Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. apríl 2025

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 11Csp/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124417060
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Káčeriková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2025:6124417060.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyoou JUDr. Alenou Káeerikovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

IEO: 35 724 803, so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská eas? Ružinov, právne zastúpený
Remedium Legal, s.r.o., IEO: 53 255 739, so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská eas?
Ružinov proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, právne zastúpený Advokátska
kancelária JUDr. Peter Malcho, s.r.o., IEO: 55 962 165, so sídlom 034 92 Stankovany 549, o zaplatenie
20.000,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania dňa 31.10.2024
žiadal žalobca, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu istinu vo výške 20.000,- Eur, neuhradenie
riadneho úroku vo výške 4.136,82 Eur, neuhradený úrok z omeškania vo výške 2.245,46 Eur ako aj trovy
konania. V žalobe žalobca uviedol, že na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej
podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka zo dňa 13.11.2020 medzi postupcom Všeobecná úverová
banka, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155 a žalobcom a na základe Žiadosti o postúpenie
a prevod zo dňa 07.03.2024 postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Žalobca v tejto

súvislosti uviedol, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu
v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po
dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Ďalej žalobca uviedol, že postupca uzatvoril so žalovaným dňa
03.09.2019Zmluvuč.263268111030919,ktorejsúčasťousúVšeobecnéobchodnépodmienkypostupcu
vznenízmienaichdodatkov.Nazákladetaktouzavretejzmluvyposkytolpostupcažalovanémupeňažné
prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov
ako aj podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli upravené v zmluve a vo

Všeobecných obchodných podmienkach. Zmluva podľa slov žalobcu obsahuje všetky znaky a spĺňa
všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ustanovenia § 497 a § 507 Obchodného zákonníka
a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Uviedol ďalej, že žalovaný napriek opakovaným
výzvam postupcu neplnil splátky v stanovených termínoch, čím porušil svoju povinnosť zo zmluvy.
Dostal sa tak do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako tri mesiace, pričom bol súčasne
upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru, v dôsledku čoho postupca v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 OZ k 23.02.2022 vyhlásil

mimoriadnu splatnosť úveru. V tejto súvislosti ďalej žalobca uviedol, že podľa jeho právneho názoru
došlo k uplatneniu práva podľa § 565 OZ v spojení s ustanovením § 53 ods. 9 OZ v prejednávanom
prípade pre nesplnenie splátky splatnej dňa 18.11.2021. Podľa slov žalobcu nie je povinný právne
posúdiť pre nesplnenie ktorej splátky uplatňuje právo podľa § 565 OZ v spojení s ustanovením § 53ods. 9 OZ. Úlohou veriteľa pri uplatnení tohto práva je len sledovať splnenie podmienok vyžadovaných
uvedenými zákonnými ustanoveniami, pričom ak toto právo uplatní po splnení týchto podmienok, je
tento úkon jednoznačne platný, a to bez ohľadu na to, či veriteľ stanovil splátku, pre nesplnenie ktorej sa

domnieva, že došlo k uplatneniu tohto práva. Uvedené nevyplýva z právnych predpisov, keďže veriteľ
je povinný skutkovo vymedziť stav, avšak právne posúdenie je už výhradne vecou súdu. Ak by totiž
aj veriteľ „určil“ za nesplnenú splátku, pre ktorú toto právo podľa jeho názoru uplatnil inú splátku než
tú, ktorá podľa právneho posúdenia súdu zosplatnenie vyvolala, podľa žalobcu nespôsobovalo by to
neplatnosť uvedeného právneho úkonu a ani dôvod na nevyhovenie podanej žaloby. Ak by teda súd

aj hypoteticky pri riešení právnej otázky pre nesplnenie ktorej splátky došlo k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti dospel k iným právnym záverom ako žalobca, potom súd nie je viazaný právnym názorom
žalobcu a je povinný posúdiť vec podľa právnych noriem, ktoré na zistený skutkový stav dopadajú.
Žalobca zastával názor, že postupca využil právo podľa § 565 OZ v súlade so zákonom, kedy pred jeho
uplatnením postupoval podľa § 53 ods. 9 OZ a v lehote nie kratšej ako 15 dní upozornil dlžníka na jeho
možné uplatnenie. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu

27.293,01 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 21.455,48 Eur, z riadneho úroku vo výške 4.136,82
Eur, z úroku z omeškania vo výške 2.225,46 Eur a z poplatkov vo výške 105,25 Eur v súlade s prílohou
k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej
v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu
postúpenia pohľadávky. Žalovaný po postúpení pohľadávky nevykonal žiadne úhrady. Žalovaná suma

podľa slov žalobcu predstavuje sumu 26.362,28 Eur, ktorá pozostáva z neuhradenej sumy 20.000,- Eur,
zneuhradenéhoúrokuvovýške4.136,-Eurazneuhradenéhoúrokuzomeškaniavovýške2.225,46Eur.
Zvyšnú časť dlžnej sumy vo výške 1.560,73 Eur, ktorá pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške
1.455,48 Eur a z neuhradených poplatkov vo výške 105,25 Eur si žalobca v tomto konaní neuplatnil.
K začiatku plynutia premlčacej doby žalobca poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/224/2021 zo

dňa30.11.2022.Podľa§103OZplneniepristratevýhodysplátokpremlčaciadobaceléhozvyšnéhodlhu
už od splatnosti splátky pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak je tomu ale pri strate výhody
splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods. 9 OZ začne premlčacia doba plynúť prvý
deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky pre nesplnenie ktorej
sa stal splatný celý dlh za podmienky, že v lehote uvedených troch mesiacov od omeškania uplynula

tiež 15 dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa. Až vtedy sa totiž môže veriteľ s úspechom obrátiť na
súd po prvýkrát.

2. Žalobca si tak žalobou uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania, a to vo výške 5 % ročne
zo sumy 20.000,- Eur od 08.03.2024 do zaplatenia.

