobitným druhom mandátnej zmluvy a aplikujú sa na ňu ustanovenia § 566 a nasl.

Obchodného zákonníka. Na podporu svojej argumentácie poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 5Cdo/102/2018 zo dňa 23.04.2020. O zaslanie finančného vyúčtovania požiadal žalobcu aj
žalovaný listom zo dňa zo dňa 30.04.2020 č. 2020/11183:l-A1820, v závere ktorého uviedol: „Dovoľujem
si Vás zároveň požiadať o zaslanie vecného a finančného vyúčtovania vyplývajúceho z odvolania
plnej moci a ukončenia vyššie uvedenej zmluvy.“. Povinnosť vykonať finančné vysporiadanie vyplývala

žalobcovi aj z § 13 Advokátskeho poriadku, podľa ktorého: „Po skončení zastúpenia je advokát povinný
bez zbytočného odkladu vec s klientom písomne finančne vysporiadať a vrátiť mu všetky doklady,
ktoré mu zveril, alebo ktoré v mene klienta počas zastupovania prevzal; povinnosť sa nevzťahuje na
vzájomnú elektronickú komunikáciu a považuje sa za splnenú, ak je preukázané, že klient opakovane
neposkytol súčinnosť. Vrátenie dokladov zverených klientom nesmie byť viazané na uhradenie odmeny

za poskytovanie právnych služieb.“ Žalovaný ničím nepreukázal, že by žalobcovi nárok na zaplatenie
odmeny za poskytnuté právne služby nevznikol. K neodôvodnenosti nároku žalobcu, žalobca poukázal
na ust. § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, kedy súd je povinný vysporiadať sa s podstatnými
argumentami strán, pričom argumenty žalovaného týkajúce sa faktúry č. 2020017 žalobca nepovažoval
za podstatné argumenty, keďže žalobca sa v konaní nedomáhal od žalovaného zaplatenia faktúry

č. faktúry č. 2020017, preto nebol dôvod, aby súd reagoval na argumenty žalovaného týkajúce sa
faktúry č. 2020017. Žalobca nesúhlasil ani s námietkou nesprávneho právneho posúdenia, keď súd
prvej inštancie vyhodnotil, že nie je potrebné skúmať opodstatnenosť jednotlivých úkonov právnej služby
účtovaných faktúrou č. 2020017, keďže absentuje uvedenie relevantných dôvodov, v čom malo podľanázoru žalovaného spočívať nesprávne právne posúdenie veci. Žalobca preto považoval za správne, že
sa súd prvej inštancie nezaoberal opodstatnenosťou predmetných úkonov, nakoľko faktúra č. 2020017
nebola predmetom konania, pričom žalobca si uplatnil tarifnú odmenu za tri úkonu a nie hodinovú

odmenu. Žalovaný rovnako nevysvetlil, prečo by mal súd prvej inštancie vec posúdiť tak, že žalobca
mal po ukončení zmluvného vzťahu nárok na zaplatenie hodinovej odmeny a nie tarifnej odmeny. Z čl.
II bod 1 Zmluvy je zrejmé, že hodinovou odmenou boli účtované preddavky a nie konečné vyúčtovanie
odmeny za právne služby. Ohľadom namietaných trov právneho zastúpenia priznaných žalobcovi,
žalobca poukázal na znenie § 89 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého sa každá strana môže dať zastupovať

zástupcom, ktorého si zvolí. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/16/2014,
z ktorého je zrejmé, že účastníka nemožno sankcionovať tým, že mu nebude priznaná náhrada nákladov
zodpovedajúca výške odmeny advokáta s tým, že sa mohol v konaní brániť sám. Na základe uvedeného
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil a priznal
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

15. Ďalšie vyjadrenia strán neboli súdu doručené.

16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 v spojení s § 470 ods. 1 CSP po oboznámení
sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach
daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne
zistil skutkový stav, z ktorého po vyhodnotení dôkazov vyvodil správne právne závery premietnuté do
výrokovej časti napadnutého rozsudku.

17. Podľa § 1 ods. 1 ObZ tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy,

ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

18.Podľa§1ods.2ObZprávnevzťahyuvedenévodseku1saspravujúustanoveniamitohtozákona.Ak
niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.
Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet,

podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

19. Podľa § 261 ods. 1 ObZ táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich
vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 566 ods. 1 ObZ mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet
zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo
uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

21. Podľa § 571 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi

nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla
očakávaný výsledok alebo nie. Ak možno očakávať, že v súvislosti s vybavovaním záležitosti vzniknú
mandatárovi značné náklady, môže mandatár požadovať po uzavretí zmluvy primeraný preddavok.

