Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. jún 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/17/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113212048
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8113212048.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Romana Lajoša v právnej veci žalobcu: SR - A. B. C.,
D.: XX XXX XXX, A. A. E. XX, XXX XX E., proti žalovaným: 1./ D. B. F., G. F., nar. XX.XX.XXXX, r.č.
XXXXXXXXX, bytom G. H. I. XXX, XXX XX G. H. I., zastúpený JUDr. Petrom Behúňom, advokátom so
sídlom Námestie sv. Egídia 44, 058 01 Poprad, 2a./ D. J., G. D., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXXXXXX,
bytom I. K., B. L. XXXX/XX, 2b./ A. J., G. J., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXXXXXX, bytom I. K., B.
L. XXXX/XX, 2c./ M. J., G. J., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXXXXXX, bytom I. K., B. L. XXXX/XX,
3./ K. J., G. J., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXXXXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX B., 4./ N. B., G.

J., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXXXXXX, bytom O. L. XXX/XX, XXX XX M., 5./ M. M. F., G. F., nar.
XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXXXXXX, bytom G. H. I. XXX, XXX XX G. H. I., 6./ M. J., G. J., nar. XX.XX.XXXX,
r.č. XXXXXXXXXX, bytom G. H. I. XXX, XXX XX G. H. I., žalovaní v 1., 3. 5. a 6. rade zastúpení JUDr.
Petrom Behúňom, advokátom so sídlom Námestie sv. Egídia 44, 058 01 Poprad, za účasti intervenienta
G. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. H. I. XXX, XXX XX G. H. I., zast. JUDr. Branislavom Kahancom,
advokátom so sídlom kancelárie Vajanského 33, 080 01 Prešov, o odstránenie oplotenia, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 29C/109/2013-679 zo dňa 15.03.2023 v spojení

s uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 5Co/51/2024-785 zo dňa 16.01.2025, opravného uznesenia
Krajského súdu v Prešove č.k. 5Co/51/2024-793 zo dňa 04.02.2025 a opravného uznesenia Okresného
súdu Prešov č.k. 29C/1069/2013-797 zo dňa 27.02.2025 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením č.k. 29C/109/2013 - 797
zo dňa 27. februára 2025.
II. Priznáva žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalobcovi
v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
III. Ostatným žalovaným ako aj intervenientovi na strane žalobcu nárok na náhradu trov odvolacieho

konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že:

„ I. Z r i a ď u j e vecné bremeno v prospech vlastníkov oplotenia ako príslušenstva stavby rodinného
domu súp. č. XXX vedeného na LV č. XXXX k.ú. G. H. I., stojaceho na parc. Q. R. XXXX/X, vedenej na
LV č. XXX k.ú G. H. I. za náhradu, ktorí majú právo užívania parc. Q. XXXX/X vedenej na LV č. XXX k.ú.
G. H. I. v časti označenej ako parc. XXXX/XX o výmere 20 m2 vytvorenej geometrickým plánom č. X/

XXXX, I. H. A., M. XX, XXX XX E., autorizačne overeným D. I. G. dňa XX.XX.XXXX B. R. F./XXXX.

II. Žalovaní v 1. až 6. rade s ú p o v i n n í spoločne nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu za
zriadenie vecného bremena vo výške 604,70 EUR v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.III. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovaným v 1. až 6. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia súdu

vo veci samej.

IV. Vo vzťahu intervenienta a žalovaných v 1. až 6. rade nárok na náhradu trov konania stranám sporu
a intervenientovi n e p r i z n á v a .“

2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie podľa ust. § 119 ods. 2, § 135c ods. 1, 2, 3
Občianskeho zákonníka, podľa ust. § 57 a § 88 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., teda stavebného zákona,
v zmysle § 8 ods. 1 - 3 Vyhlášky č. 35/1984 Zb., podľa ust. § 81, § 82 ods. 1, 2, 3 a 4, § 153 ods. 1,
2, 3 a § 183 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP), výrok o trovách konania podľa ust. § 255 ods.
1 a § 262 ods. 2 CSP.

3. Súd prvej inštancie mal za to, že vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že časť
kamenného oplotenia ako príslušenstva stavby rodinného domu so súp. č. XXX v podielovom
spoluvlastníctve žalovaných je umiestnené na parc. S. R. XXXX/X vedenej na LV č. XXX k.ú. G. H. I. v
rozsahu, v akom je zakreslené v znaleckom posudku č. XX/XXXX, vyhotoveným znalcom D. O. E..

4. V čase jeho výstavby nevedel, že časť uvedeného kamenného oplotenia zasahuje do pozemku Q. R.
XXXX/X vo vlastníctve žalobcu, keďže mal za to, že je postavené na hranici pozemku v jeho vlastníctve
a pozemku Q. XXXX/X.Pokiaľ však žalovaný v 1. rade ako jeho stavebník vybudoval kamenné oplotenie
v roku 2005 až 2007, pričom ohlásenie uvedenej drobnej stavby obci G. H. I., ako stavebnému úradu
ohlásil až 07.08.2007, je nepochybné, že uvedenú stavbu realizoval v rozpore so stavebným zákonom.

5. S poukazom na ust. § 57 zákona č. 50/1976 Zb., súd prvej inštancie konštatoval, že nemal za
preukázané, že žalovaný v 1. rade ako stavebník pri výstavbe uvedeného kamenného oplotenia vedome
zasiahol do vlastníctva žalobcu k parc. Q. XXXX/X. Uvedená skutočnosť nesporne vyplýva zo samotnej
prílohy ohlásenia uvedenej drobnej stavby, v ktorej intervenient ako bezprostredný sused žalovaných

súhlasil s uvedenou stavbou kamenného oplotenia v čase, kedy už bolo dobudované, čo nesporne
vyplýva z obsahu jeho svedeckej výpovede. V rozhodnom období nenamietal, že sporné kamenné
oplotenie zasahuje do pozemku vo vlastníctve žalobcu, ale tieto námietky vzniesol až niekoľko rokov po
jeho výstavbe s tvrdením, že toto oplotenie má charakter tzv. čiernej stavby. Z uvedeného teda vyplýva,
že intervenient udelil súhlas k ohláseniu uvedenej drobnej stavby kamenného oplotenia už po ukončení

jeho výstavby a na túto skutočnosť stavebný úrad neupozornil napriek vedomosti, že jeho výstavba bola
realizovaná v rozpore so zákonom č. 50/1976 Zb.

