Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. apríl 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/59/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1422204207
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Benkovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1422204207.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudkýň

JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B.,
narodená XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Bratislava so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky: C. D. E., narodená XX.XX.XXXX,
trvale pobytom F. XXXX/XX, F., zastúpená splnomocnencom: JUDr. Róbert Dupkala, advokát so sídlom
Radlinského 51, Bratislava a otca: G. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale pobytom F. XXXX/XX, F.,
toho času bytom E. H. I. X, XXX XXX, I., J., zastúpený splnomocnencom: JUDr. Denisa Jánošíková,
advokátka so sídlom Klincová 35, Bratislava, o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloleté

dieťa, o odvolaní matky proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II č.k. B4-14P/189/2022-718 zo dňa
22.01.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava II, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým rozsudkom zvýšil
vyživovaciu povinnosť otca na maloletú zo sumy 280,- eur na sumu 350,- eur mesačne od 19.12.2022
(I. výrok). Zročné výživné otca za obdobie od 19.12.2022 do 31.01.2025 v sume 1 779,35 eura zaviazal

otca zaplatiť k rukám matky (II. výrok).

2. Predmetným rozhodnutím zároveň zmenil výrok rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. č. k.
13P/285/2015-609 zo dňa 07.03.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k.
11CoP/261/2019-647 zo dňa 12.05.2020 v časti výroku o výživnom (III. výrok). Vo zvyšku návrh matky
zamietol (IV. výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania (V. výrok).

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 26, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 76 ods.
1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine (ďalej aj „ZoR“) a konštatoval podstatnú zmenu pomerov od
poslednej úpravy výživného, kedy bola maloletá vo veku 10 rokov a v čase podania návrhu na zvýšenie
vyživovacej povinnosti otca mala 13 rokov, teda došlo k zmene pomerov v súvislosti s pribúdajúcim
vekom maloletej, v dôsledku čoho sa zvýšili jej odôvodnené potreby, pretože došlo k rastu životných
nákladov na strane dieťaťa, k zvýšeniu výdavkov na jej zdravotnú starostlivosť. Tiež vzhliadol zmenu

pomerov na strane otca, ktorému pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Podstatnú zmenu pomerov
zistil teda nielen na strane maloletej, ale aj na strane rodičov. V čase poslednej úpravy výživného bola
maloletá v 4. ročníku (I. stupeň), v čase podania návrhu bola na II. stupni základnej školy a aktuálne
navštevuje gymnázium v Bratislave, trieda kvinta, teda prechod na vyšší stupeň vzdelávania a vekmaloletej predstavoval zmenu pomerov, ktorá je dlhodobá, a s tým sa zvýšili nielen aktuálne základné
potreby dieťaťa, ale aj z dlhodobého horizontu sú s tým spojené zvýšené výdavky so zdravotnou
starostlivosťou, ako aj s prechodom na vyšší stupeň vzdelávania. Odôvodnené potreby maloletej ustálil

celkove vo výške 690,- eur, medzi ktoré započítal nielen základné výdavky na bývanie (alikvotná časť 1/3
zo sumy 387,- eur, neprihliadol na výdavok na hypotéku matky, daň z nehnuteľnosti, poistenie majetku
a bytu, keďže nejde o výdavky dieťaťa), ďalej zohľadnil stravu vo výške 250,- eur doma, v škole vo výške
54,- eur, oblečenie a obuv 70,- eur, drogériu v sume 30,- eur, lieky a zdravotnú starostlivosť 20,- eur (v
tejto sume zohľadnil aj náklady na dentálnu hygienu, okuliare a výdavky na lieky v prípade choroby),

výdavok OZ K. (ZRPŠ) 40,- eur ročne, t. j. 3,33 eura mesačne, na MHD 10,- eur, na výtvarnú 9,- eur
(55,- eur/pol roka), krúžky – jazykový kurz 50,- eur (304,- eur na semester na 6 mesiacov), tiež výdavky
na strojček v sume 833,- eur, ktoré však podľa predložených dokladov predstavovali sumu 696,50 eura
za rok 2023, teda uvedené mesačne predstavovalo sumu 58,- eur. V čase predchádzajúcej úpravy
výživného vychádzal z majetkových pomerov oboch rodičov, ako aj z potrieb dieťaťa s tým, že matka
sa o dieťa osobne starala a otec žil a žije vo Švédsku, nad rámec výživného neprispieva. Matka v čase

