Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. máj 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoPno/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225201180
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1225201180.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov
JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. B. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX/X, E., zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Bratislava, dieťa matky F. D. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX/X, E., zastúpenej
spoločnosťou Kanisová & Kanis Advokátska kancelária, s.r.o., Ďumbierska 3F, Bratislava, a otca H. C.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom I. J. XXXX, K., o návrhoch otca na nariadenie neodkladných opatrení podaných
v priebehu konania o odvolaní otca proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II č.k. B4-17P/33/2020 –
2781 zo dňa 24.9.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrhy otca na nariadenie neodkladných opatrení z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 24. 9.2024 zamietol návrh matky na zákaz styku otca
s maloletou ( výrok I. rozsudku ) a zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č. k. 13P/116/2016-105
zo dňa 29.6.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava č. k. 11CoP/599/2017-176 zo dňa
24.4.218 v časti týkajúcej sa styku otca s maloletou tak, že styk otca s maloletou neupravuje ( výrok II.).
O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu ( výrok III.).

2. Podľa odôvodnenia rozsudku z konania vedeného na Mestskom súde Bratislava II pod sp.zn.
B4-56Em/3/2020 súd zistil, že uznesením č.k. B4-56Em/3/2020 - 3542 zo dňa 21.03.2024 , súd uložil
rodičom maloletej a maloletej výchovné opatrenie spočívajúce v podrobení sa poradenstvu v organizácii
Poradenské centrum Nádej, občianske združenie, Mokrohajská 3, 841 04 Bratislava, v rozsahu 20
hodín spočívajúcom v práci s rodičmi a maloletou smerujúcej k vysvetleniu dôležitosti postavenia rodiča

v živote maloletej a potrebe rovnocenného styku maloletej s oboma rodičmi, ako aj zameranému na
vhodný spôsob realizácie rodičovských práv a potrebu racionálnej a ústretovej komunikácie medzi
rodičmiavrozsahu50hodínzameranomnaznovuobnovenieanáslednébudovanievzájomnéhovzťahu
medzi otcom a maloletou aj s realizáciou styku medzi otcom a maloletou za účasti pracovníka uvedenej
organizácie.
Z oznámenia Poradenského centra Nádej zo dňa 03.09.2024 v konaní vedenom pod sp.zn.

B4-56Em/3/2020 vyplýva, že po obdržaní potvrdenia Krajského súdu v Trnave o realizácii výchovného
opatrenia (teda uznesenia, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie súdu prvej inštancie u uložení
výchovného opatrenie, ktorého cieľom bolo v konečnom dôsledku obnoviť vzťah otca a maloletej, a
postupne cez realizáciu asistovaného styku vytvoriť predpoklady pre realizáciu styku medzi otcom
a maloletou, pozn. súdu) kontaktovali otca s ponukou termínov na prvé stretnutie. Email bol otcovi
odoslaný dňa 21.08.2024, pričom otec naň nereagoval. Výchovné opatrenie sa tým pádom nerealizuje,

nakoľko nebolo možné stretnúť sa s otcom maloletej.Na pojednávaní konanom dňa 24.09.2024 na výzvu súdu, aby popísala matka, akým spôsobom a či
vôbec sa realizoval styk otca maloletej po pojednávaní 13.02.2024 (v právnej veci B4-56Em/3/2020, v
súvisiacom konaní o výkon rozhodnutia) matka uviedla, že tesne po tomto pojednávaní jej bola doručená

výzva na súčinnosť na stretávanie sa otca s maloletou napriek tomu, že ešte čakali na zariadenie,
v ktorom by mohol byť realizovaný asistovaný styk otca s maloletou, čo považovala za vhodnejšiu a
pokojnejšiu formu realizácie styku, vyhovela otcovi v stretávaní sa s maloletou pri ich dome, hoci to nie
vždy vyhovovalo z dôvodu krúžkov maloletej. Bolo to asi 4 alebo 5 stretnutí, boli pred domom. Dcéra sa
pri nich necítila komfortne, keď nechcela nechať odomknutú bránu, chcela odísť, preto boli za plotom,

rozprávali sa. Otec ju vyzýval, aby s ním odišla, keď nechcela, povedal, že ho to nezaujíma, trval na
tom, že je čas, kedy má upravený styk a ona má povinnosť odísť. Tieto situácie nenapomáhali k zmene
postojadcéry,navyšeneustáleichnatáčalnamobil,hocihomatkažiadala,abytonerobil.Tietostretnutia
nič pozitívne neprinášali, preto v nich nevidela zmysel a z jej pohľadu už boli skôr kontraproduktívne,
preto otcovi povedala, aby počkali na Centrum Nádej a realizáciu výchovného opatrenia. Otec na
stretnutie priviedol pani J. z Rady pre práva dieťaťa, čo považovala za nevhodné obzvlášť v situácii, kedy

súd situáciu riešil formou poradenstva pred akreditovaným centrom Nádej. Posledné takéto stretnutie
pred matkiným domom eviduje dňa 19.04.2024. Následne už v máji komunikovali s otcom ohľadom
prijímačiek na 8 ročné gymnázium. Maloletá prijímačky urobila, nebola ale tak vysoko, aby ju vzali.
Otec nesúhlasil s jednou zo škôl, ktoré matka vybrala po komunikácii s maloletou. Jednu z tých škôl
vymenil. Keď jej bolo doručené už uznesenie, ktorým bolo nariadené výchovné opatrenie podrobiť sa

poradenskému procesu v Centre Nádej, tak kontaktovala centrum, bola u nich na jednom stretnutí, to
bolo asi v júni tohto roku. Otec sa centru neozval, čakali na to, dohodli sa, že jej dajú vedieť, kedy
má prísť znova. Keď ich opakovane kontaktovala dozvedala sa, že otec na ich výzvy nereaguje. Otec
prejavil záujem o stretnutie s dcérou naposledy začiatkom júla, písal SMS, kedy mu pripraví matka
dcéru, že si ju chce zobrať podľa upraveného styku počas prázdnin. Nevie, či vôbec bol vtedy pred

domom. Následne sa cez leto odmlčal, úplne prestal s telefonátmi, SMS. Dcéra sa naposledy videla s
otcom dňa 29.06.2024 v škole, prišiel tam, natáčal si to tam na mobil, vykrikoval, že chce vysvedčenie,
ktoré dcéra ešte ani fyzicky nemala. Do šatne prišla riaditeľka, ktorá ho žiadala, aby odišiel. Odišiel až
potom, čo matka zavolala políciu, s ktorou následne komunikovala, bola pri tom aj riaditeľka, nakoľko
sa otec vyhrážal žalobou. Chcela vedieť, ako by mala postupovať v takom prípade, prípadne ako sa

má postaviť k zverejneniu nahrávok zo školy zo strany otca. Na dcéru to celé negatívne spôsobilo, je
to z matkinho pohľadu nepríjemné, keď rodič robí takéto divadlo pred spolužiakmi. V septembri sa otec
dostavil na rodičovské stretnutie začiatkom septembra, dcéra zmenila školu. Prestúpila na štátnu školu,
spádovú podľa bydliska na Základnú školu L., škola o tom upovedomila aj otca. Na EduPage matka
vidí, že sa zapája do komunikácii, bol aj na rodičovskom združení, kde sa správal z jej pohľadu relatívne

slušne. Žiadosť o prestup na štátnu školu podávala matka. Škola od nej iný súhlas nepožadovala a
otec jej žiaden nesúhlas nekomunikoval. Ešte pri podávaní prihlášky na 8 ročné gymnázium sa stretli
na pôvodne navštevovanej (súkromnej, spoplatnenej) škole, kde už otcovi avizovala, že nie je schopná
ďalej financovať túto školu a aj v prípade, že by nebola dcéra úspešná na prijímačkách, to bude schopná,
len ak sa otec na tom bude podieľať, na čo jej otec povedal, že to nebude robiť v žiadnom prípade.

