Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. apríl 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/25/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122207241
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8122207241.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Romana Lajoša v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/X, XXX XX E., právne zastúpenej Advokátska kancelária Bellás
legal s.r.o., so sídlom Štefánikova 40, 040 01 Košice, IČO: 54 087 872, proti žalovanému: C. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. G. XXX, XXX XX, právne zastúpenému JUDr. Martinom Tobiašom, advokátom,
so sídlom Široké 495, 082 37 Široké, IČO: 52 639 398, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 15C/56/2022 - 137 zo dňa 24.10.2023 v spojení
s opravným uznesením č.k. 15C/56/2022 – 215 zo dňa 23.05.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením.

II. Priznáva žalovanému vo vzťahu k žalobkyni právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že:

„I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie podľa § 78 a § 137 Civilného sporového
poriadku (ďalej CSP) a podľa § 132, § 136, § 137 a § 460 Občianskeho zákonníka. Výrok o trovách
konania odôvodnil podľa § 255 ods. 1 CSP.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa sa domáhala rozhodnutia, ktorým súd určí, že je
spoluvlastníčkou o veľkosti 72/450 k celku k pozemku zapísanom na LV č. XXXX pre H. I., H. F.,
katastrálne územie F.: - Pozemok parc. E. „J.“ G. XXX o výmere 29 m2, druh pozemku: Orná pôda.

4. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa v konaní nepreukázala titul nadobudnutia predmetného
spoluvlastníckeho podielu do svojho vlastníctva a pokiaľ sa odvolávala na vlastníctvo svojho právneho
predchodcu, v konaní pasívna vecná legitimácia by nesvedčala len žalovanému ale okruhu nútených

procesných spoločníkov, ktorý by bol omnoho širší, nakoľko rozhodnutie súdu v tejto veci by sa dotýkalo
ďalších osôb a to do úvahy pripadajúcich dedičov po nebohom K. L..5. Žalobkyňa sa teda mohla domáhať určenia vlastníckeho práva len k určitému spoluvlastníckemu
podielu žalovaného bez toho, aby stranami sporu boli aj ostatní podieloví spoluvlastníci predmetnej
parcely. Vo vzťahu k iným možný dedičom po nebohom K. L., narodenom XX.XX.XXXX (kde žalobkyňa

deklarovala existenciu ešte ďalšie dedičky, svojej sestry, ktorá sa mala dedičstva vzdať, čo nijakým
spôsobom súdu nebolo preukázané) je situácia iná. Z dôvodu toho, že títo ďalší potenciálni dedičia
neboli účastníkmi konania, či už na strane žalobcov alebo žalovaných, mal súd prvej inštancie za to, že
žaloba žalobkyne trpí vadou- nedostatkom pasívnej vecnej legitimácie žalovaných. Bez účasti ďalších
potenciálnych dedičov by nebolo možné vyhovieť ani žalobe o určenie, že predmetný spoluvlastnícky

podiel patrí do dedičstva po nebohom K. L. nar. XX.X.XXXX.

6. Nakoľko v konaní žalobkyňa nepreukázala ani totožnosť podielu K. L. vo veľkosti 72/450 evidovaného
pod parcelným číslom XXX v zápisnici XX vo výpise z pozemkovej knihy pre katastrálne územie F.
so spoluvlastníckym podielom žalovaného 3/ (teraz žalovaný-poznámka odvolacieho súdu) C. B. na
parcele, ktorá je predmetom tohto konania E. J. G. XXX o výmere 29 m2 orná pôda na LV XXXX

v katastrálnom území F. vo veľkosti 72/450, zostáva sporné aj to, či podiel žalovaného 3/ C. B.
(teraz žalovaný-poznámka odvolacieho súdu)je naozaj tým podielom, ktorého vlastníkom bol právny
predchodca žalobkyne nebohý K. L. narodený XX.XX.XXXX. V konečnom dôsledku ani rodnými listami
a úmrtným listom predloženými v konaní súd prvej inštancie nemal bez pochybností preukázané právne
nástupníctvo žalobkyne po nebohom K. L., ktorý je evidovaný vo výpise z pozemkovej knihy zápisnica

číslo XX v katastrálnom území F. a to z dôvodu absencie osobných údajov v týchto listinách (v zápisnici
XX E. F. K. I. B. XX B. uvedený iba údaj: K. L. na 72/450).

7. Navyše Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp.zn. 14 C 703/84 bolo určené, že navrhovateľ K. L.
narodený XX.XX.XXXX je výlučným vlastníkom tej časti mpč. XXX zapísanej v pozemnoknižnej zápisnici

číslo XX katastrálne územie obce F., ktorej podľa identifikácie parciel vydanej C. M. F. I. G. K. XXX/
XX N. O. XX.XX.XXXX zodpovedajú v evidencii nehnuteľností parcely číslo XXX zastavaná plocha o
výmere 491 m2 a parcela číslo XXX záhrada o výmere 826 m2. Z Notárskej zápisnice napísanej na
Štátnom notárstve dňa XX.XX.XXXX P. XXX/XX pritom vyplýva, že K. L. narodený XX.XX.XXXX predal
Q. R. narodenému XX.XX.XXXX a L. R., S. L. narodenej XX.XX.XXXX rodinný dom s príslušenstvom

číslo domu XXX, J. P. XXX zastavaná plocha o výmere 491 m2, J. P. XXX záhrada o výmere 826 m2 v
celosti, ako svoje vlastníctvo podľa rozsudku Okresného súdu Prešov sp.zn. 14 C 703/84, právoplatného
19.07.1984.