posledného rozhodovania žila s maloletou v 4-izbovom byte so svojim priateľom a jej príjem bol 1 000,-
eur netto mesačne, otec mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej L. a jeho príjem bol vo výške
1 900,- eur až 2 000,- eur, náklady na domácnosť mal približne 1 250,- eur mesačne, jeho partnerka
pracovala na 80 % pracovný úväzok s príjmom 1 300,- eur až 1 500,- eur netto mesačne, maloletá
L. navštevovala materskú školu, s čím mali výdavky vo výške 1 425,- eur mesačne a žili v 3-izbovom

byte. Aktuálne matka naďalej býva s priateľom v 4-izbovom byte a jej priemerný mesačný zárobok je
od 1 404,- eur až 1 738,- eur, tiež poberá rodinné prídavky v sume 60,- eur a daňový bonus, ktorého
výška sa od 01.01.2025 znížila na sumu 50,- eur mesačne (o 90,- eur menej), partner manželky má
výsluhový dôchodok v sume 1 218,- eur mesačne. Otec aktuálne naďalej žije vo Švédsku, pracuje ako
ošetrovateľ s dospelými postihnutými autizmom, dosahuje zárobok, a to za rok 2022 vo výške 2 157,-

eur mesačne, v roku 2023 vo výške 2 059,- eur mesačne a za rok 2024 (za 8 mesiacov) vo výške
2 090,- eur netto mesačne, pričom mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej M., narodenej
XX.XX.XXXX, naďalej žije so svojou rodinou v prenajatom byte s výdavkami približne 1 000,- eur. Príjem
partnerky otca za rovnaké obdobie ustálil približne vo výške 1 264,- eur až 1 383,- eur z podnikania (rok
2022 až 2024) a vo výške 541,- eur zo závislej činnosti + poberanie prídavkov na deti v sume 231,- eur

mesačne, pri celkových výdavkoch vyčíslených otcom na spoločnú domácnosť vo výške 3 330,- eur.
Príjem otca sa oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu nezvýšil, je takmer totožný a hoci už dlhodobo
žije vo Švédsku (od roku 2016) a jeho jazykové schopnosti sú na lepšej úrovni, pribudla mu ďalšia
vyživovacia povinnosť. Prvoinštančný súd konštatoval, že jeho povinnosťou sa je postarať o výživu
všetkých svojich detí zamestnaním sa tak, aby bol schopný uhradiť nielen svoje výdavky, ale aj výdavky

všetkých svojich detí. Po zohľadnení všetkých výdavkov rodičov ustálil dôvodnosť zvýšenia vyživovacej
povinnosti na maloletú na sumu 350,- eur mesačne od podania návrhu, vzhľadom na preukázanú zmenu
pomerov na strane dieťaťa v súvislosti s jej zdravotnými výdavkami na zubára, čeľustného ortopéda,
ale aj fyzickým rastom, dospievaním a prechodom na vyšší stupeň vzdelávania, ktoré výživné spolu
s výživným zo strany matky, ktorá si ju plní aj formou osobnej starostlivosti a rodinnými prídavkami

pokryje odôvodnené potreby maloletej. Vzhľadom na podanie návrhu v konaní, ktoré by mohol začať
aj bez návrhu a možnosť prekročiť daný návrh a určiť vyživovaciu povinnosť otca vo zvýšenej sume
aj nad rámec, posúdil možnosť priznania výživného za obdobie 3 roky spätne, pri zistení dôvodov
hodných osobitného zreteľa, avšak mal za preukázané, že ku dňu začatia konania došlo k podstatnej
zmene pomerov – t. j. ku dňu 19.12.2022, ku ktorému dátumu mal už preukázanú podstatnú zmenu

pomerov ako hmotnoprávnu podmienku. Matkou požadované výživné vo výške 500,- eur považoval za
neprimerané k odôvodneným potrebám maloletej, preto v prevyšujúcom rozsahu návrh matky zamietol,
keďže to nezodpovedá ani pomerom na strane otca. Ohľadne požadovaného zvýšenia výživného spätne
od 01.09.2019 nemal preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 77 ods. 1 ZoR, pretože
matka nepreukázala okolnosti brániace jej podanie návrhu skôr a v konaní ani netvrdila, nepreukazovala

