Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. máj 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 8Ek/2130/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124391063
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Turzová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124391063.4

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX/
XX, XXX XX D. - E., práv. zast.: Mgr. Ivica Šišoláková, advokátka so sídlom Minárčiných 888/30, 906
13 Brezová pod Bradlom, IČO: 42 286 271, proti povinnému: F. E. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
D. XXXX/XX, XXX XX G., práv. zast.: Mgr. Jana Lenková, advokátka so sídlom Krížna 38, 811 07
Bratislava, IČ: 37 445 863, o vymoženie 4.000,-EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom:

JUDr. Peter Kuna, so sídlom exekútorského úradu Miletičova 20, 821 08 Bratislava, IČO: 42 354 811,
pod sp. zn. 430EX 390/24, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp.
zn. 8Ek/2130/2024 zo dňa 20. 01. 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Súd m e n í uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 8Ek/2130/2024 zo dňa 20. 01.
2025 tak, že súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.

II. Súd vec v časti rozhodovania o trovách exekúcie v r a c i a vyššej súdnej úradníčke na nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 8Ek/2130/2024 zo dňa 20. 01. 2025 vyššia
súdna úradníčka zamietla návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 61l ods. 3
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“).

Vyššia súdna úradníčka svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že šetrením v Obchodnom vestníku zistila,
že uznesením Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 8OdK/332/2019 zo dňa 07. 08. 2019, ktoré bolo
zverejnené v Obchodnom vestníku č. 175/2019 dňa 11. 09. 2019 bol na majetok povinného vyhlásený
konkurz. Exekučné konanie je vedené na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného
súdu Malacky sp. zn. 7C/740/2016 zo dňa 13. 03. 2019 a uznesenie Okresného súdu Malacky sp. zn.
7C/740/2016 zo dňa 18. 11. 2020. Z uvedených skutočností je zrejmé, že vymáhaná pohľadávka síce

vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz, avšak je potrebné spomenúť, že
súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie vyzval výzvou zo dňa 20. 11. 2014 na súčinnosť
ustanoveného správcu JUDr. Ivana Hutňanová, či v zmysle § 167l ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o
konkurze a reštrukturalizácii súdom ustanovený správca písomne upovedomil opravného o tom, že
Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 8OdK/332/2019 zo dňa 07. 08. 2019, ktoré bolo
zverejnené v Obchodnom vestníku č. 175/2019 dňa 11. 09. 2019 bol vyhlásený konkurz na majetok

povinného. Dňa 10. 12. 2024 a následne aj dňa 19. 12. 2024 bola súdu zo strany správcu doručená
odpoveď k uvedenej žiadosti, kde správca informoval súd, že oprávnenému zaslal dňa 16. 09. 2019
list, ktorým ho upovedomil o vyhlásení konkurzu na majetok povinného, ale tento list sa správcovi vrátil
dňa 20. 09. 2019 s poznámkou „adresát neznámy“. List správcu zo dňa 16. 09. 2019 bol oprávnenému
doručovaný na adresu C. XXX/XX, XXX XX D., ktorú si síce oprávnený uvádza aj v tomto exekučnom
konaní, avšak oprávnený má v Registri obyvateľov Slovenskej republiky od roku 2015 evidovanú adresu

trvalého pobytu H. I. XX, XXX XX D. a na túto adresu sa správca pravdepodobne list z oznámením
o konkurze na majetok povinného nepokúsil doručiť. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, žeoprávnený nemal vedomosť o konkurze vyhlásenom na majetok povinného a nemal možnosť prihlásiť
si svoje pohľadávky do konkurzu vyhláseného na majetok povinného, z čoho vyplýva, že uvedená
pohľadávka nie je dotknutá oddlžením povinného a je možné ju vymáhať v exekučnom konaní. Pre

úplnosť je potrebné uviesť, že exekučný súd vedel o oddlžení povinného ešte pred vydaním poverenia
na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, vykonal prieskum a dospel k záveru, že sa jedná o
pohľadávku, ktorá nespadá pod oddlženie povinného. Na základe uvedeného vyššia súdna úradníčka
konštatovala, že v danom prípade, po zvážení všetkých okolností u povinného nie sú splnené zákonné
podmienky na zastavenie exekúcie. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne

okolnosti a skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránili jeho vymáhateľnosti,
alebo iné dôvody, pre ktoré by bola exekúcia neprístupná.

