Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. máj 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/95/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124202372
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5124202372.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny

Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, v právnej veci
navrhovateľky (matky): A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXXX/X, F., proti mužovi, ktorého
otcovstvomábyťurčené(otec):G.H.,nar.XX.XX.XXXX,bytomI.XXX,ourčenieotcovstvakmaloletému
dieťaťu: J. H., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Čadca, o odvolaní otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k.
54Pc/10/2024-70 zo dňa 31. januára 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 54Pc/10/2024-70 zo dňa 31. januára 2025 v napadnutých

výrokoch, ktorými bola uložená povinnosť otcovi platiť výživné mesačne na maloletú J. v sume 180
Eur vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa s účinnosťou
od 22.02.2024 a zameškané výživné na mal. J. za obdobie od 22.02.2024 do 31.01.2025 vo výške
2.029,60 Eur súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 80 Eur spolu s bežným výživným pod
následkom straty výhody splátok a vo výroku o trovách prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, že „Súd konanie

o určenie otcovstva zastavuje.
Maloletá J. H., nar. X.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.
Otec je povinný platiť výživné mesačne na maloletú J. v sume 180 eur vždy do 15. dňa toho-ktorého
mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa s účinnosťou od 22. 2. 2024.
Zameškané výživné na mal. J. za obdobie od 22. 2. 2024 do 31. 1. 2025 vo výške2.029,60 eur súd
povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 80 eur spolu s bežným výživným pod následkom
straty výhody splátok.

Styk otca s mal. J. sa neupravuje.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

2. Návrhom doručeným okresnému súdu dňa 22.02.2024 sa matka domáhala rozhodnutia súdu, ktorým
by určil, že otcom maloletej J., nar. XX.XX.XXXX z matky A. H., nar. XX.XX.XXXX je G. H., nar.
XX.XX.XXXX. Zároveň navrhla maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky a otca dieťaťa
zaviazať prispievať na výživu maloletej J. sumou 180 eur mesačne odo dňa podania návrhu splatných

vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Návrh skutkovo odôvodnila tým, že s otcom maloletej
J. sú manželia už druhý rok. Predtým žili ako druh a družka. Otcovstvo k dcére neuznal, nakoľko bol 9
rokov vo výkone trestu. Snažila sa s ním žiť v spoločnej domácnosti a vychovať ich dcéru, ale bohužiaľ,sa to nedalo. Nechce pracovať a neustále vznikali nezhody medzi nimi. Posledný rok spolu nežijú v
spoločnej domácnosti. V januári 2024 podala návrh na rozvod manželstva.

3.Vpísomnomvyjadreníknávrhumuž,ktoréhootcovstvomalobyťurčené,uviedol,ženesúhlasíscelým
návrhom. Potvrdil, že maloletá J., nar. XX.XX.XXXX je jeho dcéra, ale nesúhlasí s výškou výživného,
ktoré vyžaduje, nakoľko je dlhodobo nezamestnaný bez príjmu. Žiada o zníženie na primeranú sumu,
ktorú je schopný platiť mesačne 30 - 40 Eur. Súhlasí s tým, aby bola maloletá zverená do starostlivosti
matky.

4. Na pojednávaní dňa 20.11.2024 matka a muž, ktorého otcovstvo malo byť určené, súhlasne vyhlásili,
že otcom maloletej J. H. nar. XX.XX.XXXX matke A. H., nar. XX.XX.XXXX je G. H., nar. XX.XX.XXXX,
čím došlo k určeniu otcovstva v súlade s § 90 Zákona o rodine. Keďže počas konania o určenie otcovstva
došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, tak okresný súd konanie o určenie otcovstva
v súlade s § 109 CMP zastavil a ďalej konal o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive

maloletej.

5. Rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 54P/20/2024-68 zo dňa 02.10.2024 bolo manželstvo rodičov
mal. J. rozvedené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 06.11.2024.