6. Nevyhnutnú potrebu odstránenia spornej časti kamenného oplotenia žalobca odôvodňoval
zachovaním verejného záujmu určeného účelového využitia parc. Q. XXXX/X ako miestnej a účelovej

komunikácie, ktorá by mohla slúžiť na zabezpečenie bezpečného prístupu k pozemkom, ktoré sú v
bezprostrednom susedstve s pozemkom vo vlastníctve žalovaných. Argumentoval tým, že aj v zmysle
územného plánu obce G. H. I. mala byť na predmetnej parcele vybudovaná miestna komunikácia, avšak
jej výstavbu realizovala v rozpore s uvedeným územným plánom na parc. T. XXXX/XX, čím došlo k
zmene dopravných pomerov a spôsobu dopravného napojenia rodinných domov v danej lokalite.

7. Z obsahu súdneho spisu nevyplýva, žeby okrem intervenienta aj iní obyvatelia obce G. H. I. túto
ako stavebný úrad žiadali o vybudovanie účelovej komunikácie na pozemku Q. XXXX/X za účelom
zabezpečenia bezpečného prístupu k pozemkom v ich vlastníctve. Z predloženej fotodokumentácie,
tvoriacej prílohu odborného vyjadrenia č. XX/XXXX nesporne vyplýva, že intervenient má zabezpečený

prístup k svojmu pozemku z novo-vybudovanej miestnej komunikácie, ktorú podľa vlastného vyjadrenia
užíva aj ako prístup motorovým vozidlom. Z pripojenej fotodokumentácie odborného vyjadrenia XX/
XXXX, ako aj obhliadkou na mieste samom bolo zistené, že v bezprostrednej blízkosti sporného
kamenného oplotenia sa nachádza aj svah, nad ktorým je umiestnený chodník s novovybudovanou
miestnou komunikáciou.

8. Následne súd prvej inštancie konštatoval, že podľa predloženého odborného vyjadrenia je z
technického hľadiska predovšetkým vecou posúdenia projektanta dopravných stavieb, či realizácia
účelovej prístupovej komunikácie na parcele vo vlastníctve žalobcu si vyžiada odstránenie celéhokamenného múru zasahujúceho do predmetnej parcely, alebo len jeho určitej časti, resp. či jej
stavba si nevyžiada vybudovanie oporného, resp. zárubného múru do telesa rekonštruovanej miestnej
komunikácie.

9. Napriek argumentácii žalobcu, že odstránenie stavby sporného oplotenia je odôvodnené verejným
záujmom na zachovanie účelu parc. Q. XXXX/X ako miestnej, resp. účelovej komunikácie, v
priebehu súdneho konania nesporne vyplynulo, že ide iba o ochranu individuálneho právneho
záujmu intervenienta, ktorý si chce na uvedenom pozemku vybudovať účelovú komunikáciu ako

bezpečnú prístupovú cestu k svojmu pozemku v bezprostrednom susedstve s pozemkom vo vlastníctve
žalovaných. V priebehu súdneho konania však nebolo preukázané, žeby náklady z jej vybudovaním
znášal žalobca, prípadne obec G. H. I., teda by všetky náklady spojené s vybudovaním účelovej
komunikácie musel znášať intervenient. Za skutkového stavu, kedy nie je zrejmé, aká by bola celková
výška nákladov na vybudovanie uvedenej účelovej komunikácie; v akom rozsahu by bol nevyhnutný
zásah do stavby kamenného oplotenia vo vlastníctve žalovaných, prípadne do cestného telesa

miestnej komunikácie vo vlastníctve obce G. H. I. a v neposlednom rade, či je vôbec vo finančných
schopnostiach a možnostiach intervenienta tieto náklady uhradiť, súd I. inštancie nepovažoval potom
záujem intervenienta za rozhodujúci argument pre žalobcom navrhovaný spôsob usporiadania vzťahov
medzi vlastníkom pozemku a vlastníkmi neoprávnenej stavby.

10. Keďže v priebehu súdneho konania nebolo preukázané, že žalovaný v 1. rade ako stavebník
nebol dobromyseľný pri výstavbe spornej časti oplotenia, teda, že toto bolo umiestnené na pozemku
v jeho vlastníctve, potom súd prvej inštancie považoval za spravodlivé usporiadať pomery strán sporu
zriadením vecného bremena obmedzeným na nevyhnutný výkon vlastníckeho práva k stavbe a to v
rozsahu, ktorom stavba oplotenia zasahuje do vlastníctva žalobcu k pozemku Q. XXXX/X.

11. V danom prípade žalovaný v 1. rade v priebehu súdneho konania mal záujem vyriešiť predmet
sporu mimosúdne a to odkúpením časti pozemku zastavaného oplotením, prípadne jeho zámenou za
iný pozemok, ktorý od žalobcu nadobudol. Súd prvej inštancie pri rozhodnutí o spôsobe usporiadania
pomerov k neoprávnenej stavbe prihliadal aj na postoj A. B. C. ako zástupcu žalobcu, ktorý významným

spôsobom ovplyvnil nielen samotnú dĺžku konania, ale aj právnu neistotu samotných žalovaných, akým
spôsobom budú pomery k neoprávnenej stavbe usporiadané.

12. Na jednej strane A. B. C. argumentoval nevyhnutnosťou odstránenia spornej časti oplotenia za
účelom zachovania účelu funkčného využitia pozemku vo vlastníctve žalobcu Q. XXXX/X, avšak na

druhej strane akceptoval niekoľko rokov trvajúce mimosúdne rokovania iniciované žalovaným v 1. rade
napriek tomu, že ním navrhovaný spôsob usporiadania pomerov k neoprávnenej stavbe smeroval vždy
k zachovaniu existencie stavby sporného kamenného oplotenia.

13. Súd prvej inštancie prihliadol ďalej aj na hodnotu hospodárskej straty na strane žalovaných v prípade

odstránenia spornej časti oplotenia, ktorá podľa znaleckého posudku č. XXX/XXXX má všeobecnú
hodnotu 2.881,13 eur, pričom súčasťou predmetného oplotenia je takisto vodovodná prípojka v hodnote
750,35 eur, vodomerná šachta v hodnote 484,32 eur, vodomerná šachta v hodnote 484,32 eur, vŕtaná
studňa v hodnote 4 336,72 eur, plynová prípojka v hodnote 627,11 eur, elektrická prípojka v hodnote
221,33 eur a sčasti aj spevnené plochy v hodnote 1.603,79 eur, ktoré by v prípade odstránenia oplotenia

museli byť odstránené, prípadne premiestnené.

