Rozsudok – Pracovné právo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. máj 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoPr/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121207089
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2121207089.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr.

Eva Behranová a JUDr. Dominika Horváthová, v spore žalobcu: Bekaert Hlohovec, a.s., so sídlom
Mierová 2317, Hlohovec, IČO: 36 234 052, zastúpeného advokátskou kanceláriou: Prosman & Pavlovič,
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovaným: 1.
A. B., nar. XX.X.XXXX, adresa C. XXX, zastúpenému advokátom: JUDr. Dalibor Pavelka, so sídlom
Pribinova 46, Hlohovec, 2. DUX, s.r.o., so sídlom Roľnícka 323, Bratislava – mestská časť Vajnory,
IČO: 35 744 952, zastúpenému advokátom: JUDr. Andrej Terem, so sídlom Karadžičova 8/A, Bratislava
– mestská časť Ružinov, o náhradu škody 50.000,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. PN-7Cpr/10/2021-449 zo dňa 1.10.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému 1 nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

III. Žalovanému 2 p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie nevyhovel žalobe, keď vo výroku rozhodol nasledovne:

I. Žaloba sa zamieta.
II. Súd priznáva žalovanému v prvom rade náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
III. Súd priznáva žalovanému v druhom rade náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

2. Právne prvoinštančný súd vec posúdil na základe aplikácie ust. § 179 ods. 1 a 2 Zákonníka práce
(zák. č. 311/2001 Z.z. – ďalej aj len ZP), § 269 ods. 2, § 373, § 376, § 378, § 379 Obchodného zákonníka
(zák. č. 513/1991 Zb. – ďalej aj len ObZ).

3. Pri rozhodovaní prvoinštančný súd vychádzal zo skutkového stavu ako ho zistil z vykonaného
dokazovania,keďskonštatoval,žežalobcavprávnompostavenízamestnávateľauzatvorilsožalovaným
1) v právnom postavení zamestnanca pracovnú zmluvu dňa 29.09.2010 s dohodnutým nástupom do
práce dňa 01.10.2010 a druhom práce výrobný operátor B a miesto výkonu práce Bekaert Hlohovec,
a.s. Pracovný pomer bol dohodnutý na neurčitý čas.

4. Žalobca si v spoločnosti KPMG dal vypracovať analýzu týkajúcej sa spotreby JUMBO blokov v období
od marca do septembra 2021, kedy kľúčová osoba (žalovaný 1) - pozn. súdu) väčšiu časť obdobia bola
na dovolenke s následným ukončením pracovného pomeru JUMBO bloky za zmenu počas obdobia od
marca do septembra 2021 sa rovná 5 % prípadov. Tento údaj v podstate zodpovedá pomeru určenémuza smeny v roku 2020, kedy kľúčová osoba nebola prítomná. Podľa analýzy počas zmien, kedy bola
prítomná kľúčová osoba v roku 2020 v 34 % zmien došlo k využitiu JUMBO blokov v počte 4 a viac
blokov za zmenu. Bez prítomnosti kľúčovej osoby v roku 2020 došlo k využitiu počtu JUMBO blokov za

zmenu vo výške 4 a viac blokov v 4 % zmien a v roku 2021 v 9 %.

5. Uznesením Krajského riaditeľstva PZ v Trnave, odbor kriminálnej polície zo dňa 02.04.2020, ČVS:
KRP-39/2-VYS-TT-2021 došlo k prerušeniu konania vo veci pokračovacieho obzvlášť závažného
zločinu krádeže spolupáchateľstvom na tom skutkovom základe, že neznámy páchateľ, zamestnanec

spoločnosti Bekaert Hlohovec, a.s. počas nočných zmien v období od 23.01.2019 do 14.03.2021 z
areálu spoločnosti Bekaert Hlohovec, a.s. Mierová 2317, Hlohovec, konkrétne z haly označenej ako
P1 neoprávnene vyvážal zinok uskladnený v hale na dvoch rôznych miestach, a to konkrétne pri
bráne na začiatku odvíjacieho poľa pozinkovacej linky T2, kde bol uskladnený zinok v podobe ingotov
- 25 kg tehličiek zviazaných do blokov, každý blok o hmotnosti približne 1 tona a pri elektrolytickej
pozinkovacej linke, kde bol uskladnený zinok v podobe tzv. JUMBO blokov - každý blok o hmotnosti

približne 1,4 tony, zinok naložil na jeden z dvoch vysokozdvižných vozíkov č. P1-14 a číslo P1-03
pridelenýchprelinkuT2,avyviezolhozhalykoploteniusosusednýmpozemkom,kdesanachádzaareál
bývalého výrobcu nábytku Mier, zinok ponad oplotenie vyklop na uvedený susedný pozemok, odkiaľ
ho na nezistenom dopravnom prostriedku odviezol minimálne jeden ďalší neznámy páchateľ, pričom
ku krádežiam dochádzalo nasledovne (pod bodom 1-92 popísané jazdy vysokozdvižným vozíkom), čím

páchatelia spôsobili spoločnosti Bekaert Hlohovec, a.s. so sídlom Hlohovec, Mierová 2317, IČO: 36
234 052 škodu krádežou vo výške 1.153.050,- Eur. V závere uznesenia vyšetrovateľ konštatuje, že na
základe doposiaľ vykonaných dôkazov a zabezpečených listinných materiálov, konkrétne výsluchom
svedka (25 svedkov - poznámka súdu), prepisov záznamov telekomunikačnej prevádzky, kamerových
záznamov z areálu Bekaert Hlohovec, a.s., záznamov k pohybu VZV č. P1-14 a P1-03 a ďalších

podkladov, rovnako ani z vyjadrení od KTP Group s.r.o., SG servis SK s.r.o., sa nepodarili zistiť
relevantné skutočnosti, ktoré by oprávňovali vzniesť obvinenie voči konkrétnej osobe.
Krajská prokuratúra Trnava uznesením zo dňa 08.06.2022 KV24/21/2200-29 sťažnosť voči vyššie
uvedenému uzneseniu zamietla, pretože sťažnosť nie je dôvodná. V uznesení prokurátorka Krajskej
prokuratúry v Trnave okrem iného uviedla, že na videozáznamoch nie je možné vzhľadom na kvalitu

záznamu a vzdialenosť objektu od kamery stotožniť vodiča VZV, pričom samotné úložisko tzv. JUMBO
blokov, ktoré boli odcudzené najčastejšie nie je pod priamym dohľadom kamery. Zo zabezpečených
dôkazov v rámci prípravného konania nevyplýval dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala
určitá osoba, resp. tvrdenie o spáchaní stíhaného skutku A. B. nebolo po vyhodnotení dokazovania
podložené žiadnymi dôkazmi, teda sa nezistili skutočnosti, ktoré by dostatočne odôvodňovali v danej

veci postup podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku.

6. Žalobca v právnom postavení odberateľ uzavrel dňa 27.09.2012 so žalovaným 2) v právnom
postavení poskytovateľa Zmluvu o poskytovaní bezpečnostných služieb, predmetom ktorej, okrem
iného, bola ochrana objektu - areál spoločnosti Bekaert Hlohovec, a.s. na ulici Mierová 2317 v

Hlohovci (ďalej ako „chránený objekt“), ako aj ochrana majetku, zariadení a osôb nachádzajúcich
sa v chránenom objekte odberateľa. Účelom poskytovania služby je najmä zamedziť, aby v
chránenom objekte dochádzalo k protiprávnym činnostiam, zamedziť vstup/vjazd nepovolaných osôb/
motorových vozidiel z/do chráneného objektu, udržiavať verejný poriadok v chránenom objekte a
odobrať veci z protiprávnej činnosti a iných protiprávnych konaní v súlade so zákonom. V bode II.

5 sa strany dohodli, že poskytovateľ bude realizovať službu strážením v zmysle §8 písm. e) zákona
a podľa požiadaviek odberateľa, obchôdzkami v zmysle § 8 písm. d) zákona a podľa požiadaviek
odberateľa, prevádzkovaním zabezpečovacieho a poplachového systému, kontrolovaním oprávnenosti
vstupu a výstupu osôb a kontrolovaním ich batožín, kontrolovaním oprávnenosti vjazdu a výjazdu
motorových vozidiel a kontrolovaním ich nákladu, kontrolovaním nenarušiteľnosti chráneného objektu

a jeho jednotlivých častí, aktívnou participáciou na riešení a objasňovaní neoprávneného vniknutia
do chráneného objektu, neoprávneného vynášania vecí z chráneného objektu a iných protiprávnych
činností, vykonávaním nevyhnutných opatrení na zamedzenie alebo zníženie škodlivých následkov
protiprávnych činností, plnením si ohlasovacej povinnosti v súvislosti s výkonom služby voči orgánom
verejnej správy a voči odberateľovi, priamym riadením a kontrolou týchto činností. V prílohe č. 2 zmluvy

- výkon strážnej služby na strane 12 sú uvedené všeobecné poznámky k výkonu bezpečnostnej služby-
pohyb VZV nasledovne: je potrebné kontrolovať pohyb VZV po vonkajšom areáli Bekaert Hlohovec, a.s.
„pozotmení“apočasvíkendu-skontrolovať menovodiča,osobnéčíslo,prevádzkuadôvodpohybuVZV
po vonkajšom areáli- informácie poslať v dennom hlásení. Dodatkom č. 6 k predmetnej zmluve došlomedziodberateľomslužby(vdodatkuč.6nazvanýakoobjednávateľ-poznámkasúdu)aposkytovateľom
služby k dohode týkajúcej sa okrem iného rozšírenia služieb poskytovateľa. Predmetom zmluvy je i
výkon strážnej služby formou ochrany osoby (...),

l) komunikovaním s vodičmi, ktorí vstupujú do areálu objednávateľa nasledovne:
1. pracovník bezpečnostnej služby pri príchode/vstupe do kancelárie logistiky upozorní vodiča, aby si
pripravil kompletné doklady na nakládku alebo vykládku,
2. navigovanie na a z parkoviska pre nákladnú prepravu,
m) riadením premávky na nákladnej vrátnici, riadenie vjazdu a výjazdu nákladných vozidiel na hornej a

dolnej váhe podľa potreby, vrátane aktívnej spolupráce v prípade neočakávaných udalostí,
n) vypĺňaním súborom a vážením v systéme VAS pri vykládke tovaru, pričom pre túto činnosť je
potrebné, aby pracovník poskytovateľa ovládal prácu na PC.

