Rozsudok – Poistenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. máj 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 5C/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125200672
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Laura Vojtášová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5125200672.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Laurou Vojtášovou v spore žalobcu: CA – PLAST, spol. s r. o., so
sídlom: Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 36 396 133, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr.
Peter Strapáč, PhD., s. r. o., so sídlom: Ul. 17. novembra 3215, 022 01 Čadca, IČO: 50 473 522, proti
žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom: Štefanovičova 4, 816
23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Baltazár Mucska, so sídlom:

Vajnorská 55, 831 03 Bratislava, IČO: 42 174 856, o zaplatenie 4.804,99 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 4.804,99 € spolu
s úrokom z omeškania vo výške 12,40 % ročne zo sumy 4.804,99 € od 23. 01. 2025 do
zaplatenia. Žalobca tvrdil, že bol vlastníkom motocykla továrenskej značky KTM 1600 Adventure, EVČ:

A., na ktorom sa žalobcovi stala dopravná nehoda dňa 22. 07. 2020. Bolo vedené súdne konanie pred
Okresným súdom Čadca sp. zn. 2T/9/2022, na základe ktorého súd Rozsudkom zo dňa 09. 05. 2023
uznal obžalovanú B. C. vinnou zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona,
proti ktorému podala obžalovaná odvolanie, pričom súd vyššieho stupňa rozhodol Uznesením Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 2To/78/2023 zo dňa 28. 02. 2024, ktorým odvolanie obžalovanej zamietol,
pretože nie je dôvodné. Predmetným trestným činom, za ktorý bola právoplatne B. C. uznaná vinnou, mu

vznikla hmotná škoda. Žalobca si v rámci trestného konania neuplatňoval žiadnu škodu. Poistné konania
voči žalovanému boli evidované ako dve. Prvé konanie bolo vedené u žalovaného pod č. 9851605359,
týkalosaškodynaosobnýchveciachžalobcu(oblečenie,prilba,telefón),ktorábolažalovanýmuhradená
konateľovi žalobcu ako fyzickej osobe vo výške 2.890,52 €. Druhé konanie bolo vedené
u žalovaného pod č. 9851603011 a týkalo sa škody na motocykli. Zo strany žalovaného bola vyčíslená
hodnota motocykla na sumu 10.561,99 € s DPH. Žalovaný vyhodnotil škodu ako totálnu škodu, pričom
zabezpečil predaj zvyškov motocykla na sumu 5.757,- € s DPH prostredníctvom spoločnosti TotalCar,

s. r. o., pričom žalovaným nebola doposiaľ suma 4.804,99 € s DPH zaplatená. Žalobca spoločne
s vinníčkou dopravnej nehody bezodkladne zabezpečili ohlásenie dopravnej nehody u žalovaného.
Dňa 19. 10. 2020 zaslal žalovaný žalobcovi Písomné vysvetlenie k uplatnenému nároku, v ktorom
uviedol, že k skončeniu prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinností poskytnúť poistné
plnenie je potrebné zo strany poisteného/poškodeného doložiť originál faktúry za opravu vozidla, len
v prípade, že sa nejedná o totálnu škodu, predkalkulácia nákladov na opravu. Dňa 13. 11. 2020 zaslal

žalovaný konateľovi žalobcu Výzvu na doloženie dokladov k škodovej udalosti č. 9851605359, a to
list vlastníctva, doklady o nadobudnutí majetku (faktúry, pokladničné doklady). Dňa 16. 11. 2020 zaslal
žalovaný konateľovi žalobcu Písomné vysvetlenie k uplatnenému nároku, a to list vlastníctva. Dňa 26.05. 2021 zaslal žalovaný konateľovi žalobcu Písomné vysvetlenie k uplatnenému nároku, a to správu
z polície o dopravnej nehode, rozsudok súdu SR. Dňa 05. 06. 2022 zaslal žalovaný žalobcovi Písomné
vysvetlenie k uplatnenému nároku, a to, že chýba správa z polície o dopravnej nehode, rozsudok súdu

SR. Žalobca žalovanému doložil správu o nehode, pričom rozsudok trestného súdu o vine a treste nebol
vyhlásený, žalobca ním nedisponoval a nebolo v jeho objektívnych možnostiach tento doklad predložiť.
Dňa 14. 08. 2023 žalobca zaslal žalovanému Rozsudok Okresného súdu Čadca sp. zn. 2T/9/2022 zo
dňa09.05.2023apotomtodátumežalovanýplnilzPZPplnenievsume2.890,52€zaškodu(oblečenie,
prilba a mobil), avšak za škodu na motorovom vozidle plniť odmietol. V e-

mailovej komunikácii uviedol, že plniť nemôže, pretože rozsudok nebol právoplatný z dôvodu podaného
odvolania. Aj napriek uvedenej skutočnosti, žalovaný nepostupoval jednotne, pretože jednu poistnú
udalosť vyhodnotil tak, že plnil poistné a na druhej strane, škodu na motocykli plniť odmietol.
Dňa 11. 09. 2024 žalovaný vyzval žalobcu na predloženie rozsudku súdu, a to aj napriek tomu, že
ním disponoval, o čom svedčí aj jeho Odpoveď zo dňa 23. 08. 2023, kedy sa vyjadril, že plniť nebude
zdôvoduabsencieprávoplatnostirozhodnutiaOkresnéhosúduČadca.Dňa15.10.2024žalovanýposlal

žalobcovi Oznámenie o riešení škodovej udalosti č. 9851603011, kde uviedol, že uplatňovaný nárok je
premlčaný, a preto odmietol plniť poistné plnenie za škodu na motocykli. Žalobca
doložil žalovanému aj Rozsudok krajského súdu zo dňa 10. 06. 2024, ktorý bol právoplatný vyhlásením
a B. C., ktorá mala svoje motorové vozidlo poistené u žalovaného, bola právoplatne uznaná vinnou
pre trestný čin, pre ktorý bolo vedené trestné konanie. Žalobca žiadal prešetrenie likvidácie škodovej

udalosti, na čo mu žalovaný dňa 03. 12. 2024 odpovedal Vyrozumením k oznámeniu
škodovej udalosti, v ktorom uviedol, že uplatnený nárok zo dňa 22. 07. 2020 je premlčaný. Žalobca
má za to, že v dvoch konaniach vedených u žalovaného, kde si uplatnil nárok na poistné plnenie, boli
značné rozpory. V konaní č. 9851605359 o poistné plnenie (oblečenie, prilba, mobil) žalovaný žalobcu
vyzýval na predloženie dokladov, rozhodnutí súdu, ktorým bola vyslovená vina

