Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. máj 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/97/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121518831
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stanislava Kollárová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:6121518831.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členiek

senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XX, XXX XX D. - E. F. G., právne zastúpená JUDr. Petrom Arendackým, advokátom, so sídlom
Železničiarska 13, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: H. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, XXX XX F., právne zastúpený
JUDr. Vladimírom Fraňom, advokátom, so sídlom Haškova 18, Nové Mesto nad Váhom,
o zaplatenie 467,31 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín
sp. zn. NM-10C/2/2022-283 zo dňa 4. júla 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v poradí druhým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal
nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Na vec aplikoval
ust. § 51, § 139 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2, § 458 ods. 1, § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho
zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR 87/1995 Z. z. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa podaným

návrhom domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 467,31 EUR. Strany sporu sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísaných na Okresnom úrade
v Novom Meste nad Váhom, katastrálnom odbore na LV č. XXXX pre k. ú. F. v registri KNC ako parcela
č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 402 m2, parcela č. XXXX záhrada o výmere 459 m2,
parcela č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 22 m2, rodinný dom súp. č. XXX na parcele č.
XXXX a garáž na parcele č. XXXX a to žalobkyňa v podiele 1/2 k celku
a žalovaný v podiele 1/4 k celku. Za obdobie od 12.12.2018 do 15.06.2021 zaplatila žalobkyňa za odber

plynu sumu 1.623,15 EUR. Na žalovaného ako podielového spoluvlastníka prislúcha zaplatiť podiel 1 -
t. j. 405,79 EUR. Za obdobie od 10.10.2018 do 03.06.2021 zaplatila žalobkyňa za vodu sumu 188,10
EUR (7,98+4,56+8,14+161,42+6). Na žalovaného ako podielového spoluvlastníka prislúcha zaplatiť
podiel 1 - 47,03 EUR. Za obdobie od 03.12.2018 do 22.07.2021 zaplatila za odber elektriny sumu
104,04 EUR. Na žalovaného ako podielového spoluvlastníka prislúcha zaplatiť podiel 1 - 25,01 EUR. Za
obdobie od 06.12.2019 do 07.76 (odvolací súd podotýka, že obdobie, ktoré uviedla žalobkyňa v žalobe
presne odcitoval, pričom je zrejmé, že ide o chybu v písaní, ktorú však odvolací súd nie je oprávnený

opraviť) zaplatila žalobkyňa poistenie súvisiace s nehnuteľnosťou sumu 47,45 EUR. Na žalovaného
ako podielového spoluvlastníka prislúcha zaplatiť podiel 1 - 11,86 EUR. V roku 2019 zaplatila daň z
nehnuteľnosti vo výške 10,53 EUR. Na žalovaného ako podielového spoluvlastníka prislúcha zaplatiť
podiel 1 - 2,63 EUR. Žalovaný v súlade s § 137 Občianskeho zákonníka je povinný uhradiť žalobkynibežné náklady spojených s užívaním nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. F. podiel 1 -
sumu 467,31 EUR.

2. Okresný súd Banská Bystrica dňa 29. októbra 2021 vydal platobný rozkaz a doručil ho stranám
sporu. Žalovaný voči platobnému rozkazu podal odpor, v ktorom nárok žalobkyne neuznal. Uviedol,
že po preskúmaní predložených výpisov z účtov žalobkyne zistil, že suma za úhradu plynu /VS:
XXXXXXXXXX/ na nehnuteľnosť č. XXX v obci F., ktorého bol 1 spoluvlastníkom nepredstavovala
žalobkyňou stanovenú sumu 1.623,15 EUR z toho

1/1 - 405,79 EUR, ale sumu 1.090,45 EUR, z toho 94 - 272,61 EUR. /"Za obdobie od 12.12.2018
do 15.06.2021 som za odber plynu zaplatila sumu 1.623,15 EUR. Na žalovaného ako podielového
spoluvlastníka prislúcha zaplatiť podiel 1 t. j. 405,79 EUR."/ Ako dôkaz svojich tvrdení predložil v
prílohe chronologické platby za jednotlivé mesiace, ktoré vyznačil vo výpisoch z účtov žalobkyne.
Súčasne vzniesol námietku premlčania úhrady zo dňa 12.11.2018 vo výške 229,82 EUR, nakoľko ide
o vyúčtovanie plynu za obdobie

20.01.2018- 18.10.2018 /ustanovenie § 101 Občiansky zákonníka/."

3. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom č. k. 10C/2/2022-214 zo dňa 20.04.2023 konanie o
zaplatenie sumy 50,71 EUR zastavil, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalovanému nárok na náhradu
trov konania nepriznal. Na odvolanie žalovaného odvolací súd uznesením

č. k. 6Co/63/2023-238 zo dňa 29. decembra 2023 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
výroku II. a III. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým,
že v danej veci je nesporné, že strany sporu boli podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti,
žalobkyňa vo veľkosti 1 a žalovaný v 1 . Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa ani žalovaný spoločnú
nehnuteľnosť, v rozhodnom období, neužívali. Žalovaný uviedol, že zabezpečoval činnosti smerujúce

k udržiavaniu jej funkčnosti v stave spôsobilom na užívanie, a to kosením, orezávaním stromov,
odpratávaním snehu, čistením rín, zazimovaním, keď medzi stranami sporu existovala ústna dohoda,
na základe ktorej žalobkyňa bude uhrádzať poplatky súvisiace s užívaním nehnuteľnosti - vodu, plyn,
elektriku a daň
znehnuteľnostiažalovanýbudevykonávaťčinnostiuvedenévyššie.Súdprvejinštancie nevyhodnotil,či

jepotrebnépredmetnéčinnostipovažovaťzahospodáreniesospoločnouvecou vzmysleust.§139ods.
2 Občianskeho zákonníka. Odvolateľka namietala platnosť dohody uzatvorenej medzi stranami sporu,
na základe ktorej, podľa tvrdení žalovaného, žalobkyňa bude uhrádzať náklady spojené s užívaním
nehnuteľnosti a žalovaný sa bude starať o bežnú údržbu domu. V tomto smere je potrebné zdôrazniť,
že z obsahu spisu, zo skutkových tvrdení, resp.

z vykonaných dôkazov nie je možné jednoznačne ustáliť, že medzi stranami sporu došlo
k uzatvoreniu dohody, keď z doposiaľ vykonaného dokazovania tieto skutkové okolnosti nevyplývajú
a rozhodnutie súdu prvej inštancie je tak predčasné. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala od
žalovaného zaplatenia nákladov spojených s užívaním nehnuteľnosti - voda, plyn, elektrika. Žalovaný
na obranu tvrdil, že vykonával činnosti na predmetnej nehnuteľnosti za účelom jej údržby. Súd prvej

inštancie správne poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa v predmetnej nehnuteľnosti nebývala, nakoľko
býva v D.. Žalovaný býva
v obci, kde sa nehnuteľnosť nachádza, preto je dôvodné predpokladať, že žalovaný sa bude
o nehnuteľnosť starať tak, ako to uviedol. Žalobkyňa v tomto smere neuviedla žiadne námietky,
neprodukovala, či sú tvrdenia žalovaného pravdivé, zotrvala na svojom nároku. Tu je dôležité uviesť, že

obe strany sporu musia jednak tvrdiť, resp. preukázať svoje tvrdenia. I keď súd prvej inštancie vykonal
výsluch strán sporu, ako i svedkov, tieto nie sú uskutočnené v takom rozsahu, ktorý by bol podkladom
pre rozhodnutie. Len samotný záver súdu prvej inštancie v bode 33. svojho rozhodnutia - z logiky veci
to vyplýva, nie je možné urobiť jednoznačný záver
o uzatvorení dohody. Žalobkyňa v podanom odvolaní správne poukázala na svedeckú výpoveď

svedkyne - manželky žalovaného, ktorá uviedla, že pri uzatváraní dohody nebola prítomná
a skutočnosť, že takáto dohoda uzatvorená bola vie preto, lebo manžel za tým účelom išiel do Bratislavy.
V tejto časti je rozhodnutie nepreskúmateľné, keď nedáva dostatočný poklad pre rozhodnutie súdu. I
keď odvolateľka v podanom odvolaní zdôrazňovala neplatnosť dohody
o hospodárení so spoločnou vecou, vyriešenie tejto otázky je dôvodné až po jednoznačnom zistení, či

vôbec došlo k uzatvoreniu dohody a v akom rozsahu. Nakoľko súd urobil predčasné závery v otázke
uzatvorenej dohody o hospodárení so spoločnou vecou, neposúdiac
v konkrétnostiach vykonávanie činností žalovaného, za absencie náležitostí v zmysle ust. § 220 ods. 2
CSP, bolo potrebné, a to aj bez toho, aby sa odvolací súd ďalej zaoberal ďalšími námietkami žalobkyneuvedenými v odvolaní, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a v súvisiacom výroku
III. o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť v
tejto časti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní je súd prvej

inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) a jeho úlohou bude vo veci
opätovne nariadiť pojednávanie, vykonať výsluchy strán sporu za účelom zistenia, či medzi stranami
sporu došlo k uzatvoreniu ústnej dohody o hospodárení so spoločnou vecou, s uvedením žalobkyne, či
žalovaný vykonával predmetné činnosti za účelom udržania nehnuteľnosti v stave na užívanie, resp., či
tieto činnosti vykonávala žalobkyňa, posúdenie nákladov na nehnuteľnosť /voda, plyn, elektrina, daň

z nehnuteľnosti/, zachovajúc postup podľa bodu 22. a 23. odôvodnenia rozhodnutia. V prípade, že
súd prvej inštancie vzhliadne nárok žalobkyne za dôvodný, dôsledne uvedie a špecifikuje jednotlivé
nároky žalobkyne s jasným odôvodnením, aj poukazom na jednoznačné závery pri uplatnenom nároku
dane z nehnuteľnosti, posúdi vznesenú námietku premlčania, vysporiada sa so všetkými námietkami
žalovaného v podanom odpore, vec opätovne vzhľadom na zrušenú časť posúdi, a v zrušenej a vrátenej
časti rozhodne.