7. Žalovaný 2) vykonal v období od 01.10.2012 do 31.11.2012 bezpečnostný audit, výsledky ktorého
zhrnul v správe zo dňa 22.11.2012, a podľa ktorej navrhol opatrenia - doplniť kamerový systém ďalšími

kamerami tak, aby sa dosiahla dostatočnosť kamerového vyťažovania rizikových miest a bodov objektu
(najmä perimeter objektu, vstupy do objektu, sklady s finančne náročnými materiálmi a výrobkami). Vo
vzťahu k počtom strážnikov v smene a ich pracovnej náplni nie je možné vykonať preverenie signálu
EZS (elektronická zabezpečovacia signalizácia- poznámka súdu) najmä objektov mimo hlavný areál
spoločnosti Bekaert Hlohovec, a.s. v súlade s uvedeným zákonom bez toho, aby strážnici neopustili

stanovištiaaneprestalivykonávaťuloženéčinnosti,pričomnemajúdopravnémožnosti,akosanamiesto
signálu dopraviť. K stavu oplotenia žalovaný 2) v správe konštatoval, že stav oplotenia perimetra objektu
je na viacerých miestach v nevyhovujúcom stave, nepoužívané vstupy (staré brány) nie sú dostatočne
zabezpečené, osvetlenie na rizikových miestach je nedostatočné, v objekte sú nezakryté šachty a
kanály, komunikácie, po ktorých sa vykonávajú obchôdzky sa pri daždi nedajú využívať. K ochrane

neoplotených skladov v objekte uviedol, k možnosti zabráneniu neoprávnenému vstupu do priestorov
valcovaného drôtu a iného skladového materiálu, ktorý je voľne uložený v objekte, prípadne uložený na
viacerých miestach v objekte, že k zabráneniu vstupu nie je možné z dôvodu pohybujúcich sa výrobno-
prevádzkových zamestnancov po areáli v denných a nočných pracovných smenách. Na tieto činnosti nie
sú vytvorené dostatočné podmienky z dôvodu vyťaženosti zamestnancov fyzickej ochrany na strážnych

stanovištiach. A to neumožňuje stálu kontrolu skladových priestorov.

8. Listom zo dňa 03.12.2012 zaslal žalovaný 2) žalobcovi vyhodnotenie bezpečnostnej situácie a
systému ochrany Bekaert Hlohovec, a.s. a návrh opatrení, v ktorom žalovaný 2) okrem iného
navrhoval zvýšenie počtu pracovníkov strážnej služby, odporúčal bezpečnostný audit tokov: vstupných

a výstupných materiálov a tovarov, systém ich skladového hospodárstva, vystavovania dodacích listov
a faktúr, ich likvidácia, pohyb, nakládka, vykládka vozidiel.

9. Z výsluchu svedka D. C., rodinného príslušníka konateľa žalovaného 2) prvoinštančný súd zistil, že
svedok sa zúčastnil stretnutia, ktoré sa malo konať 12.októbra 2021 v priestoroch žalobcu. V rámci tohto

stretnutia bol uplatnený voči žalovanému 2) nárok na náhradu škody. Svedok sa na stretnutí spýtal na
okolnosti vzniku škody, konkrétne sa to spýtal pána E. (štatutárny zástupca žalobcu - pozn. súdu), ako
dlho mali trvať straty zinku, na čo odpovedal, že to malo byť približne 27 mesiacov. Uvedeného stretnutia
sa zúčastnil štatutárny zástupca žalovaného 2), právny zástupca žalobcu pán B., pán E., pán F. a ešte
nejaký pán a kolega pána B.. Záznam z predmetného stretnutia nebol.

10. Z výsluchu svedkyne G. B. súd prvej inštancie zistil, že pracovala u žalobcu od roku 2006 do
roku 2021 a v pracovnoprávnom pomere bola so žalovaným 2) od roku 2012 do roku 2021. Na pozícii
veliteľky objektu mala na starosti chod SBS, rozpis služieb, komunikáciu so žalobcom a so svojim
nadriadeným a operatívne riešenie problémov, ktoré vznikli. Na vrátnici mala na starosti kontrolu osôb,

zápis príchodov a odchodov do počítača, zápis prichádzajúcich a odchádzajúcich áut, dychové skúšky,
kontrolu detektorov kovov, vrátnica bola zároveň aj ohlasovňou požiaru, t. j. PCO. Pracovníci žalovaného
2) počas pracovnej doby na osobnej vrátnici kontrolovali príchod a odchod osôb, robili dychové skúšky,
kontrolu detektorom kovov. To bolo v čase, keď ľudia prichádzali do práce od 05.30 hod. do 06.00 hod. V
čase, keď ľudia odchádzali z práce, t. j. po šiestej hodine, bola kontrola detektorov kovov, zápis vozidiel,

kontrola odchádzajúcich vozidiel a na turnikete robil vrátnik len do siedmej, potom sa presunul z vrátnice
č. 6, t. j. vrátnica pri administratívnej budove na vrátnicu č. 1, kde je ohlasovňa požiarov. Pokiaľ ide o
večernú smenu, príchod osôb bol približne od 17.30 hod., pričom pracovníci žalovaného 2) vykonávali
rovnaké činnosti ako pred rannou smenou, to znamená kontrolovali osoby prichádzajúce, odchádzajúce,prichádzajúce a odchádzajúce autá, kontrolovali tašky, robili dychové skúšky, o 19.00 hod. pracovník
prešiel z turniketu na osobnú vrátnicu č. 1, o 20.45 hod. sa zamestnanec znova presunul z vrátnice č. 1
na vrátnicu č. 6 a tam kontroloval ľudí a znova okolo 22.30 hod. alebo 23.00 hod. sa vrátnik presunul

z vrátnice č. 6 na vrátnicu č. 1 a robili sa obchôdzky. Obchôdzky robili štyria ľudia v noci sa prestriedali
a vrátili sa okolo 04.30 hod., aby sa mohli presunúť na svoje pôsobisko. Osobná vrátnica bola od 20.00
hod. do 24.00 hod. obsadená jedným človekom. Rozpis služieb bol robený tak, aby jedna osoba stále
nebola na tej istej vrátnici okrem veliteľa smeny.

11. Z výsluchu svedka H. F., bývalého člena predstavenstva žalobcu prvoinštančný súd zistil, že potom,
čo žalobca dostal oznámenie, svedok spolu s pánom E. a ďalším členom predstavenstva, ktorý je
v Belgicku, sa snažili zistiť osoby, ktoré spôsobili škodu a rozsah škody. V tom čase svedok mal v
spoločnosti na starosti financie. Oslovili externú spoločnosť, ktorá im mala pomôcť pri vyšetrovaní
škodovej udalosti tým, že overili všetky údaje, robili rozhovory so všetkými zamestnancami, stanovili
výšku škody a okruh najpravdepodobnejšie zapojených osôb. Externá spoločnosť určila dve osoby, ktoré

bolizapojenédokrádeže.Prvúverziuponúklavjúli2021,kdeuviedlarozsahazapojenéosobyažalobca
potom podnikol právne kroky. Pozrel sa na zmluvu so žalovaným 2), zistil veľké nedostatky v plnení
zmluvy,pretoževzmluvejeexplicitneuvedené,žežalovaný2)máhlásiťpohybvysokozdvižnýchvozíkov
pozotmení.Potomasitrikrátžalobcamaldiskusiusmajiteľomspoločnostižalovaného2),ktorýžalobcovi
nebol schopný poskytnúť kópiu poistnej zmluvy alebo poistný certifikát, ktorý by mal obsahovať výšku

poistnéhokrytia,pretožeplánomsvedkabolo,abyškodabolauhradenázpoistnejzmluvyžalovaného2),
na čo majiteľ žalovaného 2) mu oznámil, že poistnú zmluvu zrušil. Spoločnosť KPMG spravila štatistickú
analýzu, kde zistili, ktoré dni vysokozdvižný vozík bol pri plote, keď sa stala krádež a dokázali to spojiť
s možnými zápismi o nadspotrebe, zároveň sa im podarilo identifikovať dvoch zamestnancov, boli to
jediné dve osoby, ktoré boli pri všetkých prípadoch, keď sa stala krádež, to znamená, keď bol vozík blízko

plotu a ktoré podľa dochádzkového systému boli v areáli počas celej tej doby. Takto spojenými údajmi
sa podarilo „vytvoriť reťaz zodpovednosti, kde na základe výpočtu kontrolného, koľko váži jeden blok,
sa podarilo spojiť s tým výpočtom nadspotreby (...), tým pádom sa podarilo zastabilizovať výšku škody“.

12. Z výsluchu svedka I. A. E. - štatutárneho zástupcu žalobcu prvoinštančný súd zistil, že okrem KPMG

analýzy robili aj vlastnú analýzu údajov vysokozdvižných vozíkov, keďže majú GPS, pričom našli 92 dní
v priebehu tohto obdobia, kedy sa vozík nachádzal, resp. chodil z individuálnych skladov, ktoré boli dva,
v jednom boli uložené menšie bloky, v druhom Jumbo bloky. Na dvore sa vyskytovali len dva vozíky z
konkrétnej dielne a spätnou analýzou našli iba vozík, ktorý všeobecne chodil po areáli, akoby hľadal
nejaké miesto, kade sa dá prehodiť materiál. Žalobca dokáže vytrasovať vozík, keď išiel smerom k plotu,

keď viezol materiál a takisto vie vytrasovať, keď sa vracal späť, a to s presnými časmi. Zo záberov
kamier nie je priamy záber na tvár človeka, vtedy sa nosili aj rúška, ale je jeden prípad z 25.02., kde
boli vykonané tri jazdy smerom k plotu a štvrtou jazdou priviezol vozík materiál na linku a vystúpil z tej
káry pán B.. Na otázku, prečo žalovaný 2) bol žalobcom kontaktovaný až šesť mesiacov po údajnej
identifikácii protiprávnej činnosti, svedok uviedol, že toto bolo odkonzultované s vyšetrovateľmi. Vtedy

