Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. júl 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11Co/24/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113242788
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Janigloš

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4113242788.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mareka Janigloša a členiek senátu JUDr.

Evy Šiškovej a JUDr. Dariny Vargovej, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. XXX/XX,
D., proti žalovanému: Poľno SME, s.r.o., Remeselnícka 2, Palárikovo, IČO: 34 144 714, zastúpenému
právnym zástupcom: JUDr. Jozef Mészáros, advokát s.r.o., Jesenského 2, Bratislava – mestská časť
Staré Mesto, IČO: 50 657 861, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 4C/26/2014-406 zo dňa 6. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobkyne na prerušenie konania z a m i e t a .

II. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

III. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nové Zámky (ďalej len „súd prvej inštancie“) žalobu zamietol (I.
výrok), konanie v časti o zaplatenie 900,- eur zastavil (II. výrok) a priznal žalovanému nárok na náhradu
trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100 % (III. výrok).

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou ust. § 663, § 671, § 517 ods. 1 a 2 zákona č.

40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že sa žalobkyňa svojou žalobou domáhala zaplatenia nájomného za
poľnohospodársku pôdu, nachádzajúcu sa v kat. území E. F., ktorá je zapísaná na LV č. XXXX ako parc.
registra C-KN č. XXXX/XX, č. XXXX/X, č. XXXX/XX a č. XXXX/X, spolu vo výmere 10 ha. Okrem toho
žiadala úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo žalovanej sumy od 01. 01. 2012.

4. Žalobkyňa podaním zo dňa 19. 03. 2014 doplnila, že žiada priznať sumu 900,- eur titulom nájomného
za poľnohospodárske pozemky, ktoré sú v užívaní žalovaného za rok 2012 s 8,5 % úrokom z omeškania
ročne počnúc od 01. 01. 2012.

5. Súd prvej inštancie z uznesenia Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 6C/55/2010 zistil, že v tomto
konaní sa žalobkyňa domáhala nároku na zaplatenie sumy 1.792,50 eur titulom nájomného za vyššie
uvedené nehnuteľnosti, a to za rok 2008 a 2009. Toto konanie bolo prerušené z dôvodu, že sa viedlo iné

konanie, ktoré mohlo mať význam pre rozhodnutie v konaní sp. zn. 6C/55/2010. Súd prvej inštancie zistil,
že sa v konaní vedenom pod sp. zn. 16C/77/2001 rieši otázka vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
nachádzajúcim sa v kat. úz. E. F. (pôvodne B.), a to parc. č. XXXX/XX, č. XXXX/X, č. XXXX/XX, č.
XXXX/X a parc. č. XXXX/X, kde pôvodnými žalobcami boli G. B., H. B., A. B. a B. I. a žalovaným bol H.B.. V priebehu konania zomreli niektorí účastníci konania a namiesto žalovaného vstúpila do konania
jeho dcéra A. B.. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie uznesením zo dňa 02. 10. 2014 konanie
prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn.

16C/77/2001. Konanie bolo následne opakovane prerušované z dôvodu podaných odvolaní a dovolaní
v konaní sp. zn. 16C/77/2001.

6. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a uviedol, že pokiaľ ide o nájomné za rok 2012, toto uhradil, čím
mal za to, že došlo k zániku nároku žalobkyne za užívanie jej pozemkov. Žalovaný mal na užívanie

pozemkov uzatvorenú nájomnú zmluvu s otcom žalobkyne H. B., pričom výška dohodnutého nájomného
za užívanie pozemkov bola 1500,- Sk/rok/ha, vyššie nájomné dohodnuté nebolo. Neskôr uzatvoril
žalovaný so žalobkyňou Zmluvu o nájme č. 2195/02 dňa 19. 02. 2004, ktorá bola uzatvorená na obdobie
5 rokov, a to od 01. 01. 2002 do 31. 12. 2006, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal uhrádzať
žalobkyni sumu 49,791 eur/rok/ha, pričom nájomné za 10 ha pozemkov činilo sumu 497,91 eur. Iná
nájomná zmluva medzi stranami sporu uzavretá nebola, pretože žalobkyňa odmietla uzatvoriť novú

