Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. máj 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Tos/9/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125010181
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Bašistová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8125010181.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Lucie Bašistovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Monoka a JUDr. Gabriely Dubovej, PhD. na neverejnom zasadnutí konanom dňa 20.05.2025,
v trestnej veci odsúdeného A. B. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. d) Tr.
zákona a iné, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. 31PP/8/2025 zo
dňa 02.04.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku z r u š u j e napadnuté uznesenie.

Podľa § 415 ods. 1 Tr. poriadku a § 66 ods. 1 písm. b) Tr. zákona podmienečne prepúšťa odsúdeného
A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X. XXXX XX/XX, D. E. F., t. č. ÚVV a ÚVTOS Prešov,
z výkonu súhrnného trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn.
3T/93/2019 zo dňa 26.11.2020 vo výmere 9 (deväť) rokov, ktorým bol zároveň zrušený skorší výrok o

treste odňatia slobody uložený odsúdenému rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 3T/64/2018
zo dňa 19.09.2018, právoplatný dňa 05.10.2018, ako aj všetky rozhodnutia na tieto výroky obsahovo
nadväzujúce pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona u r č u j eskúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona n a r i a ď u j e nad odsúdeným probačný dohľad vo výmere 2 (dvoch)
rokov.

Podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona za použitia § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zákona u k l a d á odsúdenému
obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona za použitia § 51 ods. 4 písm. k) Tr. zákona odsúdenému u
k l a d á povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa preukázateľne
uchádzať o zamestnanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 66 ods. 1 písm. b) Tr. zákona v spojení s § 415 ods.
1 Tr. poriadku návrh odsúdeného A. B. na podmienečné prepustenie z výkonu súhrnného trestu

odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 3T/93/2019 zo dňa 26.11.2020
vo výmere deväť rokov, ktorým bol zároveň zrušený skorší výrok o treste odňatia slobody uložený
odsúdenému rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 3T/64/2018 zo dňa 19.09.2018, právoplatný
dňa 05.10.2018, ako aj všetky rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce pokiaľ vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad, zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku,
do zápisnice o verejnom zasadnutí, sťažnosť, ktorú následne aj bližšie písomne odôvodnil. V podanejsťažnosti uviedol, že s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 250/2023 sa chce
domáhať porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Navrhuje uznesenie okresného súdu zrušiť a vrátiť
na ďalšie rozhodnutie. Posúdenie predpokladu vedenia riadneho života v budúcnosti s poukazom
na trestnú minulosť a život pred odsúdením je v rozpore s § 66 ods. 1 Tr. zákona, čím okresný súd
svojím prístupom v konečnom dôsledku vytvoril prísnejšiu právnu úpravu podmienečného prepustenia
pre recidívu a možnosť jeho podmienečného prepustenia je v podstate vylúčená. Uvedené skutočnosti

sú aj v rozpore so zásadou ne bis in idem, keďže okresný súd dospel k záveru o zamietnutí žiadosti
o podmienečné prepustenie len na základe trestnej minulosti. Napadnuté uznesenie považuje v tejto
časti za formalistické a nie je riadne presvedčivé a logicky odôvodnené. Predpoklad vedenia riadneho
života v budúcnosti nemôže byť založený predovšetkým, či dokonca výlučne na trestnej minulosti
konkrétneho jednotlivca a túto nemožno hodnotiť len formalisticky podľa toho, koľkokrát bol niekto
odsúdený a koľkokrát vykonával trest odňatia slobody. Zmysel inštitútu podmienečného prepustenia

spočíva v motivácii odsúdeného k tomu, aby svojím správaním a chovaním, plnením svojich povinností
ukázal polepšenie. V podanej sťažnosti taktiež uviedol, že ak vykonanou časťou trestu odňatia slobody
bol dosiahnutý účel trestu, nie je už ďalší trest potrebný.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ust. § 192 ods. 1 Tr. poriadku správnosť

výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku
napadnutého uznesenia predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného je dôvodná.

