Rozsudok – Život a zdravie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. jún 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7T/49/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124010963
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbora Hollá Sopková

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124010963.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

8 7T/49/2024

Okresný súd Banská Bystrica na hlavnom pojednávaní dňa 10. 06. 2025 konajúc samosudcom JUDr.
Barborou Hollou Sopkovou v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX. XX. XXXX v Banskej Bystrici,
takto

r o z h o d o l :

8 7T/49/2024

obžalovaný: A. B., nar. XX. XX. XXXX v Banskej Bystrici, trvale bydliskom C. D. XXXXXX/X, E. E. - F.,

je v i n n ý, ž e

dňa 16. 05. 2024 v čase okolo 12.50 h pred rodinným domom č. 178 v obci Špania Dolina v okrese
Banská Bystrica viedol osobné motorové vozidlo zn. Volkswagen Golf s evidenčným číslom E. XXX G.

tak, že sa počas cúvania z miesta mimo cesty na cestu plne nevenoval vedeniu vozidla a dostatočne
nesledoval situáciu v cestnej premávke, v dôsledku čoho ohrozil chodkyňu H. I., nar. XX. XX. XXXX,
ktorá v tom čase prechádzala cez cestu po z jeho vozidlo a narazil do nej zadnou tou časťou
vozidla, následkom čoho H. I. spadla na cestu, kde jej následne ľavým zadným kolesom prešiel po
ľavej nohe, pričom pri dopravnej nehode H. I. utrpela zlomeninu horného konca ramennej kosti vľavo
riešenú operačne a bimaleoleárnu zlomeninu – zlomeninu oboch členkov vľavo, ktoré zranenia znalec
v odbornom vyjadrení hodnotí ako zranenia s primeranou dobou liečenia v trvaní 4 – 6 mesiacov a
závažným ovplyvnením obvyklého spôsobu jej života v trvaní 6 – 8 týždňov,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. k) a písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2

Trestného zákona s použitím § 39 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona, § 56 Trestného zákona na peňažný
trest vo výške 800,00 (osemsto) Eur.Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona sa pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, ukladá náhradný trest odňatia slobody v trvaní 14 (štrnástich) dní.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona s použitím § 39 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona sa
obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 3 (troch)
mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

7 7T/49/2024

Prokurátor Okresnej prokuratúry Banská Bystrica podal dňa 04. 09. 2024 na Okresný súd Banská
Bystrica obžalobu sp. zn. 1 Pv 216/24/6601 – 4 na obvineného A. B. pre trestný čin právne kvalifikovaný
ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je
uvedený v obžalobe a výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Okresný súd Banská Bystrica uznesením sp. zn. 7T/49/2024 zo da 13. 11. 2024 podmienečne zastavil
trestné stíhanie obvineného a určil mu skúšobnú dobu v trvaní 16 (šestnástich) mesiacov. O sťažnosti
prokurátorarozhodolKrajskýsúdvBanskejBystriciuznesenímsp.zn.4To/142/2024zodňa16.01.2025
tak, že zrušil uznesenie prvostupňového súdu a uložil mu povinnosť, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Konštatoval, že skutočnosť, že po nehode zostal na mieste, že zavolal záchranu a že neodišiel, je jeho
povinnosť, pretože v prípade, ak by tak nespravil, bol by sa dopustil ďalšej a to už úmyselnej trestnej
činnosti, takže takéto správanie obvineného po nehode nie je možné jednoznačne a bez akýchkoľvek
pochybností hodnotiť ako jeho snahu po náprave, keďže takáto povinnosť mu vyplýva zo zákona.

Krajský súd v danej trestnej veci si vyžiadal nové odpisy z registra trestov, resp. odpisy z registra
priestupkov, kde musel konštatovať, že obvinený síce nemá v registri trestov žiaden záznam, avšak v
registri priestupkov, a to od začiatku roku 2020, teda 3 a pol roka pred spáchaním dopravnej nehody, má
v evidencii priestupkov celkom 16 dopravných priestupkov, a z toho až v 10 prípadoch išlo o prekročenie
povolenej rýchlosti, za čo bol potrestaný blokovými pokutami od 20 až do 200 eur.