prebiehalo vyšetrovanie, boli aj sledovačky, trvalo to x mesiacov. Na otázku, prečo vznik údajnej škody
zistil žalobca až po 27 mesiacoch, svedok uviedol, že žalobca má interný systém, linka má veľa vstupov
a výstupov, konkrétne táto linka robí 60 tisíc ton materiálu do roka a úbytok zinku v priebehu 12 mesiacov
z celkového množstva predstavuje približne 200 ton, čiže 200 ton zo 60 tisíc ton je v rámci nejakej
normálnej tolerancie. Na otázku, prečo žalobca, keď poznal z anonymného oznámenia deň nasledujúcej

krádeže, sa nespojil so žalovaným 2), ktorá má detektívnu službu a mohla odhaliť páchateľa a zabrániť
krádeži, svedok uviedol, že tento skutok trval dva a pol roka, keď uvedenú udalosť oznámili na polícii,
policajti uviedli, aby nekonali nijakým spôsobom, oni nasadili operatívcov a boli nachystaní pri tých
ďalších akciách chytiť páchateľov pri čine. Na otázku, odkedy mal k dispozícii záznamy GPS trackingu
vysokozdvižných vozíkov, uviedol, že to bolo už pred sledovaným obdobím. Na otázku, prečo neposkytol

tieto záznamy GPS žalovanému 2), keď už bolo jasné, kadiaľ chodí vysokozdvižný vozík a bolo možné
zabrániť krádeži, svedok uviedol, že systém nebol zakúpený na tento účel, bol zakúpený softvér ako
balík, ale keď už je nejaké podozrenie, dá sa to dopátrať, ale online sledovať 70 vozíkov je nemožné. Na
otázku, ako sa žalobca postavil k informáciám uvedeným v anonymnom oznámení, že ďalšia udalosť
(krádež) by mala nastať 14.03. alebo 18.03., štatutárny zástupca uviedol, že tomu anonymu spočiatku

neverili.

13. Z výsluchu štatutárneho zástupcu žalovaného 2) súd prvej inštancie zistil, že objekt žalobcu sa
nachádza na Mierovej ulici, je to areál, ktorý je súvisle oplotený a mimo tohto areálu žalovaný 2)zabezpečoval stráženie objektov vínny sklad, ktorý sa nachádza 400 metrov od ohraničeného areálu
na ulici Františka Lipku a potom objekt vodáreň, ktorý sa nachádza 3 km od areálu žalobcu. Žalovaný
2) tieto objekty strážil ako objekty vo vonkajšom areáli, bol tam pult centrálnej ochrany, teda v prípade

poplachu vykonával výjazd do tohto objektu. Čiže išlo o dva objekty, ktoré v zmluve neboli definované
a išlo o vonkajší areál spoločnosti Bekaert. V roku 2012, keď bola uzatvorená zmluva, materiál na
galvanizovanie sa navážal z vínneho skladu, čiže nebol uložený voľne na ploche, ako to bolo o tri alebo
štyri roky neskôr. Čiže tovar sa navážal z vínneho skladu do galvanizovne vysokozdvižnými vozíkmi,
voľne chodil cez nákladnú vrátnicu. Žalovaný 2) namietal takýto postup z dôvodu bezpečnostného

rizika, pretože vodič naložil materiál, prešiel cez nákladnú vrátnicu, strážnik ho skontroloval, odovzdal
kľúče, vysokozdvižné vozíky chodili nepretržite. Neskôr teda žalobca tento postup zrušil a valcovaný
drôt sa navážal do prevádzok na plochu priamo v areáli a odtiaľ sa vozil do prevádzky. Do roku 2012
žalovaný 2) mal k dispozícii v denne smene šesť ľudí, šesť strážnikov, lebo vykonávali aj logistiku,
čiže nerobili len strážnu službu. V roku 2019 tento systém žalobca zrušil a žalovaný 2) mal k dispozícii
troch strážnikov na tri vrátnice. V roku 2019 žalobca zaviedol štvrtú vrátnicu na P3, kam dal žalovanému

2) ďalšieho strážnika. Veliteľ objektu slúžil ako strážnik, ale robil aj niektoré funkcie veliteľa objektu.
Počas dennej smeny veliteľ objektu a počas nočnej smeny veliteľ smeny na osobnej vrátnici vykonávali
ďalšie funkcie, nakoľko to bolo operačné stredisko, ohlasovňa požiaru, pult centrálnej ochrany. Keď
bol spustený poplach, museli ísť na prevádzky overovať, či je poplach alebo nie je poplach, overovať
elektronickézabezpečovaciesystémybudov,kordov,inžinieringu,vínnysklad,vodárne.Keďbolpoplach

vo vodárni, veliteľ objektu stiahol jedného strážnika, zatvoril vrátnicu a musel dvoch strážnikov vyslať
na bicykli alebo taxíkom na vodáreň, aby skontrolovali poplach. Žalovaný 2) pre žalobcu robil aj ďalšie
činnosti, ktoré neboli zahrnuté v zmluve, ako meranie teploty, odoberanie dokladov a pod. Ďalej na
nákladnej vrátnici žalobca vykonával špedíciu do 17.00, 18.00 hod., vtedy odišli zamestnanci preč, ale
kamióny stále chodili s drôtom, stále navážali tovar a na nákladnej vrátnici podľa zmluvy mal zostať

jeden strážnik, ktorý musel robiť evidenciu do SAP, skontrolovať kamión, skontrolovať doklady, volať
na prevádzku, či tam môže byť vyložený kamión, ak nemôže, kedy môže byť vyložený, všetko toto
kontroloval strážnik z osobnej vrátnice, s ktorým bol strážnik z nákladnej vrátnice v kontakte. Tretia
vrátnica bola vrátnica pri P3, to bola novootvorená vrátnica, kde žalovaný 2) robil ďalšie činnosti naviac,
ktoré neboli zazmluvnené. Boli to činnosti obsluhovania stanice LPG, tam chodili vysokozdvižné vozíky

tankovať. Tam strážnik kontroloval, či je dostatočný tlak, či je dostatok materiálu. Štvrtá vrátnica bola pri
AB budove, bol to v podstate turniket, ktorý fungoval pri príchode a odchode zamestnancov v presne
vymedzených časoch. V nočnom čase, keď nebol turniket v prevádzke, zabezpečoval strážnik z tejto
strážnice obchôdzky. Obchôdzky sa vykonávali od 22.30 hod. do 00.05 hod. a o 00.05 hod. musel
znova sa vrátiť na turniket a obsluhovať prichádzajúcich zamestnancov. Obchôdzka pozostávala z 13

obchôdzkových bodov, ktoré boli presne zaevidované v elektronickom systéme. Pri každom bode musel
sa strážnik očipovať, počas obchôdzky kontroloval, či sa v perimetri nenachádza odložený materiál,
vozidlá, ktoré tam nemajú byť, vysokozdvižné vozíky, ktoré tam nemajú čo robiť. Za obchôdzkovú
činnosť žalovaný 2) dostal od žalobcu pochvalu, pretože bol nájdený odložený zinok. Žalovaný 2)
zorganizoval pátraciu akciu a prichytili páchateľa pri čine. O každej obchôdzke žalovaný 2) viedol

tzv. zvodku denných udalostí, kde bolo zapísané všetko, čo sa zistilo pri obchôdzke, aké závady. O
tom následne pravidelne informoval žalobcu. Štatutárny zástupca žalovaného 2) vykonal pre žalobcu
analýzu bezpečnostných rizík a oboznámil žalobcu s tým, čo by objekt mal obsahovať. Jeho návrhy zo
stranyžalobcuneboliakceptované.Žalovaný2)žalobcovinavrhovalsamostatnúfunkciuveliteľaobjektu,
ktorý by robil manažérske činnosti samostatného strážnika obchôdzkara, ktorý by nerobil nič iné, len

obchôdzky. Sústavne by mohol kontrolovať celý objekt, chodiť na vínny sklad, mohol zabezpečovať
pohotovosť a výjazd na vodáreň, navrhoval funkciu detektíva. Upozorňoval žalobcu, že súčasná ochrana
je nedostatočná. Štyria strážnici na štyri strážne miesta je nedostatočná ochrana. O údajnej škodovej
udalosti sa prvýkrát dozvedel 22.septembra 2021 za prítomnosti pána E., F., A. a advokátov z Prosman
& Pavlovič, kedy na tomto stretnutí žalovaný 2) bol požiadaný o nahradenie škody žalobcom. Na tom

stretnutí bol štatutárnemu zástupcovi ukázaný pohyb vysokozdvižného vozíka, nejaký záznam. Keď sa
pýtal na dôkazy a navrhované riešenia, bolo mu povedané, že žalobca žiada od neho náhradu škody. Na
ďalšom stretnutí 12.októbra bol prítomný aj pán J. C.. Znova žalobca odmietol poskytnúť žalovanému 2)
dôkazyoškodovejudalosti.Zaujímalaichlennáhradaškody.Podľaanonymnéhooznámenia,ktorémalo
dôjsť žalobcovi 12.marca 2021, ďalšie konanie malo nastať 14. a 18.marca, čiže dva dni mal žalobca na

to, aby túto skutočnosť oznámil žalovanému 2), ale on nespravil nič, aby prichytil páchateľa pri čine. Ak
by to vtedy oznámil žalovanému 2), žalovaný 2) mal k dispozícii dostatok síl a prostriedkov a kvalifikáciu
na to, aby pátraciu akciu a páchateľa, ak tam nejaký páchateľ bol a skutok sa stal, prichytil pri čine. Takže
bol to žalobca, ktorý nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Z výsluchu štatutárneho zástupcu ďalejsúdzistil,žeprejazdvysokozdvižnýchvozíkovpodľaprílohy8č.2Zmluvyznamenáprejazdcezvrátnicu,
čiže mimo oplotenie. Pokiaľ ide o kamerový systém, úlohou zamestnancov žalovaného 2) bolo sledovať
kamerové zábery. Ku kamerovým záznamom nemali prístup. To, koľko kamier bude inštalovaných a čo

budú snímať, rozhodoval žalobca.

14. Prvoinštančný súd skonštatoval, že medzi stranami bolo sporné, či žalobcovi vznikla škoda, výška
škody, porušenie povinností zo strany žalovaného 1) a 2), v podstate spornými boli všetky predpoklady,
ktoré by zakladali opodstatnenosť nároku žalobcu na náhradu škody vo výške 50.000 eur.