4. Súd prvej inštancie po vrátení veci zistil, že od jesene 2018 do júna 2021 mala žalobkyňa podiel 1
a žalovaný 1 na nehnuteľnostiach v k. ú. F. (pôvodne LV č. XXXX), kde išlo
o rodinný dom a priľahlú záhradu, na ktorej sa nachádzali ovocné stromy. Ďalším podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľností bol brat žalovaného a to vo zvyšnom podiele 1. S užívaním domu

a priľahlej záhrady vznikli náklady a to na elektriku, plyn a vodu. Súčasne s vlastníctvom týchto
nehnuteľností bola spojená povinnosť platiť daň z nehnuteľností. Medzi stranami sporu nebolo sporné,
že všetky náklady spojené s užívaním domu v rozhodnom období uhrádzala žalobkyňa s tým, že v
tomto konaní si voči žalovanému uplatnila preplatenie týchto nákladov v rozsahu 1/4, čo zodpovedá
spoluvlastníckemupodielužalovanéhonatýchtonehnuteľnostiach.Žalovaný saodmietol spolupodieľať

na nákladoch spojených s užívaním nehnuteľností z dôvodu, že medzi stranami sporu bola ústna
dohoda, že žalobkyňa bude uhrádzať náklady spojené s užívaním domu a žalovaný bude vykonávať
nevyhnutnú držbu nehnuteľností. Žalovaný do spisu založil potvrdenie obce Čachtice, že žalovaný od
roku 2015 do roku 2021 vrátane má uhradenú daň z nehnuteľnosti, ktorá sa viazala k podielovému
spoluvlastníctvu žalovaných nehnuteľností. Žalovaný vo svojich podaniach namietal, že jednotlivé

vyúčtovania nákladov prevzal až s doručením platobného rozkazu, pričom žalobkyňa sa v rozhodnom
období nepodieľala na bežnej údržbe domu a priľahlej záhrady. Žalobkyňa túto námietku nerozporovala
ani nepoprela a preto túto skutočnosť súd prvej inštancie nepovažoval za spornú.

5. Žalobkyňa na nariadenom pojednávaní vypovedala, že mame kúpila kosačku

v G., bola žltej farby a ani nevie, kde je. Žalovaný má veľkú záhradu, takže kosačku nekupoval len
kvôli ich spoločnému vlastníctvu. V minulosti dom vlastnila so sestrou na polovicu. A vtedy nebol žiaden
problém. Náklady si delili na polovicu. Keď zomrela sestra, dedičmi sa stali žalovaný a jeho brat K.. Vtedy
sa snažila vyúčtovanie robiť na troch a to podľa výšky podielov. Žalovaný jej prispieval na úhradu, K. sa
ale vyhováral, že nemá peniaze. So žalovaným mali v minulosti dobré vzťahy. Pravidelne ju žalovaný

navštevoval
v D.. Keďže dom sa riadne nevyužíval, rozhodli sa ho predať a vtedy aj žiadala žalovaného, aby jej
predložil doklady, ktoré vynaložil v súvislosti so spoločnou nehnuteľnosťou. Žalovaný žalobkyni žiadne
doklady nedal. Pamätá si len na jeden doklad a to, keď boli v realitnej kancelárii a kde žalovaný sa
pýtal budúceho majiteľa, či mu má pozemok pokosiť. On s tým súhlasil. Náklady na pokosenie boli

80,- EUR, tieto jej boli aj predložené. Ona ich však neuhradila, nakoľko ich uhradil nový majiteľ. Čo sa
týka samotných výdavkov, ktoré si uplatnila, nie sú vysoké. Išlo o spotrebu vody, plynu, kde sa dom
temperoval, hlavne v zimných mesiacoch a voda. Pamätá si, že raz išla s jedným záujemcom o kúpu tejto
nehnuteľnosti na obhliadku, kde v rámci toho zistila, že cez záchod uniká voda. Toto sa jej podarilo až na
2x odstrániť a aj z tohto dôvodu, bola tam pomerne vysoká spotreba vody. Podotýka, že ona je starobná

dôchodkyňa, jej dôchodok je len 560,- EUR mesačne, teda si nemôže dovoliť žiadne extra výdavky.

6. Žalovaný na nariadenom pojednávaní vypovedal, že žalobkyni nepredložil žiadne doklady z toho
dôvodu, že mali ústnu dohodu, že on sa bude starať o dom a okolie a žalobkyňa bude platiť náklady
spojené s domom. Čo sa týka úniku vody, tak predpokladá, že toto spôsobil buď jeho brat alebo synovec,

ktorí toto neodsledovali. Kosačku si výlučne kúpil kvôli údržbe spoločnej nehnuteľnosti. Po odpredaji si
ju nechal. Je u neho doma. Doma kosil hlavne krovinorezom a to z toho dôvodu, že potreboval seno,
ktoré si od neho brával pán L., ktorý má kravu aj koňa. Doklady o kosačke dal až dnes preto, lebo ho
pani B. na to neustále vyzýva a keď sa pripravoval na pojednávanie, v minulosti sa bavili so ženou,že keď si chce uplatniť kosenie, nech si neuplatňuje aj kosačku. Náklady si uplatňuje len do výšky
uplatneného nároku. Pravidelne, minimálne štyrikrát do roka kosil, pravidelne kontroloval ríny, odhŕňal
sneh a orezával stromy a to jablone a čerešne. O tom, že ide kúpiť kosačku, pani B. hovoril. Motorová

kosačka dochádzala, krovinorez na to nebol vhodný. Kosačku, ktorú kúpil, bola motorová a to na benzín.
Kosil trávu na základe dohody so žalobkyňou, ale aj kvôli susedom. Bolo to začiatkom roku 2018, keď sa
odsťahoval a bolo to v byte u žalobkyne v D.. Vie, že tam bol aj tetin syn G. v detskej izbe. On sa vtedy
ohradil, že by mal pracovať a starať sa o dom a aj niečo platiť. Argumentoval aj tým, že K. ani nepracuje
ani sa nepodieľa na nejakých nákladoch. Vie, že tieto náklady platila žalobkyňa cez internetbanking zo

svojho počítača. Opakuje, on trval na tom, že buď bude sa starať alebo platiť. Nie obidvoje. Žalobkyňa
povedala na tento jeho návrh: "dobre". Toto sa stalo v januári 2018. Jeho manželka navrhovala písomnú
dohodu, žalobkyňa to ale zamietla. Zahovorila to. Bolo to ešte pred januárom 2018 a to vtedy, keď sa
teta sťažovala, že K. nič neprispieva. V tejto dohode by rozdelili nielen peniaze, ale aj práce. Písomný
návrh nikdy nebol vypracovaný. V tom čase mali dobré vzťahy, tieto veci sa riešili pri kávičke a témou
bolo, že brat nič neprispieva. Čerešne sa orezávali postupne od roku 2015 až do roku 2019, podľa toho

ako vysychali. Úrodu z ovocných stromov brali všetci. Raz doniesol žalobkyni do D. bedničku jabĺk, bolo
to z 3 jabloní. Pamätá si, ako si to teta pochvaľovala, že si to jej syn G. strúha s mrkvou. Okrem toho on
ovocie nechával v dome, kde na to boli vhodné podmienky. Tete nič nebránilo, aby si pre ovocie prišla.
On osobne by úrodu nepotreboval. Má doma 46 sliviek a 5 jabloní, 2 orechy, višňu, čerešne. Tak ako
si strihá vlasy, tak aj orezáva stromy. Nevidí na tom nič zlé. Ďalej chce podotknúť, že čerešňa je jediný

strom, ktorá sa neorezáva za účelom väčšej úrody. Na nej sa orezávajú len suché časti. Čo sa týka jeho
prác, tak tieto si neúčtoval v období, keď tam býval.
7. Z výsluchu svedkyne I. M. I. vyplýva, že chcela potvrdiť existenciu ústnej dohody medzi nimi a to,
že jej manžel sa bude starať o spoločný dom a teta bude platiť energie. Vie, že voči tomuto teta nemala
žiadne námietky, i keď ona nebola osobne prítomná, keď sa táto ústna dohoda uzavrela, vie to však z

toho, že za týmto účelom išiel jej manžel do D. za tetou. Manžel odmietal aj platiť aj sa starať o dom.
Vie, že sa to stalo začiatkom roka 2018. Manžel jej povedal, že bol tam aj tetin syn G., pričom jej manžel
sa ho pýtal, či by aj on prišiel pomôcť, on mu na to povedal, že keďže to nie je jeho, jeho to nezaujíma.
V minulosti s úhradami nebol problém. Obyčajne sa to dialo tak, že pri osobnej návšteve im teta
predkladala faktúry a oni jej v hotovosti poukázali podľa výšky svojho podielu konkrétnu platbu. Od

uzavretia ústnej dohody z r. 2018 im nebola predložená žiadna faktúra. Vie, že teta oslovila aj svoju
dcéru, ktorá je krstná ich deťom, aby aj ona sa išla starať o dom, ona toto odmietla. To, že jej manžel
nemal žiadne podlžnosti, je možné nepriamo zistiť v rámci predaja nehnuteľnosti, ktorú im zabezpečoval
maklér pán N.. Má mail od dcéry žalobkyne, ktorá navrhovala, aby sa Igorove nedoplatky započítali
na kúpnu cenu. Teta sa pravidelne informovala o tom, či je o dom postarané a či je temperovaný a

udržiavaný. Dokonca navrhla, aby manžel odkúpil svoj podiel od brata a tým by sa vyriešili nedoplatky vo
vzťahu k K.. Manžel však s týmto nikdy nesúhlasil. Problémom bol hlavne K., ktorý ani nerobil ani neplatil.
Navrhla, nech sa o tom spíše nejaká písomná dohoda. Vycítila, že žalobkyňa o toto nemá záujem, i
keď to nikdy priamo nepovedala. To, že medzi sebou komunikovali, vyplýva aj z dokladov, ktoré má
pri sebe. Dokonca tu má aj doklady od pani B., kde jej predkladala doklady ohľadom energií. Ona na

oplátku jej posielala fotodokumentáciu z prác a ako to tam vyzerá. Čo sa týka jej osobného vnímania
celého sporu, tak si myslí, že teta je na nich veľmi nahnevaná a to z toho dôvodu, že sa dom predal,
nakoľko mala k nemu veľký citový vzťah. Pamätá si, že im vyčítala najmä to, že jej manžel nekúpil čiastku
od brata K.. Dokonca ho požiadala, aby napísala žalobu na K., čo ona ale odmietla. Na to jej zložila
telefón a odvtedy spolu nehovorili. Vie ešte o jednom telefonáte, ktorý sa udial medzi tetou a manželom.