Krajskému súdu neuniklo pozornosti ani samotné vyjadrenie obvineného, ktoré urobil v danej trestnej
veci v pozícii obvineného, keď bol vypočúvaný na polícii, kedy uviedol, že nastúpil do vozidla, zaradil
spiatočku a pohol sa smerom dozadu, pričom až keď sa pohol, zistil, že mu začali pípať cúvacie senzory,
avšak v tom čase už počul aj krik a keď vystúpil z auta, išiel sa pozrieť čo sa stalo a zistil, že pod autom

ležala staršia pani, ktorú predtým registroval vedľa svojho vozidla.

Z uvedeného je jednoznačné, že obvinený bez toho, aby skontroloval situáciu za vozidlom, či sa tam
niekto nenachádza alebo nejakým spôsobom niekoho neohrozil, sa prudko pohol dozadu a tým spôsobil
zranenia poškodenej. Aj podľa názoru krajského súdu je postup okresného súdu, keď za takejto situácie

u takéhoto nezodpovedného vodiča podmienečne zastavil trestné stíhanie, nesprávny a len z dôvodu,
že poškodenej nahradil vzniknutú škodu a zabezpečil jej odvoz do nemocnice, nedostatočný a takéto
rozhodnutie okresného súdu sa javí byť aj krajskému súdu predčasné.

Podľa názoru krajského súdu bude potrebné vo veci určiť termín hlavného pojednávania, konfrontovať

jazdu obvineného aj s tvrdeniami poškodenej, konfrontovať konanie obvineného od roku 2020 až po
vznik dopravnej nehody s tým, akých dopravných priestupkov sa dopustil, akej závažnosti, pretože aj
podľa názoru krajského súdu je nepochybné, že v osobe obvineného ide o nedisciplinovaného vodiča,
ktorý svojou agresívnou jazdou zadáva príčiny tomu, aby konal v rozpore s dopravnými predpismi.

Za takýchto okolností potom ukladanie alternatívneho trestu je u obvineného značne pochybné, či by
mohol mať dostatočný vplyv na obvineného, aby sa nedopúšťal trestnej činnosti.

Naviacbudepotrebné,abysikonajúcisúdvyžiadalajnovýodpiszregistrapriestupkov,čiajpodopravnej
nehode sa obvinený nedopúšťal ďalších priestupkov na úseku dopravy, ak by svojou bezohľadnoujazdou, prípadne nerešpektovaním dopravných priestupkov ďalej zadával podmienky na to, aby bol
priestupkovo stíhaný.

Taktiež sa bude musieť okresný súd vysporiadať aj s otázkou, či za svoje konanie, ktorého sa obvinený
dopustil, nie je potrebné na neho vplývať aj prípadným trestom zákazu činnosti vedenia motorových
vozidiel tak, ako sa toho domáha v sťažnosti aj okresný prokurátor.

Okresný súd Banská Bystrica vo veci rozhodol trestným rozkazom sp. zn. 7T/49/2024 zo dňa 19. 02.

2025, voči ktorému podal obvinený odpor. Súd určil termín hlavného pojednávania, na ktorom vykonal
dokazovanie.

I.

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10. 06. 2025 vyhlásil v zmysle § 257 ods. 1

písm. b) Trestného poriadku, že je vinný so spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Keďže obžalovaný na všetky otázky súdu, položené mu v zmysle § 333 ods. 1 písm. c), písm. d), písm.
f), písm. g) a písm. h) Trestného poriadku, odpovedal kladne, po súhlasnom stanovisku prokurátora
a ostatných procesných strán, súd jeho vyhlásenie prijal a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznania

spáchania skutku na hlavnom pojednávaní nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste
a náhrade škody.

