Uznesenie – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. máj 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/35/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124011300
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kyselová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5124011300.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kyselovej
a sudkýň JUDr. Adriany Gallovej a Mgr. Anny Mihálikovej, na verejnom zasadnutí konanom 27. mája
2025 prejednal odvolania podané obžalovaným A. B., nar. XX.XX.XXXX a prokurátorom proti rozsudku
Okresného súdu Žilina, sp.zn. 0T/189/2024 z 27.2.2025 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolania prokurátora a obžalovaného A. B.

z a m i e t a , pretože nie sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp.zn. 0T/189/2024 z 27.2.2025 bol obžalovaný A. B. uznaný za
vinného zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., na
skutkovom základe, že:

dňa 19.8.2024 v čase o 10.50 hod. viedol osobné motorové vozidlo značky BMW X5, ev. č. C. XXXXX,
čiernej metalízy, po miestnej komunikácii v meste D. v časti B., odkiaľ následne vozidlom prešiel cez
križovatku na ceste II/487 na ulicu E. v meste D., okres F., kde bol pred pohostinstvom „G. A.“ zastavený
a kontrolovaný hliadkou polície, pričom následnou dychovou skúškou bolo zistené, že vozidlo viedol
pod vplyvom alkoholu a bolo mu prístrojom Alcoquant 6020 plus ev. č. A410072 v čase o 10.55 hod.
namerané 0,77 mg/l alkoholu v dychu (1,60 promile) a opakovanou dychovou skúškou v čase o 11.13

hod. mu bolo namerané 0,84 mg/l alkoholu v dychu (1,75 promile).

Za to bol odsúdený podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na peňažný trest vo výmere
400,- eur. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. súd obžalovanému ustanovil pre prípad, že by výkon peňažného
trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace. Podľa § 61
ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 5 rokov

a 6 mesiacov.

ZozápisniceohlavnompojednávanínaOkresnomsúdeŽilinazodňa27.2.2025vyplýva,žepovyhlásení
rozsudku, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku obžalovaný zahlásil odvolanie proti
rozsudku a prokurátor sa nevyjadril.

Dňa 3.3.2025 prokurátor podal odvolanie proti rozsudku okresného súdu, a to proti výroku o treste
v neprospech obžalovaného A. B.. Písomným podaním doručeným okresnému súdu 21.3.2025
prokurátor odôvodnil odvolanie nasledovnými argumentmi:
Prokurátor sa nestotožňuje s rozhodnutím okresného súdu, pokiaľ ide o výšku uloženého peňažného
trestu vo výmere 400,- eur. Mám za to, že súd osobu obžalovaného dostatočne nevyhodnotil vo
všetkých súvislostiach a dostatočne neprihliadal na jeho pomery pri stanovení výšky peňažného trestu v

súvislosti s ustanovením § 34 ods. 1 Tr. zák., v zmysle ktorého má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom, okrem iného, aj tým, že mu vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedolriadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Pri ukladaní výšky peňažného trestu
nezohľadňoval celkovú solventnosť obžalovaného, výšku jeho príjmu, jeho ekonomickú a sociálnu
situáciu,

a to pri zhodnotení jeho doterajšieho spôsobu života so zameraním na jeho správanie sa ako vodiča v
minulosti nielen z hľadiska spáchania trestného činu, ale aj priestupkov na úseku bezpečnosti cestnej
premávky. V uvedenej súvislosti je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že predmetného trestného činu,
ktorý bol spáchaný pod vplyvom alkoholu, čo je v oblasti trestných činov v doprave zvlášť závažná
okolnosť, sa už dopustil aj v minulosti a taktiež, ako vyplýva z výpisu z evidencie priestupkov, bol už 4-

krát uznaný vinným z priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Zároveň prokurátor
poukázal aj na tú skutočnosť, že páchateľ pod vplyvom alkoholu postupne stráca svoje pozorovacie
a motorické schopnosti, t.j. riadne rozpoznávať situáciu v cestnej premávke a riadne ovládať svoje
motorové vozidlo, čo môže mať za následok vyššiu pravdepodobnosť spôsobenia dopravnej nehody
a s tým spojených deštrukčných následkov, nielen na majetku, ale aj na osobnej integrite osôb. Tento
problém je tu neustále, pričom v priebehu vývoja trestnej politiky boli neustále zvyšované nároky na