takéto okolnosti. Zročné výživné ustálil celkove na sumu 1 7779,35 eura, ako alikvotnú časť za 13 dní
v mesiaci december 2022 v sume 29,35 eura + dlžné výživné za mesiace január 2023 až január 2025,
t. j. 25 mesiacov x 70,- eur, spolu v sume 1 750,- eur a s alikvotnou časťou za december 2022 v sume
1 779,35 eura, ku ktorej otca zaviazal zaplatiť danú sumu k rukám matky s tým, že zvýšené výživné
a nedoplatok na zročnom má otec zaplatiť po doručení rozsudku vzhľadom na predbežnú vykonateľnosť

rozsudku podľa § 44 CMP. Otec ani matka nežiadali zaplatiť dlžné výživné v splátkach, preto s poukazom
na priznaný nárok a dĺžku konania, keď otec pri primeranej prezieravosti mohol a mal si vytvárať úspory,
mohol očakávať rozhodnutie o určení rozsahu vyživovacej povinnosti od začiatku konania.4. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“)

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala matka v zákonnej lehote odvolanie a žiadala, aby odvolací

súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že zvýši vyživovaciu povinnosť na maloletú na sumu 500,- eur
mesačne a zároveň rozhodne aj o zmenenej výške zročného výživného.

6. Podstatou odvolacích námietok matky boli dôvody podľa ustanovenia § 62 ods. 1 CMP a § 365 ods.
1 písm. f) a h) CSP. Zvýšenie vyživovacej povinnosti o sumu 70,- eur považovala za nedostatočné,

a preto v danej časti je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení veci, pričom otec sa
okrem bežného výživného nepodieľa na úhrade nákladov a potrieb maloletej, s ktorou netrávi voľný čas,
zaujíma sa o ňu nedostatočne a formálne občasnými e-mailmi, neprispieva na jej rekreáciu, dovolenky
a detské tábory, ktoré zabezpečuje len ona, ako aj dennú starostlivosť. Ak sa odpočíta od nákladov na
zabezpečenierodinyotcauvedenásumananákladyvozidla,objektívnenákladynazabezpečenierodiny
otca sú cca 2 008,- eur, pričom príjem do rodiny, zarátajúc príjem partnerky otca je cca 3 900,- eur, teda je

vofinančnýchmožnostiachotcaprispievaťnavýživumaloletejvyššousumouako350,-eurmesačne.Na
rozdiel od otca, ktorý žije s partnerkou a majú dve maloleté deti, ktorá má taktiež vyživovaciu povinnosť
k nim, jej partner nemá vyživovaciu povinnosť k maloletej A.. Vyčítala prvoinštančnému súdu nadbytočné
vykonávané dokazovanie zisťovaním výšky jeho výsluhového dôchodku, ktorý nemá vplyv na výšku
vyživovacej povinnosť otca a daným dokazovaním nedôvodne zasiahol do jeho osobnostnej sféry tým,

že zverejnil jeho osobné údaje týkajúce sa výšky poberaných dôchodkových príjmov. Prvoinštančný súd
zarátal do celkových nákladov otca, teda do sumy 3 330,- eur, aj sumu na náklady vozidla, účtované
v rámci podnikateľských výdavkov partnerky otca vo výške 507,- eur mesačne, ktorú je však potrebné
od týchto nákladov odpočítať, čím zdôvodnila odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP a § 62
ods. 1 CMP.

7. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky mal za to, že neboli splnené podmienky pre zvýšenie
jeho vyživovacej povinnosti pre nepreukázanú podstatnú zmenu pomerov na jeho strane, navyše
došlo k zmene pomerov na strane matky, čo neodôvodňuje jeho zvýšenie vyživovacej povinnosti.
Do odôvodnených nákladov maloletej vo výške 690,- eur prvoinštančný súd zahrnul aj mimoriadne

výdavky na zdravotnú starostlivosť, po odpočítaní ktorých (čeľustný strojček a doučovanie angličtiny,
majúce prechodný charakter) sa odôvodnené výdavky na dieťa pohybujú v rozmedzí 550,- eur až 600,-
eur mesačne, čo predstavuje nárast o sumu 50,- eur až 100,- eur mesačne, oproti predchádzajúcej
úprave vyživovacej povinnosti. Poukázal na skutočnosť, že od poslednej zmeny úpravy vyživovacej
povinnosti došlo k navýšeniu prídavku na dieťa o 35,- eur a k zvýšeniu daňového bonusu na 140,-

