Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. apríl 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-1S/12/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200088
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200088.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej

LL.M a členov senátu JUDr. Daniely Uhríkovej a JUDr. Davida Žáka v právnej veci žalobcu: Lear
Corporation Seating Slovakia s.r.o., so sídlom Solivarská 1/A, Prešov, IČO: 36 663 662, právne
zastúpený: PricewaterhouseCoopers Legal, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Karadžičova 2,
Bratislava, IČO: 47 235 772, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom
Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101750704/2020
zo dňa 18. novembra 2020, takto

r o z h o d o l :

I.SprávnysúdrozhodnutiežalovanéhoFinančnéhoriaditeľstvaSlovenskejrepublikyč.101750704/2020

zo dňa 18. novembra 2020 a rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. 101116033/2020
zo dňa 2. júla 2020 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy
prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Úrad pre vybrané hospodárske subjekty, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č.
101116033/2020 zo dňa 02.07.2020, podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový
poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2015 v sume
XXX.XXX,XX €.

2. Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 101750704/2020 zo dňa

18.11.2020 prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil.

II.
Žaloba

3. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu zo dňa 22.01.2021 a navrhol, aby
súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie alebo aby správny

súd napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie.4. Žalobca má za to, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné z nasledovných dôvodov.
Žalovaný neúplne, nesprávne a nedostatočne zistil skutkový stav veci, nakoľko dôkazy obsiahnuté
v administratívnom spise ním deklarovaný skutkový stav nepotvrdzujú, ale naopak vyvracajú, a to najmä

vo vlastnej funkčnej analýze a vylúčenia roka 2012 na účely analýzy porovnateľnosti, keďže žalovaný
nezobral do úvahy osobitné okolnosti podnikania žalobcu, najmä funkcie žalobcu ako licencovaného
výrobcu a ním prepojených osôb v rámci skupiny, a rovnako ignoroval ekonomickú realitu podnikania
žalobcu. Žalovaný ďalej nevyhodnotil dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti a taktiež neprihliadal
na všetko čo počas správy daní vyšlo najavo.

5. Žalovaný vo vzťahu k nedostatočným a nesprávnym skutkovým záverom založil svoje rozhodnutie
na nesprávnom právnom posúdení veci, nakoľko nesprávne aplikoval § 17 ods. 5 a § 18 ods. 1 zákona
č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon č. 595/2003 Z.z.“). Žalovaný aplikoval na skutkové
okolnosti prípadu výhradne Smernicu OECD o transferovom oceňovaní pred nadnárodné spoločnosti
adaňovésprávy(ďalejlen„Smernica“),ktorávšakniejeprameňomprávavSR.Žalovanýposúdilúhradu

licenčného poplatku a úhradu za poskytnuté vnútroskupinové služby za rok 2015 za formu odčerpávania
zisku napriek tomu, že žalobcu preukázal a odôvodnil ekonomický význam a primeranosť týchto
nákladov. Žalovaný tiež odmietol navrhovanú úpravu pracovného kapitálu, napriek tomu, že žalobca
riadne odôvodnil potrebu úpravy pracovného kapitálu s cieľom zabezpečiť minimalizáciu neznámych
chýb v rámci analýzy porovnateľnosti.

6. Žalovaný rozhodol spôsobom, že medzi hodnotenými dôkazmi a závermi absentuje logická dedukcia,
t.j. riadna správna úvaha, na základe čoho je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť
a nedostatok dôvodov. Žalobca tiež namietal, že konanie ktoré rozhodnutiu žalovaného predchádzalo
má vady, ktoré mali podstatný vplyv na vydanie rozhodnutia a majú za následok vydanie nezákonného

rozhodnutia nakoľko žalovaný skutkové okolnosti a situáciu žalobcu generalizoval a právne závery
vyvodil na základe takýchto generalizovaných záverov, pričom pri vydaní svojho rozhodnutia mal
vychádzať výlučne z konkrétnych okolností prípadu. Žalovaný ignoroval, že správca dane nepostupoval
pri vydaní vyrubovacieho rozhodnutia v súlade s jeho právnym názorom ako odvolacieho orgánu.
Žalovaný ako aj správca dane účelovo označili žalobcu ako zmluvného výrobcu na základe