2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky podal povinný v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť,
ktorú odôvodnil tým, že s dôvodmi zamietnutia návrhu povinného na zastavenie exekučného konania
konštatovanými súdom v napadnutom uznesení sa nie je možné za žiadnych okolností stotožniť. V

zozname veriteľov zostavenom povinným ako dlžníkom v konkurze bol oprávnený označený ako veriteľ
– fyzická osoba s adresou: Ševčenkova 901/29, Bratislava, Slovensko. Na túto adresu preto správca
v súlade s § 167l ods. 4 zákona o konkurze doručoval oprávnenému ako veriteľovi – fyzickej osobe
upovedomenie o vyhlásení konkurzu. Keďže správca plní povinnosti v konkurze v súlade so zákonom
o konkurze (§ 40 ods. 2), postupoval správne, keď upovedomenie doručoval na adresu veriteľa –

fyzickej osoby (tu: oprávneného) označenú v zozname veriteľov. Zákon o konkurze (a ani žiaden
iný právny predpis) neukladá správcovi povinnosť doručovať upovedomenia o vyhlásení konkurzu
veriteľom – fyzickým osobám na adresy evidované v Registri obyvateľov SR; práve naopak, zákon o
konkurze v § 167l ods. 4 explicitne normuje, že správca doručuje upovedomenia na adresy uvedené v
zozname veriteľov. Správca nemá zákonom uloženú povinnosť zisťovať, resp. overovať adresy veriteľov

– fyzických osôb v Registri obyvateľov SR a vychádza výlučne zo zoznamu veriteľov (a adries veriteľov v
zoznameuvedených),aužvôbecnemásprávcazákonomuloženépokúšaťsadoručovaťupovedomenia
o vyhlásení konkurzu na adresy veriteľov – fyzických osôb evidované v Registri obyvateľov SR. Podľa §
45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.
Dispozičná sféra adresáta je vymedzená zmluvne dohodnutým doručovacím režimom, t.j. kontaktnými

adresami účastníkov s tým, že doručenie písomnosti je účinné už tým, že sa doručí do dohodnutého
miesta. Týmto okamihom sa zásielka dostáva do sféry adresáta, pričom už nie je dôležité, či sa adresát
s obsahom zásielky zoznámil alebo nie. Z podstaty doručovania tak vyplýva pre účastníkov zmluvného
vzťahu povinnosť zabezpečiť v danom mieste prijímanie zásielok. Predpokladá sa, že ak účastník
zmluvy uvedie určitú adresu, tak tým vymedzil svoju dispozičnú sféru, kde má zabezpečenú možnosť

oboznámiť sa s doručovanou zásielkou. Adresátovi právneho úkonu poskytuje možnosť oboznámiť
sa s obsahom právneho úkonu a taktiež istotu, aby účinky daného právneho úkonu nenastali bez
toho, že mu to nebolo umožnené. Subjekt realizujúci právny úkon má na druhej strane istotu, že
doručovaný právny úkon sa stane právne perfektným a vyvolá zamýšľané právne následky aj v prípade,
že sa adresát vyhýba prevzatiu zásielky, príp. zmarí jej doručenie hoci i z nedbanlivosti (napr. zmenou

doručovacej adresy bez oznámenia tejto skutočnosti druhej zmluvnej strane). Opačná argumentácia
by totiž viedla k absurdným dôsledkom – zmluvná strana by úmyselne uviedla adresu, na ktorej sa
nezdržiava, aby znemožnila účinné doručovanie. Pri zmene dohodnutého režimu doručovania majú
zmluvné strany vzájomnú oznamovaciu povinnosť, aby sa zabezpečila účinnosť doručovania právnych
úkonov – zmluvnej strane nemožno pričítať v jej neprospech, že doručovala na pôvodne dohodnutú