nájomnú zmluvu, preto sa ex lege predĺžila nájomná zmluva na ďalšiu dobu nájmu, t. j. na ďalších 5
rokov (od 01. 01. 2007 do 31. 12. 2011). Následne sa zo zákona opätovne predĺžila nájomná zmluva
(ani žalobkyňa ani žalovaný nájomnú zmluvu nevypovedali a ani žalobkyňa nepožiadala o vydanie
pozemkov), teda žalobkyňa má nárok na zaplatenie nájomného vo výške 497,91 eur ročne. Keďže
žalovaný už žalobkyni za užívanie dotknutých pozemkov nájom za rok 2012 vyplatil vo výške 497,91

eur, nad túto sumu uplatnenú žalobkyňou žalobkyňa nemá nárok, preto považoval žalobu za nedôvodnú
a žiadal ju zamietnuť.

7. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že Krajský súd v Nitre rozsudkom sp. zn. 5Co/17/2023-2075 zo
dňa 10. 04. 2024 rozhodol tak, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, boli ku dňu smrti

vo vlastníctve H. B., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, rozsudok nadobudol právoplatnosť 23.
08. 2024. Na dotaz súdu prvej inštancie zo dňa 19. 09. 2024, či žalobkyňa na podanej žalobe trvá, sa
žalobkyňa podaním zo dňa 27. 09. 2024 vyjadrila tak, že požiadala o predĺženie lehoty, vzhľadom na
kolíznu situáciu ohľadne veci sp. zn. 16C/77/2001, ako aj iných vecí, ktoré sa vedú na Okresnom súde
Nové Zámky.

8. Na pojednávaní dňa 06. 11. 2024 žalobkyňa pred otvorením pojednávania uviedla, že v časti o
zaplatenie sumy 900,- eur berie žalobu späť, uplatňuje si však úrok z omeškania vo výške 15 % ročne,
a to od 01. 01. 2012 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobkyňa ďalej uviedla, že právny zástupca
žalovaného je advokát, ktorý by mal mať vedomosť o tom, že dokumenty, a to rozsudok Krajského

súdu v Nitre neobsahuje prvky pravosti a bolo porušené právo. Ďalej žiadala doplniť dokazovanie
všetkými listinami, ktoré sa nachádzajú v spise sp. zn. 16C/77/2001, vyjadreniami ohľadne ROEP, listami
vlastníctva,ajceloukorešpondenciousožalovaným,akoajvšetkýmivyjadreniamiv30súdnychsporoch,
ktoré vedie so žalovaným.

9. Právny zástupca žalovaného žiadal na pojednávaní žalobu zamietnuť z dôvodu, že žaloba je plne
nedôvodná, ako aj z dôvodu, že nehnuteľnosti, z ktorých sa žalobkyňa domáha nájomného, neboli vo
vlastníctve jej právneho predchodcu – otca, neb. H. B., ale podľa rozhodnutia Krajského súdu v Nitre
sp. zn. 5Co/17/2023 zo dňa 10. 04. 2024 bolo rozhodnuté, že boli ku dňu smrti vo vlastníctve H. B., teda
predmetné pozemky nikdy neboli vo vlastníctve žalobkyne a absentuje aktívna legitimácia žalobkyne

v tomto konaní.

10. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že Krajský súd v Nitre rozsudkom
sp. zn. 5Co/17/2023-2075 zo dňa 10. 04. 2024 (právoplatným dňa 23. 08. 2024) určil, že nehnuteľnosti
v kat. úz. E. F., a to parc. č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 48.921 m2, parc. č. XXXX/X - trvalý trávny

porast o výmere 221 m2, parc. č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 1.674 m2, parc. č. XXXX/X - orná
pôda o výmere 47.580 m2 a parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1.604 m2, za
užívanie ktorých si žalobkyňa v tomto konaní uplatňuje voči žalovanému náhradu za užívanie, boli ku
dňu smrti H. B., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX v jeho vlastníctve. Podľa zistení súdu právnymi
nástupcami H. B. boli žalobcovia, a to H. B., A. B., B. I. a J. I., žalobkyňa je právnou nástupkyňou H.