14. Znalcom bola zároveň stanovená cena pozemku v danej lokalite vo výške 52,94 na m2, potom
hodnota pozemku vo vlastníctve žalobcu zastavaná spornou časťou oplotenia v rozsahu 20 m2 má
hodnotu 1.058,80 eur.

15. Podľa predloženého krycieho listu rozpočtu by celková výška nákladov žalovaných na odstránenie
spornej časti oplotenia bola v sume 4 225,03 eur.

16. Na základe vyššie uvedených skutočností, potom súd prvej inštancie usporiadal pomery medzi

vlastníkom pozemku a vlastníkmi stavby zriadením vecného bremena v prospech vlastníkov oplotenia
ako príslušenstva stavby rodinného domu súp. č. XXX vedeného na LV č. XXXX k.ú. G. H. I., stojaceho
na parc. Q. R. XXXX/X vedenej na LV č. XXX k.ú. G. H. I. za náhradu s tým, že títo majú právo užívaniapredmetnej parcely v časti označenej ako parc. XXXX/XX o výmere 20 m2, vytvorenej geometrickým
plánom č. X/XXXX.

17. Podľa názoru súdu prvej inštancie, pozemky v zmysle inzercie nie je možné považovať za
porovnateľné pozemky s parcelou vo vlastníctve žalobcu.

18. Súd prvej inštancie nemal za preukázané, že pozemky v zmysle predloženej inzercie majú charakter
porovnateľnýchpozemkovspozemkomvovlastníctvežalobcu,kuktorémuvšeobecnáhodnotavzmysle

znaleckého posudku č. XX/XXXX bola určená v sume 52,94 eur/m2. Zároveň zo strany žalobcu ani
neboli predložené návrhy na doplnenie dokazovania za účelom odstránenia ním tvrdených rozporov vo
vzťahu k všeobecnej hodnote pozemku vo vlastníctve žalobcu.

19. V danom prípade v zmysle návrhu žalobcu tak, ako to súd prvej inštancie konštatoval už vyššie
vo svojom odôvodnení, neprichádzal do úvahy spôsob usporiadania pomerov medzi žalobcom ako

vlastníkom pozemku a žalovanými ako vlastníkmi kamenného oplotenia prikázaním zastavanej časti
pozemku do vlastníctva žalovaných.

20. Krátko pred termínom nariadeného pojednávania bolo súdu prvej inštancie doručené oznámenie o
vstupe G. P. ako intervenienta na strane žalobcu.

21. Uviedol, že stavebný úrad obce G. H. I. dňa 15.04.2016 prerušil územné konanie vo veci zriadenia
účelovej prístupovej komunikácie pre príjazd k rodinnému domu so súp. č. XXX G. H. I. po parc. S.
XXXX/X. Konštatoval, že jediným bezpečným a vyhovujúcim prístupom k stavbe súp č. XXX je tak, ako
to konštatuje stavebný úrad po parc. Q. XXXX/X, na ktorej je však toho času postavené oplotenie.

22. Keďže meritom sporu je odstránenie oplotenia na bezprostredne susediacej parc. Q. XXXX/X,
ktorá je zároveň možnou a jedinou prístupovou komunikáciou k stavbe so súp. č. XXX, ktorá je v jeho
podielovom spoluvlastníctve, má výsledok tohto sporu priamy dopad na práva a oprávnené záujmy
intervenienta, nakoľko zamietnutie žaloby by prakticky viedlo k záveru, že nie je možné zabezpečiť

bezpečný prístup k spomínanej stavbe.

23. Súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 15.03.2023 stranám sporu oznámil vstup
intervenienta.

24. Keďže súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 183 CSP nebola doručená žiadosť o odročenie
pojednávania, potom súd prvej inštancie konal v jeho neprítomnosti.

25. Podľa názoru súdu prvej inštancie by ani neboli splnené podmienky pre odročenie pojednávania,
keďže G. P. vstúpil do konania ako intervenient krátko pred termínom pojednávania nariadeného na

15.3.2023 napriek tomu, že už niekoľko rokov vedel o prebiehajúcom súdnom konaní, najneskôr v
čase svojej účasti na pojednávaní konanom dňa 17.04.2017, na ktorom vypovedal ako svedok a bol
nepochybne v kontakte so zástupcom žalobcu, ktorého upozornil na existenciu neoprávnenej stavby
a zároveň zástupca žalobcu súdu predložil dôkazy, ktorých objednávateľom bol uvedený intervenient,
napr. odborné vyjadrenie č. XX/XXXX.

26. S poukazom na vyššie uvedené, potom by súd s poukazom na dĺžku súdneho konania a zásadu
sudcovskej koncentrácie v zmysle ust. § 153 CSP už nepripustil žiadne ďalšie prostriedky procesného
útoku, teda nové skutkové tvrdenia, prípadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.

27. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie tak, že vo vzťahu žalobcu a žalovaných v 1.
až 6. rade priznal úspešnému žalobcovi voči neúspešným žalovaným nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100%. V súdnom konaní bolo nepochybne preukázané, že na pozemku vo vlastníctve žalobcu
je umiestnená neoprávnená stavba časti kamenného oplotenia ako príslušenstva stavby rodinného
domu súp. č. XXX v podielovom spoluvlastníctve žalovaných. Keďže súd prvej inštancie v zmysle ust.

§ 262 ods. 2 CSP pri usporiadaní pomerov vlastníka pozemku a vlastníka neoprávnenej stavby nie je
viazaný návrhmi strán sporu, potom iný spôsob usporiadania, aký bol navrhnutý žalobcom nie je možné
považovať za jeho procesný neúspech v konaní vo veci samej. Vo vzťahu intervenienta a žalovaných
nárok na náhradu trov konania stranám sporu nepriznal, keďže intervenientovi vystupujúcemu na straneúspešného žalobcu, ktorý do konania vstúpil krátko pred termínom posledného pojednávania nevznikli
žiadne trovy, ktoré boli nevyhnutné na účelnú ochranu jeho práv.

28. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca, a to z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods.
1 písm. f/ a h/ CSP. Žalobca sa nestotožnil so závermi súdu prvej inštancie, teda dobromyseľnosťou
žalovaného v 1. rade, keď súd prvej inštancie v rozsudku uvádza, že v priebehu konania nebolo
preukázané, že žalovaný v 1. rade, ako stavebník sporného oplotenia nebol dobromyseľný pri výstavbe
oplotenia na parcele Registra S. Q. R. XXXX/X, k.ú. G. H. I., ktorá je vo vlastníctve žalobcu. V konaní

boli predložené listiny, a to Kúpna zmluva H. XXX/XX U. J. XX.XX.XXXX, a Geometrický plán č. X/XXXX
U. J. XX.XX.XXXX, na základe ktorých nadobudol žalovaný v 1. rade parcelu Registra S. C č. XXXX/XX,
k.ú. G. H. I.. Z uvedeného geometrického plánu vyplýva, že predmetná parcela bola už pri predaji v roku
2002 riadne zameraná, a nové hranice boli v prírode označené kolíkmi. Hranica medzi novovytvorenou
parcelou registra S. T. R. XXXX/XX N. B. S. Q. R. XXXX/X, k.ú. G. H. I., v geometrickom pláne, je hranica
medzi bodmi 1. až 4. má rovnaký priebeh (je rovná). Rovnaký stav je aj v prípade Geometrického plánu

č. XX/XXXX U. J. XX.XX.XXXX, ktorý dal vyhotoviť žalovaný v 1. rade na zameranie rozostavaného
rodinného domu na parcele č. XXXX/XXX, v k.ú. G. H. I., pre účely zriadenia záložného práva. V
stavebnom povolení č. V. XXXX/XXXX - A. zo dňa 18.09.2002 pre stavbu rodinného domu, na parcele
Registra S. T. R. XXXX/XX, k.ú. G. H. I., bol žalovaný v 1. rade zaviazaný umiestniť stavbu 4,50 metra
od prístupovej komunikácie - parcela č. XXXX/X. Ide o bod 2. tohto povolenia. Vedľajšia parcela S. T. R.

XXXX/XXX, bola kupovaná na základe kúpnej zmluvy H. XXX/XX U. J. XX.XX.XXXX a Geometrického
plánu č. X/XXXX U. J. XX.XX.XXXX. Kupujúcim bol p. J. T., právny predchodca intervenienta p. P., kde
rovnako parcela Registra S. T. R. XXXX/XXX bola riadne zameraná. Hranice v prírode boli označené
kolíkmi, a priebeh hranice medzi uvedenou novovytvorenou parcelou a parcelou S. Q. R. XXXX/X, k.ú.
G. H. I., je rovný, nadväzuje na parcelu žalovaného v 1. rade. V spise sa nachádza aj vytyčovací náčrt

č. XXXXXXXX-XX/XXXX U. J. XX.XX.XXXX, na základe ktorého bola v teréne vytýčená parcela S. T. R.
XXXX/XXX, v k.ú. G. H. I.. Hranice boli v prírode označené kovovými rúrkami. Takto bola riadne vytýčená
aj hranica medzi parcelami Registra S. T. R. XXXX/XXX, k.ú. G. H. I. - parcela p. P., a č. XXXX/XX, k.ú.
G. H. I. - parcela žalovaného v 1. rade, a parcelou registra S. Q. R. XXXX/X, k.ú. G. H. I. - parcela
žalobcu. Protokol o vytýčení uvedených hraníc podpísala aj manželka žalovaného v 1. rade M. F., ako

vlastníčka parcely S. R. XXXX/XX, k.ú. G. H. I.. Všetky tieto listiny sú z obdobia pred výstavbou sporného
oplotenia a boli predložené do súdneho spisu. Z uvedených listín vyplýva, že žalovanému v 1. rade boli
absolútne známe hranice parciel, ich priebeh, tvar pozemku. Teda nekupoval parcelu Registra S. T. R.
XXXX/XX, k.ú. G. H. I., bez riadneho zamerania. Práve naopak boli vyznačené hranice parcely v teréne
kolíkmi. Žalovaný v 1. rade sám potvrdil vykolíkovanie pozemkov, dokonca bolo realizované aj vytýčenie

hraníc pozemkov v teréne - predložený vytyčovací náčrt. ranica medzHranica medzi parcelou S. T. R.
XXXX/XX - parcela žalovaného v 1. rade, a parcelou Registra S. Q. R. XXXX/X - teda parcelou žalobcu,
k.ú. G. H. I., je rovná bez akýchkoľvek vybočení, zachádzania a podobne. Žalovanému v 1. rade muselo
byť bezpochyby zrejmé, že stavia kamenný plot mimo hraníc svojho pozemku, ktoré boli vyznačené
v teréne kolíkmi. Navyše sporný plot nie je postavený rovno, ale s vybočeniami, výchylkami slovom

„cik-cak“. O tom svedčí v spise predložená fotodokumentácia, ako aj znalecký posudok a geometrické
plány, vyhotovené za účelom zamerania zásahu oplotenia do parcely žalobcu. Poznal tvar priebehu
hraníc svojho pozemku, napriek tomu postavil plot v inom tvare. Už samotná táto skutočnosť svedčí o
tom, že žalovaný vedel, že plot je postavený v rozpore s riadne zameranými, vytýčenými a v katastri
evidovanými vlastníckymi hranicami pozemkov, a zašiel výstavbou oplotenia za hranicu svojho pozemku

vyznačeného kolíkmi v teréne do štátnej cesty, teda parcely žalobcu. Žalovaný v 1. rade bol zo strany
otca pána P. upozornený na to, že stavia plot mimo hraníc svojho pozemku v čase, keď staval ešte len
základy plotu, čo potvrdil vo svojej výpovedi dňa 19.04.2017 pán P., ktorý bol vypočutý v tomto konaní
ako svedok. Intervenient pán P. upozornil v roku 2006 aj obec o danej situácií, a žiadal obec o povolenie
úprav uvedenej cesty, aby mal prístup k svojmu domu. Obec reagovala listom zo dňa 08.11.2006, kde

oznámila p. P., že sa vecou bude zaoberať. Následne si obec dala vyhotoviť Geometrický plán č. XX/
XXXX U. J. XX.XX.XXXX na zameranie existujúceho oplotenia postaveného na parcele S. T. R. XXXX/X,
k.ú. G. H. I.. Z tohto geometrického plánu jednoznačne vyplýva, že žalovaný v 1. rade postavil oplotenie
naparceleRegistraS.Q.R.XXXX/X,k.ú.G.H.I.neoprávnene.Obeclistomzodňa20.06.2007oznámila
p. P., že vyhovuje jeho žiadosti o úprave obecnej komunikácie v časti G. H. I. - S., uložila mu však

povinnosť odstrániť oplotenie, ktoré je postavené na obecnej parcele č. XXXX/X do konca júna 2007.
Vtedy bude môcť začať s úpravou prístupovej cesty. Na základe sťažnosti žalovaného v 1. rade, bol pán
P. listom zo dňa 07.09.2011 obcou vyzvaný, aby sa zdržal akýchkoľvek zemných prác na parcele S. Q.
R. XXXX/X, k.ú. G. H. I., ktorý je vo vlastníctve SR, v správe SPF. Obec ďalej uviedla, že na uvedenúparcelu bol vypracovaný a schválený projekt na výstavbu obecnej cesty, ktorá sa mala realizovať v
roku 2012. Tak žalovaný v 1. rade, ako aj obec od začiatku vedeli, že sporné oplotenie je neoprávnene
postavené na parcele žalobcu. Žalobca zastáva názor, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný v 1.