Súd tak rozhodol z dôvodu, že vyhlásenie obžalovaného bolo v zhode s dokazovaním vykonaným
v prípravnom konaní. Okolnosti žalovanej trestnej činnosti a jej spáchanie obžalovaným v zmysle

skutkového stavu tvrdeného obžalobným návrhom preukazuje predovšetkým samotná výpoveď
obžalovaného, ktorý priznal a aj oľutoval, čo sa udialo, popísal, akým spôsobom viedol motorové vozidlo
a ako došlo k ublíženiu na zdraví poškodenej dôchodkyne. Okrem výpovedí obžalovaného a poškodenej
skutok preukazovali aj ambulantné správy, odborné vyjadrenie MUDr. Martina Holasa, PhD., záznam
o dopravnej nehode či obhliadke miesta činu a ďalších listinných dôkazov.

Vyhodnotiac skutkové zistenia jednotlivo a vo vzájomnom súhrne súd dospel k záveru, že výsledky
dokazovania, ktoré bolo vykonané v prípravnom konaní preukázali, že sa stal skutok vykazujúci
objektívne i subjektívne znaky stíhaného trestného činu a že jeho vykonanie možno ako priamemu
páchateľovi pripísať práve obvinenej osobe – A. B..

Následne súd vykonal dokazovanie len vo vzťahu k výroku o treste, ochrannom opatrení a náhrade
škody.

Obžalovaný A. B. zhrnul, že ho mrzí, čo spôsobil. Ľutuje to. Žiada o prehodnotenie trestu, pretože trest

uložený mu trestným rozkazom ovplyvňuje viacero ľudí, jeho zamestnancov a rodinu. Pri výkone jeho
prácejenutnosťouvyužívaťosobnémotorovévozidlo.Jejedinýmkonateľomstavebnejformy,vpodstate
žije v aute. Vykonáva rôzne merania, navštevuje zákazníkov, prevádzkuje aj zásobovanie autom. Má
šesť vlastných zamestnancov a ďalších externých živnostníkov, dokopy dáva prácu 11 ľuďom. Má dve
vyživovacie povinnosti. Jeho zamestnanci taktiež platia hypotéky, nevie si predstaviť, že by mal maž

zadržané vodičské oprávnenie dlhšiu dobu. Je ochotný prijať vyšší peňažný trest alebo dokonca aj
podmienečný trest odňatia slobody.

Jeho osobu, s jeho schopnosťami, nevie zo zamestnancov nahradiť nikto, je to v podstate
nepredstaviteľné. Okrem bežného motorového vozidla má ako jediný oprávnenie aj pre nákladné

motorové vozidlo „s rukou“ (lešenia, likvidácia odpadu, vykládky a nakládky), žiadny iný zamestnanec
nemá oprávnenie také vozidlo viesť. Absolvoval k tomu ako jediný strojnícky a aj hydraulický kurz, bez
ktorého tieto činnosti nie je možné vykonávať. Zo zamestnancov také oprávnenia, také kurzy, skúsenosti
nemá nikto. Z predchádzajúceho vzťahu má jedno vlastné dieťa a rovnako za svoje považuje aj dieťa
svojej bývalej partnerky. Doteraz im uhrádza výživné vo výške 1 300,00 Eur mesačne (pre dcéru, syna

a bývalú partnerku) a taktiež platí nájom za svoju bývalú partnerku vo výške 1 000,00 Eur. Jeho bývalá
partnerka nie je na tom finančne dobre, je síce u neho zamestnaná na dohodu, avšak najmä sa za ňu
vyplácajú odvody a inak sa stará o maloleté deti.Čo sa týka okolností, za akých sa skutok stal, obžalovaný uviedol, že na danom mieste sú úzke cesty.
Vo vedľajšom dome, pri dome poškodenej, rekonštruovali stavbu. Parkoval pred domom. Pani I. bývala
na jednej strane, oproti má syna. V podstate sa skamarátili. V ten deň sa rozprávali, rozlúčili sa a ona sa