6. Z potvrdenia o príjme matky zamestnávateľa Kysucké pekárne a. s. Čadca okresný súd zistil, že
matka je zamestnaná v tejto spoločnosti od 26.10.2023 a dosiahla čistú mzdu v mesiaci 10/2023 vo
výške 201,03 Eur, v mesiaci 11/2023 vo výške 841,02 Eur, v mesiaci 12/2023 vo výške 689,54 Eur, v
mesiaci 1/2024 vo výške 851,56 Eur vrátane daňového bonusu 140 Eur, v mesiaci 2/2024 vo výške
1.525,85 Eur vrátane daňového bonusu 140 Eur. Podľa ďalšieho potvrdenia o príjme matky uvedeného

zamestnávateľa zo dňa 18.09.2024 mala matka priemernú čistú mzdu vo výške 1.086,18 Eur za mesiace
3 - 8/2024 vrátane daňového bonusu vo výške 140 Eur mesačne.

7. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni okresný súd zistil, že otec nie je evidovaný ako zamestnanec,
nepoberá žiadne dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou.

8. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto zo
dňa 03.04.2024 otec nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a v období od 01.02.2023
nepoberá pomoc v hmotnej núdzi ani štátne sociálne dávky. V období od 01.02.2023 poberá peňažný
príspevok za opatrovanie, ktorého výška podľa pripojeného potvrdenia bola v roku v mesiacoch 7 -

12/2023 vo výške 569 Eur a v mesiaci január 2024 vo výške 403,81 Eur.

9. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca zo dňa 08.04.2024 je matka poberateľkou
prídavku na dieťa vo výške 60 Eur mesačne.

10. Zo správy C. K. E., s.r.o. zo dňa 09.12.2024 súd zistil, že otec bol v ich ambulancii vyšetrený 3-krát
(17.02.2022, 04.12.2023, 12.04.2024), nebola mu zistená duševná porucha v pravom slova zmysle, hoci
mal snahu túto simulovať, aj za podpory rodinných príslušníkov. V marci 2024 realizované psychologické
vyšetrenie (C. J.) so záverom Simplexne štruktúrovaná osobnosť, subnormná, účelové a rentované
snahy a správanie. Lieky neužíva žiadne. Osobnosť je nevyvážená, čo je jeho trvalo osobnostná a

povahová charakteristika, ktorá neovplyvňuje jeho schopnosť vykonávať prácu, otázna je však jeho
motivácia a výdrž, nakoľko nemá žiadne pracovné návyky.

11. Na pojednávaní matka zotrvala na návrhu na zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti.
Špecifikovala jej odôvodnené potreby, svoje príjmy, majetkové pomery a výdavky. Maloletá sa s otcom

nestretáva, nežiada upraviť styk. Otec na pojednávaní súhlasil so zverením maloletej do osobnej
starostlivosti matke, s maloletou sa nechce stýkať. K výdavkom uvádzaným matkou na maloletú dcéru
sa vyjadriť nevedel. Špecifikoval svoje príjmy, výdavky, uviedol, že nevlastní žiadne nehnuteľnosti, veci
väčšej hodnoty.

12. Okresný súd s poukazom na § 90 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej „Zákon o rodine“), § 91
ods. 1 Zákona o rodine, § 109 CMP, § 110 CMP, § 36 ods. 1 Zákona o rodine, § 24 ods. 1 Zákona
o rodine, § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, § 77 ods. 1 Zákona
o rodine a vykonané dokazovanie rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti jeho rozhodnutia.Maloletá J. je vo veku 16 rokov, od narodenia jej osobnú starostlivosť zabezpečuje matka, otec sa
na tejto starostlivosti nepodieľal, nakoľko bol vo výkone trestu odňatia slobody. Súd zveril maloletú J.
do osobnej starostlivosti matky pri konštatovaní, že neboli zistené nedostatky v tejto starostlivosti ani

zo strany kolízneho opatrovníka. Právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je založená
na rovnakom postavení rodičov dieťaťa. Obaja tak majú povinnosť prispievať na výživu detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine). Rozsah
vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa (§ 75 ods. 1 Zákona o
rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta druhá Zákona

o rodine).