Manžel to dal na hlasný odposluch a počula, ako chcela od jej manžela 500,- EUR. On jej povedal, že
to neuhradí, veď majú dohodu. Na čo žalobkyňa zložila telefón a ešte povedala, že sa stretnú na súde,
čo sa aj stalo, nakoľko na jeseň im prišli doklady zo súdu. Podotýka, že keď v minulosti prispievali na
náklady, tak si žiadne doklady o úhrade nepodpisovali. Neočakávali od žalobkyne, že z D. bude riešiť
výmenu elektromeru alebo vodomeru. Svedkyňa I. D. uviedla, že od predmetného domu býva asi 30

m. Pravidelne tam chodí, hlavne na bicykli. Uviedla, že mohlo to byť tak pred 3 rokmi, keď videla ako
H. orezával čerešňu, ktorá prevísala až na cestu a povedala mu, ako to pekne orezáva. Svedok G.
F. vypovedal, že je sused, piata chalupa od domu pani B.. Vie, že keď tam H. býval, tak sa o všetko
staral. Keď aj odišiel bolo o okolie postarané. Raz tam videl aj jeho brata K.. Chodieva tam pravidelne
so psom na prechádzku. Pamätá si, že H. mu umožnil zberať padavky z pod stromu, nakoľko chová

sliepky a kačice. Pomáhal žalovanému zapájať kúrenie a to hlavne vtedy, keď tam už nebýval a z jeho
pohľadu to bolo na hrane, až keď začali tuhé mrazy. Oslovil ho, aby mu prišiel pustiť kúrenie, nakoľko
sa v tom vyzná, je zamestnancom SPP - distribúcia. Odvzdušnil kotol, pustil plyn a skontroloval, či sú
tam nejaké úniky. Je to otázka niekoľkých minút. Tam je najdôležitejšie skontrolovať možné úniky. Tiežriešili aj expanznú nádobu ku kúreniu, ktorá je na povale na neprístupnom mieste, ktorú je potrebné
kontrolovať prípadne dolievať vodu. Išlo o bezplatnú susedskú výpomoc. Svedok I. L. vypovedal, že v
roku 2018 pomáhal žalovanému zrezávať čerešňu, ktorá bola problematická, mala tvar Y a ohrozovala

aj dom aj ľudí, ktorí by išli okolo. H. ho poprosil, či by mu pomohol ju zrezať, s čím súhlasil. Zobral si
motorovú pílu a začali zrezávať konár, ktorý mohol mať 30-40 cm v priemere. Pod kôrou bol zarastený
drôt, na ktorej roztrhol motorovú reťaz. H. išiel kúpiť novú. Drôt vystrihali a čerešňu sa im podarilo zrezať
tak, že sa nič nestalo. Za toto si nič neúčtoval, išlo o jeho nezištnú pomoc. Viackrát videl ako si H. kosí
svoju záhradu. A takisto si aj pamätá, mohlo to byť niekedy v roku 2020, keď H. čistil ríny z rebríka

na prednej časti predmetného domu. Od žalovaného si zobral odtiaľ jedenkrát seno pre svoje zvieratá.
Svedok G. B. uviedol, že osobne si myslí, že tento spor bol vyvolaný z dôvodu, že keď sa dom predal,
tak jeho mama si chcela odtiaľ zobrať osobné veci, resp. veci, ku ktorým mala citový vzťah. Keď tam
prišla, dom bol prázdny, resp. veľa vecí chýbalo. Nemá vedomosť o tom, že by bola medzi jeho matkou
a jeho bratrancom uzatvorená nejaká dohoda, na základe ktorej sa dohodli, akým spôsobom sa budú
podieľať na nákladoch

s babkiným domom. Bratranec od neho nežiadal, aby chodil pomáhať babke na dom, býva
v BA. Vie, že bratranec niečo na dome robil, o nákladoch nič nehovoril. V minulosti tam sám kosieval.
Vie, že to trvalo 10 min. Považuje za nelogické, aby kvôli 10 minútam cestoval
z D.. Myslí si, že 70 EUR za pokosenie takéhoto trávnika by si nikto nevypýtal ani
v D.. Nepamätal si, že by sa stala v D. taká situácia, že žalovaný bol na chodbe, on bol pri dverách v

detskej, jeho mama pri kuchyni a žalovaný mu povedal, prečo nechodí pomáhať na dom v F. a on mu
povedal, že nepôjde preto, lebo to nie je na neho napísané. Myslí si, že sa to ani nestalo.

8. Po vrátení veci odvolacím súdom vykonal súd prvej inštancie výsluch strán sporu a svedkov M. B. a K.
I.. Žalobkyňa uviedla, že s ňou nebola uzatvorená ústna ani písomná dohoda o tom, ako budú užívať

spoločnú nehnuteľnosť a podieľať sa na nákladoch spojených s užívaním tejto nehnuteľnosti. Tvrdenia
žalovaného poprela. Namietala, že by sa žalovaný staral o spoločnú nehnuteľnosť a túto zveľaďoval.
Uviedla, že aj ona sa starala
o záhradu, tzn. kosila ju alebo odstraňovala staré konáre. Žalovaný poukázal na vyjadrenie žalobkyne,
na predchádzajúcom pojednávaní, kde sama uviedla, že nebola na tom zdravotne

v poriadku a na dom nechodila, teda sa nemohla o dom starať, pričom teraz uviedla opak. Žalovaný sa
po pojednávaní rozprával s bratom a vysvetlil mu, o čom je tento spor a on mu
o tom povedal, že on o tomto vie, lebo mu to povedal otec. Ak by ich otec ešte žil, ten by to potvrdil
takisto. Lebo on, keď na dome pracoval, otec sa ho viackrát pýtal, či A. nepríde a on mu vtedy hovoril,
že nie, lebo medzi nimi je dohoda, že on sa postará o okolie a ona bude hradiť náklady. V čase, keď mu

bolo umožnené vykonať dokazovanie a označiť svedkov na preukázanie svojich tvrdení, toto nevedel.
Keby to vedel, označil by brata ako prvého
a nemuseli sem chodiť 4x. Toto všetko počula aj jeho manželka, ktorá by to mohla potvrdiť,
a ktorá tu dnes sedí ako verejnosť. Opätovne poukázal na to, že bola medzi nimi uzatvorená dohoda,
o čom svedčí aj skutočnosť, keď žalobkyňa volala žalovanému, aby jej zaplatil

500,- EUR a toto počula aj jeho manželka. Keď sa ale ohradil, že mali dohodu, žalobkyňa toto
nerozporovala. Len povedala, že ju to nezaujíma. To, že sa staral o ich spoločnú nehnuteľnosť, bolo
nielen v jeho záujme, ale aj v záujme žalobkyne, nakoľko cieľom bolo, aby sa nehnuteľnosť predala za čo
najvyššiucenu.Žalobkyňasaajviackrátzaujímala,čipokosilalebosapostaralostromy.Súčasnechcela
úžitky. Žalovaný doniesol žalobkyni čerešne, jabĺčka alebo aj svoje slivky. To, že v odpore neuviedol,

že bola dohoda, nepovažoval za potrebné, pretože chcel hlavne vedieť, o čo sa jedná. Žalovaný
nemá právnické vzdelanie. Predpokladal, že za týmto účelom sa budú musieť stretnúť. Nakoniec sa
aj preukázalo, že vyúčtovanie nebolo správne. Nebol na obecnom úrade riešiť prihlásenie dane z
nehnuteľností. Toto riešil podľa neho jeho otec, po maminej smrti, čo mohlo byť v roku 2013. Otec bol
hlavný kontrolór obce a bolo na ňom, čo tam uvedie. Ústna dohoda bola uzatvorená až oveľa neskôr.

Podľa neho to bolo asi po 5 rokoch. Nemyslel si, že sa bude v budúcnosti so žalobkyňou súdiť. Dobre si
vychádzali. V čase predaja nehnuteľnosti nebolo nepokosené, časovo mu to nevychádzalo, ale kosenie
pre nového majiteľa zabezpečil. O tomto spore s otcom nehovoril. Otec mal problémy so srdcom a určite
by nebol spokojný, že sa vlastná rodina súdi o 400,- EUR. Aj keby mohol, zrejme by nenavrhol výsluch
otca najmä pre zdravotné problémy.

9. Svedkyňa M. B. vypovedala, že hneď od začiatku, ako sa nehnuteľnosť zdedila, riešili sa náklady
spojené s užívaním domu. Bola aj myšlienka, že sa od začiatku budú deliť podľa výšky spoluvlastníckych
podielov, ale k dohode nedošlo. Vyriešilo sa to len tak, že mama hradila všetky náklady a následnepomerne tieto rozpísala na žalovaného a jeho brata. Tieto sa hradili nepravidelne, dokonca brat
žalovaného náklady ani nikdy neplatil. Situácia sa zmenila v roku 2019, keď jej mama začala mať
zdravotné problémy onkologického charakteru a podrobila sa operácii. K tomu sa pridružil aj covid,

zástava čriev a ďalšie zdravotné problémy. Od tohto momentu mama nehnuteľnosť neužívala. Vie, že
dom sa nakoniec predal a v rámci odovzdania domu novým majiteľom, mama si pripravila vyúčtovanie
za obdobie pred predajom nehnuteľnosti. Bolo to spísané na jednej A4 a vypočítaná pomerná časť
na ňu a na jej synovcov. Toto predložila H.. Ten je povedal, že jej nič nedá a že jej nič nedĺži. Po
vzájomnej komunikácii jej nakoniec povedal, že sa na to ešte pozrie, ale vie, že následne už nič

nezaplatil. Pri týchto rokovaniach bola ona osobne prítomná a udialo sa to v predávanom rodinnom
domom pred jeho vchodom na schodisku. Bolo to v júni, asi 3 dni po podpise kúpno-predajnej zmluvy.
Nepamätá si, že by sa niekedy riešilo, akým spôsobom sa bude užívať rodinný dom a akým spôsobom
sa budú uhrádzať náklady, riešili sa bežné rodinné záležitosti. Predpokladá, že ak bratranec mal náklady
súvisiace s domom, tak by minimálne polovicu od mamy chcel. Dom sa neužíval. Vedeli, že chátra
strecha. Nepamätá si, že by bol dom napr. zatečený alebo niečo podobné. Pamätá si, že bola tam len

jedna čerešňa. V minulosti si nepamätá, že by sa museli čistiť ríny a to ani v čase, keď tam pravidelne
chodili. Bol problém aj v tom, že brat žalovaného sa po smrti matky nasťahoval k otcovi a toto vadilo H..
Toto všetko sa mohlo stať tak asi od roku 2009, keď prestala komunikácia. Keďže brat žalovaného bol u
otca, H. sa nebavil ani s otcom. O vnútro domu sa starali oni. O vonkajšok nebolo potrebné sa prakticky
starať. Mama si povedala, že kúpno-predajnú zmluvu nepodpíše skôr, ako sa nevyrovná

s K., pretože bola presvedčená, že jej peniaze už potom nedá. Keďže sa s ním nerozprávala, požiadala
o to realitkára. Realitkár toto aj sprostredkoval a následne K. zaplatil okolo
1.300,- EUR. Pamätá si, že si tam ešte odpočítal okolo 150,- EUR. Nevie, či je toto číslo presné. Na
základe toho sa dlh s K. vyrovnal a potom sa podpísala aj kúpno-predajná cena, kde kúpna cena sa
delila podľa výšky spoluvlastnícky podielov, tzn., že mama dostala polovicu

a bratranci po štvrtine. S H. vyúčtovanie neriešila, pretože vzťahy boli vtedy dobré
amamavôbecnečakala,žesaH.odmietnepodieľaťnanákladoch.Dovtedyvždyvšetkozaplatil.Pamätá
si, že peniaze od K. prišli krátko pred podpisom kúpno-predajnej zmluvy. Možno to bolo ešte v ten deň.
Mama bola na tom zdravotne zle a ona ju bola osobne zaniesť notárovi, aby mohla podpísať kúpno-
predajnú zmluvu. Nevie o tom, že by sa následne potom riešilo s K., či doplatí alebo nedoplatí 150,- EUR.