Z obsahu spisového materiálu, ako aj zo samotného napadnutého uznesenia vyplýva, že odsúdený A.
B. vykonáva súhrnný trest odňatia slobody vo výmere deväť rokov, ktorý mu bol uložený za zločin lúpeže

podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. d) Tr. zákona a prečin porušovania domovej slobody podľa §
194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona a na jeho výkon bol zaradený do ústavu so stredným stupňom
stráženia za súčasného zrušenia výroku o treste z rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 19.09.2018
sp. zn. 3T/64/2018 ako aj všetkých rozhodnutí a výrokov obsahovo nadväzujúcich, ak zrušením stratili
podklad, pričom Okresný súd Ružomberok uznesením sp. zn. 8Nt/16/2021 dňa 17.05.2021 rozhodol o

zmene spôsobu výkonu trestu preradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Uvedený trest odňatia slobody odsúdený vykonáva od 26.11.2020 s tým, že mu do výkonu trestu boli
započítané aj doby strávené vo väzbe od 27.03.2018 do 18.10.2018 a vykonaný trest od 18.10.2018 do
26.11.2020 vo veci Okresného súdu Trnava sp. zn. 3T/64/2018, ku ktorému bol uložený súhrnný trest.

Koniec teraz vykonávaného trestu odňatia slobody má tak predpokladaný dňa 27.03.2027.

Z ustanovenia § 66 ods. 1 Tr. zákona vyplýva, že súd môže osobu odsúdenú za zločin podmienečne
prepustiť na slobodu po výkone dvoch tretín uloženého trestu odňatia slobody, ak vo výkone trestu
plnením svojich povinností a svojím správaním preukázala polepšenie a môže sa od nej očakávať, že

v budúcnosti povedie riadny život.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu
spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Zo spisového materiálu je zrejmé, že odsúdený výkonom dvoch tretín trestu odňatia slobody dňa
27.03.2024splnilformálnupodmienkutýkajúcusamožnostipodmienečnéhoprepusteniazvýkonutrestu
odňatia slobody.

Pokiaľ ide o materiálne podmienky, prvou je, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a

správaním preukázal polepšenie, a druhou je, že môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie
riadny život. Prvá materiálna podmienka sa viaže na správanie odsúdeného vo výkone trestu odňatia
slobody a jej plnenie preukazuje príslušný ústav na výkon trestu v hodnotení odsúdeného (§ 62 zák. č.
475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody).

Splnenie druhej materiálnej podmienky súd objasňuje a skúma komplexnejšie. Posudzuje všetky
okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k
spoločenským normám, prostredie, v ktorom žil, celý doterajší život, povahu a charakter trestnej činnosti,
pre ktorú je vo výkone trestu s cieľom, či všetky tieto skutočnosti umožňujú prijať prognózu, že v prípadeprepustenia na slobodu povedie riadny život, t. j. život v súlade s právnymi, morálnymi a etickými
normami spoločnosti.

Z judikatúry Ústavného súdu SR týkajúcej sa hodnotenia materiálnych podmienok podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, ktorá bola zhrnutá v náleze Ústavného súdu SR sp. zn.
I. ÚS 36/2022 z 24.05.2022, vyplýva, že zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia
slobody nie je v tom, aby za dobré správanie bol odsúdený automaticky podmienečne prepustený po
uplynutí stanovenej doby bez zreteľa na účel trestu. Je potrebné vziať do úvahy i samotný účel trestu,

ktorý obsahuje viac komponentov, ku ktorým súdy pri svojom rozhodovaní musia prihliadať. Podstatou
ich úvah je potom v konečnom dôsledku dôvodnosť predpokladu, že odsúdený povedie v budúcnosti i
na slobode riadny život s minimalizáciou rizika jeho recidívy (IV. ÚS 85/2011, IV. ÚS 321/2013).

Všeobecný súd rozhodujúci o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody však musí
zohľadniť všetky zadovážené dôkazy, ktoré mu poskytnú komplexný obraz o osobe odsúdeného a

jeho celkovom správaní a plnení povinností vo výkone trestu, pretože aj tieto okolnosti vedia do istej
miery ovplyvniť predpoklad o tom, aké správanie možno od odsúdeného očakávať potom, ako opustí
brány väzenia. Pri skúmaní splnenia materiálnych podmienok týkajúcich sa možnosti podmienečného
prepustenia odsúdeného na slobodu je preto pre všeobecný súd dôležité zistiť a vyhodnotiť správanie
odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody. Pritom správanie odsúdeného je determinované

samotným výkonom trestu odňatia slobody, ako aj plnením jeho účelu, ktorý spočíva v prevencii pred
ďalším páchaním trestnej činnosti a výchove odsúdeného k vedeniu morálneho a slušného života (III.
ÚS 154/09, IV. ÚS 85/2011).

