Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. jún 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/87/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1725201249
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Benkovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1725201249.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A.
B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/X, B., t. č. Filipínska republika, zastúpené kolíznym
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí Pezinok, pracovisko Senec,
dieťa matky: A. E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/X, B., t. č. bytom XXXX G.. H. F.

G., A., Filipínska republika a otca: A. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/X, B., zastúpený
splnomocnencom:Kanisová&KanisAdvokátskakancelárias.r.o.,sosídlomĎumbierska3F,Bratislava,
o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca
proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č.k. 5P/35/2025 – 47 zo dňa 12.05.2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Pezinok, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým uznesením zamietol návrh
otca na nariadenie neodkladného opatrenia.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 326 ods.
1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 2, § 331 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), § 2
Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“), článku 5 Zákona o rodine (ďalej aj ,,ZoR“) a dospel

k záveru, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný a preto ho zamietol.
Poukázal na inštitút neodkladného opatrenia, ktoré nemá slúžiť na úpravu všetkých vzťahov medzi
účastníkmi, ale výlučne takých, ktorých riešenie neznesie odklad. V prvom rade otec nepreukázal takú
naliehavosť situácie, ktorá by si vyžadovala okamžitý zásah súdu, preto jeho návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol. Dodal, že otec uviedol vo svojom návrhu, že matka mala od neho
podpísaný tzv. „consent letter“, ktorý matke umožnil s maloletou vycestovať na dovolenku, konkrétne

na Vianoce a Nový rok na Filipíny. Sám otec s vycestovaním matky s maloletou do zahraničia súhlasil.
Súhlas však nebol udelený na konkrétne obdobie a ústna dohoda medzi rodičmi, podľa ktorej sa mala
matka s maloletou vrátiť po novom roku, nebola dodržaná. Tieto dôvody však nepovažoval za hodné na
nariadenie neodkladného opatrenia. Maloletá sa nachádza v osobnej starostlivosti matky, ktorá osobnú
starostlivosť o maloletú toho času zabezpečuje, preto nie je daný zákonný dôvod zasiahnuť do pomerov
maloletej, konkrétne do otázky jej zverenia formou nariadenia neodkladného opatrenia bez vykonania

riadneho dokazovania. Aj kolízny opatrovník túto skutočnosť vo svojej správe o prešetrení pomerov
potvrdil. O maloleté dieťa je postarané, dieťa nie je bez rodinného zázemia, výchovy, bez dozoru,
neosvedčilo sa vážne ohrozenie alebo narušenie života, zdravia alebo priaznivého vývoja maloletej, a
preto nie je dôvodné nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho vo zverení maloletej do osobnej
starostlivosti otca. Matka je povinná otcovi umožniť styk s maloletou tak, aby boli zabezpečené práva
obidvoch rodičov na výchovu a starostlivosť o maloletú a aj na jej právo na výchovu a starostlivosť

zo strany obidvoch rodičov a pravidelne informovať otca o skutočnostiach týkajúcich sa maloletej. Súdprvej inštancie preto návrh otca, ktorým žiadal neodkladným opatrením maloletú dočasne zveriť do jeho
osobnej starostlivosti a matku zaviazať povinnosťou platiť výživné na maloletú, zamietol.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal otec odvolanie a navrhol, aby odvolací súd uznesenie
súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Odvolanie podal z dôvodu, že uznesenie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP],
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam [§ 365
ods. 1 písm. f) CSP], a že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62

ods. 1 CMP).

4.Poukázalnato,ževobdobíroku2023rodičiasmaloletoužilivspoločnejdomácnostivB.,atopribližne
do októbra roku 2023. Následne sa matka spolu s maloletou presťahovali za ním do Nórska, avšak
už v čase, keď mala maloletá približne päť mesiacov, vyjadrila matka zámer vycestovať s maloletou
na Filipíny bez jeho súhlasu. Proti takémuto kroku sa v tom čase vyjadrila aj ošetrujúca pediatrička

maloletej, ktorá to neodporúčala z dôvodu nevhodnosti takého cestovania vzhľadom na vek maloletej.
Počas spoločného pobytu v Nórsku došlo k viacerým znepokojujúcim situáciám, ktoré ho veľmi zneistili,
pokiaľ ide o spôsobilosť matky zabezpečiť maloletej vhodné podmienky pre zdravý fyzický a psychický
vývoj a poukázal na incident v nočných hodinách, nesprávne zaobchádzanie s maloletou počas noci,
verbálne útoky a negatívnu komunikáciu matky pred maloletou. Matka ho napadla aj fyzicky napríklad

