Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. jún 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoPs/10/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123205675
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:3123205675.4

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Jána Burika a členiek senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Miriam Štillovej, v právnej veci
navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom t. č. Centrum sociálnych služieb – C., C. XX, XXX
XX C., právne zastúpený Mgr. Tomášom Ješkom, advokátom, so sídlom Kpt. Jaroša 29, 911 01
Trenčín, pozbaveného spôsobilosti na právne úkony, za účasti opatrovníka navrhovateľa: D. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom A. XXXXX/XX, XXX XX E. – F. E., za účasti v odvolacom konaní Krajskej
prokuratúry v G., H. XXXX/X, XXX XX G., o navrátenie spôsobilosti na právne úkony, o odvolaní
navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č. k. 15Ps/8/2023-95 zo dňa 24. februára 2025,
takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Prievidza (ďalej aj „súd prvej inštancie“) výrokom I. konanie
o návrhu navrhovateľa na vrátenie spôsobilosti na právne úkony zastavil s tým, že navrhovateľ môže
takýto návrh podať najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo výroku
II. rozhodol, že štátu sa náhrada trov konania nepriznáva a vo výroku III., že žiaden z účastníkov nemá

právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie poukázal na návrh navrhovateľa podaný
18.07.2023, ktorým sa domáhal navrátenia spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu, na jeho
odôvodnenie, v zmysle ktorého trval na tom, že je schopný sám sa o seba postarať, vie variť, piecť,
upratať si, vie si zarobiť prácou peniaze, je v produktívnom veku a nevidí racionálny dôvod, aby bol

naďalej umiestnený v zariadení v Centre sociálnych služieb C. v obci C.. Ďalej poukázal súd prvej
inštancie na viaceré rozhodnutia súdov v súvislosti s rozhodovaním o spôsobilosti na právne úkony,
na vrátenie spôsobilosti na právne úkony, Správu Centra sociálnych služieb - C., C. zo 16.01.2024,
Správu od A. I. J., Znalecký posudok MUDr. Márie Majzlanovej, znalkyne z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie psychiatria č. 73/2024 a na celý rozsah vykonaného dokazovania a za aplikácie
ust. § 239 CMP, 247 ods. 1, 2 CMP, § 10 ods. 1, 2, 3 OZ rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti

svojho uznesenia.

3. V odôvodnení napadnutého uznesenia skonštatoval, že rozsudkom Okresného súdu Bánovce
nad Bebravou sp. zn. 4NcP/123/02 zo dňa 12.02.2003 bol navrhovateľ pozbavený spôsobilosti na
právne úkony celkom, rozsudok nadobudol právoplatnosť 12.03.2003. Následne boli vydané viaceré
rozsudky týkajúce sa prinavrátenia spôsobilosti na právne úkony vo vzťahu k návrhu navrhovateľa, kde

k navráteniu spôsobilosti na právne úkony vo vzťahu k navrhovateľovi nedošlo.4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné
vyhovieť, preto konanie zastavil s tým, že u navrhovateľa nie sú dané dôvody na čiastočné alebo úplné
vrátenie spôsobilosti na právne úkony. Navrhovateľ zdôvodnil návrh na vrátenie spôsobilosti na právne

úkony dobou, ktorá uplynula od posledného posudzovania zdravotného stavu navrhovateľa. Poukázal
na jeho schopnosť sa o seba postarať pri zabezpečovaní jeho každodenných potrieb, je v produktívnom
veku a nevidí racionálny dôvod ďalšieho umiestnenia v zariadení. K návrhu však navrhovateľ nepripojil
žiadne lekárske vyjadrenie alebo správu, z ktorej by vyplývalo odôvodnenie posúdenia spôsobilosti
na právne úkony. Z vykonaného dokazovania, a to predovšetkým zo záverov Znaleckého posudku

znalkyne MUDr. Márie Majzlanovej č. 73/2024, vypracovaného v konaní znalcom z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie psychiatria vyplynulo, že u navrhovateľa je naďalej prítomná duševná porucha –
Paranoidná schizofrénia s reziduálnymi zmenami osobnosti, t. č. v ambulantnej liečbe nedosahujúca
stav úplnej sociálnej remisie po predchádzajúcom relapse – vzplanutí ochorenia v máji 2024. Pre túto
duševnú poruchu z hľadiska zdravotného stavu navrhovateľa znalkyňa skonštatovala, že nie je možné
uvažovať o vrátení spôsobilosti na právne úkony vzhľadom na charakter ochorenia. Navrhovateľ podľa

záveru posudku nie je schopný zodpovedne vybavovať akékoľvek svoje náležitosti a nie je schopný
dostatočne ovládať svoje konanie s tým, že závery posudku obhájila znalkyňa aj v rámci svojej výpovede
na súdnom pojednávaní, pričom závery posudku neboli kvalifikovane spochybnené.

5. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že pokiaľ zástupca navrhovateľa spochybnil

zistenia znalkyne ohľadom zlyhania navrhovateľa počas experimentu jeho samostatného fungovania
v apríli a máji 2024, súd prvej inštancie uviedol, že tieto zistenia vyplývajú z obsahu súdneho spisu
a tieto znalkyňa vyvodila aj z vyšetrenia samotného navrhovateľa. Ak navrhovateľ sám aj po podaní
posudku je naďalej presvedčený o schopnosti samostatného fungovania, a to bez potreby neustáleho
dohľadu a poskytnutia sociálnej a zdravotnej pomoci, súd prvej inštancie uviedol, že je to dôsledok

jeho nedostatočného náhľadu na svoje psychické ochorenie, ktoré narušilo podstatne jeho schopnosť
primeraného uplatnenia tak v osobnom živote ako aj v možnosti zamestnať sa. V priebehu konania
opatrovník navrhovateľa vytvoril pre neho situáciu, v rámci ktorej mal možnosť skúsiť samostatnú
existenciu, zabezpečil mu byt v E. K. E., zafixoval jeho finančné fungovanie, ponechal navrhovateľovi
určitú voľnosť a možnosť sebakontroly a prevzatia zodpovednosti za svoj život. Bolo v konaní

preukázané, že navrhovateľ samostatné fungovanie nezvládol s tým, že dokonca došlo z jeho strany
k ohrozeniu na zdraví, keďže vynechal liečbu a došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu, ktoré vyvolalo
nútenú hospitalizáciu na psychiatrickom oddelení.

6. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že z výsluchu znalkyne, zo záverov posudku a z výsluchu

opatrovníka vyplýva, že navrhovateľ nie je schopný ani samostatného hospodárenia s finančnými
prostriedkami, a to ani čiastočne, pretože pre zachovanie jeho priaznivého zdravotného stavu je
nevyhnutné, aby bol umiestnený v sociálnom zariadení, kde relevantná časť jeho príjmu – dôchodku
pokrýva poskytovanú sociálnu službu a zvyšok prostriedkov opatrovník uvoľňuje z finančných úspor.
Zároveň súd prvej inštancie konštatoval, že by bolo v rozpore so záujmom navrhovateľa, ak by mu

súd uvoľnil finančné prostriedky do dispozície, pričom jeho pravidelný príjem nepostačuje na pokrytie
nevyhnutnej sociálnej služby. Navrhovateľovi je pritom poskytované vreckové, o všetky jeho potreby je
postarané (chodí do dediny na prechádzku, vie si zadovážiť kávu, cigarety a podobne). Navrhovateľ
nedisponuje ani pracovnoprávnou spôsobilosťou, čo vyplynulo zo znaleckého dokazovania, k tomuto
záveru nedal podklad ani samotný opatrovník a taktiež A. I. J., ambulantný psychiater navrhovateľa.

Preto podľa súdu prvej inštancie neboli splnené podmienky ani na čiastočné vrátenie spôsobilosti na
právne úkony v oblasti konania pred orgánmi verejnej správy, finančnými orgánmi, resp. rozhodovania
o sociálnej a zdravotnej starostlivosti.

7. Navrhovateľ aj v priebehu konania častokrát zachádzal vo svojich vyjadreniach do nereálnych

predstáv o svojom živote, svete v ktorom žije, o možnej samostatnej budúcnosti, čo je evidentne
dôsledok jeho duševného ochorenia. Súd prvej inštancie konanie o návrhu navrhovateľa na vrátenie
spôsobilosti na právne úkony zastavil a zároveň rozhodol, že navrhovateľ nemôže takýto návrh podať
do šiestich mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, a to s poukazom na presvedčivé závery znaleckého
posudku, k charakteru a prognóze duševnej poruchy navrhovateľa, pričom zlepšenie zdravotného stavu