Pokiaľ ide o výživné to matke hradí len zákonom stanovené v minimálnej výške, je to okolo 30,- eur
mesačne, toto jej platí každý mesiac. Posiela jej to cez pána M. s tým, že on nemá účet. Pre dcéru je
aktuálna situácia veľmi zaťažujúca. Zaťažuje ju aj aktuálne zvykanie na novú školu. Je sklamaná z toho,
že prečo, keď ona sa zúčastňovala stretnutí, ktoré mali viesť k pomoci, tak prečo sa týchto stretnutí
nezúčastňoval otec. Doslova ju už v súčasnosti rozčarúva nerovnováha, prečo ona niečo musí a otec

nie. Dokonca ju to trápi viac ako by ju trápilo samotné nestretávanie sa s otcom. Z matkinho pohľadu
sa v otcovi už toľkokrát sklamala a mala s ním toľkokrát negatívne zážitky a to aj pred školou a pred
kamarátmi, že sa ho stráni.
Právny zástupca matky poukázal na to, že otec bol nedávno právoplatne odsúdený za neplatenie
výživného, poukázal na celkovú aktuálnu situáciu v rodine, ktorá je z ich pohľadu primárne zapríčinená

neempatickým nátlakovým správaním sa otca. Má za to, že rodičovské kompetencie otca sú výrazne
limitované, čo vyhodnotil aj znalec, ktorý navyše správanie sa otca vyhodnotil ako nekonštruktívne
a neproduktívne a to aj vo vzťahu k stretávaniu sa s maloletou, o čom napokon svedčia aj viaceré
stretnutia maloletej s otcom. Otec pred dcérou neustále zhadzuje matku, starú matku (ktorá s nimi býva
v spoločnej domácnosti), uvádza, že jej povinnosťou stretávať sa s ním, ignoruje možnosti sanácie

prostredníctvom výchovných opatrení, ktoré boli opakovane nariaďované v organizáciách Tenenet,
Úsmev ako dar, poradenské centrum Nádej. Otec sa nezúčastňoval ani predtým iných navrhovaných
poradenských stretnutí, či už zo strany matky alebo zo strany Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
Aj v spise sú založené viaceré dôkazy o tom, že otec nie je spôsobilý bez intervencie adekvátnekomunikovať s dcérou, či už sa jedná o správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny alebo správy
z polície. Možno polemizovať o skutočnom záujme otca stretávať sa s maloletou. Správa sa voči nej
nátlakovo, spôsobuje jej stres. Z dlhodobého hľadiska je jeho správanie záťažou. Má za to, že stále je

dôvod na úpravu zákazu styku otca s maloletou, preto na tom pôvodnom návrhu zotrvávajú. Má za to,
že Civilný mimosporový poriadok dáva priestor rozhodnúť súdu podľa aktuálneho stavu vecí a nie je
tak relevantné, že pôvodné rozhodnutie o zamietnutí návrhu zákazu styku bolo medzičasom odvolacím
súdom potvrdené. Eventuálne navrhol, aby styk otca s dcérou nebol upravený. Matka aj bez konkrétnej
úpravy styku otca s maloletou, aj svojím doterajším správaním dáva záruku, že ona nie je prekážkou,

aby sa vzťah medzi otcom a dcérou mohol obnovovať, avšak nie za súčasných okolností.
Kolízny opatrovník titulom záverečnej reči uviedol, že z ich pohľadu sa situácia nezmenila. Žiaľ nevidia
zmenu ani v postoji otca. Zotrvali na ich doterajších vyjadreniach. Nevidia dôvod na zákaz styku, jednak
otec sám, ako keby poľavil v nátlakovom konaní, jednak samotná maloletá je už staršia, avšak zároveň
nevidia dôvod práve s poukazom na správanie sa otca na to, aby styk bol aktuálne akokoľvek konkrétne
upravovaný.

Súd v konaní zrealizoval len výsluch matky (otec sa nezúčastnil ani jedného pojednávania, súd tak
jeho výsluch nerealizoval) a nemá dôvod pochybovať o tvrdeniach matky že si uvedomuje potrebu
oboch rodičov v živote maloletej (je to potvrdené aj jej aktívnym prístupom k poradenským procesom),
ani o tom, že sa snažila o zachovanie vzájomného vzťahu otca a dcéry. Taktiež, aj s ohľadom na
celkový prístup otca, obsah jeho podaní, obsah komunikácie adresovanej matke, možno považovať

za pravdivé aj tvrdenia matky o nátlakovom prístupe otca, nerešpektujúcom aktuálnu situáciu. Aj z
pohovorov realizovaných s maloletou je zrejmé, že jej väzba k otcovi je oslabená, maloletá sa cíti
sklamaná,otcomnerešpektovaná,stratilavočinemudôveru.Toceléjejumocnenétým,žekýmmaloletá,
aajmatkamaloletej,rešpektujúpotreburealizácieintervenčnéhoporadenskéhoprocesu,otecsaktýmto
v konečnom dôsledku stavia negatívne, či už sa jedná o procesy, ktoré sa pokúšali rodičia absolvovať

z vlastnej iniciatívy alebo aj o procesy, ktorých absolvovanie ukladal súd.
Matka sa v minulosti pokúšala situáciu riešiť mediáciou, o čom svedčí objednávka z č. l. 36 v spise, ešte
z 21.05.2020, u mediátorky C. D. J. N., kde predmetom malo byť riešenie vzťahového a komunikačného
problému medzi rodičmi.
Matka iniciovala aj pedagogicko - psychologické poradenstvo (správa z č. l. 53 v spise zo 17.7.2020),

kde sa v roku 2020 v lete uskutočnilo aj niekoľko stretnutí, vtedy sa zapojil aj otec, súviselo to ešte s
konfliktom počas pandémie Covid - 19. Centrum pedagogicko psychologického poradenstva a prevencie
odporučilo absolvovanie rodinnej terapie, ktorá by pomohla podporiť vytváranie bezpečie pre všetkých
členov rodinného systému, napomôcť vzájomnému počúvaniu potrieb rodičov, zmierneniu konfliktov
medzi rodičmi, pre maloletú odporučilo hrovú terapiu.

Situáciou v rodine sa zaoberal aj úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava. Z vyjadrenia Úradu
práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 05.06.2020 z č. l. 13 v spise, súd zistil, že otec
maloletej opakovane nahlasoval týranie maloletej, čo sa po šetrení a pohovore s maloletou ukázalo
ako neopodstatnené, naopak výchova matky bola úradom skôr vyhodnotená ako benevolentná. Úrad
šetril aj pomery v domácnosti matky (30.04.2020), maloletá pôsobila pokojne, usmiato a výrečne, hoci

komunikovala problémy o vzťahu s otcom. Úrad neodporúčal zverenie maloletej do starostlivosti otca
(vyjadrenie bolo podávané v súvislosti s návrhom otca na zverenie maloletej do jeho starostlivosti
neodkladným opatrením), a to práve s ohľadom na odmietavý postoj maloletej. Úrad práce sociálnych
vecí a rodiny vo vyjadrení z 26.10.2020 uzavrel, že vzťah otca a maloletej sa výrazne zhoršil. Rodičom
bolo úradom odporúčané, aby sa zapojili s maloletou do projektu realizácie psychologickej pomoci

ambulantnou a terénnou formou, v Centre pre deti a rodiny Bratislava - Učiteľská, muselo sa to však
vtedy odložiť z dôvodu pandemickej situácie. Otec však podľa zistení úradu nepoľavil nátlak na maloletú,
na styk s maloletou prichádzal v sprievode cudzích osôb, ktoré sa mu snažili pomôcť pri preberaní
dcéry, čo v maloletej vyvolávalo ďalšiu nevôľu a nedôveru voči otcovi. Otec odmietal akúkoľvek dlhšie
trvajúcu intervenciu na nápravu vzťahu s maloletou, právo na styk s maloletou chcel realizovať bez

patričnej spolupráce s odborníkmi, a to za situácie, kedy maloletá otca odmieta. Pre realizáciu styku otca
s maloletou bola z ich pohľadu spolupráca s odbornou intervenciou nevyhnutná. Podľa správy Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo 06.10.2021 sa vzťah maloletej k otcovi nezlepšil, maloletá
vystupovala voči otcovi agresívne, úrad upozornil matku na chyby vo výchove, napr. na neupozornenie
dcéry na nevhodné správanie voči otcovi. Matka k tomu uvádzala, že sa snaží maloletú upozorniť doma,

dohovára jej, až keď sa upokojí. Úrad uzavrel, že maloletá je komunikatívna, kreatívna, veselá, hravá, je
schopná rozvíjať rozhovor. Matka spolupracovala s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
zúčastňovala sa intervencie v TENENET, o.z., o maloletú bolo zo strany matky postarané dobre tak po
fyzickej, ako aj po psychickej stránke. V spoločnosti matky a starej matky bola šťastná a spokojná, vžiadnom prípade nie je v domácnosti matky týraná. Podania otca vnímal úrad ako dôsledok narušených
vzťahov, pričom práve otec nemal záujem sa zapojiť do opatrení na zlepšenie rodičovskej komunikácie.
Zo záznamu z konzultácie, ktorej sa zúčastnil otec maloletej v júni 2020 v škole (č. l. 114 v spise),

ktorú maloletá v tom čase navštevovala, súd zistil, že maloletá bola v škole vyčerpaná, nesústredená,
zamyslená, pôsobila ustarane, svoje pocity často verbalizovala. Otec v rámci konzultácie uvádzal, že
matka mu maloletú posledné tri mesiace neodovzdávala na styk, s tým, že deklaroval svoj záujem na
striedavej osobnej starostlivosti. Otec deklaroval svoj záujem na konštruktívnom a pragmatickom vzťahu
s matkou orientovanom na maloletú. Matke vyčítal nedostatok informácií ohľadom škôlky maloletej,