a pod. V konaní č. 9851603011 poistné plnenie za škodu na motocykli žalovaný
žalobcu nevyzýval, naťahoval čas na to, aby mohlo dôjsť ku kvalifikovanému uplynutiu času a mohol
vzniesť námietku premlčania. Žalobca s uplatnenou námietkou premlčania nesúhlasí. Dopravná nehoda
sa stala 22. 07. 2020, kedy u žalovaného bola riadne oznámená a od tohto dátumu žalovaný viedol
2 konania, v ktorých si žalobca uplatnil nárok na poistné plnenie. V konaní č. 9851605358 žalovaný plnil

poistné plnenie, čo oznámil Listom zo dňa 25. 08. 2023. Žalovaný v tomto konaní plnil bez toho, aby
disponoval právoplatným rozhodnutím súdu o vine B. C., žalovaný plnil po 2 + 1 roku, pretože podľa
jeho slov malo nastať premlčanie druhého nároku z konania č. 9851603011 dňa 22. 07. 2023, teda, plnil
aj na základe toho, že nedisponoval rozhodnutím súdu o vine B. C. a po uplynutí premlčacej lehoty.
Žalovaný v konaní č. 9851603011 neplnil z dôvodu tvrdeného premlčaného nároku. Pokiaľ by žalovaný

mal za to, že nárok na poistné plnenie v konaní č. 9851603011 sa premlčalo dňa 22. 07. 2023 (2 roky
subjektívna lehota na náhradu škody a 1 rok po poistnej udalosti podľa § 104 Občianskeho zákonníka),
neplnil by ani druhé poistné plnenie. Žalobca poukázal na ustanovenie § 106, ods. 1 a ods.
2 Občianskeho zákonníka s tým, že nárok na náhradu škody sa nemohol premlčať v objektívnej ani
v subjektívnej premlčacej lehote z dôvodu, že až do 28. 02. 2024 žalobca nepoznal vinníka dopravnej

nehody. Hoci bol spísaný záznam o dopravnej nehode, ktorý bol doručený žalovanému dňa 22. 07. 2020,
až do dňa 28. 02. 2024 nebolo možné určiť vinníka, pretože o vine za trestný čin právoplatne rozhodol
súd, keďže sa jednalo o dopravnú nehodu, pri ktorej bola nielen škoda na majetku ale aj na zdraví. Hoci
si žalobca uplatnil u žalovaného nárok na poistné plnenie dňa 22. 07. 2020 z dôvodu vedenia trestného
konania, do času 28. 02. 2024 nebolo možné ustáliť osobu uznanú vinnou za trestný

čin. Žalobca uznáva, že došlo k uplynutiu času za obdobie od 22. 07. 2020 do 28. 02.
2024, avšak toto uplynutie času nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť, pretože bolo v tom čase vedené
trestné konanie pre prečin ublíženia na zdraví. Žalobca bol voči žalovanému počas vedenia
konania č. 9851603011 maximálne súčinný, poskytoval mu všetky doklady potrebné
k ukončeniu poistnej udalosti, svoj nárok si u neho uplatňoval bezodkladne po tom, ako nastala dopravná

nehoda, pričom právoplatné rozhodnutie o vine B. C. mohol doručiť až po tom, čo súd rozhodol
o podanom odvolaní obžalovanej. Vznesenie námietky premlčania považuje v tomto prípade za výkon
práva, ktorý nemôže požívať právnu ochranu podľa § 3, ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca svojím
konaním nezavinil uplynutie 2 + 1-ročnej premlčacej doby.

2. Žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuznával, považoval ho za
neodôvodnený, nepreukázaný a premlčaný. Žalovaný vzniesol námietku premlčania voči
nároku žalobcu v celej jeho výške. Uviedol, že škodová udalosť nastala dňa 22. 07. 2020, žalobca
uplatnil svoj nárok na súde dňa 23. 01. 2025. Žalobca si uplatňuje nárok na náhradu škody priamo odpoisťovateľa škodcu podľa § 15 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „Zákon č. 381/2001 Z.z.“). Nárok na
náhradu škody sa premlčuje podľa § 106 Občianskeho zákonníka v 2-ročnej subjektívnej a 3-ročnej

objektívnej lehote. Žalobcovi márne uplynula doba na uplatnenie nároku, objektívna najneskôr dňa 22.
07. 2023, subjektívna najneskôr dňa 22. 07. 2022. Žalobca už v deň škodovej udalosti vedel
ozodpovednomsubjekte zavzniknutúškodubezohľadunatrestno-právnekonanie,vktorom
sa rozhoduje o trestno-právnej zodpovednosti. Pri nároku na náhradu škody je podstatná občiansko-
právna zodpovednosť, ktorá je v danom prípade podľa § 428 objektívna. Žalobca tak najneskôr v deň

škodovej udalosti vedel objektívne vyčísliť hodnotu vecnej škody a bol mu známy aj
zodpovedný subjekt. K samotnému nároku uviedol, že žalobca mal poškodené vozidlo ako
platca DPH, evidované vo svojom účtovníctve, jeho skutočná hodnota bola pre žalobcu suma bez DPH.
Žalovaný odhadol všeobecnú hodnotu vozidla na sumu 10.561,99 € s DPH, čo predstavuje
8.801,66 € bez DPH. Žalobca mal pri výpočte svojho nároku vychádzať z hodnoty vozidla bez DPH
a rovnako tak svoj nárok stanoviť bez DPH. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno v otázke preukázania

skutočnej škody, pretože vychádza len z odhadu všeobecnej hodnoty vozidla žalovaného, no nenavrhol
vykonanie žiadneho dôkazu na preukázanie všeobecnej hodnoty vozidla. Žalobca
nepreukázal ani hodnotu vozidla po poškodení. V tomto smere je hodnota použiteľných
zvyškov nepoužiteľná, nakoľko preukazuje len hodnotu nepoškodených, opätovne použiteľných častí
poškodeného vozidla, nie však všeobecnú hodnotu poškodeného vozidla. Žalovaný rozporoval aj úrok

z omeškania, nakoľko k škodovej udalosti došlo ešte v roku 2020, preto by prípadná sankcia v podobe
úroku z omeškania mala byť vo výške 5 % ročne.

3. Žalobca k procesnej obrane žalovaného vo vzťahu k námietke premlčania uviedol, že vznesenie
námietky premlčania považuje za výkon práva, ktorý nemôže požívať právnu ochranu podľa § 3, ods.