otočila k bráničke. Ulica môže mať šírku tak 2,5 m a ak sa tam postavil on s autom, tak ostal priestor tak
na 1,5 m. Nastúpil do auta, pozrel sa do spätného zrkadla, priznal, že sa nepozrel do stredového zrkadla.
Zaradil spiatočku. Je pravda, že počul pípať cúvacie senzory, lenže v tých miestach bolo poukladané aj
drevo. Pohol sa tak na vzdialenosť 1,5 m. Nešiel agresívne. Pani I. od času, keď sa stočila k bráničke,
a on nasadol do auta a cúval, zavolal jej syn, čo už obžalovaný nepočul a stala sa potom táto nešťastná

situácie. Nijako ju nezľahčuje, želal by si, aby sa nič také nestalo. Doteraz mu nebol zadržaný vodičský
preukaz, ani za alkohol. Uznáva, že ako vodič nedal pozor, pani je drobná, najprv stála bokom a pre
vek je aj spomalenejšia.

Poškodená H. I. vypovedala, že to bolo pred obedom. Bolo tam naukladané drevo pri plote. A pri
ňom potom stál obžalovaný s autom, ľavú stranu mal pri plote. Pravým mohol lepšie vidieť. Ona vyšla

z bráničky a obžalovaný videl vpravo, že prešla. Zrejme si myslel, že prešla celkom, ale nebola to
pravda. Tí chlapi, čo tam opravovali strechu, to tiež videli. Poškodená skríkla strašne, pomáhal jej vstať
aj obžalovaný, zavolal políciu, prišla aj záchranka. Triaslo aj ju, aj ostatných, čo tam boli. Záchranka
ju odviezla do nemocnice, urobili jej všetky vyšetrenia, mala poranený členok na ľavej nohe, na ňom
mala dlahu po dobu 6 týždňov, tak to jej pomohlo. Potom mala poškodené ľavé rameno, kde jej museli

dať kliny, rozdrobili jej to a preto musela podstúpiť novú operáciu a vymeniť jej kĺb. Má ho teraz umelý.
Chodila potom po zariadeniach, naposledy bola vo Zvolene, asi mesiac. Chodila o barliach. Po nehode
išla k dcére v septembri, potom už chodila aj bez barlí. Na rehabilitácie chodila celý týždeň po dobu 6
týždňov na Graniari, vozieval ju tam syn. Potom si podala žiadosť o rehabilitáciu na C. po dobu 5 týždňov.
Ruku teraz nedvihne, neučeše sa sama, pán doktor ju ešte pošle na CT vyšetrenie. Užíva tabletky od

bolesti a pán doktor jej povedal, že si musí na bolesť zvyknúť, tak si zvyká. Obžalovaný mal na starosti
chlapov. Vždy sa pekne pozdravil. Prišiel za ňou aj do Zeleného sna, pekne sa k nej správal. Aj tie
niektoré zariadenia zaplatil. Ona by so zmierom súhlasila. Na obžalovaného sa nehnevá, čo by z toho
mala. Poslal jej aj financie.

Obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní pred súdom poškodenej ústne ospravedlnil, že mu to je ľúto
a že je rád, že sa napriek tomu, čo sa stalo, nestalo nič horšie.

Podľa § 269 Trestného poriadku sa oboznámili listinné dôkazy:
- doklady o úhrade škody (č. l. 9 – 11)

- stanovisko poisťovne Kooperativa, a. s. (č. l. 61)
- doklad o nahlásení poistnej udalosti (č. l. 62 – 63)
- doklad o vlastníctve vozidla (č. l. 64)
- č. l. – 65-701 – výpis z evidenčnej karty vodiča obžalovaného (č. l. 65 – 70)
- odpis z registra trestov (č. l. 71, 260))

- správy a posudky k osobe obžalovaného (č. l. 72 – 73)
- rodné listy (č. l. 85 – 86)
- výplatná listina (č. l. 87)
- lustrácia Sociálnej poisťovne (č. l. 238)
- lustrácia Zboru väzenskej a justičnej stráže (č. l. 239

- lustrácia Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov (č. l. 240 – 258)
- lustrácia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (č. l. 259)

Vyjadrenie obžalovaného: Čo sa týka posledných dvoch priestupkov, ako spolujazdec, keď sedel vzadu,
nebol pripútaný pásom, pričom ich zastavili policajti a v aute sedeli traja, pričom každý z nich dostal

pokutu, všetci za to isté. V roku 2025 (doklady), tieto pri sebe mal, avšak nemal so sebou bielu kartu
resp. mal bielu kartu, avšak z minulého roku, nevšimol si, že nemá aktuálnu.