B., teda nikdy uvedené nehnuteľnosti nevlastnila, nevlastnil ich ani jej právny predchodca H. B., preto si
nemohla uplatniť nárok na nájomné od žalovaného, ako vlastníčka nehnuteľností.11. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa nie je vlastníčkou nehnuteľností, za ktorých užívanie
žalovaným si v konaní uplatňovala náhradu za rok 2012. Bolo nesporné, že žalovaný užíval predmetné
nehnuteľnosti, tie ale vlastnícky nepatrili žalobkyni, ale boli ku dňu smrti H. B., t. j. ku dňu 23. 02. 1999,

v jeho vlastníctve a budú predmetom dedenia po ňom. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že jej svedčí
subjektívne právo na uplatnenie nároku na zaplatenie náhrady za užívanie predmetných pozemkov
žalovaným za rok 2012 a že by bola na podanie takejto žaloby aktívne vecne legitimovaná, pretože
nebola vlastníčkou sporných nehnuteľností, nemala teda nárok na zaplatenie akejkoľvek náhrady za ich
užívanie (ani prípadného nájomného), teda z jej hmotnoprávneho postavenia jej nevyplýva právo (nárok)

takýto hmotnoprávny nárok si uplatňovať, pretože ten prináleží výlučne vlastníkovi parciel uvedených
vyššie.

12. Keďže žalobkyňa vzala svoju žalobu v časti o zaplatenie 900,- eur späť, predmetom konania zostalo
len príslušenstvo pohľadávky, a to úrok z omeškania vo výške 15 % ročne zo sumy 900,- eur od 01.
01. 2012 do zaplatenia. Žalobkyňa sa domáhala úroku z omeškania z dôvodu, že podľa jej tvrdenia

išlo zo strany žalovaného o omeškanie s plnením peňažného dlhu. Súd prvej inštancie skonštatoval, že
žalobkyňa nemá aktívnu legitimáciu z dôvodu, že nie je vlastníčkou pozemkov, nemá nárok na vyplatenie
nájomného, ani iného nároku, teda nemôže mať nárok ani na zaplatenie príslušenstva pohľadávky, keď
samotná pohľadávka žalobkyni nevznikla, teda žalovaný nie je dlžníkom a žalobkyňa nie je veriteľom.
Príslušenstvo pohľadávky sa spravuje režimom pohľadávky, ak neexistuje záväzok, nemôže existovať

ani omeškanie plnenia zo záväzku. Je teda scestné tvrdenie žalobkyne, že žalovaný je povinný zaplatiť
úrok z omeškania z plnenia, ktoré mu vôbec nevzniklo a ku ktorému nebol zaviazaný. Takto nemohlo
prísť ani k omeškaniu dlžníka, teda tak ako žalobkyňa nemá aktívnu legitimáciu na uplatnenie záväzku,
nemá ju ani na uplatnenie príslušenstva. Z tohto dôvodu súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

13. Súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na doplnenie dokazovania, ktorým žiadala pripojiť
listiny, ktoré sa nachádzajú v spise sp. zn. 16C/77/2001, vyjadrenia ohľadne ROEP, listy vlastníctva,
aj celú korešpondenciu so žalovaným, ako aj všetky vyjadrenia v 30 súdnych sporoch, ktoré vedie
so žalovaným, z dôvodu, že súd prvej inštancie z dôvodu hospodárnosti konania nevykonával ďalšie
dokazovanie, pretože posúdil vec v rovine procesnej a keď dospel k zisteniu, že žalobkyňa nemá

dostatok aktívnej legitimácie v konaní, považoval za nadbytočné vykonávať ďalšie dôkazy, ktoré by len
navýšili náklady sporu a žiadne nové skutočnosti by nimi nemohli byť preukázané.

14. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní plne
úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

15. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala žalovaná odvolanie zo dňa 13. 12.
2024, v ktorom uviedla, že sa domáha prerušenia konania, keďže očakáva vyjadrenie k rozsudku sp.

zn. 16C/77/2001 z Krajského súdu v Nitre z apríla 2024, podľa názoru žalovanej t. č. falzifikátu, kde
v tejto súvislosti podala reklamáciu na Okresný súd Nové Zámky. Taktiež má záujem vidieť vyjadrenie
Ministerstva spravodlivosti SR, na ktoré sa v súvislosti s uvedeným rozsudkom obrátila sťažnosťou
a vyjadrenie od European Court of Human Rights, Registrar, Council of Europe, F-67075, Strasbourg
Cedex, France, na ktorý sa taktiež obrátila so sťažnosťou. Ďalej uviedla, že odkazuje na jej sťažnosť

vo veci sp. zn. 6C/48/2020. Zároveň navrhla, aby k tejto veci boli doložené všetky súdne spory opísané
v sťažnosti sp. zn. 6C/48/2020, ako i celý súdny spis sp. zn. 16C/77/2001 z dôvodov, ktoré uvádza
v sťažnosti.

16. Žalobkyňa ďalej uviedla, že sa so žalovaným nachádza v zmierovacom konaní. Je potrebné, aby so

súdmi nonstop komunikovala písomnou formou alebo sa dostavovala na pojednávania a medzitým bol
COVID, ďalej aby reagovala na korešpondenciu zo súdov v stanovených lehotách, vykonávala si denne
liečbu (dňa 13. 01. 2018 mala ťažký úraz), chodieva na doporučenú kúpeľnú liečbu a pod. Za posledných
24 rokov, čo prebiehajú konania, jej zomreli obaja rodičia, boli zdravotne ťažko postihnutí a žalovaná sa
o nich starala. Medzičasom sa menia zákony, spor sp. zn. 10C/88/2002 bol rozhodnutý po 22 rokoch,

kde na jej podnet zo dňa 27. 08. 2002 bol vo veci sp. zn. 10C/88/2002 vydaný platobný rozkaz.

17. Poukázala na to, že jej nebolo umožnené zmieriť sa so žalovaným, keď najskôr treba vykonať
zmier, až potom sa môže jednať o zmluve. V konaní neboli splnené procesné podmienky, súd prvejinštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ku každému súdnemu sporu (bolo ich 30)

predložila súdu aktuálny výpis z LV pre katastrálne územie E. F., pričom nik nespochybňoval výpisy
z LV na jej nehnuteľnosti. V rámci ROEP zo strany žalobcov a ani zo strany žalovaného nikto nepodal
žiadnu intervenciu. ROEP bol ukončený na jeseň 2014. Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné
ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené.

18. K odvolaniu žalobkyne sa prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu vyjadril podaním zo
dňa 03. 02. 2025 žalovaný, ktorý odvolanie žalobkyne považuje za nedôvodné, účelové a neobsahujúce
náležitosti podľa ust. § 363 CSP, na základe čoho považuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
za zákonný a správny. Z obsahu odvolania nie sú zrejmé skutočné, konkrétne určené a špecifikované
dôvody, pre ktoré žalobkyňa predmetný rozsudok súdu prvej inštancie napáda, resp. prečo ho považuje

za nezákonný a nesprávny. Žalovaný bol toho názoru, že žiadne zo skutočností uvádzaných žalobkyňou
v odvolaní nemajú absolútne žiaden vecný, skutkový alebo právny súvis s predmetom napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie, resp. nepreukazujú a neodôvodňujú žalobkyňou uvádzané pochybenia
súdu prvej inštancie a uplatnené odvolacie dôvody. Odvolanie žalobkyne v skutočnosti neobsahuje
absolútne žiadnu údajnú alebo domnelú vadu postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, rovnako