sprostredkovanie informácií o škole u matky, čo mu nebolo umožnené. Na stretnutí bol odporúčaný kurz
rešpektujúcej komunikácie.
Otec uviedol, že on už nemá kam ustúpiť, ustúpenie by bolo posledným krokom do ústrania od dcéry.
Podľa správy školy, ktorú maloletá v tom čase navštevovala (č. l. 226 v spise), zo dňa 22.02.2021,
maloletá sa správala v škole bezproblémovo, pozná a rešpektuje pravidlá, vedela byť iným nápomocná.
Najradšej trávila čas so spolužiačkami, dokáže spolupracovať s hocijakým spolužiakom. Niekedy

zdieľala svoj strach zo stretnutia s otcom, s ohľadom na negatívne skúsenosti z minulosti, niekedy
prichádza do školy smutná, keď sa blíži stretnutie s otcom. Vzťah s otcom ju trápil, rada by situáciu
zmenila, deklarovala nevôľu stretávať sa s otcom, strach, že ju vezme preč od mamy, popisovala
vlastné útoky na otca, ktoré ona vníma ako obranu, zároveň popisovala svoj kladný vzťah matke, o
otcovi sa v čase vyhotovenia správy vyjadrovala výlučne negatívne. So školou spolupracovla výlučne

matka.Podľavyjadreniapsychológaškolamalainformáciuokomplikovanomvzťahurodičovpoprestupe
maloletej zo škôlky. Rodičov si škola pozvala, našli spolu nejaké drobné riešenia, situácia maloletej
sa zlepšila. Trvalo to do prvej vlny pandémie, otec vtedy psychológa oslovil, žiadal o intervenciu, po
rozhovore s matkou zistil psychológ, že nezhody súviseli s dodržiavaním protipandemických opatrení,
s tým, že otec ich nemal dodržiavať, hľadali riešenia, stretávali sa online, maloletá otcovi vyčítala, že ju

nepočúva, čo bolo príčinou jej hnevu. Neskôr, od septembra 2020 sa otec začal objavovať nečakane
predškolu,vznikalikonflikty.Podľasprávyškolynavštevovanejvtomčasemaloletou,zodňa27.10.2022
(č. l. 2025 v spise), maloletá si plnila štandardnú povinnú školskú dochádzku. Miera jej absencie
bola bežná, dôvody boli vyhodnocované ako opodstatnené. Školské povinnosti si plnila, angažovala
sa primeranou mierou. Nadväzovala zdravé vzťahy, tak so spolužiakmi, ako aj s učiteľmi. Dokázala

otvorene komunikovať, tak so spolužiakmi, ako aj s rovesníkmi. Pracovať dokázala samostatne, aj v
skupine,výsledkypráceboliadekvátne,spĺňaližiadúcekritériá.Matkaprejavovalazáujem,zúčastňovala
sa pravidelne individuálnych stretnutí s učiteľmi, aj skupinových rodičovských stretnutí, so školou
komunikovala rešpektujúco a ústretovo. Zúčastňovala sa akcií organizovaných školou. S otcom škola
nekomunikovala, otec sa na akciách školy nezúčastňoval.

RozhodnutímOkresnéhoúraduBratislavač.OU-BA-OVVS2-2019/012861zodňa29.05.2019(č.l.174v
spise) bol otec maloletej uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu
podľa § 49 od. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že dňa 06.04.2018 v čase
okolo 15:50 hod. pred domom na O. D. P. X G. E. udrel do tváre D. G. a jej matku Q. G., pričom im
nespôsobil žiadne zranenia, čím úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním,

za čo mu bola uložená pokuta vo výške 30 eur. Rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím odvolacieho
orgánu č. OU-BA-OOP1-2019/096120/MIH, zo dňa 26.08.2019 a nadobudlo právoplatnosť 18.09.2019.
Z vyjadrenia D. J. F., zo 06.12.2022, (č. l. 2118 v spise), súd zistil, že maloletá je evidovaná v
ambulancii od narodenia, maloletá absolvovala všetky preventívne prehliadky, naposledy v auguste
2022, povinné očkovanie čiastočne odmietli. Nebývala často chorá, vždy sa včas matka dostaví do

ambulancie pri chorobe a dodržiava všetky pokyny liečby. Po psychickej stránke reaguje maloletá v
ambulancii primerane, adekvátne odpovedá na otázky, nadviaže kontakt. Maloletá nie je sledovaná v
žiadnej odbornej ambulancii. Do ambulancie na vyšetrenia chodí matka, starostlivosť hodnotí lekárka
kladne.
Podľa znaleckého posudku Mgr. et Mgr. Martina Balka (č. l. 1891 v spise) zo dňa 07.09.2022, maloletá

sa v prítomnosti matky cíti bezpečne a spokojne, voči otcovi popisuje zraňujúce zážitky, v jej prežívaní
voči nemu dominujú odmietavé postoje voči nemu. Konfliktné rodičovské interakcie pre ňu predstavujú
záťaž s tendenciou k subdepresívnemu ladeniu. Jej vyhýbavé a odmietavé správanie voči otcovi možno
interpretovať ako formu zvládania, t.j. úniku z neželanej a stresujúcej rodinnej situácie. Osobnosť otca
moholznalechodnotiťlenpomocouorientačnéhoprofilovania,prejehoneúčasťnavyšetrení,nazáklade

štýlu komunikácie, v spise zadokumentovaných postojov a behaviorálnych stratégií, ktoré poukazujú na
pravdepodobnú dekompenzáciu akcentovanej paranoidnej osobnosti s kverulačnými rysmi, s horšou
kvalitou sociálnej adaptácie, v dôsledku neželaného vývoja dlhodobo zaužívanej formy rodičovskej
starostlivosti po nástupe pandémie koronavírusu. Matka bola v kompenzovanom psychickom stave,bez viditeľnej psychopatológie, avšak v pretvávajúcej záťaži kvôli rodičovskému konfliktu, sociálne a
profesijne primerane adaptovaná. V jej prípade ide skôr o sociabilný, prívetivý, svedomitý, pasívny,
submisívny a otvorený typ osobnosti. Matka má pri vystavení konfliktným situáciam znížený zvládací

potenciál, s tým, že u nej znalec pozoroval zvýšenú aktivitu obranných mechanizmov pri vyrovnávaní
sa s komplikovaným priebehom rodičovskej starostlivosti s naznačeným úzkostným prežívaním avšak
objektívne bez relevantného dopadu na kvalitu jej adaptačného potenciálu. Zvládacie stratégie otca
mohol znalec hodnotiť len orientačne, s ohľadom na jeho neúčasť na znaleckom dokazovaní, tieto
sa javia ako menej efektívne, keďže otec nevyužil na osobnú účasť na znaleckom dokazovaní a

na oboznámenie znalca s priebehom rodičovskej starostlivosti, jeho postojmi k interakciám, s jeho
návrhmi riešenia. Matka podľa výsledkov psychologického vyšetrenia duševnou poruchou netrpí, u
otca mohol znalec len predpokladať pretrvávajúcu dekompenzáciu paranoidne štruktúrovanej osobnosti
pod vplyvom neželaných životných situácií, ale podľa názoru znalca ani jeden z rodičov nepredstavuje
priamu hrozbu pre maloletú. Maloletá má zachovanú identifikáciu rodičovskej role otca, avšak vzhľadom
na zraňujúce zážitky otca popisuje ako „sklamanie“, opakovane referuje svoju túžbu po tom, aby si

matka našla nového partnera, ktorý by nahradil pozíciu otca. Dominujú u nej negatívne percepcie
otca. Postupné zhoršovanie vzťahu s otcom a jeho odmietanie maloletá popisovala najmä v dôsledku
vystavenia rivalizujúcim rodičovským interakciám. Postoj otca k maloletej znalec nedokázal, vzhľadom
na jeho neúčasť na znaleckom dokazovaní, resp. na vlastnom psychologickom vyšetrení, ako aj na
pozorovaníjehointerakciesmaloletou,relevantnepopísať.Podľavspisezadokumentovanýchvyjadrení

otca má otec k maloletej pozitívny postoj, jej odmietavý postoj k nemu interpretuje ako dôsledok
manipulačných výchovných stratégií matky, pričom dcéra je podľa otca obeťou psychického týrania zo
strany matky. Otec odmietol účasť na vyšetrení preventívne, pretože predpokladal jednak odmietnutie
zo strany programovaného dieťaťa, ako aj neschopnosť znalca takéto prejavy maloletej rozpoznať
a tým rodičovskú situáciu objektivizovať. Maloletá sa v domácom prostredí matky v jej rezidenčnej