možnú trestnú zodpovednosť takýchto vodičov, ktorí nielen svoje schopnosti postupne strácajú, ale
stratia ich úplne. Hodnota 0,4762 mg/l alkoholu (1 promile) je takou hodnotou, pri ktorej podľa lekárskej
vedy žiadny, teda ani nadpriemerne disponovaný vodič motorového vozidla, nie je schopný bezpečne
viesť motorové vozidlo, pričom obžalovanému bolo v čase spáchania skutku namerané 0,77 mg/l, preto
je potrebné na túto okolnosť pri určovaní výšky peňažného trestu zvlášť prihliadať.

S poukazom na vyššie uvedené prokurátor navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok
okresnéhosúduvovýrokuotresteasámuložiltrestvzmyslevyššiepopísanéhoodôvodneniaodvolania.

Obžalovaný odôvodnil podané odvolanie prostredníctvom svojej obhajkyne písomným podaním
doručeným okresnému súdu 1.4.2025. Uviedol v ňom nasledovné odvolacie argumenty:

Nestotožňuje sa s argumentmi prvostupňového súdu, čo sa týka výšky uloženého trestu, ktorý je podľa
neho neprimerane vysoký. Ku skutku, ktorý mu je kladený za vinu,
v obžalobe prokurátorky, sa priznal a úprimne svoje protiprávne konanie oľutoval. Na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 27.2.2025 urobil podľa § 257 ods. 1 Tr. por. vyhlásenie
o vine a úprimne oľutoval svoje protiprávne konanie.

V odôvodnení napadnutého rozsudku súd na str. 4 ods. 4, 5 jasne vysvetľuje možnosti mimoriadneho
zníženia trestu tak, ako obžalovaný uviedol vo svojej obhajobe, avšak na str. 5 súd uvádza, že
zníženie dolnej hranice trestnej sadzby pri vyhlásení viny obžalovaným nie je povinnosťou súdu, ale iba
možnosťou. Dôvod, pre ktorý mu súd prvého stupňa neuložil trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby,
mu nie je z napadnutého rozsudku známy, aj keď výslovne na str. 4 ods. 4 napadnutého rozsudku

súd uviedol, že v prípade vyhlásenia viny obžalovaným na hlavnom pojednávaní je možné, aby súd
mimoriadne znížil trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby.
V napadnutom rozsudku súd konštatuje, že mal preukázanú jednu poľahčujúcu okolnosť, a to podľa §
36 písm. l) Tr. zák. Žiadne priťažujúce okolnosti v jeho prípade neboli zistené. Podľa jeho názoru mal
súd zobrať do úvahy aj ďalšiu poľahčujú okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák., že viedol pred spáchaním

trestného činu riadny život. Obžalovaný poukázal na to, že podľa judikatúry všeobecných súdov možno
považovať vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. a) Tr. por. za poľahčujúcu okolnosť podľa
§ 36 písm. n) Tr. zák.
V tomto prípade by mal súd zohľadniť všetky poľahčujúce okolnosti a taktiež subsumovať do uloženia
mimoriadneho zníženia výšky trestu podľa § 39 Tr. zák.