generalizovaných skutočností, protirečivých tvrdení a OECD klasifikácie bez zohľadnenia ekonomických
súvislostí. Správca dane vyhotovil protokol predtým ako boli vyhodnotené všetky dôkazy a následne vo
vyrubovacom konaní neprihliadal na žalobcom predložený dôkaz – aktualizovanú porovnávaciu štúdiu
žalobcu.

III.
Vyjadrenie žalovaného

7.Žalovanýsavovyjadreníkžalobetrvalnasvojomrozhodnutíč.101750704/2020zodňa18.novembra

2020, ktorým potvrdil rozhodnutie č. 101116033/2020 zo dňa 02.07.2020. Námietky žalobcu považoval
za nedôvodné a navrhol žalobu zamietnuť.

IV.

Replika a duplika

8. Žalobca v replike uviedol, že žalovaný len replikoval vlastné tvrdenia z napadnutých rozhodnutí a ďalej
sa pridržal svojich žalobných námietok.

9. Žalovaný svoje právo podať dupliku nevyužil.

V.
Relevantná právna úprava

10.Podľa§493ezák.č.162/2015Z.z.Správnysúdnyporiadokvzneníúčinnomod01.07.2023,konania
začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna
2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.11. Podľa § 17 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z.z. súčasťou základu dane závislej osoby podľa § 2 písm.
n) a r) je aj rozdiel, o ktorý sa ceny alebo podmienky v kontrolovaných transakciách líšia od cien alebo
podmienok, ktoré by sa použili medzi nezávislými osobami v porovnateľných transakciách, pričom tento

rozdiel znižuje základ dane alebo zvyšuje daňovú stratu. Pri určení rozdielu sa použije postup podľa §
18. Pri určení základu dane závislej osoby sa povoľuje zahrnúť do daňových výdavkov aj pomernú časť
výdavkov (nákladov) vynaložených inou osobou, voči ktorej je závislou osobou, ak
a) tieto výdavky (náklady) preukázateľne súvisia s predmetom činnosti tejto závislej osoby,
b) by musela sama znášať tieto výdavky (náklady) alebo by si musela takú službu objednať u nezávislých

osôb, keby jej ju neposkytla osoba, voči ktorej je závislou osobou,
c) suma výdavkov (nákladov) alebo cena služby zodpovedá princípu nezávislého vzťahu (§ 18 ods. 1),
d) preukáže úhrnnú výšku výdavkov (nákladov) takto súvisiacich alebo vynaložených na túto službu a
spôsob ich delenia medzi osoby dosahujúce úžitok z tejto služby.

12. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. pri zisťovaní spôsobu určenia cien a podmienok na

účely § 17 ods. 5, ktoré by sa použili medzi nezávislými osobami v porovnateľných transakciách, sa
použije metóda podľa odseku 2 alebo odseku 3, alebo ich vzájomná kombinácia, alebo iné metódy,
ktoré nie sú uvedené v odsekoch 2 a 3. Použiť možno len takú metódu, ktorej použitie je v súlade
s princípom nezávislého vzťahu. Princíp nezávislého vzťahu je založený na porovnávaní podmienok
dohodnutých v kontrolovaných transakciách medzi závislými osobami s podmienkami, ktoré by medzi

seboudohodlinezávisléosobyvporovnateľnýchtransakciáchzaporovnateľnýchokolnostívpríslušných
obdobiach. Pri porovnávaní sa zohľadňujú činnosti vykonávané porovnávanými osobami, a to najmä
výroba,montážnepráce,výskumavývoj,nákupapredajapodobne,akoajrozsahpodnikateľskýchrizík,
vlastnosti porovnávaného majetku alebo služby, dohodnuté zmluvné podmienky, ekonomické prostredie
trhu a obchodná stratégia. Podmienky sú vzájomne porovnateľné, ak medzi nimi nie je zásadný rozdiel

alebo ak možno vplyv týchto rozdielov odstrániť. O kontrolovaných transakciách a použitej metóde na
účely zistenia spôsobu určenia cien a podmienok, ktoré by sa použili medzi nezávislými osobami v
porovnateľných transakciách, je daňovník povinný viesť dokumentáciu. Obsah a rozsah dokumentácie
o kontrolovaných transakciách a použitej metóde určí ministerstvo.