ako ani žiadne zdôvodnenie a vysvetlenie, aký vplyv mali ňou uvádzané skutočnosti na správnosť
a zákonnosť napadnutého rozsudku, prípadne aká vada postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie
má byť nimi zdôvodnená. Keďže teda odvolanie žalobkyne nemá náležitosti podľa § 363 CSP, kedy
neobsahuje žiadne odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 CSP, je ho potrebné v súlade s ust.
§ 386 písm. d) CSP odmietnuť. Ďalej poznamenal, že odvolaním žalobkyne napadnutý rozsudok

súdu prvej inštancie je správny a zákonný. Žalobkyňa vo svojom odvolaní pritom opak neuvádza a
neodôvodňuje, rovnako ako ani neuvádza absolútne žiadne skutkové alebo právne argumenty, ktoré by
opak preukazovali, resp. vyvracali skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.

19. Ako správne skonštatoval súd prvej inštancie, v tomto prípade absentuje na strane žalobkyne

aktívna vecná legitimácia, a to z dôvodu, že žalobkyňa nie je a ani v rozhodnom čase (rok 2012)
nebola vlastníčkou nehnuteľností, náhrady za užívanie ktorých sa v tomto konaní domáhala voči
žalovanému, pričom v tejto súvislosti poukázal na bod 20 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie.
Keďže teda v rozhodnom čase v roku 2012 neboli predmetné pozemky vo vlastníctve žalobkyne,
prípadne jej právneho predchodcu, absentuje na jej strane aktívna vecná legitimácia na uplatňovanie

náhrady za užívanie týchto pozemkov od žalovaného, v dôsledku čoho súd prvej inštancie v súlade
so zákonom žalobu žalobkyne zamietol. V konaní pred súdom prvej inštancie pritom nebolo sporným,
že strany sporu vo vzťahu k dotknutým pozemkom medzi sebou neuzatvorili žiadnu nájomnú zmluvu.
Žalovaný so žalobkyňou na tieto pozemky zmluvu neuzatvoril práve z dôvodu prebiehajúceho sporu
sp. zn. 16C/77/2001, ktorý žalobkyňa viedla s právnymi nástupcami H. B. a ktorý bol v tomto roku

právoplatne ukončený v jej neprospech rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 10. 04. 2024,
č. k. 5Co/17/2023-2075. Ostatné skutočnosti uvádzané žalobkyňou a týkajúce sa jej zdravotného
stavu, údajného zmierovacieho konania (ktoré ale v skutočnosti neprebieha), osobnej alebo poštovej
komunikácie žalobkyne so žalovaným alebo jeho právnym zástupcom, resp. sťažnosti podanej na
Ministerstvo spravodlivosti SR, nemajú s dôvodmi rozsudku súdu prvej inštancie žiadny súvis a sú pre

posúdenie správnosti a zákonnosti napadnutého rozsudku bez akéhokoľvek významu. Uvedené platí
rovnako aj vo vzťahu k námietke žalobkyne týkajúcej sa jej žiadosti o prerušenie konania. V tomto
prípade neboli dané žiadne zákonom stanovené dôvody na ďalšie prerušenie konania pred súdom
prvej inštancie potom, ako bolo konanie sp. zn. 16C/77/2001 právoplatne rozhodnuté, pričom voči
nemu žalobkyňa nepodala ani žiadny mimoriadny opravný prostriedok. Žiadny takýto dôvod nebol zo

strany žalobkyne v konaní pred súdom prvej inštancie uvedený, rovnako ako ani nevyplýva z obsahu
jej odvolania. Ňou uvádzané skutočnosti (údajná neplatnosť rozsudku odvolacieho súdu vo veci sp. zn.
16C/77/2001, podanie sťažnosti na Ministerstvo spravodlivosti SR a Európsky súd pre ľudské práva,
priebeh ostatných súdnych sporov vedených žalobkyňou proti žalovanému na súde prvej inštancie,
resp. písomná alebo osobná komunikácia žalobkyne so žalovaným) nepredstavujú v zmysle príslušných

ustanovení CSP také dôvody, na základe ktorých by súd prvej inštancie mohol, príp. musel konanie
prerušiť.20. Vzhľadom na uvedené, ak by sa odvolací súd z akýchkoľvek dôvodov nestotožnil s tvrdením a
návrhom žalovaného na odmietnutie odvolania žalobkyne v súlade s ust. § 386 písm. d) CSP, je potrebné
predmetný rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a zákonný potvrdiť.

21. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na
podanie odvolania (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi
a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 CSP), pričom dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné potvrdiť ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP.

22. Z obsahu predloženého spisového materiálu vyplynulo, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 23. 12. 2013
domáhala od žalovaného zaplatenia finančnej úhrady za užívanie jej nehnuteľností nachádzajúcich sa
v kat. úz. E. F. za rok 2012. Konanie bolo opakovane prerušené až do právoplatného skončenia konania,

ktoré bolo vedené na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 16C/77/2001. Žalobkyňa na pojednávaní
nariadenom na deň 06. 11. 2014 zobrala žalobu čiastočne späť, pričom následne požadovala zaplatiť
už len úrok z omeškania vo výške 15 % ročne zo sumy 497,91 eur od 01. 01. 2012 do zaplatenia. Súd
prvej inštancie vo veci rozhodol tak, ako je to uvedené v ods. 1 tohto rozhodnutia. Z dôvodu žalobkyňou
podaného odvolania je vec predmetom prieskumu odvolacím súdom.

23. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie a
zrozumiteľne vysvetlil dôvody, pre ktoré rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého
rozsudku, vrátane citácie právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Odvolací súd sa
stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie a konštatuje správnosť dôvodov, ktoré súd

prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol.

24. Súd prvej inštancie sa v tomto prípade správne vysporiadal s existenciou právoplatného rozhodnutia
Krajského súdu v Nitre č. k. 5Co/17/2023-2075 zo dňa 10. 04. 2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 23. 08. 2024, a ktoré vyriešilo otázku vlastníckych vzťahov k predmetným sporným pozemkom, keď

ním Krajský súd v Nitre zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo veci vedenej pod sp. zn. 16C/77/2001
tak, že určil, že dotknuté nehnuteľnosti boli ku dňu smrti vo vlastníctve H. B., nar. XX. XX. XXXX,
zomr. XX. XX. XXXX. Keďže teda v rozhodnom čase, teda v roku 2012 neboli predmetné pozemky vo
vlastníctve žalobkyne, príp. jej právneho predchodcu, absentuje na jej strane aktívna vecná legitimácia
na uplatňovanie náhrady za užívanie týchto pozemkov od žalovaného.

25. V zmysle vyššie uvedeného je preto potrebné konštatovať, že sa súd prvej inštancie správne
vysporiadal s absenciou aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobkyne, a to z dôvodu, že žalobkyňa,
v zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia Krajského súdu v Nitre č. k. 5Co/17/2023-2075 zo dňa 10. 04.
2024, nie je a ani v rozhodnom čase (rok 2012) nebola vlastníčkou nehnuteľností, náhrady za užívanie

ktorých sa v tomto konaní domáhala voči žalovanému. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie správne
uviedol aj to, že nemohlo dôjsť ani k omeškaniu žalovaného s plnením vo vzťahu k žalobkyni, keďže
táto nemala aktívnu legitimáciu ani na uplatnenie náhrady za užívanie pozemkov žalovaným. Za tohto
stavu súd prvej inštancie správne nevykonával ďalšie žalobkyňou navrhované dokazovanie vo veci
s poukazom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne a hospodárnosť konania.

26. Skutočnosti uvádzané žalobkyňou, ktoré sa týkajú jej zdravotného stavu, či komunikácie so
žalovaným sú, podľa názoru odvolacieho súdu, pre posúdenie správnosti a zákonnosti napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie bez konkrétneho významu.

