Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. máj 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/50/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425200110
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1425200110.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu
JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkyne : T.. J. Y., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XX, K., proti žalovanému: K.. O. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K.-V.,
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Mestského
súdu Bratislava IV zo dňa 6. februára 2025 sp. zn. 0C/1/2025 - 89, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie
(výrok I.) a v závislých výrokoch (II., IV.) potvrdzuje.
Žalobkyňa nemá voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol tak, že :
I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie v nasledovnom znení:

Súd ukladá žalovanému, aby sa nepribližoval k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 3 metre, a to s
výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, v trestnom konaní a v správnom
konaní v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch, a počas odovzdávania
dieťaťa za účelom realizácie styku žalovaného s ich maloletým synom M. Y., nar. XX.XX.XXXX.
Súd ukladá žalovanému, aby nekontaktoval žalobkyňu písomne, telefonicky ani elektronickou
komunikáciou, a to s výnimkou elektronickej komunikácie výlučne ohľadom ich maloletého syna M. Y.,

nar. XX.XX.XXXX.
II. Súd poučuje žalovaného, že môže podať žalobu proti žalobkyni, ktorá sa bude týkať nárokov na
náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
III. Vo zvyšku súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
IV. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

1.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobkyňa
domáhala, aby súd žalovanému uložil povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako
3 metre vnútri spoločného paneláku a 50 metrov mimo paneláku a zdržovať sa v priestoroch pred bytom
žalobkyne. Žalovanému ďalej žiadala uložiť povinnosť nekontaktovať žalobkyňu okrem komunikácie
prostredníctvom emailu, a to výlučne v záležitostiach týkajúcich sa ich spoločného maloletého dieťaťa.
Žalovaný by sa mal taktiež zdržať akéhokoľvek nevhodného správania počas osobného styku a

odovzdávania maloletého dieťaťa s tým, že odovzdávanie dieťaťa sa má uskutočňovať na verejnom
mieste, a to vo vestibule spoločného paneláku na Y. XX v K.. Po právnej stránke svoje rozhodnutie
odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. 1,3, Podľa § 325 ods. 1 , § 325 ods. 2 písm. h), g) , § 326 ods. 1 ,2,
§ 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2 , § 336 ods. 1 , § 337 ods. 1 ,2 C.s.p., keď vychádzajúc z návrhu žalobkyne
súd dospel k záveru, že podaný návrh je čiastočne dôvodný. Poukázal na základne podmienky pre
nariadenie neodkladného opatrenia a nato, že sa jedná sa o inštitút mimoriadneho zásahu do práv a

oprávnených záujmov strán, ktoré prichádza do úvahy vtedy, ak je potrebné poskytnúť neodkladnú a
rýchlu ochranu ohrozených alebo už porušovaných práv. Neodkladné opatrenie je procesným nástrojomposkytujúcim neodkladnú procesnú ochranu, ktorým sa bezodkladne upravujú pomery sporových strán
v situácii, keď je to naliehavo potrebné. Predpokladmi nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325
ods. 2 písm. g) a h) C.s.p. sú osvedčenie, že telesná integrita alebo duševná integrita osoby, ktorej

má byť poskytnutá ochrana, môže byť konaním osoby, ktoré sa jej navrhuje zakázať, ohrozená a že
tento stav ohrozenia si vyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov. Účelom týchto ochranných opatrení je
ochrana určitej osoby, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený jej život, zdravie, jej
telesná alebo duševná integrita, osobná sloboda, bezpečnosť alebo sexuálna integrita, napríklad aby sa
zabránilo akejkoľvek forme rodovo alebo inak motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch,

ako sú fyzické alebo psychické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie
alebo iné formy nepriameho nátlaku. Tieto predpoklady boli v danej veci splnené.

