Rozsudok – Vyhlásenie za mŕtveho ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. jún 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoPs/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124306085
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6124306085.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej

a členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Miriam Štillovej, v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. XXXX/XX, XXX XX D. D., právne zastúpený Advokátska kancelária
VICTORIA, s. r. o., so sídlom Stránska 3155/7, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 51 164 353, o vyhlásenie
E. F., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D. D., C. G. XXX, zastúpenej procesným opatrovníkom H.
F., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. XX, XXX XX D. D., za mŕtvu, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32Pm/1/2024-92 zo dňa 11. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov súdneho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „súd prvej inštancie“) vo výroku I. návrh navrhovateľa na
vyhlásenie E. F., nar. XX.XX.XXXX za mŕtvu zamietol z dôvodu nepreukázania právneho záujmu
navrhovateľa na danej veci.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie poukázal na návrh navrhovateľa, doručený
súdu dňa 27.05.2024, jeho odôvodnenie, vyjadrenia procesného opatrovníka, Správy matričného úradu

Mesta Banská Bystrica, Štátneho archívu v Banskej Bystrici, Rímskokatolíckej cirkvi, farnosti Banská
Bystrica - Sásová a za aplikácie ust. § 221 ods. 1 CMP, druhej a tretej vety § 7 ods. 2 Občianskeho
zákonníka rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že primárne skúmal otázku legitimácie navrhovateľa na
podanie návrhu na začatie konania o vyhlásenie za mŕtveho, ktorá je determinovaná právnym záujmom
na veci (vyhlásením označenej osoby za mŕtvu), keď navrhovateľ odôvodňoval v konaní svoj právny

záujem na veci majetkovo-právnym usporiadaním nehnuteľnosti v k. ú. C. na liste vlastníctva č. XXXX
vedených ako parcela registra „E“, číslo 408/2, orná pôda o výmere 20.573 m2 po poručiteľke E. F.,
ktorá je vedená ako podielová spoluvlastníčka v podiele 18/144 k celku, nakoľko zastával názor, že mu
prislúcha postavenie dediča po zosnulej ako jej „spolužijúcej osoby“.

4. Súd prvej inštancie v prvom rade poukázal na nezrovnalosti v návrhu týkajúce sa miesta narodenia
navrhovateľa, kedy zistil z lustrácií v Registri obyvateľov SR, že sa mal narodiť v I., okres D. (tvrdil, že

v C., okres D. D.) a jeho manželka J. B. F. F. v C., okres D. D., pri osobe, ktorá mala byť vyhlásená za
mŕtvu, pri K. F. a L. F. bolo výsledkom, že zadaným podmienkam nevyhovuje žiaden záznam.
Pokiaľ navrhovateľ v návrhu uvádzal, že nehnuteľnosti, konkrétne domy pôvodne na adrese C. G. XXX
a XXX, teraz C. M. XX, ktoré tvorili jeden celok a mali byť vo vlastníctve otca jeho manželky (L. F.), tototvrdenie navrhovateľa nebolo možné akceptovať, nakoľko bolo v rozpore s obsahom samotnej listiny
- sčítacieho hárku, ktorý navrhovateľ predložil. Vo vzťahu k č.d. XXX sa výslovne uvádza, že L. F. je
nájomník a ako majiteľ je uvedený L. N., nar. XX.XX.XXXX. K tvrdeniu navrhovateľa, že sa prisťahoval

do rodičovského domu jeho manželky vo vlastníctve jej otca L. F., v prípade L. F. označeného v sčítacom
hárku pod dátumom narodenia XX.XX.XXXX, mal súd prvej inštancie za to, že z objektívnych dôvodov
nemôže ísť o totožnú osobu s otcom manželky navrhovateľa, ktorá sa narodila v roku XXXX, teda v čase,
kedy by L. F., nar. XX.XX.XXXX mal 83 rokov. V takomto prípade by tak zároveň z hľadiska príbuzenstva
bola manželka navrhovateľa sestrou E. F., pričom navrhovateľ opakovane zotrval na tvrdení, že má ísť

o jej tetu, hoci vykonaným dokazovaním nebola potvrdená ani táto eventualita.

5. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za osvedčené, že L. F., nar. XX.XX.XXXX mal dve
deti, K. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX a E. F., nar. XX.XX.XXXX, pričom nebolo preukázané,
že by títo následne mali deti, a teda neprichádzajú do úvahy ďalší potomkovia, od ktorých by pokračovala
rodová línia, teda ani smerom k manželke navrhovateľa. Rovnako nebolo preukázané, že by L. F., nar.

XX.XX.XXXX,zomr.XX.XX.XXXXmalajinédeti,okrempredchádzajúcichdvochuvedených,nazáklade
čoho by teda súd mal za osvedčenú existenciu určitého stupňa príbuzenstva medzi osobou, ktorú má
vyhlásiť za mŕtvu a manželkou navrhovateľa. Navrhovateľ nepreukázal príbuzenský vzťah, ktorý by
spájal osobu, ktorú navrhol vyhlásiť za mŕtvu s jeho manželkou a potvrdil ním uvádzanú skutočnosť, že
sa má jednať o jej tetu, čím neosvedčil súdu dedičskú postupnosť, z ktorej odvodzuje právny záujem

na vyhlásení E. F. za mŕtvu.

6. V ďalšom súd prvej inštancie poukázal na to, že navrhovateľ bol v priebehu konania vo
svojich vyjadreniach nekonzistentný, bližšie nevedel preukázať dôvodnosť dátumu, ku ktorému žiadal
vyhlásenie osoby za mŕtvu, vzhľadom na zistený rozpor s listinou označenou ako posmrtný popis

o bezmajetných odumretých, z ktorej vyplynulo, že už ku dňu vyhotovenia listiny, t. j. k 6. septembru
1951 v časti označenia plnoletých detí alebo rodiny nebol pri zosnulom L. F. vyplnený žiaden údaj. Práve
vychádzajúc z tejto listiny možno odôvodnene predpokladať, že už v roku 1951 E. F. nežila a navrhovateľ
súdu relevantným spôsobom nepreukázal, že by k jej úmrtiu malo dôjsť až k nemu navrhovanému
dátumu o vyše 20 rokov neskôr, čo predstavuje zásadný rozdiel. Navrhovateľ poslednú spomienku na

dotyčnú najskôr viazal na obdobie Vianočných sviatkov v roku 1973, následne však vo výpovedi uvádzal
september roku 1973 alebo 1974, teda na jednej strane navrhol súdu, aby vyhlásenie za mŕtvu datoval
ku dňu XX.XX.XXXX a následne vo výpovedi uviedol, že v septembri 1974 boli naposledy v kontakte.
Iný dôkaz preukazujúci skutočnosť, že by sa dožila roku 1974, v konaní nepredložil.
Obdobne nekonzistentná bola aj výpoveď procesného opatrovníka, ktorý súdu uviedol, že si spomína

na E. F. približne v roku 1967, kedy sa mal v jej okolí hrávať ako dieťa, ale zároveň potvrdil, že
neeviduje skutočnosť, že by na ich ulici žila akákoľvek postihnutá alebo slepá osoba, hoci zo súdom
zabezpečených listín vyplývalo, že E. F. bola slepá, čo zhodne tvrdil aj navrhovateľ.
Po posúdení uvádzaných skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že v prípade E. F., ktorú
navrhovateľ označil v návrhu ako osobu, ktorú žiada vyhlásiť za mŕtvu, sa nejedná o totožnú osobu,

spolu s ktorou mal žiť v jednej domácnosti a ktorá mala byť tetou jeho manželky, v súvislosti s čím
navrhovateľ odvodzoval existenciu právneho záujmu na veci.

