Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. apríl 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/58/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719205384
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6719205384.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a
sudcov JUDr. Michala Tagaja (sudca spravodajca) a JUDr. Danice Kočičkovej ako členov senátu, v
spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. C. XXXX/X, XXX XX D., štátny občan SR,
zastúpený: Mgr. Ianko Troiak, advokát, IČO: 45 022 429, so sídlom Dukelských hrdinov 34, 960 01
Zvolen, proti žalovanému: B. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXX, XXX XX E. F., štátny občan

SR, zastúpený: AK Dlhopolec s.r.o., IČO: 36 867 306, so sídlom Nám. SNP 27, 960 01 Zvolen, o určenie
vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 12C/36/2019-387
zo dňa 26.03.2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím rozhodol tak, že „Žalobu v celom rozsahu z a m i e
t a“ (prvá výroková veta); „Žalovaný m á p r á v o na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho
konania proti žalobcovi v rozsahu 100 percent, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej
inštancie o výške náhrady trov konania“ (druhá výroková veta) a „Súd z r u š u j e neodkladné opatrenie
nariadené uznesením Okresného súdu Zvolen, č.k. 12C/36/2019-15 zo dňa 07.11.2019, právoplatné
30.11.2019“ (tretia výroková veta).

1.1 Z jeho odôvodnenia vyplýva, že žalobca sa (pôvodne - pozn. odvolacieho súdu) žalobou zo dňa
31.10.2019 domáhal súdneho určenia neplatnosti odstúpenia žalovaného zo dňa 27.09.2019 od Kúpnej
zmluvy, uzatvorenej vo forme Notárskej zápisnice NZ 30867/2019, NCRIs 31579/2019 (ďalej len ako
„Kúpna zmluva“), ktorou žalovaný žalobcovi odpredal pozemky, nachádzajúce sa v obci D., kat. území
D., lokalita Kopanice, vedené na LV č. XXX ako parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape pod
parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 1518 m2 a na LV č. XXXX ako parcely registra „E“ evidované na

mape určeného operátu pod parc.č.XXXX - orná pôda o výmere 668 m2, parc. č. XXXX - orná pôda o
výmere 1427 m2, parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 1594 m2 (ďalej len ako „Pozemky“) a to za kúpnu
cenu 200 Eur; súčasťou žaloby bol aj návrh na vydanie neodkladného opatrenia (pozn. odvolacieho
súdu - v žalobe nesprávne označené ako predbežné opatrenie), ktorému súd prvej inštancie vyhovel
a uznesením č.k. 12C/36/2019-15 zo dňa 07.11.2019 rozhodol tak, žalovanému uložil povinnosť zdržať
sa nakladania s Pozemkami, ktorým by sa zmenili vlastnícke vzťahy, zriadilo záložné právo, vecné

bremeno alebo iná ťarcha v prospech tretích osôb alebo iné vecné alebo nájomné právo tretej osoby k
týmto Pozemkom, a to až do právoplatného skončenia vo veci samej.
1.2 Žalobu odôvodnil žalobca na tom skutkovom a právnom základe, že Kúpnu uzatvoril so žalovaným
dňa 25.09.2019, dňa 26.09.2019 podal notár elektronický návrh na vklad vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností, ktoré konanie sa na Okresnom úrade Krupina, odbore katastrálnom viedlo
pod č. V-1112/2019 a žalobcovi bola od žalovaného doručená listová zásielka do vlastných rúk, ktorá

obsahovala jeho odstúpenie zo dňa 27.09.2019 od kúpnej zmluvy; odstúpenie od Kúpnej zmluvy
žalovaný odôvodnil tým, že kúpnu zmluvu uzatvoril v omyle; odstúpenie od Kúpnej zmluvy žalovanýzaslal na vedomie aj Okresnému úradu Krupina, odboru katastrálnemu, ktorý svojím rozhodnutím zo dňa
08.10.2019 podľa §31b písm. b) zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení zmien a doplnkov (ďalej len ako „Katastrálny

zákon“) konanie zastavil; na liste vlastníctva je ako výlučný vlastník vedený v podiele 1/1 žalovaný.
Žalobca má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti určenia odstúpenia od kúpnej zmluvy,
odstúpenie od Kúpnej zmluvy považoval za neplatné, pretože neexistuje žiadny zmluvný zákonný dôvod
natakýtopostupzjehostrany,Kúpnazmluvabolauzatvorenáriadne,slobodneavážne,zanímurčených
podmienok, za ním požadovanú kúpnu cenu a vo forme Notárskej zápisnice.

1.3 Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť; tvrdil, že žalobca ho nakontaktoval, suma bola navrhnutá na 400
Eur, čo sa mu zdalo veľa; Pozemky nadobudol v dedičskom konaní 17D/416/2006 po svojom otcovi
B. D., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, pričom musel vyplatiť spoludedičov. Kúpna zmluva bola
uzavretá v rozpore s vôľou a dohodou dedičov v dedičskom konaní - títo sa nahnevali, keď zistili, že
Pozemky predal za sumu 200 Eur, keďže ich trhová hodnota je 1.301,75 Eur.
1.4 Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom B. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý popísal predaj

pozemku na kopaniciach a tvrdenia žalobcu nepotvrdil; ďalej výsluchom žalobcu a žalovaného a svojím
(prvým) rozsudkom č.k. 12C/36/2019-66 zo dňa 21.08.2020 rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu
zamietol a žalovanému právo na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal; súčasne zrušil aj
nariadené neodkladné opatrenie. Predmetný rozsudok súdu prvej inštancie Krajský súd v Banskej
Bystrici uznesením č.k. 11Co/92/2020-109 zo dňa 25.02.2021, právoplatným 14.04.2021 zrušil a vec

vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
1.5 Po vrátení veci na ďalšie konanie žalovaný tvrdil, že žaloba je procesne neprípustná, uzavretú
Kúpnu zmluvu považoval za neplatnú, alternatívne táto odstúpením zanikla. Predložil znalecký posudok
Ing. Vendelína Senciho, ktorým bola stanovená všeobecná hodnota Pozemkov na sumu 16.730,- Eur.
Kúpnu zmluvu považoval za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi, úžeru, tieseň a nápadne nevýhodné

podmienky. Žalovaný je jednoduchá osoba, ukončil ZŠ, tri triedy v SOÚ; je ošetrovateľom dobytka. Býva
u svokrovcov, s hodnotnejším majetkom nehospodári, je neskúsený, nemá dostatočné skúsenosti pri
obchode. Žalobca tak uzatvoril Kúpnu zmluvu s osobou neskúsenou a rozumovo nevyspelou. Žalovaný
nemal žiadnu vedomosť o cene pozemkov, skutočná hodnota, ktorú vyčíslil znalec, ho zarazila.
1.6 Na základe návrhu žalobcu súd prvej inštancie dňa 29.03.2022 pripustil zmeny žaloby, na základe

ktorej mal určiť, že žalobca je výlučným vlastníkom Pozemkov.
1.7 Žalovaný predložil psychologický nález A. G. H., klinického psychológa, v ktorom je konštatované, že
osobnosť žalovaného je nezrelá, slabo diferencovaná, pristupuje k spracovávaniu informácií nedbanlivo
v snahe o rýchle riešenie problémov, čo smeruje k menej účinnému správaniu; je náchylný k menej
sofistikovanému mysleniu a impulzívnemu rozhodovaniu sa; aktuálny inteligentný výkon žalovaného

sa nachádza v pásme populačného podpriemeru, verbálne porozumenie hraničí s pásmom duševnej
zaostalosti. Tvrdil, že zmenená žaloba je neprípustná, bez naliehavého právneho záujmu na žiadanom
určení a odvíja sa od tvrdenia, že toto právo už vzniklo a existuje v čase rozhodovania súdu. Rozsudok
vydaný na základe takejto žaloby by mal len deklaratórny účinok. Pôvodné konanie nemôže tvoriť
podklad pre rozhodovanie súdu o zmenenej žalobe. Poukázal na §28 Katastrálneho zákona, z ktorého

vyplýva, že žalobca sa nemôže domáhať určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti - katastrom nebolo
rozhodnutiepovolené;súdnemôžerozhodnúťourčenívlastníckehoprávakveci,ktorúdotknutýúčastník
predtým nenadobudol; súd nemôže suplovať a nahrádzať rozhodnutie príslušného katastra.
1.8 Žalobca namietal, že to, že si účastníci kúpnej zmluvy dohodli príliš nízku cenu, nepredstavuje rozpor
so zákonom a nezakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa §39 Občianskeho zákonníka;

jedná sa o pozemky, na ktoré sa nevzťahuje cenová regulácia a preukazovanie trhovej ceny je
bezpredmetné; navrhol vypočuť notára JUDr. Ľubomíra Spodniaka ohľadom psychického a duševného
stavu žalovaného v čase uzatvorenia Kúpnej zmluvy.
1.9 Z odôvodnenia napadnutého rozsudku ďalej vyplýva, že právny zástupca žalobcu tvrdil, že podaním
zo dňa 15.08.2022 žiadal, aby súd pripustil zmenu žaloby, na základe ktorej sa domáhal, aby súd

prvej inštancie rozhodol tak, že „Žalovaný je povinný strpieť prevod vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľnostíknehnuteľnostiamnachádzajúcimsavobciD.,k.ú.D.,vedenýmnaLVč.XXXakoparcela
registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape pod parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 1518 m2 a na LV
č. XXXX ako parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu pod parc. č. XXXX - orná pôda
o výmere 668 m2, parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 1427 m2, parc. č. XXXX - orná pôda o výmere

1594 m2 v prospech žalobcu a to na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným
vo forme Notárskej zápisnice F. XXXXX/XXXX, F. XXXXX/XXXX dňa 25.09.2019, ktorá je predmetom
konania o povolení vkladu vedeného na Okresnom úrade Krupina, katastrálny odbor pod V - 1112/2019“;
súd prvej inštancie opakovane uložil právnemu zástupcovi žalobcu povinnosť doložiť potvrdenie, že ceze-portál podal žalobu (pozn. odvolacieho súdu - zmenu žaloby), avšak túto skutočnosť do rozhodnutia
vo veci nepreukázal.
1.10 Žalovaný sa vyjadroval k „tretiemu petitu, ktorý právny zástupca žalobcu nepreukázal, že súdu

doručil“; vzniesol námietku voči formulácii tretieho petitu, ktorá nebola pripustená. Na pojednávaní dňa
22.11.2022 boli vypočutí žalobca, právny zástupca žalobcu, žalovaný. Súd uložil právnemu zástupcovi
žalobcu doložiť potvrdenie, že zmenu petitu z 05.08.2022 doručoval prostredníctvom portálu e-žaloby
dňa 16.08.2022. Na pojednávaní dňa 23.05.2023 bol vypočutý notár JUDr. Ľubomír Spodniak, ktorý
uviedol, že „do hlavy účastníkovi spisovaného úkonu nevidí - keby bolo podozrenie, že niektorý z

účastníkov nie je spôsobilý na právne úkony, resp. nejaký nátlak, tak by zmluvu neurobil.“ Nevedel
posúdiť či mal žalovaný jednoduchšie vyjadrovanie, ťažkosti s vyjadrovaním myšlienky. Uviedol, že
službu si objednal žalobca, žalovaného nepoznal. Nemal dôvod presviedčať účastníkov Kúpnej zmluvy,
že nie je dohodnutá cena v trhovej hodnote. Žalobca, ktorý bol vypočutý na tomto pojednávaní uviedol,
že hodnotu pozemkov neriešil. Cena nehnuteľnosti v roku 2019 nebola taká ako v čase vypracovania
znaleckého posudku.

1.11 Právni zástupcovia strán sporu boli vypočutí na pojednávaní dňa 27.02.2024. právny zástupca
žalobcu trval na zmenenom petite žaloby - určenie vlastníckeho práva, uplatnil si trovy konania v rozsahu
100 percent. Žalovaný namietal neplatnosť Kúpnej zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi, zmluva bola
uzavretá v tiesni, omyle, za nápadne nevýhodných podmienok; kúpna cena je neprimerane nízka -
skutočná hodnota Pozemkov je 81x vyššia. Žalovaný je jednoduchou osobu, psychologickým posudkom

preukázal, že bola zneužitá jeho slabomyseľnosť.
1.12 Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „C.s.p.“); podľa §3 ods. 1,2, §132 ods.
1,2 a §48 ods. 1,2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
ako „Občiansky zákonník) a podľa §28 ods. 1,2,3 Katastrálneho zákona a vyvodil nasledovné právne

závery:
1.12.1 po zmene petitu žiadaného žalobcom súd prvej inštancie pripustil, aby sa žalobca domáhal
určenia, že je vlastníkom Pozemkov;
1.12.2 žalobca mal naliehavý právny záujem na určení či tu právo je, alebo nie je, v čase podania
žaloby ako aj v čase rozhodnutia, avšak Kúpna zmluva bola uzatvorená so žalovaným, o ktorom právny

zástupca žalovaného tvrdil, že nemá dostatočné danosti a vedomosti na uzatvorenie kúpnej zmluvy,
pretože podľa psychologické posudku je v pásme podpriemeru a nevedel posúdiť dosah kúpnej ceny,
za ktorú Pozemky predáva;
1.12.3 právne účinky vkladu do katastra vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného
úradu o jeho povolení - v danej veci, po pripojení katastrálneho spisu, súd prvej inštancie zistil,

že kataster nepovolil zavkladovanie Kúpnej zmluvy z dôvodu, že žalovaný poslal odstúpenie od
Kúpnej zmluvy zo dňa 27.09.2019. Okresný úrad Krupina, odbor katastrálny však rozhodol pod
V-1112/2019 dňa 08.10.2019 konanie zastavil s tým, že účastník konania odstúpil od zmluvy pred
vydaním rozhodnutia o návrhu na vklad. Účastník konania v určenej lehote neodstránil nedostatky
návrhu na vklad, prípadne jeho príloh a zastavené konanie je z dôvodu odstúpenia od zmluvy účastníka

- predávajúceho (žalovaného) dňa 30.09.2019. Žalobca doručil stanovisko k predmetnému odstúpeniu.
Správny orgán mal za preukázané, že kupujúci - žalobca bol s obsahom odstúpenia od zmluvy
jednoznačne oboznámený;
1.12.4 v súlade s §39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa §31b písm. a)

Katastrálneho zákona, konanie o návrhu na vklad sa zastaví, ak účastník konania odstúpil od zmluvy
pred vydaním rozhodnutia o návrhu na vklad. Zákonné ustanovenia §48 je zaradený do prvej časti štvrtej
hlavy Občianskeho zákonníka, má teda všeobecnú platnosť, a preto ho treba aplikovať aj na úkony,
ktorých dôsledkom je prevod nehnuteľností. Žiadne zákonné ustanovenie preto účastníkom zmluvy o
prevode nehnuteľností nebráni využiť právo na odstúpenie od zmluvy, ak má pre takýto postup zákonný

dôvod. Správny orgán, ktorý rozhodol o návrhu na vklad nie je kompetentným orgánom skúmať pred
povolením návrhu na vklad zákonné dôvody odstúpenia od zmluvy, a preto bolo potrebné rozhodnúť
tak ako bolo uvedené vo výroku rozhodnutia. Správny orgán skúma v rámci rozhodovacieho procesu
iba tú skutočnosť, či sa dostalo všetkým zmluvným stranám odstúpenie od zmluvy do dispozície a
oboznámili sa s jeho obsahom, čo v tomto konkrétnom prípade je preukázateľné. Vo veci platnosti

odstúpenia od zmluvy rozhoduje príslušný súd. O platnosti odstúpenia od zmluvy súd v prvom rozsudku
rozhodol, následne žalobca zmenil petit žaloby a žiadal rozhodnúť, že nehnuteľnosť patrí do vlastníctva
žalobcu. Súd konštatuje, že na liste vlastníctva je stále uvedený žalovaný. Rozhodnutie súdu môže mať
len deklaratórny charakter, nemôže konštituovať vlastnícke právo. Žaloba o určenie vlastníckeho právamôže len deklarovať vlastnícke právo, ktoré už existuje alebo existovalo na základe iného právneho
titulu;
1.12.5 dôvody neplatnosti Kúpnej zmluvy sú, že podľa §39 Občianskeho zákonníka znamená pre rozpor

s dobrými mravmi zmluva bola uzavretá v tiesni, v omyle, za nápadne nevýhodných podmienok. Tieseň,
omyl, nevýhodné podmienky vyplývajú z toho, že kúpna cena nehnuteľnosti 200 Eur a 16.730,- Eur je
úplne iná, skutočná cena nehnuteľnosti je 81x vyššia. Ocenenie bolo uskutočnené v roku 2001 a nie
v roku 2021. Psychologickým posudkom žalovaný preukázal, že jej jednoduchou osobou, stanovisko
psychológa, ktorý osobnosť žalovaného skúmal je, že nevedel posúdiť dôsledky uzatvorenej kúpnej

zmluvy, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal (odvolací
návrh), aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a žiadal priznať mu náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní v
rozsahu 100 %; namietal (odvolacie dôvody), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§365 ods. 1 písm. f) C.s.p.), nesprávne právne posúdil
predmetnú vec (§365 ods. 1 písm. h) C.s.p.), neboli splnené procesné podmienky na vydanie takéhoto
rozhodnutia (§365 ods. 1 písm. a) C.s.p.), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§365 ods. 1 písm. d) C.s.p.) a najmä, že procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§365 ods. 1 písm. b) C.s.p.). V konkrétnostiach namietal, že :
2.1 napadnutý rozsudok je nezákonný a nepreskúmateľný;
2.2 súd prvej inštancie sa nijakým spôsobom nevysporiadal s druhým návrhom na zmenu petitu zo dňa
15.08.2022, ktorý bol zaslaný na súd prostredníctvom portálu e-žaloby; okresný súd na pojednávaní
zo dňa 13.09.2022 po prednese tohto návrhu právnym zástupcom žalobcu uviedol, že takýto návrh

neeviduje v spise a teda pravdepodobne nebol doručený v ten deň na súd, z ktorého dôvodu mal právny
zástupca žalobcu preukázať jeho doručenie súdu. Toto sa však nepodarilo preukázať, keďže po zaslaní
žiadosti správcovi systému e-žaloby o zaslanie potvrdenia o výpadkoch systému resp. o tom, čo sa
stalo s podaním prišla odpoveď s prázdnou prílohou. Následne však tento návrh na zmenu petitu bol
súdu preukázateľne v písomnej forme doručený spolu s Doplnením dokazovania zo dňa 14.11.2022

spolu s Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 17Co/32/2020 zo dňa 26.08.2020, podľa
znenia ktorého bol nový návrh petitu žaloby aj formulovaný; tento návrh na zmenu petitu sa nachádza
v spise, avšak okresný súd z nepochopiteľných dôvodov nijakým spôsobom o ňom dodnes nerozhodol,
čo žalobca považuje za nesprávny procesný postup súdu, ktorý znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces;

2.3 okresný súd opätovne v odôvodnení rozsudku odôvodňuje neplatnosť Kúpnej zmluvy na základe
omylu a tiesne žalovaného pre nízku cenu, napriek tomu, že žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu SR z 27.06.2019, sp. zn. 3 Cdo 244/2018, v zmysle ktorého sama skutočnosť, že účastníci
kúpnej zmluvy dohodli príliš nízku kúpnu cenu, nepredstavuje rozpor so zákonom a nezakladá absolútnu
neplatnosť tohto právneho úkonu v zmysle §39 Občianskeho zákonníka - neprieči sa zákonu, pokiaľ

účastníci kúpnej zmluvy v prípade, na ktorý sa nevzťahuje cenová regulácia, dojednajú kúpnu cenu
vo výške, ktorá je buď vyššia alebo nižšia ako cena obvyklá (trhová). V rámci zmluvnej voľnosti
nie je v týchto prípadoch právnym poriadkom zakázané dojednanie príliš nízkej kúpnej ceny (laesio
enormis), resp. dojednanie, pri ktorom je „zvlášť hrubý nepomer medzi plnením a protiplnením pri
kúpe nehnuteľností“. Súčasne poukázal na ďalšie rozhodnutia súdov, ktoré sa zhodujú s predmetným

rozsudkom NS SR; dotknutá Kúpna zmluva nemôže byť neplatná, resp. neexistuje zákonný dôvod na
odstúpenie od nej, pretože pred jej uzatvorením to bol práve žalovaný, ktorý navrhol výšku kúpnej ceny
a táto bola následne na základe vôle oboch zmluvných strán uvedená v Kúpnej zmluve a riadne v
hotovosti vyplatená. Pred uzatvorením samotnej zmluvy sa žalobca so žalovaným stretli aj na mieste
samom, aby si obzreli stav dotknutých Pozemkov, keďže žalovaný tam podľa jeho vyjadrenia nebol

viac ako 10 rokov a chcel ukázať, že pozemky sú hodné ním požadovanej kúpnej ceny 400 Eur,
avšak na mieste samom po zistení, že tieto Pozemky sú zarastené náletovými drevinami a neboli viac
rokov ako orná pôda obhospodarované, sám od seba na základe tohto zistenia ich reálneho stavu
navrhol, že ním požadovaná kúpna cena je len vo výške 200 Eur. Žalobca si zisťoval u certifikovanej
firmy, aké náklady by boli potrebné na kompletné vyčistenie Pozemkov, aby sa dali do stavu na

riadne obhospodarovanie podľa ich klasifikácie na LV, t.j. orná pôda, pričom mu bolo oznámené, že
na uvedenú plochu musí rátať s nákladmi na čistenie v rozsahu 1.000 Eur až 1.500 Eur. Žalobca
zvážil predpokladanú výšku nákladov na vyčistenie pozemkov a žalovaným požadovanú kúpnu cenu,
čo by v konečnom dôsledku predstavovalo pre neho výdavky spolu vo výške cca. 1.200 Eur až1.700 Eur, za ktoré by do vlastníctva získal ornú pôdu, ktorú môže začať využívať na pestovanie
poľnohospodárskych plodín. V tej dobe a v tej lokalite predstavovala táto suma reálnu cenu riadne
obhospodarovanej ornej pôdy v takejto výmere. Toto sa potvrdilo aj z predloženého Oznámenia o

trhovej hodnote nehnuteľnosti zo dňa 27.09.2019, vypracovaného Ing. Katarínou Repkovou, realitnou
kanceláriou, ktorá uviedla predpokladanú cenu týchto Pozemkov vo výške 1.307,75 Eur. Okresný
súd porovnával kúpnu cenu dohodnutú v Kúpnej zmluve oproti cene uvedenej v znaleckom posudku,
napriek tomu, že žalobca poukázal na chyby a nezrovnalosti uvedené v znaleckom posudku, tieto
pochybenia preukázal aj zaslanými dôkazmi (fotografie, mapy a pod.), na ktorých jednoznačne vidno,

že k predmetným Pozemkom nevedie žiadna, nie to ešte asfaltová prístupová komunikácia; rovnako
predložil snímku z katastrálnej mapy, na ktorej jednoznačne vidno, že dotknuté Pozemky nemajú žiadnu
prístupovú komunikáciu a je možné k nim pristúpiť len cez pozemky vo vlastníctve tretích osôb. V
čase uzatvorenia Kúpnej zmluvy boli všetky pozemky zarastené náletovými drevinami a ani jeden z
uvedených pozemkov nebol desiatky rokov užívaný ako orná pôda. Samotný znalecký posudok taktiež
neobsahuje časovú cenu Pozemkov ku dňu uzatvorenia kúpnej zmluvy, ale znalec ich ohodnocoval

ku dňu vypracovania znaleckého posudku, medzitým však uplynuli 3 roky, čo malo taktiež vplyv na
cenu. Podľa prvej prílohy uvedenej v znaleckom posudku si znalecký posudok objednávala tretia osoba
(A. D.), ktorá nemala nič spoločné s prejednávanou vecou. V znaleckom posudku je bez akéhokoľvek
relevantného odôvodnenia uvedené, že znalec predmetné pozemky - napriek tomu, že podľa katastra
nehnuteľností ide o ornú pôdu - bude oceňovať ako ostatnú plochu, čo je však podľa názoru žalobcu

v tomto prípade nedôvodné a v príkrom rozpore so skutočnosťou, pretože pozemky sú využívané
sčasti ako poľnohospodárska pôda – pasienky resp. TTP a zvyšok je zarastený. Podľa názoru žalobcu
je teda znalecký posudok neobjektívny, účelový a tiež bezpredmetný, keďže nie je urobený riadne,
resp. neodráža riadny a aktuálny stav pozemkov a ani riadnu trhovú cenu dotknutých pozemkov, s
prihliadnutím na možnosti ich využitia a ich aktuálnu trhovú hodnotu. Rozdiel medzi hodnotou pozemkov,

ak by boli oceňované ako orná pôda alebo ako TTP, a ak by boli oceňované ako ostatná plocha, na
ktorej je možné realizovať bezproblémovo a okamžite stavby, t.j. tak ako reálne vyzerajú a na čo sú
reálne využívané oproti tomu, na čo ich klasifikuje znalec, je obrovský a teda cena dotknutých pozemkov
určená znaleckým posudkom je neadekvátna ich skutočnému stavu, je niekoľkonásobne nadhodnotená.
V odôvodnení rozsudku je uvedené, že ocenenie nehnuteľností znalcom bolo urobené v r. 2001 a nie v

r. 2021. Tomuto konštatovaniu okresného súdu žalobca nerozumie - o inom ako o Znaleckom posudku
č. 11/2021 z r. 2021 nemá vedomosť a v tomto znaleckom posudku sa nikde neuvádza, že by malo ísť
o ocenenie nehnuteľností z r. 2001;
2.4 Kúpna zmluva bola uzatvorená vo forme notárskej zápisnice, t.j. ide o verejnú listinu a sám
notár osobne ako svedok konania potvrdil, že nepostrehol žiadny zákonný dôvod, pre ktorý by musel

odmietnuť spísať notársku zápisnicu. Okresný súd sa odvoláva na psychologický posudok, ktorý
ma dosvedčiť, že žalovaný je jednoduchou osobou. V spise sa však žiadny psychologický posudok
nenachádza, je tam len psychologický nález. Sám žalovaný nikdy nenamietal skutočnosti tvrdené
žalobcom(priebehuzatvoreniazmluvy,akoanidohoduovýškekúpnejceny),dokoncavpsychologickom
náleze potvrdil, že až po uzatvorení kúpnej zmluvy bol súrodencami napádaný, že to predal lacno.

Žalobca má za to, že tento psychologický nález bol urobený účelovo pre toto konanie, aby z neho
žalovaný vyznel ako jednoduchšia osoba neuvedomujúca si následky svojich konaní. Žalovaný je
držiteľom poľovného preukazu a teda aj zbrojného preukazu a v zamestnaní robí na vysokozdvižnom
vozíku – v prípade, ak by to bola osoba psychicky postihnutá, tak ako je to uvádzané v psychologickom
náleze, už dávno by nemohol mať tieto preukazy a nemohol by vykonávať prácu ako vykonáva;

2.5 okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uvádza, že “Správny orgán, ktorý rozhodol o
návrhu na vklad nie je kompetentným orgánom skúmať pred povolením návrhu na vklad zákonné
dôvody odstúpenia od zmluvy, a preto bolo potrebné rozhodnúť tak ako bolo uvedené vo výroku
rozhodnutia. Správny orgán skúma v rámci rozhodovacieho procesu iba tú skutočnosť, či sa dostalo
všetkým zmluvným stranám odstúpenie od zmluvy do dispozície a oboznámili sa s jeho obsahom,

čo v tomto konkrétnom prípade je preukázateľné. Vo veci platnosti odstúpenia od zmluvy rozhoduje
príslušný súd.“ Toto tvrdenie je v rozpore s právnym názorom uvedeným v uznesení Krajského súdu
v Žiline, sp.zn. 7Co/14/2022, podľa ktorého„...Za nie bez významunú odvolací súd považoval v tejto
súvislosti poukázať i na komentár k zák. č. 162/1995 Z.z. Katastrálny zákon, podľa ktorého orgány
na úseku katastra často odmietajú riešiť predbežné otázky týkajúce sa platnosti odstúpenia od zmluvy

alebo otázky relatívnej neplatnosti, ak sú tieto otázky „sporné“. Často sú na to dokonca aj nesprávne
usmerňované zo strany UGKK SR. Namiesto vyriešenia predbežnej otázky zisťujú názory účastníkov a
keď zistia „spornosť“, odkazujú ich na súdne konanie s tým, že správne orgány nemajú právomoc na
riešenie „sporných otázok“. Spravovanie katastra je už od svojich počiatkov charakteristické tým, že sav ňom vyskytujú aj justičné prvky, t.j. ich rozhodovacia činnosť je obdobná rozhodovacej činnosti súdov.
Správne orgány sa týmto postupom zbavujú svojej povinnosti riešiť predbežné otázky bez ohľadu na
to, či sú sporné alebo nie. Okruh predbežných otázok, ktoré nie sú správne orgány oprávnené riešiť,

je jednoznačne vymedzený v §40 ods. 2 Správneho poriadku a tento okruh si nemôžu orgány katastra
svojvoľne rozširovať na „sporné“ alebo iné predbežné otázky. Správny poriadok ani iný predpis na úseku
katastra nerozlišuje, či je predbežná otázka medzi účastníkmi „sporná“ alebo „nesporná“. Okresný úrad
je povinný skúmať, či zákon alebo dohoda účastníkov odstúpenie pripúšťa, či je toto odstúpenie platné.
V prípade, že odstúpenie je absolútne neplatné, nemožno naň prihliadať, keďže absolútne neplatný

právny úkon nemá žiadne právne účinky....“
2.6 poukázal ďalej aj na rozdielnosť podpisu žalovaného na odstúpení od zmluvy a jeho ostatných
podpisov, či už na Oznámení žalovaného zo dňa 07.11.2019, alebo na Vyjadrení žalovaného k žalobe
zo dňa 29.01.2020 a tiež na prvopise samotnej Kúpnej zmluvy uloženom na notárskom úrade. Všetky
podpisy, okrem podpisu na odstúpení od zmluvy, sú rovnaké a teda žalobca má za to, že samotné
odstúpenie od zmluvy žalovaný ani nepodpísal. K tomuto presvedčeniu napomáha aj fakt, že na obálke,

ktorou bolo odstúpenie žalobcovi zaslané, je uvedená adresa žalovaného ako „Kalinčiakova 6, 963 01
Krupina“, kde on takúto adresu nikdy nemal a dlhodobo býva v Hontianskych Nemciach. Taktiež písmo
na obálke nie je jeho. Z uvedeného dôvodu je teda pravdepodobné, že ide o úkon, ktorý urobila tretia
osoba a nie žalovaný, t.j. je z tohoto dôvodu absolútne neplatný.

3.Vovyjadreníkodvolaniužalovanýnavrhol,abyodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštanciepotvrdilako
vecne a právne správny a pre prípad procesného úspechu si uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100%.
3.1 Uviedol, že žaloba žalobcu je nedôvodná bez ohľadu na to, či odvolací súd bude rozhodovať o
súčasnom žalobnom petite, alebo o tom, ktorý žalobca žiadal pripustiť podaním zo dňa 14.11.2022.

Pokiaľ žalobca súdu prvej inštancie vytýka nesprávny procesný postup, pokiaľ rozhodoval o zmenách
žaloby, v tomto smere nie je bez viny ani žalobca. Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 29.03.2022
vyplýva, že okresný súd na návrh žalobcu pripustil zmenu žaloby tak, ktorou sa žalobca domáhal určenia
vlastníctva k Pozemkom - zo žaloby o určenie, že odstúpenie žalovaného zo dňa 27.09.2019 od Kúpnej
zmluvy je neplatné, sa tak stala žaloba o určenie vlastníckeho práva, teda iný typ určovacej žaloby,

od pôvodnej. Žaloba o určenie vlastníckeho práva sa odvíja od tvrdenia, že toto právo už vzniklo a
existuje v čase rozhodovania súdu a vyhovujúci rozsudok vydaný na základe takejto žaloby tak môže
mať len deklaratívny účinok. Žalobca chcel, na rozdiel od tohto zaužívaného prístupu, vlastnícke právo
(ktoré nikdy nenadobudol), konštituovať. Následne žalobca opäť navrhol pripustenie zmeny žaloby v
časti žalobného petitu, návrh na pripustenie zmeny súdu doručil spolu s podaním zo dňa 14.11.2022

a žalobný petit žiadal zmeniť nasledovne: „Žalovaný je povinný strpieť prevod vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v obci D., vedeným na LV č. XXX ako
parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape pod parc. č. XXXX/X – orná pôda o výmere 1518
m2 a na LV č. XXXX ako parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu pod parc. č. XXXX
– orná pôda o výmere 668 m2, parc. č. XXXX – orná pôda o výmere 1327 m2, parc. č. XXXX – orná

pôda o výmere 1594 v prospech žalobcu a to na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom
a žalovaným vo forme Notárskej zápisnice NZ XXXXX/XXXX, F. XXXXX/XXXX dňa 25.09.2019, ktorá
je predmetom konania o povolení vkladu vedeného na Okresnom úrade Krupina, katastrálny odbor
pod I./XXXX.“ Pripustením zmeny by sa z určovacej žaloby stala žaloba na plnenie, teda úplne iný typ
žaloby. Súd prvej inštancie vo veci samej rozhodoval o určení, či tu žalované právo je, alebo nie je.

Žalovanému neprináleží hodnotiť postup okresného súdu z hľadiska toho, či bol správny, čo je však
podstatné,odvolacísúdmusíovecimeritórnerozhodnúť,akrozhodnutiesúduprvejinštancieboloužraz
odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a odvolací súd koná
a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie (§390 C.s.p.). Zrušenie rozsudku
a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie je vylúčené. Platí zároveň, že

žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§371 C.s.p.). Petit je najdôležitejšia časť žaloby. Ak súd
žalobe vyhovie, do svojho rozhodnutia požadovaný výrok úplne prevezme. Z tohto dôvodu je formulácia
petitu veľmi dôležitou okolnosťou, ktorá nielenže vymedzuje predmet konania, nad ktorý súd v zásade
nemôže ísť, ale zároveň podmieňuje budúcu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia;
3.2 vylúčil nezrovnalosti v podpisoch a namietol, že ide o neprípustnú novotu;

3.3 žalovaný sa osobitne vyjadroval (1) k žalobnému petitu o určenie vlastníctva (či tu právo je,
alebo nie je), pri ktorom vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca nikdy nenadobudol vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam, a rozhodnutia súdu o určení vlastníckeho práva k veci, vydané na základe žaloby
podľa §137 písm. c),d) C.s.p., majú vždy len deklaratórny charakter, je jeho žaloba (po pripustenízmeny) nedôvodná a to bez ohľadu na ostatné skutočnosti, a osobitne sa vyjadril k (2) k navrhovanému
žalobnému petitu o splnení povinnosti, ktorý je formálne nesprávny a materiálne nevykonateľný -
formálna nesprávnosť je daná tým, že vlastnícke právo sa do katastra nehnuteľností neprevádza,

prevádza sa medzi subjektami práva a nadobúda sa rozhodnutím príslušného orgánu; materiálna
nevykonateľnosť je daná tým, že aj v prípade kladného rozhodnutia súdu, takéto rozhodnutie nie je
spôsobilé privodiť zmenu údajov zapísaných v katastri nehnuteľností, nie je spôsobilé ovplyvniť priebeh
katastrálneho konania a nie je možné ho vykonať cestou núteného výkonu rozhodnutia – „Strpenie
prevodu vlastníckeho práva“ nie je plnenie, ktoré môže vynútiť súdny exekútor;

3.4 ďalšou nemenej dôležitou skutočnosťou, ktorá súvisí so zmenou žaloby sú hmotnoprávne účinky a
to predovšetkým premlčanie práva. Premlčacia doba totiž prestáva plynúť (spočíva jej plynutie) iba vo
vzťahu k tomu právu, ktoré žalobca v žalobe uplatnil. Vo vzťahu k neuplatnenému právu (teda právu,
ktoré žalobca v pôvodnej žalobe nežaloval) pritom premlčacia doba plynie ďalej. Žalobca podal na
súde žalobu dňa 31.10.2019, nepochybne ide o žalobu podanú včas. Vzhľadom na nepremlčateľnosť
vlastníckeho práva, včas bol podaný aj v poradí prvý návrh na zmenu žaloby. V poradí druhý návrh

na zmenu žaloby je však kvalitatívne odlišný od ostatných, ide o iný typ žaloby, a aj iný nárok. Podľa
§100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa §100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je
v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo

mohlo vykonať po prvý raz. V konaní pred súdom prvej inštancie žalovaný vzniesol námietku premlčania,
keďže žalobca mal možnosť žalované právo uplatniť prvýkrát už dňa 31.10.2019 a právo uplatnil až dňa
14.11.2022 - právo, ktoré žalobca uplatnil návrhom zmeny žaloby dňa 14.11.2022, má odlišný režim
premlčania od vlastníckeho práva;
3.5 súd prvej inštancie správne právne posúdil kúpnu zmluvu ako neplatnú. Za účelom zobjektívnenia

kúpnej ceny nehnuteľností žalovaný požiadal znalca Ing. Vendelína Senciho o vypracovanie znaleckého
posudku, ktorý stanovil ich všeobecnú hodnotu vo výške 16.730 Eur. Kúpna cena uvedená v kúpnej
zmluve je 200 Eur teda predstavuje len zlomok všeobecnej hodnoty Pozemkov (ich hodnota je 84-
násobne vyššia ako kúpna cena). Aj keď platné právo v zásade nezakazuje uzavrieť takú kúpnu zmluvu,
kde kúpna cena medzi zmluvnými stranami je dohodnutá vo výške, ktorá nereflektuje reálnu trhovú

hodnotu nehnuteľnosti, nemožno bez výhrad uzavrieť, že znevýhodnenej, prípadne až poškodenej
straneplatnéprávonepriznávažiadnuochranu.Kýmprávneporiadkyniektorýchokolitýchštátovmajúvo
svojich civilných kódexoch zavedený tzv. princíp neprípustnosti neprimeraného zvýhodnenia, či princíp
spravodlivej ceny (doktrína laesio enormis), slovenský právny poriadok si aktuálne musí vystačiť s
inštitútom neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi (§39 Občianskeho zákonníka),

pre úžeru (§39a Občianskeho zákonníka), prípadne s inštitútom odstúpenia pre tieseň a nápadne
nevýhodné podmienky (§49 Občianskeho zákonníka). Žalovaný je veľmi jednoduchá osoba, ukončil
základnú školu a 3 triedy Stredného odborného učilišťa na Bakovej Jame. V rámci pracovného zaradenia
pracoval pre družstvo ako dojič, naháňač a ošetrovateľ dobytka, aktuálne pracuje pre spoločnosť Vittur
ako príjemca tovaru. Býva u svokrovcov, s vlastným hodnotnejším majetkom nehospodári. Ak pojem

„neskúsenosť“ možno vyložiť tak, že spočíva v nedostatočných skúsenostiach pri konkrétnom druhu
obchodu, nedostatočnej znalosti cien alebo nákupných možností, prípadne vybavovaní majetkových
záležitostí a „rozumovú nevyspelosť“ možno vyložiť tak, že ide o neschopnosť rozpoznať hodnotu svojho
plneniakhodnotevzájomnéhoplnenianazákladerozumovýchvlastností,potomžalobcauzavrelzmluvu
s osobou neskúsenou a rozumovo nevyspelou. Nebolo nemožné si to nevšimnúť a nie je nemožné si

nevšimnúť, že žalovaný sa v predmetnom súdnom spore v postate vôbec nevie brániť. Žalovaný nemal
úplne žiadnu vedomosť o cene pozemkov, ich skutočná hodnota, ktorú vyčíslil znalec, ho prekvapila
a zarazila zároveň. Žalovaný žalobcu videl prvýkrát v súvislosti s predajom pozemku, dovtedy sa
nepoznali. Je preto vylúčené, aby za účelom predaja oslovil žalovaný žalobcu, pretože ho nepoznal,
predaj pozemku neinzeroval. Z rozhodnutia o dedičstve mal žalovaný záväzok voči svojej rodine, pri

bežnej skúsenosti a rozumovej vyspelosti by človek na úkor svojej rodiny neuprednostnil osobu, ktorú
vidí prvýkrát. Žalobca v odvolaní poukazuje na súdne rozhodnutia súdov, podľa ktorých neprimeranosť
vzájomného plnenia nespôsobuje neplatnosť zmluvy. S tým možno súhlasiť, avšak ak takáto zmluva
bola naviac uzavretá s osobou neskúsenou, rozumovo nevyspelou, dôverčivou a toto všetko na úkor
žalovaného žalobca zneužil (a vedel o tom), potom tieto skutočnosti sú spôsobilé privodiť úplne odlišné

právne posúdenie veci, ako ho prezentuje žalobca. Ak by zmluva nebola absolútne neplatná, zanikla
odstúpením pre nápadne nevýhodné podmienky v nej uvedené. Nie je bez významu, že počas súdneho
konania žalobcovi žalovaný opakovane ponúkol zaplatenie oveľa vyššej sumy za urovnanie sporu, ako
bola kúpna cena pozemkov, s čím nesúhlasil.4. Ďalšie vyjadrenia strán sporu neboli doručené.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa §34 C.s.p.,
preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania (§385 ods. 1 C.s.p.) z dôvodov
vymedzených v odvolaní podľa §380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa §389 ods. 1
písm. b) C.s.p. zrušil a vec mu podľa §391 ods. 1,2 C.s.p. vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5.1 Podľa ustanovenia §389 ods.1 písm. b) C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší,

lenaksúdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,abyuskutočňovalajejpatriaceprocesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
5.2 Podľa ustanovenia §391 ods. 1,2 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci
vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier,
zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí (ods. 1);ak bolo rozhodnutie

zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu (ods. 2).
5.3 Podľa ustanovenia §380 ods. 2 C.s.p., na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne
odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

6. Procesná právna úprava v Civilnom sporovom poriadku prikazuje v §390 písm. a) a b) odvolaciemu
súdu rozhodnúť vo veci, v ktorej už raz rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil, vec vrátil na ďalšie
konanie a na nové rozhodnutie. Ústavný súd SR však v náleze č.k. III. ÚS 570/2023-30 zo dňa
21.12.2023 uviedol, že môže byť ústavne súladný postup krajského súdu aj pri nerešpektovaní ust. §
390 C.s.p., ak dostatočným spôsobom odôvodní, prečo aj druhýkrát zrušil rozsudok okresného súdu.

„....rozhodnutie okresného súdu musí vykazovať závažné nedostatky... Pokiaľ by nebolo možné odchýliť
sa od §390 C.s.p., okresné súdy by mali bezbrehý priestor na neplnenie svojich právomocí s následkom
ich faktického prenosu na odvolacie súdy, no predovšetkým s rizikom porušenia iných ústavných práv
strán civilného sporu.“

7. Odvolací súd po preskúmaní veci (napadnutého rozsudku, odvolania a spisového materiálu) dospel
k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné (aj s poukazom na vyššie citovaný nález Ústavného
súdu SR) opätovne zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7.1 Zmena žaloby je dispozičný procesný úkon strany, ktorý je prípustný počas konania, s výnimkou
zákonom ustanovených prípadov - napr. zmena žaloby je neprípustná v spotrebiteľských sporoch, ak je

spotrebiteľ na strane žalovaného (§294 C.s.p.); zmenu žalobu nemožno pripustiť v odvolacom konaní
(§371 C.s.p.) ani v dovolacom konaní (§438 ods. 2 C.s.p.). Z uvedeného možno vysloviť záver, že zmena
žaloby prichádza do úvahy len v rámci konania v prvej inštancii - žalobca tak môže žalobu meniť do
momentu vyhlásenia rozsudku vo veci samej (pozri §219) alebo do momentu jeho vydania (kontumačný
rozsudok, platobný rozkaz a pod.), ak sa rozsudok nevyhlasuje verejne.

7.2 Zmena žaloby má význam z pohľadu jej hmotnoprávnych účinkov, najmä z pohľadu zastavenia
(spočívania) plynutia premlčacej lehoty. Premlčacie, ako aj prekluzívne lehoty majú hmotnoprávny
charakter, preto musí byť nárok v rámci lehoty uplatnený na súde, čo znamená, že musí najneskôr
v posledný deň lehoty dôjsť na súd (nestačí ho posledný deň lehoty podať na pošte.
7.3 O prípustnosti zmeny žaloby (tzn. či súd v zmysle §142 C.s.p. zmenu žaloby pripustí, alebo podľa

§143 C.s.p. zmenu žaloby nepripustí) rozhodne súd spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena
navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola zmena žaloby
uplatnená podaním mimo pojednávania. Uvedený postup má zrejme sledovať hospodárnosť konania.
Je však potrebné prihliadať aj na práva žalovaného, ktorý sa so zmenenou žalobou oboznámi len na
pojednávaní a pokiaľ ide o zložitú zmenu, nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby bezprostredne

na pojednávaní na tento návrh reagoval. Ak žalovaný žiada primeraný čas na vyjadrenie k zmene žaloby,
je potrebné, v záujme práva na spravodlivý proces, aby súd pojednávanie odročil a určil žalovanému
primeranú lehotu na vyjadrenie. Dôvodom tohto postupu je, aby sa strany mohli na pojednávanie
riadne pripraviť, najmä aby boli informované o tom (v závislosti od rozhodnutia o zmene žaloby), čo je
predmetom sporu a čo sa bude na pojednávaní prejednávať. Súd rozhoduje o zmene žaloby uznesením,

a to tak, že zmenu buď pripustí, alebo nepripustí. Ak súd zmenu pripustí, pokračuje v konaní o zmenenej
žalobe. Ak súd zmenu nepripustí, pokračuje v konaní o pôvodnej žalobe. Súd môže pokračovať
v konaní po vydaní uznesenia o nepripustení zmeny žaloby (C.H.Beck, Veľké komentáre, Civilný
sporový poriadok). „Súdy sú povinné umožniť čo najspravodlivejší a najefektívnejší priechod uplatnenýmprávam a spravodlivosti aj tým, že v prípade splnenia zákonných predpokladov, zmenu návrhu na
začatie konania (žaloby) pripustia.“ (Ústavný súd SR, I. ÚS 472/2014 (ZSP 24/2016). Pripustenie či
nepripustenie zmeny žaloby nie je a nemôže byť na ľubovôli súdu, ale v prípade splnenia zákonných

predpokladov (výsledky doterajšieho konania môžu byť podkladom pre rozhodovanie o zmenenom
návrhu), súd zmenu žaloby svojím uznesením musí pripustiť.
7.4 Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zistiteľné, že žalobca (s prihliadnutím na rozhodnutie
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 17Co/32/2020 zo dňa 26.08.2020, nesúvisiace s touto vecou)
druhý raz zmenil žalobu, na základe ktorej sa už nedomáhal určenia vlastníckeho práva k Pozemkom

(tak ako to urobil pri prvej zmene žaloby), ale domáhal sa súdneho určenia, že žalovaný je povinný
strpieť prevod vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k Pozemkom v prospech žalobcu a to na
základe Kúpnej zmluvy. Žalobca tvrdil, že predmetnú (druhú) zmenu žaloby zaslal okresnému súdu
už dňa 15.08.2022 - k podaniu zo dňa 14.11.2022 (č.l.258) žalobca pripojil listinu - Zmena žaloby (č.l.
259), datovanú k 15.08.2022. Ku zmene žaloby sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 18.11.2022 (č.l.
307). Keďže okresný súd druhú zmenu žaloby k dátumu 15.08.2022, resp. 16.08.2022 (č.l.312) v spise

neevidoval, na pojednávaní dňa 22.11.2022 vyzval žalobcu na preukázanie jej doručenia okresnému
súdu. Na predmetnom pojednávaní sa k zmene žaloby opätovne vyjadril aj žalovaný s konštatovaním,
že okresný súd „paradoxne“ ešte o zmene žaloby nerozhodol. Následne žalobca na pojednávaní dňa
23.05.2023 (č.l. 334 p.v.) opätovne uviedol, že trvá na zmenenom petite žaloby a k zmene žaloby
sa opätovne vyjadril aj žalovaný (súčasne vzniesol námietku premlčania a nevykonateľnosti petitu

druhej zmeny žaloby); okresný súd na predmetnom pojednávaní uložil žalobcovi povinnosť v lehote
14 dní predložiť potvrdenie o tom, že 15.08.2022-16.08.2022 bol výpadok v el.systéme e-žaloby
(č.l. 338 p.v.). Následne na pojednávaní dňa 27.02.2024 okresný súd pri oboznamovaní listinných
dôkazov skonštatoval, že žalobca ani po uloženej povinnosti predmetnú skutočnosť nepreukázal (č.l.
380p.v.-381). Následne okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu „o určenie vlastníckeho

práva“ zamietol, pričom v bode 21 odôvodnenia skonštatoval, že žalobca nepreukázal, že 15.08.2022
podal zmenu žaloby. V zmysle bodu 38 odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd potom
rozhodoval o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia vlastníctva k Pozemkom a svoje rozhodnutie
potom aj odôvodňoval vo vzťahu k žalobnému petitu o určenie vlastníctva.
7.5 Z vyššie uvedeného vyplýva, že okresný súd fakticky rozhodoval o niečom (o vlastníctve

k Pozemkom), čo však žalobca v čase rozhodnutia okresného súdu už viac ako jeden rok nepožadoval,
keďže druhou zmenou žaloby, ktorá bola preukázateľne okresnému súdu doručená dňa 15.11.2022
(č.l.258-259), sa domáhal určenia povinnosti žalovaného strpieť prevod vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností k Pozemkom v prospech žalobcu na základe Kúpnej zmluvy. V tejto súvislosti je
irelevantné, že žalobca nepreukázal doručenie druhej zmeny žaloby k 15. resp. 16. augustu 2022,

pretože druhá zmena žaloby bola okresnému súdu doručená už pred pojednávaním dňa 18.11.2022,
na ktorom mal okresný súd povinnosť v zmysle §142 a §143 C.s.p. rozhodnúť o prípustnosti druhej
zmeny žaloby, tzn. buď o tom, že zmenu žaloby pripúšťa, alebo ju nepripúšťa, aby tak mal ustálený
predmet konania, predovšetkým to, čoho sa žalobca domáha a o čom ma okresný súd meritórne
rozhodnúť; pokiaľ tak okresný súd neurobil na pojednávaní dňa 18.11.2022, mohol a mal tak urobiť

na ďalších pojednávaniach, predtým, ako vo veci meritórne rozhodol. Keďže tak okresný súd neurobil,
odňal stranám sporu právo účinne používať prostriedky procesného útoku a procesnej obrany (aj keď
sa žalovaný vyjadroval aj k druhej zmene žaloby) a čo je podstatné, bolo porušené právo žalobcu
na spravodlivý proces, keďže okresný súd rozhodoval o niečom inom, ako sa žalobca domáhal; aj
odôvodnenie napadnutého rozsudku je ťažiskovo zamerané na posudzovanie splnenia podmienok

nadobudnutiavlastníckehoprávaanienasplneniepovinnostižalovanéhovzmysledruhejzmenyžaloby.
Okresný súd mal povinnosť rozhodnúť, či zmenu žaloby pripúšťa alebo nie - v prípade pripustenia druhej
zmeny žaloby mal potom venovať náležitú pozornosť prostriedkom procesného útoku a obrany strán
sporu vo vzťahu k tejto druhej zmene žaloby, najmä vysporiadať sa s námietkami žalovaného o (1)
nevykonateľnosti prípadného súdneho rozhodnutia, ako aj o (2) premlčaní práva žalobcu domáhať sa

splneniapovinnostížalovanéhozKúpnejzmluvy-vtomtosmereokresnýsúdnapojednávanínesprávne
stotožnil nepremlčateľnosť vlastníckeho práva s premlčateľnosťou iných majetkových práv.
7.6 Vzhľadom na vyššie uvedené a vzhľadom na skutočnosť, že predmetné pochybenie okresného súdu
nemôže odvolací súd v zmysle §371 C.s.p. napraviť v odvolacom konaní, musel odvolací súd opätovne
rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a veci mu vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom okresný súd prioritne

rozhodne o prípustnosti druhej zmeny žaloby; v prípade jej pripustenia umožní stranám sporu použiť
prostriedky procesného útoku a procesnej obrany v zmysle zmenenej žaloby, prípadne podľa potreby
vykoná ďalšie dokazovanie a vo veci znova meritórne rozhodne, pričom relevantným spôsobom svojerozhodnutie odôvodní, tak aby dal odpovede na všetky podstatné skutkové tvrdenia strán sporu, pričom
zohľadní aj argumentáciu strán sporu v odvolacom konaní;
7.6.1 okresný súd rozhodne aj o trovách konania na súde prvej inštancie (nie prvého stupňa – pozn.

odvolacieho súdu) a tiež o trovách obidvoch odvolacích konaní (§396 ods.3 C.s.p); odvolací súd v tejto
súvislosti upozorňuje okresný súd na potrebu vykonateľnosti výroku súdneho rozhodnutia o náhrade
trov konania - okresný súd napadnutým rozsudkom síce žalovanému priznal nárok voči žalobcovi na
náhradutrovkonaniavplnomrozsahu,neuložilvšakžalobcovipovinnosťtietotrovykonaniažalovanému
aj zaplatiť. Súdny úradník, rozhodujúci postupom podľa §262 ods.2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia

rozhoduje o výške náhrady trov konania, ale bez uloženia povinnosti zaplatiť náhradu trov konania.
V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.6Cdo/41/2016 zo dňa 25.05.2017
rozhodnutie o trovách konania, priznávajúce ich náhradu, musí byť vykonateľné (§232 ods.1 C.s.p.),
pretože podľa výslovného znenia §262 ods.2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník) už len
o výške náhrady trov konania; súd prvej inštancie v rozhodnutí podľa §262 ods.2 C.s.p. nemôže

rozhodnúť o uložení povinnosti jednej sporovej strane zaplatiť náhradu trov konania druhej sporovej
strane. O povinnosti zaplatiť náhradu trov konania preto musí rozhodnúť súd, rozhodujúci o nároku na
náhradu trov konania podľa §262 ods.1 C.s.p. Tomu musí zodpovedať aj formulácia tzv. náhradového
výroku, t.j. musí v ňom byť uvedené, kto a komu má zaplatiť náhradu trov konania s tým, že iba o výške
tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.

6Cdo/83/2021zodňa07.02.2024).Lentakoutoformuláciouvýrokuonáhradetrovkonaniabudesplnená
požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím
o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné
vynútenie ním uloženej povinnosti;
7.6.2 pokiaľ ide o nariadené neodkladné opatrenie, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že okresný

súd nariadil neodkladné opatrenie v zmysle §330 ods. 1 C.s.p. na určitý čas, do právoplatného skončenia
konania vo veci samej a preto takto nariadené neodkladné opatrenie nie je potrebné postupom v zmysle
§335 C.s.p. rušiť pri zamietnutí žaloby, keďže zanikne právoplatnosťou súdneho rozhodnutia.

8. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá

veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 C.s.p.)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 C.s.p.).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so

žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.