1.2. Súd prvej inštancie mal zato, že žalobkyňa v podanom návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia osvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov v časti návrhu, ktorým žiadala zákaz
priblíženia sa a zákaz kontaktovania zo strany žalovaného. So žalobkyňou predložených dôkazov

mal súd za osvedčené, že žalovaný sa dopúšťa voči žalobkyni konania spočívajúceho v adresovaní
vulgárnych a výhražných správ, či už prostredníctvom aplikácie A. alebo vo forme emailových správ.
Rovnako nežiaduce a obťažujúce sú podľa názoru súdu správy žalovaného obsiahnuté v niekoľkých
príkazoch na finančné prevody vždy vo výške 0,01 €, ktorými žalovaný uhrádzal dohodnuté výživné
vo výške 150,-€, a ktoré sú spôsobilé neprimerane zaťažovať žalobkyňu. Z predloženej komunikácie

strán sporu vo forme „screenshotov“ ďalej vyplýva, že žalovaný sa voči žalobkyni dopúšťa nevhodného
správania vo forme vulgarizmov spojených s vyhrážkami o tom, že ju zlikviduje, či prípadne pripraví
o dieťa, alebo že zlikviduje jej rodinu, ak neurobí to, čo od nej požaduje. Žalobkyňa sa podaním zo
dňa 25.11.2024 domáhala ochrany pred konaním žalovaného aj prostredníctvom podania trestného
oznámenia. Z listín priložených k trestnému oznámeniu, ktoré boli súčasťou aj podaného návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že medzi žalobkyňou a žalovaným došlo k fyzickému
násiliu (str. 34 trestného oznámenia). Žalobkyňa uviedla, že žalovaný ju udrel päsťou do oka, keď sa v
tme zaháňal a „nechtiac trafil“, čím jej spravil monokel. Napriek tomu, že zo žalobkyňou predložených
dôkazov nevyplýva, že by bolo na základe jej podaní začaté trestné konanie, resp. stíhanie voči
žalovanému, je súd názoru, že takéto konanie môže vzbudiť u žalobkyne dôvodné obavy o jej život,

zdravie a osobnú integritu. Uvedený záver umocňuje aj fakt, že žalovaný bol vzatý do väzby odo dňa
03.01.2025preobvinenieznásilnéhotrestnéhočinu(tr.činnásiliaprotiskupineobyvateľov),kedysamal
ozbrojenýnožomdopustiťvyhrážaniazabitímtrommužom.Súdlenpodotýka,ževzatiedoväzbynebráni
nariadeniu neodkladného opatrenia pre odpadnutie hrozby, nakoľko rozhodnutie o vzatí do väzby má
len dočasný charakter.

1.3. V nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa hodnoverne osvedčila
existenciu potreby bezodkladne upraviť pomery medzi ňou a žalovaným z dôvodu, že žalovaný svojím
konaním zasahuje do telesnej a duševnej integrity žalobkyne, čím priamo ohrozuje jej ľudskú dôstojnosť,
zastrašuje ju a zasahuje do jej súkromného života. Vzhľadom na uvedené je súd toho názoru, že je
nevyhnutné poskytnúť žalobkyni okamžitú súdnu ochranu nariadením neodkladného opatrenia tak, aby

zo strany žalovaného nedochádzalo k ďalšiemu pokračovaniu v takom konaní, či už vo forme nežiaducej
elektronickej komunikácie alebo k realizácii vyhrážok pri osobnom stretnutí. Žalovaného toto opatrenie
neobmedzí neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a uloženie predmetnej povinnosti je
podľa názoru súdu v súlade s princípom proporcionality. Súd preto nariadil v prospech žalobkyne
neodkladnéopatreniepodľa§325ods.h)ag)C.s.p.stým,žepokiaľideonepribližovaniesažalovaného

k žalobkyni, určil vo výroku uznesenia jednotnú vzdialenosť 3 metrov, na ktorú sa nesmie žalovaný k
žalobkyni priblížiť a zároveň určil výnimky z uvedeného obmedzenia tak, aby táto povinnosť bola reálne
vykonateľná. Pri určení výnimiek z uloženej povinnosti nepribližovania sa žalovaného k osobe žalobkyne
súd prihliadol predovšetkým na umožnenie odovzdania dieťaťa za účelom realizácie styku žalovaného s
jeho maloletým synom M. Y., nar. XX.XX.XXXX. Nariadené neodkladné opatrenie je v zmysle § 332 ods.