13. Maloletá J. je žiačkou deviateho ročníka základnej školy, má bežné výdavky na svoju osobu, čo sa
týka stravy, ošatenia, hygieny (súd ich považoval za odôvodnené vo výške 150 Eur strava - maloletá sa
stravuje aj v škole, 70 Eur oblečenie, obuv - maloletá je vo vývine a rastie, je potreba častejšej výmeny
ošatenia a obuvi, 30 Eur hygiena). V škole sú výdavky na obedy 20 - 22 Eur mesačne, má výdavky

na cestovné do školy 1 Euro/1 cesta, spolu 40 Eur mesačne, školské výdavky ZRPŠ, zošity, pracovné
pomôcky – okresný súd považoval za dôvodné v priemere 10 Eur mesačne. Výdavok na mobilný telefón
predstavuje 20 Eur mesačne. Ďalej má maloletá výdavky na voľnočasové aktivity. Matka uvádzala vo
vyhlásení zo dňa 12.04.2024 a na pojednávaní výdavky na maloletú v rozdielnych výškach, okresný
súd tieto vychádzajúc z rozhodovania aj v iných veciach považoval za odôvodnené tak, ako sú uvedené

vyššie.

14. Matka maloletej je zamestnaná, kde dosahuje príjem tak, ako je uvedené v bode 7 tohto
odôvodnenia. Uplatňuje daňový bonus, ktorý v roku 2024 bol vo výške 140 Eur mesačne, od 01.01.2025
50 Eur mesačne, poberá prídavky na maloletú 60 Eur mesačne. Vlastní motorové vozidlo Kia ceed.

Býva u priateľa, pričom výdavky na bývanie hradí priateľ. Otec maloletej je nezamestnaný, nie je
evidovaný na úrade práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Má príjem z fušiek, ktorý uvádzal
vo výške 60 - 70 Eur za deň. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti, veci väčšej hodnoty. Býva u matky, kde
výdavky na bývanie hradí jeho matka. Otec uvádzal, že si vybavuje invalidný dôchodok, nakoľko sa
lieči psychiatricky, nemôže v práci dlho vydržať. Uvedené tvrdenia nepreukázal, pričom podľa správy

ním označenej psychiatričky otcovi nebola zistená žiadna duševná porucha v pravom slova zmysle. Iné
vyživovacie povinnosti nemá.

15.Priposudzovaníschopnostíamožnostíotcaprispievaťnavýživumal.J.výživnýmokresnýsúdnemal
preukázané tvrdenia otca o tom, že mu jeho zdravotný stav neumožňuje pracovať dlhšie, a teda sa môže

zamestnať. Sám uvádzal príjem z fušiek denne vo výške 60 - 70 Eur, pričom podľa jeho vyjadrení ide
o stavebné práce. Okresný súd preto pri určení výšky výživného vychádzal u otca z jeho potenciálnych
príjmov, to znamená príjmov, ktoré (potenciálne) mohol a môže mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný
stav (tvrdenia o nepriaznivom zdravotnom stave neboli preukázané), schopnosti, prax, dopyt na trhu
práce. Okresný súd mal za to, že otec môže dosahovať priemernú mzdu zamestnanca v hospodárstve