1 Občianskeho zákonníka. Žalovanému vždy poskytol potrebnú súčinnosť, predkladal všetky dôkazy,
ktorými disponoval. Pokiaľ žalovaný hovorí, že rozsudok súdu o vyslovení viny a trestu má trestno-
právny charakter na vyvodenie trestnej zodpovednosti, potom je na mieste polemizovať o tom, prečo
po celý čas vedenia trestného konania a vedenia likvidácie poistnej udalosti žalovaný vyzýval žalobcu
na predloženie právoplatného rozsudku o vyslovení viny a trestu. Uplynutie času na uplatnenie náhrady

škody v zákonných lehotách žalobcom je v dôsledku postupu žalovaného. Pokiaľ žalovaný nepovažoval
za relevantný dôkaz právoplatný rozsudok o vyslovení viny a trestu, ktorý
pre účely vedenia súdneho konania považuje „len“ za dôkaz o vyvodení trestno-právnej zodpovednosti
a počas vedenia likvidácie poistnej udalosti ho považoval za relevantný dôkaz na vyplatenie poistného
plnenia, na tieto dôkazy pri likvidácii škodovej udalosti nemusel vyzývať žalobcu a škodu plniť v rozsahu,

v akom bola zmluvným partnerom vyčíslená. Právna úprava umožňuje poškodenému uplatniť si nárok
na poistné plnenie priamo od poisťovateľa žalobcu. Žalovaný ako poisťovateľ škodcu je v zmysle Zákona
č. 381/2001 Z. z. oprávnený prešetrovať a likvidovať škodu, ktorá bola spôsobená poisteným motorovým
vozidlom škodcu. Žalovaný je podľa Zákona č. 381/2001 Z. z. povinný plniť za škodcu poistné plnenie,
pokiaľsipoškodenýuplatnilsvojnárokupoisťovateľa.ŽalovanýjeoprávnenýsubjektvzmysleZákonač.

381/2001 Z. z. na poistné plnenie a je jediným príslušným orgánom, komu zákon túto právomoc zveruje.
Keďže žalobca si u žalovaného uplatnil nárok na poistné plnenie v premlčacej lehote, došlo k prerušeniu
plynutiapremlčacejlehotypodľa§112Občianskehozákonníka.Tátopremlčaciadobabolaprerušenáaž
do likvidácie poistnej udalosti žalovaným. K premlčaniu nároku v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka
teda nedošlo.

4. Žalovaný k argumentácii žalobcu podľa § 112 Občianskeho zákonníka uviedol, že
žalovanývžiadnomprípadenemôžebyťpovažovanýzainýpríslušnýorgánvzmysle§112Občianskeho
zákonníka. Žalovaný je právnická osoba, na ktorú sa vzťahujú predpisy súkromného práva a ak žalovaný
robí prieťahy s likvidáciou poistnej udalosti alebo odmietne žalobcovi priamo plniť, žalobcovi nie je

žiadnym spôsobom odňaté právo na podanie žaloby na príslušný súd tak, aby sa vedel svojho
plnenia domôcť súdnou cestou. Tiež namietal, že by konanie žalovaného malo byť v rozpore s dobrými
mravmi, pretože žalovaný žiadnym spôsobom nebránil žalobcovi uplatňovať svoje porušené práva na
súde a aj v oznámeniach z poisťovne, ktoré mu chodili, sa žalovaný viackrát vyjadril, že plnenie mu bude
poskytnuté až v prípade, ak poisťovňa posúdi, či boli naplnené všetky podmienky poistného krytia.

To, že žalovaný čiastočne plnil žalobcovi náhradu za veci osobnej potreby, nemá vplyv na právo
žalobcu podať žalobu a aj keď je nárok žalobcu premlčaný, žalovaný môže dobrovoľne, aj
keď iba čiastočne, plniť nárok žalobcu. Nárok žalobcu je premlčaný v objektívnej ajv subjektívnej premlčacej dobe a je irelevantné, kedy sa žalobca dozvedel o osobe vinníka dopravnej
nehody, keďže k uplynutiu objektívnej premlčacej doby došlo dňa 22. 07. 2023.

5. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil nasledovné listinné dôkazy: Uznesenie Krajského
súdu v Žiline č. k. 2To/78/2023 – 451 zo dňa 28. 02. 2024, Faktúra č. zOF200054,
Oznámenie zo dňa 10. 11. 2020, Oznámenie zo dňa 25. 08. 2023, Osvedčenie o evidencii – časť II
(technický preukaz), Osvedčenie o registrácii vozidla – časť II (technický preukaz), Výzva zo dňa 05. 08.
2020, Predbežná kalkulácia na opravu, Oznámenie zo dňa 03. 11. 2020, Písomné

vysvetlenie zo dňa 19. 10. 2020, Výzva zo dňa 13. 11. 2020, Písomné vysvetlenie zo dňa 16. 11. 2020,
Výzva zo dňa 26. 05. 2021, Písomné vysvetlenie zo dňa 05. 09. 2022, Výzva zo dňa 11. 09.
2024, Oznámenie zo dňa 15. 10. 2024, Vyrozumenie zo dňa 03. 12. 2024.

6. Žalovaný nenavrhol ani nepredložil žiadne dôkazy.

7. Z uvedených skutkových tvrdení žalobcu a žalovaného vyplýva, že medzi stranami bolo nesporné,
že žalobcovi bola spôsobená škoda na jeho motocykli pri dopravnej nehode dňa
22. 07. 2020 B. C. ako vodičkou motorového vozidla, ktoré bolo v čase dopravnej nehody povinne
zmluvne poistené u žalovaného. Žalobca si v rámci trestného konania, v ktorom bola B. C. právoplatne
uznaná vinnou zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví, neuplatňoval žiadnu náhradu škody. Dopravná

nehoda bola žalovanému ako poisťovateľovi oznámená a žalovaný viedol vo vzťahu k tejto dopravnej
nehode 2 poistné konania. Prvé konanie bolo vedené u žalovaného pod č. 9851605359, týkalo sa
škody na osobných veciach žalobcu (oblečenie, prilba, telefón), ktorá bola žalovaným
uhradená konateľovi žalobcu ako fyzickej osobe v plnom rozsahu, vo výške 2.890,52 €. Druhé konanie
bolo vedené u žalovaného pod č. 9851603011, týkalo sa škody na motocykli, ktorá bola žalobcovi

uhradená len čiastočne, vo výške 5.757,- € s DPH (za predaj zvyškov motocykla) a zvyšná časť vo
výške 4.804,99 € s DPH, ktorá je predmetom konania, nebola žalovaným uhradená s odôvodnením, že
nárok je premlčaný.