8. Aj keď strany konania súdu riadnu identifikáciu predmetnej parcely E. J. XXX v katastrálnom území F.

nepredložili,zvyššieuvedenéhojepredpoklad,žeparcelaE.XXXvkatastrálnomúzemíF.nezodpovedá
pôvodnej pozemnoknižnej I. I. G. XXX evidovanej v zápisnici číslo XX F. H. F., nakoľko táto je súčasťou
parciel E. XXX Q. XXX v katastrálnom území F., ktoré sú v súčasnosti vo vlastníctve žalobkyne.

9. Uvedené zodpovedá aj tomu, že pokiaľ žalobkyňa vo svojej výpovedi tvrdila, že parcela, ku ktorej

vlastnícke právo žiada určiť sa nachádza pred jej pozemkom (E. T. XXX), po nahliadnutí do katastrálnej
mapy bolo zistené, že predmetná parcela E. J. XXX sa nachádza pred vedľajším pozemkom (teda nie
predpozemkomžalobkyne)parcelnéčísloXXX/X.Ponahliadnutídokatastrálnejmapyapotomtozistení
žalobkyňa svoju výpoveď zmenila a tvrdila, že jej úmyslom bolo určiť vlastnícke právo k tejto parcele E.
XXX nachádzajúcej sa pred parcelou XXX/X.

10. Žalobkyňa teda podľa názoru súdu prvej inštancie neuniesla dôkazné bremeno týkajúce sa
stotožnenia pôvodnej pozemnoknižnej parcely parcelné číslo XXX v katastrálnom území F. so súčasným
stavom v katastri nehnuteľností. Z uvedených dôvodov preto súd prvej inštancie žalobu zamietol.

11. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie tak, že žalovaný C. B. bol v konaní proti
žalobkyni úspešný v rozsahu 100 %, súd mu voči žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym
úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.

12. Proti tomuto rozsudku včas podala odvolanie žalobkyňa. Právne odôvodnila svoje odvolanie
podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. V plnom rozsahu odkázala na všetky doterajšie
vyjadrenia v konaní a rovnako prednesy na pojednávaniach. Poukázala na znenie bodu 32 odôvodnenia
rozsudku súdu prvej inštancie a v tejto súvislosti uviedla, že podľa jej názoru takto podaná žalobabola správna a nebolo možné podať iný typ žaloby na to, aby spravodlivo sa domáhala vlastníckeho
práva k danej nehnuteľnosti – pozemku. Žalobkyňa sa nestotožnila s právnym názorom súdu prvej
inštancie, ktorý je vyjadrený v rozsudku a opätovne poukázala na argumentáciu uvedenú v žalobe

a v nadväzujúcich vyjadreniach. Súd prvej inštancie odkázal na dedičské konanie po nebohom K.
L.. Uvedenú nehnuteľnosť - respektíve spoluvlastnícky podiel k pozemku nebolo možné v dedičskom
konaní prejednať, a to z dôvodu, ktorý uviedla žalobkyňa vo svojej žalobe teda, že došlo k zámene
mien a uvedený pozemok nadobudol iný K. L. a nie dedo žalobkyne, ktorého dedičkou bola žalobkyňa.
Žalobkyňa je vnučkou nebohého K. L. nar. dňa XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX a dcérou

p. L. R. S. L. nar. XX.XX.XXXX, ktorá bola dcérou nebohého K. L. a ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX.
Nebohý K. L. bol spoluvlastníkom vo veľkosti 72/450 k celku nehnuteľnosti zapísanej na LV číslo
XXXX pre H. I., obec F., katastrálne územie F.. Pozemok parcela E. „J.“ G. XXX o výmere 29m2
druh pozemku orná pôda. Uvedený fakt potvrdzuje výpis z pozemnoknižnej vložky č. zápisnice XX,
kde je K. L., dedo žalobkyne uvedený ako spoluvlastník o veľkosti podielu 72/450 v celku čo podľa
žalobkyne nemohlo byť sporné. Uznesením Okresného súdu Prešov, ktorý prostredníctvom notára K. K.

L. rozhodol o dedičskej veci po nebohom K. L., dedovi žalobkyne, sp.zn. 26D/1065/2018 - 165 bolo
uvedené, že súd sa oboznámil, že niektoré nehnuteľnosti sú sporné podľa vyjadrenia L. M. S. R., A.
B. a U. B. a že poručiteľ by mohol byť aj vlastníkom ďalších nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve
iných osôb a poučil dedičov o možnosti podania žaloby o určenie, že do dedičstva po poručiteľovi
patria ďalšie nehnuteľnosti v samotnom súdnom konaní. Dedička A. B. S. R. uviedla, že do dedičstva

by mali patriť aj ďalšie nehnuteľnosti po poručiteľovi, ktoré sú zapísané toho času na iných vlastníkov
a bola poučená o možnosti podania žaloby o určenie, že konkrétne nehnuteľnosti patria do dedičstva
po nebohom K. L., a to na základe rozsudku súdu. Ak súd určí, že do dedičstva po nebohom K. L.
patria ďalšie nehnuteľnosti, vykoná sa dodatočné dedičské konanie. Podľa názoru žalobkyne uvedené
potvrdzuje, že žalobkyňa zvolila správny typ žaloby a správnu formu uplatnenia svojho práva k pozemku,

nakoľko bola okrem iného poučená priamo notárom povereným Okresným súdom Prešov k podaniu
žaloby. Súd prvej inštancie v bode 37 odôvodnenia rozsudku uviedol „aj keď strany konania súdu riadnu
identifikáciu predmetnej parcely E. J. XXX v katastrálnom území F. nepredložili z vyššie uvedeného
je predpoklad, že parcela E. J. XXX v katastrálnom území F. nezodpovedá pôvodnej pozemnoknižnej
parcele parcelné číslo XXX evidovanej v zápisnici číslo XX F. H. F., nakoľko táto je súčasťou parciel