1 C.s.p. vykonateľné doručením. Nerešpektovanie rozhodnutia súdu môže napĺňať skutkovú podstatu
trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 a nasl. Trestného zákona.
1.4. Vo zvyšnej časti navrhovaného neodkladného opatrenia súd prvej inštancie návrh žalobkyne
zamietol. Žalobkyňa sa domáhala voči žalovanému v bode 3. podaného návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, aby sa žalovaný zdržal akéhokoľvek nevhodného správania počas osobného

styku a odovzdávania maloletého dieťaťa a aby žalovaný dovolil dieťaťu normálne sa rozlúčiť s matkou
a nedevalvoval jej osobu pred synom nevhodným chovaním. Žalobkyňa taktiež v bode 4. žiadala, aby
odovzdávanie a preberanie maloletého dieťaťa prebiehalo na verejnom mieste vo vestibule spoločného
paneláku na Y. XX dolu pri poštových schránkach s tým, že najskôr odíde jeden z rodičov preč a ažnásledne odíde druhý rodič. Podľa názoru súdu nespĺňa návrh žalobkyne v časti bodu 3. podaného
návrhu podmienku vykonateľnosti. Výrok rozhodnutia ukladajúci povinnosť žalovanému musí spĺňať
požiadavku určitosti a reálnej vykonateľnosti, ktorá nie je len formálnou náležitosťou, ale je nevyhnutná

pre výsledok konania, teda preto, aby sa rozhodnutie dalo vykonať alebo aby sa splnenie uloženej
povinnosti dalo vynútiť a aby mohli nastať zamýšľané účinky. Z uvedeného dôvodu súd nevyhovel
návrhu žalobkyne v bode 3. a zamietol ho. Vo vzťahu k bodu 4. podaného návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia súd konštatuje, že vo veciach starostlivosti súdu o maloletých a úpravy práv a
povinností rodičov k maloletému dieťaťu je v zmysle § 3 Civilného mimosporového poriadku príslušný

rozhodovať Mestský súd Bratislava II. Súd zároveň odkazuje na úpravu § 36 ods. 1 zákona o rodine,
podľa ktorého: „Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave
výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon
ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti.“ Vzhľadom na to, že vo veciach starostlivosti súdu o maloletých neprináleží rozhodovať
tunajšiemu súdu, súd nevyhovel návrhu žalobkyne v bode 4. a rovnako ho zamietol.

1.5. Súd prvej inštancie v súlade s § 336 ods. 1 C.s.p. neuložil žalobkyni povinnosť podať v určitej
lehote žalobu vo veci samej, keďže bol toho názoru, že nariadeným neodkladným opatrením (bez
časového obmedzenia) je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Konajúci súd preto v
súlade s § 337 C.s.p. poskytol žalovanému zákonné poučenie, ktoré je obligatórnou súčasťou nariadenia
neodkladného opatrenia bez časového obmedzenia, ktoré nahrádza rozhodnutie vo veci samej.

1.6. O nároku na náhradu trov konania prvoinštančný súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods.
2 C.s.p.. Nakoľko žalobkyňa mala vo veci čiastočný úspech, keď bola úspešná v časti o nariadenie
nepribližovania sa žalovaného k jej osobe a uloženie povinnosti žalovanému nekontaktovať žalobkyňu,
avšak bola neúspešná v bodoch 3. a 4. podaného návrhu, teda vo výsledku obe strany dosiahli rovnaký
50 % úspech v konaní, a preto súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

2. Proti tomuto uzneseniu a to proti výroku I. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) C.s.p. a žiadal aby odvolací súd napadnutý výrok uznesenia
zmenil tak, že návrh žalobkyne v celom rozsahu zamietne. Žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie
nesprávne interpretoval skutočnosti, ktoré žalobkyňa uviedla v obsahu žaloby, a ktoré vyplynuli z
predložených dôkazov. Žalovaný poukázal nato, že súd nesprávne skutkovo zistil skutočnosti ohľadom