8. Medzi stranami bolo sporné, či je žalovaný nárok premlčaný, či je žalovaným vznesená námietka

premlčania v rozpore s dobrými mravmi a sporná bola aj výška škody. Vzhľadom na žalovaným
vznesenú námietku premlčania sa súd v prvom rade zaoberal zistením či uplatnený nárok je alebo nie
je premlčaný a následne či je námietka premlčania v rozpore s dobrými mravmi.

9. Súd k tejto otázke vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými

žalobcom. Listinné dôkazy neboli na pojednávaní čítané v súlade s § 204 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Na základe vykonaného dokazovania listinnými
dôkazmi súd zistil nasledovný skutkový stav:

10. Z Uznesenia Krajského súdu v Žiline č. k. 2To/78/2023 – 451 zo dňa 28. 02. 2024 vyplýva, že

odvolanie obžalovanej B. C. proti Rozsudku Okresného súdu Čadca sp. zn. 2T/9/2022 z 09. 05. 2023
bolo zamietnuté, pretože nie je dôvodné. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že Rozsudkom Okresného
súdu Čadca sp. zn. 2T/9/2022 zo dňa 09. 05. 2023 bola obžalovaná B. C. uznaná vinnou zo spáchania
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. Zák. na tom skutkovom základe, že dňa 22.
07. 2020 v obci Podvysoká viedla nákladné motorové vozidlo továrenskej značky Renault Traffic, EČV:

A., kde v KM 49,5 začala vľavo predchádzať pred ňou rovnakým smerom idúce osobné
motorové vozidlo bez toho, aby sa dostatočne presvedčila, či tak môže bezpečne urobiť, v dôsledku
čoho pri vybočovaní vľavo došlo k zrážke uvedeného nákladného motorového vozidla s motocyklom
továrenskejznačkyKTM1600Adventure,EČV:A.pohybujúcimsatýmistýmsmerom,vedenýmvodičom
D. E., ktorý sa v tom čase s motocyklom nachádzal v protismernom jazdnom pruhu a už predchádzal jej

nákladné motorové vozidlo Renault Traffic, pričom v dôsledku nárazu motocyklista D. E. s motocyklom
spadol a utrpel oderky pravého predlaktia, pomliaždenie brušnej steny vpravo, hrudnej steny vpredu
a podvrtnutie krčnej chrbtice s dobou liečenia, práceneschopnosti a obmedzenia v obvyklom spôsobe
živote v dĺžke 3 až 4 týždne. Obžalovanej bol uložený peňažný trest vo výmere 400,- €,
náhradný trest odňatia slobody vo výmere 14 dní v prípade, že by výkon peňažného trestu mohol byť

úmyselne zmarený. Zároveň jej bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 1 rok
a bola jej uložená povinnosť nahradiť poškodenému – VšZP škodu vo výške 339,63 € a poškodenému
– Sociálnej poisťovni škodu vo výške 200,50 €.11. Z Oznámení žalovaného adresovaných žalobcovi o totálnej škode ku škodovej udalosti č.
9851603011 (konanie sa týkalo škody na motocykli) zo dňa 03. 011. 2020 a zo dňa 10. 11.
2020 vyplýva, že žalovaný oznámil žalobcovi, že na základe zdokumentovaného rozsahu poškodenia

a nákladov na opravu vozidla vypočítaných technikom Slovexperty poisťovňa posudzovala rentabilitu
opravy vozidla, vypočítané náklady na opravu vozidla presiahli hodnotu pre posúdenie ekonomickej
opraviteľnosti vozidla, poisťovňa posúdila škodu na vozidle ako totálnu škodu – neekonomickú opravu.
Poisťovňa zároveň upozornila žalobcu, že poskytne poistné plnenie za vzniknutú škodu len v prípade,
ak v čase vzniku škodovej udalosti bola príslušná poistná zmluva platná a škodová udalosť bude spĺňať

podmienky poistného krytia. V prípade, že poisťovňa posúdi škodovú udalosť ako poistnú udalosť,
poisťovňa poskytne poistné plnenie. V Oznámení zo dňa 10. 011. 2020 je zároveň uvedené, že pre
výpočet poistného plnenia bola ku dňu vzniku škody na vozidle vypočítaná všeobecná hodnota vozidla
v sume 10.561,99 € (s DPH). Zároveň bolo žalobcovi oznámené, že poisťovňa poskytuje možnosť
odpredaja zvyškov havarovaného vozidla prostredníctvom spoločnosti TotalCar, s. r. o. a prieskumom
trhu bola stanovená hodnota predajných zvyškov vozidla na sumu 5.757,- € (s DPH).

12. Výzvou zo dňa 05. 08. 2020 vyzval žalovaný žalobcu na doloženie predfaktúry k posúdeniu
ekonomickej opraviteľnosti MV ku škodovej udalosti č. 9851603011 z Poistnej zmluvy č. 6577507559.

13. V Písomnom vysvetlení k uplatnenému nároku adresovanom žalovaným žalobcovi zo dňa 19. 10.

2020 k poistnej udalosti č. 9851603011 oznámil žalovaný žalobcovi, že nemôže poskytnúť poistné
plnenie z uvedenej škodovej udalosti, nakoľko nebol preukázaný nárok, resp. rozsah povinností
poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. K skončeniu prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu
povinnosti poskytnúť poistné plnenie je potrebné zo strany žalobcu doložiť doklady, a to originál faktúry
za opravu vozidla len v prípade, že sa nejedná o totálnu škodu a predkalkuláciu nákladov na opravu.

14. Výzvou na doloženie dokladov k škodovej udalosti č. 9851603011 zo dňa
11. 09. 2024 oznámil žalovaný žalobcovi, že nemôže poskytnúť poistné plnenie z uvedenej škodovej
udalosti, nakoľko nebol preukázaný nárok, resp. rozsah povinností poistiteľa plniť a zo strany žalobcu
je potrebné predložiť rozsudok súdu SR.

15. Oznámením o riešení škodovej udalosti č. 9851603011 zo dňa 15. 10. 2024 oznámil žalovaný
žalobcovi, že ním uplatnený nárok na náhradu škody zo dňa 22. 07. 2020 je v zmysle ustanovení §
106 Občianskeho zákonníka k tomuto dňu premlčaný. Z tohto dôvodu nie je možné poskytnúť náhradu
uplatnenej škody.

