Rozsudok – Rozvod ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. máj 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 28CoP/32/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123221225
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Biščáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7123221225.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Biščákovej a členov

senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v právnej veci manželky Q. C.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N. XXXX/X, A., toho času bytom A. XX, právne zastúpenou JUDr. Blankou
Nagyovou, advokátkou so sídlom Štúrova 44, Košice, proti manželovi D. C., nar. X.X.XXXX, trvale bytom
N. XXXX/X, A., právne zastúpeného P.. Jolanou Fuchsovou, PhD., advokátkou so sídlom Štúrova 20,
Košice v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode
k maloletým deťom P. C., nar. X.X.XXXX a F. C., nar. XX.XX.XXXX, zastúpených v konaní kolíznym
opatrovníkom Y. práce, sociálnych vecí a rodiny A., o odvolaní manžela proti rozsudku mestského súdu

Košice č. k. 84P/103/2023-256 zo dňa 5.9.2024, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch II. v časti zverenia maloletého P. C. do osobnej starostlivosti
matky, IV., V., VI., V.., X.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je návrh na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností

k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Mestský súd A., ako súd prvej inštancie ( ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom
rozhodol tak, že:

I. Manželstvo účastníkov konania Q. C., rod. B., nar. XX.XX.XXXX a D. C., rod. C., nar. XX.XX.XXXX
uzavreté dňa XX.XX.XXXX zapísané v knihe manželstiev matričného úradu A. - I., vo zväzku XX, ročník
XXXX, na strane 2, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a .

II. Maloletého P. C., nar. XX.XX.XXXX a maloletú F. C., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode z v e r u
j e do osobnej starostlivosti matky.

III. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať a spravovať ich
majetok.IV. Otec sa zaväzuje prispievať na v ý ž i v u maloletého P. sumou 250 EUR mesačne a na maloletú
F. sumou 150 EUR mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí počnúc
právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva.

V. Upravuje styk otca s maloletým P.om tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým

- každý párny kalendárny týždeň od štvrtku od 18:00 hod. do nedele do 17:00 hod. a
- každý nepárny kalendárny týždeň od utorka od 18:00 hod. do piatku do 18:00 hod..

VI. Ďalej je otec oprávnený sa s maloletým stretávať

- počas Vianočných sviatkov každý párny kalendárny rok v čase od 23.12. od 9:00 hod. do 30.12. do
16:00 hod. a každý nepárny kalendárny rod v čase od 30.12. od 16:00 hod. do 6.1. nasledujúceho roka
do 16:00 hod.,

- počas Veľkonočných sviatkov každý nepárny kalendárny rok od Veľkonočnej soboty od 9:00 hod. do
Veľkonočného pondelka do 17:00 hod.,
- počas letných prázdnin každé letné prázdniny od 1.7. od 9:00 hod. do 10.7. do 17:00 hod. a od 1.8.
od 9:00 hod. do 10.8. do 17:00 hod.

VII. Upravuje styk otca s maloletou F. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou
- každý párny kalendárny týždeň vo štvrtok od 18:00 hod. do 19:00 hod. a v nedeľu od 14:00 hod. do
17:00 hod.,
- každý nepárny kalendárny týždeň v utorok od 18:00 hod. do 19:00 hod. a vo štvrtok od 18:00 hod.
do 19:00 hod.

VIII. Matka maloleté deti na styk s otcom riadne a včas pripraví a odovzdá mu ich v mieste svojho
bydliska. Otec maloleté deti po ukončení časového intervalu styku matke v mieste jej bydliska odovzdá.

IX. Matka je povinná otca písomne informovať o podstatných veciach týkajúcich sa maloletých detí vždy

k 15. a k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca.

X. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení predmetného rozsudku uviedol, že manželstvo účastníkov konania
považoval za trvalo rozvrátené, bez možnosti obnovy manželského spolužitia, preto manželstvo
rozviedol.

4. K úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva

súd prvej inštancie uviedol, že maloletého P. zveril do osobnej starostlivosti matky z dôvodu potreby
stability jeho psychicky poznačenej rozchodom rodičov a ich pretrvávajúcimi neustálymi konfliktmi.
Za podstatnú skutočnosť považoval aj potrebu stabilizácie dieťaťa tak, aby navštevoval len jednu
materskú školu a rozvoj súrodeneckých väzieb s mladšou sestrou. Súd zároveň upravil široký styk otca
s maloletým synom, ktorý otcovi umožňuje podieľať sa na výchove a starostlivosti o syna. Maloletú F.

vzhľadom na jej nízky vek považoval za najlepší záujem dieťaťa jej zverenia do osobnej starostlivosti
matky s primeranou úpravou styku s otcom rešpektujúc režim dieťaťa.

5. Pri určení vyživovacej povinnosti zo strany otca vychádzal z majetkových a príjmových pomerov
oboch rodičov, odôvodnených potrieb maloletých a to, ktorý z rodičov v akom rozsahu vykonáva osobnú

starostlivosť o maloleté deti. Pri ustálení príjmu otca vychádzal z jeho príjmu, ktorý dosahoval u svojho
predchádzajúceho zamestnávateľa vo výške 3500 eur mesačne.

6. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 22 zákona č. 36/2005 Z. z. o
rodine a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), § 23 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona

o rodine, § 24 ods. 1, ods. 2, ods. 4 zákona o rodine, § 62 ods. 1, ods. 4, ods. 5 zákona o rodine, § 75
ods. 1 zákona o rodine, § 25 ods. 2 zákona o rodine.7. Súd prvej inštancie uviedol, že o trovách konania rozhodoval na podľa § 52 CMP a žiadnu z účastníkov
náhradu trov konania nepriznal.

III. Odvolanie, vyjadrenie účastníkov konania

8. Proti napadnutému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec a to proti výroku o zverení
maloletého syna do starostlivosti matky, o úprave styku so synom, o úpravu výživného na syna, o úprave

styku s dcérou a úprave výživného na dcéru. Žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok
tak, že maloletého P. zverí do striedavej osobnej starostlivosti v týždennom intervale striedania s dňom
striedania vždy v nedeľu o 19 :00 hod v mieste bydliska rodiča, ktorému sa týždenný interval starostlivosti
končí, bez určenia výživného. Upravil jeho styk s maloletou F. nasledovne: v párnom týždni si otec
prevezme dcéru v mieste bydliska matky v piatok od 15:00 hod a odovzdá ju matke v piatok o 19:00
hod v mieste trvalého bydliska matky (a súčasne preberie A.), v párnom týždni odovzdá matka maloletú

dcéru k rukám otca v mieste jeho trvalého bydliska v nedeľu o 9:00 hod a prevezme dcéru, ako aj
syna v mieste trvalého bydliska otca v nedeľu o 19:00 hod, v nepárnom týždni odovzdá matka maloletú
dcéru k rukám otca v mieste jeho trvalého bydliska v piatok o 15:00 hod a prevezme maloletú v
mieste trvalého bydliska otca v piatok o 19:00 hod, v nepárnom týždni si otec prevezme maloletú dcéru
v mieste trvalého bydliska matky v nedeľu o 9:00 hod a súčasne odovzdá dcéru matke v nedeľu o

19:00 hod v mieste trvalého bydliska matky (a súčasne preberie A.) a určí výživné na maloletú F. od
právoplatnosti rozvodu manželstva vo výške 100 eur mesačne. Odvolanie podal z dôvodov uvedených
v § 365 ods. 1 písm. f) a f) CSP a § 62 ods. 1 CMP. Poukázal na nesprávne konštatovanie súdu prvej
inštancie v tom, že napriek tomu, že sa ako rodičia po prekonaní prvotných problémov a nespolupráce,
od opustenia spoločnej domácnosti matkou vznikla medzi nimi faktická rodičovská spolupráca, ktorá

fungovala. Dané konštatovanie súdu je nesprávne. Matka mu absolútne po jeho odchode zo spoločnej
domácnosti zamedzovala kontakt so synom, pričom to bolo v čase, keď ešte maloletá dcéra nebola
narodená a podmieňovala to podpisom pre neho nevyhovujúcej dohody, navyše obsahujúcej nepravdivé
vyjadrenia o tom, že so zmenou obvyklého pobytu syna súhlasil. Z toho dôvodu podal aj návrh na
nariadenie neodkladné opatrenia, kde konanie bolo vedené na Mestskom súde A. pod spisovou značkou

