Rozsudok – Ostatné ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. máj 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18CoCsp/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8321202822
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8321202822.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov

senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Branislava Brezu v spore žalobcov: 1. L. N., nar. XX.XX.XXXX,
A., XXX XX A., 2. M. N., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXX, XXX XX N., obaja právne zastúpení JUDr.
Janou Šepeľovou, Námestie 13/25, 066 01 Humenné, IČO: 50 495 721 proti žalovaným v 1.: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava-mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803,
zastúpeného:RemediumLegal,s.r.o.,advokátskakancelária,sosídlomPrievozská2,82109Bratislava-
mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, v 2.: U9, a.s., so sídlom Zelinárska 6, 821 08 Bratislava-
Ružinov, IČO: 35 849 703, zastúpeného STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., so sídlom Dunajská 15,

811 08 Bratislava-mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 795 038, v 3. : EOS Slovensko Investment LC,
s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava-mestská časť Ružinov, IČO: 47 032 979, zastúpeného
Remedium Legal, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava-mestská časť
Ružinov, IČO: 53 255 739, v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalobcov v 1. a
2. rade a žalovaných v 1. a 3. rade proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 12Csp/105/2021-560
z dňa 08.11.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok súdu prvej inštancie tak, že dobrovoľná dražba vykonaná dňa XX.XX.XXXX v

priestoroch Mestského úradu C., G. XX, C., napísaná v Notárskej zápisnici č. N XXX/XXXX, NZ XXXXX/
XXXX, D. XXXXX/XXXX, predmetom ktorej bola dražba nehnuteľností, ktoré sú evidované na liste
vlastníctva č. XXX vedeného Okresným úradom C., katastrálny odbor, nachádzajúce sa v kat. úz. A.,
obec A., okres C.: pozemok parc. Y. č. XXX/X o výmere X.XXX m2, druh pozemku orná pôda, pozemok
parc. Y. č. XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a rodinný dom, súp.
č. XXX postavený na parcele Y. XXX/X, je neplatná.

II. Žalobcom v 1. a 2. rade sa priznáva voči žalovaným v 1. až 3. rade nárok na náhradu trov

prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom vo výroku I. zamietol
žalobu a vo výroku II. žalovaným v 1., 2. a 3. rade vo vzťahu k žalobcom náhradu trov konania nepriznal.

2.Vodôvodnenísvojhorozhodnutiasúdprvejinštancieuviedol,žepredmetomtohtokonaniabolažaloba
o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby konanej dňa XX.XX.XXXX. V prejednávanej veci bola dražba

uskutočnená dňa XX.X.XXXX na ktorej bol udelený príklep vydražiteľovi nehnuteľnosti teda žalovanému
v 3. rade, z čoho vyplýva, že žalobu o určenie neplatnosti dražby bolo možné podať v lehote 3 mesiacov,
teda do dňa XX.XX.XXXX. Tak ako to vyplýva z Potvrdenia OS Humenné na čl. 41 spisu, žaloba bolapodaná na Okresný súd Humenné dňa 11.09.2021 o 23:51 hod.. Na základe uvedeného súd prvej
inštancie konštatoval, že žaloba bola na súd podaná v zákonom stanovenej lehote.
Po oznámení sa s obsahom preložených listinných dôkazov ako aj pripojeného Dražobného spisu

žalovaného v 2. rade sp. zn. 91/2021 súd prvej inštancie zistil, že dražba nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalobcov dňa XX.X.XXXX sa uskutočnila v súlade so zákonom č.527/2000 Z.z. Námietky žalobcov o
nedoručení niektorých listín žalobcom boli vyvrátené predloženým dražobného spisu z ktorého vyplýva,
že pri dražbe nedošlo k porušeniu procesného postupu zo strany dražobníka teda žalovaného v 2. rade.
Je pravdou, že niektoré zásielky si žalobcovia v odbernej lehote neprevzali, avšak boli doručované na

adresu žalobcov, a preto je potrebné tieto zásielky považovať za riadne doručené.
Konštatoval, že tvrdenie zástupcu žalobcov, že v dražobnom spise v Zmluve o vykonaní dražby nie sú
uvedené niektoré náležitosti, ktoré má zmluva obsahovať, bolo vyvrátené tým, že medzi navrhovateľom
dražby a dražobníkom bola uzavretá tzv. Rámcová zmluva na ktorú sa odvoláva zmluva o vykonaní
dražby. Táto skutočnosť vyplýva aj z obsahu samotnej Zmluvy o vykonaní dražby.
Zavyvrátenépovažovalsúdprvejinštancietvrdeniezástupkynežalobcovoporušeníust.5ods.8zákona

č. 527/2002 Z.z., tým, že štatutárom dražobníka teda žalovaného v 2. rade v čase dražby bol O. A. S.
predseda predstavenstva a nie A. W. tak ako to tvrdila zástupkyňa žalobcov.
Uviedol, že zástupkyňa žalobcov vzniesla aj námietku premlčania výkonu záložného práva s
poukázaním na skutočnosť, že Okresný súd Humenné v konaní vedenom pod sp. 7Csp/88/2019
zamietol žalobu pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne a.s proti žalovaným o zaplatenie sumy

19.680,97 eura z dôvodu premlčania nároku a teda podľa zástupcu žalobcov keďže je premlčaná
pohľadávka veriteľa je premlčané aj záložné právo. V tejto súvislosti sa súd prvej inštancie stotožnil s
vyjadrením zástupcu žalovaných v 1.- 3. rade, ktorý počas konania mal za to, že premlčanie pohľadávky
a premlčanie záložného práva sú dva samostatné právne inštitúty, ktorých účinky nastávajú samostatne.
Aj podľa názoru súdu v danej veci výkon záložného práva nebol premlčaný z dôvodu, že záložný veriteľ,

právnypredchodcažalobcuzačalsvýkonomzáložnéhoprávadňaX.X.XXXX atopodaním-Oznámenie
o začatí výkonu záložného práva. Žalobcovia až podaním žaloby vzniesli námietku premlčania výkonu
záložného práva, ktorý už bol uskutočnený dobrovoľnou dražbou dňa XX.X.XXXX.
Na základe uvedeného to súd prvej inštancie uzavrel tak, že nedošlo k tomu aby dobrovoľnou dražbou
dňa XX.X.XXXX boli dotknuté práva žalobcov a preto žalobu zamietol.

3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 257 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) a žalovaným, ktorí boli v konaní úspešní, náhradu trov konania
nepriznal, pričom ako dôvod hodný osobitného zreteľa pre ktorý žalovaným náhradu trov konania
nepriznal, považoval majetkovú a finančnú situáciu žalobcov, ktorým bol priznaný nárok na poskytnutie

bezplatnej právnej pomoci rozhodnutím Centra právnej pomoci C. zo dňa XX.X.XXXX žalobkyni v 1.
rade a zo dňa 23.5.2023 žalobcovi v 2. rade. Navyše v konaní bolo preukázané, že na žalobcu v 2. rade
bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Košice sp.zn. 31OdK/57/2020 zo dňa 14.2.2020
(čl. 539), ktorý bol v zmysle § 167 ods. 1 zákona č. 7/2005 skončení z dôvodu, že konkurzná podstata
nepokryje ani náklady konkurzu.

4.Protitomutorozsudkupodaližalobcoviavzákonomstanovenejlehoteodvolaniezdôvodovuvedených
v § 365 ods. 1 písm. b), d), f), e) a h) CSP. Namietali, že súd prvej inštancie dostatočne nevysporiadal so
všetkými nami uvádzanými skutkovými tvrdeniami. Nesúhlasili s tvrdením súdu prvej inštancie, že nami
tvrdené námietky ohľadom absencie obligatórnych náležitostí Zmluvy o vykonaní dražby boli vyvrátené

tým, že medzi navrhovateľom dražby a dražobníkom bola uzavretá tzv. Rámcová zmluva, na ktorú sa
odvoláva zmluva o vykonaní dražby. Možno by toto tvrdenie bolo možné akceptovať, ak by spomínaná
Rámcová zmluva bola súčasťou dražobného spisu, avšak ako bolo preukázané, táto v spise absentuje.
Žalobcovia trvajú na tom, že v danom prípade došlo k porušeniu ust. § 16 ods. 2 Zákona o dobrovoľných
dražbách, nakoľko Zmluva o vykonaní dražby neobsahuje najnižšie podanie, ani predpokladané náklady

dražby a výšku odmeny dražobníka alebo spôsob jej určenia alebo dohodu o tom, že dražba bude
vykonaná bezplatne, ako obligatórne náležitosti uvedenej zmluvy. Taktiež absentuje písomné vyhlásenie
navrhovateľa dražby, že predmet dražby je možné dražiť (§7 ods. 2). V uvedenej zmluve je len odkaz na
Rámcovú zmluvu, avšak táto sa v dražobnom spise nenachádza. Trvajú na tom, že Zmluva o vykonaní
dražby má obsahové vady, ktoré spôsobujú absolútnu neplatnosť tejto zmluvy.

Tvrdenie právneho zástupcu žalovaného v 2. rade, že žalobcovia prostredníctvom aj svojho zástupcu
predtým ako vôbec žalobu podali na súd, tak v prvom rade si mali vyhodnotiť, či by podaná žaloba
mala pre nich nejaký zmysel, mali teda možnosť nahliadnuť do tohto dražobného spisu, aby si dôkazy
zabezpečili, pretože dražobník má podľa § 8 ods. 2 archivačnú povinnosť, považujú za účelové airelevantné. Právo žalobcov podať žalobu o neplatnosť dražby im vyplýva priamo zo zákona a či má
pre nich nejaký význam, je otázka nepochopiteľná, pretože títo chránia svoje ústavné právo na obydlie,
chránia (predovšetkým žalobkyňa v 1. rade), strechu nad hlavou, ako jediné obydlie. Žalovaný v 2.

rade, ako dražobník, je predsa v zmysle Zákona o dobrovoľných dražbách povinný viesť riadnu spisovú
dokumentáciu a neodvolávať sa na „možnosť“ žalobcov nahliadnuť do dražobného spisu pred podaním
žaloby.
Súdprvejinštanciesataktiežnevysporiadal,aanivosvojomrozhodnutísanezaoberánamipredloženou
námietkou ohľadom nekalej povahy podmienky týkajúcej sa predčasného splatenia úveru v dôsledku

toho, že dlžník nesplnil svoje povinnosti v určitej obmedzenej lehote, pričom toto právo nepodlieha
požiadavke proporcionality. V tejto súvislosti žalobcovia poukázali opätovne na rozhodovaciu prax súdov
(napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 20CoCsp/10/2022-434 zo dňa 28. septembra 2023).
Namietali, že nemajú vedomosť o tom, aby existovala dohoda, resp. zmluvná podmienka, na základe
ktorej by sme sa s právnym predchodcom žalovaného v 1. rade dohodli na možnosť využiť právo veriteľa
upravené v § 565 Občianskeho zákonníka, v dôsledku ktorého právny predchodca žalovaného v 1. rade

mimoriadne zosplatnil úver zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX ku dňu XX.XX.XXXX, a
túto skutočnosť žalovaný v 1. rade ani nepreukázal. Nepreukázal existenciu dohody o možnosti veriteľa
žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky podľa § 565 OZ s dlžníkmi, teda
podľa ich názoru vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo dňa XX.XX.XXXX je v danom prípade
neplatné pre rozpor so zákonom podľa § 39 OZ. Kľúčovým je teda, že neexistovala ani pohľadávka

banky (právneho predchodcu žalovaného v 1.rade) nevyhnutná pre realizáciu výkonu záložného práva
formou dobrovoľnej dražby, a teda aj samotná dražba nehnuteľností má byť neplatná. Taktiež taký
právny úkon, akým je zosplatnenie celého dlhu by mal obsahovať dôležitý údaj a to identifikáciu tej
nezaplatenej splátky, pre ktorú veriteľ rozhodol využiť svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. V
oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa XX.XX.XXXX však takýto údaj absentuje.