adresu, ak jej táto zmena nebola včas oznámená. Je neprípustné, aby adresát porušením povinnosti
oznámiť novú adresu požíval výhody spočívajúce v zmarení právnych účinkov pre neho nepriaznivých
právnych úkonov, a to na úkor konajúcej osoby, ktorá koná v súlade s tým, čo bolo pre doručovanie
dohodnuté. Povinný ako dlžník v konkurze uviedol v zozname veriteľov (§ 167 ods. 2 písm. d) zákona
o konkurze) adresu oprávneného ako veriteľa – fyzickú osobu: C. XXX/XX, D. – E., ktorú adresu sám

oprávnený ako účastník zmluvného vzťahu s povinným (založeného zmluvou o pôžičke uzavretou dňa
22.01.2014 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom) uviedol v záhlaví zmluvy o
pôžičke, ako i v ďalších s tým súvisiacich písomnostiach (vrátane písomností v súdnom konaní vedenom
na Okresnom súde v Malackách), čím oprávnený vymedzil svoju dispozičnú sféru, kde má zabezpečenú
možnosť oboznámiť sa s doručovanými zásielkami. Samotné exekučné tituly – rozsudok Okresného

súdu Malacky sp. zn. 7C/740/2016 zo dňa 13.03.2019 a uznesenie Okresného súdu Malacky sp. zn.
7C/740/2016 zo dňa 18.11.2020 obsahujú zhodne v záhlaví adresu oprávneného: C. XXX/XX, D..
Oprávnený nikdy povinnému neoznámil zmenu pôvodne dohodnutej adresy, a preto povinný uviedol
ako dlžník v konkurze v zozname veriteľov adresu: C. XXX/XX, D. (na ktorú adresu následne správcav zmysle § 167l ods. 4 zákona o konkurze doručoval upovedomenie o vyhlásení konkurzu). Správca
postupoval v súlade s § 167l ods. 4 zákona o konkurze a upovedomenie o vyhlásení konkurzu doručoval
na adresu oprávneného ako veriteľa – fyzickú osobu uvedenú v zozname veriteľov (C. XXX/XX, D.),

ktorý zoznam zostavil dlžník (tu: povinný), pričom povinný označil v zozname veriteľov túto adresu, lebo
ju uviedol sám oprávnený ako účastník zmluvného vzťahu s povinným na zmluve o pôžičke zo dňa
22.01.2014 (čím oprávnený vymedzil svoju dispozičnú sféru) a povinnému nikdy neoznámil zmenu tejto
pôvodne dohodnutej adresy, upovedomenie o vyhlásení konkurzu doručované správcom oprávnenému
na adresu: C. XXX/XX, D. – E. tak došlo do dispozičnej sféry oprávneného (veriteľa) a bez ohľadu

na to, či sa oprávnený s upovedomením oboznámil alebo nie, nastali právne účinky upovedomenia
predpokladané zákonom o konkurze, a síce, že pohľadávka oprávneného sa stala voči povinnému v
zmysle § 166e ods. 2 zákona o konkurze nevymáhateľnou oddlžením, takže ju nie je možné vymáhať
ani v exekučnom konaní, čo je dôvodom na zastavenie exekúcie (§ 61k ods. 1 Exekučného poriadku).
Záverom, povinný namietal, že súd v danej veci nepostupoval v zmysle § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného
poriadku.

3. Oprávnený sa k sťažnosti nevyjadril.

4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho

súdneho úradníka.

5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„CSP“),protiuzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

7. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

8. Podľa § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení, v
prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

9. Podľa § 166a ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo
splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky
a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo
poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“),
b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi,

ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom,
c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d),
ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.