7. Súd prvej inštancie dal do pozornosti aj tú skutočnosť, že navrhovateľ v priebehu konania bližšie
neozrejmil dôvody, pre ktoré sa domáha majetkovo-právneho vysporiadania s odstupom 50-tich rokov

od ním predpokladaného úmrtia dotknutej osoby, teda v čase, keď už nie je objektívne možné vypočuť
žiadnu z osôb, ktoré podľa jeho tvrdenia boli účastné pohrebu. Rovnako navrhovateľ v rámci svojej
výpovede potvrdil, že sa o dotyčnú nezaujímal, nenavštevoval ju v jej časti domu napriek tomu, že mali
zdieľať spoločnú domácnosť a ani nijakým spôsobom neprejavil záujem o otázky súvisiace s jej údajným
pohrebom, teda sa ani nesnažil nadobudnúť bližšie vedomosti o jej osobe.

Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal
právny záujem na vyhlásení E. F. za mŕtvu, preto návrh ako nedôvodný zamietol.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ v podaní
doručenom súdu dňa 07.04.2025. V odvolaní uviedol, že má za to, že boli naplnené odvolacie

dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP v spojení s ust. § 62 ods. 1 CMP. K odseku 2.
odôvodnenia rozsudku uviedol, že tvrdenia súdu týkajúce sa miesta narodenia navrhovateľa, podľa
ktorých malo byť toto v I., okres D., sú založené na omyle, nakoľko sa navrhovateľ preukázateľne
narodil dňa XX.XX.XXXX v C., ktorá je miestnou časťou D. D., k čomu predložil rodný list. K odseku5. odôvodnenia rozsudku uviedol, že hlavným dôvodom podania návrhu navrhovateľom na iniciovanie
súdneho konania bola skutočnosť, že po E. F., nar. XX.XX.XXXX sa žiaden záznam o úmrtí nenachádza
v Štátnom archíve Banská Bystrica. K odseku 10. odôvodnenia rozsudku uviedol, že súd prvej inštancie

spochybňoval miesto, odkiaľ navrhovateľ nadobudol do držby rodný list E. F., pričom poukazoval, že
navrhovateľ vyjadril predpoklad, že ho vyžiadal osobne na matrike Mestského úradu v Banskej Bystrici.
Prvoinštančný súd sa snažil získať odpis relevantného rodného listu aj zo Štátneho archívu v Banskej
Bystrici, svoju žiadosť zo 07.06.2024 však formuloval nesprávnym spôsobom. V tejto žiadosti mal
postupovať tak, že by výslovne požiadal uvedený archív o vydanie odpisu predmetného rodného listu

a archív by následne vydal predmetný odpis rodného listu príslušnej matrike, ktorá by z neho vyhotovila
duplikát taký, ako predložil v konaní navrhovateľ. Ide o štandardný postup, ktorý sa v prípade potreby
vydania starších matričných dokladov realizuje na celom území Slovenskej republiky, nakoľko staršie
matričné knihy (spravidla staršie ako 100 rokov) sú archivované v príslušných štátnych archívoch.
Zároveň navrhovateľ v odvolaní zdôraznil, že jeho právny zástupca osobne prevzal predmetný rodný
list na matrike Mestského úradu v Banskej Bystrici, obsahom toho dokumentu je jednoznačné uvedenie

úradu, miesta a dátumu, kedy a kým mu bol tento dokument vydaný, a to v Banskej Bystrici dňa
24.07.2024, vydaný Mestom Banská Bystrica, matričný úrad.

9. Navrhovateľ v odvolaní ďalej uviedol k odseku 15. odôvodnenia rozsudku, že mu nie je známe, odkiaľ
okresný súd dospel k informácii, že na predloženom sčítacom hárku č.d. XXX a XXX je ako majiteľ

uvedený L. N., nar. XX.XX.XXXX. Meno L. N. s daným dátumom narodenia je uvedené v úvode tlačiva –
sčítacieho hárku ako vzor vyplnenia, pričom na jeho druhej strane v pravom hornom rámčeku je pri mene
a priezvisku majiteľa jednoznačne uvedený L. F., bytom č. XXX – otec manželky navrhovateľa. V prípade
L. F., nar. XXXX ide o otca E. F., ktorej vyhlásenie za mŕtvu je predmetom tohto súdneho konania, čiže
ide len o menovca majiteľa domu. Navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil

a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súčasťou odvolania boli aj listiny,
ktoré predložil, a to rodný list navrhovateľa a opätovne sčítací hárok z 28. februára 1950.

