Rozsudok – Nájomná zmluva ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. jún 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/59/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6724204610
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6724204610.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej

a sudcov JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcu mesto Zvolen, Zvolen,
Námestie slobody 22, IČO: 00 320 439, proti žalovanej A. B., narodenej XX. XXXX XXXX, C., D. XXXX/
XX, o vypratanie bytu, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Zvolen z 25. februára 2025
č. k. 14C/75/2024-35, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen z 25. februára 2025 č. k. 14C/75/2024-35
p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %,
do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) odvolaním
napadnutým rozsudkom z 25. februára 2025 č. k. 14C/75/2024-35 (ďalej len ,,rozsudok súdu prvej
inštancie“) uložil žalovanej povinnosť vypratať byt č. 28 nachádzajúci sa na 2. nadzemnom podlaží
bytového domu na D. D. XXXX/XX E. C., zapísaný na LV č. X vedenom Okresným úradom Zvolen,
odbor katastrálny, pre okres C., obec C., katastrálne územie C., pozostávajúci z 2 obytných miestností,
kuchyne a príslušenstva (ďalej len ,,byt“), do 15-tich dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok). O nároku

na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o
určení výšky náhrady trov konania (II. výrok).
1.1. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa žalobou voči žalobkyni
domáhal vypratania bytu z dôvodu, že žalovaná od 1. marca 2024, t. j. po uplynutí dojednanej doby
nájmu byt s odkazom na Zmluvu o nájme bytu z 26. apríla 2021 (ďalej len „zmluva o nájme bytu“
resp. ,,zmluva“), užíva byt bez právneho dôvodu, hoci na vypratanie bytu bola vyzvaná žalobcom

výzvou z 9. septembra 2024, doručenej žalovanej dňa 17. septembra 2024.
1.1.1. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila a pojednávania nariadeného na deň 25. februára 2025 sa
nezúčastnila i napriek tomu, že na pojednávanie bola predvolaná riadne a včas dňa 23. januára
2025 a svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, nepožiadala zo žiadneho dôležitého dôvodu
o odročenie pojednávania, pričom súd prvej inštancie na pojednávaní vec prejednal a rozhodol v
prítomnosti žalobcu a v neprítomnosti žalovanej.
1.2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 126 ods. 1, § 685 ods. 1, § 710 ods. 2, § 712a

ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky
zákonník“ alebo ,,OZ“).
1.3. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobca ako
prenajímateľ a vlastník bytu so žalovanou ako nájomcom uzatvoril písomnú zmluvu o nájme bytu podľa§ 685 a nasl. Občianskeho zákonníka dňa 26. apríla 2021, na základe ktorej žalobca žalovanej prenajal
byt na dobu určitú, konkrétne do dňa 29. februára 2024.
1.3.1. Pretože zmluva o nájme bytu bola uzatvorená na dobu určitú do 29. februára 2024, nájom

bytu žalovanej zanikol zo zákona uplynutím dojednanej doby nájmu podľa § 710 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, a to ku dňu 29. februára 2024 (článok II. bod 1. zmluvy). Od 1. marca 2024 žalovaná užíva
byt bez akéhokoľvek právneho dôvodu.
1.4. Žalobca vyzval žalovanú na vypratanie bytu a na jeho odovzdanie výzvou zo dňa 9. septembra
2024, ktorá bola žalovanej doručená dňa 17. septembra 2024, avšak bezvýsledne.

1.5. Keďže žalovaná byt od 1. marca 2024 užíva bez akéhokoľvek právneho titulu (teda bez právneho
dôvodu),súdprvejinštanciežalobcovi(vlastníkovibytu)poskytolochranujehovlastníckemuprávukbytu
podľa § 126 ods. 1 OZ a uložil povinnosť žalovanej byt vypratať v lehote do 15-tich dní od právoplatnosti
rozsudku, keď mal za to, že 15-dňová lehota je primeraná pre žalovanú na vysťahovanie z bytu.
1.5.1.Súdprvejinštancie určildlhšiulehotunavyprataniebytuužalovanejiztohodôvodu,abyžalovaná
mala primeranú lehotu na zabezpečenie náhradného bývania, keďže v zmysle § 712a ods. 9 OZ nemá

právo na žiadnu bytovú náhradu v tomto prípade, nakoľko nájom bytu bol dojednaný na dobu určitú.
1.6. Súd prvej inštancie dodal, že otázka platenia úhrad za užívanie bytu žalovanou bola v posudzovanej
veci bez právneho významu, pretože nájom bytu bol dojednaný na dobu určitú, kedy zo zákona po
uplynutí dojednanej doby nájmu nájom bytu končí. Platenie úhrad preto nemá na otázku vypratania
bytu žiaden vplyv. Keby si však žalovaná riadne a včas plnila svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu

bytu, najmä riadne a včas platila úhrady spojené s užívaním bytu a nájomné, a tak nebola rizikovým
nájomcom, žalobca by zrejme so žalovanou po uplynutí dojednanej doby nájmu uzatvoril novú zmluvu
o nájme bytu a nemal by dôvod neumožniť žalovanej ďalší nájom bytu.
1.7. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CSP“ alebo ,,Civilný sporový poriadok“)

v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP.
1.7.1. Žalobca mal v konaní plný úspech vo veci, preto má nárok voči žalovanej na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie žalovaná podala včas odvolanie.