S ohľadom na povahu a účel tohto právneho inštitútu je odôvodneným úsudok, že o takomto polepšení

môže okrem iného svedčiť, ak odsúdený riadne a zodpovedne plní povinnosti, ktoré vo výkone trestu
pre neho vyplývajú z právnych predpisov, ak dodržiava ústavný poriadok a stanovený režim, plní
pokynypríslušníkovZboruväzenskejajustičnejstráže,dodržiavazásadyslušnéhosprávania,iniciatívne
spolupracuje a plní program zaobchádzania, dodržiava povinnosti a zákazy obsiahnuté v zákone
o výkone trestu odňatia slobody a vo vyhláške, ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu a pod.

Plneniedruhejmateriálnejpodmienkysúdobjasňujeaskúmakomplexnejšie.Posudzujevšetkyokolnosti
súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským
normám, prostredie, v ktorom žil, celý doterajší život, povahu a charakter trestnej činnosti, pre ktorú je vo
výkone trestu s cieľom, či všetky tieto skutočnosti umožňujú prijať prognózu, že v prípade prepustenia na
slobodu povedie riadny život, t. j. život v súlade s právnymi, morálnymi a etickými normami spoločnosti.

Vychádzajúc z obsahu vykonaných dôkazov krajský súd v danom prípade dospel k záveru, že u
odsúdeného A. B. sú uvedené materiálne podmienky splnené.

Zmyslom podmienečného prepustenia nie je odmeniť odsúdeného za dobré správanie vo výkone trestu
– nejde o dobrodenie pre odsúdeného, a nemôže tak byť ani paušálne vylúčené u niektorých kategórií

odsúdených, napr. recidivistov, ako špecifické sprísnenie trestného postihu. Nariadenie podmienečného
prepustenia z výkonu trestu je namieste vtedy, ak už k náprave, resp. k dosiahnutiu účelu trestu ďalší
pobyt odsúdeného vo výkone trestu nie je nutný, pričom možno vzhľadom na všetky relevantné okolnosti
predpokladať, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život. V tomto smere je dôležité mať na pamäti,
že vytvorenie špeciálnej, prísnejšej právnej úpravy podmienečného prepustenia zo strany všeobecného

súdu pre recidivistov, ktorí v minulosti „nevyužili šancu“ v podobe podmienečného prepustenia a vo
výkone trestu sa ocitli znova, nemožno z ústavnoprávneho pohľadu akceptovať (nález Ústavného súdu
Českej republiky I. ÚS 2201/16 z 3.1.2017).

Krajskému súdu je zrejmé, že trestná minulosť je relevantným faktorom pri rozhodovaní o

podmienečnom prepustení odsúdeného. Avšak predpoklad vedenia riadneho života v budúcnosti
nemôže byť založený predovšetkým, či dokonca výlučne na trestnej minulosti konkrétneho jednotlivca.
Je potrebné zohľadniť ďalšie aktuálne poznatky o osobe odsúdeného, stav jeho nápravy i prostredie, v
ktorombysaocitolpoprípadnompodmienečnomprepustenínaslobodu,akoajzaoberaťsaokolnosťami
spáchania trestnej činnosti s ohľadom na mieru prekonania subjektívnych príčin tejto trestnej činnosti

na strane odsúdeného. Trestnú minulosť nemožno hodnotiť formalisticky – koľkokrát bol jednotlivec
odsúdený, koľkokrát vykonával nepodmienečný trest odňatia slobody či koľkokrát porušil podmienky
podmienečného prepustenia. Je potrebné zvážiť, pred akou dlhou dobou a z akých dôvodov došlo k
spáchaniu predchádzajúcich trestných činov a či možno od odsúdeného na základe jeho aktuálnehovýkonu trestu očakávať, že povedenie riadny život (nálezy Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I.ÚS
2201/16 z 3.1.2017 a sp. zn. II.ÚS 1945/20 z 29.1.2021 a obdobne nález Ústavného súdu SR sp. zn.
I. ÚS 36/2022).