22. Podľa § 574 ods. 1 ObZ mandant môže zmluvu kedykoľvek čiastočne alebo v celom rozsahu

vypovedať.

23. Podľa § 574 ods. 2 ObZ, ak výpoveď neurčuje neskoršiu účinnosť, nadobúda účinnosť dňom, keď
sa o nej mandatár dozvedel alebo mohol dozvedieť.

24. Podľa § 574 ods. 4 ObZ za činnosť riadne uskutočnenú do účinnosti výpovede má mandatár nárok
na úhradu nákladov vynaložených podľa § 572 a na primeranú časť odplaty.

25. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

26. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.27. Po oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním pred súdom
prvej inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalovaného a s

obsahom následných vyjadrení strán sporu, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého
rozsudku, s ktorého odôvodnením sa odvolací súd plne stotožňuje a konštatuje súladnosť odôvodnenia
napadnutého rozsudku s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku
je jednoznačne zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým
a právnym záverom premietnutým do výrokovej časti napadnutého rozsudku. Konanie pred súdom prvej

inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil
žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.
Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie
a na zdôraznenie správnosti uvádza nasledovné.

28. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že došlo k uzatvoreniu Zmluvy o poskytovaní právnych služieb

dňa 11.06.2018 medzi žalobcom ako advokátom a žalovaným ako klientom. Predmetom Zmluvy bolo
poskytovanie právnych služieb žalobcom vo veci zastupovania žalovaného v konaní začatom pred
Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 26Cb/104/2017. Po udelení plnej moci bol spor po zmene
miestnej príslušnosti vedený na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 26Cb/141/2019. Podľa čl. II
ods. 1 Zmluvy: „Za právne služby zaplatí klient tarifnú odmenu určenú podľa § 9 a nasl. Vyhlášky č.

655/2004 z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov (aktuálne znenie ustanovení cit. Vyhlášky o tarifnej odmene tvorí prílohu č. 1 zmluvy) plus
DPH po právoplatnom skončení súdneho sporu. Počas trvania súdneho sporu bude preddavok na
odmenuadvokátkyúčtovanýpriebežnepodľapočtuhodínposkytnutýchpridanomúkoneprávnejslužby,
a to vo výške 90,- eur bez DPH za každú aj začatú hodinu poskytovania právnej služby. Preddavok

na odmenu advokátov je splatný na základe faktúry, ktorú advokátka vystaví vždy najneskôr do 15
dní po poskytnutí jednotlivých úkonov právnej služby určených podľa cit. Vyhlášky, pričom vo faktúre
vyúčtuje aj DPH. Po právoplatnom skončení súdneho sporu vystaví advokátka zúčtovaciu faktúru,
v ktorej budú uvedené jednotlivé úkony právnej služby a výška tarifnej odmeny za ten-ktorý úkon
právnej služby, odmena ktorá bude zúčtovaná oproti prijatým preddavkom a bude v nej vyúčtovaná aj

DPH.“ Žalobca počas trvania Zmluvy vystavil preddavkové faktúry č. 18034 a č. 2020017, z ktorých
prvú vo výške 1.620,- eur s DPH žalovaný uhradil. Druhú žalovaný neuhradil a jej zaplatenie nebolo
predmetom konania. Nebolo sporným, že listom zo dňa 30.04.2020 žalovaný odvolal plnú moc žalobcovi
na zastupovanie v spore, ktorý bol predmetom Zmluvy a žalobca bol požiadaný o vecné a finančné
vyúčtovanie. Žalobca si následne konečnou faktúrou č. 2020023 vyúčtoval zaplatenie tarifnej odmeny

za tri úkony právnej služby a to prevzatie veci vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie na
súd – vyjadrenie k žalobe a žalobná duplika, ako ďalšie písomné podanie na súd, spolu vo výške
5.849,17 eur. Od konečného vyúčtovania žalobca odpočítal žalovaným uhradený preddavok vo výške
1.620,- eur. Súd prvej inštancie následne správne ustálil, že k zániku Zmluvy došlo v zmysle čl. V bod
2 Zmluvy odvolaním plnej moci zo strany klienta, ešte pred právoplatným skončením súdneho konania.

