Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. apríl 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10CoCsp/23/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8418200984
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8418200984.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.
Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, zastúpeného: Remedium
Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti
žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX C. XXX, za účasti osobitného subjektu: Združenie

na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, so sídlom Petzwalova 12, 949 11 Nitra, IČO: 42205735,
o zaplatenie 5.000,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k.
KK-8Csp/67/2018-211 zo dňa 20.4.2021, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Ruší rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol, výrokom II. žalovanému

náhradu trov konania nepriznal a výrokom III. priznal osobitnému subjektu voči žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným bola uzatvorená zmluva
o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovanému bol poskytnutý viazaný spotrebiteľský úver
vo výške 5.000,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 120 splátkach po 120,- eur. Žalovanému

bola celkovo poskytnutá čiastka 5.000,- eur a uhradil celkovo sumu 230,- eur. Z dôvodu neplnenia
záväzkov žalovaným následne žalobca oznámením o okamžitej splatnosti vyhlásil splatnosť celého
úveru, a to podľa výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 10.7.2015, k dátumu 10.7.2015 sa pohľadávka
žalovaného stala predčasne splatnou (žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že pohľadávka sa stala
splatnou dňa 3.12.2015, avšak žiaden listinný dôkaz o tom nepredložil, súdu naopak bola predložená aj
opakovane výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa 10.7.2015, podľa ktorej sa pohľadávka stala splatnou

dňa 10.7.2015). Zároveň v upozornení - výzve na splatenie dlžnej sumy zo dňa 24.6.2015 uviedol, že
pohľadávka banky je ku dňu 23.6.2015 viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 971,11 eur,
teda žalovaný bol k tomuto dátumu v omeškaní viac ako 3 mesiace. Keďže zmluva bola uzatvorená dňa
11.8.2014 prvá splátka bola splatná dňa 15.9.2014 a ostatné k 15-temu dňu v mesiaci.

3. Súd v prvom rade skúmal, či voči žalovanému nie je uplatňovaný premlčaný nárok, ktorý už nie je

možné vymáhať. Žaloba bola podaná na súde 25.4.2018. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka môže
veriteľ pre omeškanie s niektorou splátkou žiadať splatenie celého dlhu, len ak to bolo dohodnuté. Takáto
dohoda je obsiahnutá v bode 6.8 písm. a) Obchodných podmienok pre spotrebiteľské úvery, podľa
ktorého ak je dlžník v omeškaní s platením čo i len jednej splátky alebo jej časti, Poštovka je oprávnená
podľa písm. a) vyhlásiť úver za predčasne splatný a ktorý v zhode s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
upravuje možnosť veriteľa zosplatniť celý dlh pre omeškanie s jednotlivou splátkou pri omeškaní jej

úhrady o viac ako tri mesiace. V takom prípade podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie trojročná
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa však pre nesplnenie niektorej zosplátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky. Účelom ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka je brániť tomu, aby veriteľ mohol otáľať s
využitím práva podľa § 565 pri omeškaní dlžníka, resp. motivovať veriteľa k čo najskoršiemu vymáhaniu

svojej pohľadávky. Preto premlčanie celého zvyšku dlhu nie je viazané na okamih využitia práva podľa §
565Občianskehozákonníkaveriteľom,alenaokamihsplatnostitejsplátky,kvôliktorejtotoprávovyužíva
(čo neznamená, že ide o okamih, kedy ho prvýkrát mohol využiť). V spotrebiteľských vzťahoch navyše §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka umožňuje uplatniť právo podľa § 565 až po trojmesačnom omeškaní.
V tejto časti musí byť toto ustanovenie lex specialis k § 565 druhej vete Občianskeho zákonníka, podľa

ktorého možno toto právo uplatniť len do splatnosti nasledujúcej splátky. Ak totiž pri pôžičke splácanej
mesačnými splátkami musí uplynúť trojmesačné omeškanie s niektorou splátkou, za ten čas sa stanú
splatné najmenej dve ďalšie splátky. V takom prípade by veriteľ z takejto spotrebiteľskej zmluvy nikdy
nemohol uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka. To je však v rozpore s § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka, ktorý jasne hovorí, že toto právo uplatniť môže (avšak len za tam uvedených
podmienok). Teda v prípade spotrebiteľskej zmluvy môže veriteľ uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho

zákonníka po uplynutí trojmesačného omeškania s niektorou splátkou bez ohľadu na to, že medzičasom
boli zročné ďalšie splátky. To však nemá vplyv na plynutie premlčania. V prípade spotrebiteľských zmlúv
platí, že premlčacia doba začína plynúť od zročnosti splátky, kvôli ktorej sa predčasné splatenie žiada,
nie od okamihu predčasného splatenia. Keďže § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka umožňuje predčasné
splatenie uplatniť až po trojmesačnom omeškaní s niektorou splátkou, je práve táto splátka tou splátkou,

„pre nesplnenie ktorej sa stane zročným celý dlh“ v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka. Preto od
jej zročnosti (a nie až uplynutím troch mesiacov, resp. zosplatnením) plynie premlčacia doba v zmysle
tohto ustanovenia.