E. T. XXX Q. XXX v katastrálnom území F., ktoré sú v súčasnosti vo vlastníctve žalobkyne. Žalobkyňa
súdu prvej inštancie predložila výpis z pozemnoknižnej zápisnice číslo XX, kde je K. L. dedo žalobkyne
uvedený ako spoluvlastník o veľkosti podielu 72/450 k celku. Parcela E. J. XXX v katastrálnom území F.
zodpovedá pôvodnej pozemnoknižnej parcele parcelné číslo XXX evidovanej v zápisnici G. XX F. H. F..
V tejto súvislosti poukázala žalobkyňa na ustanovenie § 137 písm. c/ CSP. Žalobkyňa má teda naliehavý

právnyzáujemnapožadovanomurčení,keďženemáinýprávnyprostriedoknato,abysaprávnepomery
k prevedenému spoluvlastníckemu podielu vrátili do pôvodného stavu. Aj podľa ustálenej rozhodovacej
praxe súdov je naliehavý právny záujem daný vždy, ak ide o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti,
pretože určovací rozsudok je v danom prípade spôsobilou verejnou listinou na zmenu zápisu v katastri
nehnuteľností, a teda na zosúladenie skutočného právneho stavu so zapísaným stavom. Preto navrhla,

aby odvolací súd rozsudok podľa ustanovenia § 388 CSP zrušil a vrátil vec na nové prejednanie súdu
prvej inštancie alebo podľa § 388 CSP zmenil a žalobe vyhovel. Zároveň si v plnom rozsahu uplatnila
náhradu trov konania.

13. V odvolacej lehote žalobkyňa už sama doplnila odvolanie podané jej právnym zástupcom. Poukázala

na to čo sama uviedla na pojednávaní dňa 24.10.2023 s tým, že rozsudok, ktorý uvádza je rozsudok č.k.
14C/42/89 – 12. V tomto rozsudku Okresný súd Prešov určil Q. B. a Q. S. E. parcelu XXX, z ktorej sú
vytvorené parcely XXX, XXX, XXX. Rozsudok pripojila. Parcela XXX je vyznačená v extraviláne, parcely
XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX Q. XXX v intraviláne pripojila aj mapu. Parcela XXX zapísaná
na LV XXXX o výmere 2245m2 orná pôda v extraviláne tam je zapísaná žalobkyňa ako spoluvlastníčka

po otcovi Q. R., ktorý je vlastník po svojej matke V. R. S. L., ktorá je aj v rozsudku č.k. 14C/42/89 - 12
zapísaná ako odporca teda vlastník pod číslom X V. L. a číslo XX V. R. S. L.. Ako dôkaz predložila LV
a rodný list Q. R.. I. XXX, XXX, XXX sa užívajú v intraviláne a nachádzajú sa na pôvodných parcelách
XXX, XXX, XXX, G. I. XXX. Parcela XXX podľa majetkovej podstaty sa skladá z dvoch častí, a to XXX
roľa, rúbance - XXX siah - 1370 m2, XXX lúka, rúbance - XX siah - 108m2, spolu 1478m2, identifikácia

ako dôkaz by mala byť pripojená ako príloha k žalobe. Z parcely XXX roľa, rúbance sú vytvorené parcely
XXX Q. XXX susediace s parcelami XXX Q. XXX, kde v parcelách XXX, XXX je výlučnou vlastníčkou
žalobkyňa. Z parcely XXX lúka, rúbance je 29m2 orná pôda zapísaná na LV XXXX a zbytok 70m2
prechádza do parcely XXX (108 -29=79m2). Zvyšné parcely z pôvodných parciel teda časť parcely XXXsúbežne s parcelami XXX, XXX, XXX sa nachádzajú medzi parcelami XXX Q. XXX/X s tým, že mapa
má byť pripojená. Vo zvyšných parcelách XXX, XXX je zapísaná žalobkyňa ako spoluvlastníčka. Pán B.
môžeprejsťnaparceleXXXpovecnombremene,ktoréjezriadenénaparceleXXXpricesteIII.triedytak

ako aj ona prechádza po parcele XXX. Pozemok a následné parcely, kde je potok nie sú vo vlastníctve
správy B. Q. W., aj žalobkyňa predpokladá zo strany B. Q. W. zanedbanie povinností pri správe cudzieho
majetku, a to z dôvodu, že občania porušujú zákon a v rozpore s týmto zákonom na vodných tokoch
vykonávajú stavby, sadia stromy a iné kroviny k parcele J. E. XXX a súbežne v parcelách XXX, XXX,
kde je ona spoluvlastníčkou. Tieto nehnuteľnosti najmenej od roku 1898 vlastnili a užívali predchodcovia

L. R. a Q. R. čo neboli právne zaznačené a vyporiadané veci. Tu predpokladá, že kataster neuviedol
správne tieto nehnuteľnosti a vydal osvedčenie na ďalšie konanie na nesprávne mená nasledujúcich
vlastníkov. V roku 1898 nehnuteľností zaznačené L. Q. C. X. J. X/X (12/630) a L. K. X/X (6/630).
Následne 25. októbra 1939 č.d. XXXX XX/XXX Q. L. S. X. na základe skutočnej držby a právom titulu
dedenia zaznačené vlastníctvo K. L. 6/630 (pradedo žalobkyne) a jeho bratovi Q. L. 6/30, ktorého dedičia
darovali svoje parcely pánovi B., kde pravdepodobne predpokladala boli porušené žalobkynine dedičské