10. Svedok K. I. vypovedal, že predmetom konania je nedoplatok. Toto sa dozvedel od svedka L., mohlo
to byť ešte v roku 2022. L. išiel z pošty, on išiel do lekárne. Tam mu povedal, že je predvolaný ako svedok.
On sa aj čudoval, že nie je žalovaný, ale povedal si, že sa do toho starať nebude. Neskôr sa od ďalších
dedinčanov dozvedel, že H. spor vyhral. K prípadu môže povedať to, že v minulosti bola dohoda medzi

A. a jeho mamou, že náklady spojené s domom sa budú deliť na polovicu. Prakticky ale nehnuteľnosť
využívala najmä A.. Po maminej smrti, čo bolo v roku 2013, tak A. chcela naďalej
v tejto dohode pokračovať, s čím on ale v zásade nesúhlasil, pretože nehnuteľnosť vôbec nevyužíval.
Ešte v roku 2013 alebo 2014 pokosil s kosačkou, čo sa dalo a H. kosil zvyšok, najmä vinohrad. On
sa aj pýtal, prečo to všetko robí. Veď polovicu by si mala kosiť A., ktorá nehnuteľnosť aj využíva. Na

druhej strane brata konfrontoval s tým, keď kosí u A., nech kosí aj u otca, aj tam má podiel. H. mu vtedy
povedal, nech nekosí u A. tú svoju časť, že on ju bude kosiť za neho, ale že nebude kosiť u otca, s
čím on prakticky súhlasil a od roku 2014 nevykonával u A. žiadne práce. Toto robil výlučne H.. Napriek
tomu viackrát hovoril, prečo to všetko robí, veď A. vlastní polovicu a mal jej aj kto pomôcť, hlavne jej
syn. Toto sa ale nikdy nestalo. O všetko sa staral hlavne H. a pre neho je zarážajúce, prečo sa teraz

A. súdi. Po maminej smrti chodili rôzne tabuľky a to buď mailom alebo poštou od A., kde boli rozpísané
náklady, ale bez toho, aby boli pripojené doklady. On toto odmietal hradiť z 2 dôvodov a to jednak, že
dom nevyužíval a jednak, že v minulosti A. nehnuteľnosť využívala, ale napriek tomu sa náklady hradili
na polovicu medzi A. a jeho mamou. Podľa neho A. si myslela, že dohoda bude pokračovať aj s nimi, s
čím ale on nesúhlasil. Dohoda o nákladoch medzi stranami v spore existovala, pamätá si, že od augusta

2015 do Vianoc 2017 v tomto dome býval jeho brat. V tom čase si platil aj všetky náklady
s užívaním tohto domu a aj A. pri vyúčtovaní toto obdobie vylúčila tzn., že musela byť medzi nimi dohoda,
že keď nehnuteľnosť užíval žalovaný, tak si platil všetky náklady. Od roku 2018 bol dom prázdny. Jeden
letný deň prišiel otec domov a smial sa, že H. kosí v takej horúčave a že sa s ním stretol cez plot a
dohováral mu, aby kosil buď ráno alebo večer. H. mu povedal, že kosí preto, lebo len teraz má čas.

Nato mu otec hovoril, načo kosí celý pozemok, nech kosí len polovicu. On mu povedal, že majú s A.
dohodu, že keď sa bude starať
o pozemok, tak ona bude hradiť náklady. Môže potvrdiť, že H. sa o pozemok staral od roku 2018, kosil,
čistil ríny. Pamätá si, že raz keď bola búrka, zlomilo veľkú haluz, tak prišli L. a všetko odpratali. Čo sa týkasamotných nákladov, tak on sa realitkára pýtal, či toto rieši aj s H.. On mu povedal, že A. chce peniaze
len od neho, nie od H.. Otec ešte usúdil, že je to celkom rozumná dohoda, lebo on pozná brata a H. by nič
takéto zadarmo nerobil. Po smrti otca komunikoval s bratom ako si rozdelia dedičstvo. Pamätá si, že sa

bavili aj o tomto spore. Dokonca sám mu navrhol, že pôjde svedčiť alebo mu podpíše čestné vyhlásenie.
On mu povedal, že nech to nechá tak. On prisahá na pamiatku svojej rodiny, že to, čo hovorí, je pravda.
Toto je jeho názor. Nemyslí si, že z titulov nákladov je žalovaný dlžný niečo žalobkyni. To si myslí práve
kvôli tomu, že keď sa podpisovala kúpno-predajná zmluva, tak vyúčtovanie dostal len on. Od roku 2018
videl ako sa brat o dom stará a to na etapy. Najprv pokosil normálne, potom krovinorezom. Dokonca

čistil aj burinu pred domom na obecnom chodníku, čo ani nebolo jeho. Ale je zvyk na dedine, že toto si
robia vlastníci sami pred svojimi nehnuteľnosťami. Pamätá si, že časť, o ktorú sa mala starať A., bola
zarastená. Aj sused frflal. Brat sa nakoniec o to postaral a dal to do poriadku. Odvtedy, čo zomrela jej
mama, čo bolo v roku 2014, A. nevidel sa postarať ani o 1 m2. Nájom si v rodine nikto neplatil. Brat sa
o dom 8 rokov staral. Nebola to práca pre ženu, nestaral sa o záhradu on ani A., ale len jeho brat H..
Ríny sa čistili 2x do roka a to na jeseň. Či to bolo viac alebo menej, k tomu sa on nevie vyjadriť. On

tam nebol. Na druhej strane chce ešte uviesť, že s otcom rínu na garáži ešte vymieňali a nikto neriešil,
ako sa budú podieľať na nákladoch. Toto sú podľa neho malichernosti. Od roku 1986 - 1996 bola garáž
zaprataná a nikto ju nevyužíval. Po dohovore
s babkou garáž vypratal a bola to strach a hrôza. Je pravdou, že garáž aj využíval, nakoľko to bolo
pre neho výhodnejšie ako u rodičov. Čo bolo ale zaujímavé, že keď prišla A., tak tam odparkovala E. a

nikomu nič nepovedala. On si povedal, že to riešiť nebude. Ale pomyslel si, že keď bola garáž zaprataná,
nikomu nechýbala. On toto rešpektoval. Vie, že bola poškodená rína, ale tú na dome nevymieňali, len
sa opravila. Išlo o stenu, kde bola spálňa. On do spálne nešiel, teda nevie sa vyjadriť, či bola stena
poškodená aj z vnútra. Podľa neho bolo potrebné čistiť ríny po celom obvode domu. Otec o spore medzi
žalobcom a žalovaným vedel. Keď prišiel z lekárne od L., tak mu to povedal. Otec zareagoval na to, že

A. je ako tiger, keď sa jedná o peniaze. Keď sa ale jedná o robotu, tam sa žiadne podiely nerozrátavajú.
Otec mu povedal, že tieto veci skončia na súde, nakoľko A. neprišla do F. a hovoril mu, že ak nepríde a
nedohodnú sa na veciach, kto si čo zoberie. H. sa nestretával s otcom.

11. Na podklade vykonaného dokazovania súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobkyňa

a žalovaný boli podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu a priľahlej záhrady v k. ú. F. a to žalobkyňa
v podiele 1 a žalovaný v podiele 1. Ďalším spoluvlastníkom bol brat žalovaného o výške podielu
1. Predmetom konania bolo vyriešenie otázky, akým spôsobom sa strany budú starať o predmetnú
nehnuteľnosť a ako si rozdelia náklady spojené s užívaním spoločnej nehnuteľnosti. Medzi stranami
sporu nebolo sporné (resp. druhou stranou relevantne popreté), že žalobkyňa uhrádzala všetky náklady

spojené s užívaním nehnuteľností (voda, elektrika, plyn) a žalovaný sa staral o bežnú údržbu domu
(temperoval dom, kosil, orezával stromy, čistil ríny, sprístupňoval dom za účelom vykonania odpočtov
spotreby energií). Sporným ostalo, či existovala medzi stranami ústna dohoda, že žalobkyňa bude hradiť
nevyhnutné náklady a žalovaný bude vykonávať údržbu.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa ani žalovaný spoločnú nehnuteľnosť,
v rozhodnom období, neužívali. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že dohoda medzi stranami sporu
existovala a bola dodržiavaná viac ako tri roky a to až do momentu, kedy strany sporu nehnuteľnosti
predali tretej osobe. Uvedený záver jednoznačne potvrdila manželka žalovaného a brat žalovaného, syn
a dcéra žalobkyne sa k tomu jednoznačne nevedeli vyjadriť. Takáto dohoda bola podľa názoru súdu

prvej inštancie pre žalobkyňu cenovo výhodná, keď ako podielová spoluvlastníčka sa nemusela fyzicky
starať o nehnuteľnosť a to vzhľadom na vek ako i vzdialenosť bydliska (D.) od spoločnej nehnuteľnosti
(F.). Do úvahy vzal súd skutočnosť, že žalobkyňa za celé obdobie (tri roky) nepredkladala žalovanému
jednotlivé vyúčtovania a tieto výdavky ani neboli predmetom rokovaní, keď strany sporu medzi sebou
komunikovali ohľadom vyplatenia kúpnej ceny pri predaji nehnuteľností tretej osobe. Skutočnosť, že

strany si neboli nič dlžné vyplýva zo svedeckej výpovede brata žalovaného, ktorý potvrdil, že ak by
spoluvlastníci mali medzi sebou nejaké dlhy, ku kúpnopredajnej zmluve by vôbec nedošlo. O uvedenom
závere svedčí aj skutočnosť, že žalobkyňa voči bratovi žalovaného evidovala obdobnú pohľadávku pri
podpise kúpnopredajnej zmluvy, ale túto si na súde voči bratovi žalovaného žalobkyňa neuplatnila.
Ak právny zástupca žalobkyne namietal, že dohoda medzi stranami sporu je neplatná z dôvodu, že

nebola uzatvorená medzi všetkými spoluvlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti, súd prvej inštancie uzavrel,
že dohoda zodpovedala výške podielov (3/4), pričom medzi stranami sporu nebolo sporné, že by s ňou
tretí spoluvlastník (brat žalovaného) nesúhlasil alebo že by v tomto smere inicioval žalobu na súde (§
139 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Práve naopak, brat žalovaného o tejto dohode vedela minimálne konkludentne s ňou súhlasil. Skutočnosť, že brat žalovaného ako minoritný spoluvlastník
nebol prizvaný na spoločné rokovania, automaticky neznamená, že by takáto dohoda bola absolútne
neplatná, ak sa o nej neskôr dozvedel a nemal voči nej žiadne námietky.

