Rozsudok – Ostatné – Žaloby proti… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. jún 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 6Spv/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100462
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Maukš

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100462.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Andreja Maukša a členov

senátu JUDr. Aleny Majerovej a Mgr. Denisy Slivovej, v právnej veci žalobcu: KLEEN spol. s r.
o., so sídlom Šumavská 1, 821 08 Bratislava, IČO: 51 751 534, právne zastúpeného: Mgr. Peter
Kružliak, advokát, sídlom Grösslingová 6-8, 811 09 Bratislava, IČO: 42 179 483, proti žalovanému: Úrad
priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, so sídlom Švermova 43, 974 04 Banská Bystrica, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. POZ 1941-2021/II-18-2024 zo dňa 05. 04. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi ani žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie
1. Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím
č. POZ 1941-2021/Z-225-2023 zo dňa 31. 07. 2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) zamietol
prihlášku slovnej ochrannej známky prihlasovateľa KLEEN spol. s r. o., podľa § 28 ods. 4 zákona č.
506/2009 Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochranných
známkach“ alebo „zákon č. 506/2009 Z.z.“) v nadväznosti na § 5 ods. 1 písm. b) a c) citovaného
zákona. Rozhodnutie odôvodnil tým, že prihlásené označenie vo vzťahu k nárokovaným tovarom v

triedach 3 a 5 medzinárodného triedenia tovarov a služieb, ktoré možno súhrnne označiť ako prípravky
na čistenie, odmasťovanie, leštenie a dezinfekciu, nemá rozlišovaciu spôsobilosť a je tvorené výlučne
zloženým slovom „FLOORFIX“ v bežnom type písma veľkej tlačenej abecedy, ktoré vzniklo spojením
anglického výrazu „FLOOR“ s významom podlaha, dlážka a anglického výrazu „FIX“ s významom
fixovať, zafixovať, spevniť. Predmetné označenie tak možno preložiť, resp. interpretovať ako fixovanie
podláh (dlážok), určené na zafixovanie podláh (dlážok). Prvostupňový správny orgán konštatoval,
že prihlásené označenie poskytuje relevantnej spotrebiteľskej verejnosti len informáciu o tom, že

pod prihláseným označením budú poskytované tovary, ktoré sú svojím účelom a charakterom zamerané
na fixáciu podláh (ustálenie ich vlastností - vzhľadu, pevnosti, odolnosti voči oderu či tekutinám
a podobne). Prihlásené označenie tak ako celok predstavuje označenie, ktoré má zreteľný opisný
charakter. Prvostupňový správny orgán sa zaoberal aj otázkou prekonania zápisnej nespôsobilosti
prihláseného označenia v zmysle § 5 ods. 2 zákona o ochranných známkach a dospel k záveru, že
prihlasovateľ predloženými dôkaznými materiálmi neprekonal zápisnú nespôsobilosť a nadobudnutie
rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia na základe jeho používania nepreukázal.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol predseda Úradu priemyselného
vlastníctva SR rozhodnutím č. POZ 1941-2021/II-18-2024 zo dňa 05. 04. 2024 (ďalej len „napadnutérozhodnutie“) tak, že prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že prihlášku ochrannej známky „FLOORFIX“
zamietol podľa § 5 ods. 1 písm. b), c) a g) zákona o ochranných známkach.

3. Orgán rozhodujúci o rozklade (ďalej len „žalovaný“) poukázal na základné zásady a princípy
známkového práva a na význam a zmysel ochranných známok. Uviedol, že hoci prihlásené označenie
predstavuje jeden slovný prvok, spotrebiteľom bude zrejmé, že ide o spojenie dvoch slov „floor“ (v
prekladezanglickéhojazyka„podlaha,dlážka“)a„fix“(vprekladezanglickéhojazyka„fixovať,zafixovať,
spevniť, opraviť, napraviť, vyriešiť, upevniť“). Poukázal na zdroje prekladu (In: anglicko-slovenský

slovník PC Translator 2010.21 alebo https://slovniky.lingea.sk/anglicko-slovensky/fix). Uviedol, že hoci
v uvedenom prípade ide o slová z anglického jazyka, tieto predstavujú základnú slovnú zásobu,
teda ich význam bude s ohľadom na rozšírenosť anglického jazyka známy značnej časti slovenskej
spotrebiteľskej verejnosti. Zároveň ozrejmil, že slovo „FIX“ pripustil v rozklade aj žalobca, v tom zmysle,
že je bežne používané aj v rámci slovenského jazyka ako skratka od slova fixácia napr. v súvislosti
s bankovými či mobilnými službami. Mal za to, že anglický jazyk je celosvetovo najpoužívanejším

jazykom, pričom Slovenská republika nie je izolovanou krajinou a nie je sporné, že v súčasnosti do života
slovenskej spoločnosti preniká stále viac výrazov a slovných spojení z angličtiny. Anglický jazyk sa
bežne vyučuje na území Slovenskej republiky a spotrebitelia sa s ním stretávajú na dovolenkách,
na internete, na sociálnych sieťach, v reklame a v rámci pracovných procesov. Anglické výrazy sa
používajú v štandardnej slovnej zásobe obyvateľstva v mnohých krajinách sveta, mnohé slová sa

stali globalizmami/internacionalizmami, o čom svedčí aj článok s názvom „Slovenčina pod „paľbou“
anglicizmov?“ publikovaný pri príležitosti 3. ročníka konferencie mladých filológov v Banskej Bystrici
z 9. septembra 2003. Poukázal aj na článok zo internetovej stránky www.startitup.sk, na ktorý upozornil
prvostupňový správny orgán s názvom „Slováci na svetovej špičke: tento cudzí jazyk ovládame
excelentne, dokázal nový prieskum“ z 15. novembra 2022, ktorý mal byť podporným argumentom

(kvôli tomu, že sa spomenutého prieskumu zúčastnilo 87% respondentov mladších ako 35 rokov)
s cieľom poukázať na skutočnosť, že aj médiá sa zaoberajú tým, že Slováci aktívne ovládajú a používajú
anglický jazyk nielen na školách, ale aj vo svojej bežnej komunikácii. Uviedol, že prvostupňový správny
orgán vykonáva prieskum a posudzuje zápisnú spôsobilosť všetkých označení prihlásených na zápis
do registra ochranných známok bez ohľadu na to, či ide o označenia tvorené slovnými prvkami

v slovenčine alebo v cudzom jazyku. V zhode s prvostupňovým správnym orgánom konštatoval,
žeprihlásenéoznačenie,ktoréjevýlučneslovné,bezakýchkoľvekdištinktívnychprvkov,nemávovzťahu
k nárokovaným tovarom rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle § 5 ods. 1 písm. b) zákona o ochranných
známkach, keďže predstavuje označenie takého charakteru, na základe ktorého spotrebiteľ dokáže
odlíšiť uvedené tovary prihlasovateľa od rovnakých tovarov iných subjektov a vzhľadom na to,

že prihlásené označenie ako celok vo vzťahu k nárokovaným tovarom opisuje ich účel a zameranie,
zároveň napĺňa zápisnú výluku v zmysle § 5 ods. 1 písm. c) zákona o ochranných známkach. V tejto
súvislosti poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci T-234/06 z 19. novembra 2009, bod
25. V prípade nárokovaných tovarov „chemické dezinfekčné prostriedky na WC“ v triede 5 konštatoval,
že prihlásené označenie vo vzťahu k nim, je spôsobilé klamať verejnosť o povahe týchto výrobkov,

preto uplatnil zápisnú výluku aj v zmysle § 5 ods. 1 písm. g) zákona o ochranných známkach.