10. Procesný opatrovník osoby, ktorá mala byť vyhlásená za mŕtvu, vo vyjadrení zo dňa 13.05.2025 k
odvolaniu navrhovateľa, súhlasil s jej vyhlásením za mŕtvu, nie je možné, aby v súčasnosti ešte žila, ale

môže potvrdiť, že si pamätá aj spomínaného A. B., že je zo C., nakoľko spolu vyrastali. E. F. si pamätá
len okrajovo, neboli príbuzní, ale hrávali sa blízko miesta, kde bývala.

11. Do momentu konania a rozhodovania odvolacím súdom ďalšie podania nenasledovali.

12. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 3 ods. 5 písm. a) CMP), na základe
odvolaniapodanéhoosobouoprávnenou,atonavrhovateľomvzákonnejodvolacejlehote,vecprejednal
postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem a za aplikácie ust.
§ 65, § 66 CMP rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne rozhodnutie za aplikácie ust.

§ 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

13. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané navrhovateľom bez
nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoPs/6/2025-148
zo dňa 03.06.2025, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli

Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného
uznesenia krajského súdu dňa 03.06.2025 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe
čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

14. Primárne odvolací súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. §

387 ods. 2 CSP, pretože sa stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie. Pre posúdenie odvolacích
dôvodov navrhovateľa nebolo potrebné nariaďovať pojednávanie, ak odvolací súd nezistil dôvody pre
zopakovanie alebo doplnenie dokazovania. Súd prvej inštancie v potrebnom rozsahu zistil skutočný stav
veci nevyhnutný pre rozhodnutie o podanom návrhu navrhovateľa vo veci vyhlásenia E. F. za mŕtvu.
Odvolací súd teda v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe

ktoréhodospelksprávnymskutkovýmzáverom,pokiaľideoskutočnostiprávnerozhodnépreposúdenie
návrhom uplatnenej požiadavky. Odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej
inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne tak procesnoprávne, ako aj hmotnoprávne ustanovenia
a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil. S poukazom na vyššie citované ustanovenie odvolacísúd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a odkazuje na správne a presvedčivé
písomné vyhotovenie rozsudku súdu prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti dopĺňa nasledovné.

15. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie v konaní o návrhu na vyhlásenie za mŕtveho v nadväznosti na príslušné zákonné ustanovenia,
najmä ust. § 220 a nasl. CMP. Civilný mimosporový poriadok, ktorým sa riadi i konanie v predmetnej
veci, predstavuje normatívne upravený postup pri prejednaní a rozhodovaní špecifických subjektívnych
práv a právom chránených záujmov, ktorých ochrana tak v rozsahu hmotno-právnej úpravy, ako aj

v rovine procesnej požíva zvýšenú právnu ochranu s odkazom na verejný záujem. Mimosporový proces
prispôsobenímprávnejúpravyrešpektujeochranušpecifickýchvzťahov,pričomtátomôžebyťiniciovaná
aj v prípade pasivity subjektov, ktoré sú nositeľmi práv a právom chránených záujmov. Mimosporové
konania smerujú k poskytnutiu ochrany vzťahov, resp. právom chránených záujmov spravidla pro futuro,
preto aj okruh subjektov konania musí byť nastavený inak, ako v sporovom konaní. Je preto potrebné
zachovať osobitné procesné pravidlá pri prejednaní a rozhodovaní vecí spadajúcich do právomoci

civilných súdov v zmysle ust. § 1 CMP.