3. Okresný súd Banská Bystrica v konaní sp. zn. 16Up/1869/2024 dňa 20.11.2024 vydal platobný
rozkaz, ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný
v zákonnej lehote odpor, v ktorom uviedol, že neuznáva žalobcom uplatnený návrh a to v celom
rozsahu. Podľa jeho slov z neho nie je zrejmé, aká suma bola zo strany žalovaného uhradená na

účet právneho predchodcu žalobcu a aká suma po postúpení pohľadávky na účet žalobcu, a akým
spôsobom boli tieto platby započítané, koľko išlo na istinu, úroky a poplatky spojené s omeškaním.
Žalobca v podanom žalobnom návrhu podľa slov žalovaného neuviedol, akým spôsobom bola overená
bonita klienta, pričom poukázal na ustanovenie § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úverochavnadväznostinauvedenénaustanovenie§11ods.2citovanéhozákona,vzmyslektorého,ak

veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods.
1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods.
1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch,
výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaj z príslušnej databázy alebo

registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie
povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42. Zmluva podľa
slov žalovaného obsahuje nesprávny údaj o celkovej čiastke spojenej so zaplatením úveru, ktorý bol
použitý pri výpočte RPMN, čo má za následok aj nesprávny údaj o RPMN. Celkovú čiastku spojenú
so zaplatením úveru podľa žalovaného predstavuje súčin mesačnej splátky vrátane poistného a počtu

mesačných splátok 346,77 Eur x 96 = 33.289,92 Eur. Keďže právny predchodca žalobcu pri výpočte
RPMN použil nesprávny údaj o celkovej čiastke spojenej so zaplatením úveru v zmysle zmluvy vo
výške 31.345,92 Eur, v rámci ktorej nie je zahrnuté zmluvné poistenie a ktorý bol použitý pri výpočte
RPMN, zmluva obsahuje nesprávny údaj o RPMN, v rámci ktorého nebol zahrnutý poplatok za poistenie.Uvedené podľa žalovaného má za následok, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov. Nad rámec
uvedeného žalovaný uviedol, že keďže zmluva obsahuje vyššie uvedené nesprávne údaje, má to za
následok, že neobsahuje všetky predpoklady použité pri výpočte RPMN. Žalovaný žiadal súd, aby

podrobil túto zmluvu súdnemu prieskumu, či neobsahuje aj iné obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ods.
2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
V ďalšom žalovaný uviedol, že podľa jeho názoru pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru neboli
splnené podmienky v zmysle § 53 ods. 9 a § 165 OZ, a to ak súd vyhodnotí, že zmluva o úvere
je bezúročná a bez poplatkov, žalovaný nebol ku dňu vyhotovenia listu zo dňa 29.12.2021 (č.l. 51

súdneho spisu) v omeškaní so žiadnou mesačnou splátkou, nakoľko bol povinný uhrádzať len mesačnú
splátku istiny poskytnutého úveru vo výške 260,42 Eur ( 25.000,- Eur/96). Vzhľadom na to, že žalobca
nepostupoval pri poskytnutí úveru s odbornou starostlivosťou v zmysle § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010
Z.z., nie je oprávnený požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, a preto je list zo dňa
29.12.2021 neplatný právny úkon.

4. Žalobca ďalej podľa slov žalovaného nepreukázal, že došlo k doručeniu listu zo dňa 29.12.2021,
nakoľko poštový podací hárok (č.l. 60 súdneho spisu) nepreukazuje doručenie uvedeného listu
adresátovi a zároveň nebolo preukázané, že právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť
úveru do zročnosti najbližšej nasledujúcej splátky v zmysle § 565 OZ.

5. Z tretej upomienky ako ani zo samotného vyhlásenia mimoriadnej splatnosti nie je zrejmé, pre
omeškanie s ktorou mesačnou splátkou bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, a preto sú úkony
v zmysle § 37 ods. 1 OZ pre neurčitosť neplatnými právnymi úkonmi.

6. V ďalšom žalovaný poukázal na ustanovenie § 17 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. s tým, že nakoľko

neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, žalobca nepreukázal
existenciu výzvy v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách, zároveň, keďže v čase postúpenia pohľadávky
ešte nenastala konečná splatnosť úveru, došlo k postúpeniu tzv. „živého úveru“, čo je v rozpore
s ustanovením § 17 Zákona č. 129/2010, a preto rovnako Zmluva o postúpení pohľadávky je neplatným
právnym úkonom v zmysle ustanovenia § 39 OZ. Žalobca teda nepreukázal splnenie podmienok pre

platné postúpenie pohľadávky v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách, a teda žalobca
nemá v danom konaní aktívnu vecnú legitimáciu.

7. Žalobca podľa svojich slov v konaní uplatnil svoju pohľadávku vyplývajúcu mu z uzatvorenej Zmluvy
o úvere, ktorú pohľadávku uplatnil v celosti zosplatnenú. Z dôvodu neurčitosti právnych úkonov podľa §

53 ods. 9 OZ treba podľa slov žalovaného vysloviť neplatnosť výzvy a okamžitého zosplatnenia, a teda
je nutné konštatovať, že žalobca nepreukázal vznik nároku tak, ako ho uplatnil v žalobe. S poukazom
na uvedenú neplatnosť úkonov je teda nutné zamietnuť žalobný nárok ako celok, keď nie je možné
priznať žalobcovi plnenie z jednotlivých už splatných a nepremlčaných splátok, a to s poukazom na
vymedzenie žaloby v zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 CSP, ktorou žalobou žalobca uplatnil svoj nárok

akozosplatnený,vcelosti.Súdbynemoholpodľažalovanéhopostupovaťspôsobompriznaniasplatných
a nepremlčaných splátok, keď by uplatnením predmetného postupu konal v rozpore s CSP. Súd je totiž
viazaný žalobným návrhom žalobcu, keď aj zmena prípadných skutkových tvrdení zo strany žalobcu by
predstavovala zmenu žaloby, ktorá je v spotrebiteľských sporoch neprípustná, ak je žalovaný spotrebiteľ.
Keďže žalobca uplatnený návrh skutkovo vymedzil ako plnenie z predčasne zosplatneného úveru, nárok

nemožno posudzovať ako plnenie jednotlivých nezosplatnených mesačných splátok, nakoľko by išlo
o odlišný nárok.