Rovnako správny bol jeho právny záver, že právo na odmenu vzniklo žalobcovi zánikom právneho
vzťahu založeného Zmluvou o poskytovaní právnej pomoci. Žalobca si v súlade so Zmluvou s čl. II
bod 1 uplatnil zaplatenie tarifnej odmeny podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Súd prvej inštancie ďalej
nepovažoval za potrebné sa vysporiadavať s námietkami žalovaného o účelnosti počtu hodín, ktoré mali
byť podkladom vyúčtovania preddavkových faktúr počas trvania zmluvného vzťahu. Žalovaný v odvolaní

nesúhlasilsprávnymposúdenímvecisúdomprvejinštancieamalzato,žekonajúcisúdneposúdilvšetky
skutočnosti komplexne a vo vzájomných súvislostiach, pričom dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam. Prvoinštančný súd sa podľa jeho názoru vôbec nevysporiadal s
argumentom procesnej obrany žalovaného, a to že rozsah 23 hodín fakturovaných na základe faktúry č.
2020017 zo dňa 30.03.2020 za poskytnuté právne služby bol zjavne neprimeraný a že žalobca zjavne

nestrávil 23 hodín štúdiom podkladov, prípravou a vypracovaním vyjadrenia k žalobnej replike a to
aj vzhľadom ku skutočnosti, že predmetná žalobná duplika sa v prevažnej miere zhoduje s obsahom
vyjadrenia žalovaného zo dňa 03.03.2020, predloženého žalovaným do iného konania vedeného na
Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 26Cb/79/2018, v ktorom žalobca žalovaného nezastupoval.
Predmetná žalobná duplika zároveň z pohľadu vyhlášky predstavuje jeden úkon právnej služby.

29. K uvedenej námietke odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie nemal dôvod sa s uvedenými
námietkami žalovaného vysporiadavať (čo súd prvej inštancie aj uviedol v bode 8. odôvodnenia
rozsudku), bolo by to zjavne nadbytočné, nakoľko i v prípade, keby sa duplika ako jeden úkon právnejslužby v prevažnej miere zhodovala s obsahom vyjadrenia žalovaného zo dňa 03.03.2020, za vykonaný
úkon právnej služby do konania vedeného pod sp. zn. 26Cb/141/2019 patrí žalobcovi odmena, keďže
účelnosť daného úkonu sa neposudzuje vo vzťahu k inému konaniu vedenému pred súdom, ale vo

vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, kde bol daný úkon vykonaný. Žalovaný pritom nepoprel, že by
duplika (ne)bola skutočne odoslaná súdu do konania vedeného pred Okresným súdom Bratislava III
pod sp. zn. 26Cb/141/2019, resp. že by jej zaslanie a vykonanie nebolo v danom konaní účelné a
potrebné, alebo že by daný úkon vykonal sám, bez pričinenia žalobcu, preto oprávnenosť tarifnej (nie
hodinovej) odmeny žalobcu nemôže byť spochybnená. Rovnako i v prípade, keby námietky žalovaného

boli vo vzťahu k vyúčtovaniu preddavkovej faktúry č. 2020017 zo dňa 30.03.2020 v celom rozsahu
dôvodné, ich posúdenie je absolútne irelevantné z dôvodu, že zaplatenie preddavkovej faktúry nie je
predmetom konania. Akákoľvek účelnosť priebežne účtovaných úkonov právnej služby podľa počtu
hodín ich poskytovania v zmysle čl. II bod 1 Zmluvy preto nie je pre posúdenie otázky poskytnutia
odmeny podľa § 9, § 10 ods. 1 v spojení s § 16 ods. 3 (režijný paušál) a § 18 ods. 3 (DPH) Vyhlášky
smerodajnáapodstatná.Žalobcasprávnedôvodil,ževyčíslenieodmenyadvokátanevychádzalozpočtu

hodín vynaložených žalobcom na poskytnuté právne služby, ale vychádzalo zo základnej sadzby tarifnej
odmeny za jeden úkon právnej služby stanovenej Vyhláškou č. 655/2004 Z. z., vzhľadom k čomu je
pre posúdenie nároku žalobcu irelevantné, koľko hodín vynaloží na právne služby, pretože konečné
vyúčtovanie nevychádza z hodinovej odmeny. Odvolací súd je preto jednoznačne názoru, že súd prvej
inštancie nepochybil, keď neskúmal opodstatnenosť jednotlivých úkonov právnej služby z hľadiska počtu

hodín účtovaných preddavkovou faktúrou č. 2020017 zo dňa 30.03.2020.