4. V prerokúvanej veci bol priamo v Zmluve o úvere - dobrápôžička, dohodnutý termín splatnosti

splátok, a to ako dátum ďalšej platby k 15.dňu v mesiaci. Podľa tvrdenia žalobcu, celý dlh zosplatnil
ku dňu 10.7.2015. Právny predchodca žalobcu vo výzve na úhradu dlžnej sumy z 10.7.2015 presne
nešpecifikoval od omeškania ktorej splátky odvodil právo okamžitej úhrady celého dlh. Zo zisteného
skutkového stavu vyplýva, že právny predchodca žalobcu celý dlh zosplatnil pre viac ako trojmesačné
omeškaniasúhradousplátkysplatnejdňa15.4.2015,takakotovyplývazupozorneniazodňa24.6.2015,

kde je uvedené, že ku dňu 23.6.2015, je pohľadávka banky zo zmluvy o úvere viac ako 3 mesiace po
lehote splatnosti, teda žalovaný bol v omeškaní s platením splátok viac ako 3 mesiace. Z § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka nesporne vyplýva možnosť vykonať právo zosplatnenia až po 3-mesačnom
omeškaní so splatením príslušnej splátky, a preto v danom prípade k zosplatneniu došlo v dôsledku
omeškania so splátkou splatnou najneskôr 15.4.2015, keďže od jej splatnosti do 10.7.2015, kedy

žalobca vyhlásil pohľadávku z úveru za predčasne splatnú, uplynuli viac ako 3 mesiace. Žalobca toto
právo využil, a to v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, keď predtým žalovaného na túto
možnosť upozornil. V zmysle už citovaného § 103 Občianskeho zákonníka plynie premlčacia doba
celého zosplatneného dlhu nie od okamihu doručenia oznámenia alebo výzvy veriteľa na jeho splatenie,
ale od zročnosti nesplnenej splátky, ktorá založila právo veriteľa žiadať predčasné splatenie. Ak teda

v prerokúvanej veci išlo o splátku splatnú 15.4.2015, začala týmto dňom plynúť premlčacia doba
pre splatnosť celého zvyšku dlhu žalovanému. Trojročná premlčacia doba zosplatneného zvyšku dlhu
tak uplynula najneskôr 15.4.2018. Nárok na úroky a úroky z omeškania ako akcesorický nárok na
príslušenstvo k hlavnému záväzku pritom podlieha rovnakému premlčaniu ako záväzok hlavný. Žalobca
podal žalobu až 25.4.2018, teda v tom čase bol už jeho nárok premlčaný. Z tohto dôvodu súd žalobu

v celom rozsahu zamietol.

5. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením §
262 ods. 1 a 2 CSP. Súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému tak vznikol nárok na priznanie
plnej náhrady trov konania. Nakoľko však žalovanému žiadne trovy nevznikli, súd mu nárok na ich

náhradu nepriznal. Zároveň bol do konania na strane žalovaného pribratý osobitný subjekt, ktorý si
uplatnil nárok na náhradu trov konania. Tento osobitný subjekt vystupoval na strane žalovaného, teda
úspešnej strany sporu, preto mu súd voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

6. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok
zmenil tak, že vyhovie žalobe žalobcu a prizná žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov
prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu, resp., aby odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.7. Odvolanie podal z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

8. Namietal, že pri dohode o plnení dlhu v splátkach môže veriteľ od dlžníka žiadať vždy len splnenie
príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou (zročnou). Každá zo splátok tak predstavuje samostatné
plnenie, a preto pre každú z nich plynie trojročná premlčacia doba podľa § 103 OZ samostatne. OZ

ďalej v ust. § 565 umožňuje, aby sa veriteľ s dlžníkom dohodli, že ak sa nesplní niektorá splátka,
môže veriteľ uplatniť právo na zosplatnenie celého dlhu (tzv. strata výhody splátok). Veriteľ v takom
prípade môže žiadať o zaplatenie celého dlhu, avšak toto svoje právo môže uplatniť len do splatnosti
najbližšie nasledujúcej splátky, v opačnom prípade toto právo zaniká. Ak toto právo veriteľ uplatní,
trojročná premlčacia doba, pokiaľ ide o celý zostávajúci dlh, začína plynúť odo dňa splatnosti splátky,
pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu splatnosti celého dlhu. Ak však veriteľ toto právo nevyužije a

ďalšia splátka sa stane splatnou, potom toto právo zaniká a vzniká mu až v prípade, ak dlžník nezaplatí
ani túto, ďalšiu splátku dlhu.