16. Vyrozumením k oznámeniu škodovej udalosti č. 9851603011 zo dňa 22. 07. 2020 zo dňa 03. 12.
2024 oznámil žalovaný žalobcovi, že na písomný podnet žalobcu preveril postup likvidátora pri riešení
poistnej udalosti, a zároveň mu oznámil, že stanovisko zostáva nemenné. Žalobcom uplatnený nárok na
náhradu škody zo dňa 22. 07. 2020 je premlčaný, nakoľko nebol na súde uplatnený. Nárok bol premlčaný

najneskôr k dátumu 22. 07. 2023. Z uvedeného dôvodu bola poistná udalosť uzavretá bez poskytnutia
plnenia.

17. Ďalšie oznámenia, resp. výzvy adresované žalovaným žalobcovi, ktoré žalobca spolu so žalobou
predložil, konkrétne, zo dňa 13. 11. 2020, 16. 11. 2020, 26. 05. 2021, 05. 09.

2022 a 25. 08. 2023 sa týkajú iného konania vedeného u žalovaného ohľadom škodovej udalosti zo dňa
22. 07. 2020 (poistné plnenie za škodu na oblečení, prilbe a mobile) pod č.
9851605359, pričom žalovaný týmito výzvami vyzýval žalobcu na doloženie ďalších dokladov, napr. listu
vlastníctva, dokladu o nadobudnutí majetku, správy z polície, rozsudku a v Oznámení o poistnom plnení
zo dňa 25. 08. 2023 oznámil žalovaný žalobcovi, že skončil šetrenie poistnej udalosti č. 9851605359,

poškodené veci od vozidla EČV: A., pričom poistné plnenie vo výške 2.890,53 €
bude vyplatené na účet žalobcu.

18. Na základe vyššie ustáleného skutkového stavu veci súd vec právne posúdil nasledovne:

Podľa § 4 ods. 2, písm. b) Zákona č. 381/2001 Z. z. má poistený z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z. z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

Podľa§15ods.2zZákonač.381/2001Z.z. napremlčanienárokunanáhraduškodyprotipoisťovateľovi
platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila. Poznámka 22 v tomto
ustanovení priamo odkazuje na § 106 OZ.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí , ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky,
a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

17. V danom prípade nie je dôvod posudzovať plynutie premlčacej doby podľa § 104 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po
poistnej udalosti, ako nesprávne uvádzal žalobca, keďže predmetom konania nie je plnenie z poistenia,
ale náhrada škody. Žalobca si uplatňuje nárok na náhradu škody, ktorý si v súlade s § 15 ods. 1 Zákona
č. 381/2001 Z. z. môže uplatňovať priamo voči poisťovateľovi, teda voči žalovanému

a preto na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na
premlčanie nároku proti osobe, ktorá škoda spôsobila a premlčanie práva na náhradu škody je upravené
osobitným ustanovením § 106 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje začiatok aj trvanie premlčacej
doby. Predmetom konania je náhrada škody proti poisťovateľovi, preto súd pri posudzovaní otázky
premlčania aplikoval ustanovenie § 15 Zákona č. 381/2001 Z. z., ktoré odkazuje na § 106 Občianskeho

zákonníka, ktoré upravuje premlčanie pri náhrade škody. Ustanovenie § 106 Občianskeho zákonníka
upravuje premlčaciu dobu vo vzťahu k všetkým právam na náhradu škody. Rovnaká úprava ako sa
používa na posúdenie premlčania práva na náhradu škody proti osobe, ktorá škodu
spôsobila prevádzkou motorového vozidla sa použije aj na premlčanie nároku na náhradu
škody proti poisťovateľovi (§ 15, ods. 1 a 2 Zákona č. 381/2001 Z. z.).

18. Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času ustanoveného v zákone na
vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo. Na premlčanie súd prihliadne len
na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. V
slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili

a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné,
satisfakčné a pod. (z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 65/2011).

19.Pripremlčaníprávananáhraduškodyjeustanovenákombinovanápremlčaciadoba,atosubjektívna
a objektívna. Začiatok subjektívnej a objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne, na sebe

nezávisle, a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia doba môže
plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemožno prekročiť. Objektívna premlčacia doba je
trojročná a začína plynúť v okamihu škodnej udalosti. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a pre
začatie jej plynutia je významný subjektívny prvok pozostávajúci z dvoch zložiek: 1. kedy sa poškodený
dozvie o škode, pričom sa vyžaduje preukázaná vedomosť poškodeného o vzniknutej škode určitého

druhu a rozsahu do tej miery, aby mohol svoj nárok uplatniť, vyčísliť na súde žalobou (okamih vzniku
škody, resp. vedomosť poškodeného o tejto škode sa pritom nemusí kryť okamihom škodnej udalosti,
resp. protiprávnym konaním) a 2. kedy sa poškodený dozvie o tom kto za vzniknutú škodu zodpovedá.

20. Občiansky zákonník viaže premlčanie práva z dôvodu uplynutia subjektívnej premlčacej doby na

časovú podmienku uplynutia 2-ročnej doby od okamihu vedomosti poškodeného o škode a kto za ňu
zodpovedá. Premlčacia doba začína plynúť dňom, kedy sa poškodený skutočne (nie iba predpokladane)
dozvedel o škode, t. j. kedy nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy určitého druhu, ktorý možnonatoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok uplatniť
na súde, a ďalej o tom, kto za škodu zodpovedá (porovnaj R 38/1975).

21. Pojem „dozvie sa o škode“ (§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka) vyjadruje nielen vedomosť
poškodeného o protiprávnom úkone alebo o udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj o tom, že
vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne vyjadriť - vyčísliť v
peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde. Nie je potrebné, aby
poškodený poznal rozsah (výšku) škody presne (napr. na základe odborného posudku), ale

v zmysle ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa poškodený dozvie o škode vtedy, keď
má údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o náhradu škody na súde, t. j. keď nadobudol vedomosť
o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej
dodatočného spresnenia (Ro NS ČR z 29. 11. 2006, sp. zn. 25 Cdo 721/2005).