27. Odvolací súd tiež nevzhliadol žiadne relevantné dôvody ani pre prerušenie konania. Takýmto
dôvodom nie je ani podanie sťažností žalobkyne na Ministerstvo spravodlivosti SR, či Európsky
súd pre ľudské práva pre údajné zaslanie rozsudku odvolacieho súdu vo veci sp. zn. 16C/77/2001
vo forme falzifikátu, keďže tieto nepredstavujú zákonné dôvody pre prerušenie konania v zmysle
príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku. K tomu odvolací súd len doplňujúco uvádza,

že predmetné rozhodnutie Krajského súdu v Nitre č. k. 5Co/17/2023-2075 zo dňa 10. 04. 2024 je aj
súčasťouspisovéhomateriáluspoluajsdoložkouprávoplatnostitohtorozhodnutia,podľaktorejuvedené
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 08. 2024, pričom toto aktuálne, podľa názoru odvolacieho
súdu, spĺňa formálne požiadavky uvedené v ust. § 58, § 59 a § 62 ods. 3 vyhlášky Ministerstvaspravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre
okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy. Podstatným pre rozhodnutie v tomto konaní
je ale predovšetkým to, že uvedeným rozhodnutím Krajského súdu v Nitre bola právoplatne vyriešená

otázka vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam (pozemkom), čo má dopad aj na posudzovanú
vec v tomto konaní v súvislosti s nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobkyne pre
uplatňovanie náhrady za užívanie týchto pozemkov od žalovaného.

28. Žalobkyňou tvrdené mimosúdne rokovania so žalovaným boli popreté samotným žalovaným, ktorý

vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že zmierovacie konanie v skutočnosti neprebieha,
kde žalobkyňou predložená komunikácia týkajúca sa prípadného zmierovacieho konania so žalovaným
je ešte z roku 2023. Aj z podaného vyjadrenia žalovaného k odvolaniu žalobkyne vyplýva, že žalovaný
žiada, aby odvolací súd podané odvolanie žalobkyne odmietol, resp. potvrdil napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie, teda naďalej trvá na nedôvodnosti žalobkyňou uplatňovaných nárokov a zároveň
požaduje aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

29. V tomto prípade tak neboli dané žiadne zákonom stanovené dôvody na prerušenie konania.

30. Poukazujúc na vyššie uvedené, konštatujúc nedôvodnosť odvolania žalobkyne, nenaplnenie
žiadneho z odvolacích dôvodov uvedených žalobkyňou, ktoré žalobkyňa ani bližším spôsobom

nešpecifikovala, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny potvrdil (II. výrok), pričom zároveň zamietol ako nedôvodný aj návrh žalobkyne na
prerušenie konania (I. výrok).

31. Odvolací súd záverom uvádza, že žalobkyňa opakovane žiadala o predĺženie lehoty na vyjadrenie

sa k podaniu žalovaného, naposledy podaním postúpeným Krajskému súdu v Nitre dňa 15. 05. 2025.
Takúto opakovanú požiadavku na predlžovanie lehoty už považoval odvolací súd v danom prípade za
neprimeranú. Podstatná je najmä tá skutočnosť, že od vydania napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie (dňa 06. 11. 2024) uplynulo časové obdobie ôsmich mesiacov, od vyjadrenia žalovaného (dňa
03. 02. 2025) časové obdobie piatich mesiacov, a teda žalobkyňa mala dostatok času na prípadnú

reakciu k vyjadreniu žalovaného k podanému odvolaniu, a to už aj pri akýchkoľvek ňou uvádzaných
dôvodoch či komplikáciách, ktoré by prípadne na jej strane existovali (zdokladovaných len preukazom
ZŤP, či potvrdením o invalidnom dôchodku, či listinami datovanými do obdobia rokov 2014, 2016, 2018,
z ktorých ani nevyplýva taký aktuálny stav žalobkyne, ktorý by jej neumožňoval vyjadriť sa v predmetnej
veci).

32. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a §
251 CSP, kedy z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný,
a preto mu v zmysle § 255 ods. 1 CSP patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

33. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, §
421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).