V neposlednom rade žalobcovia uviedli, že aj vzhľadom na vyjadrenia žalovaných je nepochybné, že
medzi žalobcami a právnym predchodcom žalovaného v 1. rade došlo ku vzniku záväzkového vzťahu,
v ktorom sa dve zmluvné strany dohodli navzájom si poskytnúť určité plnenia; žalovaný poskytnúť
žalobcom peňažné prostriedky a žalobcovia poskytnuté finančné prostriedky vrátiť formou pravidelných
mesačných splátok spolu s úrokmi a poplatkami. Žalobcov je nutné považovať za spotrebiteľov v zmysle

§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ), keďže pri uzatváraní a plnení zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti a na druhej strane právneho predchodcu žalovaného v 1. rade možno považovať za dodávateľa
podľa § 52 ods. 3 OZ, nakoľko pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z vyššie uvedeného dôvodu je teda potrebné

pri posudzovaní predmetného právneho vzťahu brať na zreteľ všeobecnú úpravu spotrebiteľských
zmlúv obsiahnutú v Občianskom zákonníku, úprava ktorých je obsiahnutá v ust. § 52 a nasl. OZ a
ktoré poskytujú výraznú ochranu pre spotrebiteľa. Rozhodovanie v rovine pravidiel verejného poriadku
a tým spojená ingerencia súdu v spotrebiteľských veciach, aj pri zastupovaní advokátom má byť
plne akceptovateľná. Totiž naplnenie cieľov podľa smernice 93/13 nemôže byť závislé na tom, či

spotrebiteľ má alebo nemá advokáta (rozsudok Súdneho dvora zo 4. júna 2015 vo veci C-497/13,
ECLI:EU:C:2015:357, bod 47).
Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobcovia žiadali rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že
odvolací súd sám vo svojom rozhodnutí určí, že dražba konaná dňa XX.XX.XXXX v C. v priestoroch
Mestského úradu C., G. XX, XXX XX C., predmetom ktorej bola dražba nehnuteľností nachádzajúcich

sa v obci A., okres C., kat. úz. A., zapísané na LV č. XXX ako pozemok parc. Y. č. XXX/X o výmere XXXX
m2, druh pozemku orná pôda, pozemok parc. Y. č. XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku zastavaná
plocha a nádvorie a rodinný dom súp. č. XXX postavený na parcele č. XXX/X, je neplatná. Zároveň si
žalobcovia uplatnili v prípade úspechu voči žalovaným v 1. - 3. rade aj náhradu trov konania súdu prvej
inštancie, ako aj odvolacieho súdu v plnom rozsahu.

5. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výroku II. podali žalovaní v 1. a 3. rade v zákonom stanovenej lehote
odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d), f), e) a h) CSP. Žalovaní 1. a 3. rade uviedli,
že žalobcovia iniciovali konanie pred všeobecným súdom s tým, že nesú výlučnú zodpovednosť za
výsledok,t.j.všetkyrizikáspojenésuplatnenímalebobránenímpráva. Súd prvejinštancieaplikovalust.

§ 257 CSP z dôvodu majetkovej a finančnej situácie žalobcov, ktoré však odôvodnil výlučne priznaním
nároku na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci rozhodnutím Centra právnej pomoci C.. Z uvedeného
teda vyplýva, že súd si ani len nesplnil povinnosť individuálneho posúdenia majetkových a finančných
pomerov strán sporu a svoje závery odvodzuje od rozhodnutia Centra právnej pomoci C.. V tomto smerežalovaní v 1. a 3. rade poukázali na nepreskúmateľnosť napádaného rozsudku nakoľko z odôvodnenia
nevyplýva, že by sa súd čo i len pokúšal zistiť majetkové a finančné pomery žalobcov, nie to ešte ich
preukázal, v dôsledku čoho nemožno rozsudok súdu v jeho napádanej časti považovať za dostatočný

a zákonný.
Rovnako za dôvod hodný osobitného zreteľa podľa názoru žalovaných v 1. a 3. rade v žiadnom prípade
nemožno považovať skutočnosť, že na jedného zo žalobcov bol vyhlásený konkurz. Výnimočnosť
dôvodov hodných osobitného zreteľa musí vyplývať z individuálnych okolností prejednávaného prípadu
a v žiadnom možnom výklade ust. § 257 CSP nemožno dôvody hodné osobitného zreteľa generalizovať,

tak ako to urobil súd prvej inštancie. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie teda vyplýva, že generálnym
dôvodom uplatnenia ust. § 257 CSP je vyhlásenie konkurzu na žalobcu z čoho možno logicky vyvodiť,
že akákoľvek osoba, na ktorú bol vyhlásený konkurz môže podávať šikanózne žaloby voči napr. svojim
veriteľom bez hrozby znášania náhrady trov konania v prípade neúspechu. Uvedený názor súdu prvej
inštancie by dokonca mohol vyústiť až do účelových žalôb, kedy by takéto osoby uplatňovali nároky len
z dôvodu cieľavedomého poškodzovania brániacich sa subjektov, ktorí budú musieť znášať náklady na

konanie, a teda aj náklady na právne zastúpenie bez ohľadu na dôvodnosť žaloby, či úspech v súdnom
konaní.
Podľa žalovaných v 1. a 3. rade ak strana podá nedôvodnú žalobu hoc aj strana, na ktorú bol vyhlásený
konkurz,vžiadnomprípadenemožnotútoskutočnosťpovažovaťzadôvodhodnýosobitnéhozreteľa,pre
ktorý by súd nemal priznať nárok na náhradu trov konania úspešnej protistrane. Aplikácia ust. § 257 CSP

je prípustná len vo výnimočných prípadoch, musí byť súdom náležite odôvodnená, čo v prejednávanom
prípade nie je splnené.
Namietali nesprávny samotný proces rozhodovania súdu prvej inštancie, nakoľko súd je povinný
spoľahlivo zistiť, či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov
konania v zmysle § 257 CSP, pričom v prejednávanom prípade sa súd výlučne odkázal na rozhodnutie

Centra právnej pomoci C. a rozhodnutie o vyhlásení konkurzu na žalobcu 2. rade. Súd sa preto vôbec
nevysporiadal s aplikáciou § 257 CSP, nakoľko neboli preukázané majetkové a finančné pomery strán
sporu a ďalšími vyššie uvedenými dôvodmi uplatnenia § 257 CSP sa súd nezaoberal vôbec
Na základe vyššie uvedeného žalovaní v 1 . a 3 . rade navrhli, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom
rozsahu preskúmal a v zmysle ustanovenia § 388 CSP ho zmenil tak, že prizná žalovaným v 1. a 3.

rade nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania voči žalobcom, resp. v zmysle
ustanovenia § 389 ods. 1 CSP ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

6. K odvolaniu žalobcov podal vyjadrenie žalovaný v 2. rade. Odvolaním napadnutý rozsudok je

po vecnej i právnej stránke správny, dostatočne odôvodnený a dáva odpoveď na všetky žalobcami
tvrdené skutočnosti. Pokiaľ žalobcovia nesúhlasia s tvrdením súdu prvej inštancie, že ich námietky
ohľadom absencie obligatórnych náležitostí Zmluvy o vykonaní dražby boli vyvrátené tým, že medzi
navrhovateľom dražby a dražobníkom bola uzavretá tzv. Rámcová zmluva, na ktorú sa odvoláva zmluva
o vykonaní dražby, nakoľko takáto rámcová zmluva nie je v dražobnom spise, žalovaný v 2. rade si

dovoľuje uviesť, že v konaní o neplatnosť dražby, ktoré je kontradiktórnym konaním, dôkazné bremeno
zaťažuje jednoznačne žalobcu. Uvedená námietka žalobcov nebola obsahom samotnej žaloby, ani
nebola nimi prezentovaná počas celého súdneho konania, ktoré prebieha už viac ako dva roky, a pritom
žalobcovia sú od počiatku zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom - advokátom. Túto námietku
vzniesla právna zástupkyňa žalobcov až na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, teda až po tom ako žalovaný

2. rade predložil súdu originál dražobného spisu, pričom tento dôkaz nebol navrhnutý žalobcami,
vykonal ho z vlastnej iniciatívy súd. Žalobcovia pred podaním žaloby, ako ani potom v priebehu celého
konania nevyvinuli absolútne žiadnu aktivitu na zabezpečenie si akýchkoľvek dôkazov na preukázanie
ich tvrdení, pričom mali možnosť kedykoľvek nahliadnuť do dražobného spisu, prípadne kontaktovať
dražobníka a žiadať, aby im poskytol dokumentáciu, ktorú potrebovali. Zákon o dobrovoľných dražbách

v žiadnom svojom ustanovení neprikazuje, čo má dražobný spis obsahovať, preto nie je možné tvrdiť, že
rámcová zmluva má byť obsahom každého jednotlivého dražobného spisu. Skutočnosť, že vzhľadom
na dlhodobú spoluprácu medzi dražobníkom a navrhovateľom dražby pri viacerých dražbách bola
uzatvorená rámcová zmluva, ktorá upravuje podmienky vykonávania dražieb a následne na túto zmluvu
jednotlivé čiastkové zmluvy odkazujú, v žiadnom prípade nemôže spôsobiť neplatnosť takejto čiastkovej

zmluvy o vykonaní dražby. V tejto súvislosti nemožno opomenúť ani koncentráciu konania, nakoľko v
súlade s ustanovením § 153 CSP.
Uviedol, že na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, na ktorom zástupkyňa žalobcov vzniesla námietku
neplatnosti zmluvy o vykonaní dražby z dôvodu, že dražobný spis neobsahoval rámcovú zmluvu,súd prvej inštancie ukončil dokazovanie. Keďže konanie prebieha od roku XXXX, konštatoval, že
žalobcovia, napriek kvalifikovanému zastúpeniu od počiatku konania, nepostupovali v konaní starostlivo
anepredložiliprostriedkyprocesnéhoútokuvčastak,abynatietomohližalovaníplnohodnotnereagovať.

Okrem toho že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno vo vzťahu preukázania tvrdenej neplatnosti
zmluvy o vykonaní dražby.
Nesúhlasil s tvrdením žalobcov, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal ich námietkami ohľadom nekalej
povahy podmienky týkajúcej sa predčasnej splatnosti úveru a požiadavke proporcionality a poukazujú
na spotrebiteľský charakter sporu. Považuje ho za jednoznačne účelové. Žalovaný v 2. rade má za to,

že súd prvej inštancie sa aj s týmito námietkami žalobcov plnohodnotne a dostačujúco vysporiadal.
Na základe vyššie uvedeného žalovaný v 2. rade požiadal odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej
inštancie, ako vecne a právne správny potvrdil.