8. V rámci repliky žalobca uviedol, že k námietke žalovaného, že zo žaloby žalobcu nie je zrejmé,
aká suma bola zo strany žalovaného uhradená na účet právneho predchodcu žalobcu a aká suma po

postúpení pohľadávky na účet žalobcu, tak podľa slov žalobcu prílohou žaloby je špecifikácia postúpenej
pohľadávky, na prvej strane ktorej je prehľadná tabuľka s informáciou o úhradách žalovaného a ich
započítaní (č.l. 65 súdneho spisu). Vyplýva z nej, že postupca žalovanému poskytol prostriedky vo výške
25.000,- Eur, z ktorých žalovaný vrátil len sumu 6.864,41 Eur, z ktorej bola na istinu započítaná suma
3.544,52 Eur, na úrok suma 2.816,94 Eur, na poplatky suma 16,- Eur, na úrok z omeškania suma 16,- Eur

a na poistenie suma 486,- Eur s tým, že po postúpení pohľadávky žalovaný nevykonal žiadne úhrady.
K posudzovaniu schopnosti žalovaného splácať úver žalobca uviedol, že veriteľ je pri posudzovaní
schopnosti splácať úver povinný brať do úvahy dobu, na ktorú sa úver poskytuje, príjem spotrebiteľa,
údaje o existujúcich záväzkoch získané z jedného alebo viacerých registrov a výšku nákladov nazabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa § 7 ods. 2 písm. b) Zákona č. 129/2010
Z.z. Na účel vypočítania týchto nákladov musí veriteľ poznať údaje o počte osôb, voči ktorým má
spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť. Tento údaj poskytuje veriteľovi spotrebiteľ, nakoľko poskytovateľ

úveru tento údaj nemá možnosť získať z verejných zdrojov. Veriteľ je povinný pred poskytnutím úveru
vypočítať limit, pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, z údajov podľa § 7
ods. 2 zákona, pričom jeho výsledná hodnota nesmie prekročiť hodnotu 1. Metodiku výpočtu limitu
ukazovateľa schopnosti splácať (ďalej len „DSTI“) stanovilo opatrenie v ustanovení § 2 ods. 1, pričom
vzorec na jej výpočet je nasledovný:

DSTI = Výdavky/príjem – náklady na zabezpečenie základných životných potrieb.

9. V konkrétnom prípade veriteľ postupoval tak, že existujúce záväzky žalovaného overil dopytom do
úverového registra, kde zistil, že spotrebiteľ mal v čase poskytnutia úveru tri existujúce splátkové úvery
s mesačnou splátkou 37,- Eur, 303,- Eur a 206,- Eur. V zmysle úverovej zmluvy (č.l. 37 súdneho

spisu) bol úver s mesačnou splátkou 206,- Eur refinancovaný a jeho splátka tak zanikla. Žalovaný
v žiadosti o úver deklaroval, že je zamestnaný na dobu neurčitú (B. E. F., F.) s čistým príjmom za
posledné tri mesiace vo výške 1.103,23 Eur, 1.241,99 Eur a 1.488,29 Eur. Tento príjem bol overený
nezávislým dopytom do sociálnej poisťovne v súlade s ustanovením § 5 ods. 5 písm. g) Opatrenia,
pričom veriteľ overoval minimálny potrebný príjem 1.583,- Eur v hrubom. V tejto súvislosti žalobca

poznamenal, že dopyt do sociálnej poisťovne nevylučuje aj vyššiu výšku príjmu spotrebiteľa, nakoľko
sociálna poisťovňa negeneruje konkrétnu výšku príjmu, ale „odpovedá na otázky“ - v prejednávanom
prípade, či za predposledný mesiac vymeriavací základ od všetkých zamestnávateľov žalovaného bol
aspoň 1.583,- Eur, či u zamestnávateľa B. dosiahol priemerný vymeriavací základ za posledné tri
mesiace aspoň 1.583,- Eur, či má žalovaný priemerný vymeriavací základ za posledné tri mesiace

aspoň 1.583,- Eur. V rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb bral veriteľ do úvahy
minimum žalovaného, nakoľko žalovaný v žiadosti neuviedol žiadne vyživované dieťa s tým, že uviedol,
že je rozvedený. Životné minimum na členov domácnosti spotrebiteľa ku dňu poskytnutia úveru bol vo
výške 210,20 Eur.

10. Výpočet podľa žalobcu DSTI bol teda realizovaný nasledovne: 340 + 250,99 + 20,55 to všetko deleno
1.277,83 Eur – 210,20 = DSTI = 0,67.

11. S ohľadom na ustanovenie § 2 ods. 5 Opatrenia sa ukazovateľ schopnosti splácať úver nesmel
úver ku dňu uzavretia úveru prekročiť hodnotu 0,80, nakoľko veriteľ bol v čase poskytnutia úveru

povinný zohľadniť povinnú rezervu vo výške 20 % rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu
spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa, životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkami na inú osobu,
voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej rozhodnutím súdu. Veritelia podľa slov
žalobcu nie sú povinní žiadať preukázanie konkrétnych mesačných výdavkov (napr. faktúry za telefón,

bývanie a pod.). Uvedené nie je realizované z dôvodu zachovania transparentnosti, nakoľko v opačnom
prípade by spotrebiteľovi postačovalo zatajiť existujúce výdavky na zlepšenie svojej platobnej kapacity.
Žalobca preto zastával názor, že uplatňovanie paušálnych výdavkov v súlade s Opatrením a zákonom
č. 129/2010 Z.z. spĺňa predpoklady postupu s odbornou starostlivosťou. Zotrval žalobca na tom, že
jeho právny predchodca postupoval s odbornou starostlivosťou, a teda v súlade s uvedeným zákonom,

Opatrením a riadne overil bonitu klienta.

12. K namietanej RPMN žalobca uviedol, že v prejednávanom prípade predstavuje poistenie voliteľnú
doplnkovú službu. Uzatvorenie poistenia nebolo podmienkou uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere ani podmienkou získania úveru za ponúkaných podmienok. Zmluvný formulár obsahuje údaje

k poisteniu len v prípade, ak ho klient zvolí. Fakultatívnosť poistenia je podľa slov žalobcu vyjadrená
zákonompredpísanýmspôsobom.Poistenieúverubolofakultatívneaveriteľtaknemalzohľadniťsplátku
poistenia pri výpočte celkovej čiastky ani pri výpočte hodnoty RPMN, ktoré sú v zmluve vyjadrené
správne. Akékoľvek požiadavky žalovaného pre ďalšie vyjadrenie toho, či bol povinný pre získanie úveru
alebo získanie úveru za ponúkaných podmienok uzavrieť poistenie, by predstavovali extenzívny výklad

zákona č. 129/2010 Z.z. a ukladanie povinností, ktoré zákon neustanovuje.