II.

Prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa dopustí ten, kto
v inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov
až dva roky.Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu

škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s
poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu
a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom
majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na
ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím

na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako
samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu.

A. B. uviedol, že je konateľom spoločnosti, ktorá zamestnáva jedenásť ľudí a taktiež on sám má
vyživovaciu povinnosť voči jednému dieťaťu a finančne podporuje svoju bývalú partnerku a jej maloletú
dcéru. Disponuje takými oprávneniami, ktoré nikto z jeho zamestnancov nemá a od prevádzky jeho

spoločnosti je závislá nielen jeho rodina, ale aj zamestnanci.

Obžalovaný nebol doteraz súdom potrestaný ani raz. Má evidovaných sedemnásť priestupkov (lustrácia
v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov ku dňu 09. 06. 2025). Odo dňa 16. 05. 2024
(dátum skutku) sa dopustil troch priestupkov – dvakrát nemal pri sebe potrebné doklady (sankcia 20,00

Eur a 10,00 Eur) a nebol ako spolujazdec pripútaný (sankcia 10,00 Eur). Z tohto počtu priestupkov
(od 14. 09. 2020) sa deväť z nich týkalo prekročenia rýchlosti (sankcie: 2 x napomenutie, 3 x 20,00
Eur, 2 x 100,00 Eur, 200,00 Eur, 50,00 Eur). Zvyšné sa týkali nerešpektovania dopravného značenia,
používania mobilného telefónu, chýbajúceho bezpečnostného pásu, zle zaregistrovaných technických
údajov o vozidle do EMS.

Z evidenčnej karty vodiča (č. l. 65 – 70) vyplýva, že do dňa 16. 07. 2024 mal obžalovaný evidovaných
celkom 39 priestupkov, avšak už od roku 2004. Je tak potrebné preukázať aj na tú skutočnosť, že
v zmysle zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch nie je možné priestupok prejednať po dvoch rokoch
od jeho spáchania. Orgán, ktorý vedie evidenciu priestupkov, likviduje údaje z evidencie priestupkov

po uplynutí piatich rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o priestupku alebo od zaplatenia
pokuty v blokovom konaní, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Z uvedeného vyplýva, že uplynutím
stanovenej doby sa zo zákona vymažú údaje o spáchanom priestupku (porovnaj § 89a). Preto vznikol
rozdiel v počte priestupkov v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov a v evidenčnej karte
vodiča. Z tejto listiny však vyplynulo aj to, že obžalovaný v roku 1999 získal oprávnenie skupín A a AM.

V roku 2002 získal oprávnenie skupiny B, o dva roky neskôr aj skupín A1, A2 a B1. V roku 2010 získal
obžalovaný oprávnenie skupín C, C1 a T (nákladné motorové vozidlo, traktor) a ako posledné získal aj
oprávnenie v skupinách BE, CE, CE1 (prívesy). V roku 2005 bol obžalovaný účastný dvoch dopravných
nehôd, prítomnosť alkoholu nebola zistená a príčinou bola rýchlosť čí smer a spôsob jazdy. V obdivoch
prípadoch sa podľa evidencie nejednalo o závažný spôsob. V minulosti ani raz nebol obžalovanému

zadržaný vodičský preukaz.

Obžalovaný sa ku skutku priznal a vyjadril ľútosť nad svojím konaním a pričinil sa o odstránenie
škodlivých následkov trestného činu. Nepriťažovala mu žiadna okolnosť.

