Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. máj 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/159/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200952
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Jelinková Dudzíková
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200952.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,
LLM., a z členky a člena senátu JUDr. Ingridy Hudecovej a JUDr. Lukáša Galla (sudca spravodajca),
vo veci žalobcu v 1. rade: AlfaPark s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 44 660 448,
2. rade: Druhá slnečná s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 45 312 681, 3. rade:
RENERGIE Solárny park Bánovce nad Ondavou s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO:

45 311 943, 4. rade: RENERGIE Solárny park Bory s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO:
45 271 283, 5. rade: RENERGIE Solárny park Budulov s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
IČO: 45 312 192, 6. rade: RENERGIE Solárny park Dulovo s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 45 267 171, 7. rade: RENERGIE Solárny park Gemer s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO: 45 267 294, 8. rade: RENERGIE Solárny park Gomboš s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 45 313 008, 9. rade: RENERGIE Solárny park Hodejov s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 45 267 472, 10. rade: RENERGIE Solárny park Horné Turovce s.r.o., so

sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 45 268 860, 11. rade: RENERGIE Solárny park Jesenské
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 45 267 588, 12. rade: RENERGIE Solárny park
Kalinovo s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 45 267 880, 13. rade: RENERGIE
Solárny park Lefantovce s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 45 269 751, 14. rade:
RENERGIE Solárny park Michalovce s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 45 312 575,
15. rade: RENERGIE Solárny park Nižná Pokoradz s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava,

IČO: 45 268 002, 16. rade: RENERGIE Solárny park Nižný Skálnik s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO: 45 267 871, 17. rade: RENERGIE Solárny park Paňovce s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 45 312 907, 18. rade: RENERGIE Solárny park Rimavská Sobota s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 45 271 216, 19. rade: RENERGIE Solárny park Rimavské
Jánovce s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 45 267 057, 20. rade: RENERGIE Solárny
park Rohov s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 45 268 088, 21. rade: RENERGIE
Solárny park Uzovská Panica s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 45 268 878, 22.

rade: RENERGIE Solárny park Zemplínsky Branč s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO:
45 312 923, 23. rade: SL03 s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 45 312 061, 24.
rade: ZetaPark Lefantovce s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 45 269 467, 25. rade:
ZetaPark s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 44 783 809, zastúpených: GMITERKO
& PARTNERS advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Staromestská 3, 811 03 Bratislava - mestská časť
Staré Mesto, IČO: 47244810, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná

63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného: 1.) č. 100800837/2020 zo dňa
23.4.2020, 2.) č. 100835209/2020 zo dňa 4.5.2020, 3.) č. 100803744/2020 zo dňa 24.4.2020, 4.) č.
100803829/2020 zo dňa 24.4.2020, 5.) č. 100835588/2020 zo dňa 4.5.2020, 6.) č. 100802675/2020 zo
dňa 23.4.2020, 7.) č. 100802702/2020 zo dňa 23.4.2020, 8.) č. 100828757/2020 zo dňa 29.4.2020, 9.) č.
100821662/2020 zo dňa 28.4.2020, 10.) č. 100804042/2020 zo dňa 24.4.2020, 11.) č. 100803557/2020
zo dňa 24.4.2020, 12.) č. 100805723/2020 zo dňa 24.4.2020, 13.) č. 100805440/2020 zo dňa
24.4.2020, 14.) č. 100829853/2020 zo dňa 30.4.2020, 15.) č. 100825395/2020 zo dňa 29.4.2020, 16.) č.

100805951/2020 zo dňa 24.4.2020, 17.) č. 100804400/2020 zo dňa 24.4.2020, 18.) č. 100804500/2020
zo dňa 24.4.2020, 19.) č. 100829943/2020 30.4.2020, 20.) č. 100828653/2020 zo dňa 29.4.2020, 21.) č.
100802507/2020 zo dňa 23.4.2020, 22.) č. 100802438/2020 zo dňa 23.4.2020, 23.) č. 100802575/2020
zo dňa 23.4.2020, 24.) č. 100829910/2020 zo dňa 30.4.2020, 25.) č. 100803650/2020 zo dňa
24.4.2020, 26.) č. 100805834/2020 zo dňa 24.4.2020, 27.) č. 100831612/2020 zo dňa 30.4.2020, 28.) č.100831846/2020 zo dňa 30.4.2020, 29.) č. 100799702/2020 zo dňa 23.4.2020, 30.) č. 100735995/2020
zo dňa 01.4.2020, 31.) č. 100736121/2020 zo dňa 1.4.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.

II. Správny súd návrh žalobcov v 1. až 25. rade na prerušenie konania za účelom podania návrhu na
začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie zamieta.

III. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. až 25. rade nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Bratislava (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“ alebo „daňový úrad“) vykonal u žalobcu
v 1. rade daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie február 2011 na zistenie oprávnenosti nároku na
vrátenie uplatneného nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), ktorá začala dňa
17. 05. 2011 a skončila dňom prerokovania protokolu 16. 11. 2011. Nadmerný odpočet bol žalobcovi

vrátený dňa 25. 11. 2011. Rozhodnutím daňového úradu č. 100253756/2020 zo dňa 27. 01. 2020, bola
žalobcovi priznaná náhrada za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly podľa § 79a ods.
3 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia (ďalej
len „zákon o DPH“) vo forme úrokov vo výške 37,60 Eur zo sumy nadmerného odpočtu 171 928,01
Eur. Rozhodnutím žalovaného č. 100800837/2020 zo dňa 23.4.2020 bolo prvostupňové rozhodnutie

potvrdené.

2. Daňový úrad vykonal u žalobcu v 2. rade daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie február 2011 na
zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie uplatneného nadmerného odpočtu DPH, ktorá začala dňa 16.
05. 2011 a skončila dňom prerokovania protokolu dňa 16. 11. 2011. Nadmerný odpočet bol žalobcovi

vrátený dňa 24. 11. 2011. Rozhodnutím daňového úradu č. 100174563/2020 zo dňa 16. 01. 2020, bola
žalobcovi priznaná náhrada za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly podľa § 79a
ods. 3 zákona o DPH vo forme úrokov vo výške 28,40 Eur zo sumy nadmerného odpočtu 173 209,79
Eur. Rozhodnutím žalovaného č. 100835209/2020 zo dňa 04. 05. 2020 bolo prvostupňové rozhodnutie
potvrdené.

3. Daňový úrad vykonal u žalobcu v 3. rade daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie jún 2011 na zistenie
oprávnenosti nároku na vrátenie uplatneného nadmerného odpočtu DPH, ktorá začala dňa 13. 09. 2011
a skončila dňom prerokovania protokolu dňa 22. 02. 2012. Nadmerný odpočet bol žalobcovi vrátený
dňa 03. 03. 2012. Rozhodnutím daňového úradu č. 100137016/2020 zo dňa 14. 01. 2020, náhrada za

zadržanienadmernéhoodpočtuvovýškesumy120639,09Eurnebolažalobcovipriznaná.Rozhodnutím
žalovaného č. 100803829/2020 zo dňa 24. 04. 2020 bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené.

4. Daňový úrad vykonal u žalobcu v 3. rade daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie máj 2011 na zistenie
oprávnenosti nároku na vrátenie uplatneného nadmerného odpočtu DPH, ktorá začala dňa 18. 08. 2011

a skončila dňom prerokovania protokolu dňa 17. 02. 2012. Nadmerný odpočet bol žalobcovi vrátený dňa
27. 02. 2012. Rozhodnutím daňového úradu č. 100172634/2020 zo dňa 16. 01. 2020, bola žalobcovi
priznaná náhrada za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly podľa § 79a ods. 3 zákona
o DPH vo forme úrokov vo výške 9,40 Eur zo sumy nadmerného odpočtu 57 900,68 Eur. Rozhodnutím
žalovaného č. 100803744/2020 zo dňa 24. 04. 2020 bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené.5. Daňový úrad vykonal u žalobcu v 4. rade daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2011 na
zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie uplatneného nadmerného odpočtu DPH, ktorá začala dňa 19.
09. 2011 a skončila dňom prerokovania protokolu dňa 12. 04. 2012. Nadmerný odpočet bol žalobcovi

vrátený dňa 19. 04. 2012. Rozhodnutím daňového úradu č. 100176946/2020 zo dňa 16. 01. 2020, bola
žalobcovi priznaná náhrada za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly podľa § 79a
ods. 3 zákona o DPH vo forme úrokov vo výške 275,90 Eur zo sumy nadmerného odpočtu 187 033,93
Eur. Rozhodnutím žalovaného č. 100835588/2020 zo dňa 04. 05. 2020 bolo prvostupňové rozhodnutie
potvrdené.

6. Daňový úrad vykonal u žalobcu v 5. rade daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie február 2011 na
zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie uplatneného nadmerného odpočtu DPH, ktorá začala dňa 19.
05. 2011 a skončila dňom prerokovania protokolu dňa 21. 06. 2011. Nadmerný odpočet bol žalobcovi
vrátený dňa 01. 07. 2011. Rozhodnutím daňového úradu č. 100136551/2020 zo dňa 14. 01. 2020,
náhrada za zadržanie nadmerného odpočtu vo výške sumy 41 660,- Eur nebola žalobcovi priznaná.