VI.
Právne posúdenie veci správnym súdom

13. Konanie o správnej žalobe bolo pôvodne vedené pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn.
1S/12/2021. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny
súd v Bratislave (ďalej len „súd“, „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva
v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre.
Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-1S/12/2021. V súlade
s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004

Z.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov
schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu.

14. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného
orgánu verejnej správy vrátane administratívneho spisu orgánu verejnej správy nižšieho stupňa,

preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho
vydaniu, viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), na pojednávaní konanom
dňa 24. apríla 2025 dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

15. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného

č. 101750704/2020 zo dňa 18. novembra 2020, ktorým potvrdil rozhodnutie č. 101116033/2020 zo
dňa 02.07.2020, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie
obdobie 2015 v sume XXX.XXX,XX €.

16. Správny súd vyhovel námietke žalobcu spočívajúcej v nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí

pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov týkajúcej sa vylúčenia roku 2012 na účely analýzy
porovnateľnosti. Žalovaný doplnil dokazovanie o odpoveď, ako aj založili svoje rozhodnutie na správe
zo Zväzu automobilového priemyslu Slovenskej republiky (ďalej len „Zväz automobilového priemyslu“)
zo dňa 09.06.2020, pričom v tejto správe nebol poskytnutý žiaden vysvetľujúci komentár a všetkyzávery z poskytnutých údajov boli výlučne interpretované správcom dane. V rámci odpovede Zväzu
automobilového priemyslu bola predložená tabuľka a graf výroby vozidiel za roky 2009 až 2014
a tabuľka a graf registrácie vozidiel za roky 2009 až 2014, ktoré správca dane vyhodnotil a následne

konštatoval, že jednoznačne preukázali opodstatnenosť vylúčenia roku 2012. Z predložených tabuliek
a grafov je zrejmé, že v skutočnosti došlo k poklesu výroby vozidiel o 6,65 % v roku 2012 oproti roku
2011, ale iba na základe uvedeného nevyplýva záver správcu dane o vylúčení roku 2012 z analýzy
porovnateľnosti. Navyše v roku 2013 bol počet vyrobených vozidiel podľa predložených tabuliek ešte
nižší ako v roku 2012 (v roku 2012 bolo vyrobených 14.720.089 vozidiel a v roku 2013 bolo vyrobených

14.704.320 vozidiel) a tiež bol v roku 2013 počet registrácie vozidiel nižší ako v roku 2012 (v roku
2012 bolo registrovaných 12.051.805 vozidiel a v roku 2013 bolo registrovaných 11.873.302 vozidiel).
Na základe uvedeného nie je správnemu súdu zrejmé, prečo správca dane vylúčil rok 2012 z analýzy
porovnateľnosti a analýzu porovnateľnosti založil iba na rokoch 2013 a 2014. Uvedený záver žalovaný
riadnym spôsobom neodôvodnil.

