Uznesenie – Majetok ,
Iná povaha rozhodnutia, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. jún 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/103/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5621010437
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Tomáš
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5621010437.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Tomáša a sudcov JUDr.
Marcely Malatkej a JUDr. Vladimíra Kuráka, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin podvodu
podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., účinného od 6.8.2024, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 25.
júna 2025, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 3T/97/2021
zo dňa 23.10.2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 320 ods. 1 písm. c) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn.
3T/97/2021 zo dňa 23.10.2023.

Podľa § 281 ods. 1 Tr. por. a § 9 ods. 1 písm. a) Tr. por. trestné stíhanie obžalovaného A. B., nar.
XX.X.XXXX v C. D., Česká republika, trvale bytom E. F. F. XXX, G. H. I., I., Taliansko, pre skutok právne
kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., účinného od 6.8.2024, na tom

skutkovom základe, že :

s cieľom získať neoprávnený majetkový prospech, v roku 2006 ako konateľom firmy J., G., A.: XX
XXX XXX, K. L. B. M. XX, I., vylákal od svojho obchodného partnera, poškodeného L. N., podnikajúceho
pod obchodným menom L. N. - B., A.: XX XXX XXX, O. M. XXX, N. P., okres Liptovský Mikuláš, tovar

tlačiarenského charakteru (v podobe kalendárov, brožúr, katalógov darčekových tašiek a pod.), za ktorý
boli poškodeným vystavené faktúry č. 030304/2006 zo dňa 3. 4. 2006 na sumu 96.390,- Sk (3.199,56
eura) s dátumom splatnosti dňa 23.4.2006, č. 040205/2006 zo dňa 2.5.2006 na sumu 23.800,- Sk
(790,01eura)sdátumomsplatnostidňa22.5.2006,č.022505/2006zodňa25.5.2006nasumu404.243,-
Sk, (13.418,40 eura) s dátumom splatnosti dňa 20.7.2006, č. 070606/2006 zo dňa 6.6.2006 na sumu
811.556,20 Sk (26.938,73 eura) s dátumom splatnosti dňa 10.7.2006, č. 022707/2006 zo dňa 27.7.2006

sumu 147.976,50 Sk (4.911,91 eura) s dátumom splatnosti dňa 27.11.2006, č. 022806/2006 zo dňa
28.6.2006 na sumu 101.597,40 Sk (3.372,41 eura) s dátumom splatnosti dňa 30.7.2006, č. 032109/2006
zo dňa 21.9.2006 na sumu 769.596,80 Sk (25.545,93 eura) s dátumom splatnosti dňa 21.12.2006,
tovar v zmysle faktúr bol dodaný firme J., G. v jej sídle, pričom obžalovaný už v čase objednávania
tovaru vedel, že vzhľadom na finančnú situáciu vo firme a svoje dlhy nebude schopný dohodnutú kúpnu
cenu dodávateľovi uhradiť riadne a včas, čo pred dodávateľom účelovo zamlčal, z vystavených faktúr

neuhradil doposiaľ ani časť, čím L. N. - B., A.: XX XXX XXX, so sídlom O. M. XXX, N. P., okres Liptovský
Mikuláš, spôsobil škodu vo výške 2.355.159,90 Sk (78.176,98 eura),

z a s t a v u j e , pretože je trestné stíhanie premlčané.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 3T/97/2021 zo dňa 23.10.2023 bol
obžalovaný A. B., nar. XX.X.XXXX v C. D., Česká republika, trvale bytom E. F. F. XXX, G. H. I., I.,

Taliansko, podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry
Liptovský Mikuláš, č. 2Pv 453/19/5505-35 zo dňa 16.11.2021 pre skutok, žes cieľom získať neoprávnený majetkový prospech, v roku 2006 ako konateľom firmy J., G., A.: XX
XXX XXX, K. L. B. M. XX, I., vylákal od svojho obchodného partnera, poškodeného L. N., podnikajúceho

pod obchodným menom L. N. - B., A.: XX XXX XXX, O. M. XXX, N. P., okres Liptovský Mikuláš, tovar
tlačiarenského charakteru (v podobe kalendárov, brožúr, katalógov darčekových tašiek a pod.), za ktorý
boli poškodeným vystavené faktúry č. 030304/2006 zo dňa 3. 4. 2006 na sumu 96.390,- Sk (3.199,56
eura) s dátumom splatnosti dňa 23.4.2006, č. 040205/2006 zo dňa 2.5.2006 na sumu 23.800,- Sk
(790,01eura)sdátumomsplatnostidňa22.5.2006,č.022505/2006zodňa25.5.2006nasumu404.243,-

Sk, (13.418,40 eura) s dátumom splatnosti dňa 20.7.2006, č. 070606/2006 zo dňa 6.6.2006 na sumu
811.556,20 Sk (26.938,73 eura) s dátumom splatnosti dňa 10.7.2006, č. 022707/2006 zo dňa 27.7.2006
sumu 147.976,50 Sk (4.911,91 eura) s dátumom splatnosti dňa 27.11.2006, č. 022806/2006 zo dňa
28.6.2006nasumu101.597,40Sk(3.372,41eura)sdátumomsplatnostidňa 30.7.2006,č.032109/2006
zo dňa 21.9.2006 na sumu 769.596,80 Sk (25.545,93 eura) s dátumom splatnosti dňa 21.12.2006,
tovar v zmysle faktúr bol dodaný firme J., G. v jej sídle, pričom obžalovaný už v čase objednávania

tovaru vedel, že vzhľadom na finančnú situáciu vo firme a svoje dlhy nebude schopný dohodnutú kúpnu
cenu dodávateľovi uhradiť riadne a včas, čo pred dodávateľom účelovo zamlčal, z vystavených faktúr
neuhradil doposiaľ ani časť, čím L. N. - B., A.: XX XXX XXX, so sídlom O. M. XXX, N. P., okres Liptovský
Mikuláš, spôsobil škodu vo výške 2.355.159,90 Sk (78.176,98 eura),

ktorým mal spáchať zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák., pretože skutok nie
je trestným činom. Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd poškodeného L. N., podnikajúceho pod obchodným
menom L. N. - B., A.: XX XXX XXX, O. M. XXX, N. P., okres Liptovský Mikuláš, s jeho nárokom na
náhradu škody odkázal na civilný proces.