V načrtnutých súvislostiach je potrebné pripomenúť, že jedným z účelov trestu je aj vytvorenie
podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život (§ 34 ods. 1 Tr. zákona), resp.
vytvárať podmienky umožňujúce podporovať a rozvíjať pozitívne osobnostné rezervy pre resocializáciu
odsúdených, aby viedli riadny život (§ 1a zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Pri posudzovaní žiadostí o
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je tiež potrebné vziať do úvahy, že § 68 ods.
1 Tr. zákona umožňuje uložiť odsúdenému primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51
ods. 3 a 4 Tr. poriadku. Mieru rizika, ktorá je spojená s podmienečným prepustením odsúdeného, tak
možno zmierniť uložením týchto opatrení (I. ÚS 36/2022). Pokiaľ ide o konkrétne posúdenie okolností
tej-ktorej veci, je potrebné poukázať tiež na to, že riaditeľ ústavu na výkon trestu odňatia slobody

disponuje najkomplexnejšími a najrelevantnejšími informáciami o odsúdenom, keďže je de facto v
priamom kontakte s ním (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Urtos/6/2020 z 18.11.2020).

Z hodnotenia odsúdeného z ÚVV a ÚVTOS Prešov, s miestom výkonu v Sabinove, kde v súčasnosti
vykonáva trest v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, vyplýva, že odsúdený pokyny

a príkazy príslušníkov plní, pričom bol aj deväťkrát disciplinárne odmenený a disciplinárne potrestaný
nebol. Vo svojom voľnom čase sa pravidelne zúčastňuje prednášok, besied, kvízov a športových
aktivít organizovaných v oddelení. Je členom športového krúžku a diskusnej skupiny zameranej na
protidrogovú osvetu. Svoj voľný čas si vie zorganizovať a zmysluplne využiť. Pracovne je zaraďovaný
podľa potrieb objednávateľov prác mimo ústavu na nestrážené pracoviská s voľným pohybom a jeho

pracovná morálka je hodnotená kladne.

Ďalším dôležitým faktorom pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody
je aj postoj samotného odsúdeného k ním spáchanej trestnej činnosti (uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 4Urtos/7/2020 z 19.11.2020). Vychádzajúc z uvedeného krajský súd v danom prípade dospel

k záveru, že u odsúdeného A. B. okrem splnenia formálnej podmienky, sú splnené aj materiálne
podmienky, ktoré zákon vyžaduje pre to, aby bolo možné odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody
podmienečne prepustiť. V tomto smere je v prvom rade potrebné poukázať na správanie sa odsúdeného
počas výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody. Hodnotenie odsúdeného A. B. riaditeľom Ústavu
na výkon trestu odňatia slobody v Prešove je kladné. Jeho správanie viedlo nielen k preradeniu z

ústavu zo stredným stupňom stráženia do ústavu s minimálnym stupňom stráženia a z diferenciačnej
skupiny B na skupinu A, ale až do umiestnenia do otvoreného oddelenia a pracovného zaradenia
na nestráženom pracovisku mimo ústavu s voľným pohybom. Bol deväťkrát disciplinárne odmenený
a ani raz disciplinárne potrestaný. Resocializačná prognóza je podľa záverov hodnotenia riaditeľa
ústavu menej priaznivá a riziko recidívy stredné. Vzhľadom na vyššie uvedené riaditeľ odporúčal jeho

podmienečné prepustenie s uložením povinností a obmedzení a pripojil sa aj k návrhu odsúdeného o
podmienečné prepustenie. Na základe uvedeného je možné v prvom rade konštatovať, že odsúdený A.
B. jednoznačne vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie, a
že teda splnil prvú materiálnu podmienku podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Pokiaľ ide o posúdenie splnenia druhej materiálnej podmienky podmienečného prepustenia je
potrebné zdôrazniť, že od začiatku výkonu trestu bolo potrebné hodnotiť správanie odsúdeného
ako bezproblémové, niet preto dôvodu domnievať sa, že odsúdený svoje správanie po dlhé roky
prispôsoboval podmienkam výkonu trestu len za účelom splnenia predpokladov na podmienečné
prepustenie. Nemenej významnou skutočnosťou pre záver o takom polepšení odsúdeného, že možno