17. Správny súd ďalej k veci uvádza, že správca dane pre účely analýzy porovnateľnosti nezohľadnili
konkrétne krajiny EÚ do ktorých smeruje export zo Slovenska, teda konkrétne výrobky žalobcu, čím
správca dane aj nedostatočne zistil skutkový stav, pretože v odpovedi od Zväzu automobilového
priemyslu uvedené absentuje. Správa Zväzu automobilového priemyslu, z ktorej správca dane
vychádzal,taknezohľadňujekonkrétneskutočnostiviažucesakosobežalobcu. Žalovanýtaknesprávne

vyhodnotil dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti. Dokazovanie ohľadom vylúčenia roku 2012
v administratívnom konaní nebolo doplnené o žiaden iný dôkaz a napriek tomu správca dane bez
vyčerpávajúceho odôvodnenia vylúčil rok 2012 z analýzy porovnateľnosti napriek tomu, že v roku 2013
boli v porovnaní s rokom 2012 horšie čísla týkajúcich sa vyrobených ako aj registrovaných vozidiel
a napriek tomu správca dane použil roky 2013 a 2014 pre účely porovnávania údajov a vylúčil rok 2012.

Odôvodnenie napadnutých rozhodnutí je tak v tejto časti nezrozumiteľné a nevychádza zo zisteného
stavu veci. Naviac správny súd dodáva, že predložené tabuľky a grafy vyrobených alebo registrovaných
vozidiel neposkytujú žiadne informácie o výške tržieb alebo ziskovosti žalobcu, a teda uvedené grafy
a tabuľky nijako neposkytujú objektívne informácie dôležité na posudzovanie v danej veci. Správny súd
sa ani nestotožnil so záverom správcu dane, že pokles predaja automobilov mal za následok negatívny

dopad na ziskovosť spoločností pôsobiacich v automobilovom priemysle. Uvedený záver správcu dane
je podľa názoru správne súdu nepodložený a navyše správca dane k uvedenému neposkytol žiadnu
správnu úvahu na základe čoho dospel k uvedenému záveru. V automobilovom priemysle je zrejmé, že
ceny predávaných vozidiel sa líšia a tým pádom sa líšia aj ceny originálnych súčastí, a preto môže dôjsť
k situácii, že hoci celkový objem predaja vozidiel poklesne ale tržby subdodávateľov (žalobcu) môžu byť

stabilné alebo môžu aj rásť. Žalovaný tak neúplne, nesprávne a nedostatočne zistil skutkový stav veci,
pretože dôkazy obsiahnuté v administratívnom spise ním deklarovaný skutkový stav nepotvrdzujú, ale
miestami aj vyvracajú.

18. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto postupom

§ 191 ods. 1 písm. d), e), f) SSP napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím správcu dane zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Správne orgány sa musia v ďalšom
konaní vysporiadať so všetkými podstatnými skutočnosťami pri posúdení určenia dane z príjmov
právnickej osoby a svoj záver musia presvedčivo a riadne odôvodniť. V prípade vylúčenia nejakého
roku z určujúceho obdobia v analýze porovnateľnosti správca dane je povinný toto vylúčenie a následne

určenie určujúceho obdobia riadne odôvodniť. Správca dane musí pri posúdení žalobcu brať do úvahy
jeho osobitné vlastnosti podnikania a dôkladne sa vysporiadať s tým, či žalobca je licencovaný výrobca
alebo zmluvný výrobca a dôkladne sa vysporiadať s úpravou pracovného kapitálu. Správca dane musí
vykonávať dokazovanie spôsobom, ktorý garantuje jeho objektivitu, a teda musí vziať do úvahy dôkazy
svedčiace v prospech, či neprospech daňového subjektu. Pri aplikácií právnych predpisov musí žalobca

tiež brať ohľad na skutočnosť, že Smernica OECD nie je prameňom práva v Slovenskej republike (napr.
rozsudok Najvyššie súdu SR sp. zn. 8Sžf/67/2014).

19.Ďalšíminámietkamivznesenýmivžalobetýkajúcimisanesprávnehoprávnehoposúdeniasasprávny
súd už nemohol zaoberať, keď vzhľadom na zistenú vadu v konaní, pre ktorú bolo potrebné rozhodnutia

daňových orgánov zrušiť, by sa v tomto štádiu konania jednalo o vyhodnotenie predčasné.

20. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupovalv súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v
zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

21. O práve na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že priznal
úspešnému žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania,
o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa
§ 175 ods. 2 SSP.

22. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v
Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.