eur mesačne a aktuálne 100,- eur mesačne (pôvodne cca 40,- eur), ktorú skutočnosť je potrebné
zohľadniť. V čase rozhodovania o vyživovacej povinnosti maloletá nastúpila na 8 ročné gymnázium,
ktoré navštevuje aj v súčasnosti, teda neobstojí argument prvoinštančného súdu a matky, že u maloletej
došlo k zmene pomerov v dôsledku jej veku a zmeny štúdia, keď zmena štúdia a náklady na toto
štúdium boli posudzované v minulosti v predchádzajúcom konaní vedenom pod sp. zn. 13P/285/2015.

Poukázal na zvýšenie príjmu matky prakticky o 50 %, pričom matka žije v spoločnej domácnosti
s partnerom, ktorý sa podieľa na úhradách nákladov spojených s bývaním, bola zistená výška jeho
výsluhového dôchodku, avšak súd prvej inštancie nezisťoval, či je partner matky riadne zamestnaný
a má aj iný príjem ako z výsluhového dôchodku. Napriek uvedenému sa majetkové pomery na stane
matky výrazne zlepšili vzhľadom na zvýšenie jej príjmu, zvýšenie daňového bonusu a prídavku na dieťa,

a na nákladoch v domácnosti sa podieľa s partnerom. Naopak na jeho strane sa zvýšil príjem v priemere
o sumu 100,- eur až 150,- eur mesačne, pričom pracuje v štátnom zariadení, kde platy nerastú takým
spôsobom, ako v prípade súkromnej sféry, v ktorej pracuje matka, a tiež mu pribudla ďalšia vyživovacia
povinnosť, teda aktuálne má tri vyživovacie povinnosti s tým, že jeho majetkové pomery sú diametrálne
odlišné od majetkových pomerov matky, žije ďaleko od svojej rodiny na Slovenku v prenajatom byte

a nemôžu si dovoliť zakúpiť vlastnú nehnuteľnosť, v porovnaní s matkou, ktorá žije v 4-izbovom byte,
o nadobudnutie ktorého sa v minulosti zaslúžil, podieľal sa na jeho rekonštrukcii a následne ho matka
predala výhodnejšie a zakúpila si aktuálny 4-izbový byt. Teda jeho majetkové pomery v porovnaní
s poslednou úpravou vyživovacej povinnosti sa zhoršili v dôsledku inflácie a s tým spojeným rastom
cien všetkých komodít, ako aj s pribudnutím ďalšej vyživovacej povinnosti, v dôsledku čoho neboli

preukázané podmienky na zmenu vyživovacej povinnosti. Taktiež v predchádzajúcom konaní bolo
preukázané, že matka mu v styku s maloletou bráni, dieťa manipuluje priamo, ako aj nepriamo svojim
správaním a postojom k nemu, čo bolo preukázané aj znaleckým dokazovaním a následne bola matke
uložená povinnosť umožniť mu komunikáciu s maloletou elektronickou komunikáciou, čo matka animaloletá nerešpektujú a nemá s dcérou žiaden kontakt, okrem prípadu, keď žiada od otca príspevok
na mimoriadne náklady maloletej. V minulosti opakovane prejavil záujem tráviť s maloletou čas počas
školských prázdnin alebo sviatkov, čo bolo zo strany matky odmietané a maloletú nepodporuje ani

v komunikácii a styku s ním, jeho vníma len ako zdroj príjmu. Zároveň poukázal na právny názor
Krajského súdu v Košiciach ohľadne trávenia času počas stretávania sa. Doposiaľ na výživu dieťaťa
prispieval sumou 280,- eur mesačne a vytváral úspory vo výške 25,- eur mesačne, pričom jeho
vyživovacia povinnosť bola stanovená adekvátne životným nákladom maloletej, jeho pomerom a plneniu
jeho troch vyživovacích povinností s tým, že aktuálne na maloletú prispieva sumou 350,- eur mesačne