7. K odvolaniu žalobcov podali vyjadrenie žalovaní v 1. a 3. rade. Úvodom žalovaní v 1. a 3. rade
poukázali na zjavné špekulácie žalobcov, ktorých odvolanie je formulované na konštatovaní „Nemáme

vedomosť o tom...“, keďže dôkazné bremeno preukázania podmienok neplatnosti dražby je výlučne
za žalobcoch, ktorí do konania ani nepredložili potrebné dôkazy, na ktoré sa odvolávajú a preto je
podľa žalovaných 1. a 3. rade absolútne neprípustné namietať nedostatočné odôvodnenie súdu,
keďže žalobcovia ani nepredložili dôkazy, ktoré od súdu požadovali posúdiť. Už v podanej žalobe
žalobcovia uvádzali, že dôkazy, na ktoré sa odvolávajú nepredložili z dôvodu, že nimi nedisponujú -

a to napriek skutočnosti, že boli stranami sporu v konaní so sp. zn. 7Csp/88/2019 - a preto podávať
odvolanie z dôvodu, že sami neuniesli dôkazné bremeno, a teda súd sa nemohol vysporiadať so
všetkými skutočnosťami (ako je napr. podmienky zosplatnenia pohľadávky) je podľa názoru žalovaných
1. a 3. rade neprípustné.
Žalovaní 1. a 3. rade vo vzťahu k splatnosti pohľadávky opakovane poukázali na skutočnosť,

že žalobcovia v podanej žalobe odkazovali na rozsudok Okresného súdu Humenné so sp. zn.
7Csp/88/2019 a rozsudok Krajského súdu v Prešove so sp. zn. 7CoCsp/33/2020, v zmysle ktorých súd
zamietol žalobu právneho predchodcu žalovaného v 1. rade o zaplatenie zabezpečenej pohľadávky,
v ktorých predbežnou právnou otázkou bolo posúdenie platného vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
úveru. V dôsledku platného vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru súd žalobu právneho predchodcu

žalovaného 1. rade zamietol z dôvodu premlčania. Žalovaní 1. a 3. rade na základe uvedeného majú
za preukázané, že postupca v prejednávanom prípade vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru platne,
pričom platnosť tohto vyhlásenia bola v konaní so sp. zn. 7Csp/88/2019 na tamojšom súde právoplatne
posúdená nakoľko platnosť tohto právneho úkonu bola dôvodom zamietnutia žaloby.
Podľa žalovaných v 1. a 3. rade súd prvej inštancie ani nebol oprávnený posudzovať platnosť vyhlásenia

mimoriadnej splatnosti úveru, nakoľko tá už bola právoplatne posúdená tamojším súdom v konaní so
sp. zn. 7Csp/88/2019 a potvrdená rozsudkom Krajského súdu v Prešove so sp. zn. 7CoCsp/33/2020.
Došlo by tak zjavne účelovej arbitrárnosti a porušeniu práva na súdnu ochranu žalovaného, ak by
totožný súd zamietol žalobu veriteľa z dôvodu premlčania pohľadávky a následne žalobe dlžníkov o
neplatnosť dražby vyhovel z dôvodu, že totožná pohľadávka - ani po právoplatnom zamietnutí žaloby z

dôvodu premlčania - nebola splatná. Namietané skutočnosti žalobcov sú nie len nepreukázané, keďže
do konania nepredložili dôkazy na podporu ich tvrdení, ale navyše odporujú právoplatnému rozhodnutiu
tamojšiemu súdu, čo odporuje aj základným zásadám právnej istoty a prekážky res iudicata.
Na základe vyššie uvedeného sa žalovaný 1. a žalovaný 3. rade stotožnili s výrokom I. rozsudku súdu a
navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu vo výroku I. potvrdil ako vecne správny a žalovanému 1. rade

a žalovanému 3. rade priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

8. Tunajší odvolací súd výzvou zo dňa XX.XX.XXXX vyzval žalovaného v 1. rade, aby v lehote 20 dní od
doručenia výzvy predložil Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, uzavretú
medzi právnym predchodcom žalovaného v 1. rade (Slovenská sporiteľňa a.s.) a žalobcami a Zmluvu

o zriadení záložného práva zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej právny predchodca žalovaného v 1.
rade mohol vykonať dobrovoľnú dražbu nehnuteľnosti zapísaných na LV. č. XXX kat. úz. A..
Odvolací súd vyzval, aby sa žalovaný v 1. rade vyjadril k posúdeniu zmluvného vzťahu založeného
na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ako vzťahu
spotrebiteľského podľa ust. § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení

účinnom v čase uzavretia uvedenej zmluvy a ust. § 1 a § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzatvorenia tejto zmluvy.
Odvolací súd vyzval žalovaného v 1. rade, aby oznámil odvolaciemu súdu:- Na základe akej dohody (zmluvnej podmienky) sa žalobcovia v 1. a 2. rade dohodli s právnym
predchodcom žalovaného v 1. rade (Slovenská sporiteľňa a.s.) na možnosti využiť právo veriteľa
upravené v § 565 Občianskeho zákonníka, v dôsledku ktorého právny predchodca žalovaného v 1. rade

vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru zo Zmluvy o poskytnutí úveru ku dňu XX.XX.XXXX. Podmienkou
pre platné zosplatnenie úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka je dohoda strán konania o
možnosti veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky. Je povinnosťou
žalovaného v 1. rade ako právneho nástupcu veriteľa uzavretie takejto dohody a splnenie i ďalších
podmienokvyžadovanýchust.§53ods.9a§565Občianskehozákonníkapreplatnézosplatnenieúveru

tvrdiť a preukázať. Keď nie je preukázaná existenciu dohody o možnosti veriteľa žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky podľa § 565 Občianskeho zákonníka s dlžníkmi, vyhlásenie
predčasnej splatnosti úveru je neplatné pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
- Dlžné splátky úveru a ich výšku, pre ktoré právny predchodca žalovaného v 1. rade vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru ku dňu XX.XX.XXXX.
- Špecifikáciu jednotlivých položiek, z ktorých pozostáva pohľadávka vo výške 21.374,56 eura uvedená

vo Vyhlásení o mimoriadnej splatnosti zo dňa XX.XX.XXXX.
- Celkovú výšku dlžnej sumy, so splácaním ktorej boli žalobcovia v 1. a 2. rade v omeškaní v čase
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu XX.XX.XXXX.
- Akým spôsobom právny predchodca žalovaného v 1. rade postupoval pri zistení príjmových pomerov
žalobcovv1.a2.radeaichschopnostisplácaťúvervsúladesodbornoustarostlivosťoubankypodľaust.

§ 7 ods. 1 a § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov, § 27 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení iných zákonov, § 4
ods. 8 zákona č. 250/2007 Zb. o ochrane spotrebiteľa a § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka.
- Splnenie podmienok postúpenia bankovej pohľadávky z právneho predchodcu žalovaného v 1. rade

(banky) na súčasného žalovaného (nebankový subjekt) podľa § 92 ods. 8 Z.z. 483/2001 Z.z. o bankách
a o zmene a doplnení iných zákonov vo svetle rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-598/21 zo
dňa 09.11.2023, ktorý súvisí s konaním: SP,CI proti Všeobecnej úverovej banke a. s., ktorý rozhodol
takto: ,,Článok 3 ods. 1, článok 4 ods. 1, článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z
5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v spojení s článkami 7 a 38 Charty

základných práv Európskej únie sa majú vykladať v tom zmysle, že: bránia vnútroštátnej právnej úprave,
podľa ktorej súdne preskúmanie nekalej povahy klauzuly o predčasnej splatnosti obsiahnutej v zmluve o
spotrebiteľskom úvere nezohľadňuje proporcionalitu možnosti priznanej predajcovi alebo dodávateľovi
uplatniť právo, ktoré mu vyplýva z tejto klauzuly, s ohľadom na kritériá súvisiace najmä so závažnosťou
nesplnenia zmluvných povinností zo strany spotrebiteľa, takých ako výška splátok, ktoré neboli splatené

vo vzťahu k celkovej výške úveru a dĺžke trvania zmluvy, ako aj s možnosťou, že uplatnenie uvedenej
klauzuly povedie k tomu, že predajca alebo dodávateľ môže pristúpiť k vymáhaniu súm dlžných na
základe tejto klauzuly predajom rodinného obydlia spotrebiteľa v mimosúdnom konaní.“
Odvolací súd upozornil žalovaného v 1. rade na možnosť aplikácie ustanovenia § 382 CSP, podľa
ktorého ak má odvolací súd za to, že sa na vec vzťahuje ustanovenie všeobecne záväzného právneho

predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce,
vyzve strany, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadril.

9. K výzve odvolacieho súdu sa vyjadrili žalovaní v 1. a 3. rade. V prílohe tohto podania žalovaný v
1. rade predložili Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX z XX. XX. XXXX (ďalej len ,,Úverová

zmluva“) a Zmluvu o zriadení záložného práva z XX.XX.XXXX.

Žalovaní 1. a 3. rade uviedli, že Úverová zmluva nie je zmluvným typom upravená v Občianskom
zákonníku avšak s ohľadom na spotrebiteľský charakter sa budú aplikovať ustanovenia Občianskeho
zákonníka v prípade, ak je táto úprava v porovnaní s Obchodným zákonníkom pre spotrebiteľa

priaznivejšia - v ostatných prípadoch je teda nevyhnutné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka.
Úver poskytnutý z Úverovej zmluvy v žiadnom prípade nie je spotrebiteľským úverom v zmysle zákona
č. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „ZoSÚ“). S ohľadom na skutočnosť, že úver z Úverovej
zmluvy bol zabezpečený záložným právom k nehnuteľnostiam, jeho účelom bolo nadobudnutie, úprava

a údržba nehnuteľností a zároveň lehota splatnosti bola viac ako desať rokov, tak Úverová zmluva nie
je spotrebiteľským úverom podľa ZoSÚ a preto nemožno ZoSÚ na predmetný zmluvný vzťah vôbec
aplikovať. Nakoľko ZoSÚ sa nevzťahuje na Úverovú zmluvu, tak akákoľvek sankcia voči veriteľovi
upravená v tomto zákone neprichádza vôbec do úvahy, nakoľko zákon neumožňuje použiť sankciu vočiveriteľovi, ktorá by nevyplývala priamo z právneho predpisu - o to viac, pokiaľ ide o sankciu, ktorá je
dôsledkom nesplnenia povinnosti veriteľa, ktoré zákon veriteľovi neukladá.
Žalovaní 1. a 3. rade vo vzťahu k splatnosti pohľadávky opakovane poukázali na skutočnosť, že

rozsudkom Okresného súdu Humenné so sp. zn. 7Csp/88/2019 a rozsudkom Krajského súdu v Prešove
so sp. zn. 7CoCsp/33/2020, bola žaloba právneho predchodcu žalovaného 1. rade o zaplatenie
zabezpečenej pohľadávky zamietnutá z dôvodu premlčania, pričom predbežnou právnou otázkou bolo
posúdenie platného vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, ktoré predstavovalo neoddeliteľnú súčasť
dôvodu pre zamietnutie žaloby. V dôsledku platného vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru súd žalobu