Rozhodnutím žalovaného č. 100802675/2020 zo dňa 23. 04. 2020 bolo prvostupňové rozhodnutie
potvrdené.

7. Daňový úrad vykonal u žalobcu v 5. rade daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie jún 2011 na zistenie
oprávnenosti nároku na vrátenie uplatneného nadmerného odpočtu DPH, ktorá začala dňa 19. 09. 2011

a skončila dňom prerokovania protokolu dňa 06. 12. 2011. Nadmerný odpočet bol žalobcovi vrátený
dňa 16. 12. 2011. Rozhodnutím daňového úradu č. 100133741/2020 zo dňa 13. 01. 2020, náhrada za
zadržanienadmernéhoodpočtuvovýškesumy178092,19Eurnebolažalobcovipriznaná.Rozhodnutím
žalovaného č. 100802702/2020 zo dňa 23. 04. 2020 bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené.

8. Daňový úrad vykonal u žalobcu v 6. rade daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie január 2011 na
zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie uplatneného nadmerného odpočtu DPH, ktorá začala dňa 19.
04. 2011 a skončila dňom prerokovania protokolu dňa 29. 06. 2011. Nadmerný odpočet bol žalobcovi
vrátený dňa 09. 07. 2011. Rozhodnutím daňového úradu č. 100152351/2020 zo dňa 14. 01. 2020,
náhrada za zadržanie nadmerného odpočtu vo výške sumy 70 135,75 Eur nebola žalobcovi priznaná.

Rozhodnutím žalovaného č. 100828757/2020 zo dňa 29. 04. 2020 bolo prvostupňové rozhodnutie
potvrdené.

9. Daňový úrad vykonal u žalobcu v 7. rade daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie január 2011 na
zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie uplatneného nadmerného odpočtu DPH, ktorá začala dňa 18.

04. 2011 a skončila dňom prerokovania protokolu dňa 20. 05. 2011. Nadmerný odpočet bol žalobcovi
vrátený dňa 30. 05. 2011. Rozhodnutím daňového úradu č. 100184857/2020 zo dňa 15. 01. 2020,
náhrada za zadržanie nadmerného odpočtu vo výške sumy 70 107,97 Eur nebola žalobcovi priznaná.
Rozhodnutím žalovaného č. 100821662/2020 zo dňa 28. 04. 2020 bolo prvostupňové rozhodnutie
potvrdené.

10. Daňový úrad vykonal u žalobcu v 8. rade daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie apríl 2011 na
zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie uplatneného nadmerného odpočtu DPH, ktorá začala dňa 20.
07. 2011 a skončila dňom prerokovania protokolu dňa 30. 11. 2011. Nadmerný odpočet bol žalobcovi
vrátený dňa 10. 12. 2011. Rozhodnutím daňového úradu č. 100130909/2020 zo dňa 13. 01. 2020,

náhrada za zadržanie nadmerného odpočtu vo výške sumy 68 441,91 Eur nebola žalobcovi priznaná.
Rozhodnutím žalovaného č. 100804042/2020 zo dňa 24. 04. 2020 bolo prvostupňové rozhodnutie
potvrdené.

11. Daňový úrad vykonal u žalobcu v 8. rade daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie jún 2011 na zistenie

oprávnenosti nároku na vrátenie uplatneného nadmerného odpočtu DPH, ktorá začala dňa 19. 09. 2011
a skončila dňom prerokovania protokolu dňa 06. 12. 2011. Nadmerný odpočet bol žalobcovi vrátený
dňa 16. 12. 2011. Rozhodnutím daňového úradu č. 100133266/2020 zo dňa 13. 01. 2020, náhrada za
zadržanienadmernéhoodpočtuvovýškesumy120641,66Eurnebolažalobcovipriznaná.Rozhodnutím
žalovaného č. 100803557/2020 zo dňa 24. 04. 2020 bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené.

12. Daňový úrad vykonal u žalobcu v 9. rade daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie január 2011 na
zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie uplatneného nadmerného odpočtu DPH, ktorá začala dňa 30.
03. 2011 a skončila dňom prerokovania protokolu dňa 04. 05. 2011. Nadmerný odpočet bol žalobcovivrátený dňa 14. 05. 2011. Rozhodnutím daňového úradu č. 100155819/2020 zo dňa 24. 04. 2020,
náhrada za zadržanie nadmerného odpočtu vo výške sumy 42 745,02 Eur nebola žalobcovi priznaná.
Rozhodnutím žalovaného č. 100805723/2020 zo dňa 24. 04. 2020 bolo prvostupňové rozhodnutie

potvrdené.

13. Daňový úrad vykonal u žalobcu v 10. rade daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2011
na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie uplatneného nadmerného odpočtu DPH, ktorá začala dňa
13. 09. 2011 a skončila dňom prerokovania protokolu dňa 19. 12. 2011. Nadmerný odpočet bol žalobcovi

vrátený dňa 29. 12. 2011. Rozhodnutím daňového úradu č. 100155638/2020 zo dňa 15. 01. 2020,
náhrada za zadržanie nadmerného odpočtu vo výške sumy 188 973,23 Eur nebola žalobcovi priznaná.
Rozhodnutím žalovaného č. 100805440/2020 zo dňa 24. 04. 2020 bolo prvostupňové rozhodnutie
potvrdené.

14. Daňový úrad vykonal u žalobcu v 11. rade daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie december 2010

na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie uplatneného nadmerného odpočtu DPH, ktorá začala dňa
30. 03. 2011 a skončila dňom prerokovania protokolu dňa 04. 05. 2011. Nadmerný odpočet bol žalobcovi
vrátený dňa 14. 05. 2011. Rozhodnutím daňového úradu č. 100154907/2020 zo dňa 15. 01. 2020,
náhrada za zadržanie nadmerného odpočtu vo výške sumy 42 746,39 Eur nebola žalobcovi priznaná.
Rozhodnutím žalovaného č. 100829853/2020 zo dňa 30. 04. 2020 bolo prvostupňové rozhodnutie

potvrdené.

15. Daňový úrad vykonal u žalobcu v 12. rade daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok na
zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie uplatneného nadmerného odpočtu DPH, ktorá začala dňa 14.
09. 2011 a skončila dňom prerokovania protokolu dňa 19. 12. 2011. Nadmerný odpočet bol žalobcovi

vrátený dňa 29. 12. 2011. Rozhodnutím daňového úradu č. 100130366/2020 zo dňa 13. 01. 2020,
náhrada za zadržanie nadmerného odpočtu vo výške sumy 186 366,87 Eur nebola žalobcovi priznaná.
Rozhodnutím žalovaného č. 100825395/2020 zo dňa 29. 04. 2020 bolo prvostupňové rozhodnutie
potvrdené.

16. Daňový úrad vykonal u žalobcu v 13. rade daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie máj 2011 na
zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie uplatneného nadmerného odpočtu DPH, ktorá začala dňa 22.
08. 2011 a skončila dňom prerokovania protokolu dňa 09. 11. 2011. Nadmerný odpočet bol žalobcovi
vrátený dňa 19. 11. 2011. Rozhodnutím daňového úradu č. 100160291/2020 zo dňa 15. 01. 2020,
náhrada za zadržanie nadmerného odpočtu vo výške sumy 176 065,56 Eur nebola žalobcovi priznaná.

Rozhodnutím žalovaného č. 100805951/2020 zo dňa 24. 04. 2020 bolo prvostupňové rozhodnutie
potvrdené.

17. Daňový úrad vykonal u žalobcu v 14. rade daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie júl 2011 na
zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie uplatneného nadmerného odpočtu DPH, ktorá začala dňa 13.

10. 2011 a skončila dňom prerokovania protokolu dňa 23. 04. 2012. Nadmerný odpočet bol žalobcovi
vrátený dňa 03. 05. 2012. Rozhodnutím daňového úradu č. 100176634/2020 zo dňa 16. 01. 2020, bola
žalobcovi priznaná náhrada za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly podľa § 79a
ods. 3 zákona o DPH vo forme úrokov vo výške 10,90 Eur zo sumy nadmerného odpočtu 20 000,-
Eur. Rozhodnutím žalovaného č. 100804500/2020 zo dňa 24. 04. 2020 bolo prvostupňové rozhodnutie

potvrdené.

18. Daňový úrad vykonal u žalobcu v 14. rade daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie jún 2011 na
zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie uplatneného nadmerného odpočtu DPH, ktorá začala dňa 20.
09. 2011 a skončila dňom prerokovania protokolu dňa 08. 12. 2011. Nadmerný odpočet bol žalobcovi

vrátený dňa 18. 12. 2011. Rozhodnutím daňového úradu č. 100160952/2020 zo dňa 15. 01. 2020,
náhrada za zadržanie nadmerného odpočtu vo výške sumy 178 470,72 Eur nebola žalobcovi priznaná.
Rozhodnutím žalovaného č. 100804400/2020 zo dňa 24. 04. 2020 bolo prvostupňové rozhodnutie
potvrdené.

