Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. apríl 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/23/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824011159
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3824011159.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Tomáša Brinčíka a Mgr. Jána Odnogu v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX
v C., trvale bytom C., D. E. XXXX/XX, t. č. vo výkone väzby ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, pre zločin
ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, na verejnom zasadnutí dňa 24. apríla 2025
prejednal odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 3. februára 2025,

sp. zn. 25T/89/2024 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 3. februára 2025, sp. zn. 25T/89/2024, bol obžalovaný
A. B. uznaný za vinného zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona
na tom skutkovom základe, že „dňa 11.08.2024 približne v čase o 15:00 hod. v Handlovej, ul. SNP,

vošiel do železničiarskeho domčeku č. II určenom pre výhybkárov a po predchádzajúcom rozhovore s
poškodenou F. G., ktorá mu povedala, aby odišiel a otočila sa mu chrbtom, lebo išla volať staničný dozor,
ju najskôr niekoľkokrát udrel päsťami do oblasti hlavy a následne vzal telefón - služobnú pevnú linku
a jeho spodnou časťou ju minimálne raz udrel do oblasti hlavy, čím poškodenej spôsobil zranenia, a to
pomliaždenie tváre s rozsiahlymi okolo očnicovými podkožnými výronmi krvi obojstranne, tržnú ranu nad
pravou očnicou dlhú 3 cm s nutnosťou šitia, tržnú ranu v ľavej temenno-záhlavovej oblasti dlhú 2cm s

nutnosťou šitia, tržnú ranu v oblasti sánky a dolnej pery dlhú 2 cm s nutnosťou šitia, zlomeninu nosných
kostí s posunutím stredovej prepážky doľava, dolnú subzygomatickú zlomeninu (zlomeninu Le Fort I)
a hornú subzygomatickú zlomeninu (zlomeninu Le Fort II) obojstranne, suprazygomatickú zlomeninu
vľavo (zlomeninu Le Fort III), zlomeninu spodiny očnice vpravo s posunutím úlomku do pravej čeľustnej
prínosovej dutiny so zakrvácaním do tejto dutiny, vylomenie dolných zubov - protetického mostíka
v rozsahu zubov 1,2,3 vpravo dole a 1,2,3 vľavo dole, zlomeninu ľavej kľúčnej kosti bez posunutia

úlomkov liečenú konzervatívne a otras mozgu ľahkého stupňa, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie,
hospitalizáciu poškodenej v nemocnici a sťaženie obvyklého spôsobu života poškodenej v trvaní 51
dní, ktoré spočívalo najprv v hospitalizácií na traumatologickom oddelení NsP Prievidza so sídlom v
Bojniciach a stomatochirurgickom oddelení Univerzitnej nemocnice Martin a následne po prepustení
do domácej liečby v bolesti v mieste zlomenín tváre a kľúčnej kosti, nemožnosti pohybu ľavej ruky v
ramennom zhybe, nemožnosti nosenia predmetov v ľavej ruke, zhoršenia bežných hygienických úkonov

v oblasti tváre a nemožnosti prijímania tuhej stravy.“

Za to bol obžalovaný okresným súdom odsúdený podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona s použitím §
38 ods. 2 Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť)
rokov nepodmienečne.

Obžalovaný bol podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradený na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku bola poškodená F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX,
odkázaná s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože obžalovaný podal proti nemu
odvolanie čo do výroku o treste ihneď po vyhlásení rozsudku do zápisnice o hlavnom pojednávaní.

Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu dodatočne písomne odôvodnil podané odvolanie

nasledovne:

„Napriek konštatovaniu súdu, že vychádzal pri ukladaní trestu zo všeobecných zásad v § 33a Tr. zák.
a iných príslušných ustanovení o ukladaní trestov, je nutné konštatovať, že v danej veci nepostupoval
v súlade so zákonom.

Podľa rozhodnutia súdu v prípade u obž. A. B. zistil len jednu poľahčujúcu a jednu priťažujúcu okolnosť.
Voči takémuto ustáleniu zistenia má obžalovaný výhrady najmä v tom, že mu mala byť priznaná aj
poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. 1/ Tr. zák., keďže podľa jeho vyjadrenia, jeho priznanie a
oľutovanie bolo úprimným a spontánnym konaním a v žiadnom prípade sa nejednalo o formálny prejav
bez riadneho prejavenia ľútosti, ktorú napokon ako tvrdí cíti aj naďalej.

Zároveň je nutné upriamiť pozornosť na skutočnosť, že súd nepriznal obžalovanému poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. d/ Tr. zák., keďže bol v čase spáchania skutku vo veku blízkom mladistvému a
zjavne práve aj táto okolnosť mala vplyv na jeho rozumovú vôľovú spôsobilosť. Ustáliť záver o možnosti
takéhoto vplyvu vychádza okrem iného aj zo správy D. F. I. pedopsychiatričky, ktorá konštatuje miernu

duševnú zaostalosť s poruchami správania, prechodne aj s poruchami emotivity v období pubescencie.