Svoje rozhodnutie okresný súd zdôvodnil v podstate nasledovne :
Podstatnou okolnosťou, ktorá sa obžalovanému kládla prokurátorom za vinu bola tá, že už v čase
objednávok tohto tovaru (v období od 3.4. do 21.9.2006) bol uzrozumený so zlou finančnou situáciou
spoločnosti J., G. a mal vedomosť o tom, že za tieto objednávky, ktoré boli dodané priamo konečnej
spoločnosti MFP, Česká republika, a od ktorej za nich obdŕžal príslušnú hotovosť, nebudú riadne

zaplatené, a to už v čase, kedy tento tovar objednával, pričom takýmto konaním mal uviesť poškodeného
L. N. – B. do omylu a spôsobiť mu značnú škodu vo výške 2.355.159,90 Sk, t. j. v prepočte 78.176,98
eur. Vykonaným dokazovaním sa však nepodarilo preukázať, že by obžalovaný mal v tomto období
vedomosť o takej zlej finančnej situácii spoločnosti, ktorá by neumožňovala spoločnosti J., G., v čase
týchto objednávok platiť jednotlivé splatné záväzky a ani to, že by objednával, respektíve sprostredkoval

dodanie tovaru inej spoločnosti s vedomím a úmyslom zaň nezaplatiť a tento úmysel, že by poňal už
v čase, kedy bol tovar objednávaný.
Zlú finančnú situáciu spoločnosti J., G. mali preukázať vedené exekučné konania, daňové priznanie
spoločnosti za rok 2006 a výpoveď svedka F. O.. Pri všetkých exekučných konaniach vedených proti
obžalovanému A. B. na súdoch v Slovenskej republike je nevyhnutné prihliadať na skutočnosť, že všetky

exekúcie boli začaté až po dátume spáchania skutku (teda v rokoch 2007 a neskôr). Z uvedeného
listinného dôkazu nie je preukázané, kedy tieto pohľadávky vznikli, a ktoré z nich existovali už v čase,
keď obžalovaný odoberal tovar od poškodeného, za ktorý mu nezaplatil. Exekučné konania vedené po
roku 2007 a neskôr, nepreukazujú na strane obžalovaného zadlženosť, či platobnú neschopnosť, ani
existenciu jeho úmyslu poškodenému nezaplatiť fakturované sumy za odobratý tovar už v čase jeho

objednania, ktoré sú predmetom skutku. Ani z jedného dôkazu nie je zrejmé, či pohľadávka vznikla
v období od apríla 2006 do septembra 2006, v období, kedy boli vystavené faktúry za tovar alebo skôr,
teda v takom období, ktoré by mohlo nasvedčovať vedomosti obžalovaného, že už v rozhodnom čase
nebol schopný zaplatiť riadne a včas fakturované sumy aj vzhľadom na finančnú situáciu vo firme, tak
ako to tvrdí obžaloba. To, že niektoré z týchto pohľadávok vznikli pred rozhodným obdobím objednávania

tovaru obžalovaným možno vydedukovať z dátumov, od ktorých sa začali odvíjať úroky z omeškania
v jednom prípade od 26.7.2003, od 3.9.2003 a v dvoch prípadoch od 1.11.2003. U všetkých pohľadávok
sa však jedná o sumy niekoľkých stovák eur, spolu cca 1.500,- eur, ktoré evidentne vznikli najneskôr
vroku2003.Vzhľadomnavýškutejtosumysanemožnostotožniťstým,žedlhvtejtovýškebyzásadným
spôsobom ovplyvnil finančnú situáciu spoločnosti J., G., a schopnosť obžalovaného zaplatiť faktúry

vystavené poškodeným v roku 2006 vo výške spolu 78.176,98 eur.
Rovnako nebolo preukázané, akým spôsobom ovplyvnil výsledok hospodárenia podľa daňového
priznania za obdobie 1.1. – 31.12.2006 vedomosť obžalovaného o jeho schopnosti a schopnosti
spoločnosti J., uhradiť riadne a včas dohodnutú kúpnu cenu poškodenému za tovar objednávanýv období 3.4.2006 – 21.9.2006, a akým spôsobom mal tieto skutočnosti pred poškodeným účelovo
zamlčať, keďže výsledok hospodárenia so stratou bol obžalovanému známy až v čase podania
daňového priznania dňa 31.3.2007 (výsledok hospodárenia mu mohol byť ako konateľovi spoločnosti

objektívne známy nie skôr ako 1.1.2007). Naviac aj výška dosiahnutej straty 241,95 eur je zjavne
zanedbateľná oproti dlhovanej sume 78.176,98 eur. Daňové priznanie za obdobie 1.1. – 31.12.2005
predchádzajúce obdobiu objednávania tovaru, ktoré by bezprostredne vypovedalo o finančnej situácii
spoločnosti, nebolo v rámci dokazovania predložené. Z daňového priznania za rok 2006 vyplýva, že
spoločnosť J., G., disponovala rôznymi aktívami (napr. neobežný majetok, dlhodobý hmotný majetok,

samostatné hnuteľné veci a súbory vecí, krátkodobé pohľadávky a pohľadávky z obchodného styku).
Spoločnosť mala aj svoje obchodné záväzky tak, ako na to poukazoval obžalovaný. Z uvedeného je
však zistiteľné, že spoločnosť s tovarom, ktorý bol predmetom jej obchodnej činnosti, ďalej obchodovala
za účelom zisku, a teda zo strany konateľa spoločnosti J., G., bolo oprávnené očakávať získanie ďalších
finančných prostriedkov, ktorými by mohol uspokojiť svojich veriteľov, resp. svoje záväzky a medzi nimi
aj poškodeného.