19. Daňový úrad vykonal u žalobcu v 15. rade daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie január 2011 na
zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie uplatneného nadmerného odpočtu DPH, ktorá začala dňa 19.
04. 2011 a skončila dňom prerokovania protokolu dňa 29. 06. 2011. Nadmerný odpočet bol žalobcovi
vrátený dňa 09. 07. 2011. Rozhodnutím daňového úradu č. 100150014/2020 zo dňa 14. 01. 2020,náhrada za zadržanie nadmerného odpočtu vo výške sumy 111 065,40 Eur nebola žalobcovi priznaná.
Rozhodnutím žalovaného č. 100804400/2020 zo dňa 30. 04. 2020 bolo prvostupňové rozhodnutie
potvrdené.

20. Daňový úrad vykonal u žalobcu v 16. rade daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie jún 2011 na
zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie uplatneného nadmerného odpočtu DPH, ktorá začala dňa 20.
09. 2011 a skončila dňom prerokovania protokolu dňa 05. 12. 2011. Nadmerný odpočet bol žalobcovi
vrátený dňa 15. 12. 2011. Rozhodnutím daňového úradu č. 100149451/2020 zo dňa 14. 01. 2020,

náhrada za zadržanie nadmerného odpočtu vo výške sumy 89 186,36 Eur nebola žalobcovi priznaná.
Rozhodnutím žalovaného č. 100828653/2020 zo dňa 29. 04. 2020 bolo prvostupňové rozhodnutie
potvrdené.

21. Daňový úrad vykonal u žalobcu v 17. rade daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie jún 2011 na
zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie uplatneného nadmerného odpočtu DPH, ktorá začala dňa 22.

09. 2011 a skončila dňom prerokovania protokolu dňa 12. 03. 2012. Nadmerný odpočet bol žalobcovi
vrátený dňa 22. 03. 2012. Rozhodnutím daňového úradu č. 100159709/2020 zo dňa 15. 01. 2020,
náhrada za zadržanie nadmerného odpočtu vo výške sumy 188 399,57 Eur nebola žalobcovi priznaná.
Rozhodnutím žalovaného č. 100802507/2020 zo dňa 23. 04. 2020 bolo prvostupňové rozhodnutie
potvrdené.

22. Daňový úrad vykonal u žalobcu v 17. rade daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie júl 2011 na
zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie uplatneného nadmerného odpočtu DPH, ktorá začala dňa 13.
10. 2011 a skončila dňom prerokovania protokolu dňa 13. 03. 2012. Nadmerný odpočet bol žalobcovi
vrátený dňa 23. 03. 2012. Rozhodnutím daňového úradu č. 100159125/2020 zo dňa 15. 01. 2020,

náhrada za zadržanie nadmerného odpočtu vo výške sumy 20 000,- Eur nebola žalobcovi priznaná.
Rozhodnutím žalovaného č. 100802438/2020 zo dňa 23. 04. 2020 bolo prvostupňové rozhodnutie
potvrdené.

23. Daňový úrad vykonal u žalobcu v 18. rade daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok na

zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie uplatneného nadmerného odpočtu DPH, ktorá začala dňa 14.
09. 2011 a skončila dňom prerokovania protokolu dňa 19. 12. 2011. Nadmerný odpočet bol žalobcovi
vrátený dňa 29. 12. 2011. Rozhodnutím daňového úradu č. 100158566/2020 zo dňa 15. 01. 2020,
náhrada za zadržanie nadmerného odpočtu vo výške sumy 186 337,06 Eur nebola žalobcovi priznaná.
Rozhodnutím žalovaného č. 100802575/2020 zo dňa 23. 04. 2020 bolo prvostupňové rozhodnutie

potvrdené.

24. Daňový úrad vykonal u žalobcu v 19. rade daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie marec 2011 na
zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie uplatneného nadmerného odpočtu DPH, ktorá začala dňa 09.
06. 2011 a skončila dňom prerokovania protokolu dňa 03. 08. 2011. Nadmerný odpočet bol žalobcovi

vrátený dňa 12. 08. 2011. Rozhodnutím daňového úradu č. 100157904/2020 zo dňa 15. 01. 2020,
náhrada za zadržanie nadmerného odpočtu vo výške sumy 55 817,68 Eur nebola žalobcovi priznaná.
Rozhodnutím žalovaného č. 100829910/2020 zo dňa 30. 04. 2020 bolo prvostupňové rozhodnutie
potvrdené.

25. Daňový úrad vykonal u žalobcu v 20. rade daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie január 2011 na
zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie uplatneného nadmerného odpočtu DPH, ktorá začala dňa 14.
04. 2011 a skončila dňom prerokovania protokolu dňa 20. 05. 2011. Nadmerný odpočet bol žalobcovi
vrátený dňa 30. 05. 2011. Rozhodnutím daňového úradu č. 100151340/2020 zo dňa 14. 01. 2020,
náhrada za zadržanie nadmerného odpočtu vo výške sumy 175 336,97 Eur nebola žalobcovi priznaná.

Rozhodnutím žalovaného č. 100803650/2020 zo dňa 24. 04. 2020 bolo prvostupňové rozhodnutie
potvrdené.

26. Daňový úrad vykonal u žalobcu v 21. rade daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie jún 2011 na
zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie uplatneného nadmerného odpočtu DPH, ktorá začala dňa 14.

09. 2011 a skončila dňom prerokovania protokolu dňa 09. 11. 2011. Nadmerný odpočet bol žalobcovi
vrátený dňa 19. 11. 2011. Rozhodnutím daňového úradu č. 100151825/2020 zo dňa 14. 01. 2020,
náhrada za zadržanie nadmerného odpočtu vo výške sumy 114 196,29 Eur nebola žalobcovi priznaná.Rozhodnutím žalovaného č. 100805834/2020 zo dňa 24. 04. 2020 bolo prvostupňové rozhodnutie
potvrdené.

27. Daňový úrad vykonal u žalobcu v 22. rade daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie jún 2011 na
zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie uplatneného nadmerného odpočtu DPH, ktorá začala dňa 31.
08. 2011 a skončila dňom prerokovania protokolu dňa 24. 02. 2012. Nadmerný odpočet bol žalobcovi
vrátený dňa 05. 03. 2012. Rozhodnutím daňového úradu č. 100157297/2020 zo dňa 15. 01. 2020,
náhrada za zadržanie nadmerného odpočtu vo výške sumy 80 089,00 Eur nebola žalobcovi priznaná.

Rozhodnutím žalovaného č. 100831846/2020 zo dňa 30. 04. 2020 bolo prvostupňové rozhodnutie
potvrdené.

28. Daňový úrad vykonal u žalobcu v 22. rade daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie február 2011 na
zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie uplatneného nadmerného odpočtu DPH, ktorá začala dňa 16.
05. 2011 a skončila dňom prerokovania protokolu dňa 24. 02. 2012. Nadmerný odpočet bol žalobcovi

vrátený dňa 05. 03. 2012. Rozhodnutím daňového úradu č. 100177238/2020 zo dňa 16. 01. 2020, bola
žalobcovi priznaná náhrada za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly podľa § 79a
ods. 3 zákona o DPH vo forme úrokov vo výške 197,60 Eur zo sumy nadmerného odpočtu 34 412,-
Eur. Rozhodnutím žalovaného č. 100831612/2020 zo dňa 30. 04. 2020 bolo prvostupňové rozhodnutie
potvrdené.

29. Daňový úrad vykonal u žalobcu v 23. rade daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie október 2010 na
zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie uplatneného nadmerného odpočtu DPH, ktorá začala dňa 17.
01. 2011 a skončila dňom prerokovania protokolu dňa 01. 03. 2011. Nadmerný odpočet bol žalobcovi
vrátený dňa 11. 03. 2011. Rozhodnutím daňového úradu č. 100129015/2020 zo dňa 13. 01. 2020,

náhrada za zadržanie nadmerného odpočtu vo výške sumy 32 336,70 Eur nebola žalobcovi priznaná.
Rozhodnutím žalovaného č. 100799702/2020 zo dňa 23. 04. 2020 bolo prvostupňové rozhodnutie
potvrdené.

30. Daňový úrad vykonal u žalobcu v 24. rade daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie máj 2011 na

zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie uplatneného nadmerného odpočtu DPH, ktorá začala dňa 23.
08. 2011 a skončila dňom prerokovania protokolu dňa 19. 12. 2011. Nadmerný odpočet bol žalobcovi
vrátený dňa 29. 12. 2011. Rozhodnutím daňového úradu č. 102931690/2019 zo dňa 18. 12. 2019,
náhrada za zadržanie nadmerného odpočtu vo výške sumy 176 074,56 Eur nebola žalobcovi priznaná.
Rozhodnutím žalovaného č. 100735995/2020 zo dňa 01. 04. 2020 bolo prvostupňové rozhodnutie

potvrdené.

31. Daňový úrad vykonal u žalobcu v 25. rade daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie júl 2011 na
zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie uplatneného nadmerného odpočtu DPH, ktorá začala dňa 18.
10. 2011 a skončila dňom prerokovania protokolu dňa 16. 12. 2011. Nadmerný odpočet bol žalobcovi

vrátený dňa 23. 12. 2011. Rozhodnutím daňového úradu č. 102931047/2019 zo dňa 18. 12. 2019,
náhrada za zadržanie nadmerného odpočtu vo výške sumy 20 000,88 Eur nebola žalobcovi priznaná.
Rozhodnutím žalovaného č.100736121/2020 zo dňa 01. 04. 2020 bolo prvostupňové rozhodnutie
potvrdené.