rade pri výstavbe sporného oplotenia nebol dobromyseľný. Vedel, že oplotenie postavil nie na svojom
pozemku, ale na cudzom pozemku (štátnom). Dobromyseľnosť pritom treba ohodnotiť objektívne, a
nie subjektívne. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie ďalej uvádza, že nemal za preukázané
zachovanie funkčného využitia parcely registra S. Q. R. XXXX/X, k.ú. G. H. I., ako miestnej respektíve
účelovej komunikácie, cez ktorú je potrebné riešiť dopravné napojenie nehnuteľnosti v danej lokalite.

TátoparcelabolavytvorenánazákladeGeometrickéhoplánuč.XXXXXXXX-XXX/XXU.J.XX.XX.XXXX
ako cesta na sprístupnenie pozemkov v danej lokalite (miestny názov Na Kovalni). Z toho vychádzal aj
územný plán obce, v ktorom uvedená parcela bola určená ako miestna a účelová komunikácia. Obec
G. H. I. za účelom rekonštrukcie vybudovania miestnej komunikácie na predmetnej parcele ako prístupu
k rozostavaným rodinným domom v tejto lokalite požiadala v roku 2002 SPF o prenájom tejto parcely.
SPF prenajal obci uvedenú parcelu na základe Nájomnej zmluvy č. XXXXXXX U. J. XX.XX.XXXX. Na

stavbu „Obnova - Rekonštrukcia miestnych komunikácií 1. etapa“, umiestnených aj na parcele S. Q. R.
XXXX/X, k.ú. G. H. I., bolo vydané Stavebné povolenie SÚSP XXXX/XXXX-XX zo dňa 10.11.2003. To, že
na predmetnej parcele, chce obec postaviť miestnu komunikáciu potvrdila obec aj vo svojich viacerých
písomných vyjadreniach. Na výstavbu obecnej cesty na tejto parcele bola vypracovaná schválená
projektová dokumentácia. Súčasťou spisu je aj stavebné povolenie ŽPSP XXXX/XXXX - A., zo dňa

18.09.2002, na výstavbu rodinného domu na parcele S. T. R. XXXX/XX, k.ú. G. H. I.. Teraz je to dom
žalovaných a rozhodnutie o umiestnení stavby č. V. XXXX/XXXX - M. U. J. XX.XX.XXXX na výstavbu
rodinného domu na parcele Registra č. XXXX/XXX, k.ú. G. H. I., dom p. P.. Žalobca navrhol, aby odvolací
súd zmenil rozsudok a nariadil odstránenie oplotenia z parcely žalobcu v znení podľa súdom pripustenej
žaloby, alebo aby odvolací súd zrušil rozsudok v celom rozsahu a vrátil vec súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie.

29. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní v 1., 3., 5., a 6. rade. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
považovali za vecne správne a zákonné. Mali za to, že predmetné rozhodnutie je vypracované v
súlade s platnými právnymi predpismi. Nielen vyčerpávajúcim spôsobom je vysvetlené akými úvahami

sa súd riadil, ale tieto rozhodnutia sú v predmetnom rozsudku takisto podložené judikatúrou vyšších
súdov. V danom odvolaní žalobca argumentuje ničím nepodloženými tvrdeniami, a to najmä v časti,
ktorá spochybňuje dobromyseľnosť žalovaného v 1. rade. V tejto súvislosti považujú žalovaní za
zavádzajúce tvrdenia, že predmetná stavba, ktorá je predmetom tohto sporu (oplotenie), mala byť
realizovaná v čase, keď boli vykolíkované hranice tak, ako ich vo svojom dokazovaní ustálil súd v tomto

konaní. Toto tvrdenie sa nezakladá na pravde a v celom rozsahu ho žalovaní popierajú. Je potrebné
uviesť, že zo spisového materiálu vyplýva, že došlo k vykolíkvoaniu hraníc pri výstavbe predmetného
oplotenia geodetom D. W., avšak hranica pozemku, ktorá bola v teréne vyznačená bola označená až za
predmetným oplotením. Nie je pravdou, ako v odvolaní tvrdí žalobca, že už otec pána P. upozorňoval
žalovaného v 1. rade, že stavba je realizovaná mimo hraníc ním vlastnenej parcely. Predmetné práce

sa realizovali v roku 2004, teda v čase, keď pán P. ešte nebol vlastníkom susediaceho pozemku, a teda
jeho otec nemohol upozorňovať žalovaného v 1. rade na uvedené skutočnosti, nakoľko sa ani nepoznali.
Ďalším argumentom s ktorým sa žalobca vo svojom odvolaní vyporiadal je hlavne fakt, že súčasťou
predmetného oplotenia sú takisto prípojky inžinierskych sietí a skrinky, kde majú jednotliví dodávatelia
energií umiestnené dodávacie zariadenia. Ako je všeobecne známe z právnych predpisov platných v

tejto oblasti odberateľ pri kolaudácií prípojok je povinný ich umiestniť na hranici svojej parcely, a táto
skutočnosť sa pri kolaudácií kontroluje aj dotknutými subjektmi. Ak by vtom čase mal niekto vedomosť
o tom, že oplotenie je za hranicou pozemku vlastneného žalovaným v 1. rade, neboli by žalovanému v
1. rade skolaudované pripojenia na inžinierske siete, nakoľko stavba týchto bola realizovaná ešte pred
stavbou rodinného domu žalovaného v 1. rade na predmetnom pozemku. Takisto nemožno súhlasiť s

tvrdeniami uvádzanými žalobcom v odvolaní, kde tvrdí, že každému malo byť zrejmé kde sú hranice
pozemku, ale i bez prípadného vymerania. V tejto súvislosti poukázali žalovaní na výsluch znalca D. O.
E., ktorý sa konal na pojednávaní dňa 19.04.2017.