4. Vyhodnotením predložených dôkazných materiálov prihlasovateľa v zmysle § 5 ods. 2 zákona o
ochranných známkach skonštatoval, že z nich nevyplynulo také používanie prihláseného označenia, na
základe ktorého by bolo zrejmé, že relevantní spotrebitelia budú prihlásené výlučne slovné označenie

vnímať ako označenie obchodného pôvodu, teda, že len na základe prihláseného označenia dokážu
bez ďalších rozlišujúcich prvkov identifikovať obchodný pôvod takto označených tovarov a nebudú ho vo
vzťahu k nárokovaným tovarom vnímať len ako označenie opisujúce ich účel a zameranie. Konštatoval,
že sú naplnené zápisné výluky v zmysle § 5 ods. 1 písm. b), c) a g) zákona o ochranných známkach,
a preto je dôvodné prihlášku slovnej ochrannej známky „FLOORFIX“ zamietnuť.

Správna žaloba – žalobné body
5. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj
prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia
podľa žalobcu spočívala v tom, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci; rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov; zistenie
skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci; skutkový stav, ktorý vzal
žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemáoporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

6. Žalobca argumentoval tým, že kľúčovou okolnosťou pre rozhodnutie žalovaného je znalosť
anglického jazyka u priemerného slovenského spotrebiteľa, ktorý podľa názoru žalovaného rozumie
obom anglickým slovám tvoriacim prihlasované označenie. Citoval časť odôvodnenia z napadnutého
rozhodnutia a namietal, že v prípade znalosti cudzieho jazyka slovenskou verejnosťou sa jedná o otázku
skutkovú a konštatovanie žalovaného o schopnosti priemerného slovenského spotrebiteľa porozumieť

dvom konkrétnym anglickým slovám tvoriacim prihlasované označenie má povahu skutkového záveru.
Uviedol, že je zrejmé, že žalovaný nevykonal na preukázanie tohto skutkového záveru žiadne dôkazy,
pričom konštatoval, že sa jedná o všeobecne známu skutočnosť, ktorú nemusí dokazovať. Poukázal
na ust. § 51 ods. 5 zákona č. 506/2009 Z.z., podľa ktorého sa na konanie pred úradom podľa tohto
zákona vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem § 19, § 28, § 29, § 30 ods. 1 písm.
b) a d), § 32 až 34, § 39, § 49, § 50, § 59 ods. 1 a § 60. Podľa § 34 ods. 6 zákona č. 71/1967

Zb. o správnom konaní (správny poriadok): „Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu
orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať.“ Uviedol, že samotný zákon č. 506/2009 Z.z. neobsahuje
žiadne ustanovenia, ktoré by žalovanému umožňovali ako podklad prvostupňového rozhodnutia alebo
napadnutého rozhodnutia použiť všeobecne známu skutočnosť, pričom podporná aplikácia § 34 ods.
6 Správneho poriadku je vylúčená, preto nemožno notorietu ako podklad preukázania skutkového

tvrdenia v rámci správneho konania týkajúceho sa ochranných známok principiálne zvoliť. Uviedol, že
každý procesný predpis, ktorý chce tento účinok docieliť, takéto ustanovenie obsahuje (popri Správnom
poriadku, aj napr. čl. 11. ods 4. a § 186 CSP, § 122 SSP). Postup úradu, pri ktorom svojvoľne takéto
všeobecneznámeskutočnostivyužijenapreukázanieskutkovéhozistenia,sanedázdôvodniťaplikáciou
zásad správneho konania, či princípom „dobrej správy“. Rozpor so zásadami správneho konania by

zakladal žalovaným prezentovaný názor, keď žalovaný by mohol voľne odôvodňovať svoje skutkové
zistenia všeobecne známymi skutočnosťami, ale v prípade žalobcu by to bolo vylúčené s poukazom
na § 52 ods. 1 zákona o ochranných známkach, podľa ktorého: „Účastník konania je povinný navrhnúť
a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.“ Poukázal na skutočnosť, že časť Rozsudku NS
SR sp. zn. 3 Sžhuv 5, 6/2013 zo 7. októbra 2014, ktorý citoval žalovaný, bola v skutočnosti citáciou

rozsudku sp. zn. 3 Sţh/2/2007 [ST.NICOLAUS, a.s. c/a Úrad priemyselného vlastníctva SR] zo dňa
09.10.2008 vydaného pred aplikáciou aktuálneho zákona o ochranných známkach. Uviedol, že v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa žalovaný nevysporiadal argumentačne so skutočnosťou, že
zákon o ochranných známkach aplikáciu § 34 ods. 6 Správneho poriadku explicitne vylučuje.

7. Namietal, že skutočnosť, že priemerný spotrebiteľ rozumie slovám tvoriacim prihlasované označenie,
je úplne odlišná od posúdenia významu označení v slovenskom jazyku, kedy význam slova je
slovenskému spotrebiteľovi bezprostredne zrejmý. V prípade slov v cudzom jazyku pre posúdenie
hypotézy ustanovenia § 5 ods. 1 písm. b), resp. § 5 ods. 1písm. c) zákona o ochranných známkach je
nevyhnutnéposúdiťdoakejmierypriemernýslovenskýspotrebiteľrozumiekonkrétnemuslovuvcudzom

jazyku, ktoré prihlasované označenie tvorí. Pokiaľ je žalovaný toho názoru, že priemerný slovenský
spotrebiteľ slovu rozumie v takej miere, aby bolo na prekážku zápisnej spôsobilosti, musí osvedčiť
znalosťcudziehojazykavslovenskejspotrebiteľskejverejnosti(upriemernéhospotrebiteľa)objektívnym
spôsobom, a to v takom rozsahu, aby nielen demonštroval znalosť cudzieho jazyka, ale súčasne aby
vedel uskutočniť aj záver o tom, že táto znalosť je postačujúca vo vzťahu ku konkrétnemu slovu, či

slovám, ktoré tvoria prihlasované označenie, aby význam slova, či slov v cudzom jazyku vnímali úplne
rovnako ako ekvivalentné slovenské slová. Keďže žalovaný žiadnym spôsobom nevykonal dokazovanie
smerujúcekznalostianglickéhojazyka vslovenskejspotrebiteľskejverejnosti,súpodľanázoružalobcu
splnené dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím. Uviedol,
že žalovaným konštatovaný skutkový stav o znalosti anglického jazyka v slovenskej spotrebiteľskej

verejnosti bol nedostačujúci na riadne posúdenie veci a súčasne predmetný skutkový stav nemá oporu
v administratívnom spise.