32. V odôvodneniach rozhodnutí žalovaného pod bodmi 1., 2., 4., 5., 17., 28., tohto rozsudku týkajúcich
sa žalobcu v 1. rade, 2. rade, 3. rade, v 4. rade, 14. rade a 22. rade žalovaný konštatoval, že sa
stotožnil s právnym názorom uvedeným v rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/43/2016-247,
2S/64-93/2016-247 zo dňa 07.12.2016 (ďalej len „rozsudok Krajského súdu v Bratislave“) v tom, že tak
ako nesmie byť daňový subjekt výkonom daňovej kontroly ekonomicky znevýhodnený, na druhej strane

nesmie výkon daňovej kontroly spojený so zadržaním nadmerného odpočtu DPH priniesť daňovému
subjektu ekonomickú výhodu. Zúročenie zadržaných finančných prostriedkov sadzbou 10 % v priebehu
rokov 2011 a 2012 by podľa žalovaného znamenalo také ekonomické zhodnotenie, ktoré by v danom
čase nebolo možné na bankovom trhu dosiahnuť. Žalovaný preto považoval výšku úroku zo zadržaného
nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly podľa ustanovení § 79 ods. 1, ods. 2 zákona o DPH

v znení účinnom od 1. januára 2017 za primeranú. V tejto súvislosti poukázal na Stanovisko správneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. októbra 2019, sp. zn. Snj 36/2019, k zjednoteniu
rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu ohľadne náhrady za zadržanie nadmerného odpočtu počas
daňovej kontroly (ďalej len „stanovisko NS SR“) podľa ktorého je ustanovenie § 79a zákona o DPH vznení účinnom od 1. januára 2017 v pomere špeciality k ustanoveniu § 79 ods. 3. daňového poriadku v
znení účinnom od 1. januára 2012 a má účinky „ex tunc“, teda sa použije aj na daňové kontroly skončené
do 31. 12. 2016 vrátane. Žalovaný preto odobril postup prvostupňového orgánu, ktorý postupoval podľa

ustanovení § 79a ods. 1, ods. 2 zákona o DPH v znení neskorších predpisov, kedy priznal nárok na
úrok z nadmerného odpočtu, ktorý bol žalobcom vrátený po uplynutí šiestich mesiacov od posledného
dňa lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, ods. 2 alebo ods. 5 zákona o DPH, za
príslušné dni omeškania vo výške úrokovej sadzby 2 % (ďalej aj ako „rozhodnutia žalovaného o priznaní
náhrady“).

33. V odôvodneniach rozhodnutí žalovaného pod bodmi 3., 6. – 16, 18-27 a 29.- 31, týkajúcich
sa žalobcu v 3. rade, v 5. až 25. rade, žalovaný konštatoval, že sa stotožnil s právnym názorom
uvedeným v rozsudku Krajského súdu v Bratislave v tom, že tak ako nesmie byť daňový subjekt
výkonom daňovej kontroly ekonomicky znevýhodnený, na druhej strane výkon daňovej kontroly spojený
so zadržaním nadmerného odpočtu DPH nesmie daňovému subjektu priniesť ekonomickú výhodu.

Zúročenie zadržaných finančných prostriedkov sadzbou 10 % v priebehu rokov 2011 a 2012 by podľa
žalovaného znamenalo také ekonomické zhodnotenie, ktoré by v danom čase nebolo možné na
bankovom trhu dosiahnuť. Žalovaný preto považoval výšku úroku zo zadržaného nadmerného odpočtu
počas daňovej kontroly podľa právnej úpravy účinnej od 1. januára 2017 za zodpovedajúcu realite na
bankovom trhu a najmä odzrkadľujúcu zásadu neutrality dane. V tejto súvislosti poukázal na Stanovisko

správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. októbra 2019, sp. zn. Snj 36/2019,
k zjednoteniu rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu ohľadne náhrady za zadržanie nadmerného
odpočtu počas daňovej kontroly (ďalej len „zjednocujúce stanovisko“) podľa ktorého je ustanovenie §
79a zákona o DPH v znení účinnom od 1. januára 2017 v pomere špeciality k ustanoveniu § 79 ods.
3. daňového poriadku v znení účinnom od 1. januára 2012 a má účinky „ex tunc“, teda sa použije

aj na daňové kontroly skončené do 31. 12. 2016 vrátane. Žalovaný sa preto stotožnil s postupom
prvostupňového orgánu, ktorý nepriznal nárok za zadržanie nadmerného odpočtu vráteného v lehote
šiestich mesiacov od posledného dňa lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu a takýto postup považoval
za súladný s daňovým poriadkom, zákonom o DPH, v súlade s právnym názorom uvedeným v rozsudku
Krajského súdu v Bratislave v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

5Sžfk/24/2017 zo dňa 28.03.2019 (ďalej len „rozsudok Najvyššieho súdu SR“) (ďalej aj ako „rozhodnutia
o nepriznaní náhrady“).

II.
Správna žaloba

34. Žalobou doručenou pôvodne na Krajský súd v Bratislave dňa 06. 07. 2020 sa žalobcovia
domáhali zrušenia rozhodnutí o priznaní náhrady a rozhodnutí o nepriznaní náhrady (ďalej aj ako
„rozhodnutiažalovaného“alebo„napadnutérozhodnutia“)avráteniavecižalovanémunaďalšiekonanie.
Žalobcovia v úvode žalobnej argumentácie konštatovali, že rozhodnutia žalovaného sú v priamom

rozpore s právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Bratislave v spojení s odvolacím rozsudkom
Najvyššieho súdu SR, ktorými bol žalovaný v konkrétnom prípade viazaný, ako aj v rozpore s právnymi
predpismi a aplikovateľnou judikatúrou.

35. Žalobcovia prezentovali názor, že žalovaný ako aj prvostupňový orgán neuplatnili eurokonformný

výklad zákona o DPH, pretože právna úprava priznania úrokov z nadmerného odpočtu podľa § 79a
ods. 3 zákona o DPH je s ním v zásadnom rozpore a je v rozpore aj s rozhodnutiami Súdneho dvora
Európskej únie (C-107/10 – Enel Maritsa Iztok 3 AD, C-120/15 – Kovozber s. r. o. proti Daňovému
úradu Košice, C-545/11 – Mariana Irimie, C-431/12- Rafinaria Steaua Romana, C-254/16 – Glencore
Agriculture Hungary Kft. ) (ďalej len „rozhodnutia SD EÚ“) ako aj s právnymi názormi uvedenými

v rozsudku Krajského súdu v Bratislave a v rozsudku Najvyššieho súdu SR. Týmto podľa žalobcov
žalovaný ako aj prvostupňový orgán dospeli k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, čoho následkom
je nezákonnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného. Žalobcovia poukázali na závery odvolacieho
rozsudku Najvyššieho súdu SR o tom, že 1) povinnosť platenia úrokov z omeškania z nevrátenej sumy
nadmerného odpočtu vzniká už odo dňa uplynutia všeobecnej 30 dňovej lehoty na vrátenie nadmerného

odpočtu až do jeho vrátenia a tiež, že 2) pre prípad stanovenia výšky úroku z omeškania je možné
použiť analógiu legis a určiť výšku úroku v nadväznosti na ustanovenie § 79 ods. 3 daňového poriadku,
t. j. vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v posledný deň
lehoty, v ktorej mala byť suma daňového preplatku podľa tohto zákona vrátená a ak uvedený trojnásoboksadzby nedosiahol 10 % pri výpočtu sa použije ročná úroková sadzba 10 %. Žalobcovia sa preto voči
žalovanému domáhali aplikácie uvedených záverov. Voči rozhodnutiam o priznaní úrokov žalobcovia
uviedli, že úrok z omeškania im prináleží odo dňa uplynutia všeobecnej lehoty na vrátenie nadmerného

odpočtu, t. j. od uplynutia lehoty, v ktorej má byť nadmerný odpočet vrátený, ak správca dane nezačne
daňovú kontrolu, až do jeho vrátenia.