údermi päsťou do tváre alebo pokusmi o fyzické napadnutie. Dokonca ho raz napadla v noci v návale
zlosti, čo mu spôsobilo modriny na pravej nohe. Namiesto zlepšenia sa matkine psychické problémy
ešte viac prehĺbili. Dôkazom toho je aj incident, keď matka rozbila dvere v ich prenajatom nórskom
byte po tom, čo na neho hodila šálku. Uvedené chovanie naznačuje potenciálne riziko pre zdravý vývoj
maloletej najmä v oblasti emocionálnej a psychickej stability. Ozrejmil, že matka vycestovala spolu s

maloletou za rodinou ešte v novembri 2024, pričom odvtedy až do dnešného dňa mu systematicky bráni
v akomkoľvek osobnom styku s maloletou. Od novembra maloletú osobne nevidel, čo predstavuje viac
ako šesť mesiacov bez osobného kontaktu, a to bez akéhokoľvek súdneho rozhodnutia alebo právneho
dôvodu. Obdržal len stručnú informáciu o tom, že matka údajne absolvovala operačný zákrok, bez
ďalšíchpodrobnostíabeztoho,abymubolavysvetlenáakákoľvekprekážkavstykusmaloletou.Situácia

vyvrcholila v momente, keď mu bola zaslaná správa, v ktorej matka uvádza, že ak jej neuhradí výživné
pre maloletú za mesiace apríl a máj 2025, nebude mu umožnené vídať maloletú. Má dôvodnú obavu
z možného trvalého pobytu maloletej na Filipínach. Dňa 06.05.2025 vykonal kolízny opatrovník s ním
telefonické šetrenie pomerov, napriek tomu pracovníčka neuviedla do vyjadrenia, všetky skutočnosti.
Pridržiava sa svojho návrhu zo dňa 16.04.2025 a Oznámenia nových skutočností zo dňa 13.05.2025 a

vyjadruje presvedčenie o potrebne bezodkladnej úpravy pomerov pokiaľ ide o otázku zverenia maloletej
dojehostarostlivosti,nakoľkorealizáciastykuvsúčasnostiniejevzáujmeďalšiehozdravéhofyzickéhoa
psychického vývinu maloletej. Mal za to, že potrebu nariadenia neodkladného opatrenia a odôvodnenosť
potreby neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania dostatočne osvedčil vo svojom návrhu, ktorý
podporujú aj udalostí posledných dní a tvrdenia, ktoré opísal.

5. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP], vec preskúmal v rozsahu určenom
ustanoveniami § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a
odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1,
2 CSP .

6.Podľa§387ods.1,2CSPodvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdí,akjevovýrokuvecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia na ďalšie dôvody.

7. S prihliadnutím na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia
i odvolacie argumenty otca, bolo potrebné v odvolacom konaní posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol
vecnesprávne,keďneodkladnýmopatrenímzamietolnávrhotcananariadenieneodkladnéhoopatrenia.

8. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon
neustanovuje inak.9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

11. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne
upraviťpomeryapriobave,žeexekúciabudeohrozená.Vmimosporovýchkonaniachjeumožnenésúdu

nariadiť neodkladné opatrenie aj v prípadoch verejného záujmu ako najširšej kategórie pokrývajúcej
záujem štátu. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu
a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy je postačujúce, ak účastník
osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená

zákonná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden
z vyššie uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je
rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd
môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Zo
zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje

všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd sa
obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej
úpravy pomerov, pričom vždy je potrebné posúdiť, či touto dočasnou úpravou pomerov nedochádza k
zásahu do základných práv jednotlivých účastníkov konania nad nevyhnutnú mieru a či dočasná úprava
pomerov sleduje legitímny cieľ. Súd pri nariadení neodkladného opatrenia sleduje predovšetkým záujem

maloletého dieťaťa.

13. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich výchova je právom
rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

14. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek
činnosti týkajúcej sa detí nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

15. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (ďalej aj ,,Dohovoru“) je zakotvená zásada, že obaja

rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

16. Podľa prvej vety čl. 5 Zákona o rodine (ďalej aj ,,ZoR“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým
hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.

