Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. máj 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/10/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122492178
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6122492178.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu
Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Zuzany Krivdovej, v právnej
veci žalobcu: Komposesorát Horné Jaseno pozem. spol., so sídlom Turčianske Jaseno č. 24, 038 02
Dražkovce, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom Vojtecha
Tvrdého 17, Žilina, IČO: 36 436 640, proti žalovaným: 1/Ing. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. XXX/

XX, 2/ E. F. A., nar. XX.X.XXXX, bytom G., H. A. XXXXX/XX, 3/ E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom B., G.
XXXX/X, žalovaní v rade 1/, 2/, 3/ právne zastúpení: AK JUDr. Repáň a partneri, s.r.o., so sídlom M.
R. Štefánika 25, Martin, IČO: 50 711 776, o zaplatenie 2.297,84 Eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin z 10. júla 2024, č.k. 15C/4/2023 - 269, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Uznesenie Okresného súdu Martin z 30. augusta 2023, č.k. 15C/4/2023 – 229 vo výroku III. zrušuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu na uloženie povinnosti pôvodne
žalovaného v rade 1/ (žalovaných v rade 1/, 2/, 3/ - doposiaľ súdom prvej inštancie neujasnené –
poznámka odvolacieho súdu) zaplatiť žalobcovi sumu 2.297,84 Eur s úrokom z omeškania 7 % ročne
od 07.12.2022 do zaplatenia (výrok I.). Podľa § 255 ods. 1 CSP úspešným žalovaným priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).

2. Vychádzal zo skutkového zistenia, že žalobca na základe žaloby sa pôvodne proti žalovanému E. A.
B. domáhal zaplatenia sumy 2.297,84 Eur s príslušenstvom, titulom vzniku bezdôvodného obohatenia,
ktoré vzniklo žalovanému užívaním časti spoločnej nehnuteľnosti žalobcu ako pozemkového
spoločenstva bez právneho dôvodu, keď nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je uplatňovaný
za obdobie od 01.12.2020 – 30.11.2021 vo výške 1.148,92 Eur, za obdobie 1.12.2021 – 30.11.2022
vo výške 1.148,92 Eur, spolu vo výške 2.297,84 Eur, a to v súvislosti s užívaním časti pozemku

CKN parc. č. 1556/4 v rozsahu 301m2 pri jednotkovej cene 3,817 Eur/m2, keď jednotková sadzba
nájomného bola žalobcom stanovená na základe znaleckého posudku E. I. č. 79/2021 zo dňa
22.08.2021. Vychádzajúc z charakteru prejednávanej veci, ktorým je nárok žalobcu ako pozemkového
spoločenstva na zaplatenie/vydanie bezdôvodného obohatenia a aj zo záverov uvedených v uznesení
ÚS SR sp.zn. II.ÚS 673/2016 z 08.09.2016 a uznesenia Najvyššieho súdu SR z 15.04.2019 sp.zn.
8Cdo 31/2018 dospel k záveru, že žalobca nie je v spore aktívne vecne legitimovaný. Subjektom, na

úkor ktorého sa mali žalovaní bezdôvodne obohatiť, sú jednotliví podieloví spoluvlastníci – členovia
žalobcu, nie žalobca ako pozemkové spoločenstvo, ktoré mu vlastníci zverili ,,len“ hospodárenie na
spoločnej nehnuteľnosti v súlade s ustanovením § 19 zákona č. 97/2003 Z.z.. Ustanovenie § 16 ods.
2 zákona č. 97/2013 Z.z. zakladá zákonné zastúpenie členov spoločenstva spoločenstvom konajúcim
prostredníctvom výboru. Spoločenstvo je teda zástupcom jeho členov – spoluvlastníkov, také postavenie
mu prináleží priamo zo zákona, nie je nutné, aby jednotlivý spoluvlastníci písomne splnomocňovali

spoločenstvo na ich zastupovanie pred súdom. Takéto postavenie spoločenstva však nezakladá jeho
aktívnu vecnú legitimáciu v sporoch. Nárok žalobcu v prejednávanej veci nie je vyvodzovaný z jehovlastníckeho práva. Eventuálne užívanie pozemku v podielovom spoluvlastníctve členov spoločenstva
treťou osobou je primárne zásahom nie do užívacieho práva spoločenstva, ktoré nijakým spôsobom
tento pozemok neužíva, ale je primárnym zásahom do vlastníckeho práva vlastníka tohto pozemku,

ktorým sú členovia spoločenstva. Preto nie je samotné spoločenstvo aktívne vecne legitimovaným
v aktuálnom konaní, ale jeho členovia – spoluvlastníci.
3. Pokiaľ žalobca v priebehu konania navrhol vstup jeho jednotlivých členov do konania na strane
žalobcov, uvedený postup vyhodnotil ako obchádzanie/vyhýbanie sa zodpovednosti za stanovenie
okruhu subjektov konania, resp. existencie vecnej legitimácie v spore. Vychádzajúc aj zo záverov

