Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. jún 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/56/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124204330
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4124204330.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr.

Marty Polyákovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX
B. XX, právne zastúpený: Mgr. Iveta Števková, advokátka, so sídlom Ul. J. Jesenského 762/15, 934 01
Levice, proti žalovaným: 1. C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B. X, právne zastúpená: advokátska
kancelária BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Laurinská 4, Bratislava, IČO: 36 833 533, 2. E. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX B. XX, 3. B. F. B. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. H. I. X, XXX
XX J., o určenie neplatnosti závetu v časti vecného bremena, o odvolaní žalovanej 1. proti rozsudku
Okresného súdu Nitra zo dňa 16. októbra 2024 č. k. 8C/34/2024-214, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi voči žalovanej 1. priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Žalobcovi voči žalovaným 2. a 3. nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 16. októbra 2024 č. k. 8C/34/2024-214
(napadnutý rozsudok) určil, že závet, ktorý spísal poručiteľ A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom B. X, pred Notárskym úradom vo Vrábľoch, notárky JUDr. Heleny Rozborovej, dňa

16.06.2021, notárskou zápisnicou sp.zn. N 137/2021, Nz 17671/2021, NCRza 3551/2021, NCRIs
18168/2021, je v časti uloženia povinnosti A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, zriadiť spolužijúcej
osobe C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., právo doživotného užívania v rodinnom dome súpisného čísla
4 na parc.č. 594/4, ako aj parc.č. 594/4 a 594/3 vedených na liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. B., v celosti,
je neplatný. Žalobcovi priznal voči žalovanej 1. náhradu trov konania v rozsahu 100 %, žalobcovi voči
žalovaným 2. a 3. nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Žalobca sa žalobou voči žalovaným domáhal určenia, že závet, ktorý spísal poručiteľ A. B., nar.
XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX,naposledy bytom B. X, pred Notárskym úradom vo Vrábľoch, notárky
JUDr. Heleny Rozborovej, dňa 16.06.2021, notárskou zápisnicou sp.zn. N 137/2021, Nz 17671/2021,
NCRza 3551/2021, NCRIs 18168/2021, je v časti uloženia povinnosti A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.
XX,zriadiťspolužijúcejosobeC.D.,nar.XX.XX.XXXX,bytomB.,právodoživotnéhoužívaniavrodinnom
dome súpisného čísla X na parc.č. 594/4, ako aj parc.č. 594/4 a 594/3 vedených na liste vlastníctva
č. XXX pre k.ú. B., neplatný. Žalobu odôvodnil tým, že poručiteľ zanechal závet a listinu o vydedení,

ktorou pre prípad svojej smrti vydedil v celosti obe dcéry, žalované 2. a 3., ktoré s vydedením súhlasili.
Poručiteľ závetom celý svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok zanechal synovi - žalobcovi s tým, že je
povinný zriadiť jeho spolužijúcej osobe - žalovanej 1., právo doživotného užívania v rod. dome s.č. X ako
aj parc.č. 594/4 a 594/3, vedených na LV č. XXX pre k.ú. B. aj parc.č. 594/ 4 a 594/3, vedených na LV č.XXX pre k.ú. B.. Dedičské konanie po poručiteľovi bolo prerušené a žalobca bol odkázaný na podanie
žaloby, že závet je v časti zriadenia vecného bremena neplatný. Žalobca mal za to, že závet v časti
uloženiamupovinnostispočívajúcejvzriadenívecnéhobremenaprávadoživotnéhoužívaniavprospech

žalovanej 1. je neplatný s poukazom na § 478 a § 151o ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka. Tvrdil,
že pokiaľ poručiteľ chcel, aby žalovaná 1. mala možnosť po jeho smrti naďalej bývať v rodinnom dome,
mal priamo v závete zriadiť v jej prospech vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania a
nie ukladať zriadenie vecného bremena za povinnosť žalobcovi ako dedičovi, ktorý by bol povinný toto
vecné bremeno zriadené poručiteľom strpieť, nie ho však zriaďovať.

3. Žalovaná 1. s podanou žalobou nesúhlasila. Mala za to, že závet poručiteľa je platný, a to vrátane jeho
časti týkajúcej sa zriadenia práva doživotného užívania nehnuteľností v jej prospech. Závet poručiteľa
v tomto prípade obsahuje slobodné, vážne, zrozumiteľné a určité vyjadrenie vôle poručiteľa zriadiť
právo doživotného užívania v prospech nej ku konkrétne určeným nehnuteľnostiam. Zákon nepredpisuje
presnú slovnú formuláciu vôle poručiteľa zriadiť také právo doživotného užívania v závete. Predmetný

závet ako právny úkon treba vykladať nielen podľa použitej slovnej formulácie, ale aj a najmä podľa vôle
poručiteľa. Vôľa poručiteľa tu je jednoznačná a nie je v rozpore s použitou slovnou formuláciou; práve
naopak, vôľa poručiteľa slovnej formulácii zodpovedá.