právneho predchodcu žalovaného 1. rade zamietol z dôvodu premlčania. Na základe uvedeného je
preukázané, že postupca v prejednávanom prípade vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru platne, pričom
platnosť tohto vyhlásenia bola v konaní so sp. zn. 7Csp/88/2019 na tamojšom súde právoplatne
posúdená nakoľko platnosť tohto právneho úkonu bola dôvodom zamietnutia žaloby. Nie je ich
povinnosťou tvrdiť či dokazovať dojednanie práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti či iných s tým
spojených skutočností nakoľko totožný súd už jeho pohľadávku posúdil a právoplatne ju zamietol ako

premlčanú, a teda splatnosť celej pohľadávky bola súdom právoplatne určená.
Žalovaný v 1. a 3. rade zastávajú názor, že je v rozpore s právnou istotou, aby totožný súd v konaní,
v ktorom si veriteľ uplatní svoju pohľadávku jeho žalobu zamietol z dôvodu, že pohľadávka je z dôvodu
platného vyhlásenia mimoriadnej splatnosti premlčaná a v druhom konaní súd opätovne rozhodol v
neprospech veriteľa z dôvodu, že jeho pohľadávka v skutočnosti ešte nie je splatnou pretože vyhlásenie

mimoriadnejsplatnostivskutočnostiniejeplatné,atedapredošléprávoplatnérozhodnutiejenesprávne,
resp. išlo o omyl súdu a pôvodná žaloba právneho predchodcu žalovaného 1. rade teda bola dôvodná
pretože nedošlo k platnému zosplatneniu úveru a preto pohľadávka nebola premlčaná. V tejto súvislosti
žalovaný v 1. rade poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo/144/2024 z 23.01.2025.
Ďalej k výzve odvolacieho súdu žalovaní v 1. a 3. rade uviedli, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti bolo

dojednané v bode 8.4 písm. a) Obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a. s., pre poskytovanie
Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom ako aj v bode 7.6.1. písm.
a) Všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť Úverovej zmluvy.
Uviedli, že v zmysle čl. I. Úverovej zmluvy sa dlžníci zaviazali splatiť úver s úrokovou sadzbou
vo výške 5,29% p.a. v deň uzavretia Úverovej zmluvy, pričom táto úroková sadzba fixná 3 roky.

V zmysle čl. I. Úverovej zmluvy sa dlžníci zaviazali splácať poskytnutý úver spolu s dohodnutými
úrokmi formou pravidelných mesačných splátok od prvého čerpania do XX.XX.XXXX vo výške 118,11
eura (úroky a poplatky), následne vo výške 226,44 eura mesačne, vždy k 25. kalendárnemu dňu
v mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola stanovená na XX.XX.XXXX, splatnosť poslednej splátky
na XX.XX.XXXX. Dňa XX.XX.XXXX postúpil postupca na žalobcu pohľadávku z Úverovej zmluvy

v celkovej výške 27.540,14 eura, ktorá pozostávala z istiny vo výške 19.680,97 eura, z riadneho
úroku vo výške 4.336,41 eura, zo zmluvného úroku z omeškania vo výške 5,81 eura, z úroku z
omeškania vo výške 3.516,95 eura v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok. Dlžníci
v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti s omeškaním so splátkami splatnými dňa XX.XX.XXXX,
XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX,

XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX. V čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti boli dlžníci v omeškaní s
úhradou splatných splátok v celkovej výške 2.205,66 eura. V čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
bola pohľadávka právneho predchodcu žalovaného 1. rade vo výške 21.374,59 eura, ktorá pozostávala
z istiny vo výške 20.952,97 eura a príslušenstva, ktoré tvorilo riadny úrok, úrok z omeškania, pričom
príslušenstvo je špecifikované a vyčíslené vyššie.

Podľa žalovaných v 1. a 3. rade právny predchodca žalovaného v 1. rade nemal povinnosť skúmať
bonitu dlžníkov podľa ust. § 7 ods. 1 a § 11 ods. 2 ZoSÚ nakoľko poskytnutý úver nespadá pod právnu
úpravu ZoSÚ, a teda je vylúčené, aby veriteľ mal povinnosti, ktoré mu zákon výslovne neukladá, resp.
určuje, že na tento zmluvný vzťah sa tieto povinnosti nevzťahujú. Rovnako tak ani z ust. § 27 zákona
č. 483/2001 o bankách ani z § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka ani z § 4 ods. 8 zákona č. 483/2001

Z. z. o ochrane spotrebiteľa nevyplýva povinnosť banky skúmať bonitu spotrebiteľa pred poskytnutím
úveru, a to ani len okrajovo. Je neprípustné, aby sa osobitný právny predpis účelovo aplikoval na právne
vzťahy, ktoré tento osobitný právny predpis výslovne vylúčil zo svojej pôsobnosti, a to neprípustným
extenzívnym výkladom všeobecného predpisu v rozpore s jeho účelom ako aj samotným znením. Pokiaľ
by ust. § 27 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách alebo § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka alebo § 4 ods. 8

zákona č. 483/2001 Z. z. o ochrane spotrebiteľa upravovali povinnosť banky skúmať bonitu spotrebiteľa
- ako sa snaží predostrieť konajúci súd - tak by celková právna úprava § 7 ZoSÚ bola nadbytočná.
Žalovaní 1. a 3. rade v plnom rozsahu odkázali na bod 1. tohto vyjadrenia nakoľko neprijateľnosť
zmluvnej podmienky, v ktorej bolo dojednané právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť bolo posúdenéako platné v konaní na Okresnom súde Humenné so sp. zn. 7Csp/88/2019 ako aj na Krajskom
súde v Prešove so sp. zn. 7CoCsp/33/2020 a súd v tomto konaní rovnako posúdil aj všetky ďalšie
podmienky nevyhnutné na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti nakoľko pohľadávku z Úverovej zmluvy

zamietol z dôvodu jej premlčania pred termínom konečnej splatnosti úveru. Rozhodnutie Súdneho
dvora EÚ, na ktoré súd poukazuje neoprávňuje totožný súd, aby mohol preskúmavať neprijateľnosť
zmluvnej podmienky, ktorá už bola súdom právoplatne posúdená ako platná a jej platnosť bola základom
pre rozhodnutie vo veci samej. Dôvodom skúmania neprijateľného zosplatnenia úveru po druhý krát
totožným súdom je judikatúra vytvorená koncom roka 2023 a konajúci súd sa ju snaží aplikovať na

zmluvu uzatvorenú v roku XXXX - a preto je dôvodné poznamenať, že v čase uzatvorenia Úverovej
zmluvy neexistovala ani len zmienka či pochybnosť o potrebe dojednať právo na vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti tak, aby zohľadňovalo proporcionalitu vo vzťahu k výške splátok, výšky úveru, doby trvania a
preto nemožno uzavrieť, že by vyhlásenie mimoriadnej splatnosti bolo pre spotrebiteľa neprijateľné.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolania boli podané v zákonom

stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými osobami (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej
stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zmeniť a žalobe

vyhovieť.

11. V tomto konaní sa žalobcovia domáhajú podanou žalobou určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby
konanej dňa XX.XX.XXXX, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, kat. úz. A., a to
- pozemok parc. Y. č. XXX/X o výmere X.XXX m2, druh pozemku orná pôda, pozemok parc. Y. č. XXX/X

o výmere XXX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a rodinný dom, súp. č. XXX postavený
na parcele Y. XXX/X.

12. O podanej žalobe rozhodol súd prvej inštancie svojim (v poradí prvým) rozsudkom č.k.
12Csp/105/2021-163 zo dňa 24.03.2022 tak, že žalobu zamietol, nepripustil vstup žalobcu do konania

a žalovaným vo vzťahu ku žalobkyni náhradu trov konania.

13. Na základe podaného odvolania žalobkyne tunajší odvolací súd uznesením č.k.
18Cosp/27/2022-198 zo dňa 24.01.2023 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie
konanie nové rozhodnutie.

14. V otázke ex offo vykonávania dôkazov a ingrencie súdov a náhrade nákladov v spotrebiteľských
veciach je nevyhnutné uviesť v súvislosti s označením aktivisticko-arbitrárno-svojvoľným prístupom
odvolacieho súdu, že ustanovenie § 295 CSP, podľa ktorého súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré
spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Výnimočne súd totiž aj v sporovom

konaní môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré strany nenavrhli, ak je to potrebné pre rozhodnutie vo veci,
ale iba v tých sporových konaniach, v ktorých to zákon explicitne umožňuje. Ide (okrem iných) o
spotrebiteľské spory, v ktorých súd môže, respektíve je povinný „ex offo“ vykonať aj tie dôkazy, ktoré
spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (§ 295 CSP). Takýto postup je
odôvodnený zvýšenou mierou ingerencie súdu ako orgánu ochrany práva v spotrebiteľských právnych

vzťahov. Povaha spotrebiteľského sporu a postavenie spotrebiteľa ako objektívne a prirodzene slabšej
strany právneho a procesnoprávneho vzťahu vylučujú uplatnenie prísnej koncentrácie konania, typickej
pre všeobecné sporové konania (§ 153 a § 154 CSP).

15. Odvolací súd je presvedčený, že rozhodovanie v rovine pravidiel verejného poriadku a tým spojená

ingerencia súdu aj pri zastupovaní advokátom je plne akceptovateľná. Totiž naplnenie cieľov podľa
smernice 93/13 nemôže byť závislé na tom, či spotrebiteľ má alebo nemá advokáta (porov. rozsudok
Súdneho dvora zo 4. júna 2015 vo veci C-497/13, ECLI:EU:C:2015:357, bod 47)

16. Odvolací súd sa domnieva, že je nevyhnutné vychádzať z doktríny ex offo aplikácie spotrebiteľského

práva, dokonca aj pri zastupovaní advokátom (pozri rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-497/13).

17. Ex offo dokazovanie vyplýva aj z uznesenia Súdneho dvora EÚ vo veci C-807/19 podľa ktorého bodu
52 v tomto zmysle, ak právne a skutkové okolnosti uvedené v spise predloženom vnútroštátnemu súdu,ktorý rozhoduje o návrhu na vydanie platobného rozkazu, vyvolávajú vážne pochybnosti, pokiaľ ide o
nekalú povahu určitých podmienok, na ktoré spotrebiteľ nepoukazoval, ale ktoré súvisia s predmetom
sporu, bez toho, aby bolo možné v tejto súvislosti vykonať konečné posúdenie, vnútroštátnemu súdu

prislúcha, aby v prípade potreby ex offo prijal potrebné opatrenia na vykonanie dokazovania s cieľom
doplniť tento spis tým, že účastníkov konania pri dodržaní kontradiktórnosti vyzve, aby mu predložili
vysvetlenia a doklady potrebné na tento účel. Z toho vyplýva, že vnútroštátny súd je povinný prijať ex
offo opatrenia na vykonanie dokazovania, pokiaľ právne a skutkové okolnosti, ktoré sa už nachádzajú v
uvedenom spise, vyvolávajú vážne pochybnosti, pokiaľ ide o nekalú povahu určitých podmienok (pozri

v tomto zmysle rozsudok z 11. marca 2020, Lintner, C 511/17, EU:C:2020:188, body 37 a 38)

18. Podľa bodu 36 vo veci C-511/17 Súdny dvor totiž viackrát rozhodol, že vnútroštátny súd musí ex
offo nariadiť vykonávanie dôkazov s cieľom zistiť, či ustanovenie nachádzajúce sa v zmluve, ktorá
je predmetom sporu, ktorý prejednáva, a ktorá bola uzavretá medzi predajcom alebo dodávateľom a
spotrebiteľom, patrí do pôsobnosti smernice 93/13 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. novembra 2010,