Ústavného súdu SR v jeho náleze č.k. III.ÚS 425/2023 – 36 zo dňa 08.02.2024 v spojitosti s rozhodnutím
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Cdo 31/2018, žalobca od začiatku konania bol riadne označený a nebol
nesúlad medzi označeným žalobcom a znením žalobného návrhu. Uznesením zo dňa 30.08.2022
pripustil, aby do konania na strane žalovanej vstúpili žalovaní v rade 2/ a 3/, zároveň návrh žalobcu
na pristúpenie ďalších subjektov na strane žaloby – jednotlivých spoluvlastníkov nehnuteľnosti, ako aj
zmenu žalobného návrhu doručenú súdu dňa 17.07.2023, zamietol.

4. V priebehu konania žalovaní vzniesli proti uplatnenému nároku námietku premlčania, na základe
ktorej považoval v časti uplatnený nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od
01.12.2022 až 06.12.2022 za premlčaný, na základe podmienok § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
keďže žalobca uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia na súde dňa 07.12.2022.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Právny
záver súdu prvej inštancie, že v spore nie je aktívne legitimovaný na konanie o vymáhanie nájomného
alebo bezdôvodného obohatenia za užívanie časti spoločnej nehnuteľnosti bez právneho dôvodu,
nepovažoval za správny. Vo vzťahu k tomuto záveru poukázal na účel a zmysel novej úpravy právneho
postavenia pozemkového spoločenstva. Poukázal v tejto súvislosti na obsah predkladacej a dôvodovej

správy k zákonu č. 110/2018 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 97/2013 Z.z. o pozemkových
spoločenstvách v znení zákona č. 34/2014 Z.z. (ďalej tiež ako ,,ZPS“), obdobne aj na závery vyjadrené
v uznesení Ústavného súdu SR z 08.09.2016, sp.zn. II.ÚS 673/2016 – 10 a aktuálne v náleze Ústavného
súdu SR sp. zn. III.ÚS 425/2023 z 08.02.2024 vo vzťahu k výkladu § 16 ods. 1, ods. 2 a § 19 ZPS.
Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe na uloženie povinnosti žalovaných v rade 1/, 2/,

3/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.498,31 Eur a úrok z omeškania vo výške 7% ročne
z uvedenej sumy od 07.12.2002 do zaplatenia a uloženia povinnosti žalovanej v rade 3/ zaplatiť mu
sumu 799,53 Eur a úrok z omeškania vo výške 7% ročne z uvedenej sumy od 16.05.2023 do zaplatenia,
vyhovieť.
6. Žalovaní vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadali rozsudok súdu prvej inštancie ako správny

potvrdiť. Poukázali na skutkové okolnosti riešené v náleze Ústavného súdu SR III.ÚS 425/2023 – 36
a v uznesení Ústavného súdu SR II.ÚS 673/2016 z ktorých je zrejmé, že skutkový stav riešený ústavným
súdomvpredmetnýchrozhodnutiach,niejetotožnýsoskutkovýmstavomvaktuálneprejednávanejveci,
kde sa nárok uplatňuje z titulu bezdôvodného obohatenia, nie na základe nájomnej zmluvy uzavretej
spoločenstvom. Užívanie nehnuteľnosti bez právneho dôvodu totiž predovšetkým predstavuje zásah do

vlastníckeho práva, nie do užívacieho práva spoločenstva. Aktívne legitimovaný je v takomto prípade
vlastník pozemku. Domnievajú sa ďalej, že žalobný návrh po pripustení žalovaných v rade 2/ a 3/
do konania nespĺňa kritéria žalobného návrhu – riadne špecifikovať, individualizovať a konkretizovať
- znenie petitu ,,žalovaný je povinný“ zodpovedá splneniu povinnosti jednej osoby, keď naproti tomu
žalovaní sú v konaní traja. Žalovaný petit nie je zrozumiteľný, nie je jasné čoho, v akej výške, v akom