84P/107/2023. Až po podaní návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia a po intervencii kolíznej
opatrovníčky,matkabolaochotnádohoduupraviťtak,abytoboloprenehoakceptovateľné.Zuvedeného
dôvodu teda návrh nariadenia neodkladného opatrenia zobral späť. Pokiaľ ide o dcéru, po jej narodení
styk prebiehal len tak ako to umožní matka. Opäť podľa jeho názoru nejde o rodičovskú spoluprácu, ale
výsledok jednostranného diktátu a túžby byť aspoň minimálne s dcérou. Ďalej namietol skutočnosť, že

súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že pri posudzovaní otázky zverenia dieťaťa do striedavej osobnej
starostlivosti sa zaoberal vzdialenosť bydlísk oboch rodičov, kvalitou ich komunikácie a spolupráce a
okolnosťami, ktoré sa v poslednej dobe v živote dieťaťa odohrali. Ak by odpovede na nastolené kritériá
zodpovedali výsledkom vykonaného dokazovania, nemohol by súd postupovať inak, ako zveriť dieťa
do striedavej osobnej starostlivosti, prípadne do jeho výlučnej starostlivosti. V nijakom prípade však

nemal dospieť k záveru o potrebe zveriť syna do výlučnej starostlivosti matky. V konaní bolo jasne
preukázané predloženou chatovou komunikácie účastníkov, ako aj výpoveďou účastníkov, že matka
ho nikdy o súhlas s premiestnením syna, teda so zmenou jeho obvyklého pobytu nežiadala a tento
ani nemala. Uvedené nakoniec potvrdila matka vo svojej výpovedi. Svojvôľou matky, v podstate ľsťou,
matka vytvorila stav, kedy je tu vzdialenosť bydlísk A. - A.. Nikto nebránil matke opustiť spoločnú

domácnosť, mohla tak však urobiť v rámci A., čo bol aj pripravený akceptovať a dopomôcť k tomu tým,
že spoločnú domácnosť opustil on. Stačilo, ak matka podpísala dohodu o zúžení BSM kúpil by druhý
byt A., do ktorého by sa on presťahoval a matka by bezodplatne ostala v pôvodnom plne zariadenom
byte. Súd namiesto toho, aby svojvoľnú, ľsťou dosiahnutú zmenu obvyklého pobytu syna vyhodnotil
zákonne, pristúpil k tomu, že túto matkou vytvorenú okolnosť vyhodnotil ako prekážku striedavej osobnej

starostlivosti. V konaní bolo preukázané, že matka vykonala viaceré svojvoľné rozhodnutia bez toho,
aby ho o nich informovala a to svojvoľne zmenila obvyklý pobyt syna, svojvoľne zapísala syna do
materskej školy v A., svojvoľne zmenila synovi pediatra z A. do A., dňa 18.09. a opätovne 26.09.
mu oznámila, že bez ohľadu na to, či sa odvolal voči rozsudku, ona už pôvodnú dohodu nebude
rešpektovať a syna mu bude dávať len v termínoch vyplývajúcich z neprávoplatného ani vykonateľného

rozsudku. On doposiaľ nijaké svojvoľné rozhodnutie ohľadom deti neurobil a s matkou sa vždy snažil
dohodnúť. Ďalej uviedol, že matka odmieta akúkoľvek formu komunikácie s ním až do tej úrovni, že
sa mu ani len nepozdraví pri stretnutiach. Nikdy sa syna nepýta na aktivity počas času stráveného
v jeho prítomnosti. On sa vždy snaží matky pri preberaní a odovzdávaní pýtať, rozprávať. V tomtosmere požiadal aj o pomoc ÚPSVaR, avšak jeho maximálna snaha a stretnutia so psychologičkou
pridelenou úradom nepriniesla žiadne zlepšenie - práve naopak. Ďalej namietal aj to, že súd pri v
odôvodnení rozsudku uviedol, že striedavá starostlivosť sa neodporúča pri deťoch mladších ako 3 roky,

pričom syn dovŕšil 3 roky 3 dni po pojednávaní, na ktorom bol rozsudok vyhlásený. Zdôraznil, že ešte
aj v správe kolízneho opatrovníka zo dňa 30.05.2024 tento navrhol maloletého P. zveriť do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov. Ďalej uviedol, že absolútne nesúhlasí s konštatovaním súdu prvej
inštancie v napadnutom rozsudku, že „základným atribútom pre zdravý rozvoj dieťaťa a jeho psychickú
pohodu je stabilita výchovného prostredia a predvídateľnosť jeho životných podmienok.“ Syn dlhodobo

absolvuje pravidelné striedanie v intervale 4 dni. S dĺžkou intervalu nemá v jeho domácnosti absolútne
žiadny problém, jediným problémom je zmena, kedy nechce ísť k matke, má strach, či po neho ešte
príde. Rozhodnutie súdu o častejšom a nepravidelnom stretávaní je v rozpore s požiadavkou stability.
Striedania by vyzerali nasledovne - 3 dni otec, 2 dni matka, 3 dni otec a 5 dní matka. Je to teda úplné
odstránenie pravidelnosti, predvídateľnosti pre syna a zvýšenie počtu zmien, ktoré na syna negatívne
vplývajú. Na základe poznania P. je presvedčenie, že týždňový intervaloch striedania je najvhodnejší

a výrazne prospeje k minimalizácii zmien, maximalizácii rutiny, predmet a stability, čo je vzhľadom na
jeho vek najdôležitejšie. Už v návrhu na rozvod manželstva, matka žiadala v čase kedy mal syn 2 roky o
striedanie počas letných mesiacoch intervalom dĺžke 2 krát 14 dní u oboch rodičov, pričom v samotnom
rozsudku bolo rozhodnuté o 10 dňovom intervale. Vo vzťahu k úprave styku s maloletou dcérou uviedol,
že na prvý pohľad predstavuje rozhodnutie súdu výrazné zlepšenie oproti aktuálnej situácii, musí však

konštatovať, že kvantita stretnutí v žiadnom prípade neznamená kvalitu. Súd musí vziať do úvahy
žalostne nevhodnú oblasť, do ktorej sa matka presťahovala. V okruhu 40 minút od bydliska matky sa
nenachádza ani jedno zariadenie vhodné na pobyt s dvoma maloletými deťmi - žiadne detské kútiky,
kryté detské ihriská, knižnica pre najmenšie deti alebo kaviarne s detským kútikom pre deti do troch
rokov. Neexistuje teda miesto, kde by bolo možné plnohodnotne tráviť čas s dvoma deťmi, bez ohľadu na

počasie, teplotu a hlavne po tme vo večernom programe. Navyše trávenie času v domácnosti matky na
studenej zemi v predsieni, čo bolo jediné miesto, na ktorom mu prvých 5 mesiacov života dcéry dovolila
matka tráviť čas, nie je možné považovať za kvalitne a príjemne strávený čas. S ohľadom na potreby
detí považuje za nevyhnutné umožniť mu stretávanie, tak aby bolo možné sa prepraviť do najbližšieho
mesta - Q. Z. V. alebo A., kde existujú možnosti tráviť s oboma deťmi kvalitný čas bez ohľadu na počasie

alebo ročné obdobie. Okrem toho limitovanie času s maloletou dcérou na pár hodín za deň nepovažuje
za opodstatnené. Nevidí relevantný dôvod, aby maloletá dcéra nemohla tráviť celý deň s ním ako otcom
a bratom, teda osobami, ktoré dôverne pozná. Otec ďalej uviedol, že mu nie je zrejmé na základe čoho
si súd prvej inštancie osvojil tvrdenie matky o nervozite syna ako pravdivé. Maloletý syn u neho nijakú
nervozitu nevykazuje. Tu považoval za potrebné zopakovať to, čo uvádzal v písomných podaniach.

Matka sa vždy starala o všetky fyzické potreby syna, syn bol čistý, prebalený, nakŕmený. Akákoľvek iná
forma aktivít, výchovy či venovania sa mu úplne absentovala. Matka so synom nechodila von, nehrala
sa s ním, nesocializovala ho, nebrávala ho na ihriská, prechádzky ani výlety. Čas trávil výhradne doma
a to zväčša na mobile alebo tablete a matka s ním ani dcérou nenavštevuje žiadne ihriská, zábavné
parky, centra voľného času a podobne. Otec ďalej nesúhlasil s odôvodnením uvedeným v napadnutom

rozsudku v tom znení, že tak ako súd prezentoval účastníkom v pojednávacej miestnosti, ak otec
zvažuje umiestnenie maloletého do dvoch škôlok, pretože takéto usporiadanie by veľmi vyhovovalo
novému usporiadaniu jeho a matkiných pomerov, je na mieste sa zamyslieť nad mieru empatie otca voči
prežívania svojho dieťaťa, vo vzťahu k presadzovaniu vlastných záujmov a predstáv o ďalšom fungovaní
rodiny. Uvedené je zlou interpretáciou jeho vyjadrenia. Tvrdil, že je absolútne prirodzené, že počas jeho

pracovnej doby musí byť syn v škôlke alebo inom zariadení dennej starostlivosti, pretože ako otec sa
musí naplno venovať práci, čo je pochopiteľné pri pracujúcom rodičovi. Taktiež sa vyjadril v tom zmysle,
že keďže matka je na materskej dovolenke nie je relevantný dôvod na nutnosť dávania syna do škôlky v
A., obzvlášť po tom, ako sa matka vyjadruje, že veľmi dôležité pre ňu je maximalizovať množstvo času
stráveného so synom a dcérou súčasne. Otec v závere odvolania uviedol, že podľa jeho názoru súd

vydal s reálnym životom nezlučiteľné rozhodnutie, ktoré navyše popiera teoretické postuláty, z ktorých
súd mal vychádzať a ktoré podľa vlastných slov zohľadňoval. Je v najlepšom záujme maloletého P.,
aby bolo zverený do striedavej osobnej starostlivosti, pričom na ňu aj pripravený. Napokon maloletého
syna si striedajú už teraz a to v štvordňovom intervale. V prípade, ak by mal odvolací súd za to, že je
potrebné maloletého syna zveriť do osobnej starostlivosti matky, navrhuje aby upravil jeho styk so synom

nasledovne. V párnom týždni si otec prevezme maloletého v pondelok o 15:00 hod. v miesta bydliska
otca, v rovnakom párnom týždni si prevezme maloletého matka v nedeľu o 19.00 hodine v mieste
bydliska matky, každý nepárny týždeň bude maloletý syn celý týždeň u matky. Úprava, ktorú prijal súd
prvej inštancie a zároveň s úvahou o nevhodnosti návštevy dvoch materských škôlok mu neumožňujeriadne realizovať styk so synom a zároveň pracovať. Navyše presúva celé bremeno cestovania po syna
po dcéru do Kolinoviec a jeho vozenia po styku späť len na neho, pričom celkom opomína fakt, že to bola
práve matka, ktorá premiestnila syna do A.. Podotkol, že cestovanie za synom je neuveriteľne časovo

náročné, keďže cesta pre neho tam a späť trvá 2 a pol až 3 hodiny a je to aj finančne náročné. Styk s
dcérou navrhol upraviť nasledovne. V párnom týždni si otec prevezme maloletú dcéru v mieste trvalého
bydliska matky piatok o 15.00 hod. a odovzdá ju matke v piatok o 19.00 hod. v mieste trvalého bydliska
matky (a súčasne preberie A.). V párnom týždni odovzdá matka maloletú dcéru k rukám otca v mieste
jeho trvalého bydliska v nedeľu o 9.00 hod. a prevezme dcéru (spolu s A.) v mieste trvalého bydliska

otca v nedeľu o 19.00 hod. V nepárnom týždni odovzdá matka maloletú dcéru k rukám otca v mieste
jeho trvalého bydliska v piatok o 15.00 hodine a prevezme dcéru v mieste trvalého bydliska otca v piatok
o 19.00 hod. V nepárnom týždni si otec prevezme maloletú dcéru v mieste trvalého bydliska matky v
nedeľu o 9.00 hod. a odovzdá ju matke v nedeľu o 19.00 hod. v mieste trvalého bydliska matky (a
súčasne preberie A.).

9. Vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti otec uviedol, že súd vychádzal z jeho príjmu vo výške
3500 eur mesačne majúc za to, že takýto príjem dosahoval u predchádzajúceho zamestnávateľa od
januára 2023 aj u zamestnávateľa predtým, pričom vzhľadom na plynutie času a zvyšovanie pracovnej
skúsenosti na strane otca bol tento príjem mal logicky rásť a nie stagnovať. Súd taktiež konštatoval, že
otec neozrejmil súdu z akého dôvodu sa mu nepodarilo zabezpečiť si primeraný príjem porovnateľný s

príjmom u jeho predchádzajúcich dvoch zamestnávateľov. Otec uviedol, že o prácu sa uchádzal u viac
ako 350 rôznych zamestnávateľov, pričom súdu dokladoval 200 pozícii, o ktoré sa určite uchádzal. O
veľkých problémoch pri hľadaní si práce nesvedčia iba preukázané stovky reakcií na pracovné ponuky
a 6 mesiacov na Úrade práce, ale aj fakt, že bol vo výsledku nútený prijať pracovnú pozíciu mimo jeho
odboru - v oblasti predaja. Poukázal na to, že práca vo vrcholovom manažmente a vo vrcholových

IT pozíciách je nezlučiteľná s rolou otca na plný úväzok. Taktiež poukázal na to a priložil k odvolaniu
aj články o hromadnom prepúšťaní v IT sektore, z čoho vplýva, že dochádza k veľkej turbulencii na
pracovnom trhu v IT sektore na Slovensku, ako aj v zahraničí. Jeho reálny príjem ako obchodníka je
aktuálne nulový, avšak z dlhodobého hľadiska je predpoklad na 1100 eur mesačne v čistom. Z tohto
príjmu je potrebné pri určení výživného vychádzať a prípade zverenia detí do výlučnej starostlivosti

matke, určiť výživné v sume 100 eur na dcéru a 100 eur na syna. V prípade zverenia syna do striedavej
osobnej starostlivosti má za to, že výživné určené byť nemá. Súdom určené výživné nezodpovedá jeho
príjmu, ako aj rozsahu času, v ktorom súd upravil styk syna s ním a jeho výdavkov, ktoré má v súvislosti
s deťmi. Aby mohol pracovať, musí syna cez deň niekde umiestniť a keďže matka nesúhlasila s tým,
aby chodil do materskej školy je nútený platiť pobyt v súkromnom športovo vzdelávacom centre za

čo uhrádza 200 eur mesačne. Celkové náklady, ktoré má len na deti sú pri určení výživného 400 eur
mesačne, 200 eur súkromné športovo vzdelávacie centrum, 350 eur doprava 150 eur oblečenie, strava
a 50 eur športový krúžok. Spolu ide o sumu 1150 eur mesačne pri jeho príjme 1200 euro. Za posledných
10 mesiacov si musel od rodiny požičať už 4 000 eur, čo je ďalej neudržateľné.

10. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za spravodlivý
a správny, preto navrhuje, aby odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch potvrdil. K odvolacej
námietke otca týkajúcej sa vzdialenosti bydlísk oboch rodičov uviedla, že situácia a okolnosti, za ktorých
došlo k rozvratu ich manželstva boli pre ňu ako tehotnú matku vtedy dvojročného syna viac ako
neúnosné. Bola v deviatom mesiaci rizikového tehotenstva, nútená užívať lieky a dodržiavať prísny

kľudový režim, a v tomto stave potrebovala pomoc so starostlivosťou o syna a domácimi prácami, v čom
jej však manžel nepomáhal. S maloletým synom bola často sama, pretože otec trávil čas v spoločnej
domácnosti minimálne a to buď z dôvodu jeho služobných ciest absolvovaných s jeho mimomanželskou
známosťou alebo častým pobytom u nej. Ak bol manžel doma, nezdravo veľa pracoval, čo prezentovala
pred súdom prvej inštancie. Manžel k jej psychickej nepohode prispieval tým, že jej posielal fotografie,

na ktorých je s ich maloletým synom aj spolu s jeho mimomanželskou známosťou a taktiež že ju vo
vysokom štádiu gravidity izoloval od jej blízkej rodiny. Otec neustále tvrdí, že by ju bol v plne zariadenom
byte, ktorého je však výlučným vlastníkom on, nechať bývať a to dokonca bezodplatne, no stále však
ide o dobré slovo, ktoré prezentuje na svoju obranu, avšak podľa jej poznania má skutočne za to, že byt
otca by musela skôr či neskôr opustiť. Rovnako manželom vnucovaná predstava, aby bývala v jednom

bytovom dome, kde by v inom byte býval manžel so svojou novou známosťou, ju len utvrdilo v rozhodnutí
odísť zo spoločnej domácnosti dôstojne. Jej finančná situácia a fakt, že bola krátka krátko pred pôrodom
dcéry a na rodičovskom príspevku jej nedovoľoval nájsť si a financovať, prípadne iné bývanie v rámci
A.. Nespornou skutočnosťou bol aj fakt, že čoskoro pribudne ďalšie dieťa ako novorodenec, k vtedylen dvojročnému synovi, pričom ako každá žena v popôrodnom období potrebovala psychickú pohodu
a nevyhnutne pomoc blízkej rodiny okolo seba. Konala vtedy ako matka maloletého syna tak, ako ju
okolnosti donútili a nejednalo sa o žiadne konanie z ľsti, ako to prezentuje otec. Ukončiť ich manželstvo

v tejto nevhodnej a neopakujúcej sa životnej situácii pred očakávaným pôrodom maloletej dcéry bola
vlastne voľba otca. Preto, podľa jej názoru túto jej nedôstojnú životnú situáciu nemôže brať súd za
priťažujúcu a to ani hlavne vzhľadom na otcom vyžadované z jej strany cestovania a nosenie tak
malých deti na realizáciu styku otca k nemu do A.. Pritom ona ani nevlastní žiadne motorové vozidlo.
K odvolacej námietke otca týkajúcej sa kvality ich komunikácie a spolupráce ako rodičov uviedla, že

komunikácia už počas manželstva absentovala a výrazne viazla. Otec strávil enormné množstvo času
na technológiách, so slúchadlami na ušiach, aj večer v posteli a nebola s ním možná ani normálna
vzájomná komunikácia. Inak tomu nebolo ani po jej odchode zo spoločnej domácnosti. Aj pri súčasnom
odovzdávaní maloletého syna a pri stretnutiach s maloletou dcérou, má otec neustále aj pri kočíkovať
maloletej dcéry na ušiach slúchadlá a ignoruje jej prítomnosť, pričom sa otáča ku nej chrbtom a nesnaží
sa o žiadnu vzájomnú komunikáciu, ako to klamlivo opisuje v odvolaní. Vyjadrenia otca o tom, že ona

odmieta akúkoľvek formu komunikácie sú nepravdivé. Od odchodu zo spoločnej domácnosti otca z
vlastnej iniciatívy začala informovať o podstatných veciach ohľadom deti, ich zdravotnom stave a to
vždy ku koncu každého mesiaca, prípadne aj počas bežného mesiaca pokiaľ sa vyskytla nepredvídaná
okolnosť, ako napríklad choroba. Plne si uvedomuje dôležitosť rodičovskej komunikácie v záujme detí
a nie je v jej záujme otcovi informácie utajovať, klamať alebo mu ich neposkytovať. Nesporná je, aj

tá skutočnosť, že otec síce informácie od nej vyžaduje, ale spätne sa jej žiadne informácie od otca
počas stretnutia otca s maloletým synom nedostáva a to v ústnej, ani písomnej forme. K tvrdeniu
otca o tom, že svojvoľne zmenila pediatra maloletému synovi, uviedla, že jej to odporúčala kolízna
opatrovníčka v A., počas prešetrenia pomerov. Navyše aj keď došlo k zmene pediatrom maloletého
syna otec má k lekárovi neustále prístup a informácie o návštevách a lekárskych vyšetreniach mu