15. Keďže žalovaný 1) bol v pracovnoprávnom vzťahu so žalobcom a žalovaný 2) v obchodnoprávnom
vzťahu so žalobcom, ich zodpovednosť za údajnú škodu je potrebné skúmať v dvoch odlišných právnych
režimoch.
V prípade žalovaného 1), predpokladom pre vznik zodpovednosti za škodu je podľa § 179 ZP:
- protiprávny úkon

- vznik škody
- príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody
- zavinenie zamestnanca
- existencia pracovného pomeru (pracovnoprávneho vzťahu)
- ku škode musí dôjsť pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením tak, ako to

vymedzuje Zákonník práce.
Predpokladom pre vznik zodpovednosti žalovaného 2) podľa § 373 ObZ je:
- porušenie povinnosti zo záväzku alebo inej právnej povinnosti
- vznik škody
- príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody

16. V oboch prípadov jedným zo spoločných znakov zodpovednosti za škodu podľa pracovného práva
a podľa obchodného práva je vznik škody. Preto sa súd v prvom rade zameral na tento predpoklad,
ktorý medzi stranami počas konania zostal sporný. Škodou sa rozumie skutočná škoda (damnum
emergens) ako majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu

oproti majetkovému stavu pred škodnou udalosťou a ušlý zisk (lucrum cessant) ako zisk, ktorý by bol
poškodený dosiahol, keby nebola nastala škodná udalosť. V danom prípade žalobca tvrdil, že škoda
mu vznikla krádežou zinku, ktorý bol určený na spracovanie. Výšku škody v žalobe uviedol v sume
1.275.252,- eur a v trestnom konaní si uplatnil náhradu škody vo výške 1.153.050,- eur, avšak voči
žalovanému 1) a 2) sa domáhal náhrady škody vo výške 50.000,- eur bez bližšieho vysvetlenia či

vyčíslenia. Žalobca mal skutočnosť, že mu vznikla škoda, zistiť z anonymného oznámenia zaslaného
mailom, ktorý však súdu nikdy nepredložil. Na základe anonymného oznámenia sa mal žalobca
dozvedieť, že po dobu 27 mesiacov v priestoroch sídla žalobcu dochádza k vyvážaniu zinku z areálu
žalobcu na neznáme miesto. Po obdržaní anonymného oznámenia začal žalobca robiť analýzu spotreby
zinku, preskúmavať kamerové záznamy a analyzovať zmluvu so žalovaným 2). Z analýzy spotreby

zinku, ktorú si dal vypracovať prostredníctvom externej firmy, vygeneroval osobu žalovaného 1), ktorý
mal byť v účastný na smenách, počas ktorých dochádzalo k spotrebe JUMBO blokov v počte 4 ks
a viac. Žalovaní 1) a 2) namietali výsledky predmetnej analýzy nakoľko z nej nie je zrejmé, s akými
vstupnými informáciami pracovala externá firma. Žalobca počas konania nepredložil súdu vstupné dáta
a neozrejmil postupy, ktoré by potvrdzovali správnosť uvedených záverov, preto súd s ohľadom na

námietky žalovaných 1) a 2) predmetný dôkaz nemôže akceptovať ako dôkaz preukazujúci tvrdenia
žalobcu o údajnej škode a osobe škodcu. Žalovaný 1) na margo predmetnej analýzy dokonca uviedol
ďalšie závažné skutočnosti týkajúce sa elektronickej evidencie JUMBO blokov pred ich spracovávaním,
a síce že zosnímanie kódu na JUMBO bloku častokrát pre jeho poškodenie nie je možné, preto
pracovníci zosnímajú tzv. „všeobecný kód“ umiestnený na stene kontrolného miesta a do systému

manuálne zadávajú hmotnosť JUMBO bloku podľa odhadu, čím vznikajú nepresnosti. Ďalej žalovaný
1) uviedol, že po každej pracovnej smene sa má pracovník odhlásiť, čo však niekedy zabudne, a
preto sa môže stať, že ďalšia nasledujúca smena používa čítačku neodhláseného pracovníka, čo takisto
následne skresľuje množstvo spotreby JUMBO blokov počas jednotlivej smeny. Žalobca v predloženej
analýze poukazoval na nadspotrebu počas pracovných smien v októbri 2020, ktorých bol účastný

žalovaný 1), pričom z prehľadu smien je zrejmé, že k „nadspotrebe“ zinku malo dôjsť aj počas dennej
smeny, pričom údajné krádeže mali byť realizované v nočných hodinách, táto skutočnosť tak odporuje
žalobcom uvádzaným tvrdeniam, ktorý nadspotrebu zinku počas smien so žalovaným 1) odôvodňuje
jeho krádežou. Na tento protiargument žalovaného 1) žalobca opätovne nijako nereagoval. Samotnýžalobca v žalobe uvádza, že „žalobca má implementované opatrenia na sledovanie spotreby materiálov
nutných pre výrobu, avšak z povahy výroby a procesov s tým spojených nie je možné spotrebu vždy
ideálnemonitorovať“.Štatutárnyzástupcažalobcuvosvojejvýpovediuviedol,že„linkavyrobí60tisícton

materiálu do roka“ v priebehu 12 mesiacov malo dôjsť k odcudzeniu cca 200 ton, pričom pri zohľadnení
vstupných a výstupných odpadov množstvo 200 ton zo 60.000 ton je v rámci normálnej tolerancie.
Z uvedených vyjadrení žalobcu potom nie je zrejmé, na základe akých skutočností dospel žalobca k
záveru, že mu vznikla škoda odcudzením a nie nadspotrebou. Žalobca argumentuje videozáznamami,
z ktorých však nie je zrejmé nič viac a nič menej ako pohyb VZV v rámci prevádzkových budov a mimo

prevádzkových budov. Zo žiadneho záznamu nie je zrejmé, že dochádza ku nelegálnemu vyvádzaniu
JUMBO blokov mimo oplotený areál žalobcu. Podľa žalobcu VZV mal vykonávať trasu k oploteniu, a
tam prehadzovať JUMBO blok, čo bolo žalobcom zistené z údajov GPS, tieto údaje však spochybnil
žalovaný 2) poukazujúc na odchýlky GPS v rozsahu 5-10 metrov.

17.Vneposlednomradeprvoinštančnýsúdzdôraznil,žeškoda,ktorejnáhradysažalobcadomáha,mala

vznikať v priebehu 27 mesiacov, pričom doteraz žalobca nevysvetlil, ako je možné, že škodu neodhalil
skôr pri vykonávaní účtovných závierok, kedy bolo jeho povinnosťou vykonať porovnanie skutočného
stavu so stavom v účtovníctve. Ak teda žalobca tvrdí, že spotreba materiálu sa nedá presne odhadnúť
pre vedľajšie straty ako sú odpady na vstupe a výstupe, potom nie je súdu zrejmé, ako žalobca prišiel k
záveru, že tolerovaná odchýlka, resp. jej časť je spôsobená krádežou materiálu, a ak by to tomu aj bolo,

ako dospel k vyčísleniu škody na sumu 1.275.252,- eur. Možno teda uzavrieť, že žalobcovi sa nepodarilo
počas konania preukázať, že nadspotreba materiálu resp. že jej časť znamená vzniknutú škodu. Už
samotné nepreukázanie škody by bolo dostatočným dôvodom na zamietnutie žaloby. Vzhľadom však
na už vykonané rozsiahle dokazovanie, súd sa v stručnosti zaoberal aj ďalšími dôvodmi odvodňujúcimi
zamietnutie žaloby.

18. V súvislosti s procesným postupom súdu vo vzťahu ku koncentrácii konania súd prvej inštancie
uviedol, že v čase prvého pojednávania nebol žalovaný 2) poučený podľa § 167 ods. 4 Civilného
sporového poriadku. To znamená, že v časti konania o obchodno-právnom vzťahu medzi žalobcom a
žalovaným 2) nedošlo k tomuto okamihu ku skoncentrovaniu konania, a preto súd nemohol odmietnuť

návrhy žalobcu, ktorý sa „zmobilizoval“ až po vypočutí predbežného právneho názoru súdu vyjadreného
na pojednávaní. Rešpektujúc rovnaké postavenie strán, nie je procesne správne uplatniť tzv. „stopstav“
len vo vzťahu k jednej strane konania a umožniť ďalšej strane (hoci len v teoretickej rovine) predkladať
ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania a dať možnosť uvádzať ďalšie skutočnosti. Je treba však
uviesť, že v danom prípade procesne zodpovednejšou stranou tu bol žalovaný 2), už vo vyjadrení k

žalobe predložil všetky relevantné skutočnosti a návrhy na vykonanie dokazovania, preto sa mu mohlo
javiť nespravodlivé, že súd napriek poučeniu podľa § 167 ods. 3 dal žalobcovi dodatočnú možnosť na
predkladanienovýchdôkazovaskutočností.Uplatneniekoncentrácielenvočijednejstrane,nemôžemať
s poukazom na už spomenutý princíp rovnosti strán za následok skoncentrovanie konania, a preto po
tom, čo súd vykonal dve pojednávania, výsledkom ktorých boli opätovné predkladanie dôkazov (videá na

USB kľúči) bez potrebných skutkových tvrdení zo strany žalobcu, súd pristúpil k dodatočnej koncentrácii
konania, pričom poučenie o časovo limitovanej možnosti predkladať dôkazy a uvádzať nové skutočnosti
musel s ohľadom už na vykonané dokazovanie zopakovať vo vzťahu k obom stranám konania, t.j. tak
k žalovanému 2) ako aj k žalobcovi. Iná procesná situácia bola vo vzťahu k žalovanému 1), ktorý je v
postavení zamestnanca, preto súd vo vzťahu k nemu nemôže uplatniť sudcovskú koncentráciu konania

(pozri § 320 CSP), avšak koncentráciu môže uplatniť voči jeho zamestnávateľovi - žalobcovi, čo súd
aj urobil. Žalobca nereagoval na výzvu a poučenie súdu podľa § 167 ods. 3 CSP, preto súd na ďalšie
vyjadrenia a dôkazy uplatnené voči žalovanému 1) po skoncentrovaní konania neprihliadal. Žalovaný 1)
skutkové tvrdenia žalobcu poprel, k jeho záverom ohľadne nadspotreby zinku podal vysvetlenie týkajúce
sa nepresnej evidencie spracovávaného zinku vo forme JUMBO blokov, na čo žalobca nereagoval.