30. Žalovaný v odvolaní namietal, že žalobcovi nárok na zaplatenie žalovanej istiny doposiaľ nevznikol,
a to s ohľadom na ustanovenie čl. II ods. 1 Zmluvy, podľa ktorého žalobcovi vzniká nárok na tarifnú
odmenu až po právoplatnom skončení súdneho sporu vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod

sp. zn. 26Cb/141/2019. Predmetné ustanovenie zároveň predpokladá vystavenie a následné doručenie
zúčtovacej faktúry až po právoplatnom ukončení súdneho sporu. Súdny spor vedený na Okresnom súde
Bratislava III sp. zn. 26Cb/141/2019 však doposiaľ nebol právoplatne ukončený. Súd prvej inštancie
nezdôvodnil, na základe čoho dospel k záveru, že žalobca má po ukončení zmluvného vzťahu so
žalovaným nárok na zaplatenie tarifnej odmeny v zmysle § 9 a nasl. Vyhlášky, a nie nárok na hodinovú

odmenu za reálne poskytnuté úkony právne služby (á 90,- eur bez DPH za každú aj začatú hodinu), v
zmysle čl. II bod 1 veta druhá Zmluvy, ktorých účelnosť žalovaný rozporoval.

31. V prvom rade je odvolací súd rovnakého právneho názoru ako súd prvej inštancie, že nárok
žalobcu vznikol okamihom zániku právneho vzťahu založeného Zmluvou o poskytovaní právnej pomoci

a to s poukazom na odvolanie plnej moci žalovaným v zmysle čl. V bod 2 Zmluvy v spojení s §
571 ods. 2 ObZ. Odvolací súd dáva do pozornosti, že Zmluva neobsahuje osobitné ustanovenia pre
prípad jej predčasného ukončenia, t.j. nepočítala so situáciou, ako sa zmluvné strany pre daný prípad
medzi sebou vysporiadajú, preto nastupuje zákonná dikcia ustanovenia § 574 ods. 4 ObZ. V zmysle
daného ustanovenia má potom žalobca okrem iného nárok na zaplatenie primeranej časti odplaty.

Je nevyhnutné poznamenať, že žalovaný vôbec nespochybňuje súdom prvej inštancie použitý § 574
ods. 4 ObZ. Podľa názoru odvolacieho súdu sa právo vystavenia a zaplatenia konečnej vyúčtovacej
faktúry stanovenej v čl. II bod 1 Zmluvy síce viaže na právoplatné skončenie súdneho sporu, avšak
zjavne za predpokladu, že žalobca je stále advokátom žalobcu na základe platne udelenej plnej moci.
Skutočnosť, že je nevyhnutné rozlišovať obe situácie, vyplýva aj z ustanovenia článku V, kedy Zmluva

predpokladá jej ukončenie nielen právoplatnosťou rozhodnutia o merite sporu, ktorý je predmetom
poskytovania právnych služieb podľa danej Zmluvy, ale aj odvolaním plnej moci zo strany klienta (ako
aj odstúpením advokátky od Zmluvy). Zároveň je nutné prihliadnuť na skutočnosť, že žalobca by sa
nemal ako dozvedieť, kedy došlo k právoplatnému skončeniu konania, v ktorom bol predtým právnym
zástupcom žalovaného. Z ust. čl. II bod 1 Zmluvy je teda zrejmé, že tento viazal konečnú fakturáciu (a

teda právo vzniku nároku) len na jeden spôsob ukončenia Zmluvy (právoplatnosť rozhodnutia o merite
sporu, ktorý je predmetom poskytovania právnych služieb) a neupravoval právo konečnej fakturácie
k inému spôsobu ukončenia Zmluvy (odvolanie plnej moci). V súvislosti s uvedeným je dôvodný odkaz
žalobcu na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/102/2018 zo dňa 23.04.2020, v zmysle
ktorého: „V danom prípade predmetom príkaznej zmluvy bolo zastupovanie žalovaného žalobkyňou

vykonať bolo zastupovanie žalovaného v konaní pred Okresným súdom Bratislava III vedenom pod sp.
zn. 13C/48/2003. K zániku príkaznej zmluvy došlo jej vypovedaním zo strany žalovaného, ešte pred
právoplatným skončenia súdneho konania. Právo na odmenu žalobkyni preto vzniklo zánikom právneho
vzťah založeného zmluvou o poskytovaní právnych služieb. Opodstatnenosť tohto právneho názorudovolací súd odôvodňuje s odkazom na rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. III.US 125/2018, III.US
339/2010.“