a uhradil zročné výživné určené súdom, avšak takto stanovená vyživovacia povinnosť je nad jeho
majetkové možnosti, ale dané rešpektuje. Aktuálne teda prispieva na vyživovaciu povinnosť maloletej
v rozsahu cca 17 % z celkového svojho čistého príjmu a v uvedenom smere poukázal na Metodiku
Ministerstva spravodlivosti SR (ďalej aj ,,metodika“), v ktorej sa vyživovacia povinnosť rodiča určuje
v rozsahu 13 % na žiaka 2. stupňa základnej školy a v rozsahu 15 % na žiada strednej školy pri
plnení troch vyživovacích povinností s tým, že celková výška by nemala presiahnuť 40 % jeho čistého

mesačného príjmu. Navrhol odvolanie matky ako nedôvodné zamietnuť.

8. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP], vec preskúmal v rozsahu určenom
ustanoveniami § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

9.Pooboznámenímsasobsahomspisuasodvolanímnapadnutýmrozhodnutímprvoinštanšnéhosúdu,
odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd preskúmal odvolacie
námietky matky a dospel k záveru, že tieto nie sú opodstatnené pre zmenu rozhodnutia okresného súdu.

10. Pokiaľ matka uvádzala tento odvolací dôvod založený na nesprávnom právnom posúdení veci,
bližšie túto odvolaciu námietku nerozviedla, avšak odvolací súd jej opodstatnenosť nenašiel.

11. Podľa § 62 ods.1 až 5 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich

detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťaťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne

stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

12. Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,

ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

13. Rodičia maloletého dieťaťa sú povinní prispievať na výživu maloletého dieťaťa, pričom plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie
sú schopné samé sa živiť. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará pričom výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Zároveň pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na

schopnosti,možnostiamajetkovépomerypovinného.Jepotrebnézdôrazniť,ženaschopnosti,možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov platiť výživné je
zistenie ich skutočných príjmov, ako aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento príjem zodpovedá
telesným i duševným schopnostiam rodiča, jeho skúsenostiam, plneniu jeho pracovných povinností, ako

aj miestnym možnostiam jeho uplatnenia. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých
životných potrieb maloletého dieťaťa v súvislosti s jeho všestranným rozvojom a vývojom tak po stránke
fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu týchto životných potrieb dieťaťa je
rôzny, a to vzhľadom na jeho vek, spôsob prípravy na jeho budúce povolanie, zdravotný stav, ale ajjeho schopnosti. Na odôvodnené potreby oprávneného bezprostredne vplývajú schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného. Ak sú tieto obmedzené, je zrejmé, že odôvodnenými budú môcť byť
len bežné potreby nepresahujúce obvyklú základnú mieru potrieb oprávneného. Naopak pri vyššej

životnej úrovni povinného môžu pod odôvodnené potreby spadať napr. vyššie uvedená tvorba úspor,
ktorá síce nie je nevyhnutná, avšak môže dopomôcť k rozvoju oprávneného dieťaťa. Rozhodujúce
sú vždy reálne zárobkové možnosti povinného dané ako jeho subjektívnymi vlastnosťami (vzdelaním,
skúsenosťami, fyzickými možnosťami), tak objektívnymi skutočnosťami, ako je najmä prítomnosť
pracovných príležitostí. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného súd prihliada na

druhej strane i vtedy, ak povinný bez náležitého odôvodnenia na seba berie neprimerané majetkové
riziká, pochybne investuje, berie nevýhodné pôžičky, príp. sa vzdá lepších zárobkov, výhodnejšieho
zamestnania a pod. Pri zmene zamestnania povinného na zamestnanie s nižším zárobkom súd povinne
skúma okolnosti, za ktorých k uvedenej zmene došlo, a najmä či k nej došlo z dôležitých dôvodov, napr.
zo zdravotných dôvodov povinného. V opačnom prípade by sa pri určovaní výživného vychádzalo zo
schopností a možností povinného pred takouto zmenou zamestnania, resp. z majetkových pomerov,

ktoré by tento mal, ak by svoj majetok nevystavoval neprimeraným majetkovým rizikám. Súd by v
takomto prípade nemal brať ohľad na pokles príjmu povinného a pri určení výživného by mal vychádzať
zo stavu, ako keby k zmene zamestnania povinného nedošlo.

14. Podľa § 78 ods. 1 ZoR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia

pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

15. Pri rozhodovaní o zmene výživného je podstatná otázka zmena pomerov, či už na strane
oprávneného alebo povinného. Podstatná zmena pomerov zmysle § 78 ods. 1 ZoR je taká výrazná
zmena okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia, a to či už na strane povinného

alebo oprávneného. Odvolací súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť súdov, ktorá sa ustálila na tom,
že podstatnou zmenou pomerov na strane maloletých detí pri rozhodovaní o výživnom sa považuje
zmena resp. prechod dieťaťa z prvého stupňa ZŠ na druhý stupeň ZŠ alebo prechod zo základnej školy
na strednú, resp. zo strednej na vysokú. V tomto smere dochádza u dieťaťa k podstatnej zmene, ktorá
spočíva nie len vo zvýšení výdavkov spojených so štúdiom, ale aj k zvýšeniu výdavkov potrebných na

zdravý fyzický a psychický rozvoj dieťaťa.

16. Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

17. Odvolací súd dodáva, že mimosporové konania sú ovládané vyhľadávacím princípom (tzv.

materiálne konania), na čo nová právna úprava (CMP) reagovala ustanoveniami, ktoré poskytujú súdom
dostatočný priestor na to, aby zistili stav veci. Súd preto „musí“ iniciatívne zasahovať do konania,
najmä do dokazovania, čím na seba preberá významnú mieru dôkaznej iniciatívy. Keďže jedným z
najdôležitejších princípov mimosporového konania je princíp ochrany verejného záujmu (čl. 1 CMP),
súdyuplatňujúajinémetódykonanianežvsporovomkonaní(napr.súdmôžekonaťzúradnejpovinnosti,

uplatňujesavširšejmierevyšetrovacíprincíp,princípoficiality,princípmateriálnejpravdyapod.).Proces
dokazovaniaovládavyšetrovaciazásadaasúdjeoprávnenývykonaťajdôkazy,ktorénenavrhliúčastníci
konania (sleduje sa tým potreba zistenia „skutočného“ stavu veci, ktorý bude určujúcim pre vydanie
rozhodnutia). Na postup vykonávania dôkazov sa subsidiárne aplikuje CSP.

18. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo
222/2009 zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie
skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také
predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne

spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale
ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav
ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).

19. Odvolací súd po spreskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj celým spisom má za to, že odvolací

súd za to, že súd prvej inštancie na prejednávanú vec aplikoval správnu právnu normu a aj správne
interpretoval.20.Odvolacíargumentmatkyzaloženýnaust.§365ods.1písm.f)CSPznamená,žesúdprvejinštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a teda sa týka nedostatkov
v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcich v tom, že skutkové zistenie, ktoré boli podkladom

pre rozhodnutie sú nesprávne. Musí ísť o také skutkové zistenie, na základe ktorého súd vec posúdil
po právnej stránke nesprávne, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, v dôsledku čoho je nesprávny
a chybný súdom vyslovený právny názor a skutkové zistenie tak nezodpovedá vykonaným dôkazom,
súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, alebo rozhodujúce skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi vykonané opomenul, napriek tomu, že vyšli najavo. Nesprávne skutkové

zistenia sú tiež také, ktoré súd založí na chybnom hodnotení dôkazov, čím nastane logický rozpor v ich
hodnotení z hľadiska zákonnosti, pravdivosti, prípadne i dôležitosti.

21. Pokiaľ ide o odvolaciu argumentáciu matky o nesprávnych skutkových zisteniach a neúplnom
zistení skutočného stavu veci namietanými v odvolaní matky, s týmito sa odvolací súd nestotožňuje.
Súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie za účelom zistenia skutočného stavu (nie

skutkového stavu podľa režimu CSP), na základe dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam
a výsledok hodnotenia dôkazov prvoinštančným súdom zodpovedal postupu podľa § 191 CSP, keďže
do úvahy vzal všetky podstatné skutočnosti, vyplynuté z vykonaných dôkazov, vrátane prednesov
účastníkov konania, zohľadnil rozhodujúce skutočnosti preukázané dôkazmi a vyjdúce počas konania
najavo a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá pravidlám logického myslenia. Prvoinštančný súd

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočne jasne, podrobne a výstižne vysvetlil ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty účastníkov konania, z akých dôkazov vychádzal, ako
ich hodnotil a tiež ako vec právne posúdil, v ktorom smere odvolací súd poukazuje na body 51 až 59
odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, v podrobnostiach na ne
odkazuje a nepovažuje za potrebné ich opakovať podrobne.