údajného prenasledovania žalobkyne, keď posúdenie otázky hrozby násilia voči žalobkyni a potreby
uloženia zákazu priblíženia sú nesprávne a vychádzajú z nesprávnych skutkových zistení. Poukázal na
odsek 10. odôvodnenia napadnutého uznesenia a nato, že v celom uznesení sa neuvádza žiadna iná
skutočnosť odôvodňujúca uloženie zákazu priblíženia k žalobkyni. Súd prvej inštancie sa odvoláva na
úder päsťou do oka, o ktorom samotná žalobkyňa uvádza, že nešlo o úmyselné konanie smerované voči

nej, s cieľom privodiť jej ujmu. Navyše tento incident je z roku 2020, a teda v roku 2025 ním rozhodne
nemožno odôvodniť potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Z predložených listinných dôkazov, najmä z
chronológie, ktorú predložila žalobkyňa vyplýva, že to bol on, kto nemal záujem o kontakt s ňou a žiadal,
aby sa k nemu nepribližovala nariadenie zákazu priblíženia nemá žiadny skutkový základ a tvrdenia
žalobkyne o údajnom prenasledovaní autom, či zvonení alebo búchaní na dvere, nie sú ničím osvedčené

a on ich popiera. Do bytu žalobkyne chodil na jej pozvania, za účelom starostlivosti o mal. M. a za účelom
vykonávania rôznych opráv v byte ako aj za účelom trávenia času so žalobkyňou. Pokiaľ ide o tvrdenia o
„likvidácii",takzosprávjenepochybnezrejmé,ženikdynehovorilofyzickejlikvidácii,aleo„energetickej",
čo je zásadný rozdiel, ktorý je po prečítaní priloženej komunikácie nepochybne a jednoznačne zrejmý.
Poukázal nato, že žalobkyni bol dlhodobo nápomocný, pomáhal jej s rôznymi opravami, aktívne sa

podieľal na starostlivosti o mal. M. a so žalobkyňou udržiaval intímny vzťah. Žalobkyni nikdy neublížil a
predmetnýspomínanýúder,kuktorémudošlovroku2020bolnehodou,zaktorúsažalobkyniopakovane
ospravedlňoval.Pokiaľideozákazkontaktovaťtaktusúdprvejinštancienezobraldoúvahy,ževprípade
komunikácie predloženej žalobkyňou ide o komunikáciu z 23.10. a 29.10.2024, resp. o komunikáciu, z
ktorej nie je možné zistiť dátum. Ďalej súd prvej inštancie vychádzal zo správ pre príjemcu zasielaných

do začiatku decembra 2024, t. j. mesiac pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
V konaní žalobkyne vidí účelovosť, ktorá má pôvod v tom, že na základe ňou podaného trestného
oznámenia nebolo začaté trestné stíhanie, pričom toto presvedčenie vychádza z toho, že žalobkyňa
zisťovala informácie, o trestnom konaní, ktoré sa v súčasnosti vedie voči nemu, a v rámci ktorého
je väzobne stíhaný, ktoré však so žalobkyňou žiadnym spôsobom nesúvisí. Žalobkyňa sa dokonca

skontaktovala aj s dozorujúcou prokurátorkou, komunikovala s ňou a dohadovala sa s ňou na tom, že
žalobkyňa bude vypočutá v trestom konaní vedenom voči nemu, pričom žalobkyňa nebola pri skutku
vôbec prítomná a nemala o ňom žiadne vedomosti získané vlastným vnímaním. Žalobkyňa nepodalanávrh na nariadenie neodkladného opatrenia v čase, kedy jej boli správy zasielané, ale podala ho až v
čase, kedy bol vzatý do väzby, čo vníma ako snahu poškodiť ho a zhoršiť jeho situáciu.
2.1. Žalovaný ďalej namietal, že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho procesného postupu