30. Uznesením č.k. 5Co/41/2023 - 742 zo dňa 13. júna 2024 odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie

ako predčasne predloženú. Právne odôvodnil svoje rozhodnutie odvolací súd podľa ustanovenia § 224,
§ 220 a § 133 ods. 1 CSP, zároveň ustanovením § 24 ods. 1 písm. a/ bod 1 a § 67 ods. 1
Katastrálneho zákon a Zákon č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností. V prvom rade odvolací súd
poukázalnato,ževprípadepozitívnehourčovaciehovýrokusúdugeometrickýplán,naktorýjevovýrokurozsudku odkaz musí tvoriť neoddeliteľnú súčasť tohto rozhodnutia. Súd prvej inštancie geometrický
plán k písomnému vyhotoveniu rozsudku nepripojil, preto bude potrebné odstrániť uvedený nedostatok.

31. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie tento nedostatok odstránil ako to vyplýva z č.l. 687a
spisu.

32. Zároveň odvolací súd poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie v záhlaví svojho písomného
vyhotovenia rozsudku nedostatočne označil sporové strany, kde pri označení sporových strán nie

je uvedené rodné číslo, na základe ktorého by bolo možné strany sporu jednoznačne identifikovať
a zároveň v prípade úspechu tej ktorej strany by rozhodnutie nemohlo byť podkladom pre zápis
do katastra nehnuteľností, a to s poukazom na ustanovenie § 24 ods. 1 písm. a/ bod 1 Katastrálneho
zákona.

33. Odvolací súd konštatuje, že aj toto pochybenie súd prvej inštancie odstránil, keď opravným

uznesením č.k. 29C/109/2013 - 797 zo dňa 27. februára 2025 opravil výrok rozsudku tak, že doplnil
rodné čísla pôvodných strán sporu.

34. V priebehu odvolacieho konania zomrel žalovaný v 2. rade A. J., nar. XX.XX.XXXX, a to dňa
06.06.2024, preto odvolací súd uznesením č.k. 5Co/51/2024 - 785 zo dňa 16. januára 2025 v spojení s

opravným uznesením č.k. 5Co/51/2024 - 793 zo dňa 04. februára 2025 pokračoval v konaní s dedičmi po
nebohom 2/ A. J., rodenom J., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom I. K., B. XXXX/
XX, a to D. J., rodenou D., A. J., rodeným J. a M. J., rodenou J., ktorých označil ako žalovaných 2a,
2b a 2c. Právne odôvodnil odvolací súd toto svoje rozhodnutie podľa ust. § 63 ods. 1 a 2 CSP, opravné
uznesenie ustanovením § 224, § 234 ods. 2 CSP.

35. Odvolací súd zistil z oznámenia okruhu dedičov v dedičskej veci po neb. A. J. zomr. XX.XX.XXXX
ku konaniu sp.zn. 5Co/51/2024 notárskeho úradu O. G. J., H., XXX XX B., W. XXXX/X vyplýva, že
dedičmi po poručiteľovi A. J. sú deti a manželka, každý z nich rovnakých dielom, a to D. J., G. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I. K., B. X. L. XXXX/XX, A. J., G. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom tamtiež a M. J., G.

J., nar. XX.XX.XXXX bytom tamtiež. Dedičské konanie bolo právoplatne skončené vydaním uznesenia
zo dňa 18.12.2024.

36. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v spojení
s opravným uznesením v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasledujúcich CSP

bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 CSP a contrario s tým, že miesto a čas
vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa
20.06.2025 a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

37. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

38. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II.ÚS 78/05).

39. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie
je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a

ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na
základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na
ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie
skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámcisporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený
skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia
dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane

rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať
v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne
nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a
obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným

procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje
svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal
odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka nebola naplnená.

40. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu

normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Ani táto
odvolacia námietka nebola naplnená.

41. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

42. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie konštatuje, že vykonaným dokazovaním
bolo preukázané, že časť kamenného oplotenia ako príslušenstva stavby rodinného domu so súp.
č. XXX v podielovom spoluvlastníctve žalovaných je umiestnené na parc. S. R. XXXX/X vedenej
na LV č. XXX k.ú. G. H. I. v rozsahu, v akom je zakreslené v znaleckom posudku č. XX/XXXX,

vyhotoveným znalcom D. O. E.. V čase jeho výstavby nevedel, že časť uvedeného kamenného oplotenia
zasahuje do pozemku Q. R. XXXX/X vo vlastníctve žalobcu, keďže mal za to, že je postavené na
hranici pozemku v jeho vlastníctve a pozemku Q. XXXX/X. Pokiaľ však žalovaný v 1. rade ako jeho
stavebník vybudoval kamenné oplotenie v roku 2005 až 2007, pričom ohlásenie uvedenej drobnej
stavby obci G. H. I., ako stavebnému úradu ohlásil až 07.08.2007, je nepochybné, že uvedenú stavbu

realizoval v rozpore so stavebným zákonom. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie,
keď nemal za preukázané, že žalovaný v 1. rade ako stavebník pri výstavbe kamenného oplotenia
vedome zasiahol do vlastníctva žalobcu k parcele Q. S. XXXX/X (§ 57 zákona č. 50/1976 Zb.).
Aj podľa názoru odvolacieho súdu táto skutočnosť vyplýva zo samotnej prílohy ohlásenia drobnej stavby,
v ktorej intervenient ako bezprostredný sused žalovaných súhlasil s uvedenou stavbou kamenného

oplotenia v čase, kedy už bolo dobudované, čo nesporne vyplýva z obsahu jeho svedeckej výpovede.
Skutočne v rozhodnom období nenamietal, že sporné kamenné oplotenie zasahuje do pozemku
vo vlastníctve žalobcu, ale tieto námietky vzniesol až niekoľko rokov po jeho výstavbe s tvrdením,
že oplotenie má charakter tzv. čiernej stavby. Aj podľa názoru odvolacieho súdu intervenient udelil
súhlas s ohlásením drobnej stavby kamenného oplotenia už po ukončení jeho výstavby a na túto