Obdobný záver možno vypozorovať aj zo znaleckého posudku MUDr. Viktora Segedu, tento sa
však primárne zaoberal otázkou rozpoznania protiprávnosti a ovládacími schopnosťami obžalovaného.
Potreba priznania poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr.zák. a zistenia aj priznania podľa § 36

písm. d/ Tr. zák. je nanajvýš dôležitá aj z toho dôvodu, že v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. musí súd na
tieto prihliadať v rámci rozhodovania o uložení trestu a ich neuznanie malo preto zásadný vplyv pre
rozhodnutie o treste pre obžalovaného. Okrem uvedenej výhrady obžalovaný namieta aj nedostatočné
použitie ustanovenia § 33a Tr. zák. najmä s poukazom na ods. 3, ktorý umožňuje uloženie aj tomuto
obžalovanému takej sankcie, ktorá by ho mala menej postihnúť.

Je síce zrejmé, že obžalovaný sa dopustil v minulosti viacero priestupkov a krátko pred spáchaním
aktuálnejtrestnejčinnostibolprepustenýzvýkonutrestuodňatiaslobody,uvedenéokolnostivšakpriamo
súvisia ešte stále s jeho nízkym vekom, problematickým sociálnym vývojom a so zistenými poruchami
správania ako už bolo v odôvodnení uvedené.

Napriek všetkým okolnostiam svedčiacim v neprospech obžalovaného pri ukladaní trestu, nevynímajúc
pritom ani doteraz nezistené dôvody a pohnútku, ktoré ho viedli k spáchaniu trestnej činnosti, je s
poukazom na iné v odôvodnení uvedené skutočnosti možné aj u neho uvažovať o treste kratšieho
trvania, ktorý bude zárukou jeho nápravy a tiež ochranou spoločnosti.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam navrhujem, aby odvolací súd po zrušení rozsudku I. stupňového
súdu v časti o uloženom treste sám vo veci rozhodol a zmenil ho tak, že obžalovanému uloží trest nižšej
výmery.“

Poškodená F. G. sa k podanému odvolaniu obžalovaného písomne vyjadrila tak, že trest pre
obžalovanéhojepodľajejnázorunízkyažiadaKrajskýsúdvTrenčíne,abyboloodvolanieobžalovaného
zamietnuté.

Prokurátor sa do dňa konania verejného zasadnutia k podanému odvolaniu obžalovaného písomne

nevyjadril.

Na verejnom zasadnutí, konanom o podanom odvolaní obžalovaného, prokurátor uviedol, že považuje
napadnutý rozsudok za správny a zákonný a navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodnépodľa § 319 Tr. por. Obžalovaný zotrval na podanom odvolaní, ako aj na jeho dôvodoch a navrhol
odvolaciemu súdu zrušiť napadnutý rozsudok a uložiť obžalovanému trest v nižšej výmere.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Trestného poriadku,
na podklade podaného odvolania, na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa
§ 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem
vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej
prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním obžalovaného
napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho

výkonu, z obsahu odvolania obžalovaného a jeho dôvodov vyplýva, že v podanom odvolaní nie sú
vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného
súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré vyhlásenie okresný súd prijal podľa § 257 ods. 7
Tr. por. Na základe tohto postupu okresný súd rozhodol napadnutým rozsudkom o vine obžalovaného,
ktoré rozhodnutie o vine je nenapadnuteľné odvolaním. Preto prieskumná povinnosť odvolacieho súdu
sa v tomto prípade nemohla vzťahovať na výroky o vine obžalovaného, ale predmetom posudzovania

správnosti a zákonnosti mohli byť len odvolaním obžalovaného napadnuté výroky o uloženom treste
obžalovanému.

Z dôvodov podaného odvolania vyplýva, že obžalovaný namietal rozpor so zákonom pre nepriznanie
poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. d) a písm. 1/ Tr. zák. a nedostatočné použitie ustanovenia §

33a Tr. zák. a z toho vyplývajúcu neprimeranú prísnosť uloženého trestu odňatia slobody v zmysle §
321 ods. 1 písm. e) Tr. por.

Na základe preskúmania veci v rozsahu a dôvodov odvolania obžalovaného odvolací súd dospel
k záveru, že skutkové zistenia okresného súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku, na obsah ktorého

týmto odvolací súd poukazuje v zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, ktoré
zistenia boli podkladom pre uloženie trestu odňatia slobody obžalovanému, majú oporu vo výsledkoch
vykonaného dokazovania, pričom odvolací súd konštatuje, že ich správnosť obžalovaný v dôvodoch
podaného odvolania ani nenamietal.

Pre ukladanie trestu platia zásady, ktoré ustanovuje Trestný zákon v ustanovení § 34. Na jednej strane
má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky
na výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť najmä na spôsob

spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti,
na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného
činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na
úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania
trestného činu. Trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší

vplyv na jeho rodinu a blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a
právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým
následkom trestného činu.

Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že okresný súd v súlade aj s ustanovením § 38 ods. 2

Tr.zák.vzneníúčinnomvčasespáchaniačinuvdanomprípadesprávneprihliadolnajednupoľahčujúcu
okolnosť podľa 36 písm. n) Tr. zák. a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., ktorý záver
okresného súdu má oporu v spisovom materiáli.Pokiaľ obhajoba namietala nepriznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zák., teda že
páchateľ spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých, odvolací súd k tomu uvádza, že
toto ustanovenie nemožno vykladať formálne, ale materiálne, pričom musí byť splnená tiež ďalšia

zákonná podmienka, že táto skutočnosť mala vplyv na jeho rozumovú alebo vôľovú spôsobilosť. Na
priznanie uvedenej poľahčujúcej okolnosti sa vyžaduje, aby bol vek okolnosťou významnou v súvislosti
so spáchaným skutkom. V zhode so záverom okresného súdu, ktorý existenciu tejto poľahčujúcej
okolnosti u obžalovaného nezistil, odvolací súd uvádza, že obžalovaný sa predmetného trestného
činu dopustil v krátkom časovom odstupe po tom, ako bol prepustený z výkonu trestu odňatia

slobody uloženého za trestný čin proti majetku. Nejde teda v prípade obžalovaného o prvé porušenie
záujmov chránených Trestným zákonom. Zo znaleckého posudku č. 85/2024 pritom vyplynulo, že
v čase spáchania činu obžalovaný bol schopný rozpoznať protiprávnosť svojho konania a ovládať
svoje konanie. V predmetnom konaní tak nebolo nijakým spôsobom preukázané, že skutočnosť,
že obžalovaný spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých, mala relevantný vplyv na jeho
rozumovú alebo vôľovú spôsobilosť.

K nepriznaniu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zák., teda že páchateľ sa priznal k spáchaniu
trestnéhočinuatrestnýčinúprimneoľutoval,okresnýsúdsprávneuviedol,žeprejavenáľútosťpáchateľa
musí byť úprimná, nestačí len formálny prejav. Priznanie a úprimné oľutovanie spáchania trestného činu
obžalovaným musí svedčiť o jeho snahe po náprave a nesmie byť urobené len formálne, pod ťarchou

usvedčujúcich dôkazov. Vyžaduje sa kvalitatívne vyšší prejav vnútorného postoja páchateľa k svojmu
trestnému činu, a to na základe jeho správania po čine. Záver okresného súdu, že v danom prípade
u obžalovaného absentovala úprimná ľútosť spáchania trestného činu, má plnú oporu v spisovom
materiáli. Uvedený záver vyplýva aj z tej skutočnosti, že u obžalovaného došlo k recidíve úmyselnej
trestnej činnosti len v krátkom časovom odstupe od jeho prepustenia z výkonu trestu.

Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že na základe novelizácie Trestného zákona zákonom č.
40/2024 Z. z. pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností nemá dopad na zákonom ustanovenú
trestnú sadzbu. Prípadné nesprávne priznanie, resp. nepriznanie konkrétnej poľahčujúcej alebo
priťažujúcej okolnosti podľa názoru odvolacieho súdu by preto nezakladalo odvolací dôvod podľa § 321

ods. 1 písm. d) Tr. por., teda porušenie ustanovenia Trestného zákona, ale mohlo by zakladať odvolací
dôvod podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por., teda že uložený trest je neprimeraný.

Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému v dolnej časti trestnej sadzby vo
výmere päť rokov nepodmienečne, s prihliadnutím na povahu a závažnosť spáchaného trestného

činu, ktorý je zločinom, okolnosti prípadu, ako aj osobu obžalovaného, podľa názoru odvolacieho súdu
nevykazuje znaky neprimeranej prísnosti uloženého trestu v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.

Odvolací súd poukazuje na to, že obžalovaný sa dopustil jedného z najzávažnejších trestných činov
proti zdraviu. Obžalovaný svojím agresívnym konaním silnej intenzity spôsobil poškodenej úmyselne

ťažkú ujmu na zdraví. Z hľadiska posudzovania osoby obžalovaného výrazne v jeho neprospech
vyznieva aj jeho trestná minulosť. Predmetného skutku sa obžalovaný dopustil len mesiac po tom, ako
bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody za inú jeho úmyselnú trestnú činnosť. Z uvedených
dôvodov okresný súd správne vychádzal zo záveru, že predchádzajúce odsúdenie neviedlo k náprave
obžalovaného a preto je potrebné využiť najprísnejší prostriedok trestnej represie, ktorým je trest odňatia

slobody. Pokiaľ ide o výmeru uloženého trestu v danom prípade, s poukazom na okresným súdom
správne aplikované vyššie uvedené ustanovenia Trestného zákona o ukladaní trestu odňatia slobody
je potrebné konštatovať, že okresný súd napriek recidíve uložil obžalovanému trest v dolnej polovici
trestnej sadzby. Z uvedených dôvodov odvolací súd nedospel k záveru, že trest uložený trest odňatia
slobody uložený obžalovanému by bol neprimerane prísny v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.

Následne odvolací súd preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutých výrokov rozsudku okresného
súdu aj z hľadiska existencie prípadných chýb, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na
to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť

vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,

i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo

zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,
že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné

prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov
odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v
ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom
na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.