13. Podľa názoru žalobcu bol poskytnutý úver riadne zosplatnený. Výzva zo dňa 29.12.2021 ako aj
výzva zo dňa 23.02.2022 napĺňajú podľa jeho slov požiadavku písomnej výzvy v zmysle ustanovenia §92 ods. 8 zákona o bankách. Z uvedeného ustanovenia nevyplýva povinnosť banky osobitne oznamovať
klientovi možnosť postúpenia pohľadávky na tretiu osobu. Výzva banky adresovaná dlžníkovi v zmysle
citovaných ustanovení nemusí obsahovať ďalšie osobitné náležitosti než tie, ktoré sú v ňom explicitne

vyjadrené. Z predmetnej výzvy na zaplatenie pohľadávky nemusí výslovne vyplývať, že ak dlžník
predmetnú sumu neuhradí, veriteľ pristúpi k postúpeniu pohľadávky. Obsahovou náležitosťou výzvy
na plnenie pred postúpením pohľadávky prípadne oznámenia o zosplatnení úveru teda nemusí byť
upozornenie, že ak dlžník dlžnú sumu neuhradí, veriteľ pristúpi k postúpeniu pohľadávky.

14. Pokiaľ ide o špecifikáciu splátky, pre nezaplatenie ktorej veriteľ uplatňuje právo podľa § 56 OZ,
žalobca odkázal na uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo/123/2022 zo dňa 30.01.2024, v zmysle ktorého
sa „dovolací súd nestotožnil s názorom, ktorý prezentovali dovolatelia, že špecifikácia splátky, pre
ktorú dochádza k zosplatneniu by mala byť podmienkou platnosti predčasné zosplatnenia dlhu. Žiadnu
takúto povinnosť (uviesť v zosplatnení konkrétnu splátku) zákon veriteľovi neukladá. Dovolací súd
tiež nepovažuje za potrebné na tomto mieste viesť polemiku o tom, či je určenie splátky, ktorá

vyvolala zosplatnenie, skutkovou alebo právnou otázkou (skutkovou otázkou nesporne je označenie
takejto splátky vo výzve na zaplatenie alebo v samotnom zosplatnení, ak však tieto listiny vymedzenie
relevantnej splátky neobsahujú, je jej určenie na účely začatia počítania premlčacej doby len právnym
konštruktom). Považuje však za vhodné uviesť, že pokiaľ sa vykonaným dokazovaním nepreukáže
opak, treba vychádzať z princípu racionálneho správania účastníkov zmluvných vzťahov, ktorí konajú

v súlade so zákonom, a teda vzhľadom na ustanovenie § 565 druhej vety OZ je potrebné predpokladať,
že zosplatnenie bolo vyvolané tou splátkou, ktorá bola v čase zosplatnenia tri mesiace po splatnosti“.

15. Žalobca tak zastáva názor, že určenie splátky, pre ktorú dochádza k zosplatneniu úveru je vecou
právneho posúdenia, ktoré vykoná príslušný súd. V tejto súvislosti tiež poukázal na novelu Občianskeho

zákonníka účinnú od 01.11.2024.

16. V rámci dupliky žalovaný uviedol, že pri skúmaní schopnosti splácať spotrebiteľský úver žalobca
nezískal od žalovaného žiadne údaje o jeho nákladoch na stravu, bývanie a celkovo na živobytie, pričom
z dôkazov, ktoré si žalobca zaobstaral si nemohol podľa slov žalovaného urobiť reálny obraz o tom, aká

suma ostane žalovanému po odpočítaní všetkých nákladov na živobytie. Pri skúmaní výdavkov musí
podľa slov žalovaného veriteľ vykonať audit domáceho rozpočtu dlžníka, aby splnil povinnosť odbornej
starostlivosti. Z ustanovenia § 7 ods. 27 veta posledná ZoSú plynie, že náklady na zabezpečenie
základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť je
nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom a na príjem

spotrebiteľa, nie sa tejto zákonnej povinnosti zbaviť odkazom na životné minimum, nakoľko to nie je
ratio zákona a tento postup nezohľadňuje individuálnosť životnej situácie toho ktorého spotrebiteľa
a jeho rodiny. Je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní preukázanie skúmania bonity klienta
žalobcom, dôkazné bremeno je na žalobcovi, aby tento preukázal, že bonitu žalovaného náležite skúma,
že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Cieľom

ustanovenia § 7 ods. 1 v spojitosti s ustanovením § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. je dosiahnuť, aby
dodávateľ vzal na zreteľ existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré
možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti
očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami
a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložených bežných

výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej
schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie zachovania do
budúcna. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa
tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak
z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie

zhromaždiť,vyhodnotiťichdostatočnosťarozhodnúť,čiaktoréinformáciejenevyhnutnéďalejoverovať.
Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný
získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na
jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou
starostlivosťou.

17. Žalovaný zotrval na svojom vyjadrení, že zmluva o úvere neobsahuje všetky predpoklady použité
pre výpočet RPMN, čo má za následok, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov. Keďže
v danom prípade ide o vopred pripravenú formulárovú zmluvu a žalobca nepreukázal, že žalovaný malmožnosťodmietnuťpoistenie,poplatokzapoisteniemusíbyťzahrnutýdovýpočtuRPMNakeďžeprávny
predchodca žalobcu poplatok za poistenie nezahrnul do výpočtu RPMN, zmluva obsahuje nesprávny
výpočet RPMN. S poukazom na vyššie uvedené podľa žalovaného je nepochybné, že ak zo strany

banky neboli náklady na poistenie zahrnuté do výpočtu RPMN, zmluva obsahuje v skutočnosti nižší údaj
o RPMN, ako by bol s týmito nákladmi, a teda zmluva obsahuje nesprávne údaje o RPMN v neprospech
spotrebiteľa, čo má za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúčelový a bez poplatkov.

18. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11.01.2024 sp.

zn. 2CoCsp/48/2023, v zmysle ktorého pokiaľ poistenie nie je podmienkou poskytnutia úveru, zmluva
musí byť v časti dojednania poistného transparentná a určitá, a to tak, aby bolo nad rámec akýchkoľvek
pochybností zrejmé, že spotrebiteľ sa dobrovoľne rozhodol pre poistenie, a to na základe všetkých
potrebných informácií, ktoré mu majú byť primerané vysvetlené. V prejednávanej veci žalobca predložil
súdu pretlačenú formulárovú zmluvu. Z obsahu zmluvy nevyplýva možnosť spotrebiteľa slobodne sa
rozhodnúť, či poistenie prijíma alebo odmieta. Žalobca nepreukázal spôsob dojednania poistného ani

skutočnosť, že spotrebiteľ mal možnosť poistenie odmietnuť.