K predmetnej analýze, ktorou ako jediným dôkazom žalobca preukazoval údajné protiprávne konanie
žalovaného 1), sa súd vyjadril vyššie. Vzhľadom na to, že žalobca nedokázal predložil súdu žiadne
relevantné dôkazy ohľadne porušenia právnych povinností zo strany žalovaného 1) a ani ohľadne vzniku
škody(akobolouvedenévyššie),jehotvrdeniaobsiahnutévžalobezostalivrovineničímnepodložených
dedukcií, preto súd prvej inštancie žalobu voči žalovanému 1) ako nedôvodnú zamietol.

19. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdené porušenie zmluvných povinností zo strany žalovaného 2), počas
konania žalobca a žalovaný 2) sa nedokázali zhodnúť na tom, ochrana ktorého areálu bola predmetom
Zmluvy o poskytovaní bezpečnostných služieb. V zmluve a jej prílohách sa uvádza termín „chránenýobjekt“, „vonkajší areál“ , „objekt“, „prevádzkové priestory“, avšak nikde nie je presné vymedzenie,
ktorý priestor mal monitorovať žalovaný 2) a zabezpečovať jeho ochranu. Žalobca porušenie zmluvných
povinností žalovaného 2) videl predovšetkým v tom, že žalovaný 2) nekontroloval pohyb VZV po

vonkajšom areály počas víkendov a „po zotmení“, hoci to bolo jeho povinnosťou podľa prílohy 2 Zmluvy.
Žalobca za vonkajší areál považoval priestor v rámci oplotenia, avšak mimo prevádzkových budov, a
za vnútorný areál považoval vnútornú časť prevádzkových budov. Žalovaný 2) naproti tomu za vonkajší
areál považoval objekty, nachádzajúce sa mimo oplotenia žalobcu - ako vinný sklad nachádzajúci sa
400 m od oplotenia areálu a vodáreň nachádzajúcu sa 3 km od areálu žalobcu a za vnútorný areál

považoval areál žalobcu v rámci oplotenia.

20. V zmysle § 266 ObZ v prípade, že prejav vôle nie je možné vyložiť podľa úmyslu konajúceho, vykladá
sa podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav určený.
Pri výslovnom prejave vôle sa prejavená vôľa vykladá aj podľa výrazov, ktoré sa použijú v obchodnom
styku. Použitým výrazom sa dá taký obsah, aký majú vo väčšine prípadov v príslušnom obchodnom

styku. Výraz, ktorý pripúšťa rôzny výklad, sa v pochybnostiach vykladá na ťarchu strany, ktorá ho ako
prvá použila.

21. V danom prípade, ak by súd pripustil výklad pojmu „vonkajší areál“ podľa žalobcu, znamenalo by
to, že objekty ako vínny sklad a vodáreň, ktoré sa nachádzali za oplotením areálu žalobcu a ktorých

ochranu zabezpečoval žalovaný 2), by nemohli byť predmetom zmluvy, pretože by nespadali pod pojem
„vonkajší areál“. Potom je otázne, prečo narušenie objektu z vinného skladu ako aj z vodárne bolo
signalizované veliteľovi objektu na vrátnicu, ktorý mal povinnosť bezpečnostnú situáciu v objektoch
preveriť. Naopak, v súlade s logikou sa javí výklad žalovaného 2), podľa ktorého vonkajší areál je areál
mimo oplotenia areálu žalobcu, teda vínny sklad a vodáreň, zatiaľ čo vnútorný areál je areál v rámci

oplotenia, mimo prevádzkových budov. V zmysle § 266 ObZ v prípade interpretačného rozporu medzi
zmluvnými stranami je smerodajný význam, ktorý mu prikladá osoba v postavení osoby, ktorej je prejav
určený, t.j. žalovaný 2). Žalovaný 2) mal teda za to, že má vykonávať kontrolu pohybu VZV len po
vonkajšom areály, teda v prípade prechodu cez vrátnicu. Keďže protiprávna činnosť sa mala odohrať
vo vnútornom areály žalobcu, nemohol po „vonkajšom areály“ len po zotmení, žalobca nevysvetlil, ako

sa líši denná prevádzka od nočnej, keďže u žalobcu je prevádzka nepretržitá, a prečo VZV majú bežný
pohyb po areály v rámci oplotenia počas dňa a po zotmení tomu tak nie je. Žalobca takisto neozrejmil,
ako mal žalovaný 2) vykonávať kontrolu pohybu VZV po zotmení, keď disponoval len 4 pracovníkmi,
ktorí v rozhodnom čase museli obsadiť každý jednu vrátnicu a vykonávať kontrolu prichádzajúcich
a odchádzajúcich osôb, pričom počet pracovníkov, ktorí mali zabezpečovať bezpečnosť, schvaľoval

žalobca. Takisto to bol žalobca, ktorý rozhodoval o tom, kde budú umiestnené bezpečnostné kamery,
aké priestory budú kamery snímať, koľko obrazoviek so snímkami z kamier bude na tej ktorej vrátnici a
kde budú obrazovky umiestnené. Žalovaný 2) dlhodobo upozorňoval žalobcu na bezpečnostné riziká,
nedostatok personálu žalovaného 2) a navrhoval konkrétne riešenia. Medzi inými aj bezpečnostný audit
vstupných a výstupných materiálov a tovarov, systém ich skladového hospodárstva a iné.

22. Ak by aj súd pripustil výklad pojmu „vonkajší areál“ v súlade s interpretáciou žalobcu, v zmysle
§ 376 ObZ poškodený nemá nárok na náhradu škody, ak nesplnenie povinností povinnej strany
bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú bola poškodená
strana povinná. V danom prípade to bol žalobca, ktorý nastavoval podmienky pre zabezpečenie

objektu. Žalobca určoval počet vrátnic, počet pracovníkov vykonávajúcich bezpečnostnú službu, určoval
počet a umiestnenie kamier, počet obrazoviek a jednotlivých výstupov z kamier. Žalobca nereagoval
na požiadavky žalovaného 2) týkajúce sa zefektívnenia ochrany objektu. Bol to žalobca, ktorý mal
možnosť prípadnú vzniknutú škodu odhaliť včas a to buď posilnením bezpečnosti objektu, alebo riadnym
vykonaním inventúry, kontrolou skladových zásob a kontrolou obsahu zinku vo finálnom produkte so

záznamami v účtovníctve.

23. V danom prípade okrem toho, že súd prvej inštancie nemal za preukázaný vznik škody, nemal za
preukázané ani porušenie zmluvnej či inej právnej povinnosti zo strany žalovaného 2). Nakoľko v danom
prípade nebola splnená ani jedna z podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody, súd žalobu voči

žalovanému 2) ako nedôvodnú zamietol.

24. Keďže žalovaní 1) a 2) boli v konaní plne úspešní, patrí im s poukazom na § 255 ods. 1 CSP
náhrada trov konania v plnom rozsahu.25. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia
odvolanie žalobca, v ktorom formálne uplatnil odvolacie dôvody s odkazom na ust. § 363 ods. 1 písm. a),

b), c), d), e) CSP a domáhal sa zrušenia rozsudku a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

26. Odvolateľ s poukazom na označenú vyňatú časť textu z ods. 41 odôvodnenia preskúmavaného
rozsudku uviedol, že výstupné dáta sú obsiahnuté v Excel tabuľkách, ktoré boli súdu doručené
a predstavujú priamy export evidencie žalobcu a následne boli spracované do podoby, z ktorej je

zrejmé, ktoré jednotlivé výskyty nadspotreby boli žalobcom identifikované ako spotreba prekračujúca
úroveň spotreby zinku na jednu zmenu žalobcu nevyhnutne potrebnej na produkciu výrobkov žalobcu
a tieto boli následne vyznačené a spracované. Žalobca sám dobrovoľne súdu aj žalovaným uviedol
akým spôsobom u neho prebieha evidencia spotreby zinku a nikdy netvrdil, že táto je neomylná alebo
absolútne presná. Presnosť evidencie je však spolu s predpokladanou spotrebou a jej monitoringom
dostatočným kritériom na zistenie kedy dochádza k nadspotrebe, ktorá nemá odôvodnenie v povahe

prevádzkyžalobcu.Priobjeme200tonchýbajúcehozinkujemožné,žesúdmalpochybnosťoniektorých
konkrétnychprípadoch,niejevšakodôvodnenéaanispravodlivé,abysúdnazákladepovahyprevádzky
a evidencie žalobcu v spojení s ostatnými nepriamymi dôkazmi bez ďalšieho dospel k názoru, že
všetky prípady nadspotreby zinku nie sú spojiteľné s činnosťou žalovaných. Súd v rozpore so skutkovým
stavom a predloženými dôkaznými prostriedkami uzavrel, že všetka nadspotreba v ohraničenom období

od dátumu prvého identifikovaného prípadu neoprávneného nakladania do zinkom do obdobia krátko
pred ukončením pracovnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1 existuje výlučne z povahy
prevádzky žalobcu v rozpore s dátami a dodanými dôkazmi. Žalobca vo veci navrhoval výsluch
expertov z KPMG, ktorí spracovali forenznú správu sčasti predloženú do konania. O tomto návrhu
na vykonanie dokazovania súd nerozhodol jednoznačným spôsobom a nevykonaním tohto dôkazu

nedošlo k dostatočnému zisteniu rozhodujúcich skutočností. K tvrdeniu súdu, že zo žiadneho záznamu
nie je zrejmé, že dochádza k nelegálnemu vyvádzaniu jumbo blokov mimo oplotený areál žalobcu
uviedol, že je v priamom rozpore so záznamami GPS lokácii predloženými žalobcom vysokozdvižných
vozíkov, videami monitorujúcimi pohyb vysokozdvižných vozíkov pracovníkom žalovaného 2 obsadenej
vrátnice ku plotu areálu a to opakovane a v priamej súvislosti s neodôvodnenou a časovou ohraničenou

dodatočnou nadspotrebou zinku vykázanou v evidenčnom systéme žalobcu. Naviac mal súd k dispozícii
videozáznamy, kde je možno vidieť jazdu naložených vysokozdvižných vozíkov popred obsadenú
vrátnicu s naloženým zinkom a jeho návrat naspäť na halu bez tohto nákladu. Odchýlka GPS nameraná
žalovaným 2 vôbec nehrá rolu, nakoľko jazdy boli dlhé niekoľko stoviek metrov až kilometrov a nastávali
konzistentne po podobných trasách.