Z výpovede svedka F. O. vyplynulo len to, že obžalovanému požičal na podnikanie postupne sumu viac
ako 35.000,- Eur, ktoré mu obžalovaný nevrátil, vyhováral sa a zrazu sa stratil. V trestnom konaní, kde
tentosvedokvystupovalakopoškodenýaA.B.akoobžalovanýzoskutku,ktorýmsamaldopustiťzločinu
podvodu voči F. O., bol A. B. oslobodený, pretože súd konštatoval, že predmetný skutok nie je trestným
činom, keďže zo skutkovej vety nevyplývalo naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty trestného

činu podvodu, najmä, akým spôsobom mal obžalovaný poškodeného uviesť do omylu.
Poškodený L. N. výpoveďou nešpecifikoval to, akým spôsobom mal byť konaním obžalovaného v roku
2006 podvedený. Z výpovede poškodeného, ako aj z listinných dôkazov vyplynulo, že aj napriek
nezaplateniu predošlých faktúr zo strany obžalovaného, poškodený aj naďalej dobrovoľne dodával
tlačiarenský tovar, ktorý bol určený pre tretiu firmu MFP, oneskorenie s úhradami platieb v podstate

neriešil, naopak, prispôsobil sa požiadavkám obžalovaného na predĺženie lehoty splatnosti ďalších
faktúr.Zvyjadrenípoškodenéhomožnojednoznačnevyvodiť,žetrestnýpostihobžalovaného-účastníka
súkromnoprávneho vzťahu považuje len za spôsob dosiahnutia svojich majetkových záujmov. Pokiaľ
z výpovede poškodeného vyplýva, že sa náhodou dozvedel, že konanie obžalovaného je trestné
a v trestnom konaní sa poplatok neplatí, nie je vôbec zrejmé, v čom mal potom spočívať omyl

poškodeného subjektu, ktorý sa po 13 rokoch od skutku náhodou dozvedá o údajnej trestnosti konania
obžalovaného. Rozhodne je potrebné od podvodného konania odlišovať neschopnosť dodržať zmluvný
záväzok. Súd nemá pochybnosti o tom, že obžalovaný v rámci obchodného vzťahu nesplnil svoj zmluvný
záväzok voči poškodenému, avšak z vykonaného dokazovania súdu jednoznačne vyplýva, že skutkový
základ sa týka výhradne obchodnoprávneho vzťahu s tým, že v takýchto prípadoch zdanlivého –

formálneho splnenia podmienok pre vznik trestnoprávnej zodpovednosti možno prostriedky trestného
práva ako prostriedky krajnej represie aplikovať iba zdržanlivo a len, ak prostriedky ochrany ponúkané
inými právnymi odvetviami zlyhali. Trestnoprávna represia nemôže slúžiť ako prostriedok nahrádzajúci
aktivitu jednotlivca, od ktorého sa primárne pre sféru súkromnoprávnych vzťahov očakáva a vyžaduje,
aby si strážil svoje právo.

Vykonaným dokazovaním, zisťovaním vonkajších okolností, z ktorých by bolo možné usúdiť zavinenie
alebo motív obžalovaného spočívajúci v úmyselnom zavinení a v úmyselnom uvedení do omylu
poškodeného, sa nepodarilo preukázať. Pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti za spáchanie
trestného činu podvodu je kľúčovým preukázanie úmyslu obžalovaného, pričom je nevyhnutné dôsledne
preukázaťzodpovednosťzazavinenie,knaplneniutrestnejzodpovednostizanásledokniejedostatočné

následok len spôsobiť, ale je nevyhnutné ho aj zaviniť. Zavinením páchateľa musia byť pokryté všetky
znaky základnej skutkovej podstaty trestného činu podvodu, t. j. konanie (uvedenie iného do omylu,
resp. využitie omylu iného) následok (škoda na cudzom majetku a obohatenie páchateľa alebo iného),
ako aj príčinný vzťah medzi konaním a spôsobením následkov. Pri trestnom čine podvodu platí, že
okolnosti subjektívneho charakteru možno spravidla dokazovať len nepriamo, okolnosti objektívnej

povahy, z ktorých sa dá podľa zásad právneho logického myslenia usúdiť vnútorný vzťah páchateľa
k porušeniu alebo ohrozeniu záujmov chránených trestných zákonom a v závere o subjektívnej stránke
trestného činu možno oprieť aj o skutočnosti, ktoré nastali až po spáchaní trestného činu, čo však
v danom prípade preukázané nebolo.

S tvrdením prokurátora, že obžalovaný už v čase uskutočňovania jednotlivých objednávok bol jednak
uzrozumený so zlou finančnou situáciou spoločnosti J., G. a taktiež, že už v čase objednávok
tlačiarenského tovaru bol uzrozumený s tým, že za tovar nebude riadne plnené a uvedenú skutočnosť
dodávateľovi, teda poškodenému zamlčal, sa však na základe vykonaného dokazovania nemožnostotožniť, pretože takéto skutočnosti preukázané neboli. Súd preto zhodnotením všetkých dôkazov
jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti, dospel k záveru, že skutok, ktorý je uvedený v obžalobe sa
síce stal, avšak konanie obžalovaného A. B. popísané v obžalobe nenapĺňa všetky obligatórne znaky

skutkovej podstaty žalovaného zločinu, konkrétne subjektívnu stránku zločinu podvodu podľa § 221 ods.
1, ods. 3 písm. a) Tr. zák., preto skutok nie je trestným činom a z toho dôvodu súd obžalovaného A. B.
spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodil.
Vzhľadom na oslobodzujúci výrok rozsudku súd v súlade s ustanovením § 288 ods. 3 Tr. por. obligatórne
o nároku poškodeného na náhradu škody rozhodol tak, že poškodeného L. N., podnikajúceho pod

obchodným menom L. N. - B., odkázal s jeho uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal prokurátor na hlavnom pojednávaní dňa 23.10.2023 odvolanie, ktoré
zdôvodnil písomným podaním zo dňa 8.12.2023, doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa
13.12.2023, s poukazom na nasledovné :

Rozsudok súdu nezohľadňuje dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané a ktoré svedčia
záveru, že konaním obžalovaného, opísaným v obžalobnom návrhu, boli naplnené všetky zákonné
znaky trestného činu, ktorý sa mu kladie za vinu. Odôvodnenie oslobodzujúceho rozsudku vyznieva
ako obhajoba samotného obžalovaného. Súd v zásade bagatelizuje jeho správanie a odkazujúc na
zanedbanie určitej miery, či stupňa opatrnosti na strane poškodeného subjektu, hojí trestnoprávny

rozmer prípadu a poškodenému dáva nálepku nezodpovednej osoby. Správanie sa poškodeného,
ktorý v minulosti nemal žiadne skúsenosti s trestným konaním a pri podávaní trestného oznámenia
konal spôsobom, ktorý je v spise zdokumentovaný, nemôže byť v žiadnom prípade na jeho ujmu a
naopak slúžiť na validáciu protiprávneho správania sa obžalovaného. Poškodený vo finančnej tiesni
podal trestné oznámenie až v čase, keď získal informáciu, že podanie trestného oznámenia nepodlieha