podiele, či spoločne a nerozdielne, alebo od koho sa žalobca svojho nároku domáha. Žalobca v priebehu
konania neprodukoval žiadny dôkaz o tom, že zo strany žalovaných došlo k bezdôvodnému obohateniu,
a naopak, v zmysle predložených a vykonaných dôkazov počas konania na súde prvej inštancie
dostatočne preukázali nimi uvádzané tvrdenia a prvostupňový súd správne žalobu zamietol.
7. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných (v tzv. replike) uviedol, že otázku aktívnej legitimácie

definitívne ustálil nález Ústavného súdu SR III.ÚS 425/2023 zo dňa 08.02.2024. Zotrvá tak na všetkých
skutkových a právnych dôvodoch podaného odvolania.

8. Žalovaní vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu (v tzv. duplike) uviedli, že nález Ústavného súdu SR ,
sp.zn. III.ÚS 425/2023 sa na okolnosti prejednávanej veci nevzťahuje. Žalobca okolnosti a podmienky

vzniku bezdôvodného obohatenia na ich strane v konaní nepreukázal.
9. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods. 1
CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách § 379 a § 380
CSP, ktorý podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Zároveň podľa § 389 ods. 2 CSP, z dôvodov uvedených v § 365 ods. 2 a §

365 ods. 1 písm. b) CSP zrušil uznesenie súdu prvej inštancie z 30.08.2023, sp.zn. 15C 4/2023 – 229
vo výroku III., ktorým rozhodoval o zmene žalobného návrhu na základe podania žalobcu z 17.07.2023.

10. Záver súdu prvej inštancie (ako jedného z dôvodov/primárneho dôvodu pre zamietnutie žaloby), že
žalobca v spore nie je aktívne vecne legitimovaný, nie je správny.

11. K otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu
Slovenskejrepubliky(ďalejaj,,ústavnýsúd“)č.k.IIIÚS425/2023-36z08.02.2024,vktoromkonštatoval,
že spornou otázkou v uvedenej veci bola otázka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, teda otázka či
sa môže samotné pozemkové spoločenstvo domáhať zaplatenia náhrady škody, ktorá bola spôsobená
neoprávneným výrubom dreva zo spoločných nehnuteľností, s ktorými hospodári žalobca, a jeho

následným odpredajom tretej osobe. Ústavný súd poukázal na to, že ako problematické sa v praxi javí
formulácia ,,výbor koná za členov spoločenstva pred súdmi a orgánmi verejnej správy“, keďže z nej
nie je zrejmé, či skutočne zakladá aktívnu vecnú legitimáciu výboru, resp. pozemkového spoločenstva,
alebo má ísť o zákonné zastúpenie. Pri posudzovaní možnosti podať žalobu musia všeobecné súdy
zohľadňovať tieto nejasnosti a vykladať ich v súlade s právom členov pozemkových spoločenstiev

prostredníctvom samotného pozemkového spoločenstva na prístup k súdu. Podľa ústavného súdu bolo
úmyslom zákonodarcu pri konštrukcii § 16 ods. 2 zákona o pozemkových spoločenstvách zjednodušiť
a najmä umožniť jednotlivým členom pozemkových spoločenstiev prístup k súdnej ochrane, a to
prostredníctvom pozemkového spoločenstva. Bolo by nereálne od jednotlivých spoluvlastníkov žiadať,
aby boli spoločne sporovou stranou, čo je napokon ťažko prekonateľným bremenom aj pre samotný

súd. Táto požiadavka je prísna najmä vzhľadom na riziko neustálej zmeny údajov o trvalom pobyte
jednotlivých členov, riziko straty procesnej subjektivity v priebehu súdneho konania, ako aj vzhľadom
na ťažkosti s doručovaním, s čím je spojená právoplatnosť a vykonateľnosť súdnych rozhodnutí. Hoci
zákonodarca v dôvodovej správe deklaruje, že aktívnu legitimáciu má mať výbor, a nie pozemkové
spoločenstvo, toto ustanovenie treba vykladať nielen teleologicky, ale aj logicky a systematicky. Podľa

ústavného súdu zákonodarca tým len prejavil vôľu pomenovať oprávnenie výboru konať pred súdmi za
pozemkové spoločenstvo ako jeho štatutárny orgán.