10. Podľa § 166c ods. 1 ZoKR, oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky:

a) pohľadávka veriteľa - fyzickej osoby, ktorú nenadobudol postúpením, prevodom alebo prechodom
s výnimkou dedenia, ak takáto pohľadávka nebola prihlásená v konkurze z dôvodu, že veriteľ nebol
správcom písomne upovedomený, že bol vyhlásený konkurz; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b)
tým nie je dotknuté.

11. Podľa § 166e ods. 2 ZoKR, oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze
alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči
dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.

12. Podľa § 167l ods. 4 ZoKR, správca písomne upovedomí každého veriteľa, ktorý je fyzickou osobou

uvedenouvzoznameveriteľov,akoajdotknutéhosprávcubytovéhodomualebospoločenstvovlastníkov
bytov, že bol vyhlásený konkurz. Správca upovedomenie doručuje na adresy uvedené v zozname
veriteľov, ktorý zostavil dlžník.13. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná
včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie
vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po

skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal
napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia
pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť bola podaná dôvodne
a napadnuté uznesenie je potrebné zmeniť a exekúciu zastaviť.

14. V prejednávanej veci nepovažoval súd za sporné, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie
doručeným exekučnému súdu dňa 02. 10. 2024 domáhal od povinného vymoženia peňažnej povinnosti
na základe exekučných titulov – rozsudok Okresného súdu Malacky sp. zn. 7C/740/2016 zo dňa 13.
03. 2019 a uznesenie Okresného súdu Malacky sp. zn. 7C/740/2016 zo dňa 18. 11. 2020 (ďalej len
ako „exekučné tituly“); vymáhanými pohľadávkami sú nevrátená pôžička na základe zmluvy o pôžičke
zo dňa 22. 01. 2014 a trovy základného konania. Rovnako nebolo sporné, že uznesením Okresného

súdu Bratislava I sp. zn. 8OdK/332/2019 zo dňa 07. 08. 2019, zverejneným v Obchodnom vestníku
č. 175/2019 dňa 11. 09. 2019, bol na majetok povinného vyhlásený konkurz. Napokon nebolo sporné,
že vymáhané pohľadávky vznikli pred rozhodujúcim dňom. Spornou sa v konaní stala otázka či
oprávnenému bolo alebo nebolo správcom konkurznej podstaty oznámené vyhlásenie konkurzu, a teda
či oprávneným vymáhané pohľadávky sú alebo nie sú oddlžením nedotknuté podľa § 166c ods. 1 písm.

a)ZoKR,pričomuvedenúspornúotázkusťažnostnýsúdprávneposúdilinaknežvyššiasúdnaúradníčka
v napadnutom uznesení.

15. Nedotknutá pohľadávka podľa § 166c ods. 1 písm. a) ZoKR je zadefinovaná v zákone jasne,
pričom táto jej definícia nepripúšťa rôzne výklady. Jedná sa o pohľadávku veriteľa - fyzickej osoby,

ktorú nenadobudol postúpením, prevodom alebo prechodom s výnimkou dedenia, ak takáto pohľadávka
nebola prihlásená v konkurze z dôvodu, že veriteľ nebol správcom písomne upovedomený, že bol
vyhlásený konkurz. Keďže pohľadávky vymáhané v predmetnej exekúcii majú znaky pohľadávky podľa
§ 166c ods. 1 písm. a) ZoKR (oprávneným je fyzická osoba, ktorá pohľadávku nenadobudla postúpením,
prevodom alebo prechodom s výnimkou dedenia), vyššia súdna úradníčka správne (už v štádiu pred

vydaním poverenia) dopytovala správcu či vyhlásenie konkurzu bolo oprávnenému oznámené. Správca
súdu oznámil, že oznámenie o vyhlásení konkurzu zaslal oprávnenému na adresu: C. XXX/XX, XXX XX
D., ktorú uviedol povinný v zozname veriteľov, pričom zásielka sa vrátila ako nedoručená s poznámkou
„adresát neznámy.“ Vzhľadom na uvedené vyššia súdna úradníčka konštatovala, že oprávnený nebol
písomne upovedomený o vyhlásení konkurzu, a teda jeho pohľadávky nadobudli status nedotknutých