spoplatneniu a podal ho v čase, kedy skutok nebol premlčaný. Poškodený v zásade podrobne opísal
skoršiu spoluprácu s obžalovaným, v rámci ktorej neboli v podstate žiadne problémy, keďže v tom čase
(spoluprácepredskutkomvymedzenýmvobžalobe)faktúrypoškodenývystavovalpriamonaodberateľa
a práve preto boli riadne hradené. Až následne, keď si obžalovaný založil firmu J., G. a faktúry boli
vystavované už na jeho firmu, začali problémy s úhradou faktúr. Že to bola taktika obžalovaného, ako

sa na úkor poškodenej firmy
obohatiť svedčí fakt, o ktorom sa vyjadril poškodený, keď preveroval úhradu faktúr v prospech firmy J.,
G. u zástupcu firmy MFP. Všetky faktúry boli zo strany firmy MFP obžalovanému (Q. J., G.) uhradené,
čo bolo preukázané poškodenému v účtovníctve firmy MFP a obžalovaný sa vtedy priznal, že prišiel
na Liptov priamo z liečenia gamblerstva, kvôli ktorému si v minulosti narobil veľa dlhov. Tento fakt

ohľadom dlhov obžalovaného, ktoré boli dôsledkom gamblerstva súd však vôbec nezohľadňoval, hoci
priznanie sa obžalovaného ohľadom dlhov a požičiavania si peňazí na ich riešenie potvrdil aj svedok F.
O.. Obranu obžalovaného, že peniaze, ktoré prišli z Českej republiky nevzal on, ale svedok C. a použil
ich údajne na zaplatenie tlačiarenského stroja, poprel samotný svedok A. A. C.. Aj tomuto svedkovi
sa pritom obžalovaný priznal, že bol gamblerom, prehral celú tlačiarenskú firmu a presťahoval sa na

N.. Motív konania obžalovaného je teda možné bez pochybností ustáliť, boli to skoršie dlhy, ktorých
príčinou bolo gamblerstvo obžalovaného. Súd neprikladá veľkú váhu zabezpečeným informáciám
ohľadom exekučných konaní vedených proti obžalovanému, čo je z istého uhľa pohľadu prirodzené,
pretože skutočne v zozname, nie je možné ustáliť veľké záväzky vymáhané v exekučnom konaní (v
období pred spoluprácou s obžalovaným). Informácie z exekučných konaní, však treba vyhodnocovať v

súhrne ostatných dôkazov, hlavne s priznaním sa obžalovaného viacerým osobám (aj poškodenému),
že mal veľa dlhov a akceptovať stav, že nie každý veriteľ si svoju pohľadávku vymáha v rámci
exekučného konania. Takým príkladom je aj veriteľ - svedok O., tiež samotný poškodený N. a mnohí
ďalší. Poškodený sa vyjadril, že konal pod tlakom argumentov obžalovaného a s dôverou, že zo
strany obžalovaného bude napokon plnené. Neskôr sa dozvedel, že obžalovaný z peňazí, ktoré mal

zaplatiť poškodenému uhradil svoje iné záväzky. Keby poškodený nevycestoval do Českej republiky
overiť argumentáciu obžalovaného, že mu firma MFP, s.r.o. neuhrádza vystavené faktúry, mohla by
byť čiastočne akceptovaná argumentácia súdu, že poškodený zanedbal istú mieru opatrnosti. V tomto
prípadejevšaktentoargumentsúduirelevantný.Obratsprávaniasaobžalovanéhopotom,akosazmenil
spôsob fakturácie (že poškodený akceptoval návrh obžalovaného fakturovať firme J., G.) je priamym

dôkazompodvodnéhoúmyslunastraneobžalovaného,atovspojenísjehoskoršímidlhmivzniknutýmiv
príčinnej súvislosti s gamblerstvom obžalovaného, klamstvami ohľadom dôvodov neplnenia - že príčinou
je neplnenie v jeho prospech zo strany firmy MFP a neschopnosťou riadneho plnenia, ktorú neschopnosť
obžalovaný pred poškodeným účelovo zamlčal. Neschopnosť obžalovaného riadne plniť dohodnutézáväzky poškodenému mu musela byť známa už v čase, keď dohodol s poškodeným spoluprácu,
ktorej výsledkom je dlh deklarovaný v podanej obžalobe. Obžalovaný bol v rozhodnom čase konateľom
spol. J., G., a teda musel mať z titulu svojej funkcie prehľad o hospodárení firmy, odkazujúc najmä na

ust. § 135a Obchodného zákonníka. Vina obžalovaného je v danom prípade odvodzovaná nepriamo,
keďže sa obžalovaný k spáchaniu skutku nepriznal. To, však neznamená, že orgány činné v trestnom
konaní a súd rozhodujúci o podanej obžalobe budú nekriticky akceptovať obranu obžalovaného a
ospravedlňovať takéto konanie, spôsobom prezentovaným zo strany súdu. Obžalovaný využil omyl
poškodeného, ktorý v dobrej viere, vzhľadom na predchádzajúcu spoluprácu s obžalovaným očakával,

že tento vystavené faktúry uhradí v lehote, ako prezentoval. Vo veci tak bolo preukázané naplnenie
všetkých zákonných znakov trestného činu, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu. Rozsudok súdu preto
považuje za nedôvodný, navrhuje ho zrušiť a vec vrátiť súdu na nové prejednanie.

K podanému odvolaniu prokurátora sa obžalovaný a poškodený písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ (prokurátor) podal odvolanie. Krajský súd ďalej
preskúmal aj správnosť postupu konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzalo, pričom
prihliadal aj na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa §

371 ods. 1 Tr. por. Zistil potom, že odvolanie podané prokurátorom bolo podané oprávnenou osobou,
v zákonom stanovenej lehote a proti výroku, proti ktorému je prípustné.