Ústavný súd zároveň poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 110/2018 Z. z., ktorým s

účinnosťou od 01. júla 2018 došlo k novelizácii zákona o pozemkových spoločenstvách, ktorá
výslovne hovorí, že ustanovenie § 16 ods. 2 vytvára koncept zákonného zastúpenia, na rozdiel od
predchádzajúcej dôvodovej správy, ktorá konštatuje vytvorenie konceptu aktívnej legitimácie, pričom
zákon o pozemkových spoločenstvách v tejto časti § 16 ods. 2 používa rovnaký text ako pred novelou č.
110/2018 Z. z., a to výbor koná za členov spoločenstva pred súdmi. S touto nekonzistenciou sa musia

vysporiadať všeobecné súdy, avšak konštatovanie o nedostatku vecnej legitimácie, je zásahom do práva
žalobcu na prístup k súdu.

V tejto súvislosti bolo podľa ústavného súdu potrebné zodpovedať aj otázku, či je predmetná vec takou
vecou, pri ktorej sa predpokladá konanie pozemkového spoločenstva. Ustanovenie § 16 ods. 2 zákona o

pozemkových spoločenstvách v znení účinnom v čase podania žaloby tieto veci vymedzilo tak, že má ísť
o veci podnikania na spoločnej nehnuteľnosti alebo na spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach,
ich spoločného užívania a obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z ich vlastníctva. Za spoločné
obhospodarovanie možno považovať aj prenechanie (prenajatie) lesného fondu spoločenstva na účely
výrubu dojednaného množstva dreva z neho za odplatu, pričom súčasťou tohto obhospodarovania

je aj následné vymáhanie nezaplatenia dojednaných platieb, ako aj uplatnenie nárokov na náhradu
škody, prípadne iných nárokov, ktoré z týchto zmluvných vzťahov vzniknú. V uvedenej veci bol žalobca
zmluvnou stranou zmluvy o prenájme, ktorá bola porušená nájomcom, ktorý sa nepovoleným výrubom
dreva dopustil trestného činu krádeže a svojím konaním spôsobil pozemkovému spoločenstvu škodu.
Žalobca ako prenajímateľ a osoba, ktorá zo zákona spravuje nehnuteľnosti vo vlastníctve jednotlivých

členov spoločenstva, je osobou oprávnenou sa týchto nárokov domáhať. Hoci v konaní vystupuje
ako žalobca, z podstaty koncepcie pozemkových spoločenstiev je zrejmé, že uplatňovanie nároku na
náhradu škody je v záujme a prospech jednotlivých členov spoločenstva, ktorých majetok spravuje a
s ktorým hospodári.Preto ak žalobca ako pozemkové spoločenstvo podal žalobu o náhradu škody, ktorou sa domáhal

zaplatenia škody ako nároku, ktorý vyplýval z porušenia zmluvy o prenájme a ktorý, vychádzajúc aj
z odôvodnenia v tom čase platnej právnej úpravy v dôvodovej správe, išlo o postup, ktorý možno
od adresáta tejto právnej normy očakávať, a to najmä vzhľadom na problematickosť znenia textu §
16 ods. 2 zákona o pozemkových spoločenstvách. Právo na prístup k súdu môže podliehať rôznym
procesnoprávnym obmedzeniam a formalitám, avšak iba pri zachovaní jeho podstaty a rešpektovaní

primeranosti obmedzenia, aby nedošlo k odopretiu práva na prístup k súdu do takej miery, žeby bol
narušený jeho účel.
12. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca ako pozemkové spoločenstvo uplatňuje nárok bezdôvodného
obohatenia z dôvodu, že žalovaní (pôvodne žalovaný v rade 1/) bez právneho dôvodu užívali/užíval
časť spoločnej nehnuteľnosti – parcela KNC 1556/4, kat. úz. G., obec G. - J. zapísanej na LV
č. XXXX. Podľa odvolacieho súdu, vychádzajúc z názoru a zistení ústavného súdu vyjadrených vo

vyššie citovanom náleze, podľa ktorého ,,Bolo úmyslom zákonodarcu pri konštrukcii § 16 ods. 2
zákona o pozemkových spoločenstvách zjednodušiť a najmä umožniť jednotlivým členom pozemkových
spoločenstiev prístup k súdnej ochrane, a to prostredníctvom pozemkového spoločenstva. Bolo by
nereálne od jednotlivých spoluvlastníkov žiadať, aby boli spoločne sporovou stranou, čo je napokon
ťažko prekonateľným bremenom aj pre samotný súd. Žalobca ako prenajímateľ a osoba, ktorá zo