starostlivosti cíti podľa jej vyjadrení subjektívne bezpečne a spokojne. Maloletá referuje prevažujúco
kladný vzťah k matke, dokáže matku verbálne oceniť, s čím korešpondovala jej celková emočná
reaktivita, ako aj výsledky jednotlivých použitých psychodiagnostických metód. Matka má primárne
pozitívny a rešpektujúci postoj k maloletej, pričom objektívne jej dokáže stanoviť aj adekvátne hranice.
Protektívny a obavný postoj matky súvisí skôr s konfliktným a rivalizujúcim rodičovským vzťahom,

v rámci ktorého hodnotí matka svoj interpersonálny štýl ako hyperprotektívny a interpersonálny štýl
otca ako asertívny, podozrievavý, neponížený, neprispôsobivý, nepriateľský a nestarostlivý. Maloletá
prezentovala preferenciu matky a jej rezidenčnej starostlivosti, a súčasne odmietala stretávanie sa
s otcom. Maloletá sa dlhodobo stretávala s otcom v štandardnom nerezidenčnom režime, vrátane
víkendového prespávania, a to až do vypuknutia pandémie koronavírusu, je tak možné predpokladať,

že za aktuálnym odmietavým postojom maloletej k otcovi (v čase znaleckého dokazovania) sú
nedorozumenia a konflikty, ktoré sa medzi rodičmi, resp. medzi otcom a maloletou prehĺbili v druhom
kvartáli roku 2020. Tento odmietavý postoj je nezamýšľane posilňovaný návrhmi otca na prezverenie
maloletej, so súčasnou devalváciou kompetencií matky. Znalec nevylúčil prenášanie negatívnych
postojov a emócií zo strany matky na maloletú, ani prípadne známky reaktívneho mierneho negatívneho

ovplyvňovania maloletej v domácnosti matky, zvlášť s ohľadom na neštandardné a neprimerané
obviňujúce a útočné správanie otca nielen vo vzťahu k matke, ale aj k všetkým zainteresovaným
inštitúciám. Podľa znalca však je možné vylúčiť manipuláciu, programovanie i týranie maloletej zo strany
matky tak, ako to formuluje otec. V tomto kontexte javí správanie otca (obvinenia matky, kurately, súdov,
znalca) neporovnateľne závažnejšiu neprimeranosť a z toho vyplývajúce potenciálne riziko negatívneho

ovplyvňovania maloletej.
Uznesením č. k. 56Em/3/2020-1627 zo dňa 12.05.2022 Okresný súd Bratislava IV nariadil neodkladným
opatrením rodičom maloletej a samotnej maloletej povinnosť podrobiť sa odbornému sociálno -
psychologickému poradenstvu v organizácii SPDDD Úsmev ako dar, o.z., za účelom zlepšenia ich
výchovnýchzručnostíaobnovyvzťahumedziotcomamaloletouabudovaniadôverymaloletejvovzťahu

k otcovi. Otec sa intervencie podľa vyjadrenia matky nezúčastnil.
Uznesením Krajského súdu č. k. 11Cop/8/2021 z č.l. 1320 zo dňa 06.12.2022 Krajský súd v Bratislave
potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č. k. 14P/38/2020-258 zo dňa 15.06.2021, ktorým
súd uložil rodičom maloletej povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu v
TENENET o.z., so sídlom Lichnerova 41, Senec, za účelom zlepšenia komunikácie rodičov, tvorby

čiastkových rodičovských dohôd, akceptácii postavenia druhého rodiča v rozsahu 20 hodín, počnúc
dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia, s tým, že presný čas stretnutí určí TENENET, o.z., so sídlom
Lichnerova 41, Senec. Otec sa intervencie nezúčastnil. Podľa záverečnej správy TENENET, o.z., z
31.08.2021, združenie začalo spolupracovať s rodinou v mesiaci júl 2021, na základe uznesenia súdu.Matka začala spoluprácu aktívne, vnímala ju veľmi pozitívne, osobitne to, že sa maloletej bude venovať
psychológ. Otec na spolupráci neparticipoval, spoluprácu nenadviazal, vykazoval voči združeniu znaky
nedôveru už v počas telefonickej komunikácie, na žiadosti o dohodnutie stretnutia nereflektoval. Ciele

výchovného opatrenia sa tak nepodarilo naplniť, organizácia sa tak zamerala na intervenciu u maloletej
a na mapovanie vzťahov v rodine.
Uznesením č. k. 14CoE/7/2024-3883 zo dňa 17.07.2024 Krajský súd v Trnave potvrdil uznesenie
Mestského súdu Bratislava II, č. k. B4-56Em/3/2020-3542 zo dňa 21.03.2024, ktorý súd neodkladným
opatrením v rámci s vecou súvisiaceho konania o výkon rozhodnutia uložil rodičom a maloletej

výchovné opatrenie spočívajúce v podrobení sa poradenstvu v organizácii Poradenské centrum Nádej,
občianske združenie, Mokrohajská 3, 841 04 Bratislava, v rozsahu 20 hodín spočívajúcom v práci s
rodičmi a maloletou smerujúcej k vysvetleniu dôležitosti postavenia rodiča v živote maloletej a potrebe
rovnocenného styku maloletej s oboma rodičmi, ako aj zameranému na vhodný spôsob realizácie
rodičovských práv a potrebu racionálnej a ústretovej komunikácie medzi rodičmi a v rozsahu 50 hodín
zameranom na znovuobnovenie a následné budovanie vzájomného vzťahu medzi otcom a maloletou

aj s realizáciou styku medzi otcom a maloletou za účasti pracovníka uvedenej organizácie. Otec sa
poradenského procesu nezúčastnil.
Súd konštatoval, okrem iného, že nespochybňuje právo otca stretávať sa s maloletou, uvedomuje si jeho
význam pre maloletú a pre jej zdravý vývoj, tak fyzický, ako aj psychický. Znovu opakovane zdôrazňuje
aj skutočnosť, že rovnocenný, kvalitný vzťah s oboma rodičmi vytvára kvalitné životné prostredie pre

maloletú a je nepochybne v jej najlepšom záujme. Už ani prvé rozhodnutie, ktorým bolo zmenené
pôvodné, styk otca s maloletou konkrétne upravujúce, rozhodnutie súdu, nebolo rozhodnutím, ktorému
by nepredchádzala snaha o nápravu vzťahov medzi otcom a maloletou. Treba uviesť, že už pred týmto
prvýmrozhodnutímboliukladanédvevýchovnéopatrenia(vorganizáciáchÚsmevakodaraTENENET),
pričom to bol otec, kto sa ich bez akéhokoľvek pádneho dôvodu nezúčastnil. Avšak súd v konkrétnom

prípade nepovažuje za vhodné naďalej ponechávať konkrétnu úpravu styku, nakoľko to s ohľadom na to,
v akej atmosfére stretnutia prebiehajú, na to, ako sa otec správa k vzťahovo blízkym osobám maloletej
(jej matke, jej starej matke), maloletú neskutočne vyčerpáva a vystavuje ju významnej miere nekomfortu.
To všetko pritom za situácie, kedy maloletá sa zapájala do snáh o poradenský proces, zapájala sa
do nich aj matka maloletej, jediný, kto tak nerobil, bol otec maloletej. Nemožno pritom uzavrieť, že

neupravenie styku sa fakticky rovná zákazu styku a už vôbec nie v konkrétnom prípade. Zákaz styku
nedáva žiaden priestor na sanáciu vzťahu v dôsledku sebareflexie toho, kto rozvrátenie vzťahu doposiaľ
odmietal aktívne úprimne riešiť (v tomto prípade otec). Naopak, v prípade adekvátnej sebareflexii, otec
môže znovu začať nadväzovať vzťah s maloletou, hoci bez konkrétnej úpravy (ktorú otec posledné
štyri roky aj tak využíval len k neprimeranému nátlaku na maloletú). Matka pritom doterajším prístupom

preukázala, že v prípade konštruktívneho správania otca vie byť pri náprave jeho vzťahu s maloletou
súčinná.
Ani doplnením dokazovania a ani tým, ako dopadla v poradí tretia snaha o realizáciu poradenského
procesu(tentokrátpredporadenskýmcentromNádej),nemožnouzavrieť,žepresnéstanoveniepravidiel
styku by mohlo byť v konkrétnom prípade produktívne. Ten predsa stanovený aktuálne je a vzťah medzi