9. Neuplatnenie práva podľa ust. § 565 OZ do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky spôsobuje zánik
tohto práva veriteľa. V posudzovanom prípade bolo preukázané, že žalovaný bol v čase vyhlásenia

mimoriadnej splatnosti úveru (podaním zo dňa 10.7.2015) v omeškaní s plnením splátok po dobu dlhšiu
ako 3 mesiace tak, ako to vyžaduje ust. § 53 ods. 9 OZ. Keďže však právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
zaniká splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky, potom mimoriadna splatnosť úveru nemohla byť v
posudzovanom prípade vyhlásená pre nesplnenie inej splátky, než splátky, ktorá vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti bezprostredne predchádzala, t. j. v danom prípade splátky splatnej dňa 15.6.2015. Pre všetky

splátky, ktoré vyhláseniu mimoriadnej splatnosti predchádzali, tak v súlade s ust. § 103 OZ plynie
samostatná trojročná premlčacia doba. Pre všetky splátky splatné po vyhlásení mimoriadnej splatnosti
plynie premlčacia doba od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti úveru (t. j. splátky splatnej dňa 15.6.2015). Preto žalobca považuje za nesprávny súdny výklad
druhej vety ust. § 103 OZ tak, ako ho uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie,

a v zmysle ktorého za „nesplnenú splátku“ je potrebné považovať splátku, ktorá v súlade s ust. § 53
ods. 9 OZ predchádza vyhláseniu mimoriadnej splatnosti po dobu 3 mesiacov, nakoľko takýto výklad je v
priamomrozporesust.§565OZ.Takýtovýkladuvedenéhoustanoveniabyvpraxiznamenal,ženiektoré
splátky splatné pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti by nemuseli byť premlčané (v prejednávanom
prípade napr. splátky splatné dňa 15.5.2015 a dňa 15.6.2015), avšak zostatok dlhu (splátky úveru

splatné od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti) by už v ten istý moment bol premlčaný, nakoľko by
plynutie premlčacej doby splátok splatných od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru bolo posunuté
o 3 mesiace pozadu, t. j. splátka úveru splatná napr. 2 mesiace pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti
by sa premlčala neskôr, ako splátky úveru splatné od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, čo je absurdné.

10. Súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, že splátky
úveru splatné dňa 15.5.2015 a 15.6.2015 boli v prejednávanom prípade bez ohľadu na súdny výklad
druhej vety ust. § 103 OZ uplatnené v rámci plynutia trojročnej premlčacej doby, nakoľko v prípade
týchto splátok ide o splátky splatné pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru - t. j. také splátky
úveru, pre ktoré plynie v zmysle prvej vety ust. § 103 OZ pre každú z nich samostatná trojročná

premlčacia doba - odo dňa splatnosti tej - ktorej splátky. Uplatnený výklad súdu predstavuje nezákonné
skrátenie premlčacej doby o tri a viac mesiacov, a zároveň je v priamom rozpore s ust. § 565
Občianskeho zákonníka, keďže právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pre nezaplatenie splátky so
splatnosťou 15.4.2015 zaniklo splatnosťou nasledujúcej splátky zo dňa 15.5.2015.

11. Oprávnenie právneho predchodcu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pre nezaplatenie splátky splatnej
dňa 15.4.2015 zaniklo v súlade s ust. § 565 OZ splatnosťou ďalšej splátky úveru. Z uvedených dôvodov
je teda zrejmé, že v prípade, ak právny predchodca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru podaním zo dňa
10.7.2015, tak toto svoje právo uplatnil v súlade s ust. § 565 OZ pre nezaplatenie splátky splatnej dňa
15.6.2015 (t. j. splátky, ktorá vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru bezprostredne predchádzala, a

pre ktorej nezaplatenie mohol v súlade s ust. § 565 OZ vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru), a zároveň
toto svoje právo uplatnil v súlade s ust. § 53 ods. 9 OZ po omeškaní spotrebiteľa (žalovaného) s platením
splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace.12. Premlčacia doba pre všetky splátky splatné po 10.7.2015 tak začala v súlade s ust. § 103 OZ
plynúť odo dňa zročnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
úveru (v posudzovanom prípade splátky splatnej dňa 15.6.2015) a uplynula by najskôr dňa 15.6.2018.

Keďže žaloba bola na súde podaná dňa 25.4.2018, žalobca svoj nárok uplatnil na súde pred uplynutím
premlčacej doby.

13. Žalovaný ani osobitný subjekt na strane žalovaného sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

14. Krajský súd v Prešove rozsudkom 10CoCsp/13/2021-249 zo dňa 9.9.2021 potvrdil rozsudok súdu
prvej inštancie a žalovanému a osobitnému subjektu na strane žalovaného nepriznal voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania.

15. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ,,odvolací súd”) na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 9. septembra
2021 sp. zn. 10CoCsp/13/2021 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a žalovanému a osobitnému

subjektu na jeho strane náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd zhodne so súdom
prvej inštancie dospel k záveru, že uplatnený žalobný nárok je premlčaný, a preto rozhodnutie súdu
prvej inštancie potvrdil ako vecne správne (§ 387 ods. 1, 2 CSP), pričom si osvojil dôvody napadnutého
rozhodnutia a v celom rozsahu naň poukázal. I keď žalobkyňa tvrdila, že k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti úveru mohlo dôjsť len pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 15. júna 2015, jej tvrdenie je

v rozpore so zmyslom a aplikáciou ustanovenia § 103 OZ v spojení s plynutím premlčacej doby v
prípade vyhlásenia mimoriadnej splatnosti spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 565 OZ v
spojení s ustanovením § 53 ods. 9 OZ. Pre rozhodnutie o odvolaní žalobkyne bolo potrebné posúdiť
začiatok plynutia premlčacej doby na uplatnenie jej pohľadávky v prejednávanom spore za účelom
zodpovedania otázky, či uplatnila svoje právo včas. Podľa odvolacieho súdu začala premlčacia doba

plynúť od splatnosti omeškanej splátky, pre ktorú vyhlásila právna predchodkyňa žalobkyne mimoriadnu
splatnosť úveru (splatnú 15. marca 2015) s tým, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že boli splnené
podmienky na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a tiež, že právna predchodkyňa žalobkyne
využila svoje právo a vyhlásila mimoriadnu splatnosť spotrebiteľského úveru. Odvolací súd sa stotožnil s
názorom okresného súdu, že premlčacia doba začala plynúť od splatnosti omeškanej splátky, pre ktorú

veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru (§ 103 druhá veta OZ), za ktorú však považoval splátku
splatnú 15. marca 2015. Ak by totiž veriteľ nevyužil právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu,
premlčacia doba pre vymáhanie zmeškanej splátky plynie od jej zročnosti, avšak ak využil právo na
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, premlčacia doba už začala plynúť, a to nielen ohľadne uplatnenia
práva na zaplatenie zmeškanej splátky, ale aj celého dlhu, v dôsledku čoho možno chápať druhú vetu

ustanovenia § 103 OZ ako špeciálne ustanovenie k § 101 OZ, pokiaľ ide o počiatok plynutia premlčacej
doby na uplatnenie práva.

16. Podľa odvolacieho súdu, ak z ustanovenia druhej vety § 103 OZ, ktorá predstavuje špeciálnu
úpravu, vyplýva, že v prípade predčasnej splatnosti celého dlhu začne plynúť premlčacia doba odo

dňa zročnosti tej splátky, ktorá zosplatnenie celého dlhu vyvolala a z ustanovenia § 101 OZ, ktorá je
všeobecnou úpravou, vyplýva odlišný režim určenia začiatku plynutia premlčacej doby, je zrejmé, že
prednosť má úprava druhej vety § 103 OZ a počiatok plynutia premlčacej doby bude viazaný na zročnosť
tej splátky, ktorá zosplatnenie celého dlhu vyvolala. Ak teda došlo zo strany dodávateľa k využitiu práva
na zosplatnenie platne, ako tomu bolo aj v tomto prípade, nakoľko žalovaný bol v omeškaní so splátkou

splatnou 15. marca 2015, čo žalobkyňa nerozporovala, premlčacia lehota v zmysle druhej vety § 103
OZ začala plynúť práve odo dňa zročnosti tej splátky, s ktorou bol spotrebiteľ v omeškaní, omeškanie
s ňou trvá a pre ktorú k zosplatneniu došlo.

17. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie s poukazom na ustanovenie

§ 420 písm. f) CSP pre porušenie práva na spravodlivý proces a podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP
pre nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom. Namietala, že odvolací súd ako aj súd
prvej inštancie jej znemožnili uskutočňovať jej procesné práva tým, že odôvodnenie ich rozhodnutí je
nepreskúmateľné.Zodôvodenírozhodnutíniejemožnézistiť,akosasúdyvysporiadalisoskutočnosťou,
že v súlade s ustanovením § 103 veta prvá OZ boli splátky úveru splatné 15. mája 2015 a 15.

júna 2015 uplatnené pred uplynutím premlčacej doby; ďalej s ohľadom na vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru boli uplatnené včas splátky úveru splatné od 15. júla 2015 do konečnej splatnosti úveru
a tiež nie je zrejmé, ako mohol právny predchodca žalobkyne vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru
pre nezaplatenie splátky splatnej 15. marca 2015, keď zákonodarca takýto postup priamo vylúčil vustanovení § 565 OZ, ktoré súdy síce citovali vo svojich rozhodnutiach, avšak ich na prejednávanú vec
neaplikovali. Dovolateľka tiež poukázala na nejednotnosť rozhodovania súdov v otázke počiatku plynutia
premlčacej doby v obdobných prípadoch, ktorú skutočnosť namietala už v odvolaní, pričom súdy sa v

odôvodneniach svojich rozhodnutí s týmto argumentom riadne nevysporiadali. Dovolanie podľa § 421
ods. 1 písm. b) CSP odôvodnila tým, že odvolací súd nesprávne vyložil ustanovenia § 53 ods. 9, §
103 a § 565 OZ a zaujal vo veci nesprávny právny záver, že uplatnený žalobný nárok je premlčaný.
Právna otázka, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, vyplýva z textu
dovolanianasledovne:,,prenesplnenie,ktorejsplátkyjeveriteľoprávnenývyhlásiťmimoriadnusplatnosť

pohľadávky,akjedlžníkomspotrebiteľ,,a,,jenesplnenousplátkounaúčelyplynutiapremlčaniavzmysle
druhej vety ustanovenia § 103 OZ v spore zo spotrebiteľskej zmluvy v prípadoch, ak bolo dohodnuté
plnenie v splátkach a došlo k uplatneniu práva podľa § 565 OZ v spojení s § 53 ods. 9 OZ, splátka, ktorá
v súlade s § 565 veta druhá OZ bezprostredne predchádza uplatneniu tohto práva, alebo iná splátka“.

18. Za nesprávnu označila dovolateľka úvahu odvolacieho súdu, že ak dôjde k vyhláseniu mimoriadnej

splatnosti úveru podľa ustanovenia § 565 OZ, potom v zmysle § 103 OZ začína plynúť premlčacia doba
pre všetky splátky úveru splatné do budúcna od splátky úveru, ktorá predchádza vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti úveru (resp. upozorneniu veriteľa smerom k dlžníkovi na možnosť uplatnenia tohto práva) po
dobu 3 mesiacov. Bola toho názoru, že ustanovenie § 565 OZ je kogentným ustanovením, v zmysle
ktorého oprávnenie veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru do splatnosti najbližšie nasledujúcej

splátky spôsobuje zánik tohto práva veriteľa. Výklad daného ustanovenia odvolacím súdom, že k
uplatneniu práva došlo nesplnením splátky splatnej dňa 15. marca 2015, t. j. splátky predchádzajúcej
upozorneniu na možnosť uplatnenia práva podľa § 565 OZ po dobu troch mesiacov, je v rozpore s
jeho znením. Ak preto veriteľ využil právo podľa § 565 OZ a úver zosplatnil k 10. júlu 2015, nemohol
podľa platných právnych predpisov toto právo využiť pre nesplnenie inej splátky, než splátky splatnej

15. júna 2015, pričom táto splátka je zároveň splátkou podľa § 103 OZ, od ktorej plynie premlčacia
doba pre všetky splátky, ktoré sa stali splatnými uvedeným úkonom veriteľa. Zároveň pre všetky splátky,
ktoré predchádzali vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, tak v súlade s § 103 OZ plynie samostatná
trojročná premlčacia doba. Žalobkyňa ďalej poukázala na skutočnosť, že veriteľ nemusí po upozornení
na možnosť zosplatnenia využiť toto svoje právo okamžite a môže si ďalej od dlžníka uplatňovať

len tie splátky, ktorých splatnosť už nastala. Prijatím výkladu súdov nižších inštancií by tak došlo k
neúmernému skráteniu premlčacej doby, resp. k situácii, kedy by si sám veriteľ využitím práva podľa §
565 OZ mohol spôsobiť premlčanie svojej pohľadávky. Ak by zákonodarca mal v úmysle skrátiť v prípade
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti spotrebiteľského úveru premlčaciu dobu, potom by to pretavil do
znenia ustanovenia § 53 ods. 9 OZ a výslovne uviedol, že druhá veta ustanovenia § 565 OZ sa v prípade

spotrebiteľského úveru nepoužije. Keďže to tak neurobil, je zrejmé, že jeho úmyslom bolo zachovanie
princípu, že vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pre nesplnenie niektorej zo splátok je možné len do splatnosti
najbližšie nasledujúcej splátky úveru - v spotrebiteľských sporoch so súčasným upozornením na jeho
uplatnenie a zachovaním 3 mesačného omeškania. Žalobkyňa označila viaceré rozhodnutia krajských
súdov v obdobných veciach, ktoré aplikovali vo veci protichodný výklad dotknutých ustanovení než súdy

nižšej inštancie v prejednávanom spore. Z týchto dôvodov navrhla, aby dovolací súd zrušil napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu ako aj súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Zároveň si uplatnila trovy dovolacieho konania.

19. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,

že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom
(§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), skúmal
prípustnosť dovolania bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) a dospel k záveru, že dovolanie je
nielen prípustné ale aj dôvodné.