VB Pénzügyi Lízing, C 137/08, EU:C:2010:659, bod 56, a zo 7. novembra 2019, Profi Credit Polska, C
419/18 a C 483/18, EU:C:2019:930, bod 66).
Podľa bodu 37 vo veci C-511-17 z rovnakého dôvodu a ako to tiež v podstate uviedol generálny advokát
v bodoch 61 až 64 svojich návrhov, ak právne a skutkové okolnosti uvedené v spise predloženom
vnútroštátnemu súdu vyvolávajú vážne pochybnosti, pokiaľ ide o nekalú povahu určitých podmienok,

na ktoré spotrebiteľ nepoukazoval, ale ktoré súvisia s predmetom sporu, bez toho, aby bolo možné v
tejto súvislosti vykonať konečné posúdenie, vnútroštátnemu súdu prislúcha, aby v prípade potreby ex
offo prijal potrebné opatrenia na vykonanie dokazovania s cieľom doplniť tento spis tým, že účastníkov
konania pri dodržaní kontradiktórnosti vyzve, aby mu predložili vysvetlenia a doklady potrebné na tento
účel (pozri rozsudok Súdneho dvora EU vo veci C-511/17)

Podľa bodu 38 vo veci C-511/17 z toho vyplýva, že vnútroštátny súd je povinný prijať ex offo také
opatrenia na vykonanie dokazovania, aké sú uvedené v predchádzajúcom bode tohto rozsudku, pokiaľ
právne a skutkové okolnosti, ktoré sa už nachádzajú v uvedenom spise, vyvolávajú vážne pochybnosti,
pokiaľ ide o nekalú povahu určitých podmienok, ktoré napriek tomu, že neboli napadnuté spotrebiteľom,
súvisia s predmetom sporu, a pokiaľ v dôsledku toho vykonanie preskúmania ex offo prináležiaceho

tomuto súdu vyžaduje, aby sa takéto opatrenia na vykonanie dokazovania prijali (pozri rozsudok
Súdneho dvora EU vo veci C-511/17).

19. Odvolací súd konštatuje, že dňa XX.X.XXXX uzavreli žalobcovia v 1. a 2. rade a nebohý M. N.,
nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom A. XXX s právnym predchodcom žalovaného v 1. rade Zmluvu

o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Predmetom tejto úverovej zmluvy bolo poskytnutie splátkového
úveru vo výške 26.000 eur na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľností. Dlžníci sa zaviazali splatiť
tento úver v počte 165 splátok vo výške 226,44 eura do XX.XX.XXXX.

20. Toho istého dňa žalobkyňa v 1. rade a nebohý M. N., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom A.

XXX uzavreli s právnym predchodcom žalovaného v 1. rade zmluvu o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX k.ú. A. (pozemok parc. Y. č. XXX/X o výmere X.XXX m2,
druh pozemku orná pôda, pozemok parc. Y. č. XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku zastavaná
plocha a nádvorie a rodinný dom, súp. č. XXX postavený na parcele Y. XXX/X) vo vlastníctve záložcov
žalobkyne v 1. rade a nebohého M. N., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom A. XXX na zabezpečenie

pohľadávky vyplývajúcej z Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX.

21. Z obsahu listu Slovenskej sporiteľne a. s. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že týmto listom Slovenská
sporiteľňa a.s. oznámila žalobkyni v 1. rade, M. N. st. a M. N. O. začatie výkonu záložného práva k
nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX kat. územie A.. (čl. 64 spisu)

22. Z obsahu notárskej zápisnice N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX vyplýva, že predmetná notárska
zápisnica bola napísaná dňa XX.XX.XXXX v priestoroch Mestského úradu C. notárom M.. F. W.,
ktorou osvedčil vykonanie dražby nehnuteľnosti zapísaných LV č.XXX kat. úz. A.., pričom vydražiteľom
nehnuteľnosti sa stal žalovaný v 3. rade. (čl. 80 spisu)

23. Odvolací súd konštatuje, že medzi žalobcom v 1. a 2. rade, nebohým M. N., nar. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom A. XXX a právnym predchodcom žalovaného v 1. rade došlo ku vzniku záväzkového
vzťahu,vktoromsadvezmluvnéstranydohodlinavzájomsiposkytnúťurčitéplnenia;právnypredchodcažalovaného v 1. rade poskytnúť uvedeným dlžníkom peňažné prostriedky a dlžníci poskytnuté finančné
prostriedky vrátiť formou pravidelných mesačných splátok spolu s úrokmi a poplatkami.

24. Žalobcov v 1. a 2. rade a nebohého M. N., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom A. XXX možno
podľa názoru odvolacieho súdu s určitosťou považovať za spotrebiteľov v zmysle § 52 ods. 4 OZ,
keďže pri uzatváraní a plnení zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru nekonali v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a na druhej strane právneho predchodcu
žalovaného v 1. rade možno považovať za dodávateľa podľa § 52 ods. 3 OZ, nakoľko pri uzatváraní a

plneníspotrebiteľskejzmluvykonalvrámcipredmetusvojejobchodnejaleboinejpodnikateľskejčinnosti.
Z vyššie uvedeného dôvodu je teda potrebné pri posudzovaní predmetného právneho vzťahu brať na
zreteľ všeobecnú úpravu spotrebiteľských zmlúv obsiahnutú v Občianskom zákonníku, úprava ktorých
je obsiahnutá v ust. § 52 a nasl. OZ a ktoré poskytujú výraznú ochranu pre spotrebiteľa.

25. Okolnosti, akými sú najmä (i) chránený záloh (obydlie), (ii) chránené osoby ako dražbou dotknuté

osoby, (iii) proporcionalita vzťahu pohľadávky a zálohu, (ip) možnosti udržania vlastníctva k zálohu
uspokojením pohľadávky iným spôsobom ako dražbou v prípade núteného výkonu záložného práva
(súdnou exekúciou), (ir) dobrovoľná dražba ako prostriedok ultima ratio pri existencii iných možností
výkonu záložného práva, (is) možnosti reštartu v splácaní úveru, (it) hrozba mimosúdneho vymoženia
plnenia z neprijateľnej zmluvnej podmienky,(iu) oslabenie práva premlčaním, (iv) nedostatok odbornej

starostlivosti veriteľa pri vyhodnocovaní bonity dlžníkov dôležitej na splácanie úveru predstavujú
okolnosti, ktoré môžu mať relevanciu v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby.

26. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/58/2018 zo dňa
05.06.2019, cit: „Dovolací súd má za to, že aj keď neplatnosť dražby môže byť vyslovená len z

dôvodov uvedených v cit. ustanovení (t.j. z dôvodov porušenia ustanovení zákona o dobrovoľných
dražbách), zákon pre ich uplatnenie na súde žiadnu lehotu neustanovuje. Ak bolo v stanovenej (3
mesačnej) lehote začaté konanie o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, môže žalobca dôvody, pre
ktoré považuje dražbu za neplatnú, označiť (tvrdiť) nielen v žalobe, prípadne pred uplynutím 3 mesačnej
lehoty uvedenej v § 21 ods. 2 ZDD, ale aj kedykoľvek počas konania (samozrejme len vtedy, ak tomu

nebráni koncentrácia konania alebo v odvolacom konaní systém neúplnej apelácie), a súd môže vysloviť
(určiť) neplatnosť dobrovoľnej dražby nielen z dôvodov, ktoré boli v priebehu konania tvrdené, ale i
ktoré vyšli v konaní in ak najavo, aj keď ich žiadna zo strán sporu neoznačila (pozri napr. rozsudok
Najvyššieho súdu ČR z 11. apríla 2006, sp. zn. 21Cdo1679/2005). V konaní o neplatnosť dražby podľa
§ 21 ods. 2 ZDD tak súdu nič nebráni vysloviť neplatnosť dražby na základe i takej skutkovej okolnosti,

ktorú síce žalobca v žalobe uviedol, hoci výslovne nenamietal jej rozpor so zákonom, ani ju výslovne
neoznačilzadôvodneplatnostidražby;takýtopostupnenarúšakontradiktórnosťkonaniaastýmspojenú
zásadu rovnosti strán sporu, súd tu nepomáha jednej zo strán sporu v uplatňovaní jej práv (nedopĺňa jej
žalobný "prednes" a nevyhľadáva za ňu "rozhodujúce skutočnosti", ani nemení ňou uplatnené právo),
ale vykonáva to, čo je jeho výlučnou úlohou, teda aplikáciu práva na zistený skutkový stav.

27. Odvolací súd poukazuje taktiež na závery uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/187/2022
zo dňa 27.11.2023. Najvyšší súd konštatoval, že cit.: ,,Rozhodovacia prax sa pritom ustálila na tom,
že v sporoch o učenie neplatnosti dobrovoľnej dražby je jednou z kľúčových otázok skutková otázka
týkajúca sa výšky pohľadávky a jej pomerovanie k hodnote draženej nehnuteľnosti. Ústavný súd SR

už dávnejšie dospel k záveru, že zistenie skutkových okolností k pomeru splatného dlhu a hodnoty
nehnuteľnosti je dôležité (PL. ÚS 23/2014). K následkom nesprávnej výšky pohľadávky sa vyjadril aj
najvyšší súd so záverom, že „... ak záložný veriteľ vo vyhlásení podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002
Z.z. uplatní pohľadávku, ktorej základ bude spočívať v neprijateľnej zmluvnej podmienke, dochádza k
porušeniu tohto ustanovenia, pretože záložný veriteľ uplatní pohľadávku, ktorá neexistuje, čo spôsobuje

porušenie ustanovení zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách zakotvujúce možnosť domáhať
sa neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa § 21 ods. 2 cit. zákona, pretože týmto neprípustným spôsobom
dochádza k porušeniu práv dlžníka (resp. záložcu), od ktorého veriteľ prostredníctvom dobrovoľnej
dražby vymáha aj nároky bez právneho základu...“ (uznesenie najvyššieho súdu č. k. 4Cdo/149/2020 z
23. februára 2022, nález Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 416/2022 z 13. júla 2023)

Súdny dvor EÚ opakovane judikoval, že vykonanie ex offo kontroly relevantných zmluvných podmienok
nie je o možnosti, ale o povinnosti: „Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátnemu súdu udeľuje právo
Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe zmluvnej
podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku, pokiaľ je súd oboznámený správnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane prípadu“ (rozsudok C-243/08,
ECLI:EU:C:2009:350, bod 32). Súd má pritom tento cieľ naplniť s takou mierou procesnej ingerencie,
ktorá je typická pre ochranu verejného poriadku (porov. uznesenie C-76/10, ECLI:EU:C:2010:685,

bod 50), a to bez ohľadu na zastupovanie spotrebiteľa advokátom (porov. rozsudok C-497/13,
ECLI:EU:C:2015:357, bod 47)
Aj podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Cdo/159/2020 zo 7. decembra 2022
v spore o určenie neplatnosti dražby bolo možné aj podľa právnej úpravy ustanovenia § 21 ods. 2
zákona č. 527/2002 Z. z. prejudiciálne posúdiť či spochybniť neplatnosť záložnej zmluvy v spojitosti s

konštatovaním porušenia ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. Výkonu dražby nepredchádza žiadna
predbežná kontrola a ani iné preskúmanie pohľadávky a preverenie splnenia podmienok, preto je
nevyhnutné dikciu prvej vety § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. vykladať extenzívne tak, že dôvodom
neplatnosti dražby môže byť porušenie akýchkoľvek procesných alebo hmotnoprávnych podmienok
výkonu záložného práva a výkonu dražby, ktoré vedú k spochybneniu platnosti zmluvy, platnosti záložnej
zmluvy, existencie záložného práva, pravosti a splatnosti pohľadávky, jej výšky a charakteru pohľadávky,

ktorámôžebyťtvorenáplneniamivrozporesdobrýmimravmi,čizneprijateľnýchzmluvnýchpodmienok.
Podľanázoruústavnéhosúdujetentozávernajvyššiehosúduplneústavnekonformný(uzneseniesp.zn.
II. ÚS 329/2023 z 21. júna 2023).
Hocisúčasnáprávnaúpravadobrovoľnýchdražiebdoistejmieryzužujemožnosťnamietanianeplatnosti
dobrovoľnej dražby len na dôvody (i) neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva, (ii) porušenie

ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. a (iii) trestnej činnosti, súdy sú v konaní o určenie neplatnosti
dražby povinné ex offo skúmať aj to, či záložná zmluva, ak má charakter spotrebiteľskej zmluvy,
neobsahujeneprijateľnézmluvnépodmienky.Inakpovedané,akjepredmetomsúdnehokonaniaurčenie
neplatnosti dražby v zmysle zákona č. 527/2002 Z. z. a procesná strana spochybňuje platnosť záložnej
zmluvy majúcej spotrebiteľský charakter, súdy sú povinné aplikovať aj hmotné právo k neprijateľným

zmluvným podmienkam (§ 52 a nasl. OZ). Len tak môže byť zabezpečená zodpovedajúca právna
ochrana spotrebiteľa, s poukazom na vyššie citované závery rozhodovacej praxe najvyššieho súdu a
ústavného súdu
Dovolací súd opätovne na tomto mieste zdôrazňuje, že ochrana spotrebiteľa sa prejavuje aj v tom, že
všeobecné súdy sú povinné ex offo skúmať neprijateľnosť zmluvných podmienok, za predpokladu, že

tieto spadajú do predmetu konania, t.j. ak tieto súvisia s predmetom sporu, ako ho vymedzili procesné
strany. Uvedené potom v posudzovanom prípade opodstatňovalo záver o povinnosti súdov oboch
inštancií vyrovnať sa nielen so zmluvnými podmienkami obsiahnutými v zmluve o zriadení záložného
práva, ale vzhľadom na akcesorický charakter záložného práva bolo nepochybne potrebné ex offo
preskúmať aj samotnú zmluvu o úvere. Povinnosťou súdov oboch inštancií preto bolo z tohto hľadiska

preskúmať aj obsah hlavného, zabezpečovaného záväzku, pretože to mohlo mať podstatný vplyv na
(ne)platnosť záložnej zmluvy, účinky záložného práva, a v konečnom dôsledku aj na (ne)platnosť
samotnej dobrovoľnej dražby. Súdy nižších inštancií preto viazala povinnosť zaoberať sa otázkami
pravosti a splatnosti pohľadávky (osobitne zamerajúc pozornosť na otázku zosplatnenia úveru), jej
výšky (osobitne zamerajúc pozornosť na výšku úrokov, poplatkov či ďalšieho príslušenstva) a charakteru

pohľadávky zabezpečenej predmetným záložným právom, ktorá môže byť tvorená plneniami v rozpore
s dobrými mravmi, či z neprijateľných zmluvných podmienok. Ak má súd poskytnúť záložcovi ako
spotrebiteľovi účinnú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, nie je to možné bez toho,
aby dôsledne preskúmal základný úverový vzťah zabezpečený záložným právom.
S ohľadom na vyššie uvedené dospel dovolací súd k záveru, že odvolací súd (rovnako ako aj súd

prvej inštancie) vec nesprávne právne posúdil, keď žalobkyni v plnej miere neposkytol účinnú ochranu,
ktorá jej ako spotrebiteľke vyplýva z hmotného práva, a v súdnom konaní nepodrobil akcesorickú
zmluvu o zriadení záložného práva, ako ani ňou zabezpečovaný hlavný záväzok - zmluvu o úvere, ex
offo prieskumu neprijateľných zmluvných podmienok. Nesprávne právne posúdenie veci je v kontexte
prejedávanej veci navyše o to zásadnejšie, že súdy oboch inštancií vzťah medzi žalobkyňou a žalovanou

1/ založený zmluvou o zriadení záložného práva posudzovali ako vzťah spotrebiteľský, na ktorý sa
aplikujú ustanovenia o ochrane spotrebiteľa.“

28. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide o
bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti

preukázať(§ 132 ods. 1 CSP). Predmetné ustanovenie stanovuje ak dôkaznú povinnosť v sporovom
konaní t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Zásadne na stranách sporu leží iniciatíva pri
zhromažďovaní dôkazov. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení,
nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkovéhostavu, zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú
zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určený výsledkom vykonaného dokazovania.
Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za

pravdivé, ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu,
je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie.

29. Podľa § 382 CSP, ak má odvolací súd za to, že sa na vec vzťahuje ustanovenie všeobecne
záväznéhoprávnehopredpisu,ktorépridoterajšomrozhodovanívecinebolopoužitéajeprerozhodnutie

veci rozhodujúce, vyzve strany, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

30. V danom prípade zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0226/2020/CE zo dňa XX.X.XXXX (č.l. 221
spisu) Slovenská sporiteľňa a.s., postúpila na žalovaného v 1. rade pohľadávku z úveru na bývanie č.
XXXXXXXXX poskytnutého žalobcom.

31. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia podaním doručeným súdu prvej inštancie XX.XX.XXXX
namietali aktívnu vecnú legitimáciu žalovaného v 1. rade ako navrhovateľa dražby.

32. Podľa § 92 ods. 8 ZoB účinnom v čase postúpenia pohľadávky, ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so

splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu87ac ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na

bývanie podľa osobitného predpisu.87ad Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej

banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

33. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene
a doplnení iných zákonov (ďalej v texte ako ,,ZoB“) teda môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá
je už (1) splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej výzvy banky a skutočnosti, že klient
banky je napriek výzve (3) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady
sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť kumulatívne splnené

v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu cesie.

34. Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky sa takéto postúpenie dostáva
do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho úkonu. Prezumpcia znalosti
predpisov zverejnených v zbierke zákonov pritom vylučuje dobromyseľnosť postupníka.

35. Listom zo dňa XX.XX.XXXX právny predchodca žalovaného v 1. rade vyhlásil mimoriadnu splatnosť
pohľadávky zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Oznámenie o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti boli doručené žalobcom v 1. a 2. rade a nebohému M. N., nar.
XX.XX.XXXX, naposledy bytom A. XXX.

36. Zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva konečná splatnosť
úveru ku dňu XX.XX.XXXX, to znamená, že konečna splatnosť úveru z úverovej zmluvy nepredchádzala
postúpeniu pohľadávky ku dňu XX.XX.XXXX.

37. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.38. Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka umožňuje, aby v prípade, ak ide o plnenie v splátkach,
veriteľ požiadal dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, ak to bolo
dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti

najbližšej nasledujúcej splátky. Účinnosť uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka je
podmienená tým, že dodávateľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva v zmysle § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo využije. Bez takéhoto včasného
upozornenia je uplatnenie neúčinné. (JUDr. Jaroslav Krajčo, Občiansky zákonník pre prax; Komentár;
Vydalo Vydavateľstvo Eurounion, máj 2015, str. 758-759).

39. Kľúčovou podmienkou pre platné zosplatnenie úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka
je dohoda strán konania o možnosti veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie
niektorej splátky. Je povinnosťou žalovaného v 1. rade ako právneho nástupcu po veriteľovi uzavretie
takejto dohody a splnenie i ďalších podmienok vyžadovaných § 565 Občianskeho zákonníka pre platné
zosplatnenie úveru tvrdiť a preukázať.

40. Odvolací súd vyzval žalovaného v 1. rade výzvou z XX.XX.XXXX, aby v lehote 20 dní od doručenia
výzvy oznámil, na základe akej dohody (zmluvnej podmienky) sa žalobcovia v 1. a 2. rade dohodli
s právnym predchodcom žalovaného v 1. rade (Slovenská sporiteľňa a.s.) na možnosti využiť právo
veriteľa upravené v § 565 Občianskeho zákonníka, v dôsledku ktorého právny predchodca žalovaného

v 1. rade vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru zo Zmluvy o poskytnutí úveru ku dňu XX.XX.XXXX.

41. Žalovaný v 1. rade vo svojej odpovedi zo dňa XX.XX.XXXX oznámil, že vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti bolo dojednané v bode 8.4 písm. a) Obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s. pre
poskytovanie úverov a povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom ako aj v bode

7.6.1 písm. a) Všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť Úverovej zmluvy.
Zároveň predložil kópiu Obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s. pre poskytovanie úverov a
povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom v znení účinnom od 01.07.2007 a
Všeobecných obchodných podmienok v znení účinnom od 01.08.2002.

42.Podľabodu8.4písm.a)ObchodnýchpodmienokSlovenskejsporiteľne,a.s.preposkytovanieúverov
a povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom ak dôjde akémukoľvek prípadu
porušenia, banka je oprávnená najmä vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru Pohľadávky Banky v lehote,
ktorú určí v Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti.

43. Podľa bodu 7.6.1 písm. a) Všeobecných obchodných podmienok, ak dôjde k porušeniu akékoľvek
zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta alebo ak je klient v omeškaní so
splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dni, banka je oprávnená vyhlásiť
mimoriadnusplatnosťúveru,t.j.požadovaťsplateniepohľadávkyzozmluvyoúverevlehote,ktorúbanka
určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti.

44. Z obsahu samotného zosplatnenia úveru zo dňa XX.XX.XXXX však vyplýva, že ten bol zosplatnený z
dôvodu,ženastaldôvodporušeniavzmyslebodu8.1písm.a)Produktovýchobchodnýchpodmienokpre
HypotekárneaSplátkovéúverySlovenskejsporiteľne,a.s.súčinnosťouod01.01.2015.Tietovšeobecné
obchodné podmienky však žalovaný v 1. rade odvolaciemu súdu nepredložil.

45. Podľa judikatúry súdov Slovenskej republiky je v zásade prípustné uplatňovanie takých obchodných
podmienok, v ktorých si zmluvné strany môžu dohodnúť obsah práv a povinností, ktorými sa vzájomne
budú riadiť, pričom tieto práva a povinnosti sú obvykle obsiahnuté priamo v zmluve. To však automaticky
neznamená, že je vylúčená aplikácia všeobecných či iných obchodných podmienok, na ktoré zmluva

môžeodkazovať.Prespotrebiteľskézmluvyplatí,ženemôžuobsahovaťdojednania,ktorésúvrozpores
požiadavkami dobrej viery alebo znamenajú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán. Ďalej sú to aj také dojednania, s ktorými spotrebiteľ nemá možnosť sa oboznámiť pred podpisom
zmluvy. Ak majú byť takéto obchodné podmienky súčasťou zmluvy, ktorá na ne odkazuje, tak preto, aby
boli záväzné, je potrebné vyjadriť s nimi súhlas zmluvných strán, čomu musí predchádzať oboznámenie

sa s ich obsahom. Na preukázanie oboznámenia sa s nimi nepostačuje len konštatovanie, resp.
vyhlásenie spotrebiteľa vo formulárovej zmluve o tom, že bol s obchodnými podmienkami oboznámený,
ako sa uvádza v čl. III. bod 3 Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa XX.XX.XXXX, že všetky právnevzťahy výslovné neupravené v Úverovej zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami Úverových
podmienok, VOP, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi.