2.1. Uviedla, že uhradila sumu 3.097,73 Eur, pričom do nepriaznivej finančnej situácie sa dostala v roku
2023, kedy musela finančne pomôcť synovi žijúcemu v Českej republike. V tomto období musela riešiť
dilemu, či zabezpečí stravu a základné potreby rodiny, alebo zaplatí vzniknuté dlhy na nájomnom.
2.2. Konštatovala, že už neohrozí rodinu a jej zverené deti pre akúkoľvek inú osobu, preto platby za
bývanie nevynechá a ponúkla možnosť riešenia mesačného predlžovania nájomnej zmluvy.

2.3. Navrhla, aby Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,krajský súd“ alebo ,,odvolací súd“) umožnil
jej napraviť chyby, ktoré ohrozujú celú jej rodinu.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej poukázal na to, že z jeho strany bolo vynaložené
maximálne úsilie, aby žalovaná neprišla o bývanie a bol jej poskytnutý dostatok času, aby vyrovnala dlh

a bola jej opätovne predĺžená nájomná zmluva. Žalovaná začala splácať svoj dlh až po podaní žaloby
na súd prvej inštancie.

4. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zopakovala odvolacie argumenty.

5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, vec preskúmal v medziach
daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP
a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

6.Podľa§387ods.1,2CSPodvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdí,akjevovýrokuvecne

správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel

k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na
základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivýproces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo
okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich
náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

8. Súd prvej inštancie je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku
koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok súdu prvej inštancie je presvedčivý, premisy
zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací
súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku súdu prvej inštancie je dostatočne

vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty,
ktorými reaguje na argumenty žalovanej v odvolaní.

9. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaná užíva
byt, ktorý patrí do vlastníctva žalobcu, bez právneho titulu. Zmluva o nájme bytu bola medzi stranami

uzatvorená na dobu určitú (do 29. februára 2024). Žalobca vyzval žalovanú na vypratanie bytu, avšak
bezvýsledne. Z uvedeného dôvodu žalobca v súlade s ustanovením § 126 ods. 1 OZ podal na súde
prvej inštancie reivindikačnú žalobu na vypratanie bytu, ktorý žalovaná neoprávnene užíva, a tak ho
zbavuje možnosti vykonávať jej vlastnícke právo v zmysle ustanovenia § 123 OZ.

10. Z § 710 ods. 2 OZ vyplýva, že ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne uplynutím tohto
času.

11. Pretože žalovaná v konaní nielenže nepreukázala, ale dokonca ani netvrdila, že po dohodnutej
dobe nájmu, t. j. po 29. februári 2024 došlo k uzavretiu ďalšej nájomnej zmluvy, možno jednoznačne

konštatovať, že od 1. marca 2024 užíva byt bez platného právneho dôvodu. Z uvedených dôvodov súd
prvej inštancie správne rozhodol, keď vyhovel žalobe žalobcu o vypratanie bytu s prihliadnutím na to,
že žalovanej nevznikol nárok na bytovú náhradu v zmysle ustanovenia § 712a ods. 9 OZ.

12. V súvislosti s odvolacími námietkami žalovanej odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že

predmetom konania je vypratanie bytu a nie nárok žalobcu na zaplatenie peňažného plnenia z titulu
nájomného, eventuálne z titulu bezdôvodného obohatenia. Skutočnosť, že žalovanej vznikol dlh na
nájomnom, dôvod vzniku dlhu, majetkové a sociálne pomery žalovanej sú právne irelevantné, pretože
došlo k zániku nájmu bytu z dôvodu uplynutia času, na ktorý bol nájom bytu dohodnutý.

13. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil
vrátane závislého výroku o trovách konania (II. výrok), pretože súd prvej inštancie náležite aplikoval
zásadu úspechu v spore podľa § 255 ods. 1 CSP.

14. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z §

396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“
14.1. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikoval zásadu
zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z § 255 ods. 1 CSP.
14.2. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

14.3. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho
konania proti žalovanej v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa §
262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.Podľa ustanovenia § 447 CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo
podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné,

d) nemá náležitosti podľa § 428, e) neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo f) nie je odôvodnené
prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným
v § 431 až 435.

Odvolací súd poučuje strany v zmysle ustanovenia § 160 CSP o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej

pomoci so žiadosťou a o možnosti požiadať Centrum právnej pomoci o predbežné poskytnutie právnej
pomoci v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytnutí právnej pomoci osobám v materiálnej
núdzi a o zmene a doplnení ďalších zákonov.