a vlastnícke práva. Následne 23. februára 1940 č.d. XXXX na základe odovzdávacej pozostalosti zo dňa
21. novembra 1939 vkladá sa vlastnícke právo po: a) L. L. 12/3150, b) K. L. 12/3150 ide o deda
žalobkyne, c) L. L. XX/XXXX, O. A. L. XX/XXXX Q. J. Q. L. XX/XXXX. Dňa 23. marca 1940 je zaznačené
vlastníctvo po Q. L., ktorý bol bratom K. L., žalobkyninho pradeda. V náhradnom dedičskom konaní
boli predmetom konania iba lúky, lesy, pasienky. Orná pôda v extraviláne a intraviláne pravdepodobne

predpokladá žalobkyňa omylom na základe nesprávnych podkladov bola prisúdená neoprávneným
osobám. Týmto dáva aj rozklad na darovacie zmluvy pre pána B. po vlastníkoch Q. L., ktorí sa vzdali
svojho podielu. Ako dôkaz predložila doplnenie náhradného dedičského konania 1 až 9 strán a zároveň
uviedla, že žalobu na súd podala na odporučenie notára.

14. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok podľa ust. § 387
CSP ako vecne správny potvrdil a uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Rozsudok
považuje za vecne správny a zákonný. Uviedol, že žalobkyňa sa domáhala určenia, že je podielovou
spoluvlastníčkou nehnuteľností, a to pozemku parcela číslo J. E. XXX - orná pôda o výmere 29m2
zapísaného na LV XXXX katastrálne územie F. o veľkosti 72/450 k celku. Podaná žaloba bola už

od začiatku zjavne neodôvodnená, čo bolo súdu prvej inštancie známe už len z nesprávneho teda
neúplného označenia žalovaných v žalobe v porovnaní so zoznamom podielových spoluvlastníkov
zapísaných na LV číslo XXXX katastrálne územie F., ktorí boli podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností
v čase podania žaloby. Súd prvej inštancie a teda správne žalobu zamietol pre nedostatok pasívnej
vecnej legitimácie žalovaných. K takto podanej žalobe by totiž nebolo možné bez účasti ostatných

podielových spoluvlastníkov (ide o nerozlučné spoločenstvo) vyhovieť. Súd prvej inštancie ďalej správne
rozhodol aj o tom, že žalobkyňa v konaní nepreukázala ani totožnosť podielu K. L.. Predložené listinné
dôkazy v konaní jednoznačne preukázali, že žalobkyňa si nesprávne uplatnila svoj nárok, keďže si
pozemok evidovaný v katastri nehnuteľností ako parcela číslo J. E. XXX zjavne mylne zamieňa s
pozemnouknižnou parcelou mpč. XXX. V zmysle žalobkyňou predložených listín z katastra bolo zrejmé,

že pôvodná pozemnoknižnej parcela označená ako mpč. XXX zapísaná v pozemnoknižnej vložke číslo
XX zahŕňa pozemky aktuálne evidované v katastri nehnuteľností ako parcela číslo T. E. XXX Q. T. E.
XXX, čo predložené listinné dôkazy - kúpna zmluva spísaná vo forme notárskej zápisnice a rozsudok
Okresného súdu v Prešove z 31.05.1984 len potvrdzujú. Ako bolo v konaní pred súdom prvej inštancie
preukázané ide o pozemky, na ktorých stojí rodinný dom súpisné číslo XXX, a k nemu priľahlá záhrada,

ktorej podielovým spoluvlastníkom je práve žalobkyňa a pán U. B. a ktoré v minulosti vlastnil K. L. a L.
L. S. U.. Tieto skutočnosti potvrdzuje aj predložená identifikácia parciel či list vlastníctva číslo XXX.
V plnom rozsahu sa žalovaný stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa neuniesla dôkazné
bremeno týkajúce sa stotožnenia pozemnoknižnej parcely so súčasným stavom v KN. Žalobkyňa zjavne
mylne považovala mpč. XXX za totožnú s J. E. XXX, pritom pozemky v mpč. XXX sú pozemkami T.

E. XXX Q. T. E. XXX, ktoré žalobkyňa má vo svojom podielovom spoluvlastníctve s ďalším podielovým
spoluvlastníkom. Súd prvej inštancie vo veci správne rozhodol, správne dôvody pre zamietnutie žaloby
ustálil a správne a vecne svoje rozhodnutie odôvodnil. Žaloba bola žalobkyňou podaná nedôvodne
s nesprávne označeným okruhom žalovaných bez predchádzajúceho preukázania skutočnosti o jedinej
dedičke po nebohom K. L. a bez preukázania naliehavého právneho záujmu na podanom určení. V

ostatnom plne odkázal žalovaný na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie a v ňom uvedené
dôvody.15. Opravným uznesením č.k. 15C/56/2022 zo dňa 23. mája 2024 súd prvej inštancie opravil označenie
právnehozástupcužalobkynevzáhlavírozsudkuOkresnéhosúduPrešovč.k.15C/56/2022-137zodňa
24.10.2023 tak, že správne má byť: „Bellás legal s.r.o., so sídlom Štefánikova 40, 040 01 Košice, IČO:

54 087 872.“ Právne odôvodnil opravné uznesenie súd prvej inštancie podľa ust. § 224 a § 234 CSP
a konštatoval, že vzhľadom na citované zákonné ustanovenia a na zistenie, že písomné vyhotovenie
rozhodnutia neobsahuje IČO právneho zástupcu žalobkyne považoval súd za potrebné vykonať opravu
označeného rozsudku, a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia.

16. Ďalšie vyjadrenia do spisu predložené neboli.

17. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v spojení
s opravným uznesením spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených
v ustanovení § 379 a nasledujúcich CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a
contrario s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a na webovej stránke

Krajského súdu v Prešove dňa 16.04.2025 a zistil, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

18. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

19. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym procesným postupom znemožňujúcim strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nesprávnymi
skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením veci i to, či súd prvej inštancie na zistený
skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie
odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na
každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam

pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).

20.Knámietkenesprávnezistenéhoskutkovéhostavuodvolacísúduvádza,žedokazovaniejeprocesný
postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom
zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých

súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne
aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu,
ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania,
pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je
významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena,

ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS
SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade
so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže
bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah
opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné

úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje
svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal
odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka nebola naplnená.

21. K námietke o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Ani táto
odvolacia námietka nebola naplnená.22. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností
vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových
a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie

rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

23. Podľa ust. § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) Vlastníctvo veci možno nadobudnúť
kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných
skutočností ustanovených zákonom.

24. Podľa ust. § 136 ods. 1 OZ Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

25. Podľa ust. § 136 ods. 2 OZ Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové
spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

26. Podľa ust. § 137 OZ Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

27. Podľa ust. § 460 OZ dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

28. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie domáhala rozhodnutia, ktorým má súd určiť,
že je spoluvlastníčkou o veľkosti 72/450 k celku k pozemku zapísanom na LV číslo XXXX pre okres I.,
obec F., katastrálne územie F., a to pozemok parcela E. „J.“ G. XXX o výmere 29m2 druh pozemku:
orná pôda.

29. Žalobkyňa tvrdila, že je vnučkou nebohého K. L., narodeného dňa XX.X.XXXX, ktorý zomrel dňa
XX.X.XXXX a dcérou pani L. R. S. L., narodená dňa XX.X.XXXX, ktorá bola dcérou nebohého K. L.,
a ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX. Nebohý K. L. bol spoluvlastníkom (veľkosť podielu 72/450 k celku)
nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre Okres I., H. F., katastrálne územie F.- Pozemok parc. E. „J.“
G. XXX o výmere 29 m2, druh pozemku: Orná pôda. Uvedený fakt potvrdzuje výpis z pozemkovoknižnej

vložky č. zápisnice XX, kde je K. L. uvedený ako spoluvlastník o veľkosti podielu 72/450 k celku.
Nebohý K. L. po smrti zanechal viacero nehnuteľností, pričom do majetku po poručiteľovi K. L. nebol
zahrnutý predmetný pozemok resp. spoluvlastnícky podiel k nemu. Žalobkyňa, ako právoplatná dedička
predmetnej nehnuteľnosti mala uvedený spoluvlastnícky podiel po nebohom K. L. zdediť. Po smrti matky
je jedinou právoplatnou dedičkou po nebohom K. L., nakoľko sa sestra žalobkyne vzdala dedičstva.

Kontrolou v katastrálnom operáte po smrti svojho deda zistila, že predmetný spoluvlastnícky podiel
pripadol cudzím osobám a od smrti nebohého K. L. viackrát menil vlastníkov. Dôvody týchto vlastníckych
zmien nie sú žalobkyni známe. Posledné zmeny vo vlastníctve spoluvlastníckeho podielu boli vykonané
len nedávno v mesiaci jún 2022. Ku dňu podania žaloby sú podielovými spoluvlastníkmi uvedenej
nehnuteľnosti: Žalovaný v 1. rade: J. E. o veľkosti podielu 72/1800 k celku, Žalovaný v 2. rade: L. I. o

veľkosti podielu 72/1800 k celku a Žalovaný v 3. rade: C. B. o veľkosti podielu 1/25 k celku a 72/1800 k
celku. Medzitým došlo k prevodu vlastníckeho práva spoluvlastníckeho podielu a to darovacou zmluvou
pričom vlastníkom podielu V. C. sa stal C. B..

30. Uznesením č. k. 15 C 56/2022 - 117 zo dňa 16.05.2023 súd konanie voči žalovaným v 1. a 2. rade

zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 13.06.2023.

31. Už pôvodní žalovaní so žalobou nesúhlasili, žiadali ju zamietnuť, žalobkyňou tvrdené skutočnosti
o tom, že by mala byť podielovou spoluvlastníčkou k podielu nehnuteľností J. P. XXX v katastrálnom
území F. považovali ich za nepravdivé a tieto odmietali v celom rozsahu. Namietali aj v čase podania

žaloby pasívnu legitimáciu žalovaných. Zároveň namietali nedôvodnosť žaloby, ktorá spočívala vo
výbere druhu žaloby, ktorou žalobkyňa nárok uplatňovala, kto nadobudol veci patriace do dedičstva
po poručiteľovi je totiž predmetom dedičského konania nie konanie o žalobe o určenie vlastníckeho
práva. Pokiaľ určitá časť dedičstva nebola v rámci dedičského konania vyporiadaná, nemôže sa dedič
domáhať na súde určenia, že je vlastníkom predmetnej veci. V tejto súvislosti poukázali na R 32/2011.