v predmetnom konaní nesprávne zistil skutkový stav, a na tento nesprávny skutkový stav následne
nesprávne aplikoval príslušnú právnu normu. Súd prvej inštancie sa žiadnym, právne relevantným
spôsobomnevysporiadalsoskutočnosťou,žesaod03.01.2025aajvčasepodanianávrhunachádzalvo
väzbe, pričom súd prvej inštancie len konštatoval, že „vzatie do väzby nebráni nariadeniu neodkladného
opatrenia pre odpadnutie hrozby, nakoľko rozhodnutie o vzatí do väzby má len dočasný charakter".

Žalovaný poukázal na to, že inštitút neodkladného opatrenia možno použiť výhradne vtedy, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery. On je stíhaný väzobne, a preto objektívne nehrozí, že sa
bude k žalobkyni približovať, alebo že ju bude kontaktovať elektronickými prostriedkami, a teda nie je
daná ani potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Žalovaný v dôsledku vydania neodkladného opatrenia
nemá reálnu možnosť informovať sa u o spoločnom mal. synovi M., nakoľko, ako väznená osoba,
nemá možnosť kontaktovať žalobkyňu elektronickými prostriedkami. V tomto prípade nemôže byť daná

potreba bezodkladne upraviť pomery, pretože on môže žalobkyňu, počas trvania väzby, kontaktovať
len veľmi obmedzenými prostriedkami, pričom vydaním uznesenia súd prvej inštancie reálne znemožnil
Žalovanému informovať sa ohľadne spoločného mal. syna M.. Súd prvej inštancie nesprávne právne
posúdil predložené dôkazy, a to najmä komunikáciu medzi žalobkyňou a ním, z ktorej je zrejmé, že
žalobkyni rozhodne nehrozí žiadna ujma na jej fyzickej integrite. Žalobkyňa s ním udržiavala milostný

pomer aj počas toho, ako spolu komunikovali spôsobom, ktorý vyplýva z predloženej vzájomnej
komunikácie, pričom pokiaľ žalobkyňa mala záujem požívať výhody z prítomnosti žalovaného, žiadne
kroky voči jeho osobe nepodnikala. Mal za to, že ide o účelové konanie žalobkyne, ktoré súvisí s tým,
že podala na Mestský súd Bratislava II návrh na zverenie spoločného mal. syna M. do jej osobnej
starostlivosti s tým, že on bude mať právo stretávať sa s mal. M. len v stanovených termínoch. Vec je

vedená pod sp. zn. 28P/ 7/2025.

3. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla aby odvolací súd odvolanie
žalovaného zamietol ako nedôvodné a v celom rozsahu potvrdil napadnuté uznesenie. Mala zato, že
odvolanie je účelové a neobsahuje relevantné právne argumenty, ktoré by mohli viesť k zmene alebo

zrušeniu uznesenia. Súd riadne zhodnotil predložené dôkazy a umožnil žalovanému vyjadriť sa a preto
jeho tvrdenie o porušení práva na obhajobu nie je podložené. K námietkam nesprávnych skutkových
zistení uviedla, že dôkazy boli vyhodnotené v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov podľa
§ 220 C.s.p.. Súd vykonal dostatočný dôkazný proces a jeho závery nie sú arbitrárne. Žalovaný len
opakuje svoju subjektívnu interpretáciu skutkového stavu, ktorá však nie je podporená dôkazmi. Súd

prvej inštancie tiež správne aplikoval príslušné právne normy a vyvodil závery na základe skutkového
stavu. Žalovaný nepreukázal žiadnu konkrétnu právnu chybu v odôvodnení rozsudku a nepreukázal
dôvody na jeho úspech, keď v odvolaní len opakuje námietky, ktoré už boli v konaní vyvrátené.
3.1. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 11.4.2025 žalobkyňa predložila dôkazný materiál
vo forme emailovej komunikácie so žalovaným po jeho prepustení z väzby dňa 26.3.2025. Uviedla, že

z obsahu komunikácie vyplýva porušovanie zákazu šikanózneho správania a nevhodnej komunikácie,
ako aj opakované prejavy psychického nátlaku, manipulatívneho správania, ktoré u nej ako matke a
zákonného zástupcu maloletého vyvolávajú dlhodobý stres a pocit ohrozenia.
4. Žalovaný nevyužil svoje právo a repliku nepodal.
5. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a