22. V danom prípade začala dvojročná subjektívna premlčacia doba plynúť dňa 22. 07.

2020, kedy došlo k dopravnej nehode. Už v ten deň mal žalobca vedomosť o tom, kto mu škodu spôsobil
a takisto mal vedomosť o tom, v akom rozsahu, s akým následkom mu škoda bola spôsobená tak, aby
ju bolo možné objektívne vyčísliť v peniazoch. Žalobca už vtedy vedel, v akom rozsahu bol poškodený
jeho motocykel, ktorý bolo možné natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodený mohol svoj
nárok uplatniť na súde, čo žalobca ani nenamietal.

23. Žalobca namietal, že nevedel kto za škodu zodpovedá až do 28. 02. 2024, kedy bola B. C.
právoplatne uznaná vinnou zo spáchania trestného čin. Tvrdil, že dovtedy nemal vedomosť o osobe
vinníka dopravnej nehody, pretože o vine rozhoduje súd. S týmto tvrdením žalobcu sa súd nestotožnil.

24. Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel o tom, kto za škodu zodpovedá, je treba
vychádzať z preukázanej vedomosti poškodeného. O tom, kto za škodu zodpovedá, sa poškodený
dozvie vtedy, ak obdrží informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok o osobe konkrétneho
škodcu, teda ako náhle získa vedomosť o takých skutkových okolnostiach, ktoré sú rozhodné pre
určenie zodpovedného subjektu. Pritom stačí, aby skutkové okolnosti ktorými poškodený disponuje boli

spôsobilé urobiť záver o tom, kto zodpovedá za škodu ktorá mu vznikla. Rozhodujúcim
teda je, kedy sa poškodený o skutkových okolnostiach preukázateľne dozvedel a nie či a kedy si mohol
o ich základe vytvoriť právny záver o zodpovednosti určitej osoby, či si overiť jej identitu. Začiatok behu
subjektívnej premlčacej doby nie je závislý na tom, či a kedy si poškodený zabezpečí dostatok dôkazov
alebo kedy si vytvorí pre neho priaznivejšiu procesnú situáciu k tomu, aby skutkové okolnosti o ktorých

má vedomosť mohol v súdnom konaní preukázať. Subjektívna vedomosť poškodeného o osobe ktorá
je zodpovedná za škodu, teda nepredpokladá nespochybniteľnú istotu v určení osoby zodpovednej za
vznik škody, ale vychádza sa z predpokladu, že od osoby ktorá vie o vzniku škody možno požadovať,
aby nárok uplatnila na súde, ak má k dispozícii také informácie o okolnostiach vzniku škody, za ktorých
sa javí zodpovednosť určitej konkrétnej osoby dostatočne pravdepodobná (rozsudok Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 3Cdo 35/2008 zo dňa 21.08.2008).

25. Z rozsudku Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 25 Cdo 519/2002 vyplýva, že: „...
z hľadiska premlčania neplatí automaticky, že až dňom právoplatnosti trestného rozkazu (rozsudku) sa
poškodený dozvie o tom, že mu vznikla škoda a kto za ňu zodpovedá. Znalosť poškodeného o osobe

škodcu sa viaže k okamihu, kedy obdržal informáciu, na ktorej základe si môže urobiť úsudok, ktorá
konkrétna osoba je za škodu zodpovedná.“

26. Požiadavku na okamih, kedy sa poškodený dozvie o tom, kto zodpovedá za škodu, nemožno chápať
absolútne v zmysle požiadavky na právoplatné rozhodnutie súdu o zodpovednosti škodcu, pretože to je

až následkom uplatnenia nároku na náhradu škody. Možno ustáliť, že moment, keď sa poškodený dozvie
o tom, kto zodpovedá za škodu, je moment, keď sa dostanú poškodenému do dispozície informácie,
z ktorých môže vyvodiť záver o zodpovednosti konkrétnej osoby. Rovnaký prístup je potrebné zaujať
aj v prípade, ak škodová udalosť nemá iba občianskoprávny, ale aj trestnoprávny rozmer. Nie je dôvod
nepristupovať k momentu vedomosti o tom, kto zodpovedá za škodu, aj v prípade trestnoprávneho

rozmeru škodovej udalosti rovnako ako pri výlučnom občianskoprávnom rozmere.

27. Účastníkmi dopravnej nehody boli podľa skutkovej vety uvedenej v rozsudku vydanom v trestnom
konaní len žalobca a B. C.. Preto v danom prípade neprichádzali do úvahy ako vinníci dopravnej nehodyžiadne iné osoby. Žalobca sám v konaní tvrdil, že bezodkladne s vinníčkou dopravnej
nehody zabezpečili ohlásenie dopravnej nehody u žalovaného. Tiež tvrdil, že si uplatnil u žalovaného
nárok na poistné plnenie dňa 22. 07. 2020, t. j. už v deň dopravnej nehody. Preto má súd zato, že už

v deň dopravnej nehody žalobca vedel o osobe konkrétneho škodcu, keďže získal vedomosť o takých
skutkových okolnostiach, ktoré sú rozhodné pre určenie zodpovedného subjektu a na základe
tejto vedomosti si u žalovaného uplatnil nárok na náhradu škody. Žalobca už v deň dopravnej nehody
vedel, že dopravnú nehodu spôsobila B. C..

28. Objektívna premlčacia doba začala plynúť odo dňa, keď došlo k udalosti, z
ktorej škoda vznikla, čo znamená odo dňa dopravnej nehody 22. 07. 2020. Objektívna premlčacia doba
je 3 roky, keďže škoda nebola žalobcovi spôsobená úmyselne.

29. Pri posudzovaní plynutia premlčacej doby je potrebné aplikovať aj ustanovenia zákona č. 62/2020 Z.
z.oniektorýchmimoriadnychopatreniachvsúvislostisošírenímnebezpečnejnákazlivejľudskejchoroby

COVID-19 a v justícii (ďalej len „Zákon č. 62/2020 Z. z.“). Z ustanovení § 1 písm. a/, § 8 písm. a/ a § 9
ods. 1 Zákona č. 62/2020 Z. z., vyplýva, že neplynú lehoty ustanovené právnymi predpismi
v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práva na súde,
uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva a to v čase od účinnosti
zákona 27. 03. 2020 do 30. 04. 2020 (35 dní) a v zmysle novely č. 9/2021 Z. z. od jej účinnosti 19. 01.

2021 do 28. 02. 2021 (41 dní).