4. Žalovaná 2. so žalobou súhlasila, nakoľko pokiaľ chcel otec riešiť pre družku právo doživotného

bývania aj po jeho smrti, mal to urobiť buď za života zriadením práva doživotného užívania v jej prospech
alebo priamo v závete uviesť, že zriaďuje právo doživotného užívania. Žalovaná 3. taktiež so žalobou
súhlasila.

5. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že poručiteľ, A. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy

bytom B. X, otec žalobcu a žalovaných 2. a 3., druh žalovanej 1., zomrel dňa XX.XX.XXXX. Ako dedičia
zo zákona v I. dedičskej skupine prichádzali do úvahy deti poručiteľa - žalobca a žalované 2. a 3.
Dedičské konanie je vedené na základe poverenia Okresného súdu Nitra na Notárskom úrade F. H.
pod sp. zn. 25D/24/2023, D not 26/2023. Na základe lustrácie v Notárskom centrálnom registri závetov
bolo zistené, že poručiteľ zanechal závet a listinu o vydedení. V listine o vydedení a v závete spísanej

formou notárskej zápisnice N 137/2021, Nz 17671/2021, NCRza 3551/2021, NCRls 18168/2021 dňa
16.06.2021, na Notárskom úrade v Nitre JUDr. Heleny Rozborovej, notárom, so sídlom vo Vrábľoch,
Hlavnáč.1221,poručiteľvyhlásil,žesarozhodolpreprípadsvojejsmrtivydediťvcelostidcéry-žalované
2. a 3. z toho dôvodu, že o neho ako o svojho otca trvalo neprejavujú opravdivý záujem, ktorý by ako deti
maliprejavovať,nenavštevujúho,prijehonarodeninách,menináchsinanehonespomenú,aninažiadne

sviatky, chovajú sa voči nemu v rozpore s dobrými mravmi. Dôsledky vydedenia sa majú vzťahovať aj
na ich potomkov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa rozhodol spísať závet, podľa ktorého poručiteľ
zanecháva všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok, ktorý v čase smrti bude vlastniť, svojmu synovi
- žalobcovi s tým, že je povinný zriadiť jeho spolužijúcej osobe C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX
B., právo doživotného užívania v rod. dome s.č. X na parc.č 594/4, ako aj parc. 594/4 a 594/3 vedených

na LV č. XXX pre k.ú. B. v celosti, pokiaľ ku dňu jeho smrti bude jeho spolužijúcou osobou.

6. V dedičskom konaní po poručiteľovi dedičia - žalované 2. a 3. súhlasili s listinou o vydedení.
Uznesením zo dňa 31.01.2024 bolo dedičské konanie prerušené a dedič - žalobca bol odkázaný, aby
v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti tohto uznesenia podal žalobu na Okresný súd Nitra o

určenie, že závet, ktorý spísal poručiteľ dňa 16.06.2021 na Notárskom úrade vo Vrábľoch, je v časti
zriadenia vecného bremena spolužijúcej osobe C. D., nar. XX.XX.XXXX, týkajúce sa práva doživotného
užívania v rodinnom dome č. X na parc.č. 594/4 a 594/3 vedených na LV č. XXX pre k.ú B., neplatný.
Uznesenie o prerušení konania notárka doručovala listinne. Právny zástupca žalovanej 1. B. B. prevzal
uznesenie osobne na notárskom úrade dňa 31.01.2024. Listová zásielka adresovaná právnej zástupkyni

žalobcu B. I. sa vrátila na notársky úrad ako neprevzatá v odbernej lehote dňa 23.02.2024. Následne
notárka doručila zásielku právnej zástupkyni žalobcu elektronicky dňa 27.02.2024. Na základe toho
bol na prvopise uznesenia o prerušení konania vyznačený deň právoplatnosti 14.03.2024. Doložka
právoplatnosti bola elektronicky právnej zástupkyni žalobcu doručená dňa 15.03.2024.