§ 380 ods. 1 C.s.p. (výrok I., závislé výroky II., IV.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel
k záveru, že odvolanie žalovaného nemožno priznať úspech.
6. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6.1. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6.2. Podľa § 325 ods. 2 písm. g), h) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä,
aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená; aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej

telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
6.3. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.
6.4. Podľa § 330 ods. 1 C.s.p. súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.6.5. Podľa § 330 ods. 2 C.s.p. ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie,
ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
6.6. Podľa § 337 ods. 1 C.s.p. ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak

navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
6.7. Podľa § 337 ods. 2 C.s.p. súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet
konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného

stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
7. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej
úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude
ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie
neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností
potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné

opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov
medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel
inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať
dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť
len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to

aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti;
keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou
úplnosti skutkových zistení.
7.1. Predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. g), písm. h) C.s.p
sú splnené už v prípade, ak je osvedčené, že konaním osoby, ktorej sa má obmedzenie uložiť, môže

byť (potenciálne) ohrozená telesná alebo duševná integrita dotknutej osoby (navrhovateľa). V týchto
prípadoch je účelom neodkladného opatrenia poskytnúť dotknutej fyzickej osobe ochranu, ak existujú
závažné dôvody domnievať sa, že môže byť (je) ohrozený jej život, zdravie, jej telesná alebo duševná
integrita, osobná sloboda, bezpečnosť alebo sexuálna integrita, s cieľom zabrániť akejkoľvek forme
rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie,

sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Uvedená právna
úprava vychádza z účelu a cieľa Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12.
júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach (Ú. v. EÚ L 181/4, 29. 6.
2013), vyjadreného v odseku 6 Preambuly citovaného Nariadenia.
8. V preskúmavanej veci odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňou boli dostatočne osvedčené

okolnosti, ktoré odôvodňovali záver, že pre nevyhnutnú ochranu jej práv je potrebné nariadiť neodkladné
opatrenie tak, ako sa ho v konaní domáhala. Násilie je následkom ľudského konania, ktoré je
cieľavedomé, t.j. je zámerné a je ním každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo
nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Zastrašovanie,
slovné vyhrážky a psychické násilie priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka.

Žalobkyňa hrozbu nebezpečného správanie zo strany žalovaného, ako aj stav, ktorý neznesie odklad,
hodnoverne osvedčila konkrétnymi tvrdeniami o nebezpečných prejavoch správania žalovaného v opise
rozhodujúcich skutočností v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj v doplnení návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 20.1.2025, ktoré podložila Potvrdením o oznámení zo
dňa 07.11.2024 na Obvodnom oddelení PZ Dúbravka vedenom pod č. ORP-P-459/BAIV-OPP2-2024,

Trestným oznámením zo dňa 25.11.2024 na Obvodnom oddelení PZ Dúbravka vedené ako doplnenie
k pôvodnému oznámeniu pod č. P-459, Doplnením k Trestnému oznámeniu zo dňa 11.12.2024 na
Obvodnom oddelení PZ Dúbravka, Žiadosťou adresovanou Okresnej prokuratúre Bratislava zo dňa
17.12.2024 evidovaná pod č. 1Pn 618/24/1104-3 s prílohami, Doplnenie k žiadosti adresovanou
Okresnej prokuratúre Bratislava zo dňa 5.1.2025, Správou o dopravnej nehode zdieľanej Políciou