otcom a maloletou je doslova debaklový. Takisto platí, že vývoj vzťahu otca a maloletej od jari 2020
doposiaľ dospel do bodu, kedy maloletá priam zanovito trvá na tom, že šanca na nápravu tu bola a už
nevidínádejanivnejakejintervencii(taktotoreprodukovalataknapohovorevmarcitohtoroku,akoajna
opakovanom v septembri tohto roku). Otec, a to napriek tomu, že vo februári tohto roku sám deklaroval,
že má záujem o poradenský proces, ktorý by otvoril priestor pre znovunaviazanie vzťahu s maloletou,

tento už tretíkrát odignoroval. A to tak po doručení vykonateľného rozhodnutia (neodkladného opatrenia
vydaného v konaní o výkon rozhodnutia), kedy už mohol byť intervenčný proces dávno rozbehnutý, otec
však na výzvy centra Nádej nereagoval, ako ani po tom, čo odvolací súd vydané neodkladné opatrenie
po odvolaní otca potvrdil, kedy otec znovu na výzvu poradenského centra nereagoval. Toto predsa nie je
situácia, kedy rodič, robiaci všetko pre to, aby mohol mať normálny vrúcny vzťah s dieťaťom, rešpektuje

potrebu intervencie, zúčastňuje sa jej, hľadá riešenia. Toto je situácia, kedy boli otcovi ponúknuté už
len súdom intervencie tri, a všetky tri odignoroval, hoci popritom bezohľadne útočil na blízke osoby
maloletej, nástojčivo a bez rešpektu k prežívaniu maloletej bez ďalšieho mechanicky trval na tom, aby
sa dodržiaval upravený režim styku, ktorý bol v roku 2020 narušený a odvtedy sa prakticky nerealizuje.
Samozrejme, že súd si je vedomý, že ťažšie je možné realizovať styk, ak neexistuje konkrétna úprava,

čo je situácia, ktorá vzniká ako následok rozhodnutia. Za aktuálneho stavu vecí je ale spravodlivé od
otca požadovať, aby dospel k sebareflexii, aby pochopil, že tu nie je problém v matke maloletej, ani
samotnej maloletej, ani v inštitúciách, všetci boli opakovane pripravení podať pomocnú ruku. Je to otec,kto sa v skutočnosti okrem formálneho deklarovania záujmu, bez toho, aby to už v tejto fáze bolo možné
považovať za záujem úprimný, tak napokon on stojí v ceste obnovy vzťahu medzi ním a maloletou.
Posledné výchovné opatrenie bolo vyslovene koncipované (po dohode s poradenským centrom Nádej),

že bude zamerané priamo nielen na obnovu vzťahu medzi otcom a maloletou ale bude priamo
smerované k postupnej realizácii tzv. asistovaného styku, s čím bola uzrozumená aj matka maloletej,
ktorá na tom bola ochotná aj participovať, pričom to bola priama reakcia na odôvodnenie zrušovacieho
uznesenia odvolacieho súdu. Samotné centrum Nádej bolo ochotné poskytnúť adekvátnu podporu a
to aj napriek skutočnosti, že samotná úprava asistovaného styku nemá legislatívnu oporu v právnom

poriadku a treba povedať, že potrebné zázemie vo všeobecnosti v rámci spoločnosti chýba. Všetci
zúčastnení, s výnimkou otca, sa (už tretíkrát) prispôsobili situácii, hľadali z nej riešenie. Otec, keď už
mal priestor na to, aby mohol pracovať na vzťahu s maloletou, argumentoval výhradami k subjektu, ktorý
mal poskytovať poradenstvo, len preto, že nespĺňal jeho predstavy. Hoci objektívne ide o akreditovanú
inštitúciu, a aj odvolací súd mu jasne vymedzil, že takéto výhrady nie sú dôvodné. Treba tiež uviesť,
že súd (keď styk neupravil), nerozhodoval len na základe rešpektovania názoru maloletej (to by sa už

nepokúšal ani len o ďalšiu intervenciu, keďže maloletá negovala ešte pred uložením tretieho výchovného
opatrenia aj tú, a súd výchovné opatrenie napriek tomu nariadil, lebo v obnove vzťahu s otcom vidí v
konečnom dôsledku práve benefit pre maloletú). Rozhodnutie súdu ale reflektuje skutočnosť, že otec
počas celého konania v skutočnosti neurobil nič, čím by prispel k obnove vzťahu s maloletou. Po celý
čas útočí na matku, hoci si musí byť vedomý, ako to maloletú zraňuje. Hovorí o nejakom týraní maloletej,

maloletá je pritom spokojným a vyrovnaným dieťaťom, v starostlivosti matky, ktorého sa bolestne dotýka,
ako na matku otec neustále útočí. Toto nie je stránenie jednému rodičovi na úkor druhého, toto je
vyhodnotenie dokazovania, toho ako sa kto počas konania správal, keď matka bola aktívna tak pri
intervencii,akoajvrámcidokazovania,pričomotecvôbec.Otecsanezúčastnilznaleckéhodokazovania.
Znalec sa tak mohol k osobnosti otca a jeho interakcii vyjadriť len orientačne, na základe vyšetrenia

maloletej, matky a interakcie matky a maloletej. Napriek tomu, zvládacie stratégie otca vyhodnotil, ako
menej efektívne, aktuálny stav okrem vzájomného zhoršenia vzťahu medzi matkou a otcom pripisoval
aj devalvujúcemu postoju otca voči matke a hoci nevylúčil prenášanie negatívnych postojov matky na
maloletú, keďže žijú v spoločnej domácnosti, obzvlášť s ohľadom na neštandardné správanie otca, tak
práve správanie otca vyhodnotil ako neporovnateľne závažnejšie neprimerané. Otec sa nezúčastnil ani

jedného pojednávania vo veci (zúčastňoval sa pojednávaní len v konaní o výkon rozhodnutia). Obzvlášť
nepochopiteľné je nezúčastňovanie sa pojednávaní po vrátení veci odvolacím súdom. Argumentáciu
vyslaním zamestnávateľom mimo (opakovane trikrát!), vždy presne v čase konania pojednávaní súd
vyhodnotil ako účelovú, nemajúcu potenciál založiť dôvod pre odročenie pojednávania. Hoci súd
napriek tomu dvakrát pojednávanie odročil, po druhom ospravedlnení už bolo dôvodné rozhodnúť o

neprihliadaní na ďalšie ospravedlnenia. Aj to, ako otec pristupoval k možnosti osobne sa vyjadriť priamo
na pojednávaní súdu, spochybňuje deklarovaný záujem otca na náprave situácie.
Je pravdou, že aktuálne znenie zákona o rodine dáva súdu možnosť styk maloletého dieťaťa s rodičom
neupravovať len v prípade, ak to rodičia nepožadujú a inú úpravu pre výrok, ktorým súd styk neupraví,
nepozná. Pravdou je však aj to, že pre celú rozhodovaciu činnosť súdov vo veciach starostlivosti o

maloletých je základným kritériom záujem maloletého dieťaťa. Vyplýva to nie len z ustanovení zákona
o rodine (čl. 5), ale samozrejme aj z čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. Styk dieťaťa s rodičom je
nepochybne v záujme maloletého dieťaťa. Obzvlášť to platí, ak rodič má preukázateľne úprimný záujem
na tomto styku a úprimne sa o to snaží. V konkrétnom prípade však mal súd preukázané, že otec
skutočnú úprimnú snahu smerujúcu k dosiahnutiu takých pomerov, ktoré reálne vytvoria predpoklady pre

realizáciu styku s maloletou, nevyvíja, záujem síce formálne deklaruje, konkrétu úpravu styku stanovenú
vykonateľným rozhodnutím využíva výlučne na presadenie faktického výkonu, bez ohľadu na prežívanie
maloletej, bez toho, aby bol ochotný participovať na vytváraní vhodného prostredia, aby sa styk mohol
realizovať. Všeobecné súdy dlhodobo v odôvodnených prípadoch pristupujú k rozhodnutiam, ktoré
neobsahujú konkrétnu úpravu styku rodiča s maloletým dieťaťom (a napr. pri náleze IV.ÚS 276/2014-48

takýto postup nebol vyhodnotený ani ako porušenie práva podľa čl. 41 ods. 1 a 4 a 46 ods. 1 Ústavy
SR a práva podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), práve
zohľadňujúc záujem dieťaťa a to buď v prípadoch, kedy je už dieťa dostatočne rozumovo vyspelé aby
si vedelo určovať intenzitu kontaktu s rodičom, ale aj v prípadoch, kedy už jednoducho je namieste
zastaviť ingerenciu štátu, ktorý supluje rodiča a namiesto rodiča práve štát vyvíja skutočnú snahu

o obnovu vzťahu s maloletým dieťaťom a naopak, je spravodlivé požadovať práve od tohto rodiča,
aby konečne vyvinul úprimné úsilie, smerujúce k tomu, aby bolo zachované nielen jeho právo rodiča,
ale aj aby bolo nerušene realizované aj právo dieťaťa. V konkrétnom prípade má maloletá 11 rokov.
Komplikovaná rodinná situácia sa ale vyvíja už štyri roky a otec, hoci aktívny v podaniach, sa konkrétnejspolupráci na jej riešení vyhýba. Maloletá je v nízkom veku, avšak aj s ohľadom na skúsenosti a
obdobie, kedy je prakticky len vystavovaná nátlaku zo strany otca bez snahy o konštruktívnu nápravu
vzťahu je jej názor pre súd dôležitý a zaslúži si, aby sa naň prihliadalo. Aj preto, s ohľadom na čl. 12