46. Ak majú byť všeobecné obchodné podmienky súčasťou zmluvy, je potrebné vyjadriť s nimi
súhlas. Dôkazné bremeno ohľadne existencie vôle spotrebiteľa byť viazaný nielen zmluvou,
ale aj všeobecnými obchodnými podmienkami, ako aj skutočnosť, že spotrebiteľ bol s týmito
podmienkami riadne oboznámený, zaťažuje dodávateľa, pričom pre preukázané oboznámenie sa
nepostačuje len konštatovanie a vyhlásenie spotrebiteľa vo formulárovej zmluve o tom, že bol s

obchodnými podmienkami oboznámený. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť
predovšetkým na to, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a
vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nemajú slúžiť na to, aby do nich často v neprehľadnej, zložito
formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa
nevýhodné a o ktorých sa predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú (napr. rozhodcovská
doložka, dojednanie o zmluvnej pokute, vznik možného nepovoleného prečerpania a povinnosť

platiť úrok s tým spojený). Všeobecné obchodné podmienky predstavujú rozsiahly, pre priemerného
spotrebiteľa na porozumenie náročný text, vopred pripravený dodávateľom, bez možnosti spotrebiteľa
zmeniť ich obsah. Z tohto dôvodu existuje nezanedbateľné riziko, že spotrebiteľ si nebude v čase
uzavretia zmluvy vedomý svojich zmluvných povinností a zaviaže sa tak k splneniu povinnosti, pri
znalosti ktorej by k uzavretiu zmluvy nepristúpil. Ak banka uvedie podstatné obsahové náležitosti len v

rámci rozsiahlych, pre priemerného spotrebiteľa na porozumenie náročných všeobecných obchodných
podmienok, nemožno takémuto konaniu priznať právnu ochranu.

47. Dohoda je vždy výsledkom zhody prejavu vôle subjektov, ktoré majú byť dohodou viazané a pre
vznik dohody je potrebný prejav vôle dotknutých subjektov smerujúci k uzavretiu dohody. Okolnosť, že

žalobcovia ako dlžníci prevzali spoločne s úverovou zmluvou obchodné podmienky banky, neznamená,
že s právami a povinnosťami upravenými vo Všeobecných poistných podmienkach súhlasili a že sa s
bankou na týchto právach a povinnostiach dohodli. Preto za situácie, keď dohoda o možnosti využiť
právoveriteľaupravenév§565OZbolaobsiahnutáibavVšeobecných zmluvnýchpodmienkachbanky,
ktorými sa mali riadiť vzťahy neupravené úverovou zmluvou a ktoré podmienky síce žalobcom mali byť

prevzaté, ale žalobcami podpísané neboli, odvolací súd nemal na základe akých dôkazov dospieť k
záveru, že banka si ako veriteľ so žalobcami za stanovených podmienok možnosť podľa § 565 OZ
dohodla a teda žalobcovia ako dlžníci mohli ovplyvniť ich obsah.

48. Platné dojednanie o možnosti predčasného zosplatnenia musí byť teda súčasťou spotrebiteľskej

zmluvy, a nie uvedené len vo Všeobecných obchodných podmienkach alebo Produktových obchodných
podmienkach, ktoré nie sú ani podpísané dlžníkom. S poukazom na uvedené je zrejmé, že medzi
zmluvnými stranami Zmluvy o splátkovom úvere z XX.XX.XXXX nebolo individuálne dohodnuté právo
postupcu ako veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky. Zároveň
konkrétne všeobecné podmienky, podľa ktorých Slovenská sporiteľňa a.s. zosplatnila predmetný úver,

žalovaný v 1. rade ani nepredložil.

49. V tomto smere žalovaný v 1. rade neuniesol bremeno tvrdenia. Keďže žalovaný v 1.rade v konaní
nepreukázal existenciu dohody o možnosti veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie
niektorej splátky podľa § 565 OZ s dlžníkmi, vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru ku dňu XX.XX.XXXX

je v danom prípade neplatné pre rozpor so zákonom podľa § 39 OZ. Zásadným je, že podľa všetkého
neexistovala ani pohľadávka žalovaného nevyhnutná pre realizáciu výkonu záložného práva formou
dobrovoľnej dražby.

50. Odvolací súd tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2023 vo

veci C-598/21, podľa ktorého článok 3 ods. 1, článok 4 ods. 1, článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1
smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v
spojení s článkami 7 a 38 Charty základných práv Európskej únie sa majú vykladať v tom zmysle,
že: bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej súdne preskúmanie nekalej povahy klauzuly
o predčasnej splatnosti obsiahnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere nezohľadňuje proporcionalitu

možnosti priznanej predajcovi alebo dodávateľovi uplatniť právo, ktoré mu vyplýva z tejto klauzuly,
s ohľadom na kritériá súvisiace najmä so závažnosťou nesplnenia zmluvných povinností zo strany
spotrebiteľa, takých ako výška splátok, ktoré neboli splatené vo vzťahu k celkovej výške úveru a dĺžke
trvania zmluvy, ako aj s možnosťou, že uplatnenie uvedenej klauzuly povedie k tomu, že predajca alebododávateľmôžepristúpiťkvymáhaniusúmdlžnýchnazákladetejtoklauzulypredajomrodinnéhoobydlia
spotrebiteľa v mimosúdnom konaní.

51. Porušenie povinnosti spotrebiteľa zaplatiť včas splátku úveru je síce vážnym porušením zmluvnej
povinnosti, no nesplnenie si tejto povinnosti nemôže byť „in genere“ bez ďalšieho rozhodujúcim prvkom
na skúmanie prijateľnosti, resp. neprijateľnosti dohody o predčasnej splatnosti. Pokiaľ neexistovala
možnosť zvrátenia dôsledkov predčasnej splatnosti tak, ako to konštatuje Súdny dvor vo veci C-415/11
pre prípad, že by bolo platne dohodnuté (rozsudok Súdneho dvora zo 14. marca 2013 vo veci

C-415/11,bod 73), bolo by zosplatnenie aj preto neakceptovateľné.

52. Pokiaľ žalovaný v 1. rade vo svojej odpovedi na výzvu odvolacieho súdu namietal, že v konani
vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 7Csp/88/2019 už bola právoplatne posúdená
predbežná otázka vyhlásenia mimoriadnej splatnosti postupovanej pohľadávky a žaloba bola
zamietnutá z dôvodu premlčania, a teda je jej opätovne posudzovanie v rozpore s právnou istotou,

odvolací súd sa s tou námietkou nestotožňuje a poukazuje pritom na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo
veci C-600/19 z 17.05.2022, MA proti Ibercaja Banco SA.

53. Podľa tohto rozsudku Súdneho dvora sa článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/
EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom

zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá z dôvodu účinku právnej sily rozhodnutej veci
a preklúzie neumožňuje ani súdu preskúmať ex offo nekalú povahu zmluvných podmienok v rámci
konania o výkone rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou, ani spotrebiteľovi po
uplynutí lehoty na podanie námietky dovolávať sa nekalej povahy týchto podmienok v tomto konaní
alebo v neskoršom určovacom konaní, pokiaľ uvedené podmienky už boli pri začatí konania o výkone

rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou predmetom preskúmania ich prípadnej
nekalej povahy vykonaného súdom ex offo, ale ak súdne rozhodnutie povoľujúce výkon rozhodnutia
týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou neuvádza žiadne odôvodnenie, aspoň v stručnej
forme, preukazujúce toto preskúmanie, a ani neuvádza, že posúdenie vykonané týmto súdom po
uvedenom preskúmaní už nebude možné spochybniť bez podania námietky v uvedenej lehote.“

54. Taktiež odvolací súd odkazuje na najnovší rozsudok Súdneho dvora vo veci C-178/23 z 07.11.2024,
podľa ktorého článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách v spojení s jej dvadsiatym štvrtým odôvodnením, zásadou efektivity a
článkom 47 Charty základných práv Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že: vnútroštátnemu

súdu neukladá povinnosť preskúmať prípadnú nekalú povahu podmienok zmluvy uzatvorenej medzi
predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, pokiaľ tieto podmienky už boli preskúmané iným
vnútroštátnym súdom, ktorého rozhodnutie má právnu silu rozhodnutej veci, a to aj vtedy, ak pred
týmto prvým súdom spotrebiteľ nebol zastúpený advokátom, nezúčastnil sa na pojednávaní a nevyužil
opravnýprostriedok,ktorýmalkdispozícii,zapredpokladu,žetotorozhodnutiebolospotrebiteľoviriadne

doručené s uvedením opravných prostriedkov, ktoré má k dispozícii, a že neexistujú iné osobitné dôvody
súvisiace s priebehom tohto konania, ako je napríklad nedostatok odôvodnenia uvedeného rozhodnutia,
ktoré by mohli spotrebiteľovi brániť v účinnom výkone jeho procesných práv alebo ho účinne od tohto
výkonu odradiť.

55. Z odôvodnení rozsudkov súdov vydaných vo veci sp.zn. 7Csp/88/2019 a následne 7CoCsp/33/2020
vyplýva, že tie rozhodli vo veci, bez toho, aby sa venovali (ne)prijateľnosti zmluvnej podmienky vo vzťahu
k možnosti veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. S poukazom na vyššie spomínanú judikatúru
Súdneho dvora je možné ex offo preskúmať neprijateľné zmluvné podmienky, aj keď už boli predmetom
preskúmania v skoršom konaní, keď nebolo preukázané, že zmluvné podmienky tykajúce sa predčasnej

splatnosti úveru boli individuálne dojednané.

56. Porušenie povinnosti spotrebiteľa zaplatiť včas splátku úveru je síce vážnym porušením zmluvnej
povinnosti, no nesplnenie si tejto povinnosti nemôže byť „in genere“ bez ďalšieho rozhodujúcim prvkom
na skúmanie prijateľnosti, resp. neprijateľnosti dohody o predčasnej splatnosti.

57. Podľa rozsudku Súdneho dvora vo veci C-421/14 z 26.01.2017, podľa ktorého pokiaľ ide o posúdenie
vnútroštátnym súdom prípadnej nekalej povahy podmienkytýkajúcej sa splatnosti celého dlhu z dôvodu neplnenia povinností zo strany dlžníka počas určitého
obdobia, je úlohou tohto súdu preskúmať, či možnosť predajcu alebo dodávateľa rozhodnúť o splatnosti
celého úveru závisí od toho, že si spotrebiteľ nesplnil povinnosť, ktorá je v spornom zmluvnom vzťahu

podstatná, či sa táto možnosť priznáva v prípadoch, v ktorých je takéto nesplnenie povinnosti dostatočne
závažné z hľadiska doby splácania úveru a jeho výšky, či táto možnosť predstavuje odchýlku od
právnych predpisov uplatniteľných v danej oblasti pri neexistencii osobitných zmluvných ustanovení, a či
vnútroštátne právo stanovuje primerané a účinné prostriedky, ktoré spotrebiteľovi, na ktorého sa takáto
podmienka uplatní, umožnia, aby odvrátil účinky takejto splatnosti úveru.