V súvislosti s odvolacou námietkou k neprimeranej výške uloženého trestu obhajoba poukazuje aj na
judikatúru všeobecných súdov.
„Podľa judikatúry všeobecných súdov možno ustáliť, že práve vyhlásenie o vine obžalovaného a
prijatie tohto vyhlásenia okresným súdom je potrebné považovať za významnú pomoc obžalovaného
pri objasňovaní trestnej činnosti, nakoľko takéto vyhlásenie obžalovaného zbavuje prokurátora uniesť

dôkazné bremeno preukázať vinu obžalovaného
v konaní pred súdom. Práve takáto okolnosť sa musí významným spôsobom prejaviť
vo výmere uloženého trestu.“ (rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. 3To/25/2020
z 23.3. 2020).
„Podľa ustálenej súdnej praxe na vyhlásenie obžalovaného o vine bude súd prihliadať ako na

poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák., pretože obžalovaný významne napomohol súdu na
hlavnom pojednávaní pri rozhodovaní o vine (dokazovanie k výroku
o vine sa nevykonáva a výrok o vine nie je možné napadnúť odvolaním). Po druhé, súd môže v zhode
so Stanoviskom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. Tpj 55/2016zo dňa 27.6. 2017 uverejnené pod č. 44/2017 na predmetné vyhlásenie prihliadnuť ako na okolnosť
odôvodňujúcu mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods.2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam,
tak ako je uvedené v konaní o dohode o vine a treste. Napokon môže súd pri rozhodovaní o treste

na predmetné vyhlásenie prihliadnuť ako na jednu z viacerých okolností odôvodňujúcich mimoriadne
zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. z dôvodu neprimeranej prísnosti použitia trestnej sadzby
ustanovenej Trestným zákonom.“ (rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. 23To/109/2018 zo
7.1.2019)
Prvostupňový súd nezohľadnil vyhlásenie obžalovaného o vine na hlavnom pojednávaní ako

poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák. tak, ako to vyplýva
z označenej judikatúry. Žiadnym spôsobom nevysvetlil, z akého dôvodu nebral do úvahy vyhlásenie o
vine.
„Primeranosť trestu je nevyhnutným predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže
nevyhnutým predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého
následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii

trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu tak možno považovať
aj za predpokladu prerastenia represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného. V rámci
požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky
umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom
dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade

stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Odvolací súd zdôrazňuje,
že cieľom trestného konania nie je akýsi „revanš“- odplata za spáchaný skutok, ale predovšetkým
náprava páchateľa a jeho stimulovanie k riadnemu životu. Trest ako trestnoprávna sankcia nastupuje
vždy ako následok porušenia základných práv a právom chránených záujmov. Pokiaľ Trestný zákon
pri jednotlivých taxatívne vymenovaných trestných činoch oprávňuje uložiť trest odňatia slobody ako

najzávažnejší zásah do osobnej slobody, nemožno tak ale paušálne pristupovať v každom jednom
prípade. Išlo by
o formalistický výklad ustanovení, v dôsledku čoho by potom stratilo opodstatnenie ustanovenie vyššie
citovaného § 34 Trestného zákona, v zmysle ktorého sú súdy pri ukladaní trestov povinné prihliadať
na všetky okolnosti daného prípadu vo vzájomnom súhrne. V rámci požiadavky primeranosti trestu

zohráva dôležitú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá takzvane dopĺňa zákonné mantinely v
podobe prísne stanovených trestných sadzieb pre ten-ktorý trestný čin. Sudcovskou individualizáciou
trestu sa má zabezpečiť reálne splnenie primeranosti trestu.“ (rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp.zn.
3To/108/2020 z 25.5.2021) .
Obžalovaný navrhol odvolaciemu súdu podľa § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. por. zrušiť rozsudok okresného

súdu vo výroku o uloženom treste a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodnúť tak, že obžalovanému uloží
trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby s použitím § 39 ods. 1, ods. 5 Tr. zák.

Na verejnom zasadnutí v konaní pred odvolacím súdom prokurátorka navrhla, aby krajský súd zrušil
rozsudok okresného súdu vo výroku o treste a obžalovanému uložil peňažný trest vo výmere 800,- až

900,- eur s náhradným trestom odňatia slobody vo výmere
3 mesiace a v súlade s § 61 ods. 3 Tr. zák. trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
vo výmere 5 rokov, 6 mesiacov a 1 deň. Odvolanie obžalovaného navrhla zamietnuť. Obhajkyňa
obžalovaného v súlade s písomnými dôvodmi odvolania navrhla zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a obžalovanému s použitím § 39 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. uložiť trest zákazu činnosti pod dolnú

hranicu zákonom stanovenej sadzby. Zároveň navrhla odvolanie prokurátora zamietnuť. Obžalovaný sa
stotožnil s návrhom svojej obhajkyne.