Pri rozhodovaní o treste, akým je potrebné na osobu obžalovaného pôsobiť, súd vychádzal zo zásad
ukladania trestov podľa § 34 Trestného zákona. Ďalej súd vychádzal z okolností prípadu, jeho následku,
z možnosti nápravy a osobných pomerov obžalovaného a skúmal aj existenciu poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností. Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Súd skúmal možnosti ukladania alternatívnych trestov. Vzhľadom na pracovný život obžalovaného mal
súd za to, že trest povinnej práce a ani trest domáceho väzenia by nebol spravodlivý, pretože by
neprimerane zasiahol nielen obžalovaného, ale aj jeho zamestnancov a rodinu, pretože by trest nebol
individualizovaný (§ 34 ods. 3 Trestného poriadku). Ako vhodný a spravodlivý sa súdu javil peňažný

trest, nakoľko obžalovaný doteraz nebol súdom potrestaný a vo vzťahu k poškodenej vykonal úkony,
ktoré (napriek morálnemu hľadisku) nie sú u obžalovaných osôb bežné, teda uhradil jej bezodkladnú
zdravotnú starostlivosť s cieľom zmierniť následky jeho protiprávneho konania, predovšetkým následky
na zdraví. Taktiež nie je celkom bežné, že poškodený nepociťuje negatívne emócie k obžalovanému,že sa na neho nehnevá (porovnaj výpoveď poškodenej H. I.). Nie je bez významu ani nedbanlivostná
forma zavinenia. Nakoniec obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil vinu (porovnaj § 39 ods. 1,
ods. 5 Trestného zákona). Poznajúc uvedené súd uložil obžalovanému peňažný trest vo výške 800,00

(osemsto) Eur a pre prípad, že by bol tento úmyselne zmarený, uložil obžalovanému aj náhradný trest
v trvaní 14 (štrnástich) dní.

Podľa názoru krajského súdu bolo rozhodnutie prvostupňového súdu o podmienečnom zastavení
trestného stíhania predčasné a poukázal na množnú potrebu ukladania trestu zákazu činnosti.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že sa v prípade obžalovaného nejedná
o nedisciplinovaného vodiča, ktorý svojou agresívnou jazdou zadáva príčiny tomu, aby konal v rozpore
s dopravnými predpismi. Obžalovaný je vodičom od roku 1999, resp. 2002, teda od svojich 18 rokov,
resp. 21 rokov. Viac ako polovicu svojho života je aktívnym vodičom, ktorý si oprávnenie viesť motorové
vozidlorozširovalaanivjednomprípadeniejeevidovanýpriestupokonezvládnutískúškyprirozširovaní

si vodičského oprávnenia. Za tento čas (konkrétne od roku 2004) sa obžalovaný dopustil celkom 42
priestupkov (39 + 3), pričom nie všetky sa týkali len prekročenia rýchlosti, ktorý priestupok z hľadiska
rizikovosti (oproti neúplným dokladom či nesprávnej evidencii údajov) možno bez pochýb považovať
za taký, ktorý zvyšuje možnosť vzniku kolíznych situácií. Napriek tejto rizikovosti bola obžalovanému
uložená sankcia za priestupok v súvislosti s dopravnou nehodou naposledy v roku 2005 a odvtedy ani

jedna. Teda tohto skutku sa obžalovaný dopustil po devätnástich rokoch, preto súd nemal za to, že
obžalovaný je vodičom, ktorého jazda je agresívna. Je potrebné vychádzať zo zisteného skutkového
stavu a nie z domnienok, preto súd musí po vykonanom dokazovaní konštatovať, že obžalovaný svojou
jazdou nespôsobil s výnimkou tejto prejednávanej veci závažné následky. Že je vodičom, ktorý sa za viac
ako dvadsať rokov dopustil o niečo viac ako 40 priestupkov, nemožno spochybniť. Podľa jeho vyjadrenia

ale v motorovom vozidle v podstate žije svoj pracovný život, keďže vedie stavebnú firmu, ktorú založil
v roku 2021. Napriek tomuto konštatovaniu obžalovaného je možné ale zistiť, že početnosť priestupkov
výraznejšie oproti predchádzajúcemu obdobiu nestúpla, v priemere sa obžalovaný každý rok dopustil
najmenej dvoch priestupkov od roku 2020. Pred tým bola intenzita páchania priestupkov menšia, boli
aj dlhšie obdobia bez spáchania priestupku.