27.Kvyjadreniusúduprvejinštancievods.42odôvodneniapreskúmavanéhorozsudku,žeškoda,ktorej
náhrady sa žalobca domáha, mala vznikať v priebehu 27 mesiacov, pričom žalobca nevysvetlil ako je
možné, že škodu neodhalil skôr, odvolateľ uviedol, že vysvetlenie je jednoduché a odznelo v konaní
opakovane. Pri prevádzke závodu žalobcu dochádza k nadspotrebe zinku v dôsledku produkčného

procesu. Táto však v percentuálnom vyjadrení zostáva pomerne stabilná a vykazuje malú fluktuáciu.
Počas obdobia, v ktorom žalobca identifikoval neoprávnené nakladanie so zinkom však úroveň tejto
nadspotreby neodôvodnene stúpla a po odhalení neoprávneného nakladania so zinkom následne klesla
na obvyklú úroveň, čo preukazuje previazanosť tohto nárastu nadspotreby s prítomnosťou žalovaného
1 a žalovaného 2 v prevádzke, neoprávneným jazdami vysokozdvižných vozíkov v areáli a potvrdzuje

tvrdenia žalobcu. Z uvedeného je tak absolútne zrejmé, že s primeranou presnosťou a na podklade dát
predložených súdu je možné zistiť neobvyklú nadspotrebu, túto kvalifikovať a následne vyčísliť škodu.
Súd však odmietol akýkoľvek nárok žalobcu a priori pravdepodobne aj s prihliadnutím na fakt, že škoda
bola vyčíslená v sume 1.275.252,- eur a požadovaná náhrada škody je len 50.000,- eur, pričom je plne
v dispozícii žalobcu a na základe vlastného uváženia môže uplatniť aj čiastočnú náhradu škody bez

toho, aby uvedené poukazovalo na „vymyslenosť“ nároku.

28. Následne odvolateľ poukázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku v ods. 45, 47 a 48.
V nadväznosti na to pokračoval, že pri podrobnom preštudovaní zmluvy a dodatkov je zrejmé, že všetky
mapy nachádzajúce sa v zmluve, ako aj 95% textu zmluvy pojednáva o oplotení areálu žalobcu, pričom

vínny sklad nie je v zmluve spomínaný vôbec a vodáreň je spomenutá len v súvislosti s monitoringom
narušenia objektu na diaľku. Je teda zrejmé, že zmluva má majoritu obsahu viazanú na oplotený areál
Bekaert, nie dve externé lokácie. Ak by sa pripustil výklad súdu o areáli Bekaert ad absurdum, došli by
sme k záveru, že vlastne celé okolie areálu a cesty vedúce k vínnemu skladu a vodární sú vonkajšímareálomBekaert,ktorýjepotrebnéstrážiť,čovšakvzhľadomnaverejnýcharakterarozlohuúzemianieje
dosť dobre možné. Je však zrejmé, že súd sa v rozpore s obsahom zmluvy a dôkazmi rozhodol arbitrárne
prikloniť na stranu žalovaného 2 a to bez príslušnej opory v dôkazoch. Žalobca 2 sa zaviazal na hlásenie

pobytu vozíkov po areáli Bekaert a toto nerealizoval aj keď to celkom zjavne mohol realizovať. Zároveň je
zmluva produktom dialógu strán. Pričom, ak mal žalovaný 2 názor, že je zlá, nevyhovujúce, nesplniteľná
a podobne, mal možnosť ju „existovať,“ čo ale za takmer desať rokov trvania zmluvy nespravil. Žalobca
tvrdildveveci,žežalovanýmalpovinnosťhlásiťpohybvysokozdvižnýchvozíkovžalobcovizapodmienok
upravených v zmluve, toto neurobil aj napriek jazdám vozíkov okolo žalovaným 2 obsadenej vrátnice,

čo vyplýva z kamerových záznamov. Porušene tejto povinnosti znemožnilo žalobcovi identifikovať
nadspotrebu zinku skôr ako sa to udialo a prispelo k vzniku, resp. zvýšeniu škody. Výklad zmluvy
uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 2 tak bol súdom realizovaný arbitrárne v rozpore s jej textom,
povinnosťami, na ktoré sa obe strany zaviazali, ako aj v rozpore so skutkovým stavom, takže súd bez
ďalšieho dal za pravdu žalovanému 2 napriek priamemu rozpore tohto záveru s obsahom zmluvy.

29. V ďalšej časti odvolania žalobca namietal nepreskúmateľnosť predmetného rozsudku a teda jeho
rozpor s právom na spravodlivý proces, s poukazom napríklad na nález Ústavného súdu SR III.ÚS
311/07, rozsudok NS SR sp. zn. 5Sž 135/02, rozsudok Vrchního soudu v Praze S27-SP 2/1994 a nález
I.ÚS 110/07. Odvolateľ vzhľadom na nedostatočné skutkové zistenia, ako aj právne posúdenie veci,
považuje rozsudok za nepreskúmateľný.

30. Žiaden zo žalovaných odvolanie nepodal.

31. K doručenému odvolaniu žalobcu predložil prostredníctvom svojho právneho zastúpenia vyjadrenie
žalovaný 2 s tým, že nepovažuje dôvody, ktoré žalobca uvádza v podanom odvolaní za dôvodné, keďže

konajúci súd dostatočne zistil skutkový stav veci, jasne a logicky vysvetlil situáciu, dospel na základe
vykonaného dokazovania k správnym skutkovým záverom a vec správne právne posúdil, vrátane
posúdenia zodpovednosti za škodu. Zároveň žalobca nevedel podľa názoru žalovaného 2 ním tvrdené
odvolacie dôvody priradiť a odôvodniť k nim daným konkrétnym tvrdeniam. Žalovaný 2 sa s rozsudkom
súdu prvej inštancie stotožňuje a žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil v celom rozsahu

a žalovanému 2 priznal trovy konania vo výške 100%.

32. Žalovaný 2 namietal, že žalobca ním uvádzané odvolacie dôvody relevantne nezdôvodnil. V odvolaní
tak chýba základný myšlienkový postup, z ktorého by vychádzalo, ktorá konkrétna časť rozsudku spĺňa
aspekty konkrétneho odvolacieho dôvodu. Práve naopak, žalobca svojím paušálnym odôvodnením bez

ďalšiehotaknevysvetlil,prečopoužilpraktickypäťzôsmichodvolacíchdôvodovpodľa§365CSP.Zákon
vyžaduje z podstaty § 363 CSP zdôvodnenie odvolania, nielen jednoduché uvedenie paragrafového
zneniaodvolaciehodôvodu.Odvolaniežalobcujeztýchtodôvodovnezrozumiteľnéaneúplné,čohraničí
s tým, že môže mať vady odvolania v zmysle § 386 písm. d) CSP, v dôsledku čoho môže odvolací súd
odvolanie žalobcu odmietnuť.

33. K otázke zodpovednosti za škodu žalovaný 2 uviedol, že je až nepochopiteľné, že žalobca nebol
schopný riadne a presvedčivo preukázať zodpovednosť žalovaného 2 a nakoniec ani žalovaného 1,
vrátane jednotlivých aspektov zodpovednosti za škodu, a už vôbec nie uniesť dôkazné bremeno z toho
vyplývajúce.

34. Ku skutkovým tvrdeniam žalobcu žalovaný 2 nesúhlasí s názorom žalobcu, že v konaní boli skutkové
zistenia nedostatočné. Žalobca dostal od súdu prvej inštancie niekoľko možností preukázať svoje
tvrdenia jednotlivými dôkazmi. Žalobca však na všetky možnosti preukázať svoje tvrdenia v plnej miere
rezignoval a nebol schopný ani len na pojednávanie dňa 1.10.2024 prísť a prezentovať údajnú priamu

zodpovednosť žalovaného 2, ako aj žalovaného 1 na údajnej spôsobenej škode. Ak teda žalobca
zlyhal vo svojej základnej povinnosti preukázať svoje tvrdenia, je zrejmé, že skutkové zistenia súdu boli
v konečnom dôsledku vo veľkej miere determinované práve pasivitou žalobcu.

35. K znášaniu dôkazného bremena žalovaný 2 uviedol, že ak žalobca odvodzuje svoj nárok

z nadspotreby zinku, je jeho základnou povinnosťou nadspotrebu preukázať a nie mať v rovine
arbitrárnosti to, či nejaké dôkazy poskytne. Podľa uznesenia NS SR z 24.6.2010 sp. zn. 5Obdo/52/2010
platí, že dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý
z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka,ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Úplným základom tvrdení žalobcu je, aby boli podporené
relevantnými dôkazmi a aby žalobca vedel preukázať svoj nárok, čo nevedel. Na druhej strane bol
to práve žalovaný 2, ktorý bol v celom konaní aktívnejší a paradoxne prevzal dôkaznú iniciatívu na

seba, a bol teda procesne zodpovednejší ako žalobca, ako to aj uvádza prvoinštančný súd v bode 43
odôvodnenia rozsudku.

36. K nadspotrebe zinku žalovaný 2 nesúhlasí s tvrdením žalobcu, podľa ktorého súdu v rozpore so
skutkovým stavom a dôkaznými prostriedkami uzavrel, že všetka nadspotreba existuje výlučne z povahy

prevádzky žalobcu. Žalovaný 2 má za to, že žalobca nebol schopný ani len ustáliť skutkový stav. Žalobca
nevedel preukázať nadobudnutie a riadnu evidenciu zinku, ktorá bola následne predmetom údajných
nadspotrieb a v konečnom dôsledku údajne vzniknutej škody žalobcovi. Žalobca nadspotrebu zinku
v bežnej prevádzke svojvoľne vydával za výsledok údajnej protiprávnej činnosti žalovaných. V tejto
súvislosti žalovaný 2 odkázal na odôvodnenie v bode 42 preskúmavaného rozsudku.

37. K výkladu areálu žalovaný 2 nesúhlasí s výkladom žalobcu. Ak sa odhliadne od skutočnosti, že
žalobca nebol schopný preukázať svoje tvrdenia čo je vonkajší a čo vnútorný areál, tak zásadnejšou
skutočnosťou je, že bol to práve žalobca, ktorý nastavoval podmienky na zabezpečenie objektu a nebol
schopný tieto podmienky napriek upozorneniam žalovaného 2 zmeniť a zlepšiť. Súd prvej inštancie
sa s otázkou vnútorného a vonkajšieho areálu vyporiadal správne a jediným logicky udržateľným

spôsobom. V ostatnom sa žalovaný 2 pridržiava svojich doterajších vyjadrení obsiahnutých v súdnom
spise.