32. Odvolací súd je zároveň názoru, že súd prvej inštancie dal jasnú odpoveď na to, prečo má žalobca
po ukončení zmluvného vzťahu so žalovaným nárok na zaplatenie tarifnej odmeny v zmysle § 9 a nasl.
Vyhlášky, a nie nárok na hodinovú odmenu za reálne poskytnuté úkony právne služby (á 90,- eur bez
DPH za každú aj začatú hodinu), v zmysle čl. II bod 1 veta druhá Zmluvy, ktorých účelnosť žalovaný
rozporoval. Súd prvej inštancie poukázal na znenie § 574 ods. ObZ s tým, že žalobca ako mandatár má

nárok na zaplatenie primeranej časti odplaty, ktorej výška sa bude odvodzovať od dohodnutej (ak nie je
dohodnutá, tak od obvyklej) odplaty, ktorá by žalobcovi patrila, ak by zariadil celú obchodnú záležitosť
pre mandanta. Žalobca ako mandatár má preto právo na takú časť odmeny, ktorá vyjadruje pomer
medzi celou činnosťou, ktorá mala byť vykonaná podľa obsahu mandátnej zmluvy a medzi skutočne
a riadne uskutočnenou činnosťou do okamihu ukončenia zmluvy výpoveďou mandanta. Odvolací súd
na margo uvedeného len dopĺňa, že hodinová odmena bola v zmysle čl. II bod 1 Zmluvy dohodnutá

len pre účely vystavenia preddavkových faktúr, t.j. pre účely tzv. priebežného platenia odmeny, avšak
odmena ako konečná odplata v zmysle § 566 ods. 1 ObZ, z ktorej sa vypočíta aj jej pomerná časť
v zmysle § 574 ods. 4 ObZ, bola dohodnutá ako tarifná odmena v zmysle § 9 a nasl. Vyhlášky a nie
ako odmena hodinová. Nebolo preto potrebné sa vysporiadavať s námietkami žalovaného ohľadom
účelnosti počtu hodín vynaložených žalobcom na poskytnutie právnych služieb, ktoré boli podkladom

pre preddavkovú faktúru č. 2020017 (žalovaný zjavne omylom uviedol faktúru č. 2020023, ktorá však
nebola preddavkovou faktúrou a ani nebola vystavená 30.03.2020 - pozn. odvolacieho súdu) zo dňa
30.03.2020.

33. Žalovaný ďalej namietal, že žalobca je advokát, preto jeho zastupovanie v konaní advokátom nie

je účelné a odôvodnené, spôsobuje zbytočné navyšovanie trov konania. Preto žiadal, aby odvolací súd
nepriznal žalobcovi náhradu trov konania. Odvolací súd vo vzťahu k uvedenej námietke uvádza, že trovy
právneho zastúpenia žalobcu, ako osoby odborne spôsobilej na samostatné zastupovanie v konaní bez
právnej pomoci, považoval za trovy účelne vynaložené, pretože pojem „účelný“ je potrebné s poukazom
na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/16/2014 z 29.09.2015 nevyhnutne chápať ako určitú

poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, pred nadbytočnými či nadmernými nákladmi.
Vzhľadom na ústavne garantované právo na právnu pomoc nie je možné prostredníctvom uvedeného
termínu (neúčelne vynaložené náklady konania) vymedziť kategóriu subjektov, ktorá by tak z hľadiska
právnehozastúpeniamalaodlišnépostavenie,atakjejdefactoprávonazastúpenieadvokátomvkonaní
upierať a z hľadiska ostatných účastníkov ju diskriminovať. Žalobcu ani žiadneho účastníka nie je možné

sankcionovať tým, že mu nebude priznaná náhrada nákladov zodpovedajúca výške odmeny advokáta
s tým, že sa mohol v konaní brániť sám. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je totiž aj právo
na úhradu účelne vynaložených trov konania.

34. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti považoval odvolací súd námietky žalovaného za zjavne

neopodstatnené, kedy žalovaný v odvolaní neuviedol žiaden dôvod, ktorý by spochybňoval skutkové či
právne závery súdu prvej inštancie.

35. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani
nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku, odvolací súd dospel k záveru,

že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími
dôvodmi v zmysle § 380 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP vo výroku
ako vecne správny potvrdil.

36. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §

255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
voči žalovanému vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

37. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).