7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 151o ods. 1, § 476 ods. 1, 2, § 476d/, § 477, § 478,
§ 473 ods. 2, 3, § 480 ods. 1, § 35 ods. 1, 2, § 39, § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 194 ods. 1, 3
Civilného mimosporového poriadku, § 137 písm. d/, § 111 ods. 3, § 105 ods. 1, § 110 ods. 1 Civilného
sporovéhoporiadku,§17ods.1vetaprvá,§29ods.1prváveta,ods.2,3,§30ods.1zákonač.305/2013Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (zákon o e-Governmente).

8. Prípustnosť žaloby s poukazom na § 137 písm. d/ CSP podľa súdu prvej inštancie vyplýva s § 194
ods. 1 CMP, keďže žalobca bol v dedičskom konaní odkázaný na podanie predmetnej žaloby v lehote 1
mesiaca. Súd prvej inštancie v tomto smere uviedol, že notárka pôvodne doručovala právnej zástupkyni
žalobcu uznesenie v listinnej forme prostredníctvom poštového podniku a následne po tom, ako sa
vrátila zásielka ako neprevzatá v odbernej lehote, notárka zaslala uznesenie právnej zástupkyni žalobcu

aj elektronicky. Súd prvej inštancie poukázal na to, že orgány verejnej moci, medzi ktoré patrí aj súd a
rovnako aj notár v postavení súdneho komisára, sú povinné uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky
(§ 17 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z.). Ojedinelé výnimky z uvedenej povinnosti ustanovuje zákon iba v
§ 17 ods. 1 písm. a) až c) a v § 17 ods. 4 zákona č. 305/2013 Z.z., pričom na vzniknutú situáciu sa žiadna
z nich nevzťahuje. Vyplýva to aj z § 2 ods. 3 zákona č. 305/2013 Z.z. Civilný sporový poriadok taktiež
v § 105 priorizuje elektronické doručovanie podľa zákona e-Governmente. Poukázal aj na uznesenie

Najvyššieho súdu SR zo dňa 12. júna 2019 sp. zn. 3Obdo/35/2019, publikované pod R 36/2019, vyplýva
že za účinné doručenie rozhodnutia súdu advokátovi - fyzickej osobe je možné považovať iba doručenie
rozhodnutia do elektronickej schránky advokáta, ktorú má určenú na elektronickú komunikáciu so súdmi
(a inými orgánmi verejnej moci). Rovnako najvyšší súd posudzoval účinnosť doručovania v rozhodnutí
sp. zn. 9Cdo/124/2021. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn.

I. ÚS 49/2023 z 02.02.2023 a nález sp.zn. IV. ÚS 266/2023 z 10.08.2023 s tým, že v prípade, ak
súdy aprobovali listinné doručovanie ako rovnocenné s elektronickým, resp. účinné, išlo o prípady, kedy
bola listina reálne doručená adresátovi, teda nejednalo sa o doručenie fikciou. Inak povedané účinky
listinného doručenia osobe, ktorej má inak orgán verejnej moci povinnosť doručovať elektronicky, boli
priznané v prípade, ak túto písomnosť adresát prevzal.

9. Súd prvej inštancie v tejto otázke dospel k záveru, že v danej veci právna zástupkyňa neprevzala
zásielku a táto sa vrátila notárke, preto nemohla sa s doručovanou písomnosťou zoznámiť a v
jej zmysle uplatniť právo - podať žalobu. Právna zástupkyňa mohla vzhľadom na ust. § 105
CSP a ust. § 17 zákona o e-governmente dôvodne očakávať, že jej bude rozhodnutie zasielané

elektronicky. Zároveň na základe konania notárky legitímne nadobudla dojem, že notárka takéto listinné
doručovanie nepovažuje za účinné, keď ju notárka e-mailom oboznámila o neúspešnom doručení a
jeho zopakovaní už elektronicky do elektronickej schránky a následne zaslala doložku právoplatnosti
uznesenia s vyznačenou právoplatnosťou dňa 14.03.2024. Vzhľadom na uvedené, súd za účinné
doručenie uznesenia žalobcovi považoval deň doručenia uznesenia do elektronickej schránky jeho

právnej zástupkyne teda deň 27.02.2024, za deň právoplatnosti uznesenia deň 14.03.2024 (ako je
vyznačené aj na prvopise uznesenia) a žalobu podanú dňa 14.04.2024 súdu ako podanú včas v
jednomesačnej lehote plynúcej od právoplatnosti uznesenia.