19. Žalovaný ďalej zastáva naďalej názor, že tretia upomienka – pokus o zmier je jednostranným
právnym úkonom, ktorý z hľadiska jeho určitosti musí obligatórne obsahovať špecifikáciu (identifikáciu)
splátky, s ktorou je spotrebiteľ (v prejednávanom spore žalovaný) v omeškaní a ktorá zakladá dôvod na

vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Je podľa slov žalovaného si potrebné uvedomiť, že sa nejedná
iba o formálnu podmienku ale sa jedná o notifikačnú povinnosť dodávateľa voči spotrebiteľovi, ktorá
má umožniť spotrebiteľovi „dozvedieť sa“ o hroziacom následku spočívajúcom vo vyhlásení predčasnej
splatnosti úveru a tento následok odvrátiť. Preto práve uvedenie konkrétnej splátky je tou rozhodujúcou
skutočnosťou, ktorá musí byť voči spotrebiteľovi určito vyjadrená, nakoľko uvedenie „iba“ výšky dlhu,

s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní vykazuje podstatnú mieru abstrakcie a spotrebiteľ z takto vyjadreného
údaja nemôže bez ďalšieho určiť, ktorá splátka môže v budúcnosti založiť dôvodnosť predčasného
zosplatnenia resp. ktorú splátku považuje dodávateľ za splátku rozhodnú. V tejto súvislosti žalovaný
poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 31.07.2024 sp. zn. 7CoCsp/10/2024, v ktorom
okrem iného súdu uvádza, že konkretizovanie splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu spotrebiteľského

úveru je skutkovým tvrdením a nie právnym posúdením. Žalovaný tiež poukázal na rozhodnutie NS SR
sp. zn. 5Cdo/188/2023.

20. V závere žalovaný opäť zopakoval svoje vyjadrenia ohľadom toho, že výzva na č. listu 49 i 51 je
neplatný právny úkon ako aj na absenciu riadnej výzvy podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. V závere

žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal doručenie tretej upomienky – pokus o zmier, nakoľko poštový
podací hárok bez presnej identifikácie zásielky nepreukazuje doručenie tretej upomienky a tu opätovne
odkázal na výklad NS SR a rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo/133/2023 zo dňa 15.08.2024.

21. Súd nariadil pojednávanie na deň 24.04.2025, kedy sa dostavili právni zástupcovia strán sporu.

22. Právny zástupca žalobcu zotrval na svojich písomných vyjadreniach a žiadal žalobe v celom rozsahu
vyhovieť.

23. Právny zástupca žalovaného zotrval na svojich vyjadreniach k žalobe a žiadal žalobu v celom

rozsahu zamietnuť a priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania.

24. Na základe vykonaného dokazovania a predložených listinných dôkazov súd zistil tento skutkový
a právny stav:

25. Postupca Všeobecná úverová banka, a.s. uzatvorila so žalovaným dňa 03.09.2019 Zmluvu
o poskytnutí spotrebiteľského úveru „VÚB PÔŽIČKA“, v zmysle ktorej žalovanému poskytla peňažné
prostriedky v sume 25.000,- Eur. Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretej podľa § 524
a nasl. OZ zo dňa 13.11.2020 medzi postupcom Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, IČO:
31320155ažalobcomanazákladežiadostiopostúpenieaprevodzodňa07.03.2024postúpilpostupca

(VÚB) na žalobcu pohľadávku voči žalovanému, pričom žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky
napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného
záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Žalovaný napriek opakovaným
výzvam postupcu, v ktorých ho postupca v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníkaupozorňoval v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy.
S ohľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu

ako tri mesiace, pričom bol súčasne upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia
práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, postupca súvis s príslušnými ustanoveniami zmluvy
a ustanovením § 53 ods. 9 OZ k 23.02.2022 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval
žalovaného na úhradu žalovanej sumy. Žalobca zotrvával v žalobe na tom, že došlo k uplatneniu práva
podľa § 565 OZ v spojení s ustanovením § 53 ods. 9 OZ, a to pre nesplnenie splátky splatnej dňa

18.11.2021. Podľa žalobcu nie je povinný právne posúdiť, pre nesplnenie ktorej splátky uplatňuje právo
podľa § 565 OZ v spojení s ustanovením § 53 ods. 9 OZ. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu
postúpenia pohľadávky sumu vo výške 27.923,01 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 21.455,48
Eur, riadneho úroku vo výške 4.136,82 Eur, z úroku z omeškania vo výške 2.225,46 Eur a z poplatkov
vo výške 105,25 Eur v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje,
že výška špecifikácie pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom

a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Podľa žalobcu žalovaná suma tak
predstavuje sumu vo výške 26.362,28 Eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny vo výške 20.000,-
Eur, neuhradeného riadneho úroku vo výške 4.136,82 Eur a z neuhradeného úroku z omeškania vo
výške 2.225,46 Eur. Zvyšnú časť dlžnej sumy vo výške 1.560,73 Eur, ktorá pozostáva z neuhradenej
istiny úveru vo výške 1.455,48 Eur a z neuhradených poplatkov vo výške 105,25 Eur si žalobca v tomto

konaní neuplatnil.

26. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.07.2016 do 31.12.2016
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na

základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

27. Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie:
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, 5a)

b) veriteľom fyzická alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci
svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru
a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,
i) ročnou percentuálnou mierou nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

28. Podľa § 9 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
sú:
1. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej
jednojejvyhotovenievlistinnejpodobealebonainomtrvanlivommédiu,ktoréjedostupnéspotrebiteľovi.
2. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18)

musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru
k) Ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov

l) Výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
z) Priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku
dňu podpisu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny

štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský
úverpriZmluváchospotrebiteľskomúvereuzatvorenýdo15.kalendárnych dnípozverejnenípriemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnotaročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

29. Podľa § 11 citovaného zákona dôsledky porušenia povinnosti:
1. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až
l), s), z) a a)
d) v Zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávna ročná percentuálna miera

nákladov v neprospech spotrebiteľa.

30. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

31. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

32. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.

33. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

34. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

35. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.

Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

36. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.01.2019
do 31.12.2019, t.j. v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto

zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

37. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
01.01.2019 do 31.12.2019, t.j. v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, veriteľ je pred uzavretím zmluvy
ospotrebiteľskomúverealebopredzmenoutejtozmluvyspočívajúcejvnavýšeníspotrebiteľskéhoúveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,

príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

38. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.01.2019 do
31.12.2019, t.j. v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať

písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť
v záhlaví zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“ v príslušnom
gramatickom tvare.

39. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.01.2019
do 31.12.2019, t.j. v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu+

ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako
u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu
c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené
rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia,

d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných
a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej

úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú
istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu
v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.

40. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.01.2019
do 31.12.2019, t.j. v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
sa bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. d), e), g) až i), l) a p).

41. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.01.2019 do
31.12.2019, t.j. v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťoupodľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti

splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj
porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

42. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.01.2019 do
31.12.2019, t.j. v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa
postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto

zákona alebo osobitného predpisu 18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru

43. Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách č. 483/2004 Z.z., účinného od 01.03.2024 do 31.05.2024,
t.j. v čase žiadosti o postúpenie a prevod, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť

písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu
klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere
podľa osobitného predpisu87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu 87ad. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky

omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť

informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

44. V konaní mal súd za nesporné skutočnosti preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný
uzavreli dňa 03.09.2019 Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „VÚB PÔŽIČKA“, na podklade

ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 25.000,- Eur a nesporným bolo,
že žalovaný nesplácal úver riadne a včas.

45. Medzi sporné skutočnosti, ktoré súd vyhodnotil patrí, či zmluva obsahuje všetky náležitosti
vyžadujúce zákonom č. 129/2010 Z.z., či je údaj o RPMN uvedený/neuvedený v správnej výške, či

právny predchodca riadne skúmal bonitu žalovaného pred poskytnutím spotrebiteľského úveru alebo
nie, či bol úver zosplatnený platne resp. či sú písomnosti právneho predchodcu žalobcu na č.l. 49
a 51 platnými právnymi úkonmi, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávku z právneho predchodcu
na žalobcu t.j. aktívna vecná legitimácia žalobcu a absencia riadnej výzvy podľa ustanovenia § 92 ods.
8 zákona o bankách a v závere, či bola výzva z č.l. 51 riadne doručená žalovanému – odkaz „len“ na

poštový podací hárok č.l. 60.

46. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že v Zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedený správny údaj
o celkovej čiastke, ktorú bude musieť spotrebiteľ zaplatiť t.j. výška požičanej istiny a úroky a prípadne
náklady spojené s spotrebiteľským úverom, s týmto súd súhlasí. Právny predchodca žalobcu totiž

v zmluve na rube č.l. 38 uvádza, že celková čiastka, ktorú musí dlžník t.j. žalovaný zaplatiť predstavuje
sumu 31.345,92 Eur, avšak pri splátke vo výške 346,77 Eur tam uvedenej by mala celková čiastka, ktorú
musí žalovaný zaplatiť predstavovať sumu 33.289,92 Eur (346,77 Eur x 96 mesiacov splácania úveru).
Uvedením nesprávnej celkovej čiastky v nesprávnej výške tak právny predchodca žalobcu zavádzalžalovaného spotrebiteľa v otázke celkovej čiastky úveru z dôvodu ktorého je potrebné vychádzať z toho,
ako keby v Zmluve o úvere celkovú čiastku úveru neuvádzal.

47. S poukazom na uvedené nie je tiež uvedený ani správny údaj o RPMN vo výške 5,99 %, keďže
pri jej výpočte právny zástupca žalobcu pracoval s celkovou čiastkou, ktorú musí žalovaný zaplatiť vo
výške 31.345,92 Eur a nie čiastkou 33.289,92 Eur ako je uvedené vyššie. Dohodnutý RPMN právny
predchodca žalobu nezapočítal ani poistenie, pričom žalobca v konaní navyše ani nepreukázal, že
poistenie bolo možné dojednať na dobrovoľnej báze, nakoľko z predloženej zmluvy vyplýva, že uzavretie

zmluvy znamenalo aj uzavretie poistného. Žalobca podľa názoru súdu s poukazom na formulárovú
zmluvu nepreukázal, že poistenie predstavovalo voliteľnú doplnkovú službu, a teda i poplatok za
poistenie mal byť zahrnutý do výpočtu RPMN. Potom oba údaje, tak údaj o celkovej čiastke, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť ako aj údaj o RPMN sú podľa súdu uvedené nesprávne, čo má s poukazom na
ustanovenie § 9 ods. 2 písm. h) v spojení s ustanovením § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010
Z.z. za následok, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ žalovaný v odpore tvrdil,

že ku dňu vyhotovenia listu zo dňa 29.12.2021 (č.l. 51) nebol v omeškaní so žiadnou splátkou, ktorú
mal v zmysle uzavretej zmluvy splácať v pravidelných splátkach po 346,77 Eur, tak s uvedeným sa súd
nestotožňuje, nakoľko ak úver predstavoval sumu 25.000,- Eur a súd konštatuje, že z dôvodu absencie
správneho údaju o celkovej čiastke, ktorú má žalovaný zaplatiť a správneho údaju o RPMN je úver
bezúročný a bez poplatkov, tak potom pri počte splátok úveru 96 mal žalovaný sumu 25.000,- Eur

splácať splátkami po 260,42 Eur (25.000/96). Z prehľadu splácania úveru (č.l. 65) vyplýva, že žalovaný
na úver celkovo uhradil čiastku 6.864,41 Eur, čo napokon ani nerozporoval (celá táto suma išla na
účet právneho predchodcu žalobcu, nakoľko po postúpení žalovaný už neuhradil žiadnu splátku), čo
pri splátke bez poplatkov a úrokov vo výške 260,42 Eur predstavuje cca 26,30 zaplatených splátok
(6.864,41/260,42Eur).Aktedasplatnosťprvejsplátkybolapodľazmluvydohodnutázmluvnýmistranami

na deň 18.09.2019 (rub č.l. 37) tak potom žalovaný uhradil všetky splátky od 09/2019 do 10/2021 vrátane
t.j. 26 celých splátok a časť splátky splatnej dňa 18.11.2021. Potom právny predchodca žalobcu listom
zo dňa 29.12.2021 (č.l. 51) bol oprávnený vyzvať žalovaného na úhradu dlžných splátok na úvere,
keďže v tom čase bol žalovaný v omeškaní so zaplatením splátky splatnej dňa 18.11.2021 (čiastočne)
i18.12.2021(vcelosti).Akprávnypredchodcanáslednepotomlistomzodňa23.02.2022(č.l.49)vyhlásil