36. Podľa žalobcov ani daňový poriadok a ani zákon o DPH v ich znení účinnom do 31. 12.
2016 neobsahoval osobitné ustanovenie o dobe, za ktorú sa má priznať úrok z daňového preplatku

v špecifickom prípade vrátenia nadmerného odpočtu po vykonaní daňovej kontroly. Takúto dobu
v rozsahu šiestich mesiacov podľa žalobcov stanovila až novelizácia zákona o DPH účinná od 01. 01.
2017. Citované rozhodnutia SD EÚ podľa žalobcov neprejudikovali žiadnu lehotu, ktorá by bola legitímna
na zadržanie nadmerného odpočtu nad rámec všeobecnej lehoty a počas plynutia ktorej by daňový
subjekt nemal nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Podľa žalobcov práveže podľa tejto judikatúry
platí, že keď dôjde k vráteniu nadmerného odpočtu DPH zdaniteľnej osobe po uplynutí primeranej

lehoty, zásada neutrality daňového systému DPH vyžaduje, aby takto generované finančné straty na
ujmu zdaniteľnej osoby vyplývajúce z nemožnosti disponovať s predmetnými peňažnými sumami, boli
kompenzované zaplatením úrokov z omeškania. V tejto súvislosti žalobcovia hlavne poukázali na
rozhodnutie SD EÚ vo veci Kovozber týkajúceho sa slovenského práva, z ktorého podľa nich vyplýva,
že na účely zaručenia zásady daňovej neutrality daňový úrad musí daňovému subjektu priznať úroky

už od momentu, od kedy mal povinnosť nadmerný odpočet DPH vrátiť vo všeobecnej lehote, teda bez
ohľadu na uskutočnenie daňovej kontroly. Takto by sa podľa žalobcovi mali vykladať aj ustanovenia
§ 79 ods. 1, ods. 2 a 5 zákona o DPH. Priznanie úroku z nadmerného odpočtu podľa § 79a ods. 3
zákona o DPH až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa nasledujúceho po uplynutí všeobecnej lehoty
na vrátenie nadmerného odpočtu je podľa žalobcov v zásadnom rozpore s eurokonformným výkladom

a citovanými rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ, ktoré sú ako nástroje jednotnej interpretácie a aplikácie
práva Európskej únie de facto záväzné na území všetkých členských štátov Európskej únie. Žalovaný
bol podľa žalobcov povinný pri rozhodovaní o priznaní úroku žalobcom z titulu vráteného nadmerného
odpočtu vykladať a aplikovať ustanovenie § 79 ods. 3 daňového poriadku eurokonformne, čiže v súlade
so smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty

(ďalej len „smernica o DPH“). Podľa žalobcov to znamená, že žalovaný mal uprednostniť eurokonformný
výklad a mal priznať im úrok zo zadržaných nadmerných odpočtov za obdobie uplynutia lehôt na vrátenie
nadmerných odpočtov podľa § 79 ods. 1, ods. 2 a ods. 5 zákona o DPH do ich faktického vrátenia
žalobcom. Žalobcovia ďalej namietali, že žalovaný porušil v súvislosti s vydanými rozhodnutiami zásadu
daňovej neutrality a zásadu proporcionality.

37. Súčasťou žaloby bol aj návrh žalobcov na prerušenie konania a podanie návrhu na začatie
prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa § 100 ods. 1 písm. c) SSP pre
prípad, že by citované rozhodnutia Súdneho dvora EÚ považoval za neaplikovateľné na daný prípad,
resp. by mal pochybnosť o ich aplikácii alebo že by existovala nejasnosť ohľadne postupu žalovaného

v rámci jeho súladu s právom Európskej únie.

III.
Vyjadrenie k žalobe

38. K žalobe sa podaním doručeným súdu dňa 28. 08. 2020 vyjadril žalovaný. Vo svojom vyjadrení
uviedol, že postupoval v zmysle § 79 ods. 4 zákona o DPH, kedy nadmerný odpočet DPH vrátil
v zákonom stanovenej lehote. Podľa žalovaného žiadne ustanovenie daňového poriadku alebo zákona
oDPHneobsahovaloustanovenie,nazákladektoréhobymoholsprávcadanepriznaťúrokajzaobdobie
prebiehajúcej kontroly nadmerného odpočtu. Novela zákona o DPH účinná od 1. januára 2017 v § 79a

upravuje podľa žalovaného náhradu za zadržanie nadmerného odpočtu, a to najmenej vo výške 1,5%
ročne zo sumy vráteného nadmerného odpočtu za každý deň až od uplynutia 6 mesiacov odo dňa
nasledujúceho po uplynutí lehoty na vrátenie odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo 5 zákona o DPH.
Žalovaný sa tak, ako uviedol vo svojich napadnutých rozhodnutiach plne stotožnil s právnym názorom
uvedeným v rozsudku Krajského súdu v Bratislave. Obdobne sa stotožnil aj s rozsudkom Najvyššieho

súdu SR, ktorý uviedol, že právna úprava úroku zo zadržaného nadmerného odpočtu počas daňovej
kontroly, účinná od 1.1.2017 (úroková sadzba 1,5% ročne) sa mu javí ako zodpovedajúca realite na
bankovom trhu a najmä odzrkadľujúca zásadu neutrality DPH. Žalovaný v tejto súvislosti dodal, že privydávaní napadnutých rozhodnutí postupoval v zmysle zjednocujúceho stanoviska podľa § 79a zákona
o DPH a napadnuté rozhodnutia vydal rovnako v súlade s týmto stanoviskom.

39. V závere vyjadrenia žalovaný navrhol, aby správny súd zamietol žalobu a nepriznal žalobcovi
náhradu trov konania.

IV.
Replika žalobcu

40. K vyjadreniu sa podaním doručeným dňa 07. 10. 2020 vyjadrili žalobcovia. V úvode argumentácie
konštatovali, že žalovaný bol povinný postupovať v súlade so závermi uvedenými v rozsudku Krajského
súdu v Bratislave a rozsudku Najvyššieho súdu SR, ktorými bol podľa § 191 ods. 6 SSP viazaný
a žalovaný podľa nich neuviedol žiadnu argumentáciu s odkazom na ustanovenie právneho predpisu,
ktoré by ho tejto povinnosti zbavovali. Podľa názoru žalobcov žalovaný rozhodol výslovne v rozpore

s právnym názorom rozsudku Krajského súdu v Bratislave a rozsudku Najvyššieho súdu SR, keď
žalobcom úrok z omeškania z nadmerného odpočtu nepriznal vôbec (ak daňová kontrola trvala kratšie
ako 6 mesiacov), resp. priznal len za obdobie od uplynutia šiestich mesiacov od posledného dňa
lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, ods. 2 alebo ods. 5 zákona o DPH.
V rozpore s uvedenými rozhodnutiami žalovaný podľa žalobcov rozhodol aj o výške úroku, ktorý mal

byť v nadväznosti na § 79 ods. 3 daňového poriadku určený v hodnote 10 % p. a. Pre rozhodovanie
žalovaného je podľa žalobcov záväzné právoplatné súdne rozhodnutie a nie zjednocujúce stanovisko.
V ďalšej argumentácii žalobcovia odkázali na znenie podanej žaloby.

41. K replike sa žalovaný ďalej nevyjadril.

V.
Relevantná právna úprava

42. Podľa § 79 ods. 2 daňového poriadku ak nemožno daňový preplatok použiť podľa odseku 1 alebo
uplatniť postup podľa odseku 9 alebo odseku 10, správca dane na žiadosť daňového subjektu preúčtuje

daňový preplatok na nesplatný preddavok na daň, inak daňový preplatok vráti v lehote do 30 dní od
doručenia žiadosti o jeho vrátenie, ak je väčší ako 5 eur; daňový preplatok na dani z príjmov a na
dani z motorových vozidiel za príslušné zdaňovacie obdobie sa vráti najskôr po uplynutí lehoty na
podanie daňového priznania podľa osobitných predpisov,44) najneskôr však do 40 dní odo dňa vzniku
daňového preplatku. Ak správca dane žiadosti o vrátenie preplatku vyhovie v plnom rozsahu, správca

dane rozhodnutie nevydáva.

43. Podľa § 79 ods. 3 daňového poriadku ak správca dane vráti daňový preplatok po lehote ustanovenej
v odseku 2, je povinný v lehote do 15 dní od vrátenia daňového preplatku rozhodnúť o priznaní úroku zo
sumy daňového preplatku, ak jeho výška presiahne sumu 5 eur. Pri výpočte úroku sa použije trojnásobok

základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v posledný deň lehoty, v ktorej mala
byť suma daňového preplatku podľa tohto zákona vrátená; ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby
Európskej centrálnej banky nedosiahne 10 %, pri výpočte úroku sa namiesto trojnásobku základnej
úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 10 %. Úrok sa priznáva za
každý deň omeškania. Správca dane tento úrok zaplatí do 15 dní od doručenia rozhodnutia o priznaní

úroku. Ak správca dane eviduje voči daňovému subjektu daňový nedoplatok, použije tento úrok alebo
jeho časť v lehote na jeho zaplatenie podľa § 55 ods. 6 a 7. Rovnako správca dane zaplatí daňovému
subjektu úrok aj v prípadoch oneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu a spotrebnej dane, na ktorú
bolo uplatnené jej vrátenie, ak sa nadmerný odpočet a spotrebná daň nepoužijú podľa § 55 ods. 6 a 7.

44. Podľa § 79 ods. 1 zákona o DPH ak v zdaňovacom období vznikne platiteľovi nadmerný odpočet,
odpočíta platiteľ nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období
s výnimkou podľa odseku 2. Ak platiteľ nemôže odpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej
povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období, daňový úrad vráti neodpočítaný nadmerný odpočetalebo jeho neodpočítanú časť do 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie
nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol alebo do 30 dní od uplynutia
lehoty na podanie daňového priznania, ak platiteľ nebol povinný podať daňové priznanie (§ 78 ods. 1)

za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Ak
platiteľovi vznikne nadmerný odpočet v poslednom zdaňovacom období, v ktorom prestal byť platiteľom,
nadmerný odpočet daňový úrad vráti do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za
toto zdaňovacie obdobie. Na účely tohto zákona sa nadmerným odpočtom rozumie prevýšenie celkovej
výšky odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie nad celkovou výškou dane za príslušné

zdaňovacie obdobie okrem dane pri dovoze tovaru.