10. Následne súd prvej inštancie posudzoval predmet konania z vecnej stránky. Žalobca žalobu

založil na tom, že závet v časti obsahujúcej povinnosť žalobcu zriadiť v prospech žalovanej 1. vecné
bremeno spočívajúce v práce doživotného užívania zdedených nehnuteľností, predstavuje neprípustnú
podmienku, resp. príkaz podľa § 478 Občianskeho zákonníka, t.j. že poručiteľ nezriadil závetom vecné
bremeno tak, ako to má na mysli § 151o Občianskeho zákonníka. Žalovaná 1. naopak argumentovala,
že formulácia závetu v časti vecného bremena, aj keď nie je úplne ideálna, napĺňa požiadavku ust. 151o

ods. 1 Občianskeho zákonníka o zriadení vecného bremena poručiteľom, pričom pri výklade závetu
ako právneho úkonu je potrebné vychádzať z vôle poručiteľa. Sporné tak medzi stranami bolo, či bolo
poručiteľom v závete zriadené vecné bremeno. Súd prvej inštancie je toho názoru, že poručiteľ nemôže
určiť povinnosť resp. podmienku v závete, že dedič zdedí majetok a je povinný zriadiť vecné bremeno
v prospech inej osoby. Išlo by o podmienku bez právnych účinkov. Takýto postup zároveň nenapĺňa

ustanovenie o zriadení vecného bremena závetom, keďže musí pristúpiť ešte právny úkon závetného
dediča zriadiť toto vecné bremeno niektorým zákonom predpokladaným spôsobom, a to dohoda dedičov
schválená súdom alebo zmluva o zriadení vecného bremena. Žalovaná 1. však ani netvrdila, že v
závete jej formulovaný príkaz alebo podmienka, ktorá je vzhľadom na svoj obsah prípustná a spôsobuje
právne následky. Podstata jej argumentácie spočívala v tom, že jazykové znenie použité v závete

prostredníctvom výkladu vôle poručiteľa predstavuje riadne zriadenie vecného bremena. Zohľadniac
v rozsudku uvedené východiská výkladu prejavu vôle bol súd prvej inštancie toho názoru, že jazykové
vyjadrenie vôle poručiteľa zachytené v notárskej zápisnici („je povinný zriadiť ...právo doživotného
užívania) je učinené jednoznačne a jasne. Gramatickým výkladom tohto vyjadrenia, možno dospieťiba k záveru, že takto vyjadrená vôľa spočíva v uložení povinnosti závetnému dedičovi zriadiť vecné
bremeno v prospech družky poručiteľa. Nie je jednoznačne preukázané, či poručiteľ chcel skutočne
závetom zriadiť vecné bremeno alebo chcel uložiť povinnosť zriadenia vecného bremena synovi ako

jedinému dedičovi v domnienke, že tento bude jeho vôľu realizovať. Podľa názoru súdu prvej inštancie,
aj keby bola preukázaná vôľa poručiteľa zriadiť vecné bremeno závetom, zvolená formulácia v závete
je tak jednoznačná, že tvrdená vôľa poručiteľa zriadiť vecné bremeno závetom je v priamom rozpore s
jazykovým prejavom a zároveň akceptovaním tvrdení žalovanej 1. o potrebe výkladu právneho úkonu
cez skutočnú vôľu žalobcu by došlo k zmene obsahu slovami vyjadreného prejavu vôle. Len skutočnosť,

že osoba má vôľu svojím konaním vyvolať zamýšľané účinky, nepostačuje, potrebné je, aby konkrétny
prejav vôle bol vykonaný s náležitosťami, s ktorými právna norma spája vznik konkrétneho práva.

11. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie dospel k záveru, že k zriadeniu vecného bremena
poručiteľom v závete nedošlo. Ani výkladom vzhľadom na jazykové znenie nebolo možné dospieť k
záveru o zriadení vecného bremena a uprednostniť tak platnosť právneho úkonu, najmä keď výkladom

právneho úkonu sa mala napraviť prejavená vôľa v úkone, ktorý zákon neprepúšťa (podmienka,
príkaz pripojený k závetu) a tak neperfektný právny úkon výkladom zmeniť na zákonne súladný. Preto
formulácia, že žalobca ako závetný dedič je povinný zriadiť právo doživotného bývania žalovanej 1.
predstavuje podmienku, resp. príkaz, ktorý nie je v zmysle § 478 Občianskeho zákonníka dovolený,
a preto je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný (zákon používa formuláciu, že nemá právne

následky, čo v podstate znamená, že je neprípustný, teda v rozpore so zákonom, teda neplatný).
Uvedený záver nemá vplyv na platnosť zvyšku závetu, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 476 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Súd preto žalobe vyhovel.

12. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že nevykonal dokazovanie výsluchom notárky, ktorá spisovala

závet (ako to navrhovala žalovaná 1.), pretože právni nástupcovia poručiteľa, konkrétne žalobca a
žalovaná 2., notárku nezbavili mlčanlivosti v zmysle § 39 ods. 1 a 2 písm. a) zákona č. 323/1992 Zb.
Notársky poriadok. Rovnako súd nevykonal výsluch svedkyne C. D., nakoľko žalobca, ktorý ho navrhol,
na ňom následne netrval.

13. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní
úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu oba voči žalovanej 1., pretože žalobca si náhradu trov uplatnil
iba voči nej.

14. Proti uvedenému rozsudku podala odvolanie žalovaná 1., ktorá žiadala rozsudok súdu prvej

inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť, alternatívne rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietala nesprávne posúdenie otázky zachovania lehoty
stanovenej uznesením vydaným v dedičskom konaní. Podľa jej názoru v zmysle § 111 ods. 3 CSP je
potrebné predmetné uznesenie považovať za doručené dňom 21.02.2024, kedy sa listinná zásielka
doručovaná právnej zástupkyni žalobcu prostredníctvom pošty, vrátila nedoručená ako neprevzatá

v odbernej lehote. Na tom nič nemení skutočnosť, že následne bola predmetná zásielka doručovaná
elektronicky. Uznesenie je teba potrebné považovať za právoplatné dňom 08.03.2024. Žaloba bola
podaná dňa 14.04.2024, teda po uplynutí stanovenej lehote jedného mesiaca od právoplatnosti
uznesenia o prerušení dedičského konania. Ďalej uviedla, že ustanovenie § 82l ods. 3 zákona č.
757/2004 Z.z. sa vzťahuje na doručovanie podaní, ktorých je súd adresátom a nie na doručovanie

písomností súdu iným subjektom. K posúdeniu záveru a jeho obsahu žalovaná 1. uviedla, že závet
poručiteľa obsahuje slobodné, vážne, zrozumiteľné a určité vyjadrenie vôle poručiteľa zriadiť právo
doživotného užívania v jej prospech. Zákon nepredpisuje presnú slovnú formuláciu vôle poručiteľa
a zriadiť také právo doživotného užívania v závete. Predmetný závet ako právny úkon treba vykladať
nielen podľa použitej slovnej formulácie, ale aj podľa vôle poručiteľa. Vôľa poručiteľa je tu jednoznačná.

Skutočná vôľa poručiteľa aj použitá slovná formulácia zodpovedá opatreniu, ktoré urobil poručiteľ pre
prípadsvojejsmrtiaktoréspočívavzriadeníprávadoživotnéhoužívaniavprospechkonkrétnejosobyku
konkrétnym nehnuteľnostiam. V prípade závetu ako právneho úkonu pre prípad smrti právo doživotného
užívania a vecné bremeno nevznikajú len samotným závetom, ale závetom v spojení s výsledkami
konania o dedičstve. Za podmienky pripojené k závetu v zmysle § 478 OZ nemožno považovať také

ustanovenia závetu, ktoré sú v súlade s právnou úpravou. Teda ani poručiteľov príkaz zriadiť právo
doživotného užívania v prospech konkrétnej osoby ku konkrétnym nehnuteľnostiam nie je neprípustnou
„podmienkou“, ktorá by nemala mať právne následky. Ďalej žalovaná 1. uviedla, že zriadenie vecného
bremena nie je podmienkou pripojenou k závetu poručiteľa A. B., ale zriadenie vecného bremenaje integrálnou súčasťou tohto závetu, v ktorom je uvedený žalobca ako dedič poručiteľa súčasne so
žalovanou ako osobou, v prospech ktorej má byť zriadené vecné bremeno. Na základe uvedeného
závetu sa žalobca má stať vlastníkom poručiteľovho majetku a v jej prospech má byť zriadené vecné

bremeno. V súvislosti so zistením skutočnej vôle poručiteľa pri spisovaní závetu bol navrhovaný
výsluch notárky, vykonanie tohto dôkazu bolo však zmarené v dôsledku postoja žalobcu. Napriek tomu
z vykonaného dokazovania vyplýva, že poručiteľ prejavil svoju vôľu zriadiť vecné bremeno v prospech
žalovanej 1. pre prípad svojej smrti. Skutočná vôľa poručiteľa má mať prednosť pred jej doslovným
jazykovým vyjadrením.