Dohovoru o právach dieťaťa a § 43 zákona o rodine, súd prikladal názoru maloletej patričnú pozornosť.
Z pohovoru s maloletou súd jasne vyvodil, že je v domácnosti matky spokojná, matka sa o ňu riadna
stará, v žiadnom prípade v domácnosti matky nie je žiadnym spôsobom týraná (to napokon vyplynulo
aj zo znaleckého dokazovania) a jej problémový vzťah s otcom súvisí so správaním otca tak ku nej,
ako aj k jej matke. Toto je práve prípad, kedy súd vyhodnotil, s ohľadom na záujem maloletej, že na

to, aby mohol výrokom konkrétne upraviť styk otca s maloletou, musí najprv otec preukázať, že na
vzťahu s maloletou chce úprimne pracovať. Všeobecné súdy pristupovali v odôvodnených prípadoch k
rozhodnutiam bez konkrétnej úpravy styku maloletého dieťaťa s rodičom aj v prípadoch, že to nebolo
spojené s tým, že to rodičia výslovne nežiadali, už aj minulosti, a to ešte v čase, kedy ešte nebolo
ani účinné a ani v platnosti ustanovenie Čl. 3 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku (umožňujúce
rozhodnúť právnu vec podľa normy, ktorú by prijal, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím

na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom
bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú
rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít). Jedná sa ustanovenie, ktoré predpokladá len výnimočnú
aplikáciu a len pre prípady, že by v doterajšej rozhodovacej praxi obdobný postup súdov neexistoval. V
konkrétnom prípade tak aplikácia tohto ustanovenia nie je ani potrebná, pre prípad, že by ale bola, práve

toto ustanovenie dáva súdu možnosť rozhodnúť aj v prípade absencie hmotnoprávneho ustanovenia.
Súd si uvedomuje, a to s plnou vážnosťou, že neupravenie styku s maloletým dieťaťom oslabuje pozíciu
rodiča, obzvlášť, ak predchádzajúce rozhodnutie konkrétnu úpravu obsahovalo, nie však vo význame,
že by to mohlo hodnotiť ako faktický zákaz styku. V konkrétnom prípade však mal za preukázané, že
spôsob, akým otec pristupuje k realizácii styku s maloletou, bez rešpektu predovšetkým k nej, k jej

prežívaniu, ale aj bez rešpektu k jej matke, dokonca s dešpektom, ktorý maloletú rovnako zraňuje,
navyše bez toho, aby bol ochotný participovať na náprave, je viac v rozpore so záujmom maloletej, ako
by bolo v konkrétnom prípade pri aktuálnom prístupe otca v záujme maloletej definovanie konkrétnej
úpravy styku. Aj preto súd apeluje na otca, aby v rámci sebareflexie zmenil svoje správanie a na matku,
aby v prípade sebareflexie otca nezabúdala na to, že obaja rodičia sú pre maloletú dôležití, majú miesto

v jej živote, a je na mieste ponechať priestor na znovu vytvorenie vzájomného pozitívneho vzťahu medzi
maloletou a jej otcom. Aktuálne však súd považoval s ohľadom na vyššie uvedené za dôvodné zmeniť
pôvodnú úpravu rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/116/2016-105 zo dňa 29.06.2017 v
spojení s Rozsudkom Krajského súdu Bratislava č.k. 11CoP/599/2017-176 zo dňa 24.04.2018 v časti
týkajúcej sa úpravy styku otca s maloletou tak, že styk otca s maloletou upravený konkrétne nebude.

3. Proti tomuto rozsudku v časti rozhodnutia o neupravení styku s maloletou dcérou podal otec
v zákonnej lehote odvolanie a v priebehu odvolacieho konania sa návrhmi na nariadenie neodkladných
opatrení domáhal dočasného zverejnia maloletej dcéry A. B. do jeho osobnej starostlivosti na obdobie
šiestichmesiacovso(návrhzodňa21.4.2025),zákazustykumatkysmaloletoudodobypsychiatrického
vyšetrenia maloletej a následného rozhodnutia súdu o spôsobe osobnej starostlivosti o maloletú ( návrh

zo dňa 17.4.2025 ), nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by bola maloletej súdom uložená
povinnosť oznámiť otcovi jej aktuálne telefónne číslo a e-mailovú adresu alebo aby bola matke maloletej
F. D. G. súdom uložená povinnosť, aby maloletú primerane poučila a zabezpečila, aby maloletá
bezodkladne poskytla otcovi jej aktuálne telefónne číslo a e-mailovú adresu ( návrh zo dňa 17.4.2025),
a neodkladného opatrenia, ktorým by bola matke uložená povinnosť maloletú riadne pripraviť, pozitívne

motivovať na stretnutie a odovzdať otcovi aspoň na 3 hodiny v dňoch 18.04.2025 -Veľkonočný piatok,
21.04.2025 -Veľkonočný pondelok a XX.XX.XXXX -narodeniny maloletej ( návrh zo dňa 13.4.2025 ).

4. Návrh na dočasné zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti otec odôvodňoval vážnym
ohrozením, narušením a narúšaním rodinného života, duševného zdravia a priaznivého vývinu domácim

násilím psychicky týranej, ohrozenej a narušenej maloletej, ako aj tým, že maloletá je dlhodobo
vystavovaná psychickému nátlaku a manipulácii zo strany matky, ktorá jej systematicky bráni v kontakte
s otcom, podnecuje ju k nenávistným reakciám a šíri o otcovi zavádzajúce tvrdenia.Poukazoval na to, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č. k. 13P/116/2016-105 zo dňa
29.06.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava č. k. 11CoP/599/2017-176 zo dňa
24.04.2018 bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a súčasne bol upravený jeho styk

s maloletou v stanovených intervaloch, pričom matka od marca 2020 tento právoplatný rozsudok
ignoruje, systematicky bráni v realizácii styku, opakovane maloletú pred otcom skrýva, nekomunikuje s
ním a neprispieva k zdravému rozvoju vzťahu medzi ním a maloletou.

5. K tvrdenej neodkladnej potrebe oznámenia aktuálneho telefónneho čísla a e-mailovej adresy

maloletej otec uvádzal, že uvedené navrhuje s cieľom zabezpečiť výkon rodičovských práv a predísť
ďalšiemu narušeniu vzájomného vzťahu, čím sa umožní základná komunikácia a zamedzí sa ďalšiemu
psychickému odcudzovaniu dieťaťa. Má za to, že maloletá mu zrejme zo strachu z matky a z jej
zákazu komunikovať s otcom odmieta poskytnúť telefónne číslo, e-mailovú adresu, ako aj informácie
o výsledkoch v škole, a to aj na verejnosti, keď dňa 09.04.2025 na zástavke električky „M.“ pred inými
školopovinnými deťmi v blízkosti školy L. namiesto poskytnutia telefónneho čísla, e-mailovej adresy

a informácií o výsledkoch v škole vytvárala scény, drámy a plakala na verejnosti, odmietala poslúchnuť
rodiča, žiadala cudzích ľudí o ochranu pred oprávnenými požiadavkami či príkazmi rodiča, čím vytvárala
neakceptovateľný zlý príklad pre iné maloleté či školopovinné deti. Poukazuje tiež na to, že matku
maloletej opakovane žiadal o sprístupnenie telefónneho čísla maloletej, avšak telefónne číslo ani e-
mailová adresa mu oznámené neboli.

6. V súvislosti s potrebou strávenia veľkonočných sviatkov s maloletou otec poukazoval na potrebu
ďalšieho neprehlbovaním odcudzenia maloletej, zníženie rizika ďalšej eskalácie porúch správania,
emočnú potrebou dieťaťa byť so svojim druhým rodičom, oprávnenie na kontakt z titulu právoplatného
rozsudku, potrebu zachovania tradícií veľkonočných sviatkov, budovania zdravého vzťahu medzi
rodičom a dieťaťom počas výnimočných dní (sviatky, narodeniny).