SR, ktorá v druhom štvrťroku 2024 podľa štatistického úradu Slovenskej republiky bola vo výške 1.520
Eur, čo v prepočte podľa portálu platy.sk predstavuje sumu 1.155,63 Eur v čistom. Ak by otec dosahoval
ním uvádzaný príjem 60 - 70 Eur za deň pri pravidelnom výkone práce, t.j. 20 dní v mesiaci, tak by
dosahoval príjem 1.200 až 1.400 Eur mesačne. Vychádzajúc z uvedeného a pri zohľadnení skutočnosti,
že časť výdavkov na maloletú je krytá prídavkom na dieťa a daňovým bonusom, je podľa okresného

súdu v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu maloletej J. mesačne sumou vo výške
180 Eur pri konštatovaní, že sa inou formou na úhrade jej odôvodnených potrieb nepodieľa. Okresný
súd určil vyživovaciu povinnosť otca od podania návrhu, t.j. od 22.02.2024 v súlade s návrhom matky.
„Zameškané výživné za obdobie od 22.02.2024 do 31.01.2025 súd určil vo výške 2029,60 eur ako
súčet pomernej časti zameškaného výživného za 8 dní mesiaca 2/2024 - 49,60 eur a nedoplatku za

mesiace 3/2024 - 1/2025, teda 11 mesiacov krát 180 eur = 1980 eur. Zameškané výživné súd otcovi
povolil splácať v mesačných splátkach po 80 eur spolu s bežným výživným. Nakoľko zameškané výživné
rovnako ako bežné výživné je vykonateľné doručením, je otec povinný začať splácať zameškané výživné
spolu s prvým bežným výživným splatným po doručení tohto rozsudku. Ak sa dostane do omeškania s
ktoroukoľvek splátkou, stáva sa celý dlh splatným naraz.“ O úprave styku súd v súlade s § 25 ods. 2

Zákona o rodine rozhodol tak, že tento neupravil, nakoľko úpravu styku rodičia nežiadali. Výrok o trovách
konania sa opiera o § 52 CMP.16. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie otec, ktorý uviedol, že s výživným na maloleté
dieťa J. H., nar. XX.XX.XXXX nesúhlasí, nie je možné z jeho strany platiť také vysoké výživné,
je nezamestnaný, nemá žiaden príjem, iba niekedy chodí s bratom na fušky, a to iba raz za

čas, príležitostne. Preto prosil o zníženie výživného, nakoľko nemá takú veľkú sumu z čoho
zaplatiť. Momentálne je veľmi ťažké nájsť si robotu, keďže bol v minulosti vo väzení, a preto je to
u zamestnávateľov ťažšie.

17. K doručenému odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka (č. l. 87 spisu), ktorá uviedla, že je

spokojná s rozhodnutím súdu, ako rozhodol o výške výživného na maloletú J. H.. To, že sa otec odmala
nestaral, tak môže byť spokojný s rozhodnutím súdu, a nie ešte odporovať. Nesúhlasí s jeho odvolaním,
lebo má možnosť sa zamestnať. To, že sa mu nechce, nie je choroba, ale problém, je to zdravý dospelý
chlap. Ak by sa takto správal každý otec, tak každé dieťa by za jeho lenivosť muselo trpieť tým, že otec
na neho „kašle“.

18. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - účastníkom
- otcom (§ 359 Civilného sporového poriadku) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému
zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom

prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu
prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolaní
(§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za
následoknesprávnerozhodnutievoveci,ktoréalenezistil(§67Civilnéhomimosporovéhoporiadku),bez
potrebyzopakovaniaalebodoplneniadokazovania(§68Civilnéhomimosporovéhoporiadku),postupom

bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario)
a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho
potvrdenie v napadnutých výrokoch (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

19. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na

základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie odvolania otca, a pretože odvolací súd zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci,
ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne
vyložil, a preto sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, s poukazom na § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd
konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie

rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty odvolateľa nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto mu nemôže dať za pravdu.
Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

20. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s § 67 CMP z úradnej povinnosti

predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/
ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v
konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého
súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre
zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP.

21. Hodnotenie dôkazov v zmysle § 191 CSP je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné
dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade
nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť.
Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je

svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd
rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím
významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

22. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne

vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako
už bolo uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok
hodnotenia dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov
jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledkuhodnoteniadôkazov,kuktorýmdospelsúd,sauskutočňujenajmäprostredníctvominštitútuodôvodnenia
rozsudku. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce
najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu

potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis
a svoje rozhodnutie aj veľmi podrobne a presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané otcom v odvolaní
nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí
prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie.