15. K odvolaniu žalovanej 1. sa písomne vyjadril žalobca, žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že prevzatie jeho právneho zastúpenia spolu s predložením
plnomocenstva v podobe zaručenej konverzie doručila jeho právna zástupkyňa do elektronickej
schránky notárky JUDr. Rozborovej dňa 18.01.2024. Následne notárka ako súdna komisárka doručila
právnej zástupkyni v rovnaký deň predvolanie na pojednávanie na deň 31.01.2024. Teda právna

zástupkyňa dôvodne predpokladala, že komunikácia a teda ja následné doručovanie písomností
a rozhodnutí v danej veci bude prebiehať elektronicky. S poukazom na § 16 ods. 2, § 105 ods. 1,
§ 110 ods. 1 CSP a § 2 ods. 3, § 11 ods. 1, § 28, § 29 ods. 1 veta prvá, ods. 2, 3, § 30 ods.
1 zákona o e-Governmente uviedol, že ak je strana zastúpená advokátom, je povinnosťou súdu,
v tomto prípade aj notára ako súdneho komisára, doručovať rozhodnutie do vlastných rúk advokátovi

strany, pričom zároveň podľa zákona o e-Governmente je daná povinnosť doručovať písomnosti do
elektronickej schránky advokáta, aby bolo doručenie rozhodnutia účinné. Poukázal žalobca na to, že
notárkaRozborovádoručilaprávnejzástupkyniuznesenieoprerušeníkonaniadoelektronickejschránky
dňa 27.02.2024. Následne dňa 14.03.2024 bola do elektronickej schránky právnej zástupkyne doručená
aj doložka právoplatnosti, na ktorej bol vyznačený ako deň právoplatnosti 14.marec 2024. Doložka

právoplatnosti bola vyhotovená notárkou. Okrem iného žalobca poukázal v tejto súvislosti na uznesenie
NS SR sp. zn. 7Cdo 39/2010, v ktorom NS uviedol, že nesprávne potvrdenie súdu o tom, kedy nastala
právoplatnosť rozsudku nemôže byť na ujmu účastníkom konania. Nie je povinnosťou účastníka konania
overovať, či právoplatnosť rozhodnutia nastala skutočne vtedy, keď ju zistil a zaznamenal súd prvej
inštancie. Vzhľadom na to, žaloba podaná do elektronickej podateľne súdu dňa 14.04.2024, bola podaná

včas, t. j. v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania (14.03.2024).

16.Žalobcaďalejuviedol,žeporučiteľmôževzávetepreprípadsvojejsmrtivprospechkonkrétnejosoby
zriadiťprávozodpovedajúcevecnémubremenu,ktorébudeposmrtiporučiteľaviaznuťnanehnuteľnosti,
ktorú po poručiteľovi dedením nadobudne jeho dedič. To znamená, že poručiteľ mal v závete spísanom

formou notárskej zápisnice uviesť, že zriaďuje vecné bremeno v prospech jeho družky, t. j. žalovanej
1., nie však uložiť to ako povinnosť/príkaz pre dediča zriadiť takéto vecné bremeno, keď podľa §
478 OZ akékoľvek podmienky pripojené k závetu nemajú právne následky. Žalobca sa plne stotožnil
s odôvodnením súdu prvej inštancie, ktorý sa sa vysporiadal so všetkými námietkami žalovanej 1. voči
podanej žalobe, a to aj s použitím výkladových pravidiel a príslušnej judikatúry a podľa názoru ktorého,

aj keby bola preukázala vôľa poručiteľa zriadiť vecné bremeno závetom, zvolená formulácia v závete
je tak jednoznačná, že tvrdená vôľa poručiteľa zriadiť vecné bremeno závetom je v priamom rozpore
s jazykovým prejavom, pričom výkladom právneho úkonu cez skutočnú vôľu poručiteľa by došlo k zmene
obsahu slovami vyjadreného prejavu vôle, čo je neprípustné. Výkladom tak možno zisťovať iba obsah
právneho úkonu, nemožno ním prejav vôle doplňovať (rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 81/2011).

17. K odvolaniu sa vyjadrila žalovaná 2. tak, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za správny,
odvolanie za nedôvodné, pretože poručiteľ chcel všetok svoj majetok zanechať žalobcovi. Ak by chcel
zriadiť doživotné bývanie žalovanej 1., urobil by to za života.

18. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k
záveru, že odvolanie žalovanej 1. nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny

podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

19. Podľa § 387 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016), odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.20.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

21. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení
sa (úplne) správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí
vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 ods. 2 CSP, ale sa len obmedzí

na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie vykonal vo veci
dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, správne vec posúdil po právnej stránke, preto
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto v zmysle § 387 ods. 1 CSP sa obmedzuje
len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a nebude ich opakovať.