13. Čo sa týka preplatenia nákladov za daň z nehnuteľností, súd prvej inštancie považoval tento nárok
za nedôvodný, keď žalobkyňa nepreukázala, že mala so žalovaným dohodu, akým spôsobom budú
uhrádzať spoločnú daň z nehnuteľností. Ak žalovaný predložil potvrdenie obce Čachtice, že miestne
dane má všetky uhradené, nebolo povinnosťou žalobkyne, aby tieto dane hradila za žalovaného, teda na

strane žalovaného nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu. Ak došlo k bezdôvodnému obohateniu,
tak to bolo na strane obce Čachtice, teda v tomto smere žalovaný vo veci nebol ani pasívne vecne
legitimovaný.

14. Vzhľadom na dostatočne zistený skutkový stav veci a právne posúdenie prípadu, súd prvej inštancie
považoval za neúčelné ako aj nehospodárne, aby sa osobitne venoval námietke premlčania alebo či

mal žalovaný voči žalobkyni iné pohľadávky a či bolo možné tieto pohľadávky jednostranne započítať.
Žalovaný nepodal vzájomnú žalobu, preto nepovažoval za nevyhnutné zaoberať sa týmito námietkami
žalovaného.

15. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 255 ods. 1, § 256 ods. 1,

v spojitosti s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania
vo výške 100,00 %.

16. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa, prostredníctvom právneho zástupcu, v zákonnej lehote
odvolanie, poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/, a h/ CSP. Uviedla, že súd prvej inštancie

nepostupoval dôsledne podľa predpisov hmotného práva a procesného práva. Krajský súd v Trenčíne
v uznesení zo dňa 29.12.2023 konštatoval, že z obsahu spisu, zo skutkových tvrdení, resp. vykonaných
dôkazov nie je možné jednoznačne ustáliť, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu dohody, že
žalobkyňa bude uhrádzať náklady spojené
s užívaním nehnuteľnosti a žalovaný sa bude starať o bežnú údržbu domu. Súd o tejto otázke urobil

predčasné závery a bude potrebné, aby sa v ďalšom konaní v tomto smere doplnilo dokazovanie. Súd
prvej inštancie doplnil dokazovanie opätovným výsluchom strán sporu
a svedkov M. B. a K. I.. Súd prvej inštancie podrobne opísal výpovede strán sporu ako i svedkov v konaní
a časť odôvodnenia z uznesenia odvolacieho súdu, pričom sa nevysporiadal s tým, že ako manželka
žalovaného tak aj brat žalovaného (ktorý navyše bol aj spoluvlastníkom sporných nehnuteľností) neboli

prítomní pri uzatváraní dohody. Manželka žalovaného sa o uzavretí dohody dozvedela od svojho
manžela a brat žalovaného sa to mal dozvedieť od otca, ktorý sa to mal dozvedieť od žalovaného.
Doplnenie dokazovania nemohlo viesť k záveru, že dohoda bola uzatvorená, keď doplňujúci svedkovia
svedčili iba
o sprostredkovaných okolnostiach a preukázateľne nemali vlastnú priamu vedomosť

o uzatvorení dohody. Nové rozhodnutie je nepreskúmateľné, keď nedáva dostatočný podklad pre
rozhodnutie súdu. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s ďalšími skutočnosťami, ktoré sa vyskytli v
priebehudokazovaniaazásadnýmspôsobomspochybňujúzáversúduotom,žemedziúčastníkmidošlo
k uzavretiu dohody. Po tom, ako žalovanému bol dňa 08.11.2021 doručený platobný rozkaz z Okresného
súdu v Banskej Bystrici, žalovaný podal dňa 21.11.2021 odpor. V podanom odpore žalovaný neuviedol,

že by mali so žalobkyňou uzavretú spornú dohodu o podieľaní sa na úhradách spojených so spornými
nehnuteľnosťami a žalovaný na základe tejto dohody nemá povinnosť poskytnúť žalobkyni náhradu za
platby, ktoré urobil
v súvislosti s nehnuteľnosťami (poplatky, plyn, voda, elektrina). S pravdepodobnosťou hraničiacou s
istotou možno povedať, že ak by takáto dohoda existovala, žalovaný by na ňu poukázal. Žalovaný vo

svojom vyjadrení zo dňa 12.02.2022 uviedol, že predžalobnou výzvou zo dňa 10.11.2021 (č. l. 127)
žiadala žalobkyňa o zaplatenie dlžnej sumy z dôvodu bezdôvodného obohatenia vo výške 1.720,-
EUR v súvislosti s údržbou domu, ktorý bol v podielovom spoluvlastníctve a ktorý bol v roku 2021
predaný.Vtejtopredžalobnejvýzvesažalovanýrovnakonezmienilotom,žebymalabyťuzavretámedzi
ním a žalobkyňou tvrdená dohoda. V prípade existencie dohody by žalovaný nemal dôvod zasielať

predžalobnú výzvu
(a ani by nemal nárok na sumu v nej uvedenú) a keď už výzvu zaslal, nebol dôvod, aby sa
o dohode nezmienil. V predžalobnej výzve vytýkal žalobkyni, že ho niekoľkokrát vyzvala, že daná
nehnuteľnosť potrebuje nutnú údržbu, na čo tento vôbec nereagoval. Žalovaný bývalv dome s rodinou od r. 2015 do začiatku roka 2018. Ak následne mal niekoľkokrát vyzvať žalobkyňu, aby
sa starala o nutnú údržbu domu, je len logické, že začiatkom januára 2018 nemohlo dôjsť k uzavretiu
dohody tak, ako to tvrdí žalovaný. S touto skutočnosťou sa súd nevysporiadal. Na pojednávaní konanom

dňa 12.01.2023 manželka žalovaného uviedla, že vie o jednom telefonáte, ktorý sa udial medzi tetou
(žalobcom) a manželom. Manžel to dal na hlasný odposluch a počula, ako chcela od manžela 500,-
EUR. On jej povedal, že to neuhradí, veď majú dohodu. Na čo žalobkyňa zložila telefón a ešte povedala,
že stretnú sa na súde, čo sa aj stalo, nakoľko na jeseň nám prišli doklady zo súdu. Je zrejmé, že
tento telefonát sa udial niekedy v čase od predaja domu do podania žaloby na súd t. j. od júna 2021

do začiatku októbra 2021. Na pojednávaní konanom dňa 09.05.2024 žalovaný uviedol, že pri písaní
odporu sa radil s manželkou. V čase písania odporu žalovaný a jeho manželka mali vedomosť o
dohode, no napriek tomu sa o dohode v odpore žalovaný nezmienil a rovnako ani v predžalobnej výzve.
Pritom manželka žalovaného má právnické vzdelanie a je predpoklad, že musela vedieť, že je potrebné
odvolať sa na túto dohodu, aby jej manžel nemusel uhradiť náklady vynaložené žalobkyňou v rozsahu
zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu. Aj tieto skutočnosti spochybňujú existenciu dohody a

súd sa s nimi nevysporiadal. Existenciu dohody nie je možné vyvodzovať ani s poukazom na dlhodobé
užívanie nehnuteľnosti. V týchto prípadoch je potrebné posúdiť, či dlhšie trvajúci spôsob užívania je
výsledkom dohody spoluvlastníkov alebo sa vyvinul fakticky bez toho, aby takáto dohoda existovala. Súd
sa s touto skutočnosťou nevysporiadal. Žalovaný a jeho brat sa správali pri výkone spoluvlastníckych
práv a povinností svojvoľne. Žalovaný sa bez akejkoľvek konzultácie so spoluvlastníkmi a dohodnutia

podmienok v období od roku 2015 až začiatok roka 2018 nasťahoval s rodinou do domu, vymenil zámky
na nehnuteľnosti a kľúče spoluvlastníkom nedal, bral plody zo záhrady (ovocie) a tieto uskladňoval
v dome. Brat žalovaného po roku 2018 umožnil užívať garáž svojmu synovi, vymenil zámok na dome. V
minulostipočnúcrokom2013nedošlokdohodespoluvlastníkovažalobkyňazaplatenépoplatkyspojené
s nehnuteľnosťami rozdeľovala medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov. Žalovaný všetky poplatky

žalobkyni zaplatil, brat žalovaného odmietol platiť s odôvodnením, že nemá peniaze a na majetok
má exekúcie. Vyúčtovanie žalobkyňa nepredkladala ani bratovi žalovaného. Žalobkyňa žalovanému
nepredkladala vyúčtovanie zo zdravotných dôvodov ako i v súvislosti s covidom. Skutočnosť, že brat
žalovaného ako minoritný spoluvlastník nebol prizvaný na spoločné rokovania automaticky neznamená,
že by dohoda bola absolútne neplatná. Súd prvej inštancie neuviedol, akým výkladom ustanovenia

§ 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka na uzavretie platnej dohody o hospodárení so spoločnou vecou je
postačujúce, že k uzatvoreniu došlo medzi niektorými spoluvlastníkmi, ktorých podiely predstavovali viac
ako 50 % zo všetkých podielov. Dohoda o hospodárení so spoločnou vecou je neformálnym právnym
úkonom, účastníkmi ktorého musia byť všetci spoluvlastníci (nesúhlas čo i len jedného z nich vylučuje
záver o uzatvorení dohody) a môže byť uzavretá

i konkludentne, pokiaľ je prejav vôle spoluvlastníkov nesporný a dostatočne určitý. Súd neuviedol, prečo
na uzavretie platnej dohody o hospodárení so spoločnou vecou nebolo potrebné, aby ju uzavreli všetci
spoluvlastníci. Súd neuviedol, že neúčasť brata žalovaného na rozhodovaní o dohode o hospodárení so
spoločnou vecou nemá automaticky za následok neplatnosť takejto dohody, a ak nejde v tom prípade o
neplatnú dohodu, prečo by malo byť potrebné dodatočné schválenie dohody zostávajúcim spoločníkom