Odvolanie prokurátora proti oslobodzujúcemu výroku rozsudku vydanému podľa
§ 285 písm. b) Tr. por. krajský súd vyhodnocuje ako čiastočne dôvodné, avšak z iných dôvodov, ako

to uvádza prokurátor. V predmetnej trestnej veci okresný súd na hlavnom pojednávaní dňa 23.10.2023
síce dospel k vyhláseniu oslobodzujúceho rozsudku podľa § 285 písm. b) Tr. por., ale v čase medzi
vyhlásením rozsudku okresným súdom a rozhodovaním Krajského súdu v Žiline o odvolaní prokurátora
podaného v neprospech obžalovaného, došlo k takej zmene Trestného zákona, ktorého dotknuté
ustanovenia vo vzťahu k žalovanému činu, t.j. k trestnému činu podvodu podľa § 221 Tr. zák., teda §

125 Tr. zák. (škoda) a nakoniec i
§ 87 Tr. zák. (premlčanie trestného stíhania) majú na posúdenie veci odvolacím súdom zásadný
vplyv. V konkrétnostiach, konanie obžalovaného popísané v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry
Liptovský Mikuláš, č. 2 Pv 453/19/5505-35 zo dňa 16.11.2021, právne kvalifikované ako zločin podvodu
podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák., po novele Trestného zákona účinnej od 6.8.2024 vykazuje

znaky prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., ktorá právna úprava je pre obžalovaného
nielenže priaznivejšia, ale predmetná trestnosť činu je v zmysle ustanovenia § 83 ods. 1 písm. d) Tr. zák.,
účinného od 6.8.2024, už premlčaná. Vzhľadom na takto zistené skutočnosti sú tu dôvody pre zrušenie
rozsudku okresného súdu podľa § 320 ods. 1 písm. c) Tr. por. a následne na rozhodnutie krajského súdu
podľa § 281 ods. 1 Tr. por. a § 9 ods. 1 písm. a) Tr. por. o zastavení trestného stíhania obžalovaného

A. B., pre skutok aktuálne právne kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.,
účinného od 6.8.2024, na tam uvedenom skutkovom základe, pretože trestné stíhanie je premlčané.

Krajský súd v úvode úvah k ustáleniu aktuálnej právnej kvalifikácie konania obžalovaného popísaného
v obžalobe prokurátora, uvádza nasledovné.

Podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., účinného do 5.8.2024, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného
obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku
malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 221 ods. 3 písm. a) Tr. zák., účinného do 5.8.2024, odňatím slobody na tri roky až desať rokov
sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním značnú škodu.

Podľa § 125 ods. 1 Tr. zák., účinného do 5.8.2024, škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu
266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou

škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa
rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na
určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.Podľa§2ods.1Tr.zák.trestnosťčinusaposudzujeatrestsaukladápodľazákonaúčinnéhovčase,keď
bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré
zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.

Podľa § 125 ods. 1 Tr. zák. účinného od 6.8.2024, škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu
700 eur. Škodou väčšou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 20 000 eur. Značnou škodou sa rozumie
škoda prevyšujúca sumu 250 000 eur. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie škoda prevyšujúca sumu
650 000 eur. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.

Podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., účinného od 6.8.2024, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného
obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku
malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 221 ods. 2 Tr. zák., účinného od 6.8.2024, odňatím slobody až na štyri roky sa páchateľ potrestá,

ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním väčšiu škodu.

Krajský súd poznamenáva, že v predmetnej trestnej veci bola na obžalovaného A. B. prokurátorom
Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš na Okresný súd Liptovský Mikuláš podaná obžaloba, č. 2
Pv 453/19/5505-35 zo dňa 16.11.2021, pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr.

zák. (účinného v čase spáchania skutku), na tam uvedenom skutkovom základe. Podstatou konania
špecifikovaného v obžalobe prokurátora je také konanie obžalovaného, ktorým „na škodu cudzieho
majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku značnú
škodu, ktorá je v obžalobe vyčíslená sumou 2.355.159,90 Sk (78.176,98 eur).

Okresný súd Liptovský Mikuláš následne dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní dňa
23.10.2023 o obžalobe prokurátora rozhodol rozsudkom, sp. zn. 3T/97/2021 zo dňa 23.10.2023, ktorým
podľa § 285 písm. b) Tr. por. obžalovaného A. B. oslobodil spod obžaloby prokurátora Okresnej
prokuratúry Liptovský Mikuláš, č. 2 Pv 453/19/5505-35 zo dňa 16.11.2021, pre skutok uvedený
v obžalobe, ktorým mal spáchať zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. (účinného

v čase spáchania skutku), pretože tento skutok nie je trestným činom. Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd
poškodeného L. N., podnikajúceho pod obchodným menom L. N. - B., s jeho nárokom na náhradu škody
odkázal na civilný proces.

Preskúmaním spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, odvolania prokurátora a zohľadniac aktuálne

účinný Trestný zákon č. 300/2005 Z.z., krajský súd na neverejnom zasadnutí dňa 25.6.2025, primárne
konanie obžalovaného zohľadniac časovú pôsobnosť Trestného zákona v zmysle § 2 ods. 1 Tr. zák.,
právne kvalifikuje ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., účinného od 6.8.2024
a to v nadväznosti na to, že škoda, ktorá mala byť konaním obžalovaného spôsobená poškodenému,
špecifikovaná v obžalobe prokurátora sumou 2.355.159,90 Sk (78.176,98 eur), je v zmysle ustanovenia

§ 125 ods. 1 Tr. zák., účinného od 6.8.2024, škodou väčšou (škoda prevyšujúca sumu 20.000,-
eur). Krajský súd tu konštatuje, že právna úprava ustanovenia § 221 Tr. zák., účinná od 6.8.2024,
teda v čase rozhodovania krajského súdu o odvolaní prokurátora, je pre obžalovaného priaznivejšie
ako právna úprava ustanovenia § 221 Tr. zák., účinného do 5.8.2024, teda v čase, kedy prokurátor
okresnej prokuratúry podal obžalobu na okresný súd, o ktorej okresný súd následne rozhodol odvolaním

napadnutým rozsudkom. V konkrétnostiach predmetnej trestnej veci, konanie obžalovaného je preto
aktuálne právne kvalifikované ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., účinného
od 6.8.2024, za ktorý je možné páchateľa potrestať trestom odňatia slobody až na 4 roky. Konanie
obžalovaného právne kvalifikované v obžalobe prokurátora ako trestný čin podvodu podľa § 221 ods. 1,
ods. 3 písm. a) Tr. zák. je zločinom, za ktorý je možné páchateľa potrestať trestom odňatia slobody na 3

až10rokov.Vuvedenomkontextekrajskýsúddodáva,ževzmysleaktuálnejprávnejkvalifikáciekonania
obžalovaného špecifikovaného v obžalobe prokurátora, nie je u obžalovaného daný dôvod povinnej
obhajoby v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 Tr. por. (podľa § 37 ods. 1 písm. d) Tr. por., účinného od
15.3.2024, po vznesení obvinenia musí mať obvinený obhajcu už v prípravnom konaní, ak ide o konanie
o trestnom čine, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica je najmenej

desať rokov).