20. Najvyšší súd konštatoval, že predmetom dovolacieho prieskumu bolo posúdenie dôvodnosti
uplatneného dovolacieho dôvodu v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP s vymedzením právnej
otázky dovolateľky: 1/ pre nesplnenie ktorej splátky je veriteľ oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
pohľadávky, ak je dlžníkom spotrebiteľ a 2/ je nesplnenou splátkou na účely plynutia premlčania v zmysle
druhej vety ustanovenia § 103 OZ v spore zo spotrebiteľskej zmluvy v prípadoch, ak bolo dohodnuté

plnenie v splátkach a došlo k uplatneniu práva podľa § 565 OZ a v spojení s § 53 ods. 9 OZ, splátka, ktorá
v súlade s § 565 veta druhá OZ bezprostredne predchádza uplatneniu tohto práva, alebo iná splátka.21. Podľa najvyššieho súdu počet mesačných splátok, ich výška aj doba splatnosti jednotlivých splátok
bola v zmluve o spotrebiteľskom úvere vopred stanovená, pričom splatnosť, prípadné omeškanie
a premlčanie je pri plnení v splátkach treba posudzovať samostatne ohľadom každej zo splátok,

premlčacia doba plynie pri každom čiastkovom plnení odo dňa jeho splatnosti. Ak pri takto dojednanom
plnení sa pre nesplnenie niektorého čiastkového plnenia stane splatný celý dlh, začne pre celý dlh
plynúť premlčacia doba odo dňa splatnosti nesplneného čiastkového plnenia (t. j. splátky). Splnením
jednotlivých splátok dlh, čo do príslušnej čiastky zaniká, úplne zanikne až splnením poslednej čiastky
(poslednej splátky). Vo svojej podstate je dlh splátkami rozdelený do niekoľkých čiastkových, zreteľne

oddelených a relatívne samostatných dlhov, ktoré majú určitú vzájomnú súvislosť a v celku predstavujú
súhrnnú výšku pohľadávky. V prípade dojednania straty výhody splátok (ako je to podľa danej úverovej
zmluvy), ktorá sa prejaví v špecifickej zmluvnej sankcii za omeškanie s niektorou zo splátok, dôjde k
zosplatneniu celého zvyšku dlhu. Omeškaním splatnosti jednej splátky si tak dlžník privodí splatnosť aj
všetkých budúcich splátok.

22. Najvyšší súd zastáva názor, že 15-dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa by mala byť realizovaná
ešte pred uplynutím troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, vychádzajúc z charakteru
upozornenia na možnosť zosplatnenia ako vytvorenia príležitosti pre dlžníka ho ešte odvrátiť, navyše
pokiaľ uplatneniu tohto práva nebráni, ak spotrebiteľ zaplatí niektorú zo skorších splátok.

23. Z ustanovenia § 103 OZ tiež vyplýva, že premlčacia doba začína plynúť spätne od splatnosti
omeškanej splátky, čo má podstatu v právnej logike, keďže je nesporné, že veriteľ môže svoje právo
požadovať, okamžité splnenie celého dlhu vykonať už na druhý deň po splatnosti splátky, pre ktorej
nesplnenie bol dlh zosplatnený. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch.
Tam podľa § 53 ods. 9 OZ vo všeobecnosti začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po

uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý
dlh. Až vtedy sa totiž môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvýkrát (§ 101 OZ). Veriteľovi tým
zostane na uplatnenie svojho práva na súde menej ako celé tri roky všeobecnej premlčacej doby (§ 101
OZ), pretože tomu bráni práve znenie § 53 ods. 9 OZ.

24. Zákonodarca všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu nestanovuje absolútne, zákon v konkrétne
vymedzených prípadoch môže určiť i osobitnú premlčaciu dobu čo do okamihu začiatku jej plynutia, ako
aj čo do jej dĺžky, takýto zámer ale z § 103 a § 53 ods. 9 OZ nie je možné vyvodiť. Logická je i úvaha, že
pripustením uplatnenia druhej vety § 103 OZ aj v spotrebiteľských vzťahoch by sa dĺžka premlčacej doby
dostala do rozporu s už spomenutým § 101 OZ v neprospech veriteľa. Navyše premlčanie je právny

inštitút, ktorý oslabením subjektívneho práva veriteľa zvýhodňuje práve dlžníka ako porušiteľa zmluvnej
povinnosti. Opačným postupom by sme sa dostali do rozporu s princípom rovnosti v právach, práve ktorý
princíp slúži k bezprostrednému naplneniu účelu právnej úpravy, rešpektujúc tak i danosti požiadavky
ochrany slabšej strany v spotrebiteľských vzťahoch. Pri ustanovovaní zákonných podmienok ochrany
spotrebiteľa, dlžníka, je totiž nutné dbať na vyváženosť právnej úpravy z hľadiska jednotlivých ústavných

štandardov, vrátane princípu právneho štátu. Aj keď je ochrana spotrebiteľov neoddeliteľnou súčasťou
súčasného súkromného práva a postavenie spotrebiteľov je potrebné brať vážne, ochranu spotrebiteľov
je nutné interpretovať triezvo, neutrálne ako akékoľvek iné právne inštitúty. V danom prípade sa to
prejavuje potrebou zabrániť, aby sa slabšia strana - spotrebitelia dostali do horšieho postavenia ako
veritelia. V danom prípade ale najvyšší súd nevidí legitímny dôvod, ktorý by takýto rozdielny prístup

ospravedlňoval. Len to, že spotrebiteľ si ako slabšia strana vyžaduje vyššiu ochranu, tu nestačí.