Krajský súd, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr.
por., zistil, že odvolania prokurátora a obžalovaného boli podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por.,

odvolaniabolipodanéoprávnenýmiosobamivsúlades§307ods.1písm.a),b)Tr.por.,obsahodvolania
spĺňa náležitosti § 311 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo
k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa §
316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Nachyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Obžalovaný A. B. a prokurátor podali odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa len proti výroku
o treste, ale odvolací súd vykonal všeobecný prieskum rozhodnutia súdu prvého stupňa o vine, ako
i prieskum konania, ktoré predchádzalo odvolaním napadnutému výroku rozsudku súdu prvého stupňa,
pretože z pohľadu zákona a spravodlivosti žiadny trest nemôže obstáť pri nezákonnom rozhodnutí o vine
páchateľa.

Odvolací súd zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu
(prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák.) je napadnutý rozsudok
výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym
chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. V tejto súvislosti poukazuje
odvolací súd na priebeh hlavného pojednávania v konaní pred prvostupňovým súdom, na ktorom

obžalovaný A. B. v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. urobil vyhlásenie, že je vinný zo skutku
uvedeného v obžalobe. Obžalovaný zároveň odpovedal kladne na otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c),
d), f), g), h) Tr. por. Súd prvého stupňa uznesením podľa § 257 ods. 7 Tr. por. vyhlásenie obžalovaného
A. B. prijal.

Ako už bolo uvedené, v súlade s revíznym princípom preskúmal krajský súd v rozsahu determinovanom
ustanovením § 317 ods. 1 Tr. por. len výrok o treste napadnutého rozsudku, keď pokiaľ ide o výrok
o vine, nie sú pochybnosti o skutkových tvrdeniach uvedených v napadnutom rozsudku okresného súdu.
S ohľadom na to, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom vyhlásenie
o priznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., odvolací súd preskúmal i zákonnosť postupu

okresného súdu v súvislosti s jeho rozhodnutím o prijatí vyhlásenia obžalovaného a zistil, že v tomto
smere konal okresný súd správne a neporušil žiadne procesné ustanovenie. Priznanie viny bolo
prijaté okresným súdom v súlade so zákonom a stalo sa nemenným. Ani krajský súd nemá dôvodné
pochybnosti o skutkových tvrdeniach uvedených v obžalobe okresného prokurátora, a preto priznanie
viny obžalovaného považoval za logický dôsledok dôkazného stavu zisteného a prezentovaného

prokurátorom v obžalobe.

Dôsledkom rozhodnutia súdu prvého stupňa o prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný, bol aj ďalší
postup súdu, keď vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie len vo vzťahu k výroku o treste za
zistené zavinenie. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že prvostupňový súd v tomto smere vykonal

dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne právne závery.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného A. B., je potrebné predovšetkým uviesť, že tu obžalovaný
A. B. a jeho obhajkyňa rovnako ako v konaní pred súdom dôsledne využili všetky svoje práva zakotvené
v § 34 Tr. por. Obžalovaný založil odvolanie voči výroku o treste napadnutého rozsudku v podstate

na opakovaných dôvodoch svojej obhajoby použitej v konaní pred súdom prvého stupňa. Okresný súd
sa v podstate vo svojom rozhodnutí s týmito námietkami vysporiadal, a preto odvolací súd odkazuje
na správne dôvody rozsudku okresného súdu vo vzťahu k výroku o treste, s ktorými sa plne stotožnil.
Pokiaľ ide o odvolanie prokurátora, tento v dôvodoch odvolania predovšetkým zdôrazňoval závažnosť
spáchaného trestného činu pod vplyvom alkoholu, čo je v oblasti trestných činov v doprave zvlášť

závažná okolnosť a obžalovaný sa ho dopustil už aj v minulosti, a preto prokurátor považoval uložený
peňažný trest, najmä pokiaľ ide o jeho výšku, za neprimeraný.

Odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa si vytvoril dostatočný skutkový základ k rozhodnutiu o druhu
a výmere trestu. Na tomto mieste krajský súd poznamenáva, že argumenty obžalovaného a prokurátora

uvedené v písomných dôvodoch odvolania neboli spôsobilé zvrátiť druh a výmeru trestu, ktorý bol
obžalovanému uložený rozsudkom súdu prvého stupňa.

Skutočnosť, že odvolatelia sa nestotožňujú s právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom
rozsudku v súvislosti s výrokom o treste, nemôže sama osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Súd prvého stupňa rozviedol svoje skutkové a právne úvahy vo vzťahu k výroku o treste, ktoré si odvolací
súd osvojil v plnom rozsahu a v podrobnostiach na ne aj vo svojom rozhodnutí poukazuje.Z dôvodov odvolania obžalovaného A. B. je nesporné, že obžalovaný primárne namieta neprimeranosť
trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu, ktorý bol uložený rozsudkom súdu

prvého stupňa, prokurátor primárne namieta neprimeranosť uloženého peňažného trestu.

Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu
Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na

ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje
dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne
súčasne v každom treste.

Všeobecne treba uviesť, že Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu
je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie

noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali
v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv
a slobôd jednotlivých občanov, robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými
činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných
členov spoločnosti. Pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej

prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným
členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený Trestný zákon a takýmto
spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti. Trest súčasne
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z hľadiska týchto úvah odvolacieho súdu možno
potom dospieť k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne

doplňovať. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou,
ktorú súd uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi
páchateľov trestných činov.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol

riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej

a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.

V súvislosti s namietanou neprimeranosťou uložených trestov odvolateľmi treba dodať, že záver

o primeranosti trestu je daný vtedy, ak sa opiera o rozumnú väzbu medzi legitímnym cieľom a zvoleným
prostriedkom jeho realizácie. Možno konštatovať, že páchateľa môže so spravodlivosťou, a teda aj
so spoločnosťou zmieriť len spravodlivý trest. Trest sa musí rovnať spôsobenému bezpráviu, z toho
vyplýva, že v prípade, ak bude trest, resp. odplata obsiahnutá v treste prísnejšia ako bezprávie
spôsobené trestným činom, nedôjde len k negácii tohto bezprávia, ale zároveň uloženým trestom

vznikne nové bezprávie – bezprávie voči neprimerane potrestanému páchateľovi trestného činu. Trest,
ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konanie, by mal
nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť, a nie ešte viac rozmnožiť. Neprimeraný trest
nemožno považovať za spravodlivý. Spravodlivý je vždy len primeraný trest. Požiadavka primeranosti
trestu a jeho individualizácie núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti,

a teda bráni mechanickému postupovaniu súdu pri rozhodovaní o treste.

Okresný súd správne aplikoval pri úvahách týkajúcich sa ukladania trestu ustanovenie § 34 ods. 4 Tr.
zák., podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania
činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu

páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä
na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa
o dosiahnutie urovnanias poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu
a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom
majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na

ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím
na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako
samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu.

Súd prvého stupňa správne aplikoval všetky hmotnoprávne ustanovenia rozhodujúce pre uloženie druhu

a výmery trestu, vrátane správneho zistenia poľahčujúcich okolností (§ 36 písm. l/ Tr. zák.). Krajský
súd uzatvára, že okresným súdom uložený peňažný trest vo výmere 400,- eur s náhradným trestom
odňatia slobody vo výmere 3 mesiace a trest zákazu činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá na dobu
5 rokov a 6 mesiacov považuje odvolací súd za zákonný. Tento zákonný stav neboli odvolacie argumenty
obžalovaného a prokurátora spôsobilé zvrátiť v rámci odvolacieho konania.