Krajskýsúdvnadväznostinaaktuálnuprávnukvalifikáciukonaniaobžalovanéhopopísanéhovobžalobe
prokurátora (§ 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., účinného od 6.8.2024) posúdil aj ďalšie s vecou súvisiaceustanovenia Trestného zákona a to inštitút premlčania trestného stíhania v zmysle § 87 Tr. zák. (rovnako
aplikujúc ustanovenie § 2 ods. 1 Tr. zák.).

Podľa § 87 ods. 1 Tr. zák., účinného do 5.8.2024, trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby,
ktorá je
a) tridsať rokov, ak ide o zločin, za ktorý tento zákon dovoľuje uložiť trest odňatia slobody na doživotie,
b) dvadsať rokov, ak ide o zločin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia
slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov,

c) desať rokov, ak ide o ostatné zločiny,
d) päť rokov, ak ide o prečin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody
s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej tri roky,
e) tri roky pri ostatných prečinoch.

Podľa § 87 Tr. zák., účinného od 6.8.2024, trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je

a) tridsať rokov, ak ide o zločin, za ktorý tento zákon dovoľuje uložiť trest odňatia slobody na doživotie,
b) pätnásť rokov, ak ide o zločin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia
slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou desať rokov,
c) desať rokov, ak ide o ostatné zločiny,
d) päť rokov, ak ide o prečin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody

s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky,
e) tri roky pri ostatných prečinoch.

Krajský súd v ďalšom konštatuje, že v predmetnej trestnej veci poškodený L. N. podal dňa 2.10.2019
na Okresnej prokuratúre Liptovský Mikuláš trestné oznámenie, v ktorom popísal konanie spoločnosti J.,

G., za ktorú konal jej konateľ A. B., ktorým mala byť poškodenému subjektu L. N. – B., A.: XX XXX XXX,
O. XXX, N. P., okres Liptovský Mikuláš, spôsobená škoda vo výške 2.355.159,90 Sk (78.176,98 eur).

Na podklade podaného trestného oznámenia L. N. zo dňa 2.10.2019, vyšetrovateľ ORPZ OKP Liptovský
Mikuláš, uznesením ČVS: ORP-445/2-VYS-LM-2019 zo dňa 10.12.2019 začal podľa § 199 ods. 1 Tr.

por. trestné stíhanie vo veci pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák., na tam
uvedenom skutkovom základe.

Uznesením vyšetrovateľa ORPZ OKP Liptovský Mikuláš ČVS:ORP-445/2-VYS-LM-2019 zo dňa
13.3.2020 bolo podľa § 206 ods. 1 Tr. por. vznesené obvinenie A. B. pre trestný čin podvodu

podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák., na tam uvedenom skutkovom základe. V odôvodnení
predmetného rozhodnutia je konštatované, že trestné stíhanie v tejto trestnej veci bolo začaté na
podklade trestného oznámenia poškodeného L. N. datovaného dňom 2.10.2019, doručeného Okresnej
prokuratúre Liptovský Mikuláš dňa 2.10.2019.

Obžalovaný A. B. má v odpise z registra trestov dva záznamy. Rozsudkom Okresného súdu Senica,
sp. zn. SI-1T/37/2004 zo dňa 4.10.2006, právoplatným detto, mu bol za trestný čin sprenevery podľa §
248 ods. 1, ods. 4 písm. c) Tr. zák., zákona č. 140/1961 Zb. uložený trest odňatia slobody vo výmere
1 rok so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky, do 4.10.2008, pri ktorom odsúdení sa na neho hľadí, akoby
nebol odsúdený (osvedčil sa – dátum neuvedený). Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.

zn. 2T/39/2018 zo dňa 2.8.2021, právoplatným 31.12.2022, mu bol za prečin sprenevery podľa § 213
ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., zákona č. 300/2005 Z. z. uložený trest odňatia slobody vo výmere 2
roky so skúšobnou dobou v trvaní 3 roky, do 31.12.2025, kde skutok v tejto trestnej veci je vymedzený
obdobím od 24.3.2006 do 21.2.2007.

Preskúmaním spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, odvolania prokurátora a zohľadniac aktuálne
účinný Trestný zákon č. 300/2005 Z.z., krajský súd na neverejnom zasadnutí dňa 25.6.2025 konštatuje,
že pri aktuálnej právnej kvalifikácii skutku špecifikovaného v obžalobe prokurátora, t.j. prečinu podvodu
podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., účinného od 6.8.2024, za ktoré konanie je možné páchateľa potrestať
trestom odňatia slobody až na 4 roky, je nutné otázku premlčania trestného stíhania posudzovať podľa

§ 87 ods. 1 písm. d) Tr. zák., účinného od 6.8.2024. Krajský súd uvedené dôvodí tým, že právna úprava
ustanovenia § 87 ods. 1 písm. d) Tr. zák., účinného od 6.8.2024, teda v čase rozhodovania krajského
súdu o odvolaní prokurátora, je pre obžalovaného priaznivejšia ako právna úprava ustanovenia § 87 ods.
1 písm. b) Tr. zák., účinného do 5.8.2024, teda v čase (v období), kedy prokurátor okresnej prokuratúrypodal obžalobu (za zločin podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák., účinného do 5.8.2024) na okresný
súd, o ktorej súd následne rozhodol odvolaním napadnutým rozsudkom. V konkrétnostiach predmetnej
trestnej veci, premlčacia doba podľa § 87 ods. 1 písm. b) Tr. zák., účinného do 5.8.2024, je 20 rokov, ak

ide o zločin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou
trestnej sadzby, najmenej desať rokov. Premlčacia doba podľa § 87 ods. 1 písm. d) Tr. zák., účinného od
6.8.2024, je 5 rokov, ak ide o prečin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia
slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou 3 roky.