17. Odvolací súd uvádza, že pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti,
z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi
danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností
odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených
listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho

posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá
vyžaduje okamžitý zásah súdu (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 2MCdo 3/2010).

18. Odvolací súd sa stotožňuje so správnosťou uznesenia súdu prvej inštancie o nedôvodnosti

požadovaného návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia a s prihliadnutím na odvolacie
námietky otca uvádza, že sú jednoznačne dôkazom nepochopenia inštitútu neodkladného opatrenia,
ktorého predpokladom je potreba bezodkladnej úpravy pomerov, teda naliehavosť situácie, potreba
okamžitého zásahu z hľadiska ochrany života a zdravia dieťaťa, ale vychádzajúc z obsahu spisu tátonevyhnutnosť nevyvstala. Otec si podstatu a význam neodkladného opatrenia zamieňa s rozhodnutím
vo veci samej, v ktorom konaní danému rozhodnutiu musí predchádzať riadne a dôkladné dokazovanie,
v ktorom je súd povinný zistiť skutočný stav veci a v rámci neho prihliadať na všetky dôkazy,

tieto vyhodnotiť jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti, ktorý priestor sa však pri rozhodovaní
o neodkladnom opatrení neposkytuje, avšak uvedené neznamená, že súd sa pri rozhodovaní nezaoberá
naliehavosťou, potrebou ochrany života a zdravia maloletého dieťaťa, a teda dôvodnosťou dočasnej
úpravy pomerov účastníkov konania, avšak pomerov právnych a nie pomerov faktických, keď faktický
stav je taký, že maloletá sa nachádza v starostlivosti matky, keď tá mala od otca podpísaný tzv. „consent

letter“, ktorý matke umožnil s maloletou vycestovať na dovolenku, konkrétne na Vianoce a Nový rok na
Filipíny. Súhlas však nebol udelený na konkrétne obdobie, bola len ústna dohoda medzi rodičmi, podľa
ktorej sa mala matka s maloletou vrátiť po novom roku. Matka sa s maloletou teda naďalej nachádza na
Filipínach. Odvolací súd však uvádza, že uvedené samo o sebe nezakladá dôvodnosť návrhu, avšak
môže mať opodstatnenie vo veci samej o úpravu práv a povinností rodičov k maloletej.

19. Z obsahu spisu vyplýva, že otec sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 16.04.2025
domáhalrozhodnutia,ktorýmbysúdzverilmaloletúdojehoosobnejstarostlivosti,stykmatkysmaloletou
bysaponechalnadohodurodičovamatkeuložilpovinnosťprispievaťnamaloletúvýživnýmvsume300,-
eurmesačne.Zároveňsadomáhalnariadenianeodkladnéhoopatrenia,ktorýmbysúddorozhodnutiavo
veci samej maloletú dočasne zveril do jeho osobnej starostlivosti a matku zaviazal uhrádzať výživné na

maloletú v sume 150,- eur mesačne. Súd prvej inštancie predmetný návrh zamietol, a to predovšetkým
s dôvodmi vyjadrenými v bode 20 a 21 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, a to najmä dôvodmi
nepreukázania ohrozenia maloletej, keď nateraz je o dieťa postarané, dieťa nie je bez rodinného
zázemia, výchovy, bez dozoru, neosvedčilo sa vážne ohrozenie alebo narušenie života, zdravia alebo
priaznivého vývoja maloletej a nie je daný zákonný dôvod zasiahnuť do pomerov maloletej, konkrétne

do otázky jej zverenia formou nariadenia neodkladného opatrenia bez vykonania riadneho dokazovania.

20. V danom smere sa odvolací súd stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie o nedôvodnosti
nariadenia neodkladného opatrenia, pričom nepochybne je daná potreba vykonať riadne dokazovanie
pre účely rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu

v konaní vo veci samej. Podľa odvolacieho súdu sú argumenty otca opodstatnené pre dokazovanie vo
veci samej, avšak nezakladajú potrebu dočasnej úpravy pomerov, keďže pomery dieťaťa nevykazujú
naliehavosť situácie. Poukázanie otca na chovanie matky, nemajú relevanciu pre konanie o nariadenie
neodkladného opatrenia, pretože nepreukazujú naliehavosť situácie pre rozhodnutie o dočasnom
zverení maloletej do výlučnej starostlivosti otca a zaviazať matku na výživné.