22. Odvolací súd dodáva, že dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozsudku súdu prvej
inštancie. Prvoinštančný súd totiž vo veci dostatočne zistil skutkový stav a v intenciách platnej právnej
úpravy vyvodil z neho i správne právne závery, vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu,
vyvodil správne skutkové zistenia, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, príslušné ustanovenia
podstatné pre právne posúdenie veci interpretoval a aplikoval právne súladným spôsobom, jeho úvahy

sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné. Súd prvej inštancie primerane
rozumným a okolnostiam danej veci postačujúcim spôsobom reflektoval i na odvolateľkou vznášané
tvrdenia, na danú vec aplikoval i relevantné hmotnoprávne ustanovenia a svoje rozhodnutie presvedčivo
a náležite odôvodnil, zodpovedajúc už i na všetky právne a skutkovo významné otázky predkladané
žalovanou1.vjejodvolaní.Žalovaná1.vodvolaníneuviedlažiadnetakéskutočnosti,skutkovéčiprávne,

s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol vyporiadal, pokiaľ boli pre danú vec relevantné. Odvolací súd
považuje za správne i argumenty žalobcu uvedené vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej 1.
23. Napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám stanoveným v § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého
súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy
označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky

procesnej obrany použil; súd jasne a výstižne vysvetlí ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a
právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal,
z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax, a dbá, aby odôvodnenie rozsudku
bolo presvedčivé. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je preukázať jeho správnosť, logicky, vnútorne

kompaktne a neprotirečivo vysvetliť myšlienkový postup súdu vedúci k rozhodnutiu i s poukazom na
právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súčasne je i prostriedkom
kontrolysprávnostipostupusúduprivydávanísúdnychrozhodnutí,ktorépretomusiabyťpreskúmateľné.
Súd je povinný rozsudok odôvodniť spôsobom zakotveným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, čo
je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných práv a

slobôd ako aj z článku 46 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý
proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a
úvahami pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Ak rozsudok neobsahuje zákonné náležitosti, v
konečnom dôsledku je takýto rozsudok nepreskúmateľný. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí
vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení

dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale
tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal.

24. Vo vzťahu k argumentácii sporových strán odvolací súd uvádza, že súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú
jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované
na podstatné a relevantné argumenty (k tomu ÚS SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09).

25. Odvolací súd k dôvodom súdu prvej inštancie dodáva, že sporové strany majú v konaní bremeno
tvrdenia a bremeno dôkazu. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a
označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje
sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena(okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť
tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto
skutočnosti preukázané, strana uniesla tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.

26. V prejednávanej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti závetu v
zanechaného poručiteľom A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom B. X,
pred Notárskym úradom vo Vrábľoch, notárky JUDr. Heleny Rozborovej, dňa 16.06.2021, notárskou
zápisnicou sp. zn. N 137/2021, Nz 17671/2021, NCRza 3551/2021, NCRIs 18168/2021, a to v časti

uloženia povinnosti A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, zriadiť spolužijúcej osobe C. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B., právo doživotného užívania v rodinnom dome E. K. X na parc.č. 594/4, ako aj
parc.č. 594/4 a 594/3 vedených na liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. B..

27. V dedičskom konaní po poručiteľovi A. B., zomr. XX.XX.XXXX uznesením zo dňa 31.01.2024
bolo dedičské konanie prerušené a dedič - žalobca bol odkázaný, aby v lehote jedného mesiaca od

právoplatnosti uznesenia podal žalobu na Okresný súd Nitra o určenie, že závet, ktorý spísal poručiteľ
dňa 16.06.2021 na Notárskom úrade vo Vrábľoch, je v časti zriadenia vecného bremena spolužijúcej
osobe C. D., nar. XX.XX.XXXX, týkajúce sa práva doživotného užívania v rodinnom dome č. X na parc.č.
594/4 a 594/3 vedených na LV č. XXX pre k.ú Melek, neplatný.

28. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal včasnosťou podania žaloby s poukazom lehotu
stanovenúvuzneseníoprerušenídedičskéhokonania.Správnesavyporiadalvnámietkamižalovanej1.
ohľadne doručovania predmetného uznesenia právnej zástupkyni žalobcu. Súd prvej inštancie správne
poukázal na uznesenie I. ÚS 49/2023 a nález IV. ÚS 266/2023, z ktorých vyplýva, že v prípade, ak
súd (alebo iný orgán verejnej moci) má doručovať listiny účastníkovi konania elektronicky, avšak listiny

doručuje prostredníctvom poštového úradu, je možné priznať účinky listinného doručenia iba v prípade,
ak došlo k reálnemu doručeniu (adresát zásielku prevzal). Neprichádza do úvahy fikcia doručenia,
ak adresát zásielku neprevzal. Odvolací súd poukazuje na to, že dátum právoplatnosti predmetného
uznesenia stanovila notárka ako súdna komisárka a žalobca potom správne od takto stanoveného
dátumu právoplatnosti počítal lehotu na podanie žaloby. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu

správne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo 39/2010, v ktorom najvyšší súd
uviedol, že nesprávne určenie právoplatnosti súdom nemôže byť na ujmu účastníkovi konania. Je potom
jednoznačne správny záver, že žaloba bola podaná včas.

29. Žalovaná 1. sa snažila dokázať nedôvodnosť žaloby, resp. platnosť závetu v žalobou napadnutej

časti povinnosti zriadiť právo doživotného bývania v nehnuteľnosti pre ňu, poukazovaním na výklad
závetu z hľadiska vôle poručiteľa.

30. Posudzujúc prejavenú vôľu poručiteľa v závete, je podľa odvolacieho súdu určitý a zrozumiteľný
prejav v tom, že jeho úmyslom bolo odkázať celý svoj majetok žalobcovi a zároveň stanoviť povinnosť

žalobcu zriadiť právo doživotného bývania žalovanej 1.

31. Samotný komentár k § 151o Občianskeho zákonníka pripúšťa, že poručiteľ môže zriadiť závetom,
napríklad odkázať jednému dedičovi rodinný dom a súčasne pre iného (dediča alebo tretiu osobu) zriadiť
doživotné užívacie právo v rodinnom dome (Komentár OZ, I. diel, Fekete a spol.) Ak zákon hovorí o tom,

že vecné bremeno vzniká „na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve“, znamená
to, že poručiteľ môže síce rozhodnúť o zriadení vecného bremena v prospech niektorého z dedičov
alebo v prospech tretej osoby, jeho vôľa však zaväzuje iba vtedy, ak si dedičia v dohode o vysporiadaní
dedičstva nedohodnú niečo iné. Titulom pre vznik vecného bremena nie je v takom prípade v skutočnosti
závet, ale dedičská dohoda schválená súdom.

32. Podľa § 478 Občianskeho zákonníka, akékoľvek podmienky pripojené k závetu nemajú právne
následky; ustanovenie § 484 ods. 1 druhej vety tým nie je dotknuté.

33. Ustanovenie o tom, že akékoľvek podmienky pripojené k závetu nemajú právne následky, je

odôvodnené snahou, aby dedič nebol obmedzovaný v nástupníctve po poručiteľovi ani v nakladaní so
zdedeným majetkom v záujme jeho účelného využitia. Ustanovenie § 478 pod pojmom „podmienka“
zahŕňa aj príkaz. Príkazom je však treba rozumieť ustanovenie, v ktorom poručiteľ dedičovi ukladá, aby
použil dedičstvo alebo jeho časť určitým spôsobom, alebo aby niečo vykonal.34. Žalovaná 1. v odvolaní uviedla tvrdenia, ktoré uviedla i v priebehu konania pred súdom prvej
inštancie, pričom súd prvej inštancie sa so všetkými jej tvrdeniami dôsledne a dostatočne vyporiadal.

Odvolací súd zdôrazňuje, že poručiteľ A. B. v predmetnom závete nezriadil vecné bremeno pre žalovanú
1. spočívajúce v práve doživotného bývania v rodinnom dome, ktorý žalobca na základe závetu zdedil
po poručiteľovi. Podľa závetu vecné bremeno mal zriadiť pre žalovanú 1. až žalobca. Logicky až po
nadobudnutí dedičstva po poručiteľovi. Poručiteľ v závete stanovil iba podmienku/príkaz pre žalobcu.
Odvolacísúdsastotožnilsozáveromsúduprvejinštancieoneplatnostizávetuvčastiuloženiapovinnosti

žalobcovi zriadiť pre žalovanú vecné bremeno k nehnuteľnosti, keďže príkaz alebo podmienka v závete
je neprípustná.

35. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej
inštancie, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

36. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní procesne úspešný, preto mu odvolací súd priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalovanej 1., ktorá podala odvolanie a bola
v odvolacom konaní neúspešná. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).