38. Žalobca vo svojej odvolacej replike v reakcii na vyjadrenie žalovaného 2 k odvolaniu uviedol, že
odvolanie spĺňa všetky zákonom stanovené obsahové náležitosti, pričom zákon nešpecifikuje v akej

forme má byť štruktúrovaný text odvolania. Odvolania v tejto formálnej úprave sú bežne podávané
a súdmi je o nich riadne konané. K argumentácii žalovaného 2 a jeho tvrdeniam žalobca uviedol, že
tieto absolútne nie sú kompatibilné s argumentáciou žalobcu a generálne idú proti jeho tvrdeniam, čo
je pochopiteľné vzhľadom na postavenie procesných strán. Žalobca preto uvádza, že s prezentovanou
argumentáciou žalovaného zásadne nesúhlasí, má ju za nesprávnu, pričom odôvodnenie poskytol

vkonaníavodvolaníanatietosvojepodaniaaprednesysazdôvoduprocesnejhospodárnostiodvoláva.

39. Žalovaný 2 zareagoval na doručené repliku žalobcu odvolacou duplikou, v ktorej uviedol, že
v predmetnej replike žalobca nepriniesol žiadne nové tvrdenia, v zásade ide len o zhrnutie jeho
odvolania, že jeho odvolanie spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti pre odvolanie a to, že

tvrdenia strán sú vzájomne nekompatibilné. Žalovaný 2 sa v plnom rozsahu pridržiava svojich vyjadrení
obsiahnutých v súdnom spise, obzvlášť odkazuje na svoje tvrdenia vo vyjadrení k odvolaniu. V závere
uviedol, že sa stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie a žiada, aby odvolací súd tento potvrdil
v celom rozsahu a priznal žalovanému 2 trovy konania vo výške 100%.

40. Ďalšie podania v odvolacom konaní strany do spisu nedoručili.

41. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
– ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
– stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej

inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP)ažeodvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolacie
dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné
vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný

skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie
(§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď
miestoačasverejnéhovyhláseniarozsudkubolooznámenénaúradnejtabulianawebovejstránkesúdu
minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
v intenciách podaného odvolania dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech,

keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výrokoch vecne správny, v dôsledku čoho boli
splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 CSP).42. Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanému 1 ako bývalému zamestnancovi
a žalovanému 2 ako spoločnosti vykonávajúcej v areáli žalobcu v rozhodnom období strážnu službu, na
zaplatenie spoločne a nerozdielne náhrady škody vo výške 50.000,- eur, ktorá mala vzniknúť žalobcovi

v období od januára 2019 do marca 2021 (v priebehu 27 mesiacov) v čase pracovnej zmeny žalovaného
1 krádežou – odcudzením 504,4 tony jumbo blokov zinku v celkovej výške 1.175.252,- eur.

43. Predmetom odvolacieho prieskumu, v rámci ktorého je odvolací súd viazaný ako rozsahom
odvolania, tak i uplatnenými odvolacími dôvodmi, bolo posúdiť správnosť záverov súdu prvej inštancie

napadnutých odvolaním žalobcu, ako bolo konkretizované vyššie, so zameraním na ustálenie, či žalobca
uniesol svoje dôkazné bremeno ohľadne naplnenia zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti
žalovaných 1 a 2 za predmetnú škodu.

44. Je potrebné prisvedčiť námietke žalovaného 2, že žalobca v podanom odvolaní formálne uplatnil
odvolacie dôvody s poukazom na ust. § 365 ods. 2 písm. a), b), c), d), e), pričom jednotlivé časti

odvolania jednoznačne k týmto odvolacím dôvodom nepriradil, resp. z pohľadu daných odvolacích
dôvodov odvolanie priamo nevyargumentoval. Keďže ale v zmysle čl. 11 ods. 1 Základných princípov
CSP úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah a v zmysle § 124 ods. 1 CSP každé
podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu, odvolací súd má za to, že z obsahu odvolania žalobcu je
možné identifikovať niektoré z uplatnených dôvodov a preto neboli splnené podmienky žalovaným 2

poukázaného ust. § 386 písm. d) CSP pre odmietnutie odvolania v dôsledku absencie náležitostí, pre
ktoré by nebolo možné v odvolacom konaní pokračovať.

45. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie ustálený skutkový stav pokiaľ ide o zistené
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu

zdieľa i jeho právne závery vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje
na odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod,
pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie dotknutých odvolaním
odchýliť, pričom nezistil ani existenciu ďalších žalobcom formálne uplatnených odvolacích dôvodov

a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia,
vychádzajúc z odvolacej argumentácie odvolateľa, dopĺňa iba nasledovné:

46. Ako to správne ustálil prvoinšančný súd, keďže žalovaný 1) bol v pracovnoprávnom vzťahu so
žalobcom a žalovaný 2) v obchodnoprávnom vzťahu so žalobcom, ich zodpovednosť za údajnú škodu

je potrebné skúmať v dvoch odlišných právnych režimoch.
V prípade žalovaného 1), predpokladom pre vznik zodpovednosti za škodu je podľa § 179 ZP:
- protiprávny úkon
- vznik škody
- príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody

- zavinenie zamestnanca
- existencia pracovného pomeru (pracovnoprávneho vzťahu)
- ku škode musí dôjsť pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením tak, ako to
vymedzuje Zákonník práce.
Predpokladom pre vznik zodpovednosti žalovaného 2) podľa § 373 ObZ je:

- porušenie povinnosti zo záväzku alebo inej právnej povinnosti
- vznik škody
- príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody

47. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien.

Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore, a jednak bremeno tieto
skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania v sporovom
konaní je ustanovenie § 132 ods. 1 CSP v spojení s § 185 a nasl. CSP. Uvedené ustanovenia
stanovujú dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia.
Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačí dôkazy

potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia
súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké
následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie
vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo ich pravdivosť. Zákonurčuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný
výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané, je pre
stranu nepriaznivé rozhodnutie.

48. Aby strana sporu mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí
predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné
skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej
normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného

bremena, t. j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného
bremena. Dochádza k rozdeleniu bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore v
závislosti na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti strán. Obvykle platí, že skutočnosti
navodzujúcežalovanéprávomusítvrdiťapreukázaťžalobca,zatiaľčookolnostitotoprávovylučujúcesú
záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú
situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.

Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv.
negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne
nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej
právnej skutočnosti.

49. Priamym dôkazom je ten, ktorý priamo potvrdzuje alebo vyvracia dokazovanú skutočnosť.
Nepriamym dôkazom je taký dôkaz, ktorý dokazuje skutočnosť inú, ale takú, z ktorej je možné
usudzovať či sa ne/stala skutočnosť, ktorá je predmetom dokazovania; objasňuje teda dokazovanú
skutočnosť pomocou inej skutočnosti, ktorá má k dokazovanej skutočnosti len nepriamy vzťah.
Nepriamy dôkaz sám osebe spravidla nevedie (vzhľadom k svojmu sprostredkovanému vzťahu ku

skutočnosti, ktorá je predmetom dokazovania) k jej preukázaniu, výsledkom jeho hodnotenia v spojení
s ďalšími nepriamymi dôkazmi tvoriacimi systém, ktorého jednotlivé články sú v súlade medzi sebou
aj s dokazovanou skutočnosťou, však takýto záver byť môže. Skutočnosti rozhodné pre posúdenie
žalobou uplatneného nároku je možné preukazovať aj súhrnom nepriamych dôkazov, ktorý ale musí
tvoriť logickú a ničím nenarušenú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku

nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti prípadu, ale súčasne vylučuje možnosť iného záveru.
Skutočnosť preukazovanú len nepriamymi dôkazmi možno považovať za preukázanú vtedy, ak na
základe výsledkov hodnotenia týchto dôkazov je možné bez rozumných pochybností nadobudnúť istotu
(presvedčenie) o tom, že sa táto skutočnosť naozaj stala (že je pravdivá); nestačí, ak prichádza do úvahy
len možnosť jej pravdivosti - jej pravdepodobnosť (rozsudok NS ČR sp. zn. 21Cdo 2682/2013 zo dňa

26.6.2014).

50. Odvolací súd poukazuje tiež na to, že v zmysle cit. ust. § 215 ods. 1 CSP súd vo veci rozhoduje
na základe zisteného skutkového stavu veci. Predmetom zisťovania v civilnom procese nie je celá
objektívna realita, ktorá bola a je prítomná v čase od vzniku právneho vzťahu o ochranu ktorého

v konaní ide do času rozhodovania súdu prvej inštancie, teda skutočný stav veci. V občianskom súdnom
konaní sa uplatňuje princíp tzv. formálnej pravdy. V sporovom súdnom konaní súd nevystupuje v pozícii
aktívneho vyšetrovateľa, ale v pozícii arbitra, ktorý zistí skutkový stav len z komponentov, ktoré do
konania dodali sporové strany. Úlohou súdu teda nie je aktívne vyhľadávať skutkové zistenia a snažiť
sa o poznanie objektívnej či materiálnej pravdy, ale zistiť skutkový stav v miere primeranej procesnej

aktivite sporových strán. Bez tejto aktivity strán súd v zisťovaní skutkového stavu nepokračuje – uzavrie
proces vytvárania skutkového základu pre meritórne rozhodnutie a vec rozhodne. Neúspešnej strane sa
tak môže skutkový stav javiť ako zistený nedostatočne, avšak jeho zisťovanie bolo v súlade s koncepciou
sporového konania ukončené ako dôsledok nedostatočnej procesnej aktivity tejto strany sporu. Súd teda
rozhoduje na základe takého rozsahu skutkového stavu, aký je v konaní zistený v čase, keď dochádza

k rozhodovaniu. Z pohľadu úspechu v spore tak ide o to, ktoré z objektívne relevantných skutočností
svedčiacich v prospech strany sa tejto strane do vyhlásenia rozsudku podarilo súdu preukázať do
skončenia dokazovania pred súdom prvej inštancie.