Uvádzal, že maloletá s ním má vybudovaný hlboký citový základ a je nevyhnutné, aby sa ich vzťah
rozvíjal osobne, prirodzene a s rešpektom voči jej potrebám, nie pod vplyvom strachu, manipulácie či
izolácie. Pravidelný a prirodzený styk s otcom má podľa neho pre maloletú zásadný význam nielen
právne, ale predovšetkým psychologicky a ľudsky, pričom bez možnosti zažiť pozitívne chvíle s oboma
rodičmi, teda aj s otcom, sa jej psychický stav môže naďalej zhoršovať a bez okamžitého zásahu hrozí

vznik trvalých emocionálnych škôd. Žiadal bezodkladné rozhodnutie súdu o podanom návrhu, vzhľadom
na skutočnosť, že maloletá je 5 rokov v absolútnej moci a násilí matky, ktorá ju od neho separuje,
znemožňuje jej akýkoľvek kontakt s ním, ako aj vzhľadom na verejný záujem, výchovný a pedagogický
záujem správneho príkladu, ako sa má školopovinné dieťa správať na verejnosti, v škole, k rodičovi,
a ako má s ním komunikovať.

Podľa navrhovateľa neodkladných opatrení mu matka maloletú nesprístupňuje, schováva ju pred ním
a väzní na neznámych miestach. Systematicky, úmyselne a bezohľadne maloletú týra psychickým
domácim násilím, núti ju odvrhovať a zavrhovať otca a odmietať akúkoľvek komunikáciu, informovanie
o školských výsledkoch, aktivity, výchovu s otcom, patologicky priväzuje maloletú k sebe, vytvára okolo
maloletej pocit nebezpečenstva a ohrozenia z otca a manipuluje maloletú k zvrátenej ochrane pred

otcom nestretávaním sa a nekomunikovaním s otcom. Maloletá je dlhodobo vystavovaná psychickému
nátlaku, násiliu, vydieraniu a manipulácii zo strany matky a babky, ktoré jej systematicky bránia v
kontakte s otcom, podnecujú ju k nenávistným reakciám a šíria o otcovi zavádzajúce tvrdenia. Má za to,
že dieťa sa stáva obeťou tzv. rozvratného rodičovstva a javí viaceré symptómy narušeného psychického
vývinu. Matka izoluje maloletú od otca a jeho rodiny, narúša jej rodinný život, duševné zdravie a priaznivý

psychický, emocionálny, sociálny vývin, ukazuje jej verejne, spoločensky, rodinnoprávne, citovo a
morálne neprípustné a neakceptovateľné „vzorce správania“, čo sa naplno prejavuje v disruptívnom
správaní a disociálnych poruchách správania maloletej.

7. Podľa otca matka vychováva a vedie maloletú k nedôvere, neúcte, k neplneniu povinností a

nerešpektovaniu a neposlúchaniu autorít, či už sú tými autoritami rodičia, dospelí alebo súdne / úradné
rozhodnutia. Má za to, že za posledných 5 rokov matka z maloletej urobila zle vychované, agresívne,
asociálne dieťa, ale aj dieťa s prejavmi vážne narušeného duševného vývinu a duševného zdravia,
a „obzvlášť zraniteľnú detskú obeť násilia“ v zmysle zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných
činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Maloletá je matkou

týraná a má matkou dlhodobo vážne narušený, narúšaný, ohrozený, ohrozovaný rodinný život, duševné
zdravie aj priaznivý psychický, emocionálny, sociálny vývin, keďže matka maloletú násilne izoluje pred
akýmkoľvek kontaktom s otcom, citovým vydieraním maloletú núti k odmietaniu kontaktu a darov od
otca, presviedča dcéru, že má iba jedného rodiča a otca pred maloletou dehumanizuje a démonizuje,maloletej zakazuje komunikovať s otcom a poskytnúť mu telefónne číslo či e-mailovú adresu, navádza
maloletú k odmietaniu poskytovania informácii otcovi o jej zdraví, školských výsledkoch, prospechu,
vzdelávaní, aktivitách a záujmoch. Nahovára maloletej, núti, vedie a vychováva ju k nerešpektovaniu

svojich povinností, úradných / súdnych rozhodnutí, zákonných / právnych predpisov a k životnému
postoju a rodinnému aj verejnému prehlasovaniu, že „ak dieťa niečo nechce, tak nemusí“. Navádza
a núti maloletú k utekaniu pred otcom, aj verejne, aj pred školou a spolužiakmi, čo maloletú verejne
pred spolužiakmi ponižuje. Matka maloletú taktiež straší a stresuje nebezpečným vyhrážaním, že ak sa
stretne s otcom, tak jej mama a babka zomrú, že ju otec unesie a už sa nevráti k jej hračkám a podobne.

Matka podľa jeho tvrdenia vnucuje, podnecuje, živí, učí, motivuje, ukazuje maloletej a vedie ju,
vychováva, udržuje a znásobuje disruptívne správanie a disociálne poruchy správania maloletej.
Vzhľadom na sústavné a dlhodobé narušovanie prirodzených práv maloletej a jej psychickej pohody má
maloletá vážne ohrozený rodinný život, duševné zdravie aj priaznivý vývin, a to v dôsledku psychického
násilia zo strany matky. V tejto súvislosti poukazoval otec na „Oficiálne informácie k domácemu násiliu“
uvedené na webovej stránke Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Podľa jeho názoru matka svojim

konanímnapĺňazákonnéznakyskutkovejpodstatytrestnéhočinu týraniablízkejosobyazverenejosoby
podľa § 208 ods. 1 písm. a) a c) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

8. Následkom škodlivého konania matky na maloletej je podľa otca neprípustné, neakceptovateľné,
disruptívne, narušené, psychopatické, ustráchané, deštruktívne, samotárske až nepríčetné správanie

maloletej, ktoré sú podľa odborného a metodického „Komplexného psychologického manažmentu
detského a adolescentného pacienta s poruchami správania (F91)“ klasifikované ako: disruptívne
správanie a disociálne poruchy správania - porucha správania vo vzťahu k rodine (F91.0); porucha
sociálneho správania pri chýbaní sociálnych väzieb (F91.1); porucha sociálneho správania so
zachovaním sociálnych väzieb (F91.2) - maloletá nemá kamarátky, nemá kontakt s otcom a príbuznými

z otcovej strany; porucha správania s opozičným, vzdorovitým správaním (F91.3). Otec preto
žiadal odvolací súd o nariadenie odborného psychiatrického vyšetrenia maloletej pre podozrenie
na spôsobovanie a rozvoj disruptívnych a disociálnych porúch správania maloletej, ktorým sa má
preukázať, či odmietanie otca má „vlastný“ alebo manipulovaný pôvod. Navrhoval tiež zabezpečenie
vyjadrenia kolízneho opatrovníka k podmienkam výchovy a aktuálnemu psychickému stavu maloletej

a vypočutie maloletej v oddelenom, bezpečnom a nezaujatom prostredí, bez prítomnosti matky, podľa
zásad čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa.
Matka a babka maloletej podľa neho 5 rokov rozprávajú len klamstvá (napr. že otec neplatí výživné),
vytvárajú v maloletej strach zo stretnutia s otcom (že chce otec maloletú uniesť a nevrátiť domov),
ohovárajú, osočujú, démonizujú a dehumanizujú otca pred maloletou, prekrúcajú jej prirodzené záujmy,

city, srdce, rozum, potreby a detské práva na požívanie starostlivosti, lásky, obživy a výchovy od oboch
rodičov. Maloletá je 5 rokov jednostranne informovaná, klamaná a rozvracaná, preto má za to, že
je bezpodmienečne nutné, aby mala možnosť počuť aj slová, myšlienky, vysvetlenia, informácie od
druhého rodiča. Uvádzal, že bezpečný a vyvážený vzťah s oboma rodičmi je v záujme maloletej
a nemožnosť otca kontaktovať maloletú bráni naplneniu jej práva na rodinný život a zvyšuje riziko

odcudzenia rodiča, čo môže mať a aj má následky na jej psychický vývin.
Dňa 09.04.2025 matka maloletú riadne nepripravila ani neodovzdala otcovi, čím vedome a opakovane
zmarila rozsudkom určený styk, napriek opakovaným výzvam (29.02.2024, 04.03.2024) sa matka
správa nespolupracujúco, nerešpektuje rozhodnutia súdu, výzvy, práva dieťaťa a najlepší záujem
maloletého dieťaťa. Dňa 10.04.2025 matka opäť nereagovala na e-mail, SMS, telefonáty a maloletú

otcovi neodovzdala, hoci maloletá mala byť podľa rozsudku od 16:00 s ním.
Dňa 11.04.2025, keď pokojne čakal na lavičke pred školou maloletej a keď maloletá vyšla zo školy
azbadalahosedieťnalavičkevovzdialenostiasi20metrov,otočilasaavbehlaspäťdoškoly.O15minút
maloletá plížením sa poza smetiaky vybehla z jedálne cez školské ihrisko k bráne, kde ju čakala babka
(Q. G.), ktorú si privolala cez mobil. Maloletá bola najskôr ticho, keď však videla, ako jej babka otcovi

agresívne vyrazila z ruky mobil, nenávistne na otca syčala a nadávala do podliakov, hajzlov a podobne
– čím ukazovala maloletej toxické vzorce správania, aké má aj ona uplatňovať smerom k otcovi. Babka
sa zvrátene pohoršovala nad tým, že sa otec chce rozprávať s vlastným dieťaťom, zakazovala maloletej
hovoriť, preto aj maloletá bola agresívna, kopala ho a chcela mu vyraziť mobil z ruky, ako to videla u
babky. Babka sa neustále, aj verejne pred ľuďmi na ulici a zastávke električky, obrykovala, nadávala

a ohovárala ho, stavala sa medzi neho a maloletú, zakazovala maloletej hovoriť a ísť ku otcovi.