8. S poukazom na nedostatočné zistenie skutkového stavu v spojitosti so znalosťou anglického jazyka
slovenskou spotrebiteľskou verejnosťou žalobca namietal aj nesprávne právne posúdenie s ohľadom

na charakter predmetného označenia, ktoré pozostáva z dvoch cudzích slov tvoriacich jeden celok.
Hodnotenie, pri ktorom žalovaný redukoval túto skutočnosť s ohľadom na priamy preklad oboch cudzích
slov do slovenského jazyka v nedostatočnej miere zohľadňuje skutočnosť, že priemerný spotrebiteľ
slová v cudzom jazyku objektívne vníma inak ako ekvivalentné slová v slovenčine a samotné spojeniedvoch cudzích slov do jedného celku má vplyv na ich vnímanie priemerným spotrebiteľom. Keďže
žalovaný pri svojom posúdení situácie vôbec nezohľadnil špecifiká spojenia dvoch cudzích slov do
prihlasovaného označenia, pričom vychádzal len z jednoduchého „prečítania“ predmetného označenia,

akokebybolonapísanéekvivalentnýmislovenskýmislovami,postupovalpodľanázoružalobcuvrozpore
s relevantnými ustanoveniami § 5 ods. 1 písm. b) a § 5 ods. 1 písm. c) zákona o ochranných známkach
a teda napadnuté rozhodnutie vychádza aj v tejto súvislosti z nesprávneho právneho posúdenia.

9. Žalobca namietal, že žalovaný napadnutým rozhodnutím zmenil prvostupňové rozhodnutie a rozšíril

dôvody, pre ktoré zamietol prihlášku ochrannej známky žalobcu o ďalší dôvod, keď bola prihláška
ochrannej známky zamietnutá okrem dôvodov podľa § 5 ods. 1 písm. b), c) aj podľa písm. g) zákona
č. 506/2009 Z. z. Uviedol, že žalovaný mu navzdory rozšíreniu právnej kvalifikácie neposkytol priestor
na vyjadrenie sa k predmetnému dôvodu zamietnutia prihlášky ochrannej známky, preto je napadnuté
rozhodnutie prekvapivé a nemal možnosť domáhať sa preskúmania tohto záveru správneho orgánu
v štandardnom dvojinštančnom konaní. Predmetný procesný postup predstavuje podstatné porušenie

ustanovení o procesnom postupe pred orgánom verejnej správy a zakladá nezákonnosť napadnutého
rozhodnutia.

10. Žalobca zdôraznil, že pri hodnotení podmienok zápisnej spôsobilosti je nutné vychádzať z okolností
každého individuálneho prípadu. Žalovaný vychádzal z viacerých všeobecných tvrdení, ktoré žiadnym

spôsobom bližšie nezdôvodnil, len vyhodnotil, že slová tvoriace prihlasované označenie sú bežné
anglické slová, a to len vzhľadom na to, že ich význam sa nachádza v slovníku anglického jazyka.
Tento záver bez podrobnejšej analýzy príslušných výrazov podľa objektívnych okolností, ktoré majú
bezprostredný vplyv na skutočnosť, či sa jedná o slovo bežné alebo nie (napr. frekventovanosť
používania vo všeobecnom zmysle slova, nielen na Slovensku) považoval za arbitrárny a zo strany

žalovaného za nezdôvodnený. Rovnako žalovaný žiadnym spôsobom nezdôvodnil, prečo by malo byť
priemernému spotrebiteľovi „na prvý pohľad zrejmé, že ide o spojenie dvoch cudzích slov „FLOOR“
a „FIX“. Uvedený záver by bol podľa žalobcu v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou v prípade
bežných slov v slovenčine, automatické prenesenie na cudzie slová bez zdôvodnenia však predstavuje
nedostatok dôvodov, ktorý zakladá nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.

11. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za arbitrárne a neodôvodnené aj v kontexte aplikácie
dvoch všeobecných tvrdení o prenikaní anglického jazyka do slovenčiny (bod 7. žaloby), ktorými
žalovaný odôvodnil kľúčové závery pre vydanie napadnutého rozhodnutia, teda, že z hľadiska
priemerného spotrebiteľa nie je vôbec žiaden rozdiel medzi situáciou, kedy prihlasované označenie

pozostáva z dvoch cudzích slov a situáciou, kedy by ho tvorili dve slová slovenského jazyka. Aj v tomto
prípade vykazuje napadnuté rozhodnutie znaky arbitrárnosti, ktoré majú za dôsledok jeho nedostatočné
zdôvodnenie a tým aj nepreskúmateľnosť.

Vyjadrenie žalovaného

12. Žalovaný vo vyjadrení navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. S poukázaním
na to, že jeho rozhodovacia činnosť je založená aj na poznaní objektívnej reality, mal za to, že v
rámci prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia uviedol dôvody svojej správnej úvahy, ktoré ho
viedli k záveru, že relevantná spotrebiteľská verejnosť bude vnímať význam slov, ktorými je prihlásené

označenie tvorené ako „fixovanie podláh (dlážok)“, resp. „určené na zafixovanie, opravu, spevnenie,
nápravu podláh (dlážok)“. Zopakoval, že nemožno poprieť, že anglický jazyk od roku 1989 preniká
do rôznych oblastí života slovenskej spotrebiteľskej verejnosti, ktorá je konfrontovaná s anglickým
jazykom nielen v rámci vyučovacích procesov ale aj v pracovnom prostredí, či v prostredí zábavného
priemyslu a trávenia voľného času. Je zrejmé, že aj ostatná spotrebiteľská verejnosť (vo vyšších

vekových kategóriách) je s anglickým jazykom konfrontovaná a anglický jazyk bude podstatnej časti tejto
verejnosti známy, a to minimálne na základnej používateľskej úrovni, teda v rozsahu základnej slovnej
zásoby. Poukázal na index znalosti angličtiny (EF English Proficiency Index), spracúvaný spoločnosťou
EF Education first, podľa ktorého patrí Slovenská republika od roku 2017 v znalosti anglického jazyka
medzi krajiny s vysokou úrovňou odbornosti (štatistické údaje z https://www.ef-slovakia.sk/epi/regions/

europe/slovakia/). Uviedol, že hoci anglický jazyk má až milión slov, aj tí, pre ktorých je angličtina
rodným jazykom, používajú na vyjadrenie toho, čo hovoria alebo píšu, v 90 % len 7 500 slov. Tieto
slová predstavujú základnú slovnú zásobu anglického jazyka. Poukázal na rozsudok Všeobecného
súdu EÚ z 8. júla 2015 vo veci T-436/12 (obrazové označenie „rock & rock“) v bode 83; rozsudokVšeobecného súdu EÚ zo 16. januára 2014 vo veci T-528/11 (obrazová ochranná známka „FOREVER“)
v bode 68, rozsudok SD EÚ z 28. októbra 2009 vo veci T-273/08 (slovná ochranná známka „First-On-
Skin“) v bode 37, rozsudok SD EÚ z 5 októbra 2011 vo veci T-118/09 (obrazová ochranná známka