23. Posúdením otcom produkovaných odvolacích námietok vo svetle skutočností z obsahu spisového
materiálu plynúcich, tieto odvolací súd nevyhodnotil ako opodstatnené k odlišnému rozhodnutiu ako
okresný súd.

24. Prispievať na výživu svojho dieťaťa je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov a ak aj si túto
povinnosť rodičia neplnia, môže súd aj bez návrhu určiť rozsah ich vyživovacej povinnosti. Na

dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov má právo podieľať sa aj ich dieťa (§ 62 Zákona o rodine).

25. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

26. Pre posúdenie schopností a možností rodiča v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine nie sú
rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové

(prípadne aj majetkové) možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom
získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod.

27. Uvedené ustanovenie je vyjadrením zásady tzv. potencionality príjmu povinného rodiča, v zmysle
ktorej súd pri určovaní výživného neprihliadne len na skutočný príjem povinného rodiča, ale na

jeho schopnosti, možnosti a celkové majetkové pomery, t. j. prihliadať k jeho zjavne nevyužitým
schopnostiam. Rozhodujúci je potom príjem, ktorý rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý
fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity (práve takáto
situácia v súdenej veci nastala). V zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine je rodič povinný plne rešpektovať
svoju vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo

ohrozené a s využitím svojich subjektívnych vlastností a pracovných príležitostí si organizovať svoje
pracovné aktivity tak, aby mal reálnu možnosť si riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť (obdobne
uznesenie Najvyššie súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/200/2018 zo dňa 30.04.2019). Princíp
potencionality príjmov je inštitútom výrazne ochraňujúcim záujmy oprávneného. Nový zákon tento
princíp posilňuje. Záujem zákonodarcu na tom, aby v rámci majetkových vzťahov odvodených od

príslušných osobných rodinnoprávnych vzťahov boli uspokojené potreby subjektov týchto vzťahov,
siaha až do tej miery, že umožňuje hodnotiť nielen jeho životné okolnosti a pomery, ktoré sú reálne
dané (prednosť pred princípom fakticity), ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať.
Zdôvodnenie sa vidí v existenčnom charaktere výživného a v potrebe zabrániť povinnému, aby svojím
konaním znižoval jeho rozsah. V rámci výpočtu zákon uvádza vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania,

zárobku a majetkového prospechu. Princíp potencionality príjmov je inštitútom výrazne ochraňujúcim
záujmy oprávneného. Záujem zákonodarcu na tom, aby v rámci majetkových vzťahov odvodených
od príslušných osobných rodinnoprávnych vzťahov boli uspokojené potreby subjektov týchto vzťahov,
siaha až do tej miery, že umožňuje hodnotiť nielen jeho životné okolnosti a pomery, ktoré sú reálne
dané (prednosť pred princípom fakticity), ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať.

Relevanciu v zmysle následkov potencionality nemožno jednotlivým prípadom priznať len za podmienky,
ak k takému konaniu došlo zo špekulatívneho, ale závažného dôvodu. Závažným dôvodom môže
byť zdravotný stav, potreba miesta výkonu povolania bližšie k bydlisku rodiny, organizačné zmeny,
potreba vykonávania starostlivosti o člena rodiny. Následkom princípu potencionality (ak sa nepreukáže
ospravedlniteľný dôvod) je skutočnosť, že súd pri určovaní výšky výživného vychádza z potenciálneho

príjmu. Okresný súd z vykonaného dokazovania mal preukázané z uvedenia otca, že príjem z fušiek
je denne vo výške 60 - 70 Eur, pričom podľa jeho vyjadrení ide o stavebné práce. Okresný súd
preto pri určení výšky výživného vychádzal u otca z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov,
ktoré (potenciálne) mohol a môže mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav (tvrdenia o nepriaznivomzdravotnom stave neboli preukázané), schopnosti, prax, dopyt na trhu práce. Okresný súd mal za to
a odvolací súd vzhľadom na výsledky dokazovania v prvoinštančnom konaní s týmto záverom súhlasí,
že otec môže dosahovať priemernú mzdu zamestnanca v hospodárstve SR, ktorá v druhom štvrťroku