Podľa § 87 ods. 2 Tr. zák., účinného od 6.8.2024, do premlčacej doby sa nezapočítava
a) doba, po ktorú nebolo možné páchateľa postaviť pred súd pre zákonnú prekážku,
b) doba, po ktorú sa páchateľ zdržiaval v cudzine s úmyslom vyhnúť sa trestnému stíhaniu,
c) skúšobná doba podmienečného zastavenia trestného stíhania,
d) doba, po ktorú bolo dočasne odložené vznesenie obvinenia, alebo
e) doba, po ktorú bolo prerušené trestné stíhanie.

Podľa § 87 ods. 3 Tr. zák., účinného od 6.8.2024, premlčanie trestného stíhania sa prerušuje
a) vznesením obvinenia pre trestný čin, o ktorého premlčanie ide, ako aj po ňom nasledujúcimi úkonmi
orgánu činného v trestnom konaní, sudcu pre prípravné konanie alebo súdu smerujúcimi k trestnému
stíhaniu páchateľa, alebo

b) ak páchateľ spáchal v premlčacej dobe úmyselný trestný čin.

Podľa § 87 ods. 4 Tr. zák., účinného od 6.8.2024, prerušením premlčania sa začína nová premlčacia
doba.

Pri posudzovaní podmienok plynutia premlčacej doby krajský súd primárne vychádza z právnej
kvalifikácie konania obžalovaného tak, ako to podrobne špecifikuje v tomto uznesení už vyššie. V zmysle
§ 87 ods. 1 písm. d) Tr. zák., účinného od 6.8.2024, trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby,
ktoráje5rokov,akideoprečin,zaktorýtentozákonvosobitnejčastidovoľujeuložiťtrestodňatiaslobody
s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou 3 roky. V tomto prípade je konanie obžalovaného právne

kvalifikované ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., účinného od 6.8.2024, za ktorý
možno páchateľa potrestať trestom odňatia slobody vo výmere až na 4 roky. Krajský súd pri posudzovaní
inštitútu premlčania následne preto vychádza z podmienok, ktoré sú upravené v § 87 Tr. zák., účinného
od 6.8.2024 a to vo všetkých jeho odsekoch (1 až 7).
V nadväznosti na podmienky špecifikované v ustanovení § 87 Tr. zák., účinného od 6.8.2024, krajský

súd uvádza nasledovné.
V predmetnej trestnej veci obžalovaného A. B., do premlčacej doby nemohli byť započítané doby
uvedené v § 87 ods. 2 písm. a) až e) Tr. zák., účinného od 6.8.2024, pre ich neexistenciu. Primárne treba
dodať, že A. B. bolo možné vo všeobecnosti postaviť pred súd, nakoľko tento sa nezdržiaval v cudzine
s úmyslom vyhnúť sa trestnému stíhaniu, ktoré bolo v tejto trestnej veci v podstate začaté uznesením

vyšetrovateľa až dňa 13.3.2020. Od spáchania skutku špecifikovaného v obžalobe prokurátora (obdobie
od 3.4.2006 do 21.9.2006) sa v tejto veci neviedlo žiadne trestné stíhanie menovaného (viedlo sa až odo
dňa 13.3.2020). Obžalovaný tak mal objektívne možnosť dozvedieť sa o tomto trestnom stíhaní najskôr
dňa 13.3.2020, teda po vydaní uznesenia vyšetrovateľom podľa § 206 ods. 1 Tr. por. Za podmienok
uvedených v § 87 ods. 2 písm. b) Tr. por. nie je preto posudzovanie okolností prípadného pobytu A. B.

v cudzine v období od roku 2006 do 13.3.2020 spôsobilé na vedenie ďalších úvah krajského súdu ani
len v rovine teoretickej (abstraktnej).
V zmysle odseku 3 citovaného zákonného ustanovenia, krajský súd ďalej skúmal, či v predmetnej
trestnej veci nie sú dané podmienky prerušenia plynutia premlčacej doby, a to jednak vznesením
obvinenia pre trestný čin, o premlčanie ktorého ide, ako aj po ňom nasledujúcimi riadnymi úkonmi orgánu

činného v trestnom konaní, alebo súdu smerujúcimi k trestnému stíhaniu obvineného okrem prípadu, ak
obvineniebolonáslednezrušené,alebo akpáchateľspáchalvpremlčacejdobetrestnýčinnový,naktorý
tento zákon ustanovuje trest rovnaký alebo prísnejší. Z obsahu spisu vyplýva, že A. B. bolo obvinenie
vznesené až dňa 13.3.2020 (č.l. 5), následne potom orgány činné v trestnom konaní vykonávali úkony
smerujúce k trestnému stíhaniu páchateľa. Obžaloba bola podaná dňa 19.11.2021.

K posudzovaniu podmienok, či páchateľ spáchal v premlčacej dobe trestný čin nový, na ktorý tento
zákon ustanovuje trest rovnaký alebo prísnejší, je potrebné vo všeobecnosti uviesť, že pri premlčaní
trestného stíhania zaniká trestná zodpovednosť páchateľa trestného činu uplynutím doby stanovenej
zákonom.Dôvodypremlčaniasúpredovšetkýmhmotnoprávne,pretožeuplynutímčasupostupneslabneaž úplne zanikne potreba trestnoprávnej reakcie na trestný čin, a to tak z hľadiska generálnej prevencie,
ako aj z hľadiska individuálnej prevencie. K týmto dôvodom potom podporne pristupujú aj dôvody
procesné, ktoré spočívajú v ťažkostiach pri dokazovaní spojených s tým, že plynutím času sa oslabuje

sila dôkazných prostriedkov, napr. svedkovia zabúdajú, tieto strácajú spoľahlivosť, resp. nie je možné
ich opatriť. Ďalšie dôvody možno vidieť v tom, aby boli orgány činné v trestnom konaní stimulované
k potrebnej aktivite pri plnení svojho poslania a k urýchleniu trestného konania. Trestnosť činu sa
posudzuje vždy podľa súhrnu tých právnych noriem, ktoré sú pre páchateľa najpriaznivejšie. Pokiaľ by
bol trestný čin páchateľa už premlčaný podľa niektorého predchádzajúceho súhrnu právnych noriem