Zároveň poukázali na absenciu naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení
a konštatovali, že ide o pozemok, na ktorom sa nachádza potok, ktorý je v správe Povodia B. Q. W.
bez akejkoľvek možnosti žalobkyne nakladať s týmto pozemkom.32. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že žalobu podala z dôvodu, že v majetkovej podstate
pod položkou 23B je zapísaný K. L., ktorý je vnukom K. L. a Q. S. X., čo boli prví vlastníci parcely. Po nich
získal túto parcelu syn K., ktorý mal manželku L. Y. a potom tiež syn K.. Ten je zapísaný pod 23B. Je

to jedna parcela od vrchu až po spodok. Pôvodne mala 30 siah. To sa malo presne prepísať do listu
vlastníctva, ale správne sa malo zapísať, že vlastníkom je K. L., avšak bolo to napísané na K. L.,
ktorý nebol tou istou osobou. Pani C. nebola vnučkou zapísaného K. L.. Predmetný pozemok E. J. XXX
sa podľa tvrdenia žalobkyne nachádza za jej domom a záhradou. Je označený ako roľa, lúka, rúbance.
Je tam cesta a miestna komunikácia, ktorá je podľa názoru žalobkyne postavená nelegálne. Do roku

1980 tam žiadna cesta nebola iba poľná cestička. Potom tam začali stavať domy a vzali im cestu. Za jej
pozemkom, ktorý je oplotený je potom aj cesta, pričom ide o predmetnú parcelu, ktorá je predmetom
žaloby a následne je roľa, kde je 79m2, ktoré boli zle zapísané v pozemkovej knihe do listu vlastníctva.
Žalobkyňa mala za to, že pokiaľ ide o jej dom v prírode sú jednotlivé objekty usporiadané tak, že ide
jej dom potom záhrada potom potok potom cesta a potom parcela XXX, kde je tých 76m2. Čo sa týka
stotožnenia parcely, ktorá je zapísaná na pôvodnej pozemkovej knižnej vložke, kde je zapísaný K. L.

a parcely, ktorá je predmetom konania teda pozemku na LV číslo XXXX E. J. G. XXX o výmere 29m2 tak
to, kde sa v katastri nehnuteľnosti predmetná žalovaná parcela nachádza žalobkyňa nezisťovala, mal
to pozrieť jej právny zástupca. Mala však za to, že to bolo nesprávne zapísané v katastri a tá parcela
pokračuje ďalej ako XXX vytvorená z parcely XXX v extraviláne.

33.Žalovaný,ktorýbolpredtýmoznačenýakožalovanýv3.radepredspäťvzatímžalobyvočižalovaným
v 1. a 2. rade uznesením ako odvolací súd uviedol vyššie tvrdil, že predmetom konania je potok
a trocha cesty a na tom území kosil aj jeho dedo H. B.. Po dlhodobých nezhodách a výraznom
ataku žalobkyne a jej rodiny reagoval na vzniknutú situáciu tak, že odkúpil podiely na predmetnom
pozemku, keďže žalobkyňa tam ako vlastníčka uvedená nebola. Na hraniciach medzi jeho pozemkom

a žalobkyniným pozemkom je predmetná parcela, ktorá je predmetom konania a je na nej potok
a cesta. Cez cestu, ktorá je predmetom konania žalovaný pristupuje k svojmu domu. Je to cesta,
kde sú všetky ostatné domy tam postavené. Žalobkyňa k svojmu domu pristupuje z úplne inej strany
a cez predmetnú cestu pristupuje k tomu, aby obhospodarovala svoj iný pozemok. Žalovaný nemal
vedomosť a ani nezisťoval, kde by sa mohla nachádzať pôvodná parcela z pozemnoknižnej vložky, ktorá

je základom argumentácie žalobkyne v konaní.

34. Z výpisu z listu vlastníctva číslo XXXX chronológiou zmien od dátumu 02.07.2020 zo dňa 23.01.2023
pre katastrálne územie F. vyplýva zápis parcely registra J. G. XXX o výmere 29 m2 ornej pôdy, kde pod
B1 je evidovaný žalovaný C. B. vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 4673/9450, ktorý predmetný podiel

nadobudol darovacou zmluvou (F. XXXX/XXXX, vklad povolený 04.08.2022) od Q. L., ktorá predmetný
podiel nadobudla Uznesením 35 D 395/2017 zo dňa 30.06.2017, pod B 17 je evidovaný žalovaný C. B.
vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/25, ktorý tento podiel nadobudol darovacou zmluvou od C. L. (F.
XXXX/XXXX, vklad povolený 22.06.2022), ktorý predmetný podiel nadobudol Osvedčením o dedičstve
26 D 2612/2008 a pod B 18 je evidovaný žalovaný C. B. vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 72/1800,

ktorý predmetný podiel nadobudol darovacou zmluvou (F. XXXX/XXXX, vklad povolený 20.06.2022) od
V. C. S. L., ktorá predmetný podiel nadobudla Osvedčením o dedičstve 18 D 1255/1995 z 1898/97 -
46 /97.

35. Z notárskej zápisnice spísanej na notárskom úrade K. F. G. F. I. P. XXX/XXXX, P. XXX XX/XXXX

vyplýva, že žalovaný C. B. nadobudol darovaním od vlastníkov okrem iného parcelu E. J. XXX orná
pôda o výmere 29 m2v katastrálnom území F. zapísanú na LV XXXX pod B 1, 3, 4, 8, 13, 15, 16, 19, 21,
23, 24, 25, 26, 27 spolu v podiele 4673/9450, pričom výmera darovaných spoluvlastníckych podielov
spolu činí 14,3 m2.

36. Z listu vlastníctva číslo XXX v katastrálnom území obce F. je ako vlastníčka parcely číslo XXX Q.
XXX (položka výkazu zmien mpč XXX) vo veľkosti podielu 1/1 evidovaná žalobkyňa A. B. na základe
osvedčenia o dedičstve O. XXX/XXXX - XX/XX a kúpno zaopatrovacej zmluvy číslo R. XXX/XX - XX/XX.

37. Z výpisu z pozemkovej knihy A. P. F. I. zo dňa 16. marca 1984- zápisnice číslo XX v katastrálnom

územíF.vyplývapodparcelnýmčíslomXXXzápisRoleRubanceovýmere381siah(prepočtom1370,30
m2) a Lúky Rubance o výmere 30 siah (prepočtom 107,90 m2, zdroj: W. - pozn. súdu), kde pod B -
Vlastníctvo, 23 b/ je zapísaný K. L. vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 72/450 (= 236,50 m2).38. Z katastrálnej mapy vzťahujúcej sa k predmetnej parcele E. J. XXX v katastrálnom území F. vyplýva,
že táto parcela E. J. XXX sa nachádza medzi parcelami číslo XXX Q. XXX/X. Parcela XXX (ako je vyššie
uvedené vo vlastníctve žalobkyne ) je parcelou susednou s parcelou parcelné číslo XXX/X.

39. Z Notárskej zápisnice napísanej na Štátnom notárstve dňa 27.07.1984 P. XXX/XX vyplýva, že K. L.
narodený XX.XX.XXXX predal Q. R. narodenému XX.XX.XXXX a L. R., S. L. narodenej XX.XX.XXXX
rodinný dom s príslušenstvom číslo domu XXX, J. P. XXX zastavaná plocha o výmere 491 m2, J. P. XXX
záhrada o výmere 826 m2 v celosti, ako svoje vlastníctvo podľa rozsudku Okresného súdu Prešov 14

C 703/84, právoplatného 19.07.1984.

40. Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp.zn. 14 C 703/84 bolo určené, že navrhovateľ K. L. narodený
XX.XX.XXXX je výlučným vlastníkom tej časti mpč XXX zapísanej v pozemnoknižnej zápisnici číslo XX
katastrálne územie obce F., ktorej podľa identifikácie parciel vydanej C. M. F. I. G. K. XXX/XX zo dňa
16.03.1984 zodpovedajú v evidencii nehnuteľností parcely číslo XXX zastavaná plocha o výmere 491

m2 a parcela číslo XXX záhrada o výmere 826 m2.

41. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu správne v bode 30 odôvodnil, že v konaní
o určenie komu patrí spoluvlastnícky podiel niektorého zo spoluvlastníkov nehnuteľnosti je
pasívne legitimovaný iba podielový spoluvlastník, práva ktorého navrhovateľ popiera. V danom

prípade žalobkyňa popierala práva terajšieho žalovaného C. B.. Súd prvej inštancie však správne
uviedol, že pokiaľ určitá časť dedičstva nebola v rámci dedičského konania vyporiadaná, nemôže
sa dedič domáhať na súde určenia, že je vlastníkom predmetnej veci. Žalobkyňa skutočne v konaní
nepreukázala titul nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu do svojho vlastníctva. Z celého obsahu
žaloby vyplýva, že vlastníctvo po jej právnom predchodcovi nebolo právne vyporiadané teda dedičmi

po ňom neboli tí, ktorí mali byť teda, že došlo k zámene mena a, že dedičkou má byť aj ona.
Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 132 Občianskeho zákonníka, z ktorého jednoznačne vyplýva,
ževlastníctvovecimožnonadobudnúťkúpnou,darovacoualeboinouzmluvou.Takútozmluvužalobkyňa
nepreukázala. Nepreukázala ani že by nadobudla vlastníctvo dedením či rozhodnutím štátneho orgánu
a nepodarilo sa jej ani preukázať, že vlastníctvo nadobudla na základe iných skutočností ustanovených

zákonom. Súd prvej inštancie správne v bode 32 odôvodnenia postrehol, že z obsahu žaloby nemožno
dôjsť k inému záveru ako k tomu, že sa má jednať o určenie vlastníckeho práva osoby poručiteľa.
Takáto žaloba však podaná nebola. Nebola ani podaná žaloba, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva
po právnom predchodcovi žalobkyne aj keď žalobkyňa vo svojom odvolaní poukazuje na to, že podala
žalobu z dôvodu, že ju na podanie takejto žaloby odkázal notár. Súd prvej inštancie v bode 33

odôvodnenia správne poukázal aj na skutočnosť, že v konaní pasívna vecná legitimácia by nesvedčala
len žalovanému, ale okruhu nútených procesných spoločníkov, ktorý by bol omnoho širší, prípadne
takáto žaloba by musela byť podaná aj ostatnými do úvahy prichádzajúcimi dedičmi po právnom
predchodcovi žalobkyne, pretože by sa dotýkala ďalších osôb, a to do úvahy pripadajúcich dedičov
po nebohom K. L.. Správne súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na to, že ďalšou možnou

dedičkou po nebohom K. L. nar. XX.XX.XXXX by mohla byť dedička sestra žalobkyne, ktorá sa mala
dedičstva vzdať. Žalobkyňa však uvedenú skutočnosť súdu prvej inštancie skutočne nepreukázala. Teda
pokiaľ by aj súd prvej inštancie žalobu posúdil podľa obsahu i toho, že žalobkyňa tvrdila, že mala
dedičstvo nadobudnúť po svojom otcovi, keď po smrti matky sa stala jedinou dedičkou po ňom, keď jej
sestra sa mala dedičstva vzdať, túto skutočnosť tak ako to uviedol súd prvej inštancie žalobkyňa riadne

nepreukázala, a preto nebolo možné ani z toho dôvodu žalobe vyhovieť.

42.Podstatnouskutočnosťoujeajskutočnosť,ževkonanížalobkyňanepreukázalaanitotožnosťpodielu
K. L. vo veľkosti 72/450 evidovaného pod parcelným číslom XXX zápisnici XX vo výpise z pozemkovej
knihy pre katastrálne územie F. so spoluvlastníckym podielom žalovaného C. B. na parcele, ktorá

je predmetom konania E. J. G. XXX o výmere 29m2, orná pôda na LV XXXX katastrálne územie
F. vo veľkosti 72/450. I podľa názoru odvolacieho súdu zostáva sporným či podiel žalovaného je
naozaj tým podielom, ktorého vlastníkom bol právny predchodca žalobkyne, a to nebohý K. L. nar.
XX.XX.XXXX. Možno prisvedčiť súdu prvej inštancie, že v konečnom dôsledku ani rodnými listami
a úmrtnými listami predloženými v konaní, kde bolo možné bezpochyby preukázať právne nástupníctvo

žalobkyne po nebohom K. L.. V zápisnici XX katastrálne územie F. je pod B23b uvedený iba údaj K. L.
na 72/450 tak ako to správne uviedol súd prvej inštancie v bode 35 svojho odôvodnenia.43. Správne súd prvej inštancie v bode 36 odôvodnenia rozsudku poukázal na rozsudok Okresného
súdu Prešov sp.zn. 14C 703/84, ktorým bolo určené, že navrhovateľ K. L. nar. XX.XX.XXXX je výlučným
vlastníkom tej časti mpč. XXX zapísanej v pozemnoknižnej zápisnici číslo XX, katastrálne územie H.

F., ktorý podľa identifikácie parciel vydanej C. M. F. I., G. K. XXX/XX zo dňa 16.03.1984 zodpovedajú
v evidencii nehnuteľnosti parcely číslo XXX zastavaná plocha o výmere 491m2 a parcela číslo XXX
záhrada o výmere 826m2. Z notárskej zápisnice napísanej na Štátnom notárstve dňa 27.07.1984
P. skutočne vyplýva, že K. L. nar. XX.XX.XXXX predal Q. R. nar. XX.XX.XXXX a L. R. S. L. nar.
XX.XX.XXXX rodinný dom s príslušenstvom číslo XXX, J. XXX zastavaná plocha o výmere 491m2, EN

573 záhrada o výmere 826m2 v celosti ako svoje vlastníctvo podľa rozsudku Okresného súdu Prešov
sp.zn. 14C 703/84, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.07.1984.

44. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd má za to, že pravidlám formálnej logiky zodpovedá
i úvaha súdu prvej inštancie v bode 37 odôvodnenia, že aj keď strany konania riadnu identifikáciu parcely
E. J. XXX v katastrálnom území F. nepredložili je predpoklad, že parcela E. J. XXX v katastrálnom území

F. nezodpovedá pôvodnej pozemnoknižnej parcele, parcelné číslo XXX evidované v zápisnici číslo XX
vkatastrálnomúzemíF..Jeskutočnemožné,žetátojesúčasťouparcielE.T.XXXQ.XXXvkatastrálnom
území F., ktoré sú v súčasnosti vo vlastníctve žalobkyne. Uvedené zodpovedá aj úvahám, ktoré uviedol
súd prvej inštancie v bode 38 odôvodnenia s poukazom na výpoveď žalobkyne.

45. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy,
prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich
tvrdenia.Takýtopostupsúdubybolvrozporenielensustanovenímčl.8C.s.p.,aleajsozásadourovnosti
účastníkov konania. Dokazovanie v občianskom procesnom práve je v sporovom konaní založené na
prejednacej zásade, ktorá je vyjadrená v ustanovení § čl. 8 C.s.p. Sporové konanie ovládané touto

zásadou je chápané tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy je vecou účastníkov. Zistený skutkový
stav je tak predovšetkým výsledkom dôkaznej aktivity účastníkov. Aby mohol žalobca v sporovom konaní
uspieť, musí k svojim skutkovým tvrdeniam navrhnúť také dôkazy, z ktorých by súd mohol po ich
vykonaní a zhodnotení dospieť k záveru, že žalobca má právo, ktorého uspokojenia sa vo veci domáha.
Pri zisťovaní skutkového stavu, súd v zásade vždy vychádza len z tých dôkazov, ktoré boli na návrh strán

sporu vykonané. Ak žalobca potrebné dôkazy nepredloží, znamená to, že neuniesol dôkazné bremeno.
V súlade s čl. 6 ods. 1 CSP, čl. 8 CSP, pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu
uniesla svoje dôkazné bremeno, t. j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných
hmotnoprávnych skutočnostiach a to prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení
k žalobe. Za výsledok sporového konania je tak plne zodpovedná sama sporová strana. Povinnosťou

súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti. Pri rozhodovaní
je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov Civilného sporového poriadku o spravodlivosti
ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo strany sporu, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako

neznamená ani to, aby strana sporu bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté
v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I ÚS 50/04).

46. Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,

stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval
právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery,
ktoré primerane vysvetlil. Z pohľadu logiky argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky.

47. Správnemu výroku I. zodpovedá aj správny výrok II. o nároku na náhradu trov konania. Žalobkyňa
bola pri uplatnení nároku, o ktorom rozhodoval súd neúspešná. Preto patrí v plnom rozsahu náhrada
trov konania úspešnému žalovanému. Preto súd prvej inštancie správne rozhodol keď mu priznal právo
na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobkyni.

48. Pretože odvolací súd v konaní pred súdom prvej inštancie a pri odvolacom prieskume nezistil
naplnenie odvolacích dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP tak ako ich namietala
žalobkyňa vo svojom odvolaní postupom podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok v spojení s opravným
uznesením ako vecne správny potvrdil.49. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP spojení s ust.
§ 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal odvolací súd nárok na náhradu

trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči neúspešnej žalobkyni s tým, že o výške náhrady
rozhodne súd prvej inštancie zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP. Odvolací súd nezistil žiadne dôvody
hodné osobitného zreteľa na postup podľa § 257 CSP. Takéto dôvody stranami neboli ani tvrdené
ani preukazované.

50. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).