nemožno očakávať. Súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, vypočutie
svedkov, ktorých navrhol navrhovateľ, nakoľko by ďalšie dokazovanie nemohlo byť relevantným pre
zistenie skutočného stavu a následného rozhodnutia súdu.8. Zároveň súd prvej inštancie rozhodol aj o trovách štátu, ktoré vznikli zaplatením znalečnej odmeny
a výdavkov tak, že náhradu týchto trov štátu nepriznal. Zaoberal sa aj úvahou o zaviazaní navrhovateľa
na náhradu trov štátu podľa § 251 ods. 2 CMP, keďže návrh bol podaný bez akéhokoľvek odborného

posúdenia zdravotného stavu navrhovateľa alebo aspoň správy ošetrujúceho lekára alebo psychiatra,
zktoréhobyvyplývaloodporučeniepodaťtakýtonávrh.Otoviac,keďnavrhovateľvminulostiopakovane
takéto návrhy podával a tieto boli vždy zamietnuté ako nedôvodné. O náhrade trov konania účastníkov
súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

9. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie navrhovateľ cestou právneho zástupcu v podaní zo dňa
08.04.2025, v ktorom uviedol, že závery konajúceho súdu vychádzajú z neúplne, resp. nesprávne
zisteného skutočného stavu, súd vychádzal len z tvrdení opatrovníka, resp. znalkyne, pričom tvrdenie
znalkyne ako aj závery vyjadrené v znaleckom posudku mali podklad len v tvrdeniach opatrovníka,
bez ďalšieho skúmania ich pravdivosti alebo správnosti. Navrhovateľ tieto skutkové tvrdenia v priebehu
pojednávanírozporovalohľadneneosvedčeniasapočasexperimentusamostatnéhofungovania,pričom

aj cestou právneho zástupcu na pojednávaní konfrontoval znalkyňu vo vzťahu k podkladom, z ktorých
vychádzala pri vypracovávaní znaleckého posudku. Pokiaľ konajúci súd konštatoval, že navrhovateľ
žiadnym kvalifikovaným spôsobom nerozporoval samotný znalecký posudok, resp. závery z neho
vyplývajúce, navrhovateľ podotkol, že k tomu námietky navrhovateľa ani nesmerovali. Tieto smerovali
voči podkladom (dôkazom), na základe ktorých znalkyňa dospela k svojim záverom. Poukázal na rozpor

s Čl. 6 CMP, v zmysle ktorého má konajúci súd zisťovať skutočný stav veci, a to vykonaním všetkých
dôkazov, a to aj takých, ktoré účastníci konania nenavrhli. Je potrebné podľa názoru navrhovateľa
najskôr zistiť skutočný stav veci a až následne z takto správne zisteného skutočného stavu veci
(ako relevantného podkladu pre vypracovanie znaleckého posudku) vykonať dokazovanie znaleckým
posudkom. Preto navrhovateľ navrhuje po doplnení dokazovania o zistenie podstatného skutočného

stavu veci vypracovanie kontrolného znaleckého posudku odlišným znalcom. Navrhovateľ navrhol, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a sám rozhodol tak, že sa mu navracia spôsobilosť na právne
úkony v celom rozsahu, alternatívne napadnuté uznesenie zrušuje a vracia Okresnému súdu Prievidza
na nové konanie a rozhodnutie.

10. Zároveň navrhovateľ pripojil aj vlastné odôvodnenie odvolania, v ňom poukázal na ním tvrdené
fyzické napadnutie jeho opatrovníkom D. B. (starší brat), ktorý ho mal viackrát fyzicky napadnúť, a to
opakovane po hlave a po tele, minimálne 7x ho napadol, čo ale nemôže dokázať, lebo bol pri ňom
sám. Poukázal na to, že jeho starší brat D. B. vlastní 1-izbový byt, v ktorom môže navrhovateľ bývať,
môže mu ho dať do prenájmu a navrhovateľ sa vie sám o seba postarať. V ďalšom uviedol, že nie je

pravda, že ho chodil kontrolovať brat raz za týždeň, bol od 2. apríla do 3. mája iba trikrát, a to na začiatku
pobytu, uprostred okolo 18.04. a potom 07.04.2024. Poukázal na to, že brat uvádzal, že mal byť pri
štvrtej návšteve navrhovateľ v úplne ťažkej depresii, v dôsledku vynechania liečby, navrhovateľ uviedol,
že to nebola štvrtá návšteva, ale tretia a nemohol byť vôbec dekompenzovaný, keďže sa mu tam dobre
bývalo a lieky nevynechával. Jedol ich tak, ako ich mal podľa predpisu A. J.. Navrhovateľ je presvedčený,

že tu nie sú podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, že sa necíti byť psychicky chorý,
nepije alkoholické nápoje, víno viac ako 9 rokov, ani predtým priveľa nepil. Neužíva omamné prostriedky
a jedy a je toho názoru, že to všetko je pre zaujatosť jeho brata a súdnej znalkyne a tiež vlažný postoj
pani sudkyne. Žiadal, aby krajský súd prehodnotil jeho právny status a jeho vytúženú spôsobilosť na
právne úkony mu odsúhlasil a vrátil.