„Bloomclothes“) bod 38. Mal za to, že poznanie významu slovných prvkov „floor“ a „fix“ u relevantnej
slovenskej spotrebiteľskej verejnosti je všeobecne známou skutočnosťou. Tvrdenie žalobcu o opaku
ako aj jeho názor o nutnosti osvedčenia znalosti cudzieho jazyka ako aj konkrétneho slova/slov, ktorými
je prihlásené označenie tvorené u priemerného spotrebiteľa objektívnym spôsobom, je tak potrebné
považovať za neopodstatnené. Uviedol, že požiadavka žalobcu na vykonanie podrobnej analýzy

frekventovanosti používania slov tvoriacich prihlásené označenie nielen na Slovensku, poukazuje na
nepochopenie princípov skúmania zápisnej spôsobilosti označení vykonávaného žalovaným, vrátane
hľadiska relevantného spotrebiteľa vychádzajúceho z teritoriálneho charakteru ochranných známok.
Mal za to, že hoci žalobca tvrdí nesprávnosť záverov žalovaného, použitou žalobnou argumentáciou
nevyvrátil závery žalovaného, že prihlásené označenie nespĺňa základnú hmotnoprávnu podmienku
existencie označenia ako ochrannej známky, ktorá vyplýva z funkcie a zmyslu ochrannej známky vo

forme rozlišovacej spôsobilosti a tým neumožňuje individualizáciu tovarov alebo služieb rôznych osôb
šírených, resp. poskytovaných pod týmto označením. Ďalej uviedol, že špecifiká spojenia dvoch cudzích
slov zohľadnil a venoval sa tomu v prvostupňovom rozhodnutí na str. 3 a 4, pričom v druhostupňovom
rozhodnutí závery prvostupňového rozhodnutia ako vecne správne potvrdil. V danom prípade ide iba
o spojenie dvoch anglických slov, ktorých význam spotrebitelia poznajú. Vo všeobecnosti pritom platí,

že obyčajná kombinácia prvkov, z ktorých každý je opisný vo vzťahu k vlastnostiam samotných tovarov
alebo služieb, zostáva opisnou vo vzťahu k týmto vlastnostiam. Z obyčajného spojenia týchto prvkov bez
použitianeobvyklýchobmien,predovšetkýmsyntaktickýchalebovýznamových,nemôževzniknúťničiné
ako opisné označenie (https://guidelines.euipo.europa.Eu/2059125 /2125753/usmernenia-o-ochrannej-
znamke/2-2-slovne-kombinacie). Poukázal aj na rozsudok Všeobecného súdu EÚ z 26. novembra

2008 vo veci T-435/07 (ochranná známka „NEW LOOK“) a uviedol, že žalobca aj v rámci žalobnej
argumentácie, ktorá by mala osvedčiť údajne nesprávne právne posúdenie vykonané žalovaným,
len tvrdí nesprávnosť záverov žalovaného, avšak nijakým spôsobom neuvádza, prečo by mali byť
tieto závery nesprávne. Ďalej uviedol, že pri prieskume zápisnej spôsobilosti prihlášky ochrannej
známky je oprávnený v prípade, že je naplnená aj ďalšia zápisná výluka, túto pri rozhodovaní uplatniť,

pričom takýto postup nezakladá nezákonnosť rozhodnutia. Pridaním ustanovenia § 5 ods. 1 písm. g)
zákona o ochranných známkach v preskúmavanom prípade došlo len k zmene výroku prvostupňového
rozhodnutia, keď žalovaný uviedol, že v preskúmavanom prípade je naplnená aj zápisná prekážka
podľa § 5 ods. 1 písm. g) zákona o ochranných známkach, pričom celkový záver týkajúci sa zápisnej
nespôsobilosti prihláseného označenia sa týmto nemenil. Zároveň doplnil, že hoci žalobca konštatuje

neposkytnutie priestoru na vyjadrenie sa k dôvodu zamietnutia prihláseného označenia podľa § 5 ods.
1 písm. g) zákona o ochranných známkach vo vzťahu k nárokovaných tovarom „chemické dezinfekčné
prostriedky na WC“, ktoré nemajú súvis, resp. nie sú určené na podlahy, a teda vo vzťahu k nim je
prihlásené označenie spôsobilé klamať verejnosť o ich povahe, ani v rámci žaloby sa k uvedeným
záverom druhostupňového rozhodnutia žiadnym spôsobom nevyjadril.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom
13. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na žiadosť
žalobcu na deň 25. jún 2025. Pojednávania pred správnym súdom sa zúčastnil právny zástupca žalobcu
a poverená zástupkyňa žalovaného.

14. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že trvá na podanej žalobe. Nad rámec uviedol,
že medzi žalobcom a žalovaným prebieha viacero súdnych sporov v obdobnej otázke, kde je kľúčové
posúdenie významu anglických slov pre slovenských spotrebiteľov pre účely ich rozlišovacej schopnosti
a či sú takéto slová súčasťou všeobecnej slovnej zásoby. Mal za to, že nepostačuje len poukaz na to,

že ide o všeobecne známu skutočnosť a tieto skutočnosti by mali byť preukázané, čo v predmetnom
konaní nebolo. Poukázal na rozhodnutie Všeobecného súdu EÚ z 09. 04. 2025, ktoré hovorilo
o popisnosti názvov v anglickom jazyku, ktoré zatiaľ nebolo preložené a je len v anglickom jazyku.
V tejto veci Európsky úrad pre duševné vlastníctvo skonštatoval, že občania Slovenskej republiky,
Českej republiky a Španielska nepoznajú anglický jazyk, pričom všeobecný súd tento záver korigoval

tak, že sú isté základné anglické slová, ktoré sú všeobecne známe spotrebiteľom Európskej únie a sú
aj spôsoby na to, ako objektivizovať, o ktoré slova ide, napríklad porovnaním so slovníkom, ktorý takéto
slová kategorizuje a uvádza, či sú alebo nie sú súčasťou základnej slov jednej zásoby. Mal za to,
že v tejto časti je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné, nakoľko žalovaný len uviedol, že ide o slovozákladnej slovnej zásoby, však nie je táto skutočnosti ničím podložená. Taktiež namietal, že žalovaný
v rozkladovom rozhodnutí rozšíril dôvody, pre ktoré nebolo vyhovené návrhu prihlasovateľa a z toho
dôvodu považuje toto rozhodnutie za prekvapivé a nezákonné.

15. Poverená zástupkyňa žalovaného v rámci svojho prednesu uviedla, že sa pridŕža svojich písomných
vyjadrení. Mala za to, že prvostupňové a druhostupňové rozhodnutia sú v súlade so zákonom. Pokiaľ ide
o námietku rozšírenia dôvodov na nevykonanie zápisu druhostupňovým rozhodnutím, tento dôvod bol
doplnený z dôvodu existencie aj zápisnej nespôsobilosti kvôli klamlivému označeniu s tým, že ostatné

dôvody zápisnej nespôsobilosti ostali zachované. Pokiaľ ide predložené rozhodnutie všeobecného súdu
Európskej únie, k obsahu sa nevyjadrila, nakoľko nepozná jeho obsah, avšak poukázala na to, že jej nie
sú známe skutkové okolnosti v tejto veci, kde rozhodol Všeobecný súd EÚ a žalovaný posudzuje každú
vec podľa individuálnych skutkových okolností.