zákona spravuje nehnuteľnosti vo vlastníctve jednotlivých členov spoločenstva, je osobou oprávnenou
sa týchto nárokov domáhať. Hoci v konaní vystupuje ako žalobca, z podstaty koncepcie pozemkových
spoločenstiev je zrejmé, že uplatňovanie nároku na náhradu škody je v záujme a prospech jednotlivých
členov spoločenstva, ktorých majetok spravuje a s ktorým hospodári. Ak žalobca ako pozemkové
spoločenstvo podal žalobu o náhradu škody, ktorou sa domáhal zaplatenia škody ako nároku, ktorý

vyplývalzporušeniazmluvyoprenájmeaktorý,vychádzajúcajzodôvodneniavtomčaseplatnejprávnej
úpravy v dôvodovej správe, išlo o postup, ktorý možno od adresáta tejto právnej normy očakávať, a to
najmä vzhľadom na problematickosť znenia textu § 16 ods. 2 zákona o pozemkových spoločenstvách“
na ktorý v celom rozsahu odkazuje, právne posúdenie v rozsudku súdu prvej inštancie v otázke aktívnej
vecnej legitimácie má za následok, že napadnuté rozhodnutie bolo založené na nesprávnom právnom

závere a súd prvej inštancie sa odklonil od právneho záveru vysloveného v uvedenom náleze ÚS SR.
13. Podľa § 218 ods. 1 veta prvá CSP, obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku.

14. Z výkladu vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že obsah rozhodnutia (posúdenie dôvodnosti
požiadaviek obsiahnutých v žalobnom petite v spore) súd vyjadruje vo výroku rozsudku, a len táto časť

rozhodnutia (rozsudku, uznesenia, platobného rozkazu), je záväzná (§ 228 ods. 1 CSP).

V sporovom konaní je výrok rozsudku určovaný žalobným petitom (údajom o tom, čoho sa žalobca
domáha). Súd je nie len povinný vyčerpať celú prejednávanú vec (§ 212 ods. 2 CSP) a zásadne nemôže
prekročiť návrh (§ 216 CSP), ale musí taktiež dbať o to, aby výrok rozsudku zodpovedal žalobnému

petitu. Výrok rozsudku nemá obsahovať údaje, ktoré vymedzenie práv a povinností účastníkov len
zdôvodňujú, i keď tieto údaje boli (nadbytočné) uvedené v inak presnom a určitom žalobnom petite. Nie
je porušením § 218 ods. 1 veta prvá CSP, ak súd použitím iných slov vyjadrí vo výroku rozhodnutia
presnejšie rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa žalobca určitým a zrozumiteľným žalobným petitom
domáha.Výrokrozsudkumusíbyťvšak presný,určitýazrozumiteľnýtak,abybolvykonateľnýpostránke

materiálnej.
15. V prejednávanej veci sa žalobca na základe podanej žaloby domáhal voči pôvodnému žalovanému
E. A. B. uloženia povinnosti zaplatiť mu sumu 2.297,84 Eur s úrokom z omeškania vo výške 7% ročne
z uvedenej sumy od 07.02.2022 do zaplatenia na tom skutkovom základe (§ 132 ods. 1 CSP), že
tento žalovaný užíva časť nehnuteľnosti pozemkového spoločenstva – pozemok CKN parc. č. 1556/4

v rozsahu 301m2 bez právneho dôvodu (uzavretia zmluvy), na základe čoho si uplatňuje nárok za
vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.12.2020 – 30.11.2021 vo výške 1.148,92 Eur
a za obdobie 01.12.2021 – 30.11.2022 vo výške 1.148,92 Eur (spolu vo výške 2.297,84 Eur) s tým, že
výška bezdôvodného obohatenia bola stanovená znaleckým posudkom E. I. č. 77/2021 z 22.08.2021
vynásobením rozsahu užívanej plochy (301 m2) CKN parcely č. 1556/4 a jednotkovej ceny 3,817 Eur/

m2 ročne.