(bratomžalovaného)prípadneajkonkludentne.Akpodľasúduneúčasťspoločníkanarokovaníodohode
nemá za následok automaticky neplatnosť dohody, tento záver je v rozpore so súdnou praxou (viď
nižšie), od ktorej sa súd prvej inštancie odklonil. Ak majú spoluvlastníci podľa ustanovenia
§ 139 ods. 2 OZ o hospodárení so spoločnou vecou (v danom prípade o náklady na spoločnú vec)
rozhodovať väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov, vyplýva z toho logický záver, že ak má do úvahy

pripadať dohoda spoluvlastníkov, dosiahnutie väčšiny alebo rovnosť hlasov musí byť menšinovému
spoluvlastníkovi daná možnosť sa k veci vyjadriť. Ak je táto možnosť menšinovému spoluvlastníkovi
odoprená, nemôže ísť o platné rozhodnutie väčšiny podľa
§ 139 ods. 2 OZ (NS ČR 28Cdo 3684/2008, 28Cdo 4178/2009, 23Cdo 3166/2011,
sp. zn. 33Odo 1694/2005). Pokiaľ ide o potvrdenie obce Čachtice, že žalovaný platil daň

z nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu, tak aj to svedčí pre záver, že dohoda nebola uzavretá.
Ak by totiž bola uzavretá, žalovaný by nebol túto daň platil a vyzval by žalobkyňu, aby uhradila daň z
nehnuteľnosti aj za žalovaného. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný ani on nevychádzali dobre s bratom a ani
s otcom, že sa vôbec s nimi nerozprávali už pred rokom 2018. Na pojednávaní konanom dňa 12.01.2023
na otázku: Či žalovaný informoval o tejto dohode aj Igora (t. j. brata) ako ďalšieho spoluvlastníka?,

odpovedal:Nie,nakoľkosasnímniktonebavilaaniteraztoniejelepšie.Rovnakomanželkažalovaného
na tomto pojednávaní na otázku, či iniciovali nejakú dohodu o užívaní aj s manželovým bratom K.,
uviedla: Nie my sme toto riešili len s tetou (žalobkyňa). ......Bola s ním ťažká komunikácia.“ Žalovaný
na pojednávaní konanom dňa 09.05.2024 uviedol, že otec o dohode vedel a keby žil, tak by to potvrdil.Keď pracoval na dome, otec sa ho viackrát pýtal, či A. nepríde a ja som mu povedal, že nie lebo je
medzi nami dohoda, že ja sa postarám o okolie a ona bude hradiť náklady. Toto tvrdil žalovaný až po
tom, čo bol zrušený prvý rozsudok súdu vydaný v tejto veci. Je logické, že ak by otec o tom vedel z

rozhovorov so žalovaným, žalovaný by to povedal pred súdom vo svojich prvých vyjadreniach. Keď to
neurobil svedčí to pre záver, že dohoda nebola uzavretá. Následne v tom istom konaní žalovaný poprel,
že by hovoril s otcom, lebo otec mal problémy so srdcom. Žalovaný tvrdil, že dohodu so žalobkyňou
uzavrel v prítomnosti syna žalobkyne G.. Svedok tieto tvrdenia nepotvrdil. Bez bližšieho vysvetlenia súd
spochybnil jeho výpoveď. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil existenciu a platnosť údajnej ústnej

dohody, nevenoval sa ďalším otázkam potrebným pre rozhodnutie vo veci. Žalovaný nepreukázal, že
by mu vznikli nejaké náklady s prácami, ktoré podľa žalovaného boli vykonané a na preplatenie ktorých
od spoluvlastníkov by mu vznikol nárok. Sám žalovaný
v konaní uviedol, že tieto práce ako nastavenie temperovania, orezávanie konárov, kosenie trávy
vykonali iné osoby, ktorým nebola poskytnutá žiadna odmena. Rovnako nepreukázal svoje tvrdenie o
potrebe čistenia rín. Žalobkyňa v konaní poukázala na to, že

z fotodokumentácie v spise nevyplýva, že by listy z okolitých stromov mohli upchať odtoky rín. Že by ríny
boli upchávané z iných príčin žalovaný nepreukázal. Nepotvrdilo sa ani jeho tvrdenie, že by neodtekanie
rín malo za následok zatečenie stien v dome. Toto poprel brat žalovaného. Žalovaný sám spochybnil
svoje tvrdenia aj tým, že najprv tvrdil, že on nevyužíval priestory domu na skladovanie, neskôr uviedol,
že ovocie zo záhrady uskladňoval v dome, lebo tam boli vhodné podmienky, rovnako tvrdil, že úrodu

zo záhrady brali aj ostatní spoluvlastníci, pritom žalobkyňa potvrdila iba jeden prípad dodania jabĺk v
debničke z troch druhov jabloní, ale všetky pochádzali z vlastnej záhrady žalovaného a nie zo spoločnej
nehnuteľnosti. Žalovaný tvrdil, že spoluvlastníkom dával aj slivky, avšak takéto stromy v záhrade domu
súp. č. XXX sa nenachádzajú. Aj tvrdenie, že kosil trávu, nie je preukázané. Svedkyňa D., ktorá býva
iba 30 m od sporných nehnuteľností videla iba raz, ako žalovaný odrezal konár čerešne.

O vykonávaní inej činnosti nemala vedomosť, pritom kosenie trávy motorovými mechanizmami je
dostatočne hlučné, aby si to všimli susedia aj vo vzdialenosti väčšej ako
30 m od sporných nehnuteľností. Že kosenie trávy je vymyslenou činnosťou zo strany žalovaného svedčí
aj to, že v čase predaja nehnuteľností v júni 2021 tráva nebola pokosená
a bola značne vysoká. Svedčí to o tom, že v tom roku nebola vôbec kosená. Navrhla, aby odvolací súd

napadnutú časť rozsudku zmenil tak, že žalobe vyhovie a priznal žalobkyni náhradu trov konania.

17. Žalovaný v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že sa v plnom rozsahu
stotožňuje s napadnutým rozsudkom prvostupňového súdu, rozsudok vychádza zo správneho právneho
posúdenia veci a konanie nemá inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci. Prvostupňový súd v konaní vykonal dostatočné dokazovanie, ktoré správne a logicky posúdil
a svoje závery náležite odôvodnil. Súd prvého stupňa správne posúdil otázku existencie dohody o
hospodárení s nehnuteľnosťou, ktorá bola uzatvorená
a bola dodržiavaná viac ako tri roky, do času predaja predmetnej nehnuteľnosti. Existenciu tejto dohody
priamo potvrdil žalovaný, jeho manželka a svedok K. I., ktorý sa o tejto dohode dozvedel od otca

neb. K. I. I., zomr. XX.XX.XXXX. K. I., ako tretí spoluvlastník nehnuteľnosti, s ňou aj konkludentne
súhlasil. Existencia dohody vyplývala aj zo skutkových okolností, ktoré súd prvej inštancie správne
vyhodnotil. V minulosti sa žalovaný spolupodieľal na nákladoch spojených s užívaním nehnuteľnosti
tak, že žalobkyňa pri osobnej návšteve predkladala faktúry a žalovaný jej uhradil sumu zodpovedajúcu
jeho podielu. Od roku 2018, kedy bola táto dohoda ústne uzavretá, sa podieľať prestal a žalobkyňa mu

prestala predkladať faktúry a nežiadala od neho ani úhradu časti nákladov. Toto ani žalobkyňa v konaní
nerozporovala. Ani v čase predaja predmetnej nehnuteľnosti žalobkyňa voči žalovanému nevykazovala
žiadne nedoplatky. Vykazovala ich len voči tretiemu spoluvlastníkovi K. I.. Dokonca pred podpisom
kúpnej zmluvy na predmetnú nehnuteľnosť sa dožadovala od K. I. o zaplatenie sumy, ktorú jej dlžil a
úhradou tejto sumy aj podmieňovala podpis kúpnej zmluvy. Ak by skutočne evidovala nedoplatok voči

žalovanému v uplatnenej výške, je nelogické, že by podpis zmluvy podmieňovala len uhradením sumy
od K. I.. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil námietku žalobkyne o neplatnosti uzatvorenej dohody z
dôvodu, že nebola uzatvorená medzi všetkými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti. O dohode skutočne tretí
spoluvlastník K. I. vedel, konkludentne s ňou súhlasil a nevyjadril nesúhlas s touto dohodou. Takisto
ani v tomto smere neinicioval žalobu na súde. Skutočnosť, že existenciu dohody o hospodárení s

nehnuteľnosťou žalovaný neuviedol v odpore k platobnému rozkazu neznamená, že dohoda uzatvorená
nebola. Žalovaný je osobou bez právnického vzdelania. Jeho manželka má právnické vzdelanie, ale
nemá praktické skúsenosti zo sporových konaní. Po preštudovaní platobného rozkazu zistili zarážajúcu
skutočnosť, a to, že žalobkyňa od žalovaného požadovala aj úhradu za odber energií v byte, ktorýje v jej výlučnom vlastníctve. Následkom tohto zistenia bola vypracovaná predžalobná výzva, ktorá
mala slúžiť len na to, aby si žalobkyňa uvedomila, že žalovaný v predmetnom období vykonal údržbu
nehnuteľnosti v oveľa vyššej sume. Žalovaný namietal tvrdenie žalobkyne, že sa správal svojvoľne pri

výkone spoluvlastníckych práv a povinností, a že bez akejkoľvek konzultácie so spoluvlastníkmi
a dohodnutia podmienok v období od r. 2015 do začiatku roka 2018 sa do domu nasťahoval
s rodinou. Nasťahovanie do domu bolo skonzultované so žalobkyňou, ktorá s tým súhlasila
a o skutočnosti, že sa do domu sťahuje žalovaný s rodinou, nakoľko v tom čase rekonštruoval svoj
rodinný dom, vedel aj K. I.. Tvrdenie žalobkyne, že o tejto skutočnosti nevedela, je účelové. V čase,