16. Správny súd v Banskej Bystrici pre toto konanie kauzálne príslušný podľa § 16 SSP preskúmal

napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu, ktoré mu predchádzalo
a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 134 ods.
1 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

17. Podľa § 2 zákona o ochranných známkach ochrannú známku môže tvoriť akékoľvek označenie,

najmä slová vrátane osobných mien, kresby, písmená, číslice, farby, tvar tovaru alebo tvar obalu tovaru
alebo zvuky, ak je toto označenie spôsobilé a) rozlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov alebo
služieb inej osoby a b) byť vyjadrené v registri ochranných známok Úradu priemyselného vlastníctva
Slovenskej republiky (ďalej len „register“) spôsobom, ktorý príslušným orgánom a verejnosti umožňuje
jasne a presne určiť predmet ochrany poskytnutej majiteľovi ochrannej známky.

18. Podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona o ochranných známkach do registra sa nezapíše označenie, ak
nemá rozlišovaciu spôsobilosť.

19. Podľa § 5 ods. 1 písm. c) zákona o ochranných známkach do registra sa nezapíše označenie, ak

je tvorené výlučne označeniami alebo údajmi, ktoré v obchodnom styku môžu slúžiť na určenie druhu,
kvality, množstva, účelu, hodnoty, zemepisného pôvodu, prípadne času výroby tovarov či poskytnutia
služieb, alebo iných vlastností tovarov alebo služieb.

20. Podľa § 5 ods. 1 písm. g) zákona o ochranných známkach do registra sa nezapíše označenie, ak

môže klamať verejnosť najmä o povahe, kvalite, zemepisnom pôvode tovarov alebo služieb.

21. Podľa § 5 ods. 2 zákona o ochranných známkach označenie uvedené v odseku 1 písm. b) až d) sa
zapíše do registra, ak prihlasovateľ preukáže, že označenie nadobudlo pred dňom podania prihlášky, na
základe jeho používania na území Slovenskej republiky alebo vo vzťahu k územiu Slovenskej republiky,

rozlišovaciu spôsobilosť k tovarom alebo službám, pre ktoré je prihlásené.

22. Podľa § 51 ods. 5 zákona o ochranných známkach na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa
vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem § 19, § 28, § 29, § 30 ods. 1 písm. b) a d), § 32
až 34, § 39, § 49, § 50, § 59 ods. 1 a § 60.

23. Podľa § 52 ods.1, ods. 2 a ods. 3 zákona o ochranných známkach (1) Účastník konania je
povinný navrhnúť a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. (2) Úrad vykonáva dokazovanie
a hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných
súvislostiach. (3) Úrad rozhoduje na základe odôvodnenia podania a dôkazov, ktoré boli účastníkmi

konania predložené.

24. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je ovládaný dispozičnou zásadou.
Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je daný žalobnými dôvodmi
nezákonnosti (§ 134 ods. 1 SSP, s výnimkou prípadov uvedených v ods. 2). Správny súd nie je

oprávnený dôvody nezákonnosti v žalobe neuvedené dopĺňať podľa zistení zo administratívneho spisu
ani všeobecne uplatnené dôvody konkretizovať na daný prípad. Úlohou správneho súdu je posúdiť,
či si orgán verejnej správy v zmysle žalobných dôvodov zadovážil dostatok skutkových podkladov pre
rozhodnutie, či zistil skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonanýchdôkazov a či rozhodol v súlade s hmotnoprávnymi a procesnými predpismi. Správny súd s poukazom
na uvedené konštatuje, že pokiaľ žalobca namietal nepreskúmateľnosť predmetných rozhodnutí len
všeobecným konštatovaním o nedostatočnosti odôvodnenia, ktorá nezodpovedá predstave žalobcu,

takejto žalobnej námietke nemožno priznať úspech. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia ako
aj napadnutého rozhodnutia žalovaného správny súd neidentifikoval žiadne nedostatky, ktoré by mali
vyvolávať stav nepreskúmateľnosti. Napadnuté rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (Uznesenie Ústavného

súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003, sp. zn. IV. ÚS 115/03). Žalovaný v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia zrozumiteľne vysvetlil, v čom spočíva nedostatok rozlišovacej spôsobilosti prihlasovaného
označenia žalobcu, a aké úvahy ho viedli k záveru, že žalobca nepreukázal prekonanie absolútnych
výluk vyplývajúcich z ustanovenia § 5 ods. 1 písm. b) a c) a g) zákona o ochranných známkach, ani
nepreukázal nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti označenia v zmysle § 5 ods. 2 zákona o ochranných
známkach.

25. Na úvod je potrebné uviesť, že procesné právo obsahuje právne normy regulujúce konanie pred
úradom, ktorý je zodpovedný za registráciu ochranných známok. Ustanovenie § 5 zákona o ochranných
známkach taxatívne vymenúva dôvody zamietnutia označenia do registra ochranných známok. Ide o tzv.
absolútne výluky zápisu označenia do registra, na ktoré úrad prihliada z úradnej povinnosti. Žalovaný

a prvostupňový orgán rozlišovaciu spôsobilosť posúdili tak z objektívneho i subjektívneho hľadiska.
Objektívne hľadisko znamená, že posudzované označenie musí byť čo do obsahu i prevedenia natoľko
originálne, že jeho individuálne prvky umožnia spoľahlivo odlíšiť konkrétny výrobok/službu, pre ktorú
sa používa. Subjektívnym hľadiskom je vlastné vnímanie spotrebiteľom. Označenie je dištinktívne ak
je spotrebiteľ schopný podľa neho rozoznať označený výrobok/službu a dokáže si ho spojiť s jeho

výrobcom/poskytovateľom. Do úvahy sa berie priemerný spotrebiteľ s obvyklým prehľadom a bežnou
orientáciou na trhu, s priemernými geografickými a jazykovými znalosťami.

26. V prejednávanej veci správne orgány na oboch stupňoch dospeli k záveru, že znalosť anglického
jazyka u priemerného slovenského spotrebiteľa dosahuje základnú úroveň, do ktorej spadajú aj slovné

prvky obsiahnuté v označení „FLOORFIX“. Žalovaný a prvostupňový správny orgán záver o znalosti
anglického jazyka u priemerného slovenského spotrebiteľa odôvodnili tým, že anglický výraz „FLOOR“
v preklade znamená „podlaha, dlážka“ a fix v preklade znamená „fixovať, spevniť, opraviť, napraviť“,
t.j. že takto označené tovary a služby sú určené, resp. zamerané na zafixovanie, spevnenie, opravu
a nápravu podláh (dlážok). Uvedená skutočnosť vyplýva z prieskumu prvostupňového správneho

orgánu, ktorý v prvostupňovom rozhodnutí okrem iného poukázal na anglicko-slovenský prekladový
slovník (str. 1), článok z 15. 12. 2022 známeho internetového portálu „Startitup“ (str. 4), Slovník
slovenského jazyka z rokov 1959-68, ktoré definuje slovo „fix“ ako slovo s významom „pevný, stály,
fixný“ (str. 4), či internetový vyhľadávač google, v ktorom po zadaní výrazu „floor“, „fix“ resp. aj celého
zloženého slova „floorfix“ sa ukáže odkaz na náhodne vybraté slovenské nákupné portály (napr.