30. V nadväznosti na aplikáciu zákona č. 62/2020 Zb. z., v spojení s novelou č. 9/2021 Z. z., lehota na
podanie žaloby začala, v spojení s § 121 ods. 2 a contrario CSP (v danom prípade nejde o lehotu určenú
podľa dní, a teda do plynutia lehoty sa započítava aj deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok

lehoty) plynúť dňa 22. 07. 2020 a plynula do 18. 01. 2021 (vrátane). Od 19. 01. 2021, kedy nadobudol
účinnosť zákon č. 9/2021 Z. z., do 28. 02. 2021 lehota na podanie žaloby spočívala a pokračovala v
plynutí od 01. 03. 2021. Dvojročná subjektívna premlčacia doba, ktorá začala v danom prípade plynúť
dňa 22. 07. 2020, tak uplynula dňa 31. 08. 2022 (streda). Trojročná objektívna premlčacia doba, ktorá
začala v danom prípade plynúť dňa 22. 07. 2020 tak uplynula dňa 31. 08. 2023 (štvrtok).

31. Žalobca podal žalobu na súd až dňa 23. 01. 2025, teda až po márnom uplynutí subjektívnej
i objektívnej premlčacej doby. Žalovaný nárok je preto premlčaný.

32. V danom prípade nedošlo k prerušeniu plynutia premlčacej lehoty v zmysle § 112 Občianskeho

zákonníka ako tvrdil žalobca.

33. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u
iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia
po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde

alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

34. Predmetné ustanovenie upravuje inštitút spočívania premlčacej lehoty. Jedným zo zákonných
predpokladov spočívania je veriteľom realizované uplatnenie práva na súde alebo u iného
príslušného orgánu. Podľa judikatúry sa rozumie „iným príslušným orgánom“ napr. správny orgán, ktorý

rozhoduje o priestupkoch, alebo rozhodcovský súd (nález ÚS SR PL. ÚS 11/2016), a pod. Podstatou
spočívania je, že premlčacia lehota od momentu uplatnenia práva po dobu konania neplynie. Obdobie,
počas ktorého premlčanie spočíva, sa do celkovej dĺžky premlčacej lehoty nezapočíta. Veriteľ si môže
svoje právo uplatniť z hľadiska jeho charakteru v civilnom (napr. žalobou na plnenie), trestnom (napr.
uplatnením práva na náhradu škody spôsobenej trestným činom), správnom (napr. uplatnením práva

na náhradu škody spôsobenej priestupkom), resp. inom obdobnom konaní (prihlásenie pohľadávky
do konkurzného konania). Aby došlo k spočívaniu premlčacej lehoty, musí dôjsť zo strany veriteľa ku
kvalifikovanému uplatneniu práva, to znamená, že si právo musí uplatniť u orgánu, ktorý je oprávnený
o ňom autoritatívne rozhodnúť.

35. V danom prípade si žalobca neuplatnil svoje právo na náhradu škody počas plynutia premlčacej doby
na súde, ani na žiadnom inom príslušnom orgáne. Pokiaľ si svoj nárok uplatnil u poisťovne, uvedené
nemá za následok prerušenie plynutia premlčacej doby v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka, pretože
poisťovňu nemožno považovať za „iný príslušný orgán“, keďže ide o súkromnú právnickú osobu. Akpoisťovňa robí prieťahy s likvidáciou poistnej udalosti alebo odmietne plniť, poškodenému nie je žiadnym
spôsobom odňaté právo na podanie žaloby na príslušný súd tak, aby sa vedel svojho plnenia domôcť
súdnou cestou.

36. Žalobca namietal, že žalovaným vznesená námietka premlčania je v rozpore s dobrými mravmi.

37.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

38. Zmyslom § 3, ods. 1 Občianskeho zákonníka je zamedziť výkonu práva, ktorý síce zodpovedá
zákonu, avšak odporuje dobrým mravom, ktoré možno definovať ako súhrn spoločenských, kultúrnych
a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické
tendencie, sú akceptované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Nie

je teda vylúčené, že i taký výkon práva, ktorý zodpovedá zákonu, môže byť v rozpore s dobrými
mravmi a že mu preto môže byť súdom odopretá právna ochrana. Na druhej strane však fungovanie
systému písaného práva je založené najmä na dôslednom dodržiavaní pravidiel vyplývajúcich z
právnych predpisov a korektných dobrých mravov, nesmie byť na ujmu princípu právnej istoty a nesmie
neprimerane oslabovať subjektívne práva účastníkov vyplývajúcich z právnych noriem. Postup súdu

podľa § 3, ods. 1 Občianskeho zákonníka má preto miesto len vo výnimočných situáciách, kedy k
výkonu práva na základe zákona dochádza z iných dôvodov, ako je dosiahnutie hospodárskych cieľov,
či uspokojovanie iných potrieb, kde hlavnou alebo aspoň prevažujúcou motiváciou je úmysel poškodiť
či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva), prípadne kedy je zrejmé, že výkon práva
vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi účastníkmi,

tak na postavení niektorého z nich navonok.

39. Premlčanie ako klasický hmotnoprávny inštitút prispieva k právnej istote a je inštitútom výslovne
vzákoneupraveným,pretovznesenienámietkypremlčaniasamoosebenemôžebyťvrozporesdobrými
mravmi. Uplatnenie námietky premlčania zásadne neodporuje dobrým mravom. Uplatnenie námietky

premlčaniabysapriečilodobrýmmravomvtýchvýnimočnýchprípadoch,kedybybolovýrazomzneužitia
tohto práva na úkor účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči ktorému
by za takejto situácie zánik nároku na plnenie v dôsledku uplynutia premlčacej doby bol neprimerane
tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom ním uplatneného práva a s dôvodmi,
pre ktoré svoje právo včas neuplatnil. Tieto okolnosti by pritom museli byť naplnené v natoľko výnimočnej

intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do princípu právnej istoty, akým je odopretie práva
uplatniť námietku premlčania.

40. Podľa Rozsudkov Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/1839/2000, 32Cdo/466/2004, dobrým
mravom zásadne neodporuje, ak niekto namieta premlčanie práva uplatňovaného voči

nemu, pretože inštitút premlčania prispieva k istote v právnych vzťahoch, je inštitútom zákonným, a teda,
použiteľným vo vzťahu k akémukoľvek právu, ktoré sa podľa zákona premlčuje. Uplatnenie námietky
premlčania by sa priečilo dobrým mravom len vo výnimočných prípadoch,
kedy by bolo výrazom zneužitia tohto práva na úkor účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby
nezavinil a voči ktorému by za tejto situácie zánik nároku vymáhanej pohľadávky bol neprimerane tvrdým

postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom ním uplatňovaného práva a dôvody, pre ktoré svoje
právo včas neuplatnil. Tieto okolnosti by pritom mali byť naplnené v takej intenzite, aby odôvodňovali
tak významný zásah do právnej istoty.