okamžitú splatnosť úveru a ako tvrdí pre splátku splatnú dňa 18.11.2021, tak potom možno konštatovať,
že pre vyhotovovaní zosplatnenia dňa 23.02.2022 bol žalovaný skutočne v omeškaní so zaplatením
tejto splátky v dlhšej ako tri mesiace. Ak teda žalovaný tvrdí, že ku dňu 29.12.2021 nebol so žiadnou
splátkou v omeškaní, nemožno s ním súhlasiť. Vyššie uvedené však nič nemení na tom, že ak aj v čl.
VIII bod 1 písm. a) VOP (č.l. 46) bolo zakotvené právo právneho predchodcu žalobcu vyhlásiť predčasnú

splatnosť úveru, žalobca nezosplatnil úver riadne. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter predmetného
záväzkovo-právneho vzťahu je totiž nutné z úradnej povinnosti skúmať, či ku dňu vyhlásenia okamžitej
splatnosti predmetného úveru bol dodržaný zákonný postup podľa § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ pre
vyhlásenie okamžitej splatnosti predmetného úveru, a to s poukazom na ustanovenie § 52 ods. 2 vety
druhej OZ, z ktorého vyplýva, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy

prednostne použijú ustanovenia OZ aj keď by sa inak mali použiť normy Obchodného práva.

48. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ pred zosplatnením úveru vyžaduje výzvu veriteľa adresovanú
a preukázateľne doručovanú dlžníkovi s upozornením na aktuálny dlh a výslovným upozornením na
možnosť veriteľa požadovať zosplatnenie celého zvyšku dlhu naraz z dôvodu neplnenia si povinnosti

dlžníka. Predmetná výzva potom pre jej platnosť musí byť dostatočne určitá, to znamená, musí z nej byť
zrejmé, pre nezaplatenie ktorej splátky má následne dôjsť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru,
ktorým vyhlásením bude veriteľ požadovať zaplatenie celej pohľadávky. Podľa § 53 ods. 9 OZ právo
na jednorazové splatenie celej neuhradenej pohľadávky má veriteľ najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky spotrebiteľa. Ustanovenie § 565 OZ zase ustanovuje, že ak ide

o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky
len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.

49. Nakoľko v ustanovenie § 53 ods. 9 OZ predstavuje v spotrebiteľských zmluvách lex specialis oproti
všeobecnej norme § 565 OZ je potrebné ustáliť, že právo podľa § 53 ods. 9 OZ môže veriteľ vykonať

len po uplynutí zákonnej lehoty, ktorú je možné skrátiť, ale za predpokladu, že omeškanie s uvedenou
splátkou, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní viac ako tri mesiace trvá. Pred žiadosťou veriteľa na
zaplatenie celej pohľadávky sa ďalej vyžaduje, aby veriteľ v zákonom stanovenej lehote, ktorá nesmie
byť kratšia ako 15 dní upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia právapodľa § 565 OZ je teda podmienená aj tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva
upozorní spotrebiteľa na to, že toto právo využije. Veriteľ je potom časovo limitovaný využitím práva
na zosplatnenie. Zo splatnosti tejto splátky, ktorá nadväzuje na splátku, od splatnosti ktorej uplynuli

tri mesiace, musí veriteľ právne zosplatnenie uplatniť, inak jeho právo zaniká. Pre platné zosplatnenie
celého úveru sa vyžaduje doručenie výzvy na úhradu omeškanej splátky resp. omeškaných splátok
a oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru ako následok nezaplatenia pohľadávky aj napriek
doručenej výzve. Pretože až doručením predmetného oznámenia sa žalovaný mohol dozvedieť, že
pohľadávkajesplatnávcelomrozsahu.Zosystematickéhozariadeniaustanovení§53ods.9a§565OZ

ako aj logického výkladu teda vyplýva, že zákonodarca vyžaduje jednoznačne dva úkony, ktoré úkony
musia byť pre možnosť mimoriadneho zosplatnenia dlhu uskutočnené, pričom tieto úkony musia byť
adresné a určité. Prvým úkonom je výzva v zmysle § 53 ods. 9 OZ a druhým úkonom je vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti, keď z predmetných úkonov musí byť jednoznačné, vo vzťahu ku ktorej splátke
výzva a zosplatnenie smeruje.

50. Pokiaľ ide o výzvu žalobcu podľa § 53 ods. 9 OZ, tak žalobca v konaní predložil list právneho
predchodcu žalobcu zo dňa 29.12.2021 (č.l. 51) adresovaný žalovanému, ktorým mu oznamoval, že
napriek predchádzajúcim upomienkam doteraz neuhradil záväzky plynúce zo Zmluvy o úvere s tým,
že eviduje voči nemu pohľadávku celkom v sume 1.090,08 Eur, z ktorej sumy istina predstavuje sumu
689,79 Eur, ďalej úroky sumu 332,19 Eur, úroky z omeškania sumu 3,35 Eur a poplatky sumu 64,75

Eur. Zároveň žalovaného vyzval na okamžité zaplatenie dlžnej sumy s tým, že v opačnom prípade
bude požadovať, aby vrátil celú sumu poskytnutého úveru s príslušenstvom pred dátumom splatnosti
dohodnutým v zmluve. Z predmetnej výzvy podľa súdu ako ani z výzvy na predčasné splatenie zostatku
úveru s príslušenstvom zo dňa 23.02.2022 však nevyplýva, vo vzťahu ku ktorej nezaplatenej splátke
malo dôjsť k zosplatneniu pohľadávky (právny predchodca žalobcu síce túto splátku označil v žalobe

na č.l. 3 ako splátku splatnú dňa 18.11.2021, avšak v právnych úkonoch na č.l. 49 a 51 takéto
označenie konkrétnej splátky absentuje). V zmysle § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne
a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. V zmysle podmienky určitosti právneho úkonu je
nutné konštatovať, že z predmetnej výzvy ako aj oznámenia o zosplatnení pohľadávky nevyplýva, pre
ktorú splátku, kedy a v akej výške sa žalovaný dostal do omeškania, keď sa jedná o podmienku pre

následné zosplatnenie úveru. Spotrebiteľovi musí byť z výzvy a oznámenia jednoznačne určiteľné,
pre nezaplatenie ktorej splátky veriteľ dlh chce zosplatniť resp. zosplatňoval. Z výzvy predloženej
súdu a oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti zmienené skutočnosti nevyplývajú, možno teda
uzavrieť, že takéto žalobcom resp. jeho právnym predchodcom uskutočnené právne úkony sú neurčité
a nezrozumiteľné. Právny úkon, ktorý nie je dostatočne určitý je nutné posúdiť ako absolútne neplatný