11. Okresná prokuratúra Prievidza vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že ho považuje za
nedôvodné, napadnuté uznesenie v celom rozsahu za zákonné a vecne správne a poukazuje najmä na
vypracovaný Znalecký posudok MUDr. Márie Majzlanovej zo dňa 10.12.2024, z ktorého jednoznačne
vyplýva,žeunavrhovateľaobmedzenéhoA.B.stáletrvajúdôvodynapozbaveniespôsobilostinaprávne

úkony pre duševnú poruchu – Paranoidnú schizofréniu so zmenou osobnosti, čo je psychické ochorenie
trvalého charakteru nevyliečiteľné. Posledné vzplanutie ochorenia bolo u obmedzeného v máji 2024,
pričomvambulantnejliečbenedosahujestavúplnejsociálnejremisie.Duševnáporuchauobmedzeného
viedla k trvalému poškodeniu psychiky, čo má vplyv na jeho fungovanie, predstavy o živote, o sebe.
Nie je schopný samostatne si vybavovať svoje záležitosti, potrebuje nad sebou neustálu kontrolu,

ktorá mu je poskytovaná práve v zariadení, kde je v súčasnosti umiestnený, nakoľko hmotnoprávny
opatrovníkD.B.muniejeschopnýzabezpečovaťcelodennýdohľad.Tentosastarápredovšetkýmojeho
finančné záležitosti, preto mu uvoľňuje finančné prostriedky opatrne, zabezpečuje mu veci osobnej
potreby a iné záležitosti vyplývajúce z funkcie opatrovníka. Poplatok v zariadení, ktorý prevyšuje príjemobmedzenéhopredstavujesumu150,-Eur,čohmotnoprávnyopatrovníkdoplácazúsporobmedzeného.
Aj Okresná prokuratúra poukázala na to, že obmedzený A. B. si v priebehu súdneho konania vyskúšal
samostatné fungovanie bez dohľadu, bol prepustený zo zariadenia, avšak zlyhal, prestal užívať lieky

a došlo k zhoršeniu zdravotného stavu, čo u neho skončilo nútenou hospitalizáciou v nemocnici na
psychiatrickomoddelení.Zovšetkýchvykonanýchdôkazovvyplynulzáver,ženiejemožnéaničiastočne
vrátiť spôsobilosť na právne úkony obmedzenému A. B., kladne sa k tomu nevyjadril ani hmotnoprávny
opatrovník, ktorý pozná jeho zdravotný, psychický stav, jeho spôsob myslenia a celkové správanie
sa. V danom prípade zobral súd aj na vedomie záujem obmedzeného, ktorému v prípade vrátenia

spôsobilosti na právne úkony by mohol byť spôsobený následok na zdraví v podobe zhoršenia jeho
ochorenia, resp. by mohlo dôjsť u neho k nedôslednému hospodáreniu s úsporami, ktoré sú v súčasnosti
využívané na doplatok za poskytovanú sociálnu službu, čím by došlo k zhoršeniu celkovej kvality života.
Preto navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť a odvolanie podané A. B. ako nedôvodné zamietnuť.

12. Opatrovník navrhovateľa vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že prinavrátenie spôsobilosti na

právne úkony by znemožnilo poskytovanie celodennej zdravotnej a sociálnej starostlivosti, na ktorú je
jeho brat (navrhovateľ) odkázaný podľa doterajších odborných posudkov a viedlo by k odmietnutiu tejto
starostlivosti. Ďalej poukázal na záver, ktorý vyplynul z pozorovania pri pokuse o samostatné fungovanie
menovaného v podmienkach mimo terajšieho zariadenia, ktoré sa uskutočnilo v celom mesiaci apríl
2024, a ktorý skončil so zhoršením jeho zdravotného stavu a následnou hospitalizáciou. Považuje ďalší

proces odvolávania a prehodnocovania vyšším súdom za neopodstatnený v tomto čase a pre tento
konkrétny prípad.