9. Navrhovateľ poukazoval aj na obsah sms komunikácie zo dňa 09.04.2025 s matkou, na obsah e-
mailu adresovaného matke dňa 10.04.2025, v ktorom reaguje na priebeh stretnutia s maloletou pri školeL. zo dňa 09.04.2025, a na obsah videonahrávok zo dňa 09.04.2025, zachytávajúcich priebeh tohto
stretnutia, na obsah videonahrávkok zo dňa 11.04.2025, na ktorých je zobrazený priebeh stretnutia. Má
za to, že priebeh stretnutí s maloletou dňa 09.04.2025 a 11.04.2025 dosvedčuje disruptívne správanie

a disociálne poruchy správania maloletej. Opakovane uvádza, že matka a babka týrajú maloletú
rôznymi aktívnymi a pasívnymi formami psychického domáceho násilia a nútia ju k odvrhovaniu rodiča,
v súvislosti s čím odkazoval na odbornú príručku o syndróme CAN a upriamoval pozornosť súdu
na metodický odborný dokument „Komplexný psychologický manažment detského a adolescentného
pacienta s poruchami správania (F91)“, ktorý priložil k návrhu.

10. V doplnení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia otec oboznamoval súd s tým, že
počas veľkonočných sviatkov v dňoch 18.04.2025 – 20.04.2025 došlo k zmareniu styku, kedy mu
dcéra nebola v zmysle právoplatného rozsudku matkou odovzdaná, ako aj k zmareniu zachovávania
veľkonočných tradícii veľkonočného oblievania a vyšibania dcéry otcom. Súčasne poukazoval na obsah
sms komunikácie a e-mailovej komunikácie adresovanej matke dňa 18.04.2025.

11. Podľa § 2 ods. 1 CMP (zákona č. 161/2015 Z. z., Civilný mimosporový poriadok), na konania podľa
tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 361 CMP súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.

Podľa § 362 veta prvá CMP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol podaný v
priebehu odvolacieho konania, je príslušný rozhodnúť odvolací súd.

Podľa § 365 ods. 1 CMP ak sa ocitne maloletý bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život, zdravie

a priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený, súd neodkladným opatrením nariadi, aby bol maloletý
dočasne, najdlhšie na šesť mesiacov, zverený do starostlivosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby,
ktorúvuzneseníurčí.Obmedzeniečasutrvanianeodkladnéhoopatrenianeplatí,akdošiestichmesiacov
od nariadenia neodkladného opatrenia je začaté konanie vo veci samej, ak bolo do starostlivosti fyzickej
osoby alebo právnickej osoby zverené maloleté dieťa bez sprievodu alebo ak nebolo možné v lehote

šiestich mesiacov zlúčiť maloletého cudzinca s jeho rodinou.

Podľa § 324 ods. 1CSP ( zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok ), pred začatím konania,
počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania.

Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom
pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého
dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a

stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné

vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

12. Účel a podmienky nariadenia neodkladného opatrenia v odvolacom konaní sú totožné s účelom

tohto inštitútu a s podmienkami jeho nariadenia v konaní prvostupňového súdu a pred jeho začatím –
jeho použitie prichádza do úvahy iba v prípadoch, ak je ohrozené zdravie, život, výchova alebo výživa
maloletého dieťaťa, prípadne iný jeho obdobne dôležitý záujem, a situácia vyžaduje okamžitý zásah
súdu nariadením opatrenia, ktoré je spôsobilé toto ohrozenie odvrátiť alebo zmierniť.Zákonná úprava pre nariadenie neodkladného opatrenia ako formy procesnej ochrany maloletého
dieťaťa a jeho záujmov zásadne vyžaduje existenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov,
pričom osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný

postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie, keď súd spravidla rozhoduje bez výsluchu
a vyjadrenia účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania.
Naliehavý charakter konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neumožňuje, aby sa
v tomto konaní vykonávalo dokazovanie tak, ako v konaní o veci samej, preto sa vyžaduje „iba“
osvedčenie naplnenia podmienok nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré na rozdiel od preukázania

znamená, že súd z predložených dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre
rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, môže vychádzať iba zo skutkových tvrdení
navrhovateľa, ktoré posudzuje v súvislosti s dostupnými dôkazmi z hľadiska existencie dôvodných
pochybností o ich pravdivosti.

13. Neodkladné opatrenie nie je nástrojom na zmenu rozhodnutia vo veci samej, nemôže slúžiť ako ďalší

opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, ktoré z akéhokoľvek dôvodu nezodpovedá
predstavám účastníka konania.
Práve takýto zámer ale naznačuje správanie sa navrhovateľa neodkladných opatrení, ktorý sa
bezodkladného dočasného zverenia maloletej do jeho starostlivosti či umožnenia styku s maloletou
( vrátane styku telefonického či elektronického, ku ktorému smeruje jeho požiadavka na oznámenie

telefónneho čísla a e- mailovej adresy maloletej ), hoci podľa jeho tvrdenia styk podľa úpravy
rozhodnutím súdu nie je realizovaný už od roku 2020, začal domáhať po rozhodnutí súdu prvého stupňa,
ktorým jeho návrhu na zverenie maloletej do osobnej starostlivosti nebolo vyhovené a ktorým súd styk
otca s maloletou neupravil.
V danom prípade, vzhľadom na skutočnosť, že návrhy na nariadenie neodkladných opatrení boli

podané v štádiu konania o odvolaním otca proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa vo veci samej, je
zrejmé, že dokazovanie vo vzťahu k otázkam relevantným z hľadiska úpravy styku otca s maloletou
už bolo vykonané pred súdom prvého stupňa, pričom jeho výsledky vyznievajú v neprospech návrhov
otca, keď súd prvého stupňa, okrem iného, nepochybne dôvodne vyhodnocoval aj také okolnosti, ako
nezúčastňovanie sa otca na pojednávaniach vo veci, jeho nepodrobenie sa znaleckému dokazovaniu,

podľa výsledkov ktorého znalec vylúčil manipuláciu, programovanie i týranie maloletej zo strany matky,
ale aj, vo vzťahu k záujmu na riešení narušeného vzťahu otca s maloletou a jej matkou, jeho
odignorovanie uložených výchovných opatrení.

14. Z tvrdení otca v jeho návrhoch i z ním predložených dôkazov – videonahrávok z jeho kontaktu

s dcérou je zrejmé, že maloletá na pokusy o kontakt reaguje neadekvátne všeobecným predstavám
o štandardnom vzťahu otec – dcéra, a že kontakt s otcom má na maloletú bez pochybností značne
stresujúci vplyv, za osvedčené z nich však nemožno mať, že ide o následok negatívneho vplyvu matky
a starej matky maloletej a že v prospech ďalšieho vývoja dieťaťa by bolo práve navrhované bezodkladné
dočasnézvereniemaloletejdostarostlivostiotca,zakázaniestykumatkysmaloletou,čičiastkováúprava

styku otca s maloletou ( pokiaľ ide o styk telefonický či elektronický, pre jeho prípadnú realizáciu plne
postačuje poznatok otca o telefónnom čísle matky, ktorá maloletej poskytuje osobnú starostlivosť, a jej
e-mailovej adresy ) autoritatívnym rozhodnutím súdu.

15. Vychádzajúc z uvedeného, ako aj zo skutočnosti, že odvolací súd svojim rozsudkom zo dňa

24.4.2025 rozhodnutie súdu prvého stupňa o neupravení styku otca s maloletou ako vecne správne
potvrdil, dospel súd k záveru, že zákonné podmienky nariadenia otcom navrhovaných neodkladných
opatrení v danom prípade splnené neboli, preto jeho návrhy ako nedôvodné zamietol.

16. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP.

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.