41. V prejednávanej veci uplatnenie námietky premlčania zo strany žalovaného nemožno považovať

ako bolo vyššie uvedené, za zneužitie tohto práva na úkor žalobcu, pretože samotné vznesenie
námietky premlčania neodporuje dobrým mravom, inštitút premlčania prispieva k istote v právnych
vzťahoch, je inštitútom zákonným a teda použiteľným vo vzťahu ku akémukoľvek právu, ktoré sa podľa
zákona premlčuje.

42.Nemožnosúhlasiťsnázoromžalobcu,žemárneuplynutiepremlčacejdobynezavinil,anižeuplynutie
času na náhradu škody v zákonných lehotách žalobcom je v dôsledku postupu žalovaného. Žalobca
neuviedol žiadne prekážky (subjektívne či objektívne), ktoré by mu bránili uplatniť si svoj
nároknanáhraduškodyvočižalovanému nasúdevčas,eštevrámciplynutiapremlčacíchdôb.Žalobcasi síce svoj nárok uplatnil u žalovaného ako poistiteľovi ešte v roku 2020, avšak odvtedy bol bezdôvodne
nečinný. Žalobca neuviedol žiadne konkrétne konanie žalovaného, ktoré by malo mať za následok
uplynutie času a ani súd žiaden takýto postup žalovaného nezistil. Žalobca predložil listiny (oznámenia

a výzva), ktoré mu zaslal žalovaný, a ktoré sa vzťahovali k tomuto nároku na náhradu
škody (u žalovaného vedené ako poistné konanie č. 9851603011), len z roku 2020. Listiny, ktoré žalobca
predložil z rokov 2020, 2021, 2022 a 2023, ktorými žalovaný vyzýval opakovane žalobcu na predloženie
dokladov, sa týkajú iného poistného konania vedeného u žalovaného pod č. 9851605359 (škoda na
oblečení, prilbe, mobile), a teda sa nevzťahujú k prejednávanej veci. Podľa žalobcom predložených

listín (ku konaniu č. 9851603011) bol žalovaný následne až do dňa 11. 09. 2024, kedy vyhotovil výzvu
pre žalobcu, absolútne nečinný, pokiaľ išlo o konanie č. 9851603011. V tomto čase však tak, ako je
vyššie uvedené, nárok žalobcu bol už premlčaný a preto nie je možné ustáliť, že by premlčanie svojou
nečinnosťou a pasivitou zavinil žalovaný, pretože subjektívna i objektívna premlčacia doba uplynula
žalobcovi už predtým, bez akéhokoľvek pričinenia nekonania alebo zneužívania svojho práva zo strany
žalovaného. Ak je poisťovňa nečinná, nie je možné z tohto vyvodiť záver, že výkon práva uplatniť

námietku premlčania by bol v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ bol žalovaný nečinný, mohol a mal si
žalobca svoj nárok na plnenie voči žalovanému uplatňovať na súde. Pokiaľ zostal i žalobca nečinný,
nemožno to pričítať na ťarchu žalovaného a žalobca musí zato niesť zodpovednosť. Možno uzavrieť, že
žalobca nepostupoval s dostatočnou mierou starostlivosti a opatrnosti, ani v súlade so zásadou „Bdelým
patrí právo“ („vigilantibus iura scripta sunt“), ktorá predpokladá, že každý zodpovedá za náležitú mieru

predvídavosti a opatrnosti nielen pri vzniku právneho vzťahu, ale aj pri uplatňovaní svojich práv a výkone
svojich práv a povinností z neho vyplývajúcich.

43.Žalobcapoukazovalnato,žežalovanémuposkytolpotrebnúsúčinnosťapredložilmuvšetkyžiadané
doklady. Hoci uvedené tvrdenie nebolo žalovaným sporované, nemá na posúdenie

súladnostinámietkypremlčaniasdobrýmimravmižiadenvýznam.Akoužsúduviedol,výzvyžalovaného
adresované žalobcovi na doloženie dokladov boli len z roku 2020 a následne až z roku 2024, teda až
po uplynutí premlčacej doby.

44. Taktiež žiaden význam na posúdenie súladu námietky premlčania s dobrými mravmi nemá ani

konanie žalovaného spočívajúce v tom, že plnil žalobcovi (druhý) nárok na náhradu škody na veciach vo
výške 2.890,52 € dňa 25. 08. 2023. Pokiaľ žalovaný čiastočne plnil žalobcovi až po uplynutí premlčacej
doby, predmetné čiastočné plnenie nároku na náhradu škody ešte neznamená, že žalovaný musí
plniť žalobcovi náhradu škody v celom ním uplatnenom rozsahu. Je legitímnym právom žalovaného
rozhodnúťčiavakomrozsahubudeplniťpremlčanýnárokaajkeďjenárokžalobcupremlčaný,žalovaný

môže dobrovoľne, aj keď iba čiastočne, plniť nárok žalobcu. Napokon, je len na prospech
žalobcu, že žalovaný pristúpil k čiastočnému plneniu už premlčaného nároku na náhradu škody.

45. Z týchto dôvodov dospel súd k názoru, že v predmetnom spore neexistovali také špecifické okolnosti,
ktoré by opodstatňovali záver, že žalovaným vznesená námietka premlčania sa prieči dobrým mravom

(§ 3 Občianskeho zákonníka). Po posúdení všetkých okolností daného prípade dospel súd k záveru, že
námietku premlčania vznesenú zo strany žalovaného nemožno hodnotiť ako výkon práva v rozpore s
dobrými mravmi, ako úkon v rozpore s ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
teda ako úkon neplatný.

46. Žalovaný vzniesol dôvodne námietku premlčania a súd musel na ňu prihliadať. Nakoľko premlčané
právo nemožno priznať (§ 100, ods. 1 Občianskeho zákonníka), súd nemohol žalobcovi priznať ním
uplatnený nárok na náhradu škody. Preto, v záujme hospodárnosti konania, žalobu zamietol bez toho,
aby sa zaoberal dôvodnosťou nároku po vecnej stránke.

47. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255, ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal v spore v celom
rozsahu úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške tejto náhrady
bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia na Okresný súd Žilina.V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová
značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie
musí byť podpísané.

Odvolanie podľa § 365, ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,

e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať
návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie
o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.