Pre porovnanie obdobných trestných vecí, je možné uviesť, že súd schválil zmier pre prečin ublíženia
na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, kde sa páchateľ rovnako nedopustil žiadneho
trestného činu, ale ani priestupku (sp. zn. 7T/31/2021). Za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157
ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd schválil zmier aj medzi obvinenou osobou (vodič

autobusu MHD) a chodcom, kedy obvinená osoba už mala záznam v centrálnej evidencii priestupkov
o jednom protiprávnom konaní (sp. zn. 7T/11/2022). V konaní sp. zn. 7T/15/2022 sú schválil zmier medzi
obvinenou a dvoma poškodenými pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, kde
obvinená sa dovtedy nedopustila ani trestného činu, ani priestupku. Pre ten istý trestný čin u obvineného,
ktorý sa v minulosti dopustil troch priestupkov na úseku dopravy, súd schválil zmier aj v konaní sp. zn.

7T/75/2023. Pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, ku
ktorému došlo pri dopravnej nehode špeciálneho nákladného vozidla na prepravu odpadu s trolejbusom,
kde bolo šesť poškodených fyzických osôb, súd taktiež schválil zmier v konaní sp. zn. 7T/43/2024.
Nakoniec je súdu známe aj z vlastnej činnosti, že zmier bol v obdobnej trestnej veci schválený aj v konaní
tunajšieho súdu pod sp. zn. 4T/61/2024. Je pravdou, že ani v jednej trestnej veci obvinené osoby

nespáchali priestupky v takom počte ako obžalovaný v tejto prejednávanej veci.

Podľa názoru súdu ale nie je počet priestupkov jediným určujúcim faktorom nielen pre spôsob ukončenia
trestného konania, ale ani pre druh a výmeru trestu.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu
škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania
s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu.

Pokiaľ ide o spôsob spáchania činu, bez pochýb sa nepotvrdilo, že dôvodom pre „pípanie senzorov“
pri cúvaní vozidlom obžalovaného bola osoba poškodenej. Aj obžalovaný, aj poškodená potvrdili,
že sa v ceste, ktorú musel obžalovaný pri cúvaní prekonať, nachádzalo aj odložené drevo a že saobžalovanýzjednejstrany(pravej)presvedčilotom,žemuvcestenebránižiadnaprekážka.Obžalovaný
podcenil vek poškodenej a rýchlosť jej chôdze a nepočul už volanie jej syna, ktorý ju zavolal k sebe
a poškodená tak od bráničky nevošla do dvora a svojho domu, ale rozhodla sa prejsť cez cestu,

poza auto obžalovaného. Bolo preukázané nedbanlivostné zavinenie, bez pohnútky. Obžalovanému
nepriťažovalažiadnaokolnosť,poľahčovalimudve.Obžalovanýjezamestnaný,odjehoprácesúzávislé
nielen blízke osoby, ale aj jeho zamestnanci. Obžalovaný nie je recidivista, je prvopáchateľ. Je určite
napraviteľný, nakoľko vážnosť svojho konania si dostatočne uvedomuje a vykonal aj úkony smerujúce
k zmierneniu následkov u poškodenej, aj keď predovšetkým vo finančnej oblasti. Poškodená sa na neho

nehnevá, dokonca súhlasí s uzavretím zmieru a neuplatňuje si žiadny nárok na náhradu škody. Vníma
obžalovaného ako slušného. Obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní verejne ospravedlnil poškodenej
znova. Nie je bez významu ani to, že obžalovanému nebol po skutku zadržaný vodičský preukaz a až
doteraz obžalovaný môže viesť motorové vozidlo.