16. Je zrejmé, že žalobca prostredníctvom právneho zástupcu na základe podania z 17.07.2023 (č. l.
148 spisu) rozšíril okruh strán sporu na strane žalovaných o žalovanú v rade 2/ E. F. A. a žalovanéhov rade 3/ E. E. B., ktorému návrhu v zmysle § 79 CSP uznesením z 30.08.2023 č. k. 15C/4/2023-229
(výrokom I.) vyhovel. Zároveň žalobca podaním z 17.07.2023 (v bode III.) žiadal pripustiť zmenu petitu
tak, že 1.) žalovaní v rade 1/, 2/, 3/ budú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi v rade 1/

(alternatívne na účet pozemkového spoločenstva) sumu 1 498,31 eur a úrok z omeškania vo výške 7 %
ročne z uvedenej sumy od 07.12.2022 do zaplatenia a 2.) žalovaná v rade 3/ bude povinná zaplatiť
žalobcovi v rade 1/ (alternatívne na účet PZ) sumu 799,53 Eur a úrok z omeškania vo výške 7 % ročne
zuvedenejsumyod16.05.2023dozaplatenia.Jezrejmé,žesúdprvejinštancieuznesenímz30.08.2023
(č. l. 229) tomuto návrhu (výrokom III.) nevyhovel, keď len stručne v bode 10. odôvodnenia uviedol,

že takýto návrh žalobca podal, ale dôvody, pre ktoré návrhu nevyhovel, z odôvodnenia rozhodnutia
nevyplývajú a uznesenie súdu prvej inštancie tak nezodpovedá podmienkam § 220 ods. 2 CSP pre jeho
nepreskúmateľnosť.

17. Pripustením návrhu žalobcu na rozšírenie okruhu strán sporu o žalovaných v rade 2/ a 3/ a zároveň
nevyhovením (nerozhodnutím) súdu o tom, aká povinnosť má byť žalovaným v rade 1/, 2/, 3/ uložená,

petit žalobného návrhu, pôvodne koncipovaný na základe podanej žaloby len vo vzťahu k žalovanému
v rade 1/, nezodpovedá kritériám uvedeným v § 132 ods. 1 CSP a výroku rozhodnutia súdu na základe
podmienok § 218 ods. 1 CSP, ako bolo vyššie v bodoch 14 a 15 tohto odôvodnenia uznesenia uvedené.

18. Vo svetle vyššie uvedených skutočností je však potrebné zároveň dodať, že ani žalobca na základe

podaniaz17.07.2023neozrejmil,zakéhodôvodusadomáhauloženiapovinnostivovzťahukžalovaným
v rade 1/, 2/, 3/ spoločne a nerozdielne vo výške 1 498,31 Eur a vo vzťahu k žalovanej v rade 3/ uloženia
povinnosti vo výške 799,53 Eur s príslušenstvom, keď obdobne aj v podanom odvolaní proti rozsudku
súdu prvej inštancie v odvolacom návrhu žiada odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil
a rozhodol uvedeným spôsobom (výrokom). V podaní žalobcu 1/ z 17.07.2023 vo vzťahu k vymedzeniu

tohto nároku v bode III. absentujú akékoľvek skutkové tvrdenia vo vzťahu k tomu, akým spôsobom žiada
žalobca rozhodnúť k uloženiu povinnosti žalovaných takýmto rozdielnym spôsobom, keď na základe
pôvodne podanej žaloby žalobca vymedzuje skutkové okolnosti, obdobie, ako aj výšku uplatneného
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré okolnosti už z podania žalobcu z 17.07.2023 nie
sú zrejmé a určité (tieto absentujú), ktoré podanie kritéria uvedené v § 132 ods.1 a § 140 a nasl. CSP

nenapĺňa. Podanie žalobcu je dôvodné/nutné vyhodnocovať nielen v zmysle procesného práva, ale aj
hmotného práva.
19. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd ani nemohol vyvodiť závery súdu prvej inštancie
uvedené v bode 29. odôvodnenia rozsudku, v ktorých posudzoval dôvodnosť uplatneného nároku
žalobcu z hľadiska premlčania práva, keďže pre vyššie uvedené procesné nedostatky nebolo možné

tieto okolnosti v danom štádiu odvolacieho konania odvolacím súdom posúdiť.
20. Až po odstránení vyššie uvedených procesných nedostatkov, na základe riadne vykonaného
dokazovania a zisteného skutkového stavu opätovne súd prvej inštancie posúdi dôvodnosť uplatneného
nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia.
21. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
22. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)