pohľadávok podľa § 166c ods. 1 písm. a) ZoKR. S uvedeným sa ale tento sťažnostný súd nestotožnil
a musí dať za pravdu povinnému, že hoci oprávnenému nebola zásielka obsahujúca oznámenie
o vyhlásení konkurzu reálne doručená, táto sa jednoznačne dostala do jeho dispozičnej sféry, keď mu
bola doručovaná na adresu, ktorú oprávnený označil nielen v zmluve o pôžičke zo dňa 22. 01. 2014, ale
bola uvedená aj v ďalších písomnostiach (najmä v exekučných tituloch).

16. Súdna prax i judikatúra sa dostatočne vysporiadala s otázkou doručovania písomnosti účastníkom
právnych vzťahov a poukazuje hlavne na to, že je potrebné každý prípad posudzovať individuálne
s prihliadnutím na okolnosti tak, aby gramatický výklad noriem práva, ktorý je legitímnym spôsobom
aplikácie práva, dbal na to, aby sa nestratil účel právnych inštitútov priamo upravených alebo dotknutých

spornou normou (Nález Ústavného súdu zo dňa 23. mája 2013 sp. zn. IV.ÚS 71/2013). Súdna prax
rovnako už dala odpovede na viacero otázok týkajúcich sa účinného doručenia písomnosti a to aj v
prípadoch, ak sa o nej adresát nedozvedel, či už z pohľadu hmotného alebo procesného práva.

17. V prejednávanej veci bolo sporným práve doručenie upovedomenia o vyhlásení konkurzu

oprávnenému, keď bolo síce nepochybné, že upovedomenie bolo oprávnenému zaslané, ale oprávnený
si zásielku neprevzal. V tomto smere treba v prvom rade pripomenúť to, že ZoKR ukladá správcovi
konkurznej podstaty povinnosť upovedomiť o vyhlásení konkurzu veriteľov, ktorých dlžník uviedol
v zozname veriteľov, pričom správca upovedomenie doručuje na adresy uvedené v zozname veriteľov,
ktorý zostavil dlžník (§ 167l ods. 4 ZoKR). ZoKR ďalej neurčuje iné ďalšie podmienky pre doručenie tohto

upovedomenia (napr. že musí byť doručené do vlastných rúk), z čoho vyplýva, že je na zodpovednosti
dlžníka, aby označil takú adresu, ktorá je v dispozičnej sfére veriteľa. Možno tiež doplniť, že v prípade
nedoručenia zásielky s upovedomením, ZoKR neukladá správcovi vykonať úkony za účelom šetrenia
pobytu veriteľa a opätovného doručovania. Správca je tak povinný len zaslať upovedomenie na adresuuvedenú v zozname správcov, čo sa aj v prejednávanej veci nesporne stalo. Tento jednostranný právny
úkon správcu následne nadobudol právne účinky vtedy, keď sa dostal do dispozičnej sféry osoby, ktorej
bol určený (teória dôjdenia), pod ktorým spojením je potrebné rozumieť objektívnu možnosť neprítomnej

osoby zoznámiť sa s jej adresovaným právnym úkonom. Ak má byť určitý právny úkon uskutočnený
jednou osobou významný pre inú osobu, musí mať táto osoba aspoň príležitosť spoznať jeho obsah
(musí dôjsť do jej dispozičnej sféry). Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne oboznámil s
obsahom právneho úkonu, stačí ak mal objektívne príležitosť tak urobiť.