od neho v budúcnosti očakávať riadne vedenie života je aj jeho postoj k svojej trestnej činnosti, ktorý
je sebakritický (viď hodnotenie riaditeľa ústavu). Vo svojom voľnom čase sa pravidelne zúčastňuje
prednášok, besied, kvízov a športových aktivít organizovaných v oddelení. Na vhodné predpoklady pre
to, aby v prípade podmienečného prepustenia odsúdený A. B. žil riadnym životom poukazuje aj jeho
schopnosť vedieť si zorganizovať svoj voľný čas a zmysluplne využiť, ale aj konštatovanie v hodnotení

riaditeľa ústavu, že má vytvorené pracovné návyky a jeho pracovná morálka je hodnotená kladne.Vzhľadom na uvedené musí krajský súd konštatovať, že záver okresného súdu v tom smere, že
odsúdený nespĺňa zákonom požadované podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody, je nesprávny.

Podľa krajského súdu odsúdený počas výkonu trestu plnením svojich povinností a svojím správaním
preukázal polepšenie do takej miery, že možno od neho očakávať, že povedie v budúcnosti riadny život.
Pozitívne pôsobí aj kontakt odsúdeného s blízkou rodinou, s dcérami, bratom a švagrinou, z ktorého
možno vyvodiť žiadúcu a trvalú existenciu sociálneho zázemia odsúdeného po jeho prepustení na

slobodu. Ak je odsúdený v kontakte s bratom, ktorý mu vie poskytnúť isté zázemie po prepustení
z výkonu trestu odňatia slobody, je možné uvedené vyhodnotiť ako ďalšiu pozitívnu okolnosť pri
hodnotení splnenia druhej materiálnej podmienky na jeho podmienečné prepustenie.

S poukazom na uvedené potom krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a odsúdeného A. B.
podmienečne z výkonu trestu prepustil a na lepšie dosiahnutie toho, aby odsúdený aj skutočne v

budúcnosti viedol riadny život, uložil aj dohľad a primerané povinnosti a obmedzenia uvedené vo
výroku rozhodnutie. Tie sú jednoznačne spôsobilé znížiť mieru rizika, ktorá je spojená s podmienečným
prepustením odsúdeného. Zvyšku nevykonaného trestu odňatia slobody, aj závažnosti trestnej činnosti,
pre ktorú bol A. B. odsúdený, zodpovedá podľa krajského súdu stanovená skúšobná doba, ako aj
nariadený probačný dohľad.

Pri určení skúšobnej doby krajský súd prihliadol na závažnosť spáchaného trestného činu
a odsúdenému určil skúšobnú dobu na 3 roky s ustanovením probačného dohľadu vo výmere 2 roky,
a to predovšetkým s prihliadnutím na násilný charakter trestnej činnosti, ku ktorej, ako vyplýva z registra
trestov, nedošlo zo strany odsúdeného prvýkrát, nejednalo sa teda o ojedinelý exces v jeho správaní.

Krajský prihliadol aj na to, že odsúdený bol v minulosti odsúdený pre rôznorodú trestnú činnosť,
jednak lúpeže, ale aj krádeže, avšak vykonané tresty na neho očividne nemali dostatočný účinok vo
vzťahu k prevencii, preto je nevyhnutné sledovať správanie odsúdeného počas dlhšieho obdobia, aby
odsúdený dostatočne preukázal, že doterajší výkon trestu bol dostatočný pre jeho nápravu a je pevne
rozhodnutý zotrvať vo vedení riadneho života v súlade s morálnymi a právnymi normami spoločnosti,

a to aj s probačným dohľadom nad odsúdeným. Uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania
alkoholických nápojov a iných návykových látok prispeje k tomu, aby odsúdený aktívne pracoval na
svojom sebaovládaní a uložená povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo
sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie mu má dopomôcť k začleneniu sa do riadneho spôsobu
života.

Z dôvodov vyššie rozpísaných krajský súd jednomyseľne napadnuté uznesenie zrušil, a teda sťažnosť
odsúdeného považoval za dôvodnú a rozhodol o podmienečnom prepustení odsúdeného tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.