www.farby.sk, www.diego.sk, www.drmax.sk, www.denbraven.sk, www.gumovadlazba.sk a iné), kde
sa zobrazia tovary prednostne určené alebo týkajúce sa podláh a dlážok (str. 4 a 5 prvostupňového
rozhodnutia). Žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal okrem iného aj na článok z 9. septembra
2003 (str. 6), rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžhuv 5,6/2013, 3 Sžh 2/2007 (str. 7) a opätovne
na článok z webovej stránky www.startitup.sk z 15. 11. 2022 (str. 7). Aj keď slovné prvky „FLOOR“ a

„FIX“ predstavujú anglické výrazy, ide o slová, ktoré sú často používané a ich významy sú veľkej časti
slovenskej spotrebiteľskej verejnosti zrejmé. Správny súd má za to, že argumentácia správnych orgánov
sa nevymyká zásadám logického uvažovania, zodpovedá spoločenským podmienkam a skutočnosti, že
väčšia časť slovenských spotrebiteľov ovláda anglický jazyk do takej miery, že rozumie významu týchto
slov, napriek tomu, že anglický jazyk nie je úradným jazykom na Slovensku.

27. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný nezohľadnil špecifiká spojenia dvoch cudzích slov do
prihlasovaného označenia s ohľadom na skutočnosť, že priemerný spotrebiteľ objektívne vníma slová
v cudzom jazyku inak ako ekvivalentné označenie v slovenčine, správny súd má za to, že právne
posúdenie žalovaného v predmetnej veci je správne. A to z dôvodu, že sa nejedená o neobvyklé

slovné spojenie, ktoré by malo rozlišovaciu spôsobilosť pre nárokované výrobky samé osebe, nakoľko
je zložené z dvoch anglických výrazov, s ktorými je bežný slovenský spotrebiteľ oboznámený, a ktoré
bezprostredne súvisia s nárokovanými výrobkami, keď označujú ich účel a charakter (fixácia podláh,
resp. ustálenie ich vlastností-vzhľadu, pevnosti, odolnosti a pod.). V tomto konkrétnom prípade ide ojednoduché spojenie dvoch slov, ktoré samostatne sú nositeľmi svojho sémantického významu, pričom
ich sémantický význam sa ich jednoduchým spojením do jedného slova žiadnym spôsobom nemení.

28. Všeobecný súd Európskej únie rovnako skúma opisný charakter označení novotvarov zložených
z viacerých slov alebo ich skratiek. Aby takéto označenie bolo zapísané ako ochranná známka, musí
toto označenie u cieľovej skupiny verejnosti vytvárať dojem dostatočne vzdialený od dojmu vytvoreného
jednoduchým spojením slovných prvkov, ktoré ju tvoria tak, aby tým bol zmenený význam alebo rozsah
tohto pojmu (T-207/06, body 29 a 35). Aby ochranná známka tvorená novotvarom alebo slovom, ktoré

je výsledkom kombinácie znakov, mohla byť pokladaná za opisnú, nestačí, aby sa konštatoval prípadný
opisný charakter pre každý z týchto znakov; takýto charakter musí byť taktiež konštatovaný pre novotvar
alebo samotné slovo (T-19/04, bod 26). V tejto súvislosti Súdny dvor odmietol priznať právnu ochranu
označeniu EUROPIG, keďže označenie „euro“ naznačuje európsky pôvod výrobku a „pig“ naznačuje, že
ide o bravčový mäsový výrobok, pričom označenie bolo prihlasované pre mäsové výrobky; ani novotvar
„europig“ nezabezpečil dostatočne vzdialený dojem od tohto opisného charakteru výrobku (bližšie pozri

T-207/06; T-19/04; T-367/02 až C-369/02, bod 31). Inak by tomu bolo teda v prípade, keby toto spojenie
bolo prekvapivé, fantazijné, teda také, ktoré v tejto kombinácii nemá vlastný význam. Význam slovnej
kombinácie „FLOORFIX“ je však spotrebiteľovi celkom jasný a je rovnako spotrebiteľom takto používaný
a vnímaný ako informatívna správa označujúca výrobky, ktoré sa používajú na fixáciu podláh, resp.
ustálenie ich vlastností. V rámci správnej úvahy má žalovaný možnosť vytvárať si úsudok na vec v

tolerančnom pásme (porovnaj Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžhuv/3/2011
zo dňa 03.10.2011). Správny súd má za to, že žalovaný touto úvahou nevybočil z medzí správnej úvahy
a presvedčivo odôvodnil svoje závery.

29. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný svoj záver o znalosti anglického jazyka v slovenskej

verejnosti odôvodnil dvoma všeobecnými tvrdeniami o prenikaní anglického jazyka do slovenčiny
a tým zvyšovaní úrovne ovládania anglického jazyka slovenským spotrebiteľom a vytláčaní starších
slovenských ekvivalentov novými anglickými výrazmi (žalobca odkazuje pri tejto žalobnej námietke na
bod 7. správnej žaloby, v ktorom cituje časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia na str. 6), pričom
neuviedol,žetietotvrdeniasúnesprávne,resp.nepredložildôkazy,ktorébyspochybňovaliprijatézávery

úradu, správny súd vyhodnotil námietku žalobcu ako nedôvodnú vyjadrujúcu len všeobecný nesúhlas
žalobcu s odôvodnením žalovaného a prvostupňového orgánu.

30. Pokiaľ žalobca namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu, resp. že skutkový stav nemá
oporu v administratívnom spise, a to vo vzťahu ku skutkovému záveru o znalosti anglického jazyka

priemerného slovenského spotrebiteľa na takej úrovni, že porozumie významu slovných prvkov „floor“
a „fix“ tvoriacich prihlasované označenie, správny súd zdôrazňuje, že otázku rozlišovacej spôsobilosti
označenia je potrebné posudzovať vo vzťahu k výrobkom a službám, pre ktoré sa zápis žiada, a tiež
vo vzťahu k tomu, ako tieto výrobky (resp. služby) vníma príslušná skupina verejnosti (napr. C-456/01
P a C-457/01 P, bod 35; C-25/05 P, bod 25; C-238/06 P, bod 79; C344/10 P a C-345/10 P, bod 43).