18. Pokiaľ teda ide o adresu, na ktorú sa sporné upovedomenie o vyhlásení konkurzu oprávnenému
doručovalo (C. XXX/XX, XXX XX D.), podľa názoru sťažnostného súdu išlo (a stále ide) jednoznačne
o adresu, ktorá sa nachádzala v dispozičnej sfére oprávneného, pretože sám oprávnený si túto adresu
uviedol nielen v zmluve o pôžičke zo dňa 22. 01. 2014, na podklade ktorej bol vydaný exekučný titul,
ale použil ju aj v základnom konaní, keď táto adresa je uvedená v záhlaví exekučných titulov, pričom
následne ju označil aj v návrhu na vykonanie exekúcie a v splnomocnením pre právneho zástupcu. Vo

všetkých písomnostiach, ktoré sú obsahom súdneho spisu, tak oprávnený označoval ako adresu svojho
pobytupráveadresu:C.XXX/XX,XXXXXD..Povinnýtakvzoznameveriteľovoznačilprávejemuznámu
adresu, ktorú poznal jednak zo zmluvy o pôžičke a tiež aj zo základného konania. Hoci je súdu známe,
že uvedená adresa nie je adresou trvalého pobytu oprávneného, opäť treba poukázať na právnu úpravu
ZoKR, ktorá pre zaslanie upovedomenia o vyhlásení konkurzu neurčuje žiadne bližšie podmienky,

a teda ani to, že by upovedomenie muselo byť zaslané na adresu trvalého alebo prechodného pobytu
evidovanú v registri obyvateľov. Za stavu, keď teda právna úprava výslovne neupravuje doručovanie
upovedomenia a na postup správcu pri doručovaní nemožno analogicky použiť právnu úpravu CSP,
keďže správca je osobou odlišnou od súdu (porovnaj uznesenie NS SR sp. zn. 1Obdo/1/2022 zo dňa 25.
01. 2023), bolo nevyhnutné posúdiť vzhľadom na konkrétne okolnosti prejednávanej veci či sa zásielka

mohla dostať do dispozičnej sféry oprávneného, a teda či mu bola doručovaná na adresu, na ktorej mal
objektívnu možnosť sa s upovedomením oboznámiť.

19. V súvislosti s dispozičnou sférou adresáta sťažnostný súd ďalej poukazuje na právne závery
obsiahnuté v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/36/2020 zo dňa 15. 12. 2020 (publikovaný pod

R 4/2021), kde dovolací súd uviedol, že: „Dispozičná sféra adresáta je vymedzená zmluvne dohodnutým
doručovacím režimom, t. j. kontaktnými adresami účastníkov alebo určením kontaktnej osoby (spravidla
v záhlaví zmluvy) s tým, že doručenie písomnosti je účinné už tým, že sa doručí do dohodnutého
miesta alebo určenej osobe. Týmto okamihom sa zásielka dostáva do sféry adresáta, pričom už nie je
dôležité,čisaadresátsobsahomzásielkyzoznámilalebonie.Zpodstatydoručovaniatakpreúčastníkov

zmluvného vzťahu vyplýva povinnosť zabezpečiť v danom mieste alebo u určenej osoby prijímanie
zásielok. Pri zmene dohodnutého režimu doručovania majú zmluvné strany vzájomnú oznamovaciu
povinnosť, aby sa zabezpečila účinnosť doručovania právnych úkonov - zmluvnej strane nemožno
pričítať v jej neprospech, že doručovala na pôvodne dohodnutú adresu, ak jej táto zmena nebola
včas oznámená (z dôvodu právnej istoty v právnych vzťahov možno odporučiť dojednať notifikačnú

povinnosť týkajúcu sa zmien v doručovaní výslovným spôsobom v zmluve). Je neprípustné, aby adresát
porušením povinnosti oznámiť novú adresu požíval výhody spočívajúce v zmarení právnych účinkov
pre neho nepriaznivých právnych úkonov, a to na úkor konajúcej osoby, ktorá koná v súlade s tým,
čo bolo pre doručovanie dohodnuté. Pri druhom spôsobe dojednania fikcie doručenia je irelevantné,
či sa adresát v mieste doručovania skutočne zdržiava - dôležité je to ako vymedzil spôsob prijímania