Slovenskej republiky - Bratislavský kraj na sociálnej sieti Y. dňa 07.01.2025. Žalobkyňa tak osvedčila
zásah do jej osobnostnej integrity takej intenzity, že možno dôvodne predpokladať pokračovanie
žalovaného v jeho rizikovom správaní alebo stupňovanie jeho závažnosti. Opodstatnenosť nariadenia
neodkladného opatrenia bola žalobkyňou podložená konkrétnymi a relevantnými okolnosťami na
základe ktorých tak možno nadobudnúť presvedčenie, že žalobkyňa môže byť v blízkej budúcnosti

vystavená hrozbe agresívneho verbálneho alebo fyzického ataku zo strany žalovaného. Ak vzhľadom
na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že v predmetnej veci v časti, v ktorej súd
žalovanému zakázal približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 3 metrov a v časti
navrhovaného neodkladného opatrenia, ktorým súd nariadil žalovanému zdržať písomnej, telefonickejalebo elektronickej komunikácie voči žalobkyni alebo inými prostriedkami kontaktovať žalobkyňu (výrok
I. vyhovujúca časť) zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú
dané, pretože sú splnené podmienky, pre ktoré je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu jeho

záverom nie je čo vytknúť. Prijatý záver o dôvodnosti nariadenie neodkladného opatrenia dostatočne
podrobne a zrozumiteľne vysvetlil (pozri odsek 10., 11. odôvodnenia napadnutého uznesenia).
Odôvodnenie odvolaním napadnutého uznesenia dalo odpoveď na skutkovo a právne relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany žalobkyne, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo bolo
v tejto časti navrhovaného neodkladného opatrenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v

plnom rozsahu vyhovené. Zároveň je odvolací súd toho názoru, že prvoinštančný súd svoje rozhodnutie
v celom rozsahu v tejto časti patričným spôsobom odôvodnil v zmysle § 220 ods. 2 C.s.p. s poukazom
na § 234 ods. 2 C.s.p., na ktoré odôvodnenie poukazuje i odvolací súd a s ktorým sa stotožňuje (§ 387
ods. 2 C.s.p.), pričom námietky žalovaného nepovažoval za dôvodné.
9. Spochybniť vecnú správnosť záveru súdu prvej inštancie nie je schopná odvolacia námietka
žalovaného, že súd prvej inštancie nesprávne skutkovo zistil skutočnosti ohľadom údajného

prenasledovania žalobkyne, keď posúdenie otázky hrozby násilia voči žalobkyni a potreby uloženia
zákazu priblíženia sú nesprávne a vychádzajú z nesprávnych skutkových zistení a ani námietka o
účelovom správaní žalobkyne (pozri odsek 2, 2.1.,).
9.1. Pre účely nariadenia neodkladného opatrenia nie je nevyhnutné, aby násilné správanie bolo
jednoznačne a spoľahlivo preukázané (čo bez riadne vykonaného dokazovania ani nie je možné),

ale postačuje osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia, povinnosť ktorú si žalobkyňa splnila nielen
tvrdeniami uvedenými v návrhu, v doplnení návrhu, ale aj predloženými dôkazmi (Potvrdením o
oznámení zo dňa 07.11.2024 na Obvodnom oddelení PZ Dúbravka vedenom pod č. ORP-P-459/
BAIV-OPP2-2024, Trestným oznámením zo dňa 25.11.2024 na Obvodnom oddelení PZ Dúbravka
vedené ako doplnenie k pôvodnému oznámeniu pod č. P-459, Doplnením k Trestnému oznámeniu zo

dňa 11.12.2024 na Obvodnom oddelení PZ Dúbravka, Žiadosťou adresovanou Okresnej prokuratúre
Bratislava zo dňa 17.12.2024 evidovaná pod č. 1Pn 618/24/1104-3 s prílohami, Doplnenie k žiadosti
adresovanou Okresnej prokuratúre Bratislava zo dňa 5.1.2025, Správou o dopravnej nehode zdieľanej
Políciou Slovenskej republiky - Bratislavský kraj na sociálnej sieti Y. dňa 07.01.2025. Žalovaný v
odvolacom konaní neosvedčil, že by sa vulgárneho a fyzického násilia voči žalobkyni nedopustil, a