Záver o nedištinktívnosti vychádza vždy z objektívneho a subjektívneho posúdenia s tým, že sa má
všeobecne za to, že všeobecné, popisné a široko formulované označenie prispieva k nedištinktívnosti
označenia výrobkov a služieb. V posudzovanej veci nie je pochýb, že sa vo vzťahu k ponúkaným
výrobkom jedná o označenie všeobecné a popisné a nie o označenie originálne. Žalovaný nie je
k tejto otázke povinný vykonávať žiadny prieskum znalosti úrovne anglického jazyka priemerného

slovenského spotrebiteľa. Naopak je na žalobcovi, aby v zmysle § 5 zákona o ochranných známkach
preukázal nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti, v rámci ktorého môže, resp. musí predložiť dôkazy,
z ktorých by vyplývalo, že široká verejnosť bude vnímať toto označenie ako označenie originálne,
ktoré je spojené so žalobcom. Preto ak žalobca síce namietal nedostatočne zistený skutkový stav
ohľadom znalosti anglického jazyka u priemerného slovenského spotrebiteľa v miere dostatočnej na

porozumenie významu slov tvoriacich prihlasované označenie, avšak nepredložil žiadny dôkaz, ktorý
by úroveň tejto znalosti preukázal, neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojej povinnosti preukázať
rozlišovaciu spôsobilosť prihlasovaného označenia. Jednak žalobca nenavrhol v tomto smere vykonať
žiadne dokazovanie a ani bližšie nešpecifikoval, v čom má spočívať objektívne osvedčenie znalosti
cudzích slov. Rovnako neuvádzal žiadne dôkazy, ktorými by spochybnil závery žalovaného o vnímaní

významu prihláseného označenia zo strany relevantnej spotrebiteľskej verejnosti.

31. Správny orgán je povinný postupovať v súlade so zákonom č. 506/2009 Z. z. a Správnym poriadkom,
aj keď je účastník nečinný a správnemu orgánu nenavrhuje alebo nepredkladá žiadne dôkazy a kveci samej sa žiadnym spôsobom nevyjadruje. Nečinný účastník však následne nemôže namietať
nevykonanie dôkazov, resp. neuváženie skutočností, ktoré mohol oznámiť, označiť alebo predložiť
a neurobil tak. Účastník správneho konania má nielen právo navrhovať dôkazy, ale na potvrdenie

pravdivosti svojho tvrdenia má súčasne aj povinnosť dôkazy správnemu orgánu predkladať, pričom
nesplnenie tejto povinnosti môže mať za následok neunesenie jeho dôkaznej povinnosti ovplyvňujúcej
výsledok konania. Nemožno preto rozumne od správneho orgánu očakávať, že bude predvídať možné
výhrady a námietky účastníkov konania a v súlade s týmito s účastníkom komunikovať. Pre úplnosť
správny súd uvádza, že námietka žalobcu, že úrad pochybil, ak nevykonal dokazovanie za účelom

preukázania toho, že je slovné spojenie prihlasované žalobcom na zápis bežné (poznateľné čo do
významu), nie je dôvodná. Medzi stranami nebolo sporné to, na aké tovary sa má prihlasované
označenie vzťahovať, ako ani skutočnosť, že tieto tovary ponúkajú na trhu aj ďalšie subjekty.
Úzka jazyková spojitosť medzi anglickým výrazom „floorfix“ a výrobkami na ustálenie vlastností
podláh je natoľko zrejmá, že ohľadom nej nebolo potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie. Následné
hodnotenie toho, či v tomto konkrétnom prípade došlo k naplneniu neurčitého právneho pojmu

„rozlišovacia spôsobilosť“, potom nebolo otázkou skutkovou, ale otázkou právnou, lebo sa jednalo o
subsumpciu konkrétneho skutkového stavu pod príslušnú právnu normu. Výrok rozhodnutia žalovaného
teda zodpovedá skutkovému stavu zistenému z vykonaných dôkazov označených žalobcom. Ide o
rozhodnutie v administratívnom konaní, ktoré zodpovedá spôsobu dokazovania podľa § 52 zákona o
ochranných známkach.

32. Žalobca namietal, že v konaní o ochranných známkach pred žalovaným nie je možné použiť
všeobecne známu skutočnosť, keďže zákon o ochranných známkach v ustanovení § 51 vylučuje o i. aj
aplikáciu ustanovení § 34 Správneho poriadku, medzi ktoré patrí aj ustanovenie ods. 6, podľa ktorého
„skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať“.

Podľa názoru správneho súdu je potrebné uviesť, že aj keď vo všeobecnosti platí, že správny orgán
má povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav veci a obstarať si potrebné podklady pre rozhodnutie,
pričom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania, toto vyjadrenie zásady materiálnej pravdy je v
konaní pred úradom nahradené ustanoveniami, ktoré sú vyjadrením zásady formálnej pravdy, čím sa
procesná aktivita, najmä povinnosť tvrdenia a dôkazného bremena, prenáša na účastníkov konania.

Za úspech v konaní nesie zodpovednosť účastník konania, ktorý je povinný navrhovať dôkazy, a v
prípade, že nimi aj disponuje, predkladať tieto dôkazy a dôkazy následne vykonáva orgán verejnej
správy.Zuvedenéhovyplýva,žepokiaľchcelžalobcaspochybniťzáveryžalovanéhooprenikanícudzích
slov do slovenského jazyka, zvyšovaní úrovne ovládania cudzieho jazyka, či nahradzovaní starších
slovenských ekvivalentov novými cudzími slovami, prešlo dôkazné bremeno na jeho stranu, to znamená,

že mal predložiť dôkazy, ktorými tieto tvrdenia vyvráti. V posudzovanom prípade žalobca neprodukoval
žiadnedôkazynapreukázanieúrovneznalostianglickéhojazykapriemernéhoslovenskéhospotrebiteľa,
ktorá by nepostačovala na porozumenie významu anglických slov „floor“ a „fix“, preto bol orgán verejnej
správy v rámci zákonom zverenej správnej úvahy a posúdenia rozlišovacej spôsobilosti prihlasovaného
označenia oprávnený posúdiť to, či priemerný slovenský spotrebiteľ porozumie významu týchto slov.

Preto možno súhlasiť so žalovaným, že pokiaľ účastník konania chcel relevantne spochybniť záver
úradu, ku ktorému dospel v rámci jemu zákonom zverenej správnej úvahy, prešlo dôkazné bremeno na
jehostranu,tedažalobcamalpovinnosťpredložiťdôkazy,ktorýmibyúradomtvrdenúskutočnosťvyvrátil.
V predmetnom konaní však žalobca nepredložil žiadne dôkazy či argumenty o tom, že by slovenská
spotrebiteľská verejnosť nemala mať vedomosť o významne anglických slov tvoriacich prihlásené

označenie. Správny súd dopĺňa, že k otázke uplatnenia všeobecne známych skutočností v konaniach vo
veciach ochranných známok vyslovil svoje právne závery Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku
3Sžhuv 5, 6/2013 z 7. októbra 2014), v ktorom konštatoval, že: „tzv. notoriety sú skutočnosti, ktoré
sú známe väčšiemu okruhu ľudí vymedzenému buď územne alebo profesionálne. Všeobecne známe
skutočnosti tvoria v rámci dokazovania pozadie, na ktorom sa vytvára úsudok správneho orgánu pri

vytváraní správnej úvahy. Pokiaľ sa v administratívnom konaní vyskytne všeobecne známa skutočnosť,
ktorá je v kontradikcii s inými dôkazmi, je nevyhnutné pri vytváraní úsudku z nej vychádzať...Existencia
všeobecne známej skutočnosti sa nedokazuje. Súd ju iba konštatuje a v dôsledku konštatácie sa
presúva dôkazné bremeno na subjekt, ktorý jej existenciu popiera. V konaní preto dochádza k obráteniu
dôkazného bremena. Pokiaľ žalobca poukazoval na skutočnosť, že časť predmetného rozsudku, na