25. Otázkou potom zostáva, kedy pre spotrebiteľské vzťahy, na ktoré dopadá § 53 ods. 9 OZ
začína plynúť premlčacia doba, keďže práva z týchto vzťahov sú premlčateľné. V tejto súvislosti
je predovšetkým potrebné ustáliť, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 Občianskeho

zákonníka), teda kedy najskôr mohol veriteľ úspešne podať žalobu na súd (R 17/2017). Uvedené
zákonné ustanovenie (okrem iného) sleduje nielen dosiahnutie splatnosti celej pohľadávky veriteľa
(dodávateľa) pri nesplnení povinností dlžníka (spotrebiteľa) riadne a včas plniť dojednané čiastkové
plnenia (splátky), ale aj vylúčenie tejto možnosti, ak by bolo takéto porušenie iba krátkodobé,
nepresahujúce dobu troch mesiacov odo dňa omeškania so zaplatením splátky. Následne ju dopĺňa tým,

že podmienkou výzvy na zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, ktoré právo môže
veriteľ uplatniť najneskôr do splatnosti nasledujúcej splátky je, že veriteľ v zákonnej lehote nie kratšej
ako 15 dní upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto ustanovenia, ktorá začína plynúť nasledujúci deň
po tom, čo veriteľovi (dodávateľovi) vzniklo právo podľa § 565 OZ, t. j. po uplynutí troch mesiacov odomeškania so zaplatením splátky, bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné. Lehota,
v ktorej musí byť toto právo uplatnené, je najneskôr do splatnosti nasledujúcej splátky a veriteľ tak môže
urobiť až po uplynutí lehoty troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods.

9 OZ).

26. Vychádzajúc z daných teoretických východísk, ako i zo znenia na vec vzťahujúcich sa zákonných
ustanovení, najvyšší súd zastáva názor, že veriteľ sa na súde mohol po prvý raz domáhať svojho
práva prvý deň nasledujúci po uplynutí trojmesačnej doby plynúcej od omeškania spotrebiteľa so

splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh (za súčasného splnenia upozornenia
na zosplatnenie). Práve tento deň je teda najskorším dňom, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz
(§ 101 OZ), čo v danom kontexte znamená, že tento deň je aj začiatkom plynutia premlčacej doby
práva požadovať splnenie celého dlhu, čím sa naplní i zámer zákonodarcu, aby premlčacia doba pri
zosplatnení celého dlhu nezávisela od vôle veriteľa (§ 103 OZ).

27. Najvyšší súd po zhrnutí významných právnych hľadísk vzťahujúcich sa na danú vec uzatvára, že
podľa § 103 OZ pri strate výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti
splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v
spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods. 9 OZ (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť
prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie

ktorej sa stal splatným celý dlh. Na tomto závere sa ustálila aktuálna rozhodovacia prax dovolacieho
súdu (por. 9Cdo/368/2021, 1Cdo/53/2021, 2Cdo/298/2021, 4Cdo/250/2021, R 7/2023).

28. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané

(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355
ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonné náležitosti (§ 127 a § 363
CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré

ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie,
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru,
že podané odvolanie je čiastočne dôvodné a rozsudok je potrebné zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

29. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým sa strana sporu domáha, aby odvolací súd
preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podlieha prieskumu
odvolacím súdom len z dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie v podanom odvolaní, resp. podľa § 365 ods.
3 CSP doplní do uplynutia lehoty na podanie odvolania, keďže podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací
súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Viazanosť odvolacími dôvodmi znamená, že odvolací súd pri

svojom rozhodovaní môže prihliadať len na také pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré odvolateľom boli
uplatnené a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo a na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré
by mohli byť v súlade s § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd prihliadať nemôže, aj
keby takéto porušenia zistil. Uvedenie dôvodov, z akých sa rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje
za nesprávne, t. j. uvedenie odvolacích dôvodov, je aj zákonnou obsahovou náležitosťou odvolania

podľa§ 363 CSP. Zákonná povinnosť uviesť odvolacie dôvody znamená, že odvolateľ musí aj obsahovo
vymedziť, prečo má za to, že je ten ktorý odvolací dôvod naplnený, a teda musí uviesť konkrétne tvrdenia
a podoprieť ich konkrétnymi dôkazmi na preukázanie toho ktorého ním tvrdeného odvolacieho dôvodu.
Účelom odvolacieho konania totiž nie je, aby odvolací súd vyhodnocoval tvrdenia a dôkazy, ktoré strany
uviedli a označili v konaní na súde prvej inštancie, ale odvolací súd posudzuje správnosť napadnutého

rozhodnutia, a to len v kontexte odvolacích dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie a obsahovo vymedzí do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

30. K námietke nesprávneho právneho posúdenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn.7Cdo/7/2010).31. Oboznámením sa s predloženým súdnym spisom, ako aj poukazom na zrušujúce rozhodnutie
dovolacieho súdu, ktorým je odvolací súd viazaný, dospel tak odvolací súd k záveru, že námietka

nesprávneho právneho posúdenia veci zistená žalobcom v odvolaní v zmysle § 365 ods. 1 písm. h)
CSP je dôvodná. V zmysle záveru najvyššieho súdu odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že každá
zo splátok predstavuje samostatné plnenie, a preto pre každú z nich plynie 3-mesačná premlčacia doba
podľa § 103 Občianskeho zákonníka samostatne.