2024podľaštatistickéhoúraduSlovenskejrepublikybolavovýške1.520Eur,čovprepočtepodľaportálu
platy.sk predstavujú sumu 1.155,63 Eur v čistom, ktoré skutočnosti v odvolacom konaní nespochybnil
tvrdením, že momentálne je nezamestnaný a že chodí s bratom príležitostne na fušky. Ak v odôvodnení
napadnutéhorozsudkuzatohtostavuokresnýsúduviedol,žeakbyotecdosahovalnímuvádzanýpríjem
v prvoinštančnom konaní, a to 60 - 70 Eur za deň pri pravidelnom výkone práce, t.j. 20 dní v mesiaci,

tak by dosahoval príjem 1.200 až 1.400 Eur mesačne, ktorý záver na základe odvolacích dôvodov otca
nebolo možné vo vyvolanom odvolacom konaní vyhodnotiť ako vecne nesprávny. K tvrdeniam otca v
odvolaní, že nemá taký zárobok, aby mohol platiť takéto vysoké výživné, je podľa odvolacieho súdu
potrebné uviesť, že nie sú pre rozhodnutie odvolacieho súdu, v danej skutkovej situácii, rozhodujúce,
pretože rozhodujúce v tejto situácií, za použitia princípu potencionality, sú predpokladané príjmy otca.

28. Z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však

nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie
o návrhu otca na zníženie výživného na mal. dieťa odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať
špecifickou odpoveďou.

29. Krajský súd napokon považuje za potrebné primerane poukázať aj na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého odvolací
súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho
rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol

vlastnú argumentáciu.

30. Vychádzajúc z prezentovaných úvah sa odvolací súd stotožnil s určujúcim záverom súdu prvej
inštancie, ktorý uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia. Vzhľadom na skutkové okolnosti
okresný súd podľa zistení odvolacieho súdu v dostatočnom rámci zohľadnil i skutočnosti, špecifiká

v prejednávanej veci, preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne
správne rozhodnutie cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP, v podrobnostiach odkazuje na dostatočné
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Súdom prvej inštancie zvolenej argumentácii podľa názoru
odvolacieho súdu nemožno nič z hľadiska jej racionálnosti, dostatočnosti, či vo svetle naplnenia zmyslu
a účelu ochrany záujmov detí ako osobitne zákonom chránených subjektov, vytknúť.

31. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

32. Odvolací súd zároveň potvrdil i závislý výrok o trovách konania, pričom východiskom je, že

v mimosporových konaniach upravených CMP platí vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení §
52 CMP, § 55 CMP zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, čo znamená,
že každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. CMP obsahuje z tejto zásady
aj výnimku v zmysle § 55 umožňujúceho náhradu trov konania priznať, ak je to spravodlivé s ohľadom na
okolnosti prípadu, pričom zákon nekonkretizuje komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov

konania priznať. Zákonodarca konštatoval, že materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady
trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní. Zároveň je však potrebné
zdôrazniť, že pre aplikáciu § 55 CMP nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní. S poukazom
na tieto uvedené teoretické východiská súd prvej inštancie rozhodol správne o nároku na náhradu trov
konania v zmysle § 52 CMP, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže

nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP, ktoré závery v konkrétnostiach odvolateľ ani
nespochybnil a existenciu takýchto okolností ani vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania neuvádzal.33. Keďže odvolací súd nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP ani pokiaľ ide o trovy
odvolacieho konania, o týchto rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

34. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania

len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti
dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej

inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na
príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jejzamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania (§ 430 CSP).