21. Súd prvej inštancie svoje dôvody založil na neohrození zdravia a záujmov dieťaťa tak, ako uviedol
v bode 20 a 21 odôvodnenia svojho rozhodnutia. V danom štádiu konania o nariadenie neodkladného
opatrenia nie je daný priestor na vykonanie rozsiahlejšieho dokazovania, toto sa musí a aj vykonáva vo
veci samej, v ktorom konaní súd posúdi otcom predložené dôkazy, ale aj ostatné dôkazy. Opakovane

sa však žiada zdôrazniť, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa vyžaduje osvedčenie
naliehavosti,nevyhnutnostidočasnejúpravypomerov,ktoráanipodľaodvolaciehosúduvprejednávanej
veci nateraz nevyvstala.

22. Pokiaľ ide skutočnosť, že matka odišla s maloletou v novembri 2024 na Filipíny a zatiaľ sa nevrátila,

odvolacísúdpoukazujenato,žeotecsámpotvrdil,žematkamalaodotcapodpísaný,takzvaný,,consent
letter“ na vycestovanie s maloletou na dovolenku (za rodinou na Filipíny), na ktorom nebolo napísané
na aké obdobie sa súhlas udeľuje. Odvolací súd však argumenty otca nespochybňuje ako ani potrebu
sa s týmito argumentmi vysporiadať, ale uvedené bude možné až v konaní vo veci samej, kde bude ich
správnosť a relevancia posúdená komplexne vrátane ostatných dôkazov, pričom v konaní o nariadenie

neodkladného opatrenia nebolo povinnosťou súdu posudzovať skutočnosti tvrdené otcom, čo je pre
krátkosť času pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení aj objektívne nemožné.

23. Za správne považoval odvolací súd aj závery prvoinštančného súdu o nedôvodnosti rozhodnutia
o neodkladnom opatrení ohľadom požadovaného výživného zo strany otca, a to v zmysle dôvodov

vyjadrenýchvbode20,21napadnutéhouznesenia.Odvolacísúdtiežuvádza,žeotecžiadnymdôkazom
nepreukázal výdavky dieťaťa, ani príjmy rodičov, pričom pri nariadení neodkladného opatrenia súd
nemusíaprekrátkosťčasuaninemôževykonávaťdokazovanievrovnakomrozsahuakoprirozhodovaní
vo veci samej, a preto súd rozhoduje len na základe osvedčených skutočností, ktoré ale neboli zistené.24. V napadnutom rozhodnutí nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie sa osobitne vysporadúvať
s nepodstatnými dôkazmi pre prejednávanú vec, keďže ako už bolo uvedené, navrhované rozhodnutie

je iba dočasnej povahy, ktorého predpoklady boli vysvetlené vyššie, a to aj súdom prvej inštancie, ktoré
však súd prvej inštancie, ani odvolací súd nevzhliadol.

25. Nad rámec odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že otec sám žije a pracuje v Nórsku, bolo u neho
vykonané kolíznym opatrovníkom len telefonické šetrenie pomerov, teda nie sú ani známe pomery otca

z hľadiska zabezpečenia riadnej výchovy a starostlivosti o maloletú.

26. Vzhľadom na dôvody uvedené v tomto rozhodnutí, odvolací súd preto odvolaním napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

27. Odvolací súd taktiež o trovách odvolacieho konania nerozhodoval, nakoľko nejde o konečné

rozhodnutie a o trovách konania bude rozhodnuté vo veci samej. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení
má povahu rozhodnutia vo veci samej ako konečného rozhodnutia len vtedy, ak neodkladné opatrenie
konzumuje vec samu. Ide o návrh na neodkladné opatrenie podaný po skončení konania, ďalej podaný
pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba (návrh), alebo o prípad, ak by súd prvej inštancie
musel vec skončiť procesne bez toho, aby ju prejednal (obdobne pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 8Cdo/83/2017). Žiadna z uvedených procesných situácii v prejednávanom prípade
nenastala, a preto o trovách konania súvisiacich s neodkladným opatrením rozhodne súd prvej inštancie
až v rozhodnutí vo veci samej, v ktorom rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania v súlade s §
396 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP.

28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2
druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000,- eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383

ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).