32. V prejednávanej veci bolo preukázané, že žalovaný bol v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
úveru (listom zo dňa 10.7.2015) v omeškaní s platením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiacov,
tak ako to vyžaduje § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Keďže však právo vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť zaniká splatnosťou najbližšej nasledujúcej splátky, potom mimoriadna splatnosť úveru
nemohla byť v posudzovanom prípade vyhlásená pre nesplatenie inej splátky než splátky, ktorá
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti bezprostredne predchádzala, t. j. splátky splatnej dňa 15.6.2015.

Pre splátky, ktoré vyhláseniu mimoriadne splatnosti predchádzali, tak v súlade s ustanovením § 103
Občianskeho zákonníka plynie samostatná 3-ročná premlčacia doba. Pre všetky splátky splatné po
vyhlásení mimoriadnej splatnosti plynie premlčacia doba od splatnosti splátky, pre nesplatenie ktorej
došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti (listom zo dňa 15.6.2015). S poukazom na uvedené je zrejmé,
že splátky splatné dňa 15.5.2015 a 15.6.2015 boli bez ohľadu na výklad druhej vety ustanovenia § 103

Občianskeho zákonníka splatné vrámci plynutia 3-ročnej premlčacej doby, nakoľko u nich ide o splátky
splatné pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru, t. j. také, u ktorých podľa § 103 Občianskeho
zákonníka pre každú z nich plynie samostatná 3-ročná premlčacia doba odo dňa splatnosti tej-ktorej
splátky.

33. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že právne posúdenie veci súdom prvej inštancie vo
vzťahu k primárnemu premlčaniu žalobcom uplatneného nároku je nesprávne, preto odvolací súd
postupom podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

34. Po vrátení súdu bude preto úlohou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť o žalobcom uplatnenom
nároku a pri skúmaní, či právo žalobcu zo spotrebiteľskej zmluvy je alebo nie je premlčané, bude
vychádzať z názoru odvolacieho aj dovolacieho súdu vysloveného v tomto zrušujúcom uznesení, t. j., že
veriteľ sa mohol svojho práva domáhať (od vtedy začala plynúť premlčacia lehota) až nasledujúci deň po
uplynutí 3-ročnej doby plynúcej od omeškania spotrebiteľa zo splnením splátky, pre uplynutie ktorej sa

stal splatný celý dlh. Práve tento deň je tým dňom, kedy najskôr mohol žalobca uplatniť svoje právo a je
začiatkom plynutia premlčacej doby. Úlohou súdu prvej inštancie bude preto bezpečne ustáliť splátku,
od omeškania ktorej po uplynutí 3-mesačnej lehoty sa stal splatným celý dlh a až po takomto ustálení
bude môcť súd prvej inštancie posúdiť či je uplatnené právo žalobcu premlčané alebo nie. V prípade, ak
dôjde k záveru, že čo i len z časti nárok žalobcu nie je premlčaný, po zohľadnení, že v danom prípade

sa jedná o spotrebiteľský spor, kde súd aj ex offo (z úradnej moci) skúma či nedošlo k porušeniu práva
spotrebiteľa ako aj s prihliadnutím na námietky osobitného subjektu na strane žalovaného, opätovne vo
veci súd prvej inštancie rozhodne.

35.OsobitnesúdprvejinštancieprihliadnenarozsudokSúdnehodvoraEÚz23.1.2025voveciC-677/23

(ktorej konanie inicioval tento odvolací senát v inom konaní), podľa ktorého, cit.:,, článok 10 ods. 2
písm. g) Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že predpoklady použité na výpočet RPMN
musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol
sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy.“ Súd prvej inštancie s ohľadom na vyššie
uvedený rozsudok podrobí prieskumu zmluvné dojednanie strán sporu: Zmluvu o úvere – dobrápôžička,

t. j. či sa v nej nachádzajú všetky predpoklady použité na výpočet RPMN. Keďže neuvedenie týchto
náležitostí v zmluve o úvere môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku,
sankcia spočívajúca v zániku nároku veriteľa na úroky a poplatky stanovená vo vnútroštátnej právnej
úprave sa musí považovať za primeranú v zmysle článku 23 smernice 2008/48 (pozri v tomto zmysle
rozsudok z 9. novembra 2016, Home Credit Slovakia, C-42/15, EU:C:2016:842, bod 71). Predpoklady

použité na výpočet RPMN musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti nestačí,
aby ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy. Stručne povedané
pre nesplnenie predpokladov použitých na výpočet RPMN je potrebné považovať poskytnutý úver za
bezúročný a bez poplatkov.36. Zároveň v tomto rozhodnutí rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 2 CSP)
ako aj o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).