kedy v predmetnej nehnuteľnosti bývali, ich žalobkyňa pravidelne navštevovala a vzťahy medzi nimi boli
dobré. K námietke žalobkyne k zaplateniu dane žalovaným, žalovaný uviedol, že išlo o zanedbateľnú
sumu a prihlásenie dani k nehnuteľnosti bolo uskutočnené v roku 2013, nechcelo sa žalovanému
vybavovať prehlasovanie tejto povinnosti tak, že by daň platila výlučne žalobkyňa. Ani táto skutočnosť
nevyvracia existenciu dohody medzi účastníkmi. Žalovaný nehovoril otcovi o existencii tohto súdneho
konania

a nechcel ho navrhovať do konania ako svedka, nakoľko mal problémy so srdcom
a vypovedanie na súde by mohlo zhoršiť jeho zdravotný stav. Čo sa týka nákladov vynaložených
žalovaným na údržbu nehnuteľnosti, tieto žalovaný nevie objektívne vyčísliť, nakoľko údržba bola
vykonávaná priamo ním a on nie je podnikateľom, ktorého predmetom podnikania by boli činnosti
súvisiace s údržbou nehnuteľnosti. Je preto nutné vychádzať z cien obvykle účtovaných podnikateľskými

subjektami pri jednotlivých údržbách. Žalovaný namieta tvrdenia žalobkyne, že kosenie trávy je
vymyslenou činnosťou žalovaného. Skutočnosť, že žalovaný kosil trávu a vykonával udržiavacie práce
potvrdil v čestnom prehlásení E. O. s manželkou, C. P. a aj svedok K. I.. Rovnako aj vykonávanie
iných údržieb bolo v rámci vykonaného dokazovania preukázané. Ak by skutočne počas celého obdobia
žalovaný neuskutočňoval na nehnuteľnosti žiadne údržby, nehnuteľnosť by bola schátraná. Žalobkyňa

celý život žije v byte a podľa názoru žalovaného nemá predstavu o údržbe rodinného domu
a priľahlého pozemku. Čo sa týka kosenia trávy pri predaji nehnuteľnosti, toto žalovaný viac krát v
konaní vysvetlil a zabezpečil novým vlastníkom prostredníctvom tretej osoby. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

18. Žalobkyňa v písomne podanej replike uviedla, že z vyjadrenia žalovaného nevyplýva, z ktorých
prejavov správania sa strán sporu a svedka K. I. vyplýva nespornosť ich vôle uzavrieť dohodu
o hospodárení so spoločnou nehnuteľnosťou konkludentne a či sú tieto prejavy dostatočne určité.
Dohodu o hospodárení so spoločnou vecou môžu uzatvoriť iba všetci spoluvlastníci, inak je neplatná
a žiadny ďalší účastník sa nemohol stať jej účastníkom ani konkludentným konaním. Žalovaný v konaní

netvrdil, že by existenciu dohody nepovažoval za dostatočnú skutočnosť na zrušenie platobného
rozkazu.Žalovanývkonanínepredložildokladozdravotnýchproblémochsvojhootca,ktorébymubránili
oboznámiť sa so súdnym konaním. Žalovaný nepreukázal, že vykonával osobne údržbu nehnuteľnosti,
tieto práce boli vykonávané inými osobami. Odvolávanie sa na čestné prehlásenia E. O. a jeho manželky
a P. je právne irelevantné, nakoľko súd prvej inštancie výsluch týchto osôb odmietol.

19. Žalovaný v písomne podanej duplike uviedol, že súd prvej inštancie správne posúdil existenciu
dohody o hospodárení s nehnuteľnosťou, ktorá bola dodržiavaná tri roky až do momentu predaja
nehnuteľnosti . Existenciu dohody potvrdil žalovaný, jeho manželka a svedok K. I., ktorý s dohodou
konkludentne súhlasil. Od roku 2018, od uzatvorenia dohody prestala žalobkyňa zasielať žalovanému

faktúry a nežiadal úhradu časti nákladov. Pred podpisom kúpnej zmluvy na predmetnú nehnuteľnosť
žiadala žalobkyňa K. I. o zaplatenie dlžnej sumy, ktorú žalobkyni dlhoval. Ak by žalobkyňa evidovala
nedoplatok voči žalovanému, je nelogické, že by podpis zmluvy podmieňovala len uhradením sumy od
K. I.. Platnosť dohody vyhodnotil súd prvej inštancie správne. Je bez významu námietka žalobkyne, že
žalovaný v podanom odpore neuviedol predmetnú dohodu ako i poukaz na zaplatenie dane. Nesúhlasil

s tvrdením žalobkyne, že kosenie trávy je vymyslenou činnosťou žalovaného. Skutočnosť, že žalovaný
kosil trávu a vykonával udržiavacie práce potvrdil v čestnom prehlásení E. O. s manželkou, C. P. a K. I..
Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

20. Ďalšie vyjadrenia strany sporu nepodali.

21. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods.1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že
odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSO) a dôvodmi odvolaní (§ 380 ods. 1

CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§
380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSO), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na
verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením

(§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebný podľa § 387 CSP ako vecne
správny potvrdiť.

22. Žalobkyňa v odvolaní deklarovala uplatnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP.
Odvolací súd uvádza, že tento odvolací dôvod dopadá na všetky pochybenia v procesnom postupe
súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody, avšak vždy len za predpokladu, že tieto

pochybenia mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zvyčajne pôjde o prípady nesprávne
realizovanej mandukačnej povinnosti súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní / napr. vykonanie
nezákonne získaného dôkazu, vypočutie svedka
bez jeho poučenia o práve odoprieť výpoveď a podobne/ alebo posúdenie predbežnej
otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu. Odvolateľka v odvolaní nešpecifikovala

žiadne konkrétne pochybenie v procesnom postupe súdu prvej inštancie, ktoré podľa jej názoru mohlo
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

23. Ďalej vychádzajúc z obsahu odvolania žalobkyňa namietala nesprávnosť skutkových
a právnych záverov, na ktorých založil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie (odvolacie dôvody uvedené

v ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP).

24. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, podstata tohto odvolacieho
dôvodu spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov
dokazovania. Dôsledkom toho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli,

alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané,
alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických
rozporov pri hodnotení dôkazov
s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

25. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného
právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený
právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené
v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou

právnej normy).

26. Vyššie uvedené odvolacie námietky odvolateľky vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez
opory v zistenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie.
Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vychádzajúc z precízne

zisteného skutkového stavu veci, keď vyvodil správne právne závery, vychádzajúc z ktorých posúdil
predmetný návrh. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil, v súlade s
požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od
logických argumentov a relevantných právnych záverov, spolu so správnou citáciou dotknutých
právnych noriem obsiahnutých

v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré vytvárajú dostatočné právne
východiská pre jeho potvrdenie. Súčasne sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku,
konštatujesprávnosťjehodôvodovavpodrobnostiachnaňodkazuje(§387ods.2CSP),abynadbytočne
neopakoval pre účastníkov známe fakty posudzovanej veci spolu s právnymi závermi súdu prvej
inštancie.

27. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní, za aplikácie ust. § 139 Občianskeho zákonníka
vyhodnotil, že žalobkyňa a žalovaný boli podieloví spoluvlastníci rodinného domu a priľahlej záhrady
v k. ú. F. a to žalobkyňa v podiele 1 a žalovaný v podiele 1. Z výpovedí svedkov strán sporu mal zapreukázané, že medzi stranami sporu existovala dohoda uzatvorenú ústnou formou s tým, že žalobkyňa
bude uhrádzať náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti /vodu, elektriku, plyn/ a žalovaný sa bude
starať o bežnú údržbu domu /temperovanie domu, kosenie trávy, orezávanie stromov, čistenie rín,

sprístupňovanie domu za účelom vykonania odpočtov spotreby energií/. Žalobkyňa sa nemusela starať
o nehnuteľnosť, nakoľko bývala v D. ako i vzhľadom na svoj vek, pričom v rozhodnom období troch
rokov nepredkladala žalovanému jednotlivé vyúčtovania. Uzatvoril, že dohoda medzi stranami sporu nie
je neplatná z dôvodu, že nebola uzatvorená medzi všetkými spoluvlastníkmi, keď brat žalovaného mal
o dohode vedomosť a minimálne konkludentne s ňou súhlasil.

28. Podľa § 139 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú
oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. O hospodárení so spoločnou vecou
rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa
väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

29. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na
odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či súd prvej inštancie
rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobe žalobkyni, ako väčšinovej spoluvlastníčky nehnuteľnosti
v podielovom spoluvlastníctve sporových strán na zaplatenie nákladov spojených s užívaním
nehnuteľnosti , nevyhovel.

30. Základnou spornou otázkou v danej veci bolo zodpovedať, či existovala ústna dohoda uzatvorená
medzi žalobkyňou a žalovaným o spôsobe platenia nákladov za spornú nehnuteľnosť, podľa tvrdenia
žalobkyne a vykonávanie prác na nehnuteľnosti, podľa tvrdenia žalovaného so závermi, že strany sporu
si vzájomné plnenia nebudú uplatňovať.

31. Existenciou predmetnej ústnej dohody a v súvislosti s ňou i tvrdeniami sporových strán, sa súd prvej
inštancie riadne zaoberal, za týmto účelom vykonal opätovné dokazovanie, pričom dospel k správnemu
záveru, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu dohody ústnou formou.

32. Pojem hospodárenie so spoločnou vecou v zmysle § 139 ods. 2 veta prvá
Občianskeho zákonníka zahŕňa aj užívanie spoločnej veci jej spoluvlastníkmi. Z povahy
podielového spoluvlastníctva vyplýva, že dohoda je primárnym spôsobom riešenia
záležitostí spoluvlastníkov. Dohoda podielových spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou je
bezformálnym právnym úkonom a nemusí byť písomná ani vtedy, ak sa týka nehnuteľnej veci. Môže byť

uzatvorená ústne alebo konkludentne.

33. Podľa § 187 ods. 1, 2 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu
veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä
výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie

je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

34. Základnou povinnosťou žalobkyne a žalovaného v civilnom súdnom konaní je povinnosť tvrdenia
a dôkazná povinnosť. Strany sporu sú nielen povinné tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých svoj
nárok odvodzujú a ktoré sú určené obsahom hmotnoprávnej normy, ale sú aj zároveň povinní označiť

a predložiť súdu dôkazy na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení. Treba zdôrazniť, že obsah dôkaznej
povinnosti, ako povinnosti označiť a predložiť dôkazy, nie je totožný s pojmom dôkazného bremena.
Dôkazné bremeno predstavuje súhrn pravidiel umožňujúcich súdu rozhodnúť vo veci, ak nastane stav
tzv. objektívnej neistoty nazývaný aj „non liquet“ („nie je jasné“), ktorý nedovoľuje súdu rozhodnúť v
súlade

s hmotnoprávnym stavom, pretože výsledky vykonaného dokazovania nedávajú súdu podklad pre
prijatie záveru či už o pravdivosti alebo nepravdivosti tvrdení strany sporu, prípadne je tento stav
dôsledkom nepredloženia dôkazov alebo situáciou, kedy sa strana sporu dostáva do dôkaznej núdze.
Ide v podstate o procesnú zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia
a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech (Macur Jozef, Dukazní

břemeno v civilním soudním řízení, 1.vydání, Brno, Masarykova Univerzita v Brňe, 1995). Pokiaľ ale súd
nazákladevykonanýchdôkazovzistískutkovýstavavrámcivoľnejúvahydospejekzáveruopravdivosti
alebo nepravdivosti tvrdení strany v spore, rozhodne vo veci samej na základe zisteného skutkového
stavu,t. j. neuplatnia sa pravidlá dôkazného bremena.