úkon v zmysle § 37 ods. 1 OZ. Výzva ako aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pre svoju
určitosť musia jasne definovať omeškanie splátky ako dôvodu pre mimoriadnu splatnosť úveru, keď
pokiaľ táto podstatná náležitosť chýba, jedná sa o neurčité právne úkony v zmysle § 37 ods. 1 OZ
neplatné právne úkony, keďže v nich nie je jednoznačne uvedené, pre omeškanie s ktorou mesačnou
splátkou bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru. Z uvedených dôvodov možno uzavrieť, že právny

predchodca žalobcu úver nezosplatnil platne, v danom prípade teda ide stále o „živý“ úver.
51. V tejto súvislosti súd uvádza, že pokiaľ ide o označenie splátky v upozornení veriteľa na možnosť
zosplatnenia dlhu v zmysle § 53 ods. 9 OZ tak ako uvádza súdna prax, nejedná sa iba o akúsi
bezvýznamnú obsahovú náležitosť. Pre dlžníka totiž ide o významnú informáciu, nakoľko na jej podklade
môže následne urobiť také kroky, ktorými odvráti hrozbu zosplatnenia celého poskytnutého úveru. Je

totiž nesporné, že zosplatnenie celého úveru môže zásadným spôsobom ovplyvniť ekonomickú situáciu
dlžníka. Z uvedeného dôvodu je potom nutné trvať na riadnom plnení si informačných povinností zo
strany veriteľa voči dlžníkovi v procese zosplatňovania úveru v spotrebiteľských veciach. Upozornenie
namožnosťzosplatniťcelýúverjetotižjednostrannýmprávnymúkonomveriteľaadresovanýmdlžníkovi.
Nejde teda o prejav vôle obidvoch zmluvných strán, ktorému by predchádzal dohodovací proces. Je

preto nevyhnutné, aby bol tento právny úkon dostatočne určitý, nakoľko len vtedy môže plniť zákonom
predpokladaný účel. Veriteľ len v takom upozornení na možnosť zosplatnenia dlhu adresovanom
dlžníkovi, v ktorom riadne označí konkrétnu splátku (vrátane jej výšky) s ktorou je dlžník v omeškaní
a v súvislosti s omeškaním s ktorou zvažuje využiť dohodnuté právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
úveru, dáva dlžníkovi možnosť túto splátku dodatočne uhradiť v určenej dobe a predísť tak vyhláseniu

mimoriadnej splatnosti úveru resp. strate výhody splácania úveru v dohodnutých splátkach. Ak veriteľ
oznámi iba dlžnú sumu, môže byť dlžník – spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie
poškodený.52. K otázke určitosti splátky poukazuje súd na posledné rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/188/2023
zo dňa 31.07.2024, v zmysle ktorého „identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého
dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni

zosplatneniu úveru (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 2cdo/149/2021). Je to podstatná
informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla
kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený
celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť
spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený. Tieto skutočnosti neboli

rozhodnutiami súdov nižších inštancií vzaté do úvahy.“

53. Navyše v súvislosti s doručovaním listiny (č.l. 51) do dispozičnej sféry žalovaného možno súhlasiť so
skutkovými okolnosťami tvrdenými žalovaným a síce, že z predloženého poštového podacieho hárku na
č.l. 60 nie je možné jednoznačne určiť, že právny predchodca žalobcu skutočne doručoval žalovanému
práve uvedenú listinu, keď z podacieho hárku nevyplýva, čo malo byť predmetom odoslania, absentuje

v ňom akákoľvek informácia o zásielke resp. možnosť jej identifikácie, keďže na podacom hárku sú aj
informácie o podacom čísle, adresátovi, spôsobu odoslania a cene za službu.

54. Vzhľadom na to, že žalobca v konaní nepreukázal zosplatnenie pohľadávky v súlade s ustanovením
§ 53 ods. 9 OZ, v dôsledku čoho je zosplatnenie neplatné, neboli potom s poukazom na vyššie uvedené

ustanovenie§17zákonač.129/2010Z.z.splnenépodmienkynato,abybolapohľadávkazpredmetného
úveru postúpená na žalobcu. Navyše vzhľadom na to, že veriteľom zo zmluvy je bankový subjekt, a to
VÚB a,s. je nutné v prípade postúpenia pohľadávky aplikovať ustanovenia zákona č. 483/2001 Z.z.
o bankách, ktoré vo svojom ustanovení § 92 ods. 8 uvádza, že ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky klient v omeškaní nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, môže

banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Žalobca ani jeho právny
predchodca nepreukázal, že by došlo k naplneniu predpokladov uvedených v ustanovení § 92 ods. 8
zákona č. 483/2001 Z.z., teda že by žalovaného vyzval na zaplatenie dlžných splátok a preto v súbehu
so skutočnosťou, že žalobca v konaní nepreukázal, že by došlo k riadnemu zosplatneniu úveru tak

ako v prípade postúpenia vyžaduje ustanovenie § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. možno ustáliť, že
žalobca nenadobudol aktívnu legitimáciu v dôsledku postúpenia pohľadávky voči žalovanému, a preto
je nutné jeho žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

55. Čo sa týka námietky ohľadne toho, či právny predchodca žalobcu pred poskytnutím úveru riadne

preveroval bonitu žalovaného tak ako to vyžaduje ustanovenie § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., touto
otázkou už s ohľadom na zamietnutie žaloby sa súd nezaoberal. Ohľadom preverovania bonity sa súd
nezaoberal, ale na margo toho uvádza, že ohľadom preverovania bonity, a to z čl. VIII ods. 1 smernice
EP a Rady 200/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady
87/102/EHS smernice 2008/48 sa má vykladať aj v tom zmysle, že jednak nebráni, aby bolo ohodnotenie

úverovejbonityspotrebiteľauskutočnenélennazákladenímpredloženýchinformáciízapredpokladu,že
sú tieto informácie dostatočné a že k obyčajným vyhláseniam spotrebiteľa sú pripojené dôkazy a jednak
neukladá veriteľovi povinnosť systematicky overovať platnosť informácií poskytnutých spotrebiteľom.
Čiže tu by sa dalo konštatovať, že právny predchodca žalobcu overoval bonitu dostatočne. Vychádzajúc
z uvedeného súdu žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

56. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.

57. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

58. O trovách konania súd rozhodol tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

V Martine, dňa 24.04.2025

JUDr. Alena Káčeriková

sudkyňa