ktorý poukazoval aj žalovaný, bola v skutočnosti citáciou rozsudku sp. zn. 3 Sžh/2/2007 [ST.NICOLAUS,
a.s. c/a Úrad priemyselného vlastníctva SR] zo dňa 09. 10. 2008 vydaného pred aplikáciou aktuálneho
zákona o ochranných známkach, správny súd uvádza, že najvyšší súd v predmetnom rozsudku síce
uviedol, že tam vedený spor vykazuje znaky podobnej právnej veci týkajúcej sa návrhu na vymazanieochrannej známky č. 208717 „Tuzemák“ z registra ochranných známok (rozsudok č. 3 Sžh/2/2007 zo
dňa 09. 10. 2008), avšak v odôvodnení ďalej konštatuje právne vyhodnotenie označenia „NIVA“, ktoré je
predmetom konania vo veci sp. zn. 3Sžhuv 5, 6/2013 zo 7. októbra 2014 za účinnosti zákona č. 506/2009

Z. z. o ochranných známkach.

33. V posudzovanom prípade prvostupňový orgán ako aj žalovaný dospeli tiež k záveru, že
žalobca nepreukázal ani to, že prihlasované označenie nadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť vo
vzťahu k nárokovaným tovarom. Prvostupňový orgán a následne žalovaný pri posudzovaní otázky,

či prihlasované označenie nadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť pri používaní v obchodnom styku,
vychádzali z dôkazov predložených žalobcom (str. 8 a 9 napadnutého rozhodnutia), pričom dospeli k
zhodnému záveru, že z predložených dôkazných materiálov je zrejmé, že nepreukazujú nadobudnutie
rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia v zmysle § 5 ods. 2 zákona o ochranných známkach,
keďže buď nie sú datované, príp. nespadajú do rozhodného obdobia, t. j. do obdobia pred dátumom
podania prihlášky ochrannej známky, alebo sa na nich nenachádza prihlásené označenie v takej

podobe, v akej bolo prihlásené na zápis do registra ochranných známok. Nakoľko k tomuto právnemu
záveru a k samotnému spôsobu vyhodnotenia dôkazov žalobca v správnej žalobe neuviedol žiadne
žalobné námietky a správny súd nevyhľadáva dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia za
žalobcu, ani nemôže za žalobcu všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti uvedené v správnej
žalobe podľa obsahu administratívneho spisu alebo odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného

konkretizovať, uvedené závery prvostupňového orgánu a žalovaného o tom, že prihlasované označenie
nenadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť vo vzťahu k nárokovaným tovarom, vyhodnotil ako správne.

34. Pokiaľ žalobca namietal skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie je z dôvodu rozšírenia právnej
kvalifikácie nezákonné a prekvapivé, správny súd konštatuje, že žalovaný postupoval v súlade

so zákonom o ochranných známkach, keď pridaním ustanovenia § 5 ods. 1 písm. g) zmenil
výrok prvostupňového rozhodnutia tým, že uviedol že v preskúmavanom prípade je naplnená
aj zápisná prekážka podľa § 5 ods. 1 písm. g) a celkový záver, ktorý sa týkal zápisnej spôsobilosti
prihláseného označenia sa týmto nemenil. Doplnenie o písmeno g) tak podľa názoru správneho súdu
nepredstavuje doplnenie takého zákonného ustanovenia, ktoré by bolo pre rozhodnutie žalovaného vo

veci rozhodujúce. Naviac správny súd konštatuje, že žalobca sa k predmetnému dôvodu zamietnutia
v správnej žalobe žiadnym spôsobom nevyjadril.

35. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní poukázal na rozhodnutie Všeobecného súdu z 9. apríla
2025, ktoré sa týkalo Ochrannej známky EÚ - Konanie o vyhlásenie neplatnosti - Slovná ochranná

známka EÚ North 56-4 – Skorší medzinárodný zápis označujúci Európsku úniu – Slovná ochranná
známka 66° NORTH – Relatívny dôvod neplatnosti – Pravdepodobnosť zámeny – Článok 8 ods. 1 písm.
b) a článok 60 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) 2017/1001“) vo veci T-209/24 Allsize Company A/S
proti EUIPO, s vlastným prekladom niektorých pasáží, konkrétne bodov 33., 34., 35. 36. a 37. Správny
súd v tejto súvislosti poukazuje na preklad bodu 36., z ktorého má vyplývať, že: „...zistenia odvolacieho

senátu, že hoci aspoň významná časť spotrebiteľov v niektorých členských štátoch, ako sú Česká
republika,ŠpanielskoaSlovensko,môžepoznaťvýznamslova„sever“vabstraktnomzmysle,vkontexte
príslušných tovarov okamžite nepochopí pojem, ktorý toto slovo vyjadruje, sú právne nesprávne“ a bodu
37., z ktorého má vyplývať, že „Odvolací senát preto nemal právo konštatovať, že existuje časť príslušnej
verejnosti, ktorá nerozumie významu slova „north“ a pre ktorú je rozlišovacia spôsobilosť tohto slova

priemerná“. Žalobca mal za to, že Všeobecný súd záver korigoval tak, že sú isté anglické slová, ktoré
sú všeobecne známe spotrebiteľom EÚ a sú aj spôsoby na to, ako objektivizovať, o ktoré slová ide,
napr. porovnaním so slovníkom, ktorý takéto slová kategorizuje a uvádza, či sú alebo nie sú súčasťou
základnej slovnej zásoby. Správny súd k tejto námietke konštatuje, že žalobca nepreukázal tvrdenie,
že práve slová „FLOOR“ a „FIX“ nie sú súčasťou základnej slovnej zásoby anglického jazyka, keďže

dôkazné bremeno podľa § 52 ods. 1 zákona č. 506/2009 Z.z. je na žalobcovi.

36. Správny súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho
orgánu spĺňa atribúty preskúmateľnosti a obsahuje právne posúdenie veci, ktoré zodpovedá zistenému
skutkovému stavu a je náležite odôvodnené, preto ani námietky žalobcu o nepreskúmateľnosti a zároveň

arbitrárnosti rozhodnutia neboli dôvodné.

37. Správny súd s prihliadnutím na podstatné žalobné body po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti
rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov a postupu predchádzajúceho ich vydaniu nezistilporušenie zákona, práv a právom chránených záujmov žalobcu, na základe ktorých by bolo možné
vyhovieť žalobnému petitu, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP).

38. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario
tak, že žalobcovi, ktorý úspech v konaní nemal, správny súd náhradu trov konania nepriznal. Správny
súd nezistil splnenie podmienok pre rozhodnutie o trovách konania žalovaného podľa § 168 SSP.

39. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

1. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu

v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)

opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/
(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom

(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).

Poznámka: Tento rozsudok nepodpísala členka senátu Mgr. Denisa Slivová z dôvodu jej ospravedlnenej
neprítomnosti na súde v čase podpisovania rozsudku.