Súd nevyzdvihuje pozitívne osobitosti tohto prípadu na úkor tých negatívnych, avšak tou negatívnou

je len počet priestupkov, ku ktorým už súd svoje úvahy uviedol. Je možné sa ešte vyjadriť aj k ich
závažnosti, najmä k závažnosti tých, ktorých sa obžalovaný dopustil po spáchaní tohto skutku. Ide
o tri priestupky, v jednom prípade sa priestupku dopustil ako spolujazdec, v dvoch prípade nemal pri
sebe potrebné (aktuálne) doklady. Tieto priestupky teda z hľadiska závažnosti nie sú také, ktoré by
nasvedčovali rizikovosti spôsobu jazdy obžalovaného.

Súd má za to, že vec by bolo možné ukončiť aj zmierom, avšak rešpektuje názor krajského súdu, ktorý
naznačil potrebu úvah o uložení trestu zákazu činnosti.

Vzhľadom na zistené skutočnosti, kedy sa obžalovaný dopustil aj po skutku ďalších, aj keď nezávažných
priestupkov, súd dospel k záveru, že na osobu obžalovaného je zrejmé potrebné pôsobiť práve trestom

zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu. Poznajúc ale skutkové okolnosti spáchania
skutku, následky, mieru zavinenia a nápravu obžalovaného súd za nespravodlivé (keďže v obdobných
prípadoch bolo trestné konanie ukončené zmierom) ukladať obžalovanému trest aj na spodku, a to
v trvaní jedného roka. Tak ako pri výške peňažného trestu, aj pri tomto treste súd využil možnosť
mimoriadneho zníženia trestu zákazu činnosti postupom podľa § 39 ods. 1 a ods. 5 Trestného zákona,

pretože obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil vinu. V takomto prípade súd nie je viazaný
ustanovením § 39 ods. 3 písm. f) Trestného zákona a nemusí ukladať trest zákazu činnosti v trvaní
najmenej šiestich mesiacov (porovnaj znenie ustanovenia § 39 ods. 5 Trestného zákona). Poznajúc
uvedené, čo sa týka dĺžky trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu, k tomu
možno znova len pripomenúť, že obžalovaný doteraz nebol postihnutý sankciou ani potrestaný trestom

zákazu činnosti. Za viac ako 20 rokov vedenia motorového vozidla sa dopustil 42 priestupkov, z ktorých
je len 17 z evidencie nevymazaných a z ktorého počtu je polovica spáchaných takým spôsobom, že
obžalovaný prekročil povolenú rýchlosť. Nie je možné ale nevšímať si, že spôsobom jazdy spôsobil
poškodenie zdravia (zlomeninu horného konca ramennej kosti vľavo riešenú operačne a bimaleoleárnu
zlomeninu – zlomeninu oboch členkov vľavo, ktoré zranenia znalec v odbornom vyjadrení hodnotí ako

zranenia s primeranou dobou liečenia v trvaní 4 – 6 mesiacov a závažným ovplyvnením obvyklého
spôsobu jej života v trvaní 6 – 8 týždňov).

Prirodzene, nemožno podceniť závažnosť poškodenia zdravia J. E., no rovnako nie je možné nevšimnúť
si osobu obžalovaného a na snahu o odstránenie následkov. Majúc na pamäti, že účelom trestu nie je

len individuálna a generálna prevencia, ale trest má byť aj spravodlivý, personalizovaný (teda viažuci
sa na konkrétneho páchateľa, čo najmenej zaťažujúc blízke osoby páchateľa), súd uložil obžalovanému
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 3 (troch) mesiacov.

Poškodená H. I. si nárok na náhradu škody v prípravnom konaní neuplatnila.

Na základe uvedených skutočností a zisteného skutkového stavu samosudca rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

7 7T/49/2024

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho vyhlásenia alebo oznámenia.Odvolanie má odkladný účinok.

Vprospechobžalovanéhomôžupodaťodvolaniepríbuznívpokolení priamom,jehosúrodenci,osvojiteľ,
osvojenec, manželka a družka ale nie proti jeho vôli. Poškodený môže podať odvolanie iba pre
nesprávnosť výroku o náhrade škody.