zásielok v zmluve. Predpokladá sa, že ak účastník zmluvy uvedie určitú adresu, tak tým vymedzil
svoju dispozičnú sféru, kde má zabezpečenú možnosť oboznámiť sa s doručovanou zásielkou. Opačná
argumentácia by totiž viedla k absurdným dôsledkom - zmluvná strana by úmyselne uviedla adresu, na
ktorejsanezdržiava,abyznemožnilaúčinnédoručovanie.Taktodojednanúfikciudoručeniamožnoistým
spôsobom považovať za nadbytočnú, nakoľko pri doručovaní hmotnoprávnych úkonov sa nevyžaduje

reálne prevzatie zásielky adresátom - z toho vyplýva, že aj bez takto dojednanej fikcie doručenia
sa bude právny úkon považovať za doručený bez ohľadu na jeho faktické prevzatie, ak dôjde do
dispozičnej sféry adresáta. Koncepcia Občianskeho zákonníka je postavená na dispozitívnosti väčšiny
jeho ustanovení, pričom v mnohých prípadoch je ponechané na zmluvnej slobode účastníkov, akým
spôsobom pre svoje záväzkové vzťahy zákonnú úpravu modifikujú. V súlade s ustanovením § 2

ods. 3 Občianskeho zákonníka si totiž účastníci môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou
odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva,
že sa od nich nemožno odchýliť. Z povahy ustanovenia § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva,
že ide o kogentné ustanovenie, ktoré nepripúšťa odchylnú dohodu zmluvných strán v podobe fikciedoručenia. Právna konštrukcia doručovania upravená týmto ustanovením totiž zabezpečuje spravodlivé
vyvažovanie záujmov zmluvných strán. Adresátovi právneho úkonu poskytuje možnosť oboznámiť sa s
obsahom právneho úkonu a taktiež istotu, aby účinky daného právneho úkonu nenastali bez toho, že mu

to nebolo umožnené. Subjekt realizujúci právny úkon má na druhej strane istotu, že doručovaný právny
úkon sa stane právne perfektným a vyvolá zamýšľané právne následky aj v prípade, že sa adresát
vyhýba prevzatiu zásielky, príp. zmarí jej doručenie hoci i z nedbanlivosti (napr. zmenou doručovacej
adresy bez oznámenia tejto skutočnosti druhej zmluvnej strane). Tu je potrebné poukázať práve na
požiadavku právnej istoty na strane adresáta, aby sa mohol s prejavom vôle oboznámiť, ale zároveň sa

chráni aj právna istota odosielateľa v tom zmysle, že ak sa adresát mal možnosť (príležitosť) oboznámiť
s prejavom vôle, ale sa tak nestalo, prejav vôle sa považuje za účinný. Pritom nie je podstatné, či sa
adresát s obsahom zásielky aj skutočne oboznámil. Je potrebné si však uvedomiť, že v prípade sporu o
doručení písomnosti bude dôkazné bremeno o doručení zaťažovať odosielateľa. Je preto vhodné, aby
odosielateľ vhodným spôsobom doručenie zásielky adresátovi zdokumentoval, resp. ju vedel relevantne
preukázať.“

20. Práve opierajúc sa o citované rozhodnutie sťažnostný súd dospel k záveru, že zásielka
obsahujúca upovedomenie o vyhlásení konkurzu na majetok povinného sa dostala do dispozičnej sféry
oprávneného, keď ako už súd uviedol vyššie, bola doručovaná na adresu známu zo zmluvy o pôžičke
ako aj zo základného konania, a oprávnený si tak mal zabezpečiť to, aby na ním uvedenej adrese si

moholzásielkuajreálneprevziať.Oprávnenýsúčasnevkonanínepreukázal,žebypovinnéhoinformoval
o zmene adresy pre doručovanie, v súvislosti s čím možno ešte dať do pozornosti, že k zmene trvalého
pobytu oprávneného došlo ž k 22. 06. 2015 a napriek tomu v konaní pred Okresným súdom Malacky
sp. zn. 7C/740/2016, ktoré sa začalo dňa 31. 05. 2016, si oprávnený uvádzal naďalej adresu: C. XXX/
XX, XXX XX D.. Súd prvej inštancie tak má za to, že povinný sa ani v rámci základného konania