skutočnosť stavebný úrad neupozornil napriek vedomosti, že jeho výstavba bola realizovaná podľa
názoru intervenienta v rozpore so zákonom č. 57/1976 Zb.. Možno súhlasiť i s názorom súdu prvej
inštancie, že z obsahu spisu nevyplýva, že by okrem intervenienta aj iní obyvatelia obce G. H. I.
žiadali o vybudovanie účelovej komunikácie na pozemku Q. S. XXXX/X za účelom zabezpečenia
bezpečného prístupu k pozemkom v ich vlastníctve. Z fotodokumentácie tvoriacej prílohu odborného

vyjadrenia č. XX/XXXX skutočne vyplýva, že intervenient má zabezpečený prístup k svojmu pozemku
z novovybudovanej miestnej komunikácie, ktorú podľa vlastného vyjadrenia užíva aj ako prístup
motorovým vozidlom. Ohliadkou na mieste samom bolo zistené, že v bezprostrednej blízkosti sporného
kamenného oplotenia sa nachádza aj svah, nad ktorým je umiestnený chodník s novovybudovanou
miestnou komunikáciou. Možno súhlasiť i s názorom súdu prvej inštancie, že podľa predloženého

odborného vyjadrenia je z technického hľadiska predovšetkým vecou posúdenia projektanta dopravných
stavieb či realizácia účelovej prístupovej komunikácie na parcele vo vlastníctve žalobcu si vyžaduje
odstránenie celého kamenného múru zasahujúceho do predmetnej parcely alebo len jeho určitej časti,
respektíve či jej stavba si nevyžiada vybudovanie oporného, respektíve zárubného múru do telesarekonštruovanej miestnej komunikácie. Odvolací súd zároveň súhlasí i s argumentáciou súdu prvej
inštancie, že odstránenie stavby sporného oplotenia nie je odôvodnené verejným záujmom, ale že ide
iba o ochranu individuálneho právneho záujmu intervenienta, ktorý si chce na uvedenom pozemku

vybudovať účelovú komunikáciu ako bezpečnú prístupovú cestu k svojmu pozemku v bezprostrednom
susedstve s pozemkom vo vlastníctve žalovaných. V priebehu súdneho konania skutočne nebolo
preukázané, že by náklady na vybudovanie tejto komunikácie znášal žalobca, prípadne obec G. H. I.
teda náklady spojené s vybudovaním komunikácie by musel znášať intervenient. Zo skutkového stavu
skutočne nie je zrejmé aká by bola celková výška nákladov na vybudovanie účelovej komunikácie

a v akom rozsahu by bol nevyhnutný zásah do stavby kamenného oplotenia vo vlastníctve žalovaných,
prípadne do cestného telesa miestnej komunikácie vo vlastníctve obce G. H. I.. Zároveň nie je zrejmé
či je vo finančných schopnostiach a možnostiach intervenienta náklady na realizáciu tejto účelovej
komunikácie uhradiť. Podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá pravidlám formálnej logiky názor
súdu prvej inštancie, keď nepovažoval záujem intervenienta za rozhodujúci argument pre žalobcom
navrhovaný spôsob usporiadania vzťahov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkmi neoprávnenej stavby.

43. I odvolací súd má za to, že v priebehu konania nebolo preukázané, že by žalovaný v 1. rade
ako stavebník nebol dobromyseľný pri výstavbe spornej časti oplotenia teda, že toto bolo umiestnené
na pozemku v jeho vlastníctve, preto bolo naozaj spravodlivé usporiadať pomery strán sporu zriadením
vecného bremena obmedzením na nevyhnutný výkon vlastníckeho práva k stavbe, a to v rozsahu,

v ktorom stavba oplotenia zasahuje do vlastníctva žalobcu k pozemku Q. S. XXXX/X. Žalovaný
v 1. rade. v priebehu súdneho konania mal skutočne záujem vyriešiť predmet sporu mimosúdne,
a to odkúpením časti pozemku zastavaného oplotením, prípadne jeho zámenou za iný pozemok,
ktorý od žalobcu nadobudol. Bolo preto na mieste tak ako konštatoval súd prvej inštancie pri rozhodovaní
o spôsobe usporiadania pomerov k neoprávnenej stavbe prihliadnuť na postoj A. B. C. ako zástupcu

žalobcu, ktorý významným spôsobom ovplyvnil nielen samostatnú dĺžku konania, ale aj právnu neistotu
samotných žalovaných akým spôsobom budú pomery k neoprávnenej stavbe usporiadané. Možno
prisvedčiť súdu prvej inštancie, že na jednej strane A. B. C. argumentoval nevyhnutnosťou odstránenia
spornej časti oplotenia za účelom zachovania účelu funkčného využitia pozemku vo vlastníctve žalobcu
Q. S. XXXX/X, ale na druhej strane akceptoval niekoľko rokov trvajúce mimosúdne rokovania iniciované

žalovaným v 1. rade napriek tomu, že ním navrhovaný spôsob usporiadania pomerov k neoprávnenej
stavbe smeroval vždy k zachovaniu existencie stavby sporného kamenného oplotenia.

44. Možno súhlasiť i s názorom súdu prvej inštancie, keď prihliadol aj na hodnotu hospodárskej straty
na strane žalovaných v prípade odstránenia spornej časti oplotenia, ktorá podľa znaleckého posudku

č. XXX/XXXX má všeobecnú hodnotu 2.881,13 eur, pričom súčasťou predmetného oplotenia je takisto
vodovodná prípojka v hodnote 750,35 eur, vodomerná šachta v hodnote 484,32 eur, vodomerná šachta
v hodnote 484,32 eur, vŕtaná studňa v hodnote 4 336,72 eur, plynová prípojka v hodnote 627,11
eur, elektrická prípojka v hodnote 221,33 eur a sčasti aj spevnené plochy v hodnote 1.603,79 eur,
ktoré by v prípade odstránenia oplotenia museli byť odstránené, prípadne premiestnené. Znalcom bola

zároveň stanovená cena pozemku v danej lokalite vo výške 52,94 na m2, potom hodnota pozemku
vo vlastníctve žalobcu zastavaná spornou časťou oplotenia v rozsahu 20 m2 má hodnotu 1.058,80
eur. Podľa predloženého krycieho listu rozpočtu by celková výška nákladov žalovaných na odstránenie
spornej časti oplotenia bola v sume 4 225,03 eur.

45. Podľa ust. § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku,
hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na
náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“).

46. Podľa ust. § 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné,

prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.