58. V tomto prípade bolo teda možné platne postúpiť len splátky, ktoré ku dňu postúpenia už boli splatné
v zmysle uzatvorenej úverovej zmluvy, a to za splnenia podmienky omeškania a doručenia výzvy podľa
§ 92 ods. 8 ZoB.

59. Podstatným článkom, od ktorého sa odvíja postup banky pri postúpení pohľadávky tretej osobe bez

súhlasu klienta, je výzva adresovaná dlžníkovi na zaplatenie, ktorá musí byť preukázateľne zaslaná
dlžníkovi.

60. Ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB, vyžaduje, aby banka pred zamýšľaným postúpením pohľadávky inému
subjektu, ktorého výber ako už bolo konštatované spotrebiteľ (klient) nemôže ovplyvniť, dala tento svoj

zamýšľaný postup na vedomie spotrebiteľovi a to písomnou výzvou na plnenie s upozornením, že aj
keď napriek tejto výzve bude spotrebiteľ viac ako 90 kalendárnych dní s plnením čo i len časti svojho
záväzku voči banke v omeškaní, musí si byť spotrebiteľ vedomý a musí počítať s tým, že banka aj bez
jeho súhlasu svoju pohľadávku voči nemu môže postúpiť inému aj nebankovému subjektu, t.j. subjektu
voči ktorému už spotrebiteľ nebude požívať ochranu v zmysle ochrany svojich citlivých údajov tvoriacich

predmet bankového tajomstva, vymožiteľnej národnou bankou

61. Inými slovami povedané, v záujme ochrany slabšej strany vo vzťahu s bankou, t.j. v záujme ochrany
spotrebiteľa z hľadiska ochrany jeho citlivých údajov tvoriacich predmet bankového tajomstva, pred ich
sprístupnením tretím osobám nebankového charakteru, ktorých postupy sú z hľadiska nakladania a

spracovania s týmito údajmi nekontrolovateľné a nevymožiteľné národnou bankou, dal zákonodarca v
§ 92 ods. 8 ZoB spotrebiteľovi možnosť, rozhodnúť sa, či aj napriek písomnej výzve banky na plnenie
podstúpi riziko, aby jeho údaje boli sprístupnené nebankovému subjektu ak po výzve nebude viac ako
90 kalendárnych dní banke plniť a tak aby bolo nakladanie s jeho údajmi nekontrolovateľné národnou
bankou alebo spotrebiteľ bude konať svedomím, že sám svojím konaním, keď ani po takejto výzve banky

viac ako 90 kalendárnych dní nebude banke plniť, sa pripravil o ochranu nakladania so svojimi údajmi
tvoriacimi predmet bankového tajomstva.

62. Banka nezaslaním predmetnej výzvy spotrebiteľovi podľa § 92 ods. 8 ZoB, nie je oprávnená
spotrebiteľa o toto jeho rozhodnutie (v lehote min. 90 kalendárnych dní po zaslaní výzvy, pozn.) pripraviť,

resp. tomuto oprávneniu spotrebiteľa korešponduje zákonná povinnosť banky, aby pred zamýšľaným
postúpením svojej pohľadávky voči spotrebiteľovi na tretiu osobu (aj nebankového charakteru), takúto
výzvu spotrebiteľovi zaslala, aby toto postúpenie pohľadávky bolo účinné aj z hľadiska zákonných
požiadaviek ZoB.

63. Písomná výzva podľa § 92 ods. 8 ZoB je faktickým úkonom, ktorý je nevyhnutnou podmienkou
možnosti ďalšieho právneho úkonu, a to postúpenia pohľadávky zo strany banky na osobu, ktorá nie
je bankou aj bez súhlasu jej klienta (spotrebiteľa), po uplynutí zákonom stanovenej lehoty min. 90
kalendárnych dní. V prípade, ak tento faktický úkon nebol preukázateľne vykonaný a doručený dlžníkovi,
nemôže byť platná ani zmluva o postúpení, z ktorej žalobca odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu.

64. Výzva v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB musí byť kvalifikovaná. Zákon síce nestanovuje žiadne osobitné
obsahové náležitosti na túto výzvu, avšak z obsahu a zmyslu tohto ustanovenia nepochybne vyplýva,
že nestačí akákoľvek výzva banky na zaplatenie, ale touto výzvou musí banka jednak vyzvať dlžníka
na zaplatenie dlžnej sumy s uvedením lehoty 90 dní a upozorniť ho, že po márnom uplynutí tejto lehoty

bude banka oprávnená postúpiť pohľadávku na iný, hoc aj nebankový subjekt, bez súhlasu dlžníka.

65. Odvolací súd konštatuje, že v odpovedi na výzvu odvolacieho súdu zo dňa XX.XX.XXXX vo
vzťahu ku splneniu podmienok postúpenia bankovej pohľadávky žalovaný v 1. rade žiadne tvrdenia osplnení povinnosti zaslať písomnú výzvu zamýšľaným postúpením pohľadávky nebankovému subjektu
neuviedol. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaní v 1. a 3. rade vo svojom podaní doručenom
XX.XX.XXXX uviedli, že za výzvu podľa § 92 ods. 8 ZoB považujú výzvu zo dňa XX.XX.XXXX, ako

aj zo dňa XX.XX.XXXX, ktorou boli dlžníci vyzvaní na úhradu splatnej pohľadávky. K svojmu podaniu
priložili výzvu zo dňa XX.XX.XXXX, ktorou banka oznamuje dlžníkom, že sú v omeškaní so splácaním
pohľadávky vo výške 2.043,51 eura a že v prípade jej neuhradenia v stanovenej lehote, banka je
oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a pristúpiť k realizácii výkonu záložného práva. Taktiež
žalovaní v 1. a 3. rade predložili výzvu zo dňa XX.XX.XXXX o mimoriadnom zosplatnení pohľadávky

zo zmluvy o úvere.

66. Odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný v 1. rade ako postupník nepreukázal, že jeho právny
predchodca postupoval v súlade s ust. § 92 ods. 8 ZoB, keď nepreukázal, že žalobcom ako dlžníkom
bola zaslaná písomná výzva podľa § 92 ods. 8 ZoSÚ.

67. V uvedenej súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2Cdo/266/2020 zo dňa 31.03.2022 podľa ktorého obsah ustanovenia § 92 ods. 8, veta prvá ZoB
predpokladá výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky, že je jej klient v omeškaní so splnením čo
len časti svojho záväzku. Skrz spotrebiteľský charakter dojednanej zmluvy o úvere nemožno prisvedčiť
oznámeniu o mimoriadnej splatnosti úveru aj charakter výzvy v zmysle § 92 ods. 8 ZoB. Na uvedené

rozhodnutie nadviazal Najvyšší súd SR ďalej vo svojich rozhodnutiach sp. zn. 4Cdo/75/2020 zo
dňa 27.10.2022 a v najnovšom sp. zn. 9Cdo/90/2023 z 30.10.2024, v ktorom sa odklonil od svojho
predchádzajúceho právneho názoru uvedeného v rozhodnutí sp.zn. 9Cdo/165/2022 z 27.9.2023, v
ktorom skonštatoval, že nie je možné považovať za správny právny názor odvolacieho súdu, že vo výzve
podľa § 92 ods. 8 ZoB musí banka klienta informovať o možnosti postúpiť pohľadávku na tretiu osobu,

pričomvýzvouvzmysle§92ods.8ZoBmôžebyťajoznámenieovyhlásenímimoriadnejsplatnostiúveru
za predpokladu, že dlžník mal objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom takéhoto adresovaného
jednostranného právneho úkonu (§ 45 ods. 1 OZ).

68. Z uvedených dôvodov neobstojí tvrdenia žalovaných v 1. a 3. rade, že za takúto výzvu možno

považovať aj výzvu banky zo dňa XX.XX.XXXX a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa
XX.XX.XXXX. Tieto boli síce boli obom dlžníkom doručené a bankou realizované ešte pred postúpením
pohľadávky (XX.XX.XXXX), avšak na úplne inom právnom základe a to na podklade § 53 ods. 9 a
§ 565 Občianskeho zákonníka a nie na podklade § 92 ods. 8 ZoB, pretože jedná sa o výzvu na
plnenie s následkom zosplatnenia celého úveru, ako aj samotné mimoriadne zosplatnenie úveru, a nie

s následkom postúpenia pohľadávky inému subjektu, ako to vyžaduje § 92 ods. 8 ZoB.

69. Tým, že banka výzvu obom žalobcom nezaslala, resp. táto skutočnosť zo strany žalovaného v 1.
rade nebola v konaní preukázaná, neposkytla im dostatočný priestor na vykonanie krokov voči „svojej“
banke za účelom zotrvania s ňou vo vzťahu. Preto aj tohto dôvodu nebolo preukázané splnenie zákonom

požadovaných predpokladov na postúpenie splatnej pohľadávky.. Zmyslom a cieľom ustanovenia § 92
ods. 8 ZoB bolo dosiahnuť stav, aby mal dlžník dostatok času na vykonanie opatrení zotrvať na vzťahu
so „svojou“ bankou a tak zotrvať aj vo sfére kontrolovanej Národnou bankou Slovenska.

70. Keďže žalovaným v 1.rade nebolo preukázané naplnenie všetkých predpokladov možnosti

postúpenia pohľadávky tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB (splatnosť pohľadávky v čase
jej postúpenia výzva banky adresovaná dlžníkovi pred postúpením pohľadávky), postúpenie pohľadávky
nie je možné považovať za platné, a to s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ je teda
zmluva o postúpení pohľadávky neplatná pre rozpor s § 39 Občianskeho zákonníka, žalovaný v 1.
rade sa nestal platne záložným veriteľom a nemohol byť aktívne legitimovaným na podanie návrhu

na vykonanie dobrovoľnej dražby v zmysle § 7 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách. Predmetná
dobrovoľná dražba zo dňa XX.XX.XXXX je tak neplatná pre rozpor zo zákonom podľa § 39 Občianskeho
zákonníka.

71. Rozhodnutie o neplatnosti dražby nepredstavuje prekážku res iudicata, a pokiaľ nastane zmena

pomerov a predaj obydlia spotrebiteľa sa stane už nevyhnutne poslednou možnosťou, ďalší proces
výkonu dobrovoľnej dražby s tkzv. „nepriestrelnou“, resp. judikovanou pohľadávkou súčasne primeranou
k hodnote nehnuteľnosti môže byť výkon záložného práva, ako aj dražba, akceptovateľná, a to tak, ako
už bolo uvedené za stavu existencie platnosti dohody po zosplatnení.72. Na základe vyššie prijatých právnych záverov, odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil rozsudok súdu
prvej inštancie tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

73. Podľa § 396 ods. 2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

74. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

75. Keďže odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, rozhodol o troch prvoinstančneho a
odvolacieho konania podľa § 396 ods. 2 CSP. Zároveň týmto rozhodol aj o odvolaní žalovaných v 1. a
3. rade, ktorí nesúhlasili s dôvodmi hodných osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, ktoré použil súd prvej
inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania prvej inštancie. V rámci celého konania už
boli úspešní žalobcovia v 1. a 2. rade, preto im vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči

neúspešným žalovaným v 1.,2. a 3. rade v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP)

76. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP)