Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. máj 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/46/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6725200418
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6725200418.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a
sudcov Mgr. Martina Štubniaka (sudca spravodajca) a Mgr. Kataríny Katkovej, v spore žalobkyne A. B.,
narodenej XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., právne zastúpenej LEXARG s.
r. o., so sídlom 968 01 Brehy 333, IČO: 56 840 462, proti žalovanému F. B., narodenému XX. XX. XXXX,
s trvalým pobytom E., právne zastúpenému JUDr. Drahomírom Ivanom, advokátom, so sídlom Námestie

SNP 41, 960 01 Zvolen, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti
uzneseniu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 0C/1/2025 z 10. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného súdu v I., III. a IV. výroku potvrdzuje.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do
troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“)
napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal žalovanému vstupovať do bytu
č. X na prvom poschodí vo vchode č. XX bytového domu súp. č. XXXX postaveného na pozemku C-
KN parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X D. XXXX/X v k. ú. G., evidovaného na LV č. XXXX (I. výrok).
Vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ohľadne uloženia zákazu žalovanému

vstupovať do celého obytného domu súpisné č. XXXX zamietol (II. výrok). Žiadnej zo strán nepriznal
nárok na náhradu trov konania (III. výrok) a zároveň žalovaného poučil, že ako strana sporu, ktorej
sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, môže podať žalobu vo veci samej za účelom
usporiadania vzájomných sporných práv a povinností s tým, že stranami takého sporu vo veci samej
budú subjekty, ktorým bude svedčiť aktívna a pasívna legitimácia z hľadiska uplatniteľného hmotného
práva (IV. výrok).

2. Súd prvej inštancie aplikoval ust. § 324 ods. 1 a § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. e) Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) majúc za osvedčené z návrhu a priložených listín, že žalovaný sa voči
žalobkyni opakovane dopustil protiprávneho konania spočívajúceho v agresívnom správaní, vyhrážaním
sa ublížením na zdraví, resp. fyzickou likvidáciou, kedy z priložených listinných dôkazov vyplynulo, že
za toto konanie bol s poukazom na príslušné ustanovenia zákona o policajnom zbore vykázaný zo

spoločného obydlia so žalobkyňou, ktoré končí dňa 12. 02. 2025. Súd prvej inštancie sa stotožnil s
argumentáciou žalobkyne, že konaním žalovaného dochádza k zásahom do jej osobnostných práv,
ktorých súčasťou je právo na ochranu života, zdravia a ľudskej dôstojnosti, pričom konanie žalovaného
bolo spôsobilé negatívne zasiahnuť do dôstojnosti žalobkyne a ohroziť ju na fyzickom, či psychickom
zdraví, resp. dokonca na živote. Bola splnená zákonom predpokladaná podmienka ohrozenia telesnej
a duševnej integrity žalobkyne konaním žalovaného, keďže vzhľadom na intenzitu, rozsah a trvanie

zásahu žalovaného by takúto ujmu pociťovala ako závažnú každá fyzická osoba v postavení žalobkyne.
Súd prvej inštancie mal teda za splnenú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a tiež skutočnostiosvedčujúce dôvody trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a na základe toho nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil zákaz vstupovať do spoločne užívaného bytu so
žalobkyňou. Vo zvyšnej časti zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia majúc za

to, že takéto opatrenie by presiahlo rámec nevyhnutného zásahu do práv žalovaného, keďže z návrhu
nevyplynulo, z akého dôvodu žalobkyňa požadovala, aby bolo žalovanému uložené zakázať vstupovať
do celého obytného domu. Súd prvej inštancie tiež poukázal na to, že o návrhu v časti týkajúcej sa
zákazu žalovaného priblížiť sa k žalobkyni rozhodne v konaní sp. zn. 13C/5/2025. O trovách konania
rozhodol súd prvej inštancie podľa zásady úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP vzhľadom na polovičný

úspech tak žalobkyne, ako aj žalovaného. Tiež s poukazom na § 337 ods. 1 a 2 CSP poučil žalovaného
o možnosti podať žalobu vo veci samej.

3. V zákonnej lehote podal proti uzneseniu, konkrétne proti jeho I. výroku odvolanie žalovaný požadujúc
uznesenie zrušiť, resp. zmeniť a návrh na neodkladné opatrenie aj v tejto časti zamietnuť. Dôvodil
tým, že súd prvej inštancie bez ďalšieho prebral tvrdenia žalobkyne o tom, že mal voči nej vystupovať

agresívne. Uviedol, že so žalobkyňou ako svojou matkou žili v spoločnej domácnosti po dobu 25
rokov a ak by matka chcela, aby spoločnú domácnosť opustil, stačilo ho o to požiadať. Preto nemá
žiadny problém s dodržaním tohto obmedzenia, ale hrubo sa ohradzuje voči tomu, aby mu bolo takéto
obmedzenie uložené súdnym rozhodnutím opierajúc sa o neodôvodnený skutkový stav. Celý návrh je
podľa neho dielom jeho brata, ako vyplýva aj z pripojeného čestného vyhlásenia, pričom súd prvej

inštancie doslova do svojho rozhodnutia prevzal tvrdenia žalobkyne bez toho, aby ich vyhodnotil s
realitou a zistenými skutkovými okolnosťami. Žalobkyňa v návrhu uvádza, že sa mal po dobu 25 rokov
k nej správať agresívne a dokonca sa jej vyhrážať zabitím, na druhej strane ale za celé tie roky nebola
k nim nikdy privolaná na riešenie agresie, resp. nejakého konfliktu ani mestská ani štátna polícia. Matka
sa nikdy na jeho správanie nikomu nesťažovala. Rešpektuje síce čestné vyhlásenie spísané bratom, ale

brat ich doma navštevoval sporadicky, možno dva krát do roka a takto často sa stretával aj s matkou
a preto nemôže byť pravdou, že bol v posledných troch rokov svedkom opakovaného psychického
týrania žalobkyne. Brat žiadny konkrétny prípad nepopisuje, na druhej strane vie presne popísať, že
išlo o psychické týranie, dokonca bez toho, aby situáciu vôbec popísal. Podľa žalovaného je z týchto
okolností zrejmé, akú váhu má predmetné čestné vyhlásenie a ďalším faktom je tiež to, že brat je od

roku 2018 jediným výlučným vlastníkom bytu, v ktorom spoločne s matkou žili a ak teda bol opakovane
svedkom psychického týrania žalobkyne, nič mu nebránilo ako vlastníkovi bytu voči tomuto zasiahnuť,
doslova jeho vyhodením z bytu. Jedinou odpoveďou je to, že vyhlásenie sa nezakladá na pravde.
Žalovaný záverom zhrnul, že napadnuté uznesenie vychádzalo z návrhu spísaného právnym zástupcom
žalobkyne bez toho, aby prvoinštančný súd vo vzájomnej súvislosti vyhodnotil skutkový stav.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla uznesenie ako vecne správne potvrdiť uvádzajúc, že jej
tvrdenia sú pravdivé a ničím neskreslené. Správanie žalovaného neoznámila na polícii, lebo to po celý
čas trpela a dúfala, že sa žalovaný zmení. Zopakovala, že žalovaný jej spôsoboval psychické príkoria,
keď bol pod vplyvom alkoholu a ku koncu to bolo také neznesiteľné, že jej často nadával a ponižoval ju a

dokonca sa jej dva krát vyhrážal zabitím a bola teda v strese z jeho príchodov. Mrzí ju, že sa neodhodlala
požiadať o pomoc skôr. Žalovaný vo svojom odvolaní nepoprel skutkové tvrdenia o násilnom správaní
sa a problémoch s alkoholom. Uviedla, že je rozčarovaná z toho, ako si vlastne žalovaný predstavuje,
že žiada zrušiť neodkladné opatrenie a chce sa nasťahovať ku nej naspäť a pokračovať v spôsobe
života, pre ktorý toľko trpela, že sa až po 25. rokoch odhodlala podať trestné oznámenie. Po vykázaní

z domácnosti a po uložení zákazu vstupu do obydlia je vo väčšom pokoji, má bezpečné miesto, kam
žalovaný nesmie a dosiahla po veľmi dlhom čase stav, že zažíva pokojnú starobu.

5. Na základe odvolania žalovaného krajský súd, ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP, vec preskúmal
v rozsahu určenom ustanoveniami § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.

1 CSP (a contrario) a uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, pretože je
v napadnutom I. výroku (ako aj v závislom III. a IV. výroku) vecne správne.

6. Po preskúmaní napadnutého uznesenia odvolací súd konštatuje, že odvolanie žalovaného nie je
dôvodné. Súd prvej inštancie síce nesprávne použil ust. § 325 ods. 2 písm. e) CSP, ktoré sa týka iba

dočasnej úpravy pomerov a správne mal aplikovať ust. § 325 ods. 2 písm. f) CSP, ale tento nedostatok
nemal vplyv na vecnú správnosť I. výroku uznesenia, ktorým bol žalovanému uložený zákaz vstupovať
do bytu, ktorý obýval spolu so žalobkyňou ako svojou matkou, lebo aj podľa odvolacieho súdu bola
dostatočne osvedčená obava z ohrozenia duševnej a telesnej integrity žalobkyne.7. Pokiaľ žalovaný namietal, že súd prvej inštancie v podstate nekriticky prevzal tvrdenia žalobkyne
o jeho agresivite obsiahnuté v návrhu, odvolací súd poukazuje na obsah úradného záznamu spísaného

políciou dňa 29. 01. 2025 v súvislosti s jeho vykázaním z obydlia a tiež na čestné vyhlásenie jeho
brata zo dňa 06. 02. 2025, v kontexte s ktorými listinami treba posudzovať tvrdenia žalobkyne a preto
nie je pravdou, že by súd prvej inštancie nemal pre svoje rozhodnutie dostatočný skutkový základ.
V konečnom dôsledku aj žalovaným predložené čestné vyhlásenie jeho dcéry zo dňa 04. 03. 2025
dokazujejehoproblémsnadmernýmpožívanímalkoholickýchnápojovastýmspojenézmenysprávania

sa vo vzťahu k žalobkyni. Žalovaný namietal, že nikdy jeho správanie k žalobkyni neriešila polícia,
odvolací súd jej ale verí, že nakoľko išlo o jej syna a dúfala v jeho zmenu, nešla jednotlivé incidenty
oznamovať príslušným zložkám a dlhodobo to trpela. Odvolací súd považuje za dôveryhodné aj
čestné vyhlásenie brata žalovaného H. B., ktorý uviedol, že sa mu žalobkyňa opakovane telefonicky
sťažovala na vyhrážanie sa násilím zo strany žalovaného a preto v týchto súvislostiach treba chápať
jeho vyjadrenie, že bol svedkom psychického týrania matky. Nie je preto v tomto štádiu konania

uveriteľnou obrana žalovaného o nepravdivosti tohto čestného vyhlásenia. Ak potom je zo spisu zrejmé,
že žalovaný nemá k predmetnému bytu žiaden užívací právny titul, keď v byte býval len na základe
súhlasu svojho brata ako vlastníka bytu, resp. žalobkyne ako svojej matky a užívateľky bytu, pričom
títo vzhľadom na dlhodobé správanie sa žalovaného voči nej svoj súhlas odvolali (čo potvrdzuje aj
zrušenie trvalého pobytu žalovanému v predmetnom byte), odvolací súd sa plne stotožnil so záverom

súdu prvej inštancie o potrebe uloženia zákazu žalovanému vstupovať do tohto bytu. Poskytne sa tým
totiž ochrana žalobkyni, ktorej osobnosť je chránená cez ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Nakoľko žalovaný ani v odvolaní nepredostrel také argumenty a dôkazy, ktorými by vyvrátil žalobkyňou
osvedčené skutočnosti, aj odvolací súd mal za to, že je potrebné poskytnúť žalobkyni ochranu
neodkladným opatrením. Súd prvej inštancie teda zistil všetky základné skutočnosti preukazujúce

nutnosť (naliehavosť) bezodkladnej úpravy pomerov a dospel k správnemu záveru o potrebe nariadenia
neodkladného opatrenia.

8. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil ako vecne správne napadnuté uznesenie v I. výroku,
vrátane od neho závislých výrokov III. a IV., pretože súd prvej inštancie správne rozhodol aj o trovách

konania a aj odvolací súd je súčasne toho názoru, že nariadené neodkladné opatrenie predstavuje
možnosť trvalej úpravy právneho vzťahu medzi sporovými stranami a teda nebolo potrebné žalovanému
ukladať povinnosť podávať žalobu vo veci samej (§ 336 ods. 1 CSP).

9. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 396 ods. 1 v spojení

s § 262 ods. 1 CSP a aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z
ust. § 255 ods. 1 CSP. V tomto prípade bola v odvolacom konaní plne úspešná žalobkyňa a preto jej
odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny

úradník.

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.