22. V zásade bolo odvolanie matky založené na tom, že prvoinštančný súd nesprávne zohľadnil náklady
na zabezpečenie rodiny otca, keď do nich započítal aj náklady na vozidlo. Tento argument je však
bez relevancie, pretože prvoinštančný súd správne zistil zmenu pomerov, a to predovšetkým na strane
maloletého dieťaťa, ale aj na strane oboch rodičov, u ktorých sa v podstatnej miere zvýšil príjem matky,

v nepatrnej miere došlo aj k zvýšeniu príjmu otca, ale na druhej strane mu pribudla vyživovacia povinnosť
a prvoinštančný súd dôkladne posúdil túto zmenu pomerov, vyhodnotil ju a svoje dôvody pre zvýšenie
vyživovacej povinnosti podrobne vyjadril v bodoch 52 až 60 odôvodnenia rozsudku, bližšie v bode 59,
kde výšku zvýšeného výživného v sume 350,- eur mesačne považoval za zodpovedajúcu odôvodneným
potrebám maloletej, ustálenej vo výške 690,- eur mesačne vrátane mimoriadnych výdavkov, a to aj

s prihliadnutím na neprispievanie nad rámec výživného zo strany otca, ktorý sa s dieťaťom nestretáva.
Takto stanovené výživné zodpovedá aj odporúčaniam v zmysle metodiky pre výpočet výživného MS SR,
kde je pri troch vyživovacích povinnostiach pri danom veku dieťaťa percentuálne odporúčaná z príjmu
povinného rodiča výška výživného v rozsahu 15 %, čo bolo aj v prejednávanom prípade, a to bez
relevancie výdavkov otca na vozidlo, čo spochybňovala matka. Úplne bez opodstatnenia je odvolací

argument matky o zásahu do osobnostnej sféry jej partnera v súvislosti so zisťovaním jeho príjmu –
výsluhovéhodôchodku,keďrovnakopostupovalsúdprvejinštancieajohľadnepartnerkyotcaauvedené
bolo potrebné z dôvodu zisťovania celkových majetkových pomerov oboch rodičov, keďže ich majetkovú
sféru ovplyvňuje aj počet spolu žijúcich osôb, ich príjmy, podiel na spoločných výdavkoch domácnosti,
teda súd prvej inštancie nevykonával nadbytočné a ani nesprávne dokazovanie zisťovaním výšky príjmu

výsluhového dôchodku partnera matky.

23. Odvolanie matky vyhodnotil odvolací súd za neopodstatnené, vágne a nemajúce oporu v zákonných
ustanoveniach a ani relevanciu v tvrdených skutočnostiach.

24. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o preukázaní podstatnej zmeny
pomerov, ktorá je základom pre zmenu rozhodnutia o vyživovacej povinnosti povinného rodiča, keďže
táto zmena nastala predovšetkým na strane maloletého dieťaťa, ktoré je staršie o 5 rokov, navyše došlo
k zmene v súvislosti s prechodom na druhý stupeň štúdia ( na 8 ročnom gymnáziu), v danom smere zase
nebola dôvodná argumentácia otca o rovnakom štúdiu maloletej ako v čase posledného rozhodnutia,

keď nepochybne už navštevuje druhý stupeň, čím sa nepochybne výdavky zvýšili, ale zmena pomerov
nastala aj na strane oboch rodičov v súvislosti so zvýšením príjmu matky, ktorá ale už svoju vyživovaciu
povinnosť nekompenzuje osobnou starostlivosťou vzhľadom na vek maloletej blížiaci sa dospelosti(aktuálne 16 rokov) a na strane otca došlo k zásadnej zmene, pretože mu pribudla vyživovacia povinnosť
k ďalšiemu dieťaťu z terajšieho vzťahu.

25. V ďalšom odvolací súd dodáva, že i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj
nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku účastníka

konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a
podobne).

26. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

27. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 52 CMP,
a preto rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 393 ods. 2
veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so

žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád

neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť
o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho

odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).