pravidelne poskytuje. Dodatočne otcom prezentovaný nesúhlas so zmenou pediatra maloletého syna
je len výslovne účelový, bezdôvodný, pretože syn od svojho narodenia absolvoval pravidelné návštevy
pediatria, očkovania v A. a to len výlučne v jej doprovode. Čo sa týka navštevovania materskej školy
v A. maloletým synom, je to podľa matky v jeho najlepšom záujme, pričom túto materskú školu syn
nenavštevuje, keďže otec s tým nesúhlasil. Syn však túto materskú školu chce navštevovať a to aj z

dôvodu, že tam chodia jeho kamaráti, ktorých v obci pozná. Otec na jednej strane nesúhlasil s tým, aby
syn navštevoval materskú školu v A., ale na druhej strane bez jej súhlasu prihlásil syna na predprimárne
vzdelávanie v mieste jeho trvalého bydliska v A. a to súkromnej materskej škole loptička. Syn uvedenú
škôlku navštevuje, aj bez jej súhlasu a to pod názvom detské športové centrum loptička na základe
dohody o opatrovanie dieťaťa. S otcom navrhovanou úpravy styku s maloletou dcérou nesúhlasí a to

ani z hľadiska cestovania s maloletou dcérou, spolu so synom na stretnutia s otcom do A., rovnako
ani s časovým rozsahom takto navrhovaného stretávania. Otec bol vo svojich požiadavkách v prípade
maloletej dcéry neustále nekonzistentný a to už od počiatku. Na prvom informatívnom stretnutí rodičov
prezentoval, že sa prispôsobí režimu maloletej dcéry a v ďalšom návrhu požadoval stretnutia s maloletou
kojenou dcérou aj s prespaním. V odvolaní navrhuje znova inú úpravu styku s požiadavkou, aby ona s

maloletou dcérou cestovala vlakom za otcom. Otec by si mal uvedomiť, že ide ešte o veľmi malé stále
dojčené dieťa, ktoré má svoj zaužívaný režim a nemôže sa predsa režim maloletej dcéry prispôsobovať
požiadavkám otca. Maloletá dcéra je veľmi náročné bábätko, v noci je často hore, neustále vyžaduje jej
prítomnosť. Momentálne je vo fáze vývoja, kedy prečo prežíva výraznú separačnou úzkosť z odlúčenia
a preto musí maloletú dcéru ktokoľvek ide brávať so sebou, v opačnom prípade je mrzutá, plače a

následne aj ťažko zaspáva. V súčasnosti sa otec stretáva s maloletou dcérou už len jeden krát týždenne
na maximálne hodinu za jej prítomnosti, a to v čase, keď maloletého syna prináša zo stretnutia, kvôli
jeho pracovnej vyťaženosti. Vzhľadom k tomu, že chcela byť vo vzťahu k otcovi ústretová, navrhla mu,
aby sa riadili výrokmi rozsudku súdu prvej inštancie aj keď zatiaľ nie je právoplatný. Otec sa vyjadril
tak, že sa tým nechce, ani nebude riadiť, lebo rozhodnutie súdu je stále neprávoplatné. Otec teda aj

naďalej trval na poslednej rodičovský úprave, ktorá bola medzi nimi uzatvorená písomnou dohodou zo
dňa 21.12.2023, Teda ešte pred narodením maloletej dcéry. Vzhľadom k týmto okolnostiam, nepovažuje
otcom v odvolaní navrhovanú úpravu styku s maloletou dcérou za adekvátnu a časovo primeranú. Tá sa
musí predsa upravovať a rozširovať postupne, citlivo hlavne s rešpektom k veku a súčasným potrebám
maloletej dcéry a nie skokom, ako to požaduje otec. Ďalej uviedla, že s otcovým návrh na zverenie

maloletého syna do striedavej osobnej starostlivosti nesúhlasí. Maloletý syn potrebuje jednoznačne
stabilitu výchovného prostredia, zázemie a domov do ktorého sa bude vždy vracať a to spoločne so
svojou maloletou sestrou, na ktorú je takisto veľmi naviazaný. Otcovi v stretnutiach s maloletým synom
nebráni, ale je naozaj potrebné zohľadniť nízky vek maloletého syna, pracovnú vyťaženosť otca asúčasné potreby maloletých detí, ale aj neustále sa zhoršujúci psychický stav maloletého syna, ktorý si
už v poslednom čase vyžaduje konzultáciu s detskou psychologičkou a v neposlednom rade je potrebné
zohľadniť aj súrodeneckú väzbu maloletých detí. Maloletý syn by podľa jej názoru striedavú osobnú

starostlivosť nezvládol, nakoľko súčasnú situáciu veľmi ťažko prežíva a to, čo otec tvrdí, že syn dovŕšil
3 roky 3 dni po rozvodovom pojednávaní automaticky neznamená, že jeho psychická vyspelosť je na
takej úrovni, aby mohol absolvovať striedavú starostlivosť, zatiaľ čo by jeho sestra, na ktorú je citovo
naviazaný, mala podľa predstáv otca ostať pri nej ale bez svojho brata po celý týždeň, čo považuje
za absurdné. Z jej pohľadu a pozorovania obidvoch maloletých detí, na takúto striedavú starostlivosť

maloletý syn pripravený nie je a jeho zhoršujúce sa správanie ju v tom len utvrdzuje. Taktiež poukázala
na to, že maloletá dcéra je na svojho brata veľmi naviazaná a významne prežíva prítomnosť brata, kedy
je výrazne veselšia, optimistickejšia a spolu sa dokážu zahrať a vyšantiť. Aj podľa názoru psychologičky,
s ktorou danú situáciu konzultovala sú 3 dni strávené maloletým synom u otca tolerovateľný stav. Dlhšia
separácia by jednoznačne prispela k ochladzovaniu ich súrodeneckého puta, čo nie je v ich záujme.
Ďalej uviedla, že je potrebné zopakovať, že otec vie tráviť svoj voľný čas s maloletým synom, vie mu

spraviť program, avšak sú tam medzery v starostlivosti o syna, predovšetkým vo vzťahu k hygiene
a zdravotnej starostlivosti. Maloletý syn trávi v súčasnosti s otcom stále rovnaký čas ako tomu bolo
doposiaľ teda 3 noci, čo bolo upravené v napadnutom rozsudku, čím je jednoznačne rešpektované práva
otca na stretávanie sa s maloletým synom v maximálnej možnej miere. U otca netrávi žiadne 4 dni, ani 5
dní, tak ako to otec vo svojom odvolaní prikrášľuje. Otec zatiaľ striktne trval na dodržiavaní rodičovskej

dohody z decembra 2023, ktorá bola uzatvorená ešte pred narodením maloletej dcéry. Ona pozoruje
v poslednom čase mrzutosť, či strach maloletého syna pri jeho odovzdávaní k otcovi. Okolnosti sa po
narodení maloletej dcéry významne zmenili aj u maloletého syna. U syna pozoruje zvýšenú nervozitu.
Maloletý syn je výrazne zmätený, uzavretejší, vážnejší, pričom náhle prestal tolerovať odchody k otcovi.
Maloletý syn si pred príchodom schováva topánky pod stôl, bolí bruško, zatvára pred otcom dvere a

posiela ho preč, pričom dookola uvádza, že on nechce ísť. V noci sa strháva zo spánku, pričom je ho
náročné utíšiť. Zhoršené správanie a zlý psychický stav maloletého syna navrhla otcovi riešiť spoločne
a to sedením u detskej psychologičky, s ktorou túto skutočnosť konzultovala a navrhla jej v tomto smere
pomoc pre syna. Otec sa k danej požiadavke stavia vyhýbavo a dokonca sa sám podujal na vyriešení
tohto problému, pričom ju o ničom neinformoval. V otázke určenia vyživovacej povinnosti matka uviedla,

že otec po zvláštnom skončení pracovného pomeru s jeho posledným zamestnávateľom spoločnosťou,
bol celých 6 mesiacov vedený na Úrade práce. Podľa jej názoru, otec sa za ten čas zámerne vyhýbal
nástupu do novej práce s cieľom preukázať jeho záujem o striedavú starostlivosť o maloletého syna aj
keď sa maloletému synovi dovtedy venoval len zriedkavo a uprednostnil prácu alebo služobné cesty
pre trávením času s rodinou. Otec je a vždy bol vorkoholik a vždy sa aktívne nezaujímal o pracovné

ponuky a neustále si robil prieskum trhu vo svojej pracovnej oblasti. Otec mal vždy vysoké príjmy,
jeho príjem nebol nikdy taký nízky, ako sa snaží aktuálne prezentovať. S pribúdajúcimi pracovnými
skúsenosťami sa jeho zárobok postupne zvyšoval až do výšky príjmu, ktorý preukázateľne dosahoval
aj v predchádzajúcich dvoch zamestnávateľov. Otec žil vždy nadštandardne, každoročne riešil kúpu
najnovšej techniky a predražených technológií v stovkách až tisíckach eur z dôvodu, že to potrebuje k

svojej práci. Ešte v decembri 2023 plánoval kúpu druhého trojizbového bytu v A., kde plánoval bývať
so svojou mimomanželskou známosťou. Matka zároveň uviedla, že osobné motorové vozidlo, o ktorom
otec tvrdil, že si ho musí požičiavať, bolo kupované pre ich rodinu počas fungovanie manželstva v júli
2023. V decembri 2023 toto osobné motorové vozidlo prepísal na svojho otca, ktorý už jedno vozidlo
vlastní. Rovnako sú účelové tvrdenia otca o požičiavaní si peňazí od jeho rodiny. Z výpisu z účtu za

posledný rok je zrejmé, že k veľkému presunu peňazí na účet starého otca došlo krátko po jej odchode
zo spoločnej domácnosti pod názvom splátka za byt v sume 24 000 eur. Takáto platba bola v mesiaci
december zrealizovaná dokonca 2 krát. Takže otec si aj v tomto prípade teda skutočne požičiava vlastné
peniaze od svojho otca. Otec naďalej poberá aj celý prídavok na maloletého syna v sume 60 eur.

11. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že u neho došlo k výrazným zmenám kedy od
09.12.2024 bude mať k dispozícii štvorizbový byt na adrese O. XX, A.. Vzhľadom k tomu, že toto
jeho nové bydlisko je asi 2 kilometre vzdialené od bydliska matky, žiadal odvolací súd o modifikáciu
úpravu jeho styku s maloletou dcérou a modifikáciu intervalov striedania maloletého syna v rámci
striedavej osobnej starostlivosti. Žiadal o zverenie maloletého syna do striedavej osobnej starostlivosti

so striedaním v intervaloch 8 dní u otca s tým, že začiatok by bol nedeľu nepárneho týždňa o 19:30 hod,
kedy si otec prevezme syna v mieste bydliska matky a syn ostáva u otca celý párny týždeň. Následne 6
dní u matky, matka si prevezme syna na konci otcovo 8 dňového obdobia v pondelok nepárneho týždňa
o 19:30 v mieste bydliska otca. O úpravu styku s dcérou žiadal tak, že v párnom týždni si v pondelok,stredu a piatok prevezme maloletú dcéru v mieste trvalého bydliska matky o 15:30 hod a odovzdá dcéru
matke o 19:30 hod v mieste trvalého bydliska otca. V utorok a štvrtok si otec prevezme maloletú dcéru
v mieste bydliska otca o 15:30 hod a odovzdá ju matke o 19:30 hod v mieste trvalého bydliska matky. V

sobotu si otec prevezme maloletú dcéru v mieste trvalého bydliska matky o 8:00 hod a odovzdá ju matke
o 19:30 hod v mieste bydliska otca. V nedeľu otec prevezme maloletú dcéru v mieste bydliska otca o 8:00
hod a odovzdá ju matke o 19:30 hod v mieste trvalého bydliska matky. V nepárnom týždni v pondelok
si otec prevezme maloletú dcéru v mieste bydliska matky o 14:30 hod a odovzdá ju matke o 19:30 hod
v mieste trvalého bydliska otca. Uviedol, že jeho prvoradým záujmom je zabezpečiť deťom stabilné,

bezpečné a podporné prostredie, ktoré im umožní plnohodnotný emocionálny, fyzicky a sociálny rozvoj.
Otec sa v ďalšom vyjadril k otázke škôlky pre maloletého syna P.. Uviedol, že všetky kroky týkajúce sa
jeho návštevy škôlky, boli starostlivo prispôsobené tak, aby chránili najlepší záujem maloletého syna. Na
základedohodysoškôlkouboloexplicitnevystavenénajskôrzamietavérozhodnutieoprijatídieťaťa,aby
sa predišlo akýmkoľvek právnym pochybnostiam ohľadom jeho dochádzky a následne bola uzatvorená
dohoda o opatrovaní, ktoré umožňuje zariadeniu poskytovať starostlivosť o maloletého syna počas času,

kedy je v jeho starostlivosti. Takáto dohoda je v súlade so zákonom a nevyžaduje súhlas oboch rodičov.
P. sa v škôlke páčilo a od prvého dňa si našiel kamarátov a obľúbil si učiteľku. Matka v priebehu roka
neužilažiadnumožnosťopýtaťsaotcanarežimmaloletéhosyna,čiužosobnealebopísomne.Namiesto
tohokontaktovalapriamocentrumloptička,čímsaoncítilbyťponížený.Otecďalejuviedol,ženerozumie
urputnej snahe matky o umiestnite maloletého syna do škôlky v A., najmä ak sa opakovane vyjadrila, že

chce maximalizovať svoj čas s A., rovnako aj spoločný čas A. s ich maloletou dcérou. Návrh umiestniť
P. do dvoch škôlok považuje za neodôvodnený a v súčasnom stave aj škodlivý. Podľa jeho názoru je
dôležité udržiavať vyvážané vzťahy medzi deťmi. Taktiež za nevhodnú považuje komunikáciu matky len
tým spôsobom, že raz alebo dva krát do mesiaca mu pošle mail ohľadom zdravotného stavu detí, bez
ochoty využívať osobné stretnutia, telefonáty alebo chat. Za dôležité považuje opätovne zdôrazniť, že

matka neprejavuje žiadny záujem o jeho život s A., ani snahu zlepšiť komunikáciu. Počas osobných
stretnutí ignoruje akúkoľvek príležitosti podeliť sa o radostné momenty maloletých detí, napríklad o
F. pokusy štvornožkovať, či rastúce zúbky, ktoré mu namiesto toho oznámi až večer mailom. Ešte
znepokojivejšie je však odmietanie odborných rád, ktoré sú podávané bez akéhokoľvek tlaku a s jediným
cieľom pomôcť A.. Otec zároveň uviedol, že väčšina matkiných vyjadrení o ňom sú skreslené alebo

úplne vymyslené, čo opakovane preukazoval. Tvrdenie matky o tom, že dcéra sa ho bojí, plače v jeho
prítomnosti a nechce byť s ním sú nielen nepodložené, ale hlboko zraňujúce. Nikdy sa nestalo, aby
maloletá dcéra potrebovala výlučne matkinu prítomnosť a odmietala byť pri ňom. On sa od narodenia
o ich maloletého syna, aktívne podieľal na jeho výchove od kŕmenia, prebaľovania, kúpeľov, až po
každodenné povinnosti. Podobne je pripravený sa zodpovedne postarať aj o maloletú dcéru. Otec sa

ďalej výrazne ohradil voči všetkým nepravdivým tvrdeniam matky, ktoré sa týkajú zdravotného stavu ich
maloletého syna a jeho schopnosti sa o neho riadne starať. Matka nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by
potvrdzovali, že sny bol chorý, alebo že o neho nebolo riadne postarané v čase keď u neho. Opätovne
zdôraznil a upriamil pozornosť na znepokojujúce správanie sa matky a jej rodičov, ktorí sa jemu a jeho
rodine vyhrážali smrťou, osočovali, hanobili a otvorenie deklarovali, že urobia všetko, preto aby deti sa

obrátili proti nemu a otvorene napádali jeho rodičovské práva. Na základe prejavov maloletého syna a
jeho tvrdení sa môže domnievať, že v domácnosti matky dochádza k systematickému manipulovaniu
maloletého syna, ktorý je využívaný ako nástroj na pomstu. Už zo samotného vyjadrenia matky, v
ktorom cituje „keď ho ocko pustí do škôlky“ dokazuje, že synovi je podsúvaný skreslený pohľad na
situácie, pričom za všetky negatívne udalosti sú prezentované ako výlučná vina otca. Maloletý syn sa po

návštevách u matky vracia vždy s novými obavami alebo problémami, často spojenými s aktivitami, ktoré
má rád a o ktorých predtým nadšenie rozprával. Otec popísal vo svojom vyjadrení niekoľko príkladov,
kedy maloletý syn neustále uvádza, že mamka povedala, že ocko je zlý, respektíve, že ocko ho už
neľúbi, nepríde po neho a podobne. Ďalej poukázal aj na ďalšie klamstvo vo vyjadrení matky a to
napríkladprehláseniesynakinémupediatrovibezjehovýslovnéhosúhlasualeboinformovaniaakootca.

Zavádzajúca je aj správa pediatričky, že syn chodil na ošetrenie výlučne v sprievode matky, pričom také
tvrdenie tam ani uvedené nie je. Pravdou je, že sa na všetkých, respektíve drvivej väčšine pravidelných
lekárskych kontrol zúčastňoval spoločne s matkou. Taktiež matka hrubo zavádza súd, keď prezentuje
správu, kde jej on píše, že syn mu veľmi chýba a že je s ním málo. Tento dôkaz matka dala do kontextu,
ktorý sama umelo vytvorila, aby ho vykreslila ako človeka, ktorý zanedbáva syna. Taktiež uvádza,

že matka klamala aj ohľadne zbalenia vecí, kde všetky veci boli matke dôkladne zbalené do krabíc,
respektíve do igelitových vriec, kde boli pekne poukladané. Matka taktiež nebola nútená zakupovať
žiadnou výbavu pre maloletú dcéru alebo oblečenia pre syna, pretože všetky tieto veci pochádzajú ešte
z čias ich spoločnej domácnosti. Matka ho vykresľuje ako striktného, agresívneho či obmedzujúcehočloveka,pretožejunútildoriešení,ktorénechcela.Jehokomunikáciasmatkoubolavždyvedenásúctou
a ohľaduplnosťou, nikdy ju nenútil do žiadneho konkrétneho rozhodnutia. Čo sa týka jeho zamestnania
táto pozícia, ktorú momentálne vykonáva nie je pre neho ideálna. Nikdy nechcel byť živnostníkom alebo

obchodníkom, avšak po polroku intenzívneho hľadania prijal túto pracovnú príležitosť, pretože bola
najvhodnejšia z dostupných. Taktiež čo sa týka peňazí matka opäť neuvádza pravdu, matka dobre vie,
že väčšinu finančných prostriedkov na kúpu bytu mu poskytol otec formou pôžičky, ktorú bude splácať
ešte mnoho rokov. Je si tiež vedomá, že všetky zarobené peniaze išli do ich spoločnej domácnosti.
Počas desiatich rokov v spoločnej domácnosti matka takmer vôbec neprispievala na chod domácnosti. V

závere uviedol, že matka systematicky odmieta každú alternatívu či návrh, ktorý by podporil prirodzené
rodinné väzby alebo zdravý vzťah medzi deťmi a ich otcom. Jej konanie je nielen nezodpovedné, ale
zámerne manipulatívne a účelové, pričom vedie k priamej deštrukcii rodičovských práv otca.

12. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že naďalej trvá na tom, že otec je vysoko konfliktný a
dominantný typ človeka, ktorému sa dá v mnohých ohľadoch len veľmi ťažko vyhovieť. Otec vo svojom

doplňujúcom vyjadrení uvádza novú ďalšiu predstavu o úprave styku s maloletými deťmi, dokonca sa
zmieňuje o výlučnej osobnej starostlivosti, čo považuje za viac ako absurdné. Jeho neustále meniace
sa postoje a požiadavky a nové zmeny ohľadom starostlivosti o maloletý deti už zásadne odmieta.
Ani potencionálne nová bytová situácia otca na jej stanovisku nič nezmení. S otcovou navrhovanou
striedavou starostlivosťou o maloletého syna naďalej nesúhlasí, rovnako nesúhlasí ani s frekvenciou

a časovým rozpätím stretávanie sa otca s maloletou dcérou. Poukazuje na to, že maloleté deti sú
stále veľmi malé, prirodzene naviazané na ňu, ako svoju matku, s ktorými ona trávila väčšinu ich
útleho detstva a súčasná situácia je deťom a ich režimu prispôsobená. K otcovej nestabilnej bytovej
situácii uviedla, že v čase stretávania sa otca s maloletým synom, je maloletý syn otcom presúvaný
medzi dvoma značne vzdialenými mestami, teda medzi bytom v A. a bytom otca nachádzajúcim sa

v A.. Otec si zatiaľ evidentne prenajíma alebo vlastný byt v A., len preto, aby sa svojím zmeneným
postojom a predstavami zabezpečil ovplyvňovanie názoru odvolacieho súdu. Je zrejmé, že otcova
finančnásituácianiejezďalekataká,akojuprezentujepredodvolacímsúdom,keďžesifaktickydovoľuje
financovať súčasne dva byty, z ktorých práve byt v A. navštevuje len sporadicky. Otec naďalej svojím
dominantnými správaním oberá maloletého syna o pozitívne sociálne väzby a brzdí jeho mentálny

vývoj s nemožnosťou navštevovať detský kolektív a to materskú školu v A., aj keď sám svojvoľne ich
maloletého syna umiestňuje do súkromnej materskej škole E. v A.. Maloletá dcéra F. sa stretáva so
svojím otcom pravidelne vždy na jednu hodinu týždenne v jej prítomnosti. Otec sa s maloletou dcérou po
jej narodení stretával v jej domácnosti v rodinnom dome v A., neskôr maloletú dcéru kočíkoval v A., čo sa
realizovalo výlučne podľa jeho požiadaviek. Potom, čo si otec prenajal alebo kúpil byt v A., tak koncom

roka 2024 jej direktívne nariadil, aby zabezpečila prinesenie maloletej dcéry k stretnutiam do tohto bytu.
Otec sa voči obidvom maloletým deťom správa neohľaduplne, majetnícky, nehľadí na ich potreby ani
na ich veľmi nízky vek a nerešpektuje ju ako matku. Maloletá dcéra doposiaľ nebola ešte nikdy v rámci
stretnutí s otcom úplne sama, bez jej prítomnosti, nakoľko je stále na ňu ako malinké dieťa fixovaná.
Čo považuje za úplne bezcharakterné a drzé správanie, je to, že stretnutia maloletej dcéry s jej otcom

prebiehajú v prítomnosti otcovej novej partnerky, ktorá sa vtieravo a nekompetentne zapája do aktivít
s maloletou dcérou. Je zrejmé, že práve otcova partnerka je tá, ktorá má na starosti mnoho ďalších
činností ohľadom starostlivosti o ich spoločného syna, ako je kúpanie, pranie, varenie, príprava jedál, čo,
samozrejme, aj ich maloletý syn prezentuje po príchode zo stretnutí s otcom. Otcom sú taktiež klamlivo
podsúvané tvrdenia o akejsi disharmónii jej domáceho prostredia, jej cielené očierňovanie a vytváranie

klamlivého obrazu o jej rodine. Matka vo svojom vyjadrení ďalej prezentovala skutočnosti, ktoré už boli
uvedené v rámci konania na súde prvej inštancie, respektíve v rámci vyjadrenia v odvolacom konaní. V
závere doplnila, že žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

13. Otec vo svojom ďalšom vyjadrení vyjadreniu matky opakovane poukazoval na to, že matka mu

neumožňuje s deťmi sa stretávať nad rámec sudom určeného styku, nie je prístupná žiadnej dohode o
styku s deťmi, nie je prístupná žiadnej dohode. Matka ho nestále krivo obviňuje, predkladá manipulatívne
tvrdenia, nesúhlasí, aby jeho styk s oboma deťmi prebiehal bez jej prítomnosti. Poukazoval na náročnosť
komunikácie s matkou, ktorá neustále pretláča len svoje predstavy o tom, ako sa má s deťmi stretávať,
ako otca ho nerešpektuje, pričom s deťmi manipuluje v jeho neprospech.

14. Matka vo svojom ďalšom vyjadrení uviedla, že otec sa neustále snaží o vytváranie dojmu, že je
neschopnou matkou, pričom ide o jeho opakujúcu sa taktiku, ktorú využíva dlhodobo. Dôrazne odmieta
tvrdenia otca o tom, že naťahuje súdne konanie, keďže ona s po vyhlásení rozsudku vzdala práva podaťodvolanie. K úprave styku maloletej dcéry s otcom uviedla, že otec má právo tráviť čas s dcérou, ale mal
by rešpektovať jej potreby a vek, ako aj jej odporúčania , ako matky, ktorá sa o ňu stará od narodenia,
čo otec úplne ignoruje. Má za to, že striedavá osobná starostlivosť pre syn nie je vhodná a režim úpravy

styku maloletého syna s otcom nastavený napadnutým rozsudkom je pre neho adekvátny a nevyžaduje
výraznejší zásah zo strany odvolacieho súdu.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

15. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP ), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/,g/ CSP) po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi

odvolania(§66CMP),beznariadeniaodvolaciehopojednávania(§329ods.1CSP),keďdeňvyhlásenia
rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na
webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené
podmienky pre potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

16. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

17. Predmetom prieskumu odvolacieho konania v dôsledku odvolania podaného otcom, je napadnutý
rozsudok vo výroku II. v časti, ktorým súd zveril maloletého P. do osobnej starostlivosti matky, výrok

IV, ktorým súd určil vyživovaciu povinnosť otca k maloletým deťom, výrok V., ktorým upravil styk otca
s maloletým synom počas bežného roka, výrok VI., ktorým súd upravil styk otca s maloletým synom
počas prázdnin a sviatkov, výrok VII., ktorým súd upravil styk otca s maloletou dcérou a súvisiaci výrok
X. o trovách konania.

18. Otec svoju odvolaciu argumentáciu postavil na svojom presvedčení, že súd prvej inštancie
nesprávne právne vyhodnotil zistený skutočný stav a to predovšetkým s poukazom na správanie a
konanie matky, ktorá ho ako otca nerešpektuje, bez jeho súhlasu zmenila obvyklý pobyt maloletého
dieťaťa, jeho pediatra a prihlásila do škôlky, čo mal súd prvej inštancie jednoznačne vyhodnotiť, ako
konanie matky v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa a právne uzavrieť rozhodnutím o zverení

maloletého syna do striedavej osobnej starostlivosti rodičov v týždňových intervaloch, resp. zverením
maloletéhosynadojehoosobnejstarostlivosti.Vovzťahukmaloletejdcérenamietal,žeupravenýrozsah
jeho styku s maloletou dcérou nie je dostatočný na rozvoj ich vzťahu, pričom doposiaľ sa s dcérou
stretáva iba za prítomnosti matky, ktorá s ním nekomunikuje. Vo vzťahu k úprave vyživovacej povinnosti
namietal, že súd neprávne vychádzal z jeho príjmu, ktorý dosahoval v poslednom zamestnaní, pričom

takýto príjem v súčasnosti nedokáže dosahovať.

19. Odvolací súd uvádza, že rozhodovanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností v prípadoch,
kedy rodičia nie sú schopní sa na výkone rodičovských práv a povinností dohodnúť, musí byť potom
hľadaním optimálneho stavu zo strany súdu. Po preskúmaní obsahu napadnutého rozhodnutia vo

vzťahu k maloletým deťom, odvolací súd konštatuje, že súdom prvej inštancie bolo vykonané podrobné
dokazovanie, zistený skutočný stav veci, súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, pričom za
prioritu považoval najlepší záujem maloletých detí. Ten vyhodnocuje súd v každej jednotlivej veci
osobitne, za pomoci kritérií, demonštratívne vymedzených zákonodarcom v čl. 5 Zákona o rodine.
Každé dieťa má pritom prezumovaný záujem udržiavať a rozvíjať citové väzby s obidvomi rodičmi a

právo na rozvíjanie a upevňovanie súrodeneckých väzieb. Vzhľadom na uvedené súd pri rozhodovaní
o výkone rodičovských práv a povinností dbá o to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, ibaže by to bolo
v rozpore s inými záujmami dieťaťa. Ak by sa súd mal odkloniť od zásady rovnocennosti postavenia
rodičov, musí tak byť učinené len z dôvodu porušenia najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa.

20. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutéhorozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

21. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa
správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol. Súd prvej inštancie vykonal
všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s § 191 ods. 1 CSP vyhodnotil dôkazy, odôvodnenie rozsudku je presvedčivé a s jeho závermi

sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia
súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania,
aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a teda za porušenie tohto základného práva nemožno
považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Úvaha súdu prvej inštancie vychádza zo
správnych skutkových zistení a na nich nadväzujúce právne závery, ktoré zjavne nie sú svojvoľné,
neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu

práva na spravodlivý proces. Odvolací súd dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne
objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie.

Súd prvej inštancie sa dôsledne vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcich sa
výchovy (striedavá osobná starostlivosť) maloletého, ako aj s námietkami rodičov, ktoré tvorili ich
obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie. Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozsudok
súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP a dodáva, že len odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu

dôkazov a úvahám súdu uvedený v odôvodnení napadnutého rozsudku nečiní rozhodnutie nezákonným
a nepreskúmateľným.

22. Odvolací súd nezistil v tejto veci dôvod pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie
použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu

argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne
postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním
sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto
poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty oboch rodičov v odvolaní
(§ 387 ods. 3 CSP).

23. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť
rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovacím rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd
v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí ak v odôvodnení rozsudku
iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie

odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku prvej inštancie,
s ktorým tvorí jeden celok (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/40/2018 zo dňa
18.07.2018).

24. Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom

pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

25. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých

veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom
sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d)
okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e)
ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej,

telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity
dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality
a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi,súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného
prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

26. Odvolací súd považuje za dôležité sa v prvom rade vyjadriť k zmene obvyklého pobytu maloletého
P. matkou. Je potrebné si uvedomiť, že v čase, kedy otec maloletého ( v tom čase manžel matky)
oznámil manželke, že spoločnú domácnosť opúšťa z dôvodu jeho vzťahu s inou ženou, bola matka
vo vysokom štádiu rizikového tehotenstva, pričom maloletý syn bol vo veku dvoch rokov. Aj napriek
vyjadreniu manžela, že môže spolu s maloletými deťmi ostať bývať v jeho byte, je ľudsky pochopiteľné

jej rozhodnutie odísť bývať spolu s maloletým synom do domácnosti svojich rodičov, kde zrejme našla
psychickú oporu v tejto pre ňu náročnej životnej situácii. Navyše matka v tom čase poberala len
rodičovský príspevok, teda aj otázka financovania domácnosti s dvoma maloletými deťmi by bola pre ňu
náročná. Za podstatný fakt je možné považovať aj tú skutočnosť, že matka sa spolu s maloletým synom
presťahovala v rámci Košického kraja, teda nešlo o zmenu obvyklého pobytu dieťaťa mimo územnej
pôsobnosti rovnakého kraja. Z daných skutkových zistení, odvolací súd považoval dôvody, ktoré viedli

matku k jej presťahovaniu a zmene obvyklého pobytu maloletého syna za ospravedlniteľné.

27. Odvolací súd sa ďalej zaoberal odvolacou námietkou otca spočívajúcou v tom, že po vykonanom
dokazovaní mal súd prvej inštancie prijať jednoznačný záver o zverení maloletého syna do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch resp. zverení maloletého syna do jeho

osobnej starostlivosti.

28. Odvolací súd na vysvetlenie dodáva, že striedavá osobná starostlivosť rodičov je prelomový spôsob
osobnej starostlivosti o dieťa, ktorý zohľadňuje právo obidvoch rodičov na výchovu dieťaťa po ich
rozvode. Striedavá osobná starostlivosť zabezpečuje dieťaťu primeraný kontakt s obidvoma rodičmi,

redukuje porozvodovú traumatizáciu detí, prispieva k citovej vyrovnanosti a zdravému psychického
vývoju detí. Striedavá starostlivosť sa na základe skúseností viacerých krajín (Česká republika,
Nemecko, Nórsko) ukazuje ako najlepšia a najefektívnejšia forma porozvodovej starostlivosti o deti.
Aj zákonodarca však vo všeobecnej časti dôvodovej správy dodáva, že striedavá osobná starostlivosť
nie je vhodná pre každé dieťa, ani pre každého rodiča. Súd musí pri všetkých prípadoch rozhodovania

o výkone rodičovských práv a povinností, teda nielen pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do striedavej
osobnej starostlivosti, rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom
rodičom a vždy musí prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove
a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.

29. Odvolací súd zdôrazňuje, že právna úprava rodičovských práv a povinností vyplývajúca zo Zákona
o rodine, ako aj z Dohovoru o právach dieťaťa je zásadne koncipovaná na rovnoprávnom postavení
oboch rodičov (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine), čomu korešponduje právo dieťaťa na starostlivosť oboch
rodičov s vylúčením akýchkoľvek nezákonných zásahov (čl. 7, 8 Dohovoru o právach dieťaťa). V zmysle

čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech
už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi
alebo zákonodarnými orgánmi, musí byť záujem dieťaťa. Pre akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností je teda podstatným posúdenie najlepšieho záujmu maloletého
dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale o právne posúdenie veci, pričom záujem dieťaťa nie je

možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s
ich predstavou o výkone rodičovských práv a povinností. Rovnako zdôrazňuje, že záujmom dieťaťa
nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov a len, ak to nie je možné, tak v
starostlivosti toho z rodičov, ktorý má na to lepšie predpoklady. Obaja rodičia majú rovnaké rodičovské
práva a povinnosti, ktoré im vznikli zo zákona narodením dieťaťa, a preto obaja majú aj rovnaké právo

podieľať sa na výchove dieťaťa, pokiaľ na ich strane neexistuje okolnosť, ktorá ich zo starostlivosti o
dieťa vylučuje v tom smere, že ohrozuje stabilitu výchovného prostredia, prípadne je v priamom rozopre
so záujmom dieťaťa (nespôsobilosť rodiča vychovávať dieťa je daná najmä jeho zdravotným stavom,
fyzickým alebo psychickým, nevhodným výchovným prostredím alebo neexistujúcim, nedostatočným
alebo nevhodným prostredím domácnosti rodiča atď.).

30. Hmotnoprávnymi podmienkami pre nariadenie striedavej starostlivosti vyplývajúcimi z § 24 ods.
2 Zákona o rodine sú, že obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať, obidvaja majú o osobnústarostlivosť o dieťa záujem, striedavá starostlivosť je v záujme dieťaťa a takýmto spôsobom budú lepšie
zaistené potreby dieťaťa.

31. Súd prvej inštancie sa uvedenými princípmi právnej úpravy rodičovských práv a povinností (výchova)
zaoberal dôsledne a vykonaním, ako aj zhodnotením všetkých relevantných dôkazov pre všestranné
objasnenie skutočností, ktoré charakterizujú osoby rodičov a ich postoje, zistil spoľahlivý podklad pre
záver, že obaja rodičia sú rovnocenní z hľadiska osobnostného, emocionálneho a intelektuálneho
potenciálu. Obaja rodičia sú rodičovsky vyspelí, majú k svojím deťom vytvorený pozitívny citový vzťah.

Z dokazovania však vyplýva, že obaja rodičia v súčasnosti niektoré skutočnosti, ktoré sú pre deti
podstatné bagatelizujú a nie sú schopní, alebo ich nechcú vidieť. Matka otcovi v starostlivosti o deti
nedôveruje, čo pramení predovšetkým z nedostatočnej rodičovskej komunikácie oboch rodičov, bez
akejkoľvek snahy o načúvanie druhému rodičovi a rešpektovania druhého rodiča. Aj z predložených
videozáznamov matkou v konaní je možné badať, že maloletý syn je plačlivý, ak príde po neho otec,
avšak matka neprejavuje žiadnu snahu synovi pri odlúčení od nej pomôcť, nevyjadruje sa o otcovi

pred synom pozitívne, neprejavuje pred synom radosť z toho, že prišiel po neho otec a bude mať
nové zážitky, len necháva syna plakať bez akejkoľvek psychickej podpory a pozitívnej motivácie z jej
strany. Ak je syn schopný sa od matky odlúčiť, aby išiel do škôlky (kde matka sama uvádza, že syn
chce navštevovať škôlku) je možné jednoznačne povedať, že je schopný od matky sa odlúčiť, ak ide k
otcovi. Uvedené argumenty matky, teda odvolací súd nepovažuje za dôvodné a je potrebné, aby rodičia

začali spolu rodičovsky zrelo komunikovať v prospech ich maloletých detí, ktoré vzhľadom k svojmu
nízkemu až útlemu veku, sú na rodičov (maloletá dcéra predovšetkým na matku) citovo naviazané a
reagujú citlivo na každú zmenu ich nálad a vzájomných antipatií. V tomto smere súd prvej inštancie
správne právne uzavrel, že maloleté deti majú právo na výchovu sa starostlivosť od každého rodiča.
Vzhľadom na vek detí a zistenú rodinnú situáciu, kedy maloletý syn vyrastal do dvoch rokov jeho

veku v spoločnej domácnosti s otcom, pričom maloletá dcéra sa narodila v čase, kedy už rodičia v
spoločnej domácnosti nežili, bolo potrebné výkon starostlivosti o maloleté deti upraviť tak, aby to bolo
v ich najlepšom záujme, čo bezpochyby napadnutým rozsudkom bolo docielené. Maloletého P. súd
zveril do osobnej starostlivosti matky, avšak styk otca s maloletým synom upravil v rozsahu troch dní v
párnom týždni a troch dní v nepárnom týždni, čo možno jednoznačne vyhodnotiť ako formu striedavej

osobnej starostlivosti v nerovnomernom rozsahu. Maloletý P. bol čase rozhodnutia súdu prvej inštancie
vo veku troch rokov, teda vo veku, kedy dochádza k postupnému odpútavaniu sa maloletých detí od
matky, a to potrebou vlastnej identifikácie sa a upevnením vzťahu s otcom, alebo formou socializácie
(návštevou predškolského zariadenia). Maloletý P. aj v súčasnosti na základe dohody rodičov trávi v
pravidelnom čase vždy tri dni u otca, čo podľa vyjadrení otca zvláda bez problémov, problém je návrat

k matke. Matka uvedenú situáciu vyhodnocuje presne opačne. Z uvedeného je zrejmé, že najväčším
problémom je tu komunikácia rodičov a ich vzájomné nerešpektovanie sa, čo sa odráža na prežívaní ich
maloletého syna. Dôležitým faktom je aj potreba rozvoja a upevňovania súrodeneckých väzieb medzi
maloletým P. a jeho sestrou F.. Vychádzajúc z psychologických poznatkov ide o jedno z najdôležitejších
a najsilnejších zväzkov, ktoré je možné postaviť na úroveň dôležitosti puta medzi rodičom a dieťaťom.