35. Dôsledky neunesenia dôkazného bremena vyplývajú zo samotného rozdelenia dôkazného bremena

medzi stranami v spore, ktoré vychádzajú z teórie preukazovania skutočností právo zakladajúcich.
Každá strana tvrdí a dokazuje tie skutkové okolnosti,
z ktorých jej právo vyplýva a protistrana naopak tvrdí a dokazuje skutočnosti, ktoré toto právo
vylučujúalebozabraňujújehouplatniteľnosti.Dôsledkyneuneseniadôkaznéhobremenasapotomriadia
jednoduchým pravidlom neúspechu v spore stíhajúcim tú stranu, ktorá bola zodpovedná za preukázanie

práva v jej prospech.

36. Súd prvej inštancie v danej veci komplexne posúdil vzťahy medzi stranami sporu, keď mal za
preukázané,žemedzižalobkyňouažalovaným existovaladohoda,uzatvorenáústnouformou, tátobola
dodržiavaná tri roky , až do momentu, kedy došlo k predaju nehnuteľnosti. Pri preukázaní predmetnej
dohody vychádzal z výpovedí svedkov a to manželky žalovaného a brata žalovaného, ktorí uzatvorenie

dohody potvrdili. Význam svedeckej výpovede
nemožno zľahčovať, keďže jej nepravdivosť je sankcionovaná ako trestný čin a vo všeobecnosti
je potrebné prihliadať aj na mimoprávne aspekty ľudského konania v morálnej
rovine. Svedeckú výpoveď možno považovať za nepravdivú len pokiaľ to vyplynie z jej hodnotenia
z hľadiska vnútornej súladnosti výpovede ako aj v porovnaní s iným dôkazmi. Svedecké výpovede

boli svojim obsahom konzistentné a vzájomne nerozporné, preto nemožno prijať záver,
že výpovede svedkov, i keď sa nejednalo o priamych svedkov prítomných pri uzatvorení dohody ústnou
formou, boli účelovo vykonštruované len pre potreby súdneho konania. Sprostredkované okolnosti, i keď
nepriame, preukázali vedomosť strán sporu o uzatvorení dohody. Na vierohodnosti im neuberá ani
skutočnosť, že svedkovia sú rodinnými príslušníkmi žalovaného. Je prirodzené, že s informáciami tohto

typusačlovekspravidlazdôverujevokruhublízkychosôbaniecudzím.Pretovzťahmedzistranousporu
a svedkom, či už rodinný, priateľský alebo obdobný, nemožno bez ďalšieho považovať za dôvod, pre
ktorý nemožno svedeckú výpoveď akceptovať. Súladné s výpoveďami rodinných príslušníkov
žalovaného sú aj výpovede svedkov, ktorí uviedli, že žalovaný vykonával na nehnuteľnosti udržiavacie
práce, kosil trávu, orezával stromy, čistil ríny , zabezpečil nehnuteľnosť v zimnom období. Brat

žalovaného vypovedal, že žalovaný sa o nehnuteľnosť staral 8 rokov. Aj tieto svedecké výpovede ako
celok vytvárajú dôveryhodný obraz o uzatvorení dohody ústnou formou , účelom ktorej bolo vykonávanie
udržiavacích prác žalovaným bez nárokovateľnosti žalobkyne na náklady spojené s užívaním
nehnuteľnosti - voda, plyn, elektrika. Žalobkyňa v rozhodnom období o nehnuteľnosť nejavila záujem,
tri roky nebola v spornej nehnuteľnosti, žalovanému nepredkladala účty vynaložené na nehnuteľnosť,

nepodieľala sa na bežnej údržbe. Skutočnosť, že nebola tráva pokosená v čase podpisu kúpnej zmluvy
bez ďalšieho nezakladá, že žalovaný tri roky vôbec trávu nekosil.

37. Dôkaznú silu v predmetnom konaní má najmä svedecká výpoveď manželky žalovaného a brata
žalovaného. Je potrebné poukázať i na postoj žalobkyne v konaní, ktorá kľúčovú otázku, prečo sa

o nehnuteľnosť nezaujímala v rozhodnom období, nevykonávala základné udržiavacie práce za účelom
neznehodnotenia nehnuteľnosti , relevantne nezodpovedala.

38. Svedecké výpovede svedkov sú natoľko významné, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil
platnosť uzatvorenej dohody ústnou formou, keď brat žalovaného mal vedomosť o dohode a minimálne

konkludentne s ňou súhlasil. Skutočnosť, že brat žalovaného ako minoritný spoluvlastník nebol prizvaný
na spoločné rokovania automaticky neznamená, že by takáto dohoda bola absolútne neplatná. Brat
žalovaného voči dohode námietky nevzniesol, i keď sa o dohode dozvedel neskôr a nemal voči nej
žiadne námietky.

39. Námietka žalobkyne, že na uzatvorenie platnej dohody o hospodárení so spoločnou vecou bolo
potrebné, aby ju uzavreli všetci spoluvlastníci, nie je dôvodná. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho
rozhodnutia, odseku 37. uviedol, že dohoda zodpovedala výške podielov 3, pričom medzi stranami
sporu nebolo sporné, že by s ňou tretí spoluvlastník, brat žalovaného, nesúhlasil. Brat žalovaného
o dohode mal vedomosť a konkludentne s ňou súhlasil. Skutočnosť, že brat žalovaného ako minoritný

spoluvlastník nebol prizvaný na spoločné rokovania, neznamená, že by bola takáto dohoda neplatná.
Súd prvej inštancie správne poukázal na svedeckú výpoveď svedka K. I., brata žalovaného, ktorý
vypovedal, že od roku 2018 videl brata, ako sa stará o dom, kosil, čistil burinu. Videl, že žalobkyňa sa od
roku2014nestaralaaniom2.Ďalšísvedkovia,vypočutípredsúdomprvejinštanciepotvrdili,žežalovanýsa o nehnuteľnosť riadne staral, preto odvolacie námietky žalobkyne, poukazom na neexistenciu, resp.
neplatnosť uzatvorenej dohody ústnou formou, sú nedôvodné. Rovnako z dokazovania vyplýva, že
žalobkyňa sa o nehnuteľnosť nezaujímala viac tri roky a pokiaľ by neexistovala dohoda, starala by

sa o bežnú údržbu, kosenie, čistenie rín, orezávanie stromov. Žalobkyňa svojím postojom v konaní
neuniesla dôkazné bremeno, že predmetná dohoda neexistovala. Je účelový postoj žalobkyne so
závermi, že i keby takáto dohoda existovala, bola by neplatná. Brat žalovaného nemal námietky
k uzatvoreniu dohody , túto rešpektoval, sám sa na údržbe nehnuteľnosti nepodieľal a na nariadenom
pojednávaní, pri svojej svedeckej výpovedi túto nespochybnil, nevzniesol námietky.

40. Odvolacie námietky žalobkyne, že sa o nehnuteľnosť nezaujímala zo zdravotných dôvodov ako
i poukaz na covid, nie sú dôvodné. Žalobkyňa tvrdené skutočnosti nepreukázala za situácie, že
žalobkyňa v priebehu konania menila svoje skutkové tvrdenia, keď na pojednávaní konanom dňa
09.05.2024 uviedla, že o nehnuteľnosť sa starala, kosila trávu. Ani ďalšia odvolacia námietka žalobkyne,
poukazom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odpore, po vydaní platobného rozkazu, existenciu

údajnej dohody, netvrdil, nie je dôvodná, nezakladá objektívnu skutočnosť, že k dohode nedošlo.
Predvolaní svedkovia potvrdili, že žalovaný sa o nehnuteľnosť staral, kosil trávu ,orezával stromy ,
vykonával bežnú údržbu domu, temperoval dom, čistil ríny, ktorú skutočnosť žalobkyňa v priebehu
konania spochybnila, za situácie, že nehnuteľnosť v období troch rokov nenavštívila, neužívala,
nestarala sa o bežnú údržbu.

41. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, odsek 38. v ktorom
súd prvej inštancie správne vyhodnotil námietku žalobkyne vo vzťahu k zaplateniu dane z nehnuteľnosti
žalovaným, keď žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno o existencii dohody, akým spôsobom sa
budú dane uhrádzať. Úhradou predmetnej dane žalovaným nedošlo na jeho strane k bezdôvodnému

obohateniu.

42. Záverom odvolací súd uvádza, že neprihliadal na rozhodnutia Nejvyššího soudu Českej republiky,
na ktoré poukazovala žalobkyňa, keďže za ustálenú rozhodovaciu prax odvolací súd považuje
rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky,

vydávanej Najvyšším súdom Slovenskej republiky, od 01.01.1993 s pôvodným názvom Zbierka
rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky, ako aj rozhodnutia najvyššieho súdu, v ktorých
bol opakovane potvrdený určitý právny názor, alebo výnimočne aj jednotlivé rozhodnutie, pokiaľ neskôr
vydané rozhodnutia najvyššieho názory obsiahnuté v tomto rozhodnutí nespochybnili, prípadne ich
akceptovali a vecne na ne nadviazali. Do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu treba zahrnúť

aj rozhodnutia publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávanej NS ČSFR, NS ČR
aNSSRvdobedo31.12.1992.Vzhľadomnačl.2ods.2CSPjepotrebnézaustálenúrozhodovaciuprax
považovať aj rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR, Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho
dvora Európskej únie.

43. V odvolacom konaní odvolací súd nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových a právnych
záverov súdu prvej inštancie, ktoré vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný podklad
vo výroku jeho rozsudku o veci samej. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a táto vecná
správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného
skutkového stavu. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.

1 CSP ako vecne správny potvrdil.

44. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal náhradu trov
odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

45. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolateľ má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci
(§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1
CSP).