a podľa neskoršieho súhrnu by premlčaný nebol, nebolo by možné trestnosť tohto činu posudzovať
podľa neskoršieho súhrnu právnych noriem, pretože je to pre páchateľa menej priaznivé, ale je nutné
aplikovať výhodnejší súhrn právnych noriem, podľa ktorého je čin páchateľa premlčaný.
Novým trestným činom, ktorý prerušuje premlčanie, je akýkoľvek trestný čin spáchaný v priebehu
premlčacej doby, pokiaľ naň tento zákon ustanovuje trest rovnaký alebo prísnejší. Rozhodujúce pre
otázku, či na nový trestný čin je stanovený trest rovnaký alebo prísnejší, je porovnanie trestných sankcií

stanovených Trestným zákonom, nie konkrétnych trestov.
Z obsahu vyšetrovacieho spisu a pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn.
2T/39/2018, oboznámeného na neverejnom zasadnutí dňa 25.6.2025, vyplýva, že pri porovnaní
trestných sadzieb trestného činu, za ktorý bol obžalovaný trestne stíhaný (bod 2 odpisu z registra
trestov) a ktorý spáchal v priebehu plynutia premlčacej doby, ktorá začala plynúť dokonaním skutku,

pre ktorý bola v aktuálne krajským súdom posudzovanej trestnej veci (sp. zn. 3T/97/2021) podaná
obžaloba (21.9.2006) je najmä z rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 2T/39/2018
možné konštatovať, že ide o skutky spáchané v dňoch 24.3.2006 a 21.2.2007, právne kvalifikované
ako pokračovací prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., kde je trestná sadzba
určená zákonom v rozpätí 1 až 5 rokov. V prípade aktuálne krajským súdom posudzovaného prečinu

podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., účinného od 6.8.2024, ide o skutok uvedený v obžalobe
prokurátora, ktorý mal byť spáchaný v období od 3.4.2006 do 21.9.2006 so zákonnou trestnou sadzbou
až na 4 roky. Možno teda hovoriť o splnení podmienky, že páchateľ spáchal v premlčacej dobe trestný
čin, za ktorý tento zákon ustanovuje trest prísnejší. Za takto zisteného stavu bola potom premlčacia
lehota v zmysle § 87 ods. 3 písm. b) Tr. zák., účinného od 6.8.2024, prerušená dňom 21.2.2007, kedy

A. B. spáchal pokračovací prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s prísnejšou
trestnou sadzbou ako je v prípade prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., účinného od
6.8.2024 (t.j. v predmetnej posudzovanej trestnej veci). Prerušením premlčania tak dňom 21.2.2007
začala plynúť nová premlčacia doba, ktorá v nadväznosti na posudzovaný prečin, za ktorý tento zákon
v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou

3 roky, predstavuje podľa § 87 ods. 1 písm. d) Tr. zák., účinného od 6.8.2024, dobu 5 rokov, ktorá
premlčacia doba za tohto stavu potom uplynula dňa 21.2.2012. Takto vyššie špecifikované a krajským
súdom i aplikované ustanovenia Trestného zákona a skutočnosti zistené krajským súdom z obsahu
okresným súdom predloženého spisového materiálu je nutné vyhodnocovať v prospech obžalovaného
a to v súlade so všeobecnými zásadami Trestného práva procesného a Trestného práva hmotného.

Podľa § 320 ods. 1 písm. c) Tr. por. odvolací súd napadnutý rozsudok zruší a trestné stíhanie zastaví,
ak zistí, že je tu niektorá z okolností, ktoré by odôvodňovali zastavenie trestného stíhania súdom prvého
stupňa podľa § 281 ods. 1 alebo 2.

Podľa § 281 ods. 1 Tr. por. súd zastaví trestné stíhanie, ak na hlavnom pojednávaní zistí, že je tu niektorá
z okolností uvedených v § 9 ods. 1.

Podľa § 9 ods. 1 písm. a) Tr. por. trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom
pokračovať a musí byť zastavené, ak je trestné stíhanie premlčané.

Odvolací súd tak vzhľadom na už vyššie krajským súdom v tomto uznesení podrobne uvedené
skutočnosti konštatuje, že v prípade skutku spáchaného v období od 3.4.2006 do 21.9.2006,
špecifikovanéhovobžalobeprokurátoraOkresnejprokuratúryLiptovskýMikuláš,č.2Pv453/19/5505-35
zo dňa 16.11.2021, aktuálne právne kvalifikovaného ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr.

zák., účinného od 6.8.2024, na tam uvedenom skutkovom základe, došlo s prihliadnutím na ustanovenie
§ 87 ods. 3 písm. b) Tr. zák., účinného od 6.8.2024 (berúc do úvahy prerušenie plynutia premlčacej
doby dňom 21.2.2007 a plynutie novej premlčacej doby od 21.2.2007 do 21.2.2012) k zániku trestnosti
činu uplynutím premlčacej doby. Ku dňu vznesenia obvinenia A. B. vyšetrovateľom t.j. 13.3.2020, trebakonštatovať,žetrestnéstíhaniemenovanéhosprihliadnutímnaustanovenie§87ods.1písm.d)Tr.zák.,
účinnéhood6.8.2024,jepremlčané.Ajvtejtočastiúvahkrajskýsúdvzáveredodáva,žepriposudzovaní
predmetnej trestnej veci je odvolacím súdom aplikovaná právna úprava, ktorá je pre obžalovaného

najpriaznivejšia a to ako celok, nie parciálne.

K odvolacím argumentom prokurátora koncipovaným v písomnom podaní zo dňa 8.12.2023, doručenom
Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 13.12.2023, krajský súd uvádza, že tieto vzhľadom na
novelizované ustanovenia Trestného zákona (§ 221 Tr. zák., § 125 Tr. zák. a § 87 Tr. zák.),

účinného od 6.8.2024, sú v danom štádiu trestného konania pre rozhodnutie krajského súdu právne
irelevantné. Krajský súd zistením a konštatovaním premlčania trestného stíhania obžalovaného A. B.
v predmetnej trestnej veci v ďalšom nemal kvalifikovaný rámec na jej skúmanie v merite rozhodnutia
Okresného súdu Liptovský Mikuláš, ktorý rozsudkom, sp. zn. 3T/97/2021 zo dňa 23.10.2023 rozhodol
podľa § 285 písm. b) Tr. por. tak, že obžalovaného spod obžaloby prokurátora oslobodil, pretože skutok
nie je trestným činom.

Z vyššie uvedených dôvodov potom krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Senát rozhodol pomerom hlasov 3 za a 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.