Ide teda o významné hľadisko na ktoré musí súd pri úprave výkonu rodičovských práv a povinností
prihliadať. V súčasne zistenej rodinnej situácii je takáto úprava starostlivosti o maloletého P., obsiahnutá
v napadnutom rozsudku v výrokoch II., V., VI. rozhodnutím, ktoré plne rešpektuje najlepší záujem
maloletého dieťaťa, jeho právo na bezpečný a stabilný domov, právo na zachovanie a upevňovanie
väzieb s oboma rodičmi a súrodeneckých väzieb. Samozrejme plynutím času, stabilizáciou maloletého

dieťaťa a postupným uvoľňovaním napätia medzi rodičmi, ich väčšou vzájomnou dôverou vo vzťahu k
maloletým deťom, je predpoklad nariadenia striedavej osobnej starostlivosti v rovnomernom rozsahu.

32. Odvolací súd preskúmal aj výrok VII., ktorým sud prvej inštancie upravil styk otca s maloletou dcérou.
Maloletá dcéra bola v čase rozhodnutia súd prvej inštancie vo veku deväť mesiacov, teda vo veku, kedy

je prirodzene viac odkázaná na matku, hlavne za situácie, kedy od jej narodenia nevyrastala v spoločnej
domácnosti oboch rodičov, ale len v prítomnosti matky. Súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletou
dcérou častejšie a v kratších časových intervaloch, čo je vhodnejšou úpravou styku vzhľadom k útlemu
veku dieťaťa, aby jej kontakt s otcom bol pravidelný, častý a mala možnosť takýmto spôsobom bez
dlhého odlúčenia od matky, si postupne vybudovať k otcovi citový vzťah. Súd prvej inštancie styk otca

s dcérou upravil v rámci jeho styku s maloletým synom, čo môže výrazne napomôcť k tomu, aby jeho
styk s dcérou prebiehal bezproblémovo a postupne sa ich vzťah rozvíjal.33. Odvolací súd potvrdil aj výrok IV. o určení vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom. Podľa
názoru odvolacieho súdu bol v preskúmavanej veci dostatočne a správne zistený skutočný stav a vec
bola správne právne posúdená. Maloleté deti sú vo veku, kedy sú svojou výchovou a výživou prirodzene

odkázané na svojich rodičov, u ktorých vyživovacia povinnosť má mať prednosť pred ostatnými ich
výdavkami. Osobne sa o maloleté deti prevažne stará matka, pričom výkon jej osobnej starostlivosti je
potrebné vziať do úvahy v zmysle ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine aj v kontexte vyživovacej povinnosti.

34. Otec namietal, že súdom určené výživné nezodpovedá jeho možnostiam, schopnostiam a

majetkovým pomerom. Súd prvej inštancie ustálil príjem otca vo výške 3 500 eur mesačne, teda
vychádzal z jeho potenciálneho príjmu, ktorý dosahoval v poslednom zamestnaní. Otec svoje celkové
mesačnévýdavkydeklarovalvo výške1400eur.Matkajevsúčasnostinarodičovskejdovolenke,poberá
rodičovský príspevok vo výške 480 eur mesačne, prídavok na maloletú dcéru vo výške 60 eur mesačne
a otec jej prispieva výživným na obe maloleté deti spolu 300 eur mesačne.

35.Odvolacísúdsúčasnekonštatuje,ževsúladesust.§62ods.5Zákonaorodinemávýživnéprednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Záverom
odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle ustanovení Zákona o rodine, rodičia majú vyvinúť všetko úsilie
k tomu, aby v rámci svojich možností a schopností dosahovali taký príjem, z ktorého by mohli plniť

výživné na maloleté deti v takom rozsahu, aby boli uspokojené ich odôvodnené potreby a kladie pred
ich potreby, potreby maloletého dieťaťa. Je potrebné si uvedomiť, že rodič má povinnosť v prvom rade
zabezpečiť výživu detí a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie
svojich potrieb, či potrieb ostatných príbuzných.

36. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca, odvolací súd poukazuje na to, že zákonná vyživovacia
povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Odvolací súd reflektuje príjem matky, je
však zrejmé, že matka poskytuje maloletým deťom osobnú starostlivosť, vedie spoločnú domácnosť,
obstaráva činnosti dennej potreby, varí, perie, čím si de facto plní vyživovaciu povinnosť voči maloletej
dcére a maloletému synovi aj touto formou a vyživovaciu povinnosť si plní dobrovoľne. Matka poskytuje

maloletým deťom osobnú starostlivosť, ktorú možno stavať na roveň peňažného plnenia a zároveň
uhrádza všetky výdavky spojené s chodom domácnosti, členom ktorej sú aj maloleté deti. Matka z
dôvodu osobnej starostlivosti o dieťa je výrazne limitovaná vo zvýšení si svojho príjmu. Zároveň je tu
potreba financovať všetky potreby maloletých detí, a to predovšetkým výdavky na stravu, primerané a
čisté oblečenie, hygienu, drogériu, platenie cestovných nákladov, nákladov spojených so spoločenským

vyžitím. Všetky tieto skutočnosti je potrebné zarátať do plnenia si vyživovacej povinnosti k maloletým
deťom zo strany matky, čo sa prejaví nielen vo zvýšených finančných nákladoch, ale aj čase, ktorý matka
maloletým deťom venuje.

37. Na základe vyššie uvedených záverov považuje odvolací súd za nedôvodnú aj námietku otca,

že súdom určené výživné nezodpovedá jeho možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom.
V súčasnej spoločenskej situácii, charakteristickej výraznou infláciou a významným nárastom cien
základných potravín, je dôvodné očakávať, že výživné bude z veľkej časti spotrebované práve na
stravné. Opomínať nemožno ani ošatenie či obuv, ktoré vyžadujú častú obmenu pre rýchly fyzický vývin
maloletých detí, typický pre ich vek. Z uvedených skutočností nie sú odôvodnené potreby maloletých

detí tým kritériom, ktoré by malo dôvodiť znížiť vyživovaciu povinnosť otca. Otec argumentoval tým,
že jeho príjmové pomery mu neumožňujú uhrádzať súdom určené výživné pri súčasnej situácii, kedy
je jeho príjem mesačne v čistom 1400 eur. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že otcova životná
úroveň je preukázateľne vyššia, než ako to prezentuje. Pri určení vyživovacej povinnosti musí súd
vychádzať nielen z príjmových pomerov, ale aj možností a schopností povinného rodiča dosahovať

určitý príjem a jeho majetkových pomerov. Otec je vlastníkom trojizbového bytu v A., pričom z jeho
prvého vyjadrenia vyplýva, že je vlastníkom bytu v A., z ďalšieho vyjadrenia vyplýva, že vlastníkom
uvedeného bytu je jeho otec. Faktom je, že otec v tomto byte býva a skutočnosť, že vlastníkom
uvedeného bytu je jeho otec súdu nepreukázal. V prípade, ak otec býva v byte v A. má možnosť byt
v A. prenajímať a tým si zabezpečiť ďalší príjem. Odvolací súd tu plne súhlasí s ustálením príjmu otca

súdom prvej inštancie vo výške 3476,52 eur, ktorý dosahoval u posledných dvoch zamestnávateľov
os septembra 2022. Otec má vysokoškolské vzdelanie v IT oblasti, pričom v tejto oblasti pracuje 10
rokov, je teda vysoko nepravdepodobné, aby napriek množstvu ponúk práce v tejto oblasti, ktoré súdu
prezentoval si prácu nenašiel. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že aj keď otec predložil súduprehľad histórie jeho reakcií na ponuky práce od januára 2024, nepredložil odpoveď uvedených firiem
na jeho reakcie na ponuky práce. Pri vyhodnotení potenciality otca dosahovať porovnateľný príjem ako
v predchádzajúcich zamestnaniach, ktorý zahŕňa jeho vzdelanie, pracovné skúsenosti, produktívny vek,

dobrý zdravotný stav je nesporné, že otec disponuje predpokladmi dosahovať vyšší príjem, než aký
aktuálne súdu prezentoval. Z uvedených dôvodov pri zohľadnení potenciality príjmu otca, odôvodnených
potrieb maloletých detí, príjmu matky, považoval odvolací súd výživné určené napadnutým rozsudkom
za primerané a zodpovedajúce životnej úrovni otca.

38. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná

ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995

Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).