teda nevyvrátil dôvodné podozrenie z násilia smerujúceho voči žalobkyni, resp. podozrenie z ohrozenia
telesnej alebo duševnej integrity žalobkyne. Žalobkyňa naopak predložila vyššie citovaného dôkazy
osvedčujúce dôvodné podozrenie z násilného správania sa žalovaného voči nej a preto sú námietky
o nesprávnych skutkových zisteniach právne irelevantné. Žalovaný žiadnym právne relevantným
spôsobom dôkazy predložené navrhovateľkou nevyvrátil a jeho argumenty o nesprávnych skutkových

zisteniach zostali len v rovine nepodložených tvrdení rovnako ako ničím nepodložené tvrdenia, že on
naopak žalobkyni bol dlhodobo nápomocný, pomáhal jej s rôznymi opravami, aktívne sa podieľal na
starostlivosti o mal. M. a so žalobkyňou udržiaval intímny vzťah. Odvolací súd vzhľadom na uvedené
zastáva názor, že argumenty žalobkyne o správaní sa žalovaného k nej vychádzajú z reálnych dôkazov
a preto námietky žalovaného o účelovom konaní žalobkyne bez ďalšieho neobstoja.

10. Žalovaný namietal, že je stíhaný väzobne, a preto objektívne nehrozí, že sa bude k žalobkyni
približovať, alebo že ju bude kontaktovať elektronickými prostriedkami, a teda nie je daná ani potreba
bezodkladnej úpravy pomerov (pozri odsek 2.1.).

10.1. Odvolací súd má zato, že aj tieto námietky žalovaného sú nedôvodné. Samotná skutočnosť, že

žalovaný je v inej trestnej veci stíhaný väzobne neznamená, že neboli splnené podmienky pre nariadenia
neodkladného opatrenia (pozri odsek 11.). Naviac žalovaný môže byť bez tohto aby to žalobkyňa
vedela a mohla ovplyvniť na základe svojej žiadosti prepustený z väzby na slobodu, rovnako môže
písomnekontaktovaťžalobkyňu apretojepotrebnéabyjejbolaposkytnutáochranaformounariadeného
neodkladnéhoopatrenia.Zobsahuspisuvyplýva,žekuvedenémuajdošloažalovanýboldňa26.3.2025

prepustení z väzby, ktorá skutočnosť ale nemá vplyv na argumentáciu odvolacieho súdu s poukazom
na ustanovenie § 329 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

11. Ďalšími námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní (pozri odsek 2., 2.1.) sa odvolací súd

nezoberal, keď tieto nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci a nemajú žiadny vplyv
na nariadenie neodkladného opatrenia. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína a
odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadnedostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto

aspektu je plne realizované právo strán konania na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II.
ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05).

12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo
výroku ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie (výrok I.) podľa § 387 ods.1 a 2 C.s.p. ako vecne

správne potvrdil vrátane závislých výrokov (II., IV.).

12.1. O náhrade trov konania (výrok II.) súd prvej inštancie správne rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 C.s.p.
vzhľadom na pomer úspechu strán sporu s poukazom na ustanovenia § 337 ods. 1,2 C.s.p. rovnako
správne súd prvej poučil žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej voči žalobkyni (výrok IV.).

13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 C.s.p. V odvolacom konaní bola plne úspešná žalobkyňa preto by jej vznikol nárok na
náhradu trov odvolacieho konania. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na
základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila
záujem, bola v konaní pasívna a podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne trovy nevznikli.

Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku
alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa
obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového
poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov
konania nepriznáva (pozri Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp.

zn. 7 Cdo 14/2018). Vzhľadom na uvedené, keďže z obsahu vyplýva, že žalobkyni v odvolacom konaní
trovy nevznikli, rozhodol odvolací súd tak, že žalovaná nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov
odvolacieho konania, a preto už o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. nebude
potrebné rozhodnúť súdom prvej inštancie.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).