51. V prejednávanej veci mal žalobca dôkaznú povinnosť preukázať naplnenie všetkých predpokladov

zodpovednosti za škodu žalovaných v zmysle cit. § 179 ZP a § 373 ObZ, medzi nimi prioritne predpoklad
spoločný pre zodpovednosť oboch žalovaných a to vznik škody, ale i protiprávny úkon žalovaného
1 a porušenie povinnosti zo záväzku žalovaného 2, i príčinnú súvislosť, ktorých danosť bola medzi
stranami sporná.52. Žalobca žiaden priamy dôkaz na preukázanie vzniku tvrdenej škody, protiprávneho úkonu
žalovaného 1 a porušenia povinnosti zo záväzku žalovaného 2, v konaní nepredložil. Žalobca vznik

škody a osobu škodcu preukazoval výlučne nepriamymi dôkazmi – analýzou externej firmy, ktorej
výsledky tak žalovaný 1 ako aj žalovaný 2 namietali, ako i kamerovými záznamami. Žalobca v konaní
nepreložilsúduvstupnédátasakýmiexternáfirmapracovala,anineozrejmilaképostupyvrámcianalýzy
aplikovala, aby bolo možné objektívne ,verifikovať jej závery. Žalovaní v konaní vzniesli množstvo
závažných námietok proti záverom predmetnej analýzy, súdom prvej inštancie uvedených v ods. 41

odôvodnenia preskúmavaného rozsudku zakladajúcich závažné pochybnosti o správnosti záverov
analýzy, ktoré žalobca v konaní nijako nevyvrátil. Žalovaný 1 k elektronickej evidencii jumbo blokov
pred ich spracovaním uviedol, že zosnímanie kódu na jumbo bloku častokrát pre jeho poškodenie nie
je možné, preto pracovníci zosnímajú tzv. „všeobecný kód“ umiestnený na stene kontrolného miesta
a do systému manuálne zadávajú hmotnosť jumbo bloku podľa odhadu, čím vznikajú nepresnosti. Ďalej
po každej pracovnej smene sa má pracovník odhlásiť, čo však niekedy zabudne a preto sa môže stať,

že ďalšia smena používa čítačku neodhláseného pracovníka, čo takisto skresľuje množstvo spotreby
jumbo blokov počas smeny. Žalovaný 1 tiež namietal, že z prehľadu smien je zrejmé, že k nadspotrebe
zinku malo dôjsť aj počas dennej smeny, pričom údajné krádeže mali byť realizované výlučne v nočných
hodinách. Prvoinštančný súd tiež správne poukázal na to, že samotný žalobca v žalobe uviedol, že
„Žalobca má implementované opatrenia na sledovanie spotreby materiálov nutných pre výrobu, avšak

z povahy výroby a procesov s tým spojených nie je možné spotrebu vždy ideálne monitorovať.“ Tiež
štatutárny žalobca vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že „Linka výrobí 60.000 ton materiálu do
roka“ v priebehu 12 mesiacov malo dôjsť k odcudzeniu cca 200 ton, pričom pri zohľadnení vstupných
a výstupných odpadov množstvo 200 ton zo 60.000 ton je v rámci normálnej tolerancie. Prvoinštančný
súd vzhľadom a uvedené správne uviedol, že nie je zrejmé na základe akých skutočností dospel žalobca

k záveru, že mu vznikla daná škoda odcudzením a nie nadspotrebou. Pokiaľ žalobca argumentuje
videozáznamami, je z nich zrejmý iba pohyb vysokozdvižných vozíkov v rámci prevádzkových budov
a mimo prevádzkových budov. Zo žiadneho nie je zrejmé, že dochádza k nelegálnemu vyvádzaniu jumbo
blokov mimo oplotený areál žalobcu, pričom údaje GPS spochybnil žalovaný 2 poukazujúc na odchýlky
v rozsahu 5 až 10 metrov. Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom prvoinštančného, že keď žalobca

tvrdí, že spotreba materiálu sa nedá presne odhadnúť pre vedľajšie straty, ako sú odpady na vstupe
a výstupe, potom nie je zrejmé, ako žalobca prišiel k záveru, že odchýlka, resp. jej časť je spôsobená
krádežou materiálu.

53. Odvolací súd zhodne s prvoinštančným je toho názoru, že žalobcovi sa v konaní nepodarilo

preukázať, že nadspotreba materiálu zinku, resp. jej časť znamená vzniknutú škodu. Nepriame dôkazy
predložené žalovaným spoľahlivo nepreukazujú všetky relevantné okolnosti daného prípadu a zároveň
nevylučujú možnosť iného záveru vo vzťahu k vzniku danej nadspotreby zinku v rozhodnom období
poukázané vyššie, ktoré neboli žalobcom vyvrátené. Na základe výsledkov hodnotenia nepriamych
dôkazov predložených žalobcom nie je možné bez rozumných pochybností nadobudnúť istotu o tom, že

došlo k vzniku škody na strane žalobcu odcudzením jumbo blokov zinku a ani že škodcami sú žalovaní
1 a 2, pričom nestačí ak prichádza do úvahy možnosť príp. pravdepodobnosť tohto nepreukázaného
tvrdenia žalobcu. Prvoinštančný súd vzhľadom na uvedené dospel na základe vykonaného dokazovania
k správnym skutkovým zisteniam (odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP).

54. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že sa plne stotožňuje aj s výkladom pojmu „vonkajší areál“
zakotveným v predmetnej zmluve medzi žalobcom a žalovaným 2, ktorý determinoval ochrana ktorého
areálu bola predmetom zmluvy o poskytovaní bezpečnostných služieb s tým, že vychádzajúc z obsahu
zmluvy, okolnosti prípadu, aj súdom prvej inštancie aplikovaného § 266 ObZ, za vonkajší areál je
potrebné považovať areál mimo oplotenia areálu žalobcu, teda vínny sklad a vodáreň, zatiaľ čo vnútorný

areál je areál v rámci oplotenia mimo prevádzkových budov, pričom odvolací súd v podrobnostiach
odkazuje na správny myšlienkový postup a závery súdu prvej inštancie obsiahnuté v bode 47
odôvodnenia preskúmavaného rozsudku. K námietkam žalobcu v podanom odvolaní, že žalovaný 2 mal
povinnosť hlásiť pohyb vysokozdvižných vozíkov po areáli žalobcu, je potrebné uviesť, že táto povinnosť
sa podľa predmetnej zmluvy o poskytovaní bezpečnostných služieb týkala výlučne vonkajšieho areálu

(č.l. 230 a 231 spisu).

55. Odvolateľ namietol, že v konaní navrhoval (bez spresnenia kedy a akou cestou) výsluch
expertov z externej firmy KPMG, ktorí spracúvali forenznú správu predloženú do konania, o ktoromnávrhu na vykonanie dokazovania súd nerozhodol jednoznačným spôsobom. Prvoinštančný súd sa
v preskúmavanom rozsudku o takomto návrhu na dokazovanie nezmieňuje a odvolací súd ho v obsahu
rozsiahleho spisu nezistil. Bez bližšej konkretizácie k čomu by mali byť daný experti vypočutí, odvolací

súd má aj pochybnosť o relevantnosti takéhoto dôkazu.

56. Odvolací súd sa nestotožnil ani s dostatočne nekonkretizovanou námietkou odvolateľa, že
predmetný rozsudok prvoinštančného súdu je nepreskúmateľný a teda v rozpore s právom na
spravodlivý súdny proces. Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku je totiž zrejmé, že súd

v odôvodnení primeraným spôsobom uviedol, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké
dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, aj ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké
prostriedkyprocesnejobranypoužil,pričomsúdjasneavýstižnevysvetlilakoposúdilpodstatnéskutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonalazktorýchdôkazovvychádzalaakoichvyhodnotiliprečonevykonalďalšienavrhnutédôkazy,aj
ako vec právne posúdil. Odvolací súd preto dospel k záveru, že odôvodnenie preskúmavaného rozsudku

ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Za tohto stavu nemožno
za opodstatnenú považovať námietku odvolateľa, že neodôvodnením rozhodnutia došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. (odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP).

57. S poukazom na vyššie uvedené odvolacím súdom, v spojení s odôvodnením preskúmavaného

rozsudku súdom prvej inštancie, odvolací súd zhodne s prvoinštančným je toho názoru, že žalobca
v konaní neuniesol svoje dôkazné bremeno, keď nepreukázal prioritne vznik žalovanej škody a v tejto
súvislosti ani protiprávny úkon žalovaného 1, resp. porušenie povinnosti zo záväzku alebo inej
právnej povinnosti žalovaného 2, v dôsledku čoho pre nesplnenie základných predpokladov pre vznik
zodpovednosti žalovaných 1 a 2 za predmetnú škodu bolo nevyhnutné žalobu zamietnuť.

58. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,

aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie
rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany
konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04,
III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí

dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaníalebosúnevyhnutnénadoplneniedôvodovrozhodnutia,
ktoré sa preskúmava (II. ÚS 78/05). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa zaoberajúcu
sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, vzhľadom na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilú
ovplyvniť rozhodnutie, i s poukazom na princíp hospodárnosti konania (čl. 17 OSP), odvolací súd

nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

59. S poukazom na vyššie uvedené, po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov žalobcu, potom
odvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancieakovovýrokochvecnesprávny,včítanevzhľadom
na spôsob prvoinštančného rozhodnutia správnych výrokov II. a III. o náhrade trov prvoinštančného

konania, ako vo výrokoch vecne správny, s použitím § 387 CSP, potvrdil.

60. V odvolacom konaní plne úspešným žalovaným 1 a 2 vznikol zásadne nárok na náhradu trov
odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP), o ktorom
v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd,

keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade
v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto
rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Prípadná existencia dôvodov hodných
osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP odôvodňujúca výnimočné nepriznanie náhrady trov úspešnej
strane(čiužúplnéalebočiastočné),pritomvkonanínebolatvrdená,anijuodvolacísúdnezistil.Odvolací

súd preto priznal v odvolacom konaní aktívnemu žalovanému 2 plnú náhradu trov odvolacieho konania
voči v odvolaní neúspešnému žalobcovi.61. Z obsahu spisu ale vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný 1 v odvolacom konaní pasívny,
nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne
trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd preto žalovanému 1 náhradu trov odvolacieho konania

voči žalobcovi nepriznal (i s poukazom na R 72/18).

62. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).