13. Do momentu konania a rozhodovania odvolacím súdom ďalšie podania nenasledovali.

14. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 3 ods. 5 písm. a) CMP) po zistení,
že odvolanie podal oprávnený účastník konania v zákonom stanovenej lehote, preskúmal vec v rozsahu
vyplývajúcom § 65 a § 66 CMP a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 2 ods. 1
CMP v spojení s § 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie mu
predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie

súdu prvej inštancie je vecne správne, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

15. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil a svoje
rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnil. Predmetom odvolacieho konania je teda preskúmanie

správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bolo konanie zastavené, z dôvodu
nesplnenia podmienok pre navrátenie spôsobilosti na právne úkony navrhovateľovi.

16. Priznaním plnej procesnej spôsobilosti osobe, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, jej
v rámci práva samostatne konať, patrí aj právo udeliť plnomocenstvo zástupcovi ktorého si zvolí (§ 239

CMP). Oprávnenie zastupovať účastníka na základe plnej moci je potrebné v konaní preukázať, z tohto
dôvodu bol správny postup súdu prvej inštancie, ktorý neustanovil navrhovateľovi ďalšieho procesného
zástupcu v osobe kolízneho procesného opatrovníka, nakoľko túto funkciu plnil navrhovateľom zvolený
advokát.

17. Odvolací súd podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe
ktoréhodospelksprávnymskutkovýmzáverom,pokiaľideoskutočnostiprávnerozhodnépreposúdenie
návrhom uplatnenej požiadavky na navrátenie spôsobilosti na právne úkony. Odvolací súd v celom
rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie, ktorý na vec správne aplikoval § 10 ods. 1 až 3
OZ a § 247 ods. 1 CMP a tieto správne vyložil. Odvolací súd nezistil v tejto veci dôvod, pre ktorý by

nemal súhlasiť s podstatnou argumentáciou použitou súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného
postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie. V preskúmavanej veci je zrejmé, že rozsudkom Okresného
súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 4NcP/123/02 zo dňa 12.02.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť
12.03.2023,bolnavrhovateľpozbavenýspôsobilostinaprávneúkony.Vzhľadomnauvedenúskutočnosťpotom súd prvej inštancie postupoval správne, keď na základe návrhu navrhovateľa skúmal, či
u navrhovateľa došlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala navrátenie jeho spôsobilosti na
právne úkony, prípadne, či na strane navrhovateľa odpadli dôvody, ktoré viedli k pozbaveniu spôsobilosti

navrhovateľa na právne úkony.

19. V tomto smere odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom
rozsahuavyvodilznehosprávnyzáver,keďpodľaust.§247ods.1CMPkonaniezastavil.Zvykonaného
dokazovania, najmä zo záverov Znaleckého posudku č. 73/2024 znalkyne MUDr. Márie Majzlanovej,

znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria vyplynulo, že navrhovateľ dlhodobo, teda
viac ako 20 rokov trpí závažným duševným ochorením, a to paranoidnou schizofréniou s reziduálnymi
postpsychotickými zmenami osobnosti, t.č. v ambulantnej liečbe nedosahujúcu stav úplnej sociálnej
remisie po predchádzajúcom relapse (vzplanutí ochorenia v máji 2024) s tým, že ide o psychické
ochorenie trvalého charakteru, nevyliečiteľné, liečbou iba ovplyvniteľné v zmysle udržania, resp.
dosiahnutia stavu sociálnej remisie, t.j. bez tzv. pozitívnej symptomatiky – porúch myslenia v zmysle

bludov a halucinácii. Zdravotný stav navrhovateľa sa nezmenil, v dôsledku duševnej poruchy nie je
schopný zodpovedne vybavovať svoje záležitosti, nie je schopný dostatočne ovládať svoje konanie, nie
je schopný pochopiť súdne rozhodnutie v predmetnej veci vo význame ochrany svojej osoby. Duševná
porucha svojim priebehom viedla u posudzovaného k trvalému poškodeniu jeho psychiky, čo podstatne
narušilo jeho schopnosti primeraného uplatnenia sa v živote. Navrhovateľ ani nie je schopný samostatne

spravovať svoje záležitosti, nie je spôsobilý disponovať s finančnými prostriedkami. U navrhovateľa
existuje riziko ohrozenia straty peňazí a zneužitia inými ľuďmi.

20. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní namietal rozhodnutie súdu prvej inštancie aj z dôvodu výhrad voči
znaleckému posudku, resp. podkladov, ktoré majú slúžiť znalcovi na vypracovanie znaleckého posudku,

tieto výhrady v odvolaní nijakým spôsobom nešpecifikoval. V odvolaní len poukázal na to, že namieta
podklady a dôkazy, na základe ktorých znalkyňa dospela k svojim záverom, nakoľko mali byť založené
len na skutkových tvrdeniach opatrovníka. Napriek tomu odvolací súd konštatuje, že v rámci hodnotenia
dôkazovsúdniejeoprávnenýposudzovaťznaleckýposudokzhľadiskajehoodbornýchzáverov,pretože
k tomu nemá požadované odborné znalosti, ale nemusí ho akceptovať v prípade, ak by závery znalca

nezodpovedali skutkovým zisteniam, resp. by boli v rozpore so zásadami logiky, prípadne prekračovali
rámec odborného posúdenia. V preskúmavanej veci je Znalecký posudok č. 73/2024 zrozumiteľný. Jeho
závery korešpondujú aj s ďalšími dôkazmi vykonanými vo veci, posudok neobsahuje žiadne rozpory,
podáva zreteľné odpovede na položené otázky, o ktorých ani odvolací súd nemá pochybnosti. Rovnako
odvolací súd nemá dôvod pochybovať o objektívnosti a odbornosti ustanoveného znalca, ktorý pri

vypracovaní znaleckého posudku vychádzal aj z vyšetrenia samotného navrhovateľa a jeho relevantnej
zdravotnej dokumentácie. V konaní pred súdom navrhovateľ navyše žiadne výhrady voči osobe znalca
neprezentoval. Jeho závery teda korešpondujú tak, ako už bolo vyššie uvedené, s ďalšími dôkazmi
vykonanými vo veci, a to aj v súvislosti s výsluchom hmotnoprávneho opatrovníka navrhovateľa D.
B., ktorý potvrdil, že vytvoril vhodné podmienky na samostatnú existenciu navrhovateľa, avšak ten pri

realizácii samostatnej existencie zlyhal a jeho zlyhanie spočítalo v tom, že prestal užívať lieky, dostal
sa do depresie a následne musel byť akútne hospitalizovaný na psychiatrickej klinike. Odvolací súd
nezistil žiadne dôvody na doplnenie dokazovania kontrolným znaleckým posudkom v zmysle návrhu
navrhovateľa vzhľadom ku komlexnosti vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie.

21. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie riadne vyhodnotil všetky podmienky, ktoré sú potrebné
na navrátenie spôsobilosti na právne úkony a správne dospel k záveru, že tieto neboli v danom prípade
splnené, pričom vychádzal zo záverov znaleckého posudku a vyjadrenia znalca, ako aj z výpovedí
opatrovníka, z ktorých jednoznačne vyplynulo, že zdravotný stav navrhovateľa neumožňuje navrátenie
jeho spôsobilosti na právne úkony. Keďže súd prvej inštancie starostlivo prihliadol na všetky skutočnosti

v konaní uvedené, vyporiadal sa aj s tvrdeniami účastníkov, správne vyhodnotil závery znaleckého
dokazovania, ku ktorému vypočul i znalca, ktorý vo veci vypracoval znalecký posudok, odvolací súd je
toho názoru, že jeho rozhodnutie je vecne správne, preto jeho rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správne potvrdil, keď dôvody uvádzané osobou o ktorej obmedzení spôsobilosti na právne úkony
v tomto konaní sa rozhodovalo, nemali žiaden vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

22. Zároveň odvolací súd sa stotožňuje aj s rozhodnutím súdu prvej inštancie o tom, že obmedzuje
procesnú aktivitu navrhovateľa, o ktorého spôsobilosti sa konalo smerujúcu k vyvolaniu ďalšieho
konania, kde obmedzenie bolo vyslovené v súlade s ust. § 247 ods. 2 CSP najviac na 6 mesiacovod právoplatnosti uznesenia, podľa ktorého v takýchto prípadoch sú zákonné možnosti súdu obmedziť
procesnú aktivitu osoby, ktorú súd obmedzil v spôsobilosti na právne úkony smerujúcu k vyvolaniu
konania, a to najviac na 6 mesiacov od právoplatnosti uznesenia

23. Odvolací súd dodáva, že v záhlavovej časti svojho rozsudku uviedol Krajskú prokuratúru v Trenčíne,
ktorá podaním zo dňa 30.05.2025 oznámila prebratie vstupu do konania, ktorá skutočnosť si
nevyžadovala vydanie samostatného rozhodnutia za aplikácie ust. § 13 CMP.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté za použitia ust. § 396 ods. 1 CSP
a § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2

mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).