47. Podľa ust. § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom
pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné
na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

48. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, keď usporiadal pomery medzi vlastníkom
pozemku a vlastníkmi stavby zriadením vecného bremena v prospech vlastníkov oplotenia
ako príslušenstva stavby rodinného domu súpisné číslo XXX vedeného na LV č. XXXX k.ú. G. H. I.,stojaceho na parc. Q. R. XXXX/X vedenej na LV č. XXX k.ú. G. H. I. za náhradu s tým, že títo majú
právo užívania predmetnej parcely v časti označenej ako parc. XXXX/XX o výmere 20 m2, vytvorenej
geometrickým plánom č. X/XXXX.

49. Zároveň súhlasí i s názorom súdu prvej inštancie, že pozemky v zmysle inzercie nie je možné
považovať za porovnateľné pozemky s parcelou vo vlastníctve žalobcu. Skutočne zo strany žalobcu
neboli predložené návrhy na doplnenie dokazovania za účelom odstránenia ním tvrdených rozporov vo
vzťahu k všeobecnej hodnote pozemku vo vlastníctve žalobcu. Aj odvolaciemu súdu sa javí, že pozemky

v zmysle predloženej inzercie nemajú charakter porovnateľných pozemkov s pozemkami vo vlastníctve
žalobcu. Pozemky podľa inzercie sú stavebnými pozemkami určenými na individuálnu bytovú výstavbu.
Pozemok žalobcu má určené funkčné využitie ako miestna, respektíve účelová komunikácia, ku ktorej
všeobecná cena v zmysle znaleckého posudku č. XX/XXXX bola určená v sume 52,94 eur za m2.
Odvolací súd sa priklonil k názoru súdu prvej inštancie, že v danom prípade neprichádzalo do úvahy
spôsobu usporiadania pomerov medzi žalobcom ako vlastníkom pozemku a žalovanými ako vlastníkmi

kamenného oplotenia prikázaním v zastavanej časti pozemku do vlastníctva žalovaných. Vo zvyšku
odvolací súd poukazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie v bodoch 88 až 96.
50.SúdprvejinštanciesariadnezaoberalivstupomG.P.akointervenientanastranežalobcudokonania
tak ako to popísal v bodoch 97 až 111 odôvodnenia svojho rozhodnutia, na ktoré odkazuje odvolací súd.

51. K odvolacej námietke žalobcu, že sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie teda
s dobromyseľnosťou žalovaného v 1. rade, lebo v konaní boli predložené listiny, a to kúpna zmluva
H. XXX/X U. J. XX.XX.XXXX a geometrický plán č. X/XXXX U. J. XX.XX.XXXX, na základe ktorých
nadobudol žalovaný v 1. rade parcelu reg. S. T. R. XXXX/XX katastrálne územie G. H. I. a zároveň,
žezgeometrickéhoplánuvyplýva,žepredmetnáparcelabolaužpripredajivroku2002riadnezameraná

a nové hranice boli v prírode označené kolíkmi odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s názorom súdu
prvej inštancie, že nedobromyselnosť žalovaného v 1. rade preukázaná nebola a poukazuje na dôvody
tak ako to uviedol súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Nemožno prisvedčiť odvolateľovi, že by
žalovanému na základe argumentov uvedených v odvolaní muselo byť bezpochyby zrejmé, že stavia
kamenný plot mimo hraníc svojho pozemku, ktoré boli vyznačené v teréne kolíkmi. Žalovaní tvrdenia

žalobcu v celom rozsahu popreli. Mali za to, že zo spisového materiálu vyplýva, že došlo k vykolíkovanie
hraníc pri výstavbe predmetného oplotenia geodetom D. W., avšak hranica pozemku, ktorá bola v teréne
vyznačená bola označená až za oplotením. Zároveň žalovaný v 1. rade popieral, že by ho bol otec pána
P. upozorňoval, že stavba je realizovaná mimo hraníc ním vlastnenej parcely. Logicky znie argument
žalovaného v 1. rade, že práce sa realizovali v roku 2004 teda v čase, keď pán P. ešte nebol vlastníkom

susediaceho pozemku, a teda jeho otec nemohol upozorňovať, žalovaného v 1. rade na skutočnosti tak
ako to tvrdil v konaní, nakoľko sa so žalovaným v 1. rade ani nepoznali. Logicky vyznieva i argument
súdu prvej inštancie a žalovaného v 1. rade, že súčasťou oplotenia sú prípojky inžinierskych sietí
askrinky,kdemajújednotlivídodávateliaenergiíumiestnenédodávaciezariadenia.Skutočnezprávnych
predpisov platných v tejto oblasti odberateľ pri kolaudácii pri prípojok je povinný ich umiestniť na hranici

svojej parcely a táto skutočnosť pri kolaudácii sa kontroluje aj dotknutými subjektmi teda, ak by mal
niekto vedomosť o tom, že oplotenie je za hranicou pozemku vlastneného žalovaným v 1. rade skutočne
by žalovanému v 1. rade pripojenia na inžinierske siete skolaudované neboli, pričom stavba mala byť
realizovaná ešte pred stavbou rodinného domu žalovaného v 1. rade na predmetnom pozemku. Vo
vzťahu ku skutočnosti tvrdenej žalobcom, že každému bolo zrejmé, kde sú hranice pozemku i bez

prípadného vymerania odvolací súd poukazuje zhodne s názorom žalovaného v 1. rade na výsluch
znalca D. O. E. na pojednávaní dňa 19.04.2017.

52. Súd prvej inštancie z dôvodov uvedených odvolacím súdom vyššie správne vo veci rozhodol,
správne rozhodol i o trovách konania vzhľadom na jeho charakter, pričom námietky zo strany žalobcu

vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu v odvolaní uvedené neboli. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje
na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v bodoch 113 až 117 odôvodnenia, s ktorými plne súhlasí.

53.Pretoodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštanciepodľaust.§387ods.1,2CSPvspojenísopravným
uznesením č.k. 29C/109/2013 - 797 zo dňa 27. februára 2025 ako vecne správny potvrdil.

54. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Neúspešný žalobca v odvolacom konaní nemá na náhradu
trov odvolacieho konania právo a nárok na náhradu trov konania majú úspešní žalovaní. Vo vzťahu kodvolaniu žalobcu podal vyjadrenie iba žalovaný v 1. rade, preto odvolací súd rozhodol, že žalovanému
v 1. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu vo vzťahu k žalobcovi,
ktorý bol v konaní neúspešný s tým, že o výške nároku rozhodne súd prvej inštancie samostatným

uznesením.Ostatnýmžalovaným,ktorísakodvolaniužalobcunevyjadriliakoajintervenientovinastrane
žalobcu náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd vo vzťahu k žalobcovi nepriznal.

55. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).