16. Kým sporové konanie je charakteristické koncepciou dvoch proti sebe stojacich strán a proces je
iniciovaný na základe autonómie vôle žalobcu, v mimosporovom procese takéto vymedzenie nie je
možné. Podaním žaloby v sporovom konaní sa stávajú subjektami konania žalobca (lebo využil možnosť

domáhať sa ochrany svojich práv či už reálne alebo domnele ohrozených práv a právom chránených
záujmov) a označením žalovaného sa založí jeho procesné postavenie subjektu konania. Ide o formálne
poňatie účasti na konaní. V mimosporovom konaní ide o materiálne vnímanie tohto postavenia, čo
znamená, že účasť na konaní bezprostredne súvisí so špecifickým postavením subjektov hmotno-
právnych vzťahov. Vzhľadom na to je väčšina mimosporových konaní ovládaná princípom oficiality, čo

nevylučuje možnosť iniciovať konanie podaním návrhu na začatie konania, pritom však ustanovenie
okruhu účastníkov nie je ponechané na prípadného navrhovateľa, ale kritéria pre účasť na konaní
sú upravené zákonom odlišne, keď účasť závisí jednak od začatia konania (princíp oficiality, ktorý
nevylučuje začatie konania na návrh) a jednak od predmetu konania, ktorý je úzko spätý s hmotno-
právnouúpravou.Spôsoburčeniaúčastníkovkonaniavkonaníovyhláseniezamŕtvehojepriamozávislý

od spôsobu začatia konania (§ 7 ods. 2 CMP) a postavenie účastníka konania má fyzická osoba, ktorá
mábyťvyhlásenázamŕtvu,navrhovateľ(aksakonaniezačalonanávrh)anavrhovateľpreukázalprávny
záujem a každý, o koho právach a povinnostiach sa má konať. Konanie o vyhlásenie za mŕtveho sa
týka statusu osoby, o ktorej vyhlásení za mŕtvu sa rozhoduje. Predmet konania a účastníci sú zasadne
prepojení, a to z hmotno-právneho hľadiska, čo sa premieta i do procesnej roviny.

17.Návrhovyhláseniezamŕtvehojepodmienenýpreukázanímprávnehozáujmu,pričomprávnyzáujem
vkonanímákaždý,kohoprávamôžubyťohrozené.Keďžesmrťouporučiteľajehomajetokprechádzana
dedičov, je zrejmé, že právny záujem na konaní o vyhlásenie za mŕtveho majú osoby, ktoré by prichádzali
do úvahy ako dedičia. Keďže v danom prípade nejde o taxatívny výpočet okruhu osôb, ktoré

majú právny záujem na takomto návrhu, je možné, aby takýto návrh podali aj iné osoby, avšak majú
povinnosť preukázať existenciu právneho záujmu na začatí takéhoto konania. Ak sa konanie začalo
podaním návrhu na začatie konania, s týmto dispozičným procesným úkonom navrhovateľa zákon
spája povinnosť substancovania skutkových okolností a unesenie dôkaznej povinnosti. Navrhovateľ,
ktorý takýto návrh podáva, musí spĺňať jednak procesné podmienky - mať procesnú subjektivitu

a tiež procesnú spôsobilosť. Okrem procesných podmienok zákon spája legitimáciu navrhovateľa
s preukázaním právneho záujmu na veci. Na podanie návrhu na začatie konania je legitimovaný len ten,
kto má na veci právny záujem, preto musí uviesť tvrdenia o právnom záujme a príslušné dôkazné návrhy.
Podmienka preukázania právneho záujmu smeruje k vylúčeniu šikanóznych podaní na základe výlučne
inej motivácie alebo na strane druhej smeruje k naplneniu právnej istoty vo vzťahu k tým subjektom,

ktoré budú rozhodnutím súdu bezprostredne dotknuté. V prípade nedostatku právneho záujmu na
veci prichádza teda do úvahy zamietnutie návrhu voči tomu navrhovateľovi, ktorý tento právny záujem
nepreukázal a potom vo vzťahu k iným, prípadne budúcim možným navrhovateľom tento rozsudok
nepredstavuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci.

18.