45. Podľa § 79 ods. 2 zákona o DPH daňový úrad vráti nadmerný odpočet do 30 dní od uplynutia lehoty
na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, ak a)
zdaňovacím obdobím platiteľa je kalendárny mesiac, b) platiteľ bol platiteľom najmenej 12 kalendárnych
mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, c) platiteľ nemal

v období 6 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca, v ktorom nadmerný odpočet
vznikol, daňové nedoplatky a colné nedoplatky voči daňovému úradu a colnému úradu a nedoplatky na
povinných odvodoch poistného podľa osobitných predpisov v súhrne viac ako 1 000 eur.

46. Podľa § 79 ods. 4 zákona o DPH v znení účinnom do 31. 12. 2011 ak daňový úrad v lehote na vrátenie

nadmerného odpočtu podľa odseku 1 alebo odseku 2 začne daňovú kontrolu, vráti nadmerný odpočet
do desiatich dní od skončenia daňovej kontroly, a to vo výške zistenej daňovým úradom. Ak po vrátení
nadmerného odpočtu vznikne kladný rozdiel medzi nadmerným odpočtom uvedeným v právoplatnom
rozhodnutí a vráteným nadmerným odpočtom podľa prvej vety, vráti daňový úrad tento rozdiel do
desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak daňový úrad daňovou kontrolou,

ktorú začal v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1 alebo odseku 2, nezistí nadmerný
odpočet a právoplatným rozhodnutím sa prizná nadmerný odpočet, vráti daňový úrad nadmerný odpočet
uvedený v právoplatnom rozhodnutí do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.
Ak platiteľ neumožní vykonanie daňovej kontroly do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, nárok na
vrátenie nadmerného odpočtu zaniká posledným dňom šiesteho mesiaca.

47. Podľa § 79 ods. 6 zákona o DPH v znení účinnom od 01. 01. 2012 ak daňový úrad v lehote na
vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5 začne daňovú kontrolu, vráti nadmerný
odpočet do desiatich dní od skončenia daňovej kontroly, a to vo výške zistenej daňovým úradom.
Ak po vrátení nadmerného odpočtu vznikne kladný rozdiel medzi nadmerným odpočtom uvedeným v

právoplatnom rozhodnutí a vráteným nadmerným odpočtom podľa prvej vety, vráti daňový úrad tento
rozdiel do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak daňový úrad daňovou
kontrolou, ktorú začal v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku
5, nezistí nadmerný odpočet a právoplatným rozhodnutím sa prizná nadmerný odpočet, vráti daňový
úrad nadmerný odpočet uvedený v právoplatnom rozhodnutí do desiatich dní odo dňa nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia. Ak platiteľ neumožní vykonanie daňovej kontroly do šiestich mesiacov odo
dňa jej začatia, nárok na vrátenie nadmerného odpočtu zaniká posledným dňom šiesteho mesiaca.

48. Podľa § 79 ods. 5 zákona o DPH ak platiteľ uplatňuje nadmerný odpočet alebo zvyšuje nadmerný
odpočet dodatočným daňovým priznaním podaným po podaní daňového priznania za zdaňovacie

obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom tento nadmerný odpočet vznikol, daňový úrad
vráti nadmerný odpočet alebo sumu, o ktorú sa zvýšil nadmerný odpočet, do 30 dní od podania
dodatočného daňového priznania. Ak po vrátení nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 2 platiteľ zvýši
nadmerný odpočet dodatočným daňovým priznaním, daňový úrad vráti sumu, o ktorú sa zvýšil nadmerný
odpočet, do 30 dní od podania dodatočného daňového priznania. Ak v lehote na vrátenie nadmerného

odpočtu je zaslaná výzva na odstránenie nedostatkov v podanom dodatočnom daňovom priznaní
alebo na odstránenie nedostatkov v podanom dodatočnom kontrolnom výkaze, lehota na vrátenie
nadmerného odpočtu neplynie odo dňa doručenia výzvy až do dňa odstránenia nedostatkov alebo do
dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného podľa osobitného predpisu, pričom nadmerný
odpočet sa vráti vo výške určenej v tomto rozhodnutí.

49. Podľa § 79a ods. 1 zákona o DPH ak daňový úrad začal daňovú kontrolu v lehote na vrátenie
nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 a nadmerný odpočet nebol vrátený do uplynutia
šiestich mesiacov od posledného dňa lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 aleboods. 5, platiteľ má nárok na náhradu za zadržanie nadmerného odpočtu (ďalej len „úrok z nadmerného
odpočtu“) podľa odseku 2.

50. Podľa § 79a ods. 2 zákona o DPH platiteľ má nárok na úrok z nadmerného odpočtu vo výške
dvojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej prvý deň kalendárneho roka,
za ktorý sa úrok počíta, a ak tento dvojnásobok základnej úrokovej sadzby nedosiahne 1,5 %, pri výpočte
úroku z nadmerného odpočtu sa použije ročná úroková sadzba vo výške 1,5 %. Úrok sa vypočíta
zo sumy vráteného nadmerného odpočtu, a to za každý deň od uplynutia šiestich mesiacov odo dňa

nasledujúceho po uplynutí lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5
do dňa jeho vrátenia vrátane.

51.Podľa§79ods.3zákonaoDPHopriznaníúrokuznadmernéhoodpočtupodľaodsekov1a2daňový
úrad rozhodne do 15 dní od vrátenia nadmerného odpočtu a úrok z nadmerného odpočtu platiteľovi
zaplatí do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o priznaní úroku z nadmerného

odpočtu.

52. Podľa § 85ke zákona o DPH platiteľ má nárok na úrok z nadmerného odpočtu podľa § 79a, aj keď
daňová kontrola v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 začala pred
1. januárom 2017 a k 1. januáru 2017 nebola skončená. Ustanovenie § 79a sa neuplatní, ak daňová

kontrola v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 bola skončená do
31. decembra 2016 vrátane.

53. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

VI.
Rozhodnutie o správnej žalobe

54. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a

doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd
v Bratislave, na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende vo všetkých veciach
z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym
súdom v Bratislave (ďalej len „správny súd“) je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-6S/159/2020,
ktorá bola pôvodne vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 6S/159/2020. V súlade s

platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a
programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do
senátu 5S správneho súdu.

55. Za účelom prejednania žaloby správny súd nariadil na deň 29. 05. 2025 pojednávanie, na ktoré sa
dostavil len právny zástupca žalobcov. Správny súd po vykonanom pojednávaní rozhodol o správnej
žalobe vyhlásením rozsudku.

56. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a

podľa § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rámci žalobných bodov, vrátane
konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

57. Podstata žalobnej argumentácie spočívala v námietkach žalobcov týkajúcich sa nerešpektovania

právne záväzných názorov prijatých rozsudkom Krajského súdu v Bratislave v spojení s rozsudkom
Najvyššieho súdu SR a v neuplatnení eurokonformného výkladu zákona o DPH, kedy žalobcovia sa
domáhali priznania náhrady za zadržanie nadmerného odpočtu správcom dane, ktorá im podľa nich
prináleží už odo dňa uplynutia všeobecnej lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu, t. j. od uplynutia
lehoty, v ktorej má byť nadmerný odpočet vrátený, až do jeho vrátenia a to v sadzbe úroku podľa § 79

ods. 3 daňového poriadku.

58. So zreteľom na žalobnú námietku nerešpektovania právne záväzného rozsudku Najvyššieho súdu
SR je potrebné uviesť, v uvedenom konaní bola Najvyšším súdom SR aplikovaná právna úprava § 79ods. 4 zákona o DPH v znení účinnom do 31. 12. 2011, resp. § 79 ods. 6 zákona o DPH v znení
účinnom od 01. 01. 2012, ktorá upravovala postup správcu dane pre vrátenie nadmerného odpočtu
v prípade začatia daňovej kontroly. Je potrebné tiež pripomenúť, že zákon o DPH v znení účinnom do

31. 12. 2016 neupravoval náhradu za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly v podobe
úrokov a preto Najvyšší súd SR v tejto veci s použitím analógie prijal záver, že pre priznanie náhrady
za zadržanie nadmerného odpočtu DPH je potrebné určiť vo výške podľa § 79 ods. 3 daňového
poriadku. Úpravu inštitútu náhrady za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly, ktorá
bola zakomponovaná do ustanovenia § 79a zákona o DPH až počnúc 01. 01. 2017, nebola predmetom

posudzovania v rozsudku Najvyššieho súdu SR. Tento záver vyplýva aj zo zjednocovacieho stanoviska
správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Snj 36/2019, zo dňa 30. októbra 2019,
uverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 6/2019 (ďalej len „stanovisko NS SR“), str. 6, ktoré
bolo prijaté na základe rozdielnej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorej
súčasťou bol práve rozsudok Najvyššieho súdu SR. V časti II. prvej vety stanovisko NS SR uviedlo, že
„SenátySprávnehokolégiaNajvyššiehosúduSRsújednotnévtom,ženároknanáhraduzazadržiavané

prostriedky vzniká i pred 31.12.2016, rozchádzajú sa vo výške tejto náhrady a určení právneho základu
výšky náhrady.“