nemohol dozvedieť o zmene doručovacej adresy, a pokiaľ teda v zozname veriteľov označil jedinú
jemu známu adresu oprávneného, nemožno reálne nedoručenie zásielky vykladať na jeho neprospech.
Možno zopakovať, že „Je neprípustné, aby adresát porušením povinnosti oznámiť novú adresu požíval
výhody spočívajúce v zmarení právnych účinkov pre neho nepriaznivých právnych úkonov, a to na úkor
konajúcej osoby, ktorá koná v súlade s tým, čo bolo pre doručovanie dohodnuté.“ (uznesenie NS SR sp.

zn. 1Obdo/1/2022 zo dňa 25. 01. 2023) Inak povedané, oprávnený nemôže benefitovať zo skutočnosti,
že sám si voči povinnému nesplnil oznamovaciu povinnosť a hoci sa prijatý záver sťažnostného súdu
môže oprávnenému javiť ako nespravodlivý, v okolnostiach prejednávanej veci bol to práve povinný, kto
bol viac hodný ochrany v podobe zastavenia exekúcie, keď len využil zákonom stanovenú možnosť ako
riešiť svoju platobnú neschopnosť, pričom jeho postup v oddlžovacom konaní bol v súlade s právnou

úpravou.

21. V nadväznosti na vyššie popísaný skutkový stav sťažnostný súd na rozdiel od vyššej súdnej
úradníčky dospel k záveru, že nebola naplnená podmienka v zmysle § 166c ods. 1 písm. a) ZoKR,
keď oprávnený ako veriteľ bol písomne upovedomený o vyhlásení konkurzu, po tom čo sa zásielka

s upovedomením dostala do jeho dispozičnej sféry. Pohľadávky oprávneného vymáhané v tejto exekúcii
preto nenadobudli status nedotknutej pohľadávky v zmysle § 166c ods. 1 písm. a) ZoKR a v dôsledku
oddlženia povinného sa stali v exekúcii nevymáhateľnými tak, ako to predpokladá § 166e ods. 2
ZoKR. Pre úplnosť, súd prvej inštancie dopĺňa, že vychádzajúc z predložených exekučných titulov vo
vymáhaných pohľadávkach neidentifikoval ani inú pohľadávku uvedenú v § 166c ods. 1 ZoKR.

22. Sťažnostný súd tak sumarizuje, že povinný návrh na zastavenie exekúcie podal dôvodne, pretože
vymáhané pohľadávky nie sú nedotknutými pohľadávkami podľa § 166c ods. 1 ZoKR, a rozhodnutím
o oddlžení povinného sa v zmysle § 166e ods. 2 ZoKR stali nevymáhateľné, v dôsledku čoho na
ne nemožno viesť exekúciu. Súd prvej inštancie preto nemohol inak než podanej sťažnosti vyhovieť,

napadnuté uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 8Ek/2130/2024 zo dňa 20. 01. 2025
zmeniť a rozhodnúť o zastavení exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.

23. Pokiaľ ide o náhradu trov exekúcie, sťažnostný súd z dôvodu potreby zachovania dvojinštančnosti
konania o trovách vrátil v uvedenej časti vec vyššej súdnej úradníčke na nové rozhodnutie. Úlohou

vyššej súdnej úradníčky v ďalšom priebehu konania tak bude rozhodnúť o náhrade trov exekúcie, a teda
rozhodnúť, ktorému z účastníkov v dôsledku zastavenia exekúcie a vzhľadom na dôvod jej zastavenia
patrí náhrada trov konania a prípadne v akej výške. Súčasne, vzhľadom na rozhodnutie o zastaveníexekúcie, vyššia súdna úradníčka rozhodne aj o tom, ktorý z účastníkov bude hradiť trovy súdneho
exekútora a v akej výške.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).