Reagujúc na odvolacie námietky obžalovaného A. B., krajský súd považuje za potrebné poukázať na
nasledovné:

Obžalovaný A. B. ako účastník cestnej premávky závažným spôsobom porušil pravidlá cestnej
premávky, spáchal trestný čin v súvislosti s vedením motorového vozidla pod vplyvom alkoholu a svojím

nezodpovedným konaním vážne ohrozil aj iných účastníkov cestnej premávky. Nie je možné tolerovať
vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu. Obžalovaný sa pritom prečinu ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 Tr. zák. dopustil opakovane, keďže ako vyplýva z odpisu registra
trestov, trestným rozkazom Okresného súdu Čadca, sp.zn. 2T/36/2013 zo dňa 28.3.2013, právoplatným
8.5.2013, bol odsúdený pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák.

a bol mu uložený peňažný trest vo výmere 300,- eur s náhradným trestom odňatia slobody na 14 dní
a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá po dobu
1 rok a 6 mesiacov. V súvislosti s uvedeným odsúdením sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený.

Krajský súd zdôrazňuje, že v prípade ukladania trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá

páchateľovi, ktorý už v minulosti bol odsúdený za taxatívne určené trestné činy, je súd v zmysle § 61
ods. 3 Tr. zák. povinný uložiť trest zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby, t.j. od 5 do 10
rokov. Podľa § 61 ods. 7 Tr. zák. na ukladanie trestu zákazu činnosti podľa odseku 3 § 61 Tr. zák. nemá
vplyv zahladenie odsúdenia. V súvislosti s odvolacími námietkami krajský súd ďalej poukazuje na to,
že nevzhliadol mimoriadne okolnosti u obžalovaného A. B. v zmysle § 39 Tr. zák. na zníženie trestu

zákazu činnosti vodiča.

Trestný zákon nikde bližšie nešpecifikuje, čo sa má rozumieť „mimoriadnymi okolnosťami“, a preto
je nutné, aby tieto boli definované súdnou praxou. Za mimoriadne okolnosti je možné považovať len
výnimočné okolnosti prípadu, ktoré sa svojím významom, či obsahom približujú okolnostiam uvedeným

v ustanovení § 39 Tr. zák. Za mimoriadne okolnosti preto nie je možné považovať len bežne sa
vyskytujúceokolnosti,ktorésaspravidlaobsahovospájajúspoľahčujúcimiokolnosťami,akojenapríklad
priznanie sa páchateľa k spáchaniu trestného činu, prejavenie ľútosti, náhrada spôsobenej škody (ako
tomu bolo aj v súdenej veci). Len príkladmo možno uviesť, že takouto mimoriadnou udalosťou by
mohlo byť napríklad zistenie, že obžalovaný konal za okolností blížiacich sa podmienkam krajnej núdze

a podobne.

Pokiaľ ide o plynutie času medzi jednotlivými odsúdeniami, tak ani výrazné časové obdobie medzi
jednotlivými odsúdeniami páchateľa (v prejednávanej veci doba 11 rokov medzi prvým a druhým
odsúdením) nie je možné považovať za mimoriadne okolnosti prípadu, nakoľko mimoriadne okolnosti sa

musiavzťahovaťnakonkrétnyprípad,ktorýbolprejednávanýsúdom,t.j.nakonkrétneskutkovéokolnosti
a nie na skutočnosť, že páchateľ následne dlhšie časové obdobie rovnakú trestnú činnosť nepáchal.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odkazujúc v ostatnom na správne a vyčerpávajúce dôvody rozsudku
okresného súdu vo vzťahu k výroku o treste, vyhodnotil odvolací súd odvolacie námietky obžalovaného

A. B., jeho obhajkyne a prokurátora za nedôvodné a z tohto dôvodu za neakceptovateľné.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu výroku o treste a spôsobe jeho
výkonu napadnutého rozsudku, odvolania obžalovaného A. B.a prokurátora ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku obžalovaným

a prokurátorom, a nezistil žiadne pochybenie. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a ktoré
by boli takej povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného
prostriedku, a to dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por. alebo § 371 ods. 3 Tr. por.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.