59. Stanovisko NS SR preto prijalo záver, že „Ustanovenie § 79a zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z
pridanejhodnotyvzneníúčinnomod1.januára2017(Náhradazazadržanienadmernéhoodpočtupočas

daňovej kontroly) je v pomere špeciality k ustanoveniu § 79 ods. 3. zákona č. 563/2009 Z.z. o správe
daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. januára 2012
(Daňové preplatky a úrok). Vnútroštátna úprava právneho poriadku Slovenskej republiky spočívajúca v
ustanovení § 85ke vety druhej zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom od 1.
januára 2017 (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2017) v znení: „Ustanovenie

§ 79a sa neuplatní, ak daňová kontrola v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1,
2 alebo ods. 5 bola skončená do 31. decembra 2016 vrátane.“, nie je v súlade s právom Európskej
únie, a to najmä s uznesením Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-120/15 Kovozber, ktoré má
aplikačnú prednosť s účinkom ex tunc. Na zabezpečenie súladu s právom Európskej únie sú orgány
verejnej správy a súdy povinné zdržať sa aplikácie tohto ustanovenia.“

60. Z predmetného stanoviska preto vyplýva, že došlo k zjednoteniu rozhodovacej činnosti týkajúcej sa
výšky náhrady za zadržiavanú sumu nadmerného odpočtu DPH tak, že táto výška sa neuplatní podľa
ustanovení§79ods.3daňovéhoporiadkuakobolouvedenévrozsudkuNajvyššiehosúduSR,alepráve
podľa zákonnej úpravy § 79a zákona o DPH. Žalovaný preto postupoval už podľa stanoviska, ktoré by

bolo následne pre sudcov správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, príp. Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky záväzné (§ 21 ods. 3 písm. a), § 24e ods. 3 písm. a) zákona č.
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Za
týmto účelom preto žalovaný postupoval správne, ak pri vydávaní rozhodnutí o priznaní náhrady ako
aj rozhodnutí o nepriznaní náhrady prihliadol na judikatórny posun ohľadne výšky náhrady za zadržaný

nadmerný odpočet prijatý stanoviskom NS SR.

61. Pre účely súdneho prieskumu správny súd ďalej zobral na zreteľ aj rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžfk/48/2019 zo dňa 28. mája 2020, uverejnený v Zbierke rozhodnutí
a stanovísk a rozhodnutí súdov Najvyššieho súdu č. 2/2021, pod R 28/2021, bod 55. S odkazom na svoju

predchádzajúcu rozhodovaciu činnosť (sp. zn. 3 Sžfk/4/2019) uviedol, že „Novela zákona o DPH účinná
od 01.01.2017 v § 79a upravuje náhradu za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly
a priznáva platiteľovi nárok na úrok z nadmerného odpočtu (najmenej vo výške 1,5 % ročne zo sumy
vráteného nadmerného odpočtu za každý deň) až od uplynutia 6 mesiacov odo dňa nasledujúceho po
uplynutí lehoty na vrátenie odpočtu podľa § 79 ods. l, 2 alebo 5. Kompenzáciu, ktorá patrí daňovníkovi

po dobu zákonného preverovania údajov uvedených v jeho daňovom priznaní, je nutné odlíšiť od úroku
za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu a spotrebnej dane podľa § 79 ods. 3 daňového poriadku,
v zmysle ktorého si žalobca úrok vypočítal. 26. Krajský súd nemohol sám určiť podmienky, za akých
sa majú zaplatiť úroky z omeškania a nahrádzať tak legislatívu. Je však zrejmé, že nárok na úroky z
omeškania nevzniká automaticky od prvého dňa po uplynutí všeobecnej lehoty (na základe podaného

daňového priznania), v ktorej by bol nadmerný odpočet obvykle vrátený. Daňová kontrola môže trvať
najviac 12 mesiacov bez ohľadu na to, či ide o kontrolu malého alebo veľkého podniku, či ide o podnik,
ktorý vykonáva výlučne tuzemské dodania tovarov a služieb alebo vykonáva dodávky tovarov a služieb
prevažne do iných štátov. Ak je kontrola začatá v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu, tak vrátenienadmerného odpočtu je odložené až do skončenia kontroly a výška nadmerného odpočtu na vrátenie
závisí od výsledku kontroly. Keďže platiteľ dane počas výkonu kontroly nemôže dočasne disponovať
finančnými prostriedkami vo výške nadmerného odpočtu, od 01.01.2017 platí, aby za obdobie zadržania

nadmerného odpočtu bola platiteľovi dane priznaná peňažná náhrada (úrok z nadmerného odpočtu).
Nárok na úrok z nadmerného odpočtu sa platiteľovi prizná, ak obdobie zadržania nadmerného odpočtu
je viac ako šesť mesiacov odo dňa uplynutia lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu. Štát má teda
šesť mesiacov na to, aby uplatnil svoju právomoc kontrolovať oprávnenosť nadmerného odpočtu bez
toho, aby sa na toto obdobie zadržania finančných prostriedkov vzťahoval inštitút nároku na úrok z

nadmernéhoodpočtu.Počítanímúrokuznadmernéhoodpočtupouplynutívšeobecnejlehotynavrátenie
nadmerného odpočtu na základe podania daňového priznania, bez stanovenej primeranej lehoty na
výkondaňovejkontroly,bybolapopretázásadaekvivalencieaefektivityabolbyobmedzenývýkonpráva
štátu na zabezpečenie riadneho výberu daní prostredníctvom daňovej kontroly. Uvedené rozhodnutie
tým pádom reaguje aj na kasačnú námietku žalobcu, a to odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe
kasačného súdu, vzhľadom na to, že uvedené rozhodnutie je novším rozhodnutím kasačného súdu

oproti poukazu žalobcu na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 8Sžf/115/2013.“

62. Na uvedené rozhodnutie nakoniec nadviazal aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo svojom
rozsudku pod sp. zn. 1Sžfk/4/2021 zo dňa 27. 03. 2024, ktorý v rámci kasačného konania toto konanie
prerušil a obrátil sa na Súdny dvor Európskej únie s prejudiciálnou otázkou týkajúcou sa výkladu čl. 183

prvého odseku smernice o DPH. Prejudicálna otázka bola položená v tom zmysle, či uvedený článok
smernice bráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej v prípade daňovej kontroly vzniká nárok na
úroky z omeškania pri nadmernom odpočte DPH, ktorý sa má vrátiť, v neskorší deň, ako je deň, kedy
k tomuto vráteniu malo dôjsť, ak by nedošlo k vykonaniu takejto kontroly.

63. Súdny dvor EÚ vo veci C-151/23 uznesením z 5. októbra 2023 na základe položenej prejudiciálnej
otázky rozhodol, že „Článok 183 prvý odsek smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o
spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že: zdaniteľná osoba má
nárok na to, aby jej vnútroštátny daňový úrad zaplatil úroky z omeškania pri nadmernom odpočte dane
z pridanej hodnoty, pokiaľ tento daňový úrad tento nadmerný odpočet nevrátil v primeranej lehote.

Spôsoby uplatnenia týchto úrokov patria do procesnej autonómie členských štátov, ktorá je vymedzená
zásadami ekvivalencie a efektivity, pričom vnútroštátne pravidlá týkajúce sa najmä okamihu, od ktorého
sa majú počítať prípadne dlhované úroky, nesmú viesť k tomu, aby zdaniteľná osoba bola zbavená
primeranej náhrady za stratu spôsobenú oneskoreným vrátením uvedeného nadmerného odpočtu.“

64. Najvyšší správny súd v relevantnej časti rozsudku pre účely aktuálne posudzovanej veci uviedol, že
„Z rozsudku C-151/2023, ako už bolo vyššie uvedené, vyplýva, že členské štáty môžu zadržať nadmerný
odpočet DPH aj počas výkonu daňovej kontroly na nimi stanovený čas, ktorý je primeraný. Tento čas
stanovil zákonodarca v § 79a zákona o DPH, pričom v posudzovanej veci nebol prekročený. Dĺžka
zadržania nadmerného odpočtu v dôsledku výkonu daňovej kontrola trvala menej ako štyri mesiace,

teda približne tretinu času, po ktorú môže trvať daňová kontrola (§ 46 ods. 10 daňového poriadku)
(...) Kasačný súd preto nezistil, že by zadržanie nadmerného odpočtu DPH v prejednávanej veci bolo
v rozpore s právom Európskej únie. Opätovne upriamuje pozornosť, že toto právo pripúšťa zadržať
nadmerný odpočet v primeranej lehote počas daňovej kontroly, ktorú zákonodarca určil s účinnosťou od
1. januára 2017 v § 79a ods. 1 zákona o DPH vo väčšom časovom rozpätí, ako tomu je v posudzovanej

veci. S ohľadom na závery stanoviska Najvyššieho súdu je zároveň potrebné aplikovať súčasnú právnu
úpravu, tak ako to správne vyhodnotil správny súd a orgány verejnej správy. Kasačný súd opäť
zdôrazňuje, že nová právna úprava a stanovisko Najvyššieho súdu boli prijaté až po vydaní uznesenia
C-120/15 Kovozber. Kasačný súd viazaný stanoviskom Najvyššieho súdu sa preto nemal dôvod odchýliť
od tohto aktu, ktorý bol prijatý za účelom zjednotenia výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných

právnych predpisov (§ 8 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v účinnom znení.“ (body 27 a 28 rozsudku).

65. Citovanú rozhodovaciu činnosť, ktorá nasledovala od prijatia stanoviska NS SR, považoval správny
súd za konzistentnú a plynule na seba nadväzujúcu. Žalovaný po prijatí stanoviska NS SR, ktoré bolo

následne rešpektované ďalšími rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR ako aj Najvyššieho správneho súdu
SR, nemohol už aplikovať závery rozsudku Najvyššieho súdu SR a priznať žalobcom úrok z omeškania
zo zadržiavaných prostriedkov nadmerného odpočtu za obdobie odo dňa uplynutia všeobecnej lehoty
na vrátenie nadmerného odpočtu podľa zákona o DPH až do jeho vrátenia, ako to uvádzal žalobca vosvojej žalobe. Rovnako žalovaný nemohol aplikovať závery rozsudku Najvyššieho súdu SR, ktoré sa
týkali výšky náhrady za zadržiavaný nadmerný odpočet v hodnote 10 %, keďže v čase rozhodovania už
bol viazaný novou právnou úpravou podľa § 79a zákona o DPH účinnou od 01. 01. 2017. Ak by tak konal,

konal by v rozpore so zjednotenou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

66. Rozhodnutia o nepriznaní náhrady, ktorými žalovaný podľa § 79a zákona DPH nepriznal žalobcovi
v 3. rade a žalobcom v 5. až 25. rade náhradu za zadržanie sumy nadmerného odpočtu z dôvodu,
že nadmerný odpočet bol týmto žalobcom vrátený v lehote 6 mesiacov odo dňa nasledujúceho po

uplynutí lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu, považoval správny súd za vecne správne, zákonné a
odôvodnené. Rovnako považoval správny súd za vecne správne, zákonné a odôvodnené aj rozhodnutia
o priznaní náhrady, ktorými žalovaný priznal žalobcom v 1. rade až v 4. rade, voči žalobcovi v 14.
rade a žalobcovi v 22. rade náhradu za zadržanie sumy nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly
vo forme úrokov iba za obdobie, ak nebol nadmerný odpočet vrátený v lehote 6 mesiacov podľa §
79a ods. 1 zákona o DPH. Napadnuté rozhodnutia boli založené na zákonnej úprave podľa § 79a

zákona o DPH, ktorá nepriznáva daňovému subjektu právo na náhradu za zadržaný nadmerný odpočet
dane z pridanej hodnoty počas daňovej kontroly, ktorá netrvá viac ako 6 mesiacov od posledného dňa
lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 zákona o DPH. Správny
súd v uvedenom kontexte upriamil pozornosť na fakt, že žalobcovia svojou žalobnou argumentáciou
nespochybnili samotný výpočet sumy prvostupňových daňových orgánov za dni omeškania nevrátenia

nadmerného odpočtu, ktoré plynuli po 6 mesačnej lehote vykonávania daňovej kontroly, a teda táto
otázka nebola sporná.

67. Žalobnú námietku žalobcov, že žalovaný nepostupoval v súlade so závermi uvedenými v rozsudku
Krajského súdu v Bratislave a v rozsudku Najvyššieho súdu SR správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

68. Žalobcovia v súvislosti so žalobnou námietkou týkajúcej sa nesúladu napadnutých rozhodnutí
seurokonformnýmvýkladomsmerniceoDPHďalejnapojednávanípoukázalinauznesenieNajvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžfk/42/2020 zo dňa 28. 03. 2024 (ďalej len „uznesenie
NSS SR“). Podľa uznesenia NSSR je režim úročenia nadmerného odpočtu podľa § 79a zákona o DPH

v rozpore so zásadami práva Únie (konkrétne smernicou o DPH), a to z hľadiska doby úročenia ako
aj výšky úrokov.

69. Správny súd upriamuje pozornosť na fakt, že uznesenie NSS SR nebolo rozhodnutím o merite veci,
ale išlo o uznesenie o postúpení veci veľkému senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „veľký senát“) z dôvodu, že predkladajúci senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky (ďalej len „predkladajúci senát“) sa chcel odchýliť o predchádzajúcej rozhodovacej činnosti
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Pre úplnosť je potrebné zo strany správneho súdu dodať, že
veľký senát svojim uznesením sp. zn. 19SVs/4/2024, zo dňa 13. 02. 2025 (ďalej len „uznesenie o
vrátení“)vrátilvecpredkladajúcemusenátustým,že„Vpráveposudzovanejvecijepredmetomsúdneho

prieskumu rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane o priznaní úroku
zozadržiavanéhonadmernéhoodpočtupočasdaňovejkontrolyvkonkrétnejvýškepridoslovnejaplikácii
ustanovenia § 79a zákona o DPH. Preto pokiaľ predkladajúci senát zastáva názor, že tu nie je namieste
aplikovať ustanovenie § 79a zákona o DPH z dôvodu jeho nesúladu s právom EÚ, môže vo veci
predpokladaným spôsobom rozhodnúť, nakoľko mu v tom nebráni žiadne rozhodnutie kasačného

súdu.“ (bod 32).

70. Závery uznesenia NSS SR nepovažoval správny súd za relevantné, aby ich mohol aplikovať na
aktuálne preskúmavané rozhodnutia žalovaného. Predkladajúci senát, ktorý uznesenie NSS SR vydal,
doposiaľ nerozhodol v merite veci a teda v súčasnosti neexistuje žiadne rozhodnutie kasačného súdu,

ktorý by vyslovil, že právna úprava náhrady za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly
podľa § 79a zákona o DPH je v rozpore s právom Európskej únie.

71. V uvedenom kontexte a vznesenej námietky žalobcu o rozpore priznania náhrady za zadržanie
nadmerného odpočtu podľa § 79a zákona o DPH správny súd považoval za potrebné poukázať

na právny záver veľkého senátu v uznesení o vrátení, ktorý uvádza, že „V súvislosti s povahou
posudzovanej veci je potrebné upozorniť, že pri preskúmavaní zákonnosti aplikácie ustanovenia § 79a
zákona o DPH, konkrétne či je namieste ho neaplikovať z dôvodu rozporu s úniovým právom, budú vždy
relevantné okolnosti daného prípadu. Konkrétne ide o obdobie trvania daňovej kontroly ale najmä výškuúrokovej sadzby, ktorá sa bude pri kompenzácii vždy posudzovať vo vzťahu k okolnostiam súdenej veci
ad hoc.“ (bod 33)

72. Aj keď veľký senát Najvyššieho správneho súdu nerozhodol v uvedenej veci meritórne, z tohto
právneho záveru je možné vyvodiť, že právnu úpravu § 79a zákona o DPH nie je možné vo všeobecnosti
vyhodnotiť ako rozpornú s úniovým právom.

73. Správny súd ale vzhľadom na povinnosť prieskumu napadnutých rozhodnutí v rámci žalobných

bodov konštatuje, že žalobca vo svojej žalobnej argumentácii nenamietal pri žiadnom z napadnutých
rozhodnutí, teda pri žiadnej z vykonaných daňových kontrol, že by zadržanie nadmerného odpočtu by
v konkrétnom prípade alebo prípadoch považoval za neprimerané. Žalobca sa obmedzil na širší rozsah
žalobných námietok, kedy namietal len nerešpektovanie právnych záverov rozsudkom Krajského súdu
v Bratislave v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR a absenciu aplikácie eurokonformného výkladu
ohľadne výšky úroku za zadržanie nadmerného odpočtu a spornej otázky začiatku plynutia doby, od

ktorej je potrebné takúto náhradu žalobcom ako daňovým subjektom priznať.

74. Z citovaných rozhodnutí najvyšších súdnych autorít preto podľa správneho súdu vyplýva, že
zákonná úprava náhrady za zadržanie nadmerného odpočtu podľa § 79a zákona o DPH nebola
vyhodnotená za nesúladnú s právom Európskej únie, resp. nebola považovaná za neprimeranú. Správy

súd preto žalobnú námietku týkajúcu sa neuplatnenia eurokonformného výkladu žalovaným posúdil ako
nedôvodnú.

75. Na základe uvedených skutočností preto správny súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

76. Správny súd súčasne zamietol aj návrh žalobcov na prerušenie konania a položenie prejudiciálnej
otázky Súdnemu dvoru Európskej únie, nakoľko citovaná judikatúra najvyššieho správneho súdu
prebrala závery rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-151/2023, ktorá následne nepovažovala
6 mesačnú lehotu stanovenú zákonom o DPH na vrátenie nadmerného odpočtu počas vykonávania
daňovejkontrolyzaneprimeranú.Správnysúdsastýmitozávermistotožnilapretorovnakonepovažoval

zákonnú úpravu zakotvujúcu náhrada za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly za
spornú, príp. nesúladnú s právom Európskej únie.

77. O trovách konania správny súd rozhodol v súlade s § 168 Správneho súdneho poriadku, kedy
nepriznal žalovanému ako úspešnej strane v konaní nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania,

keďže priznanie trov žalovanému je v zásade výnimočnej povahy a v danom prípade nárok na náhradu
trov nebolo možné spravodlivo požadovať.

78. Rozsudok prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP),
a to v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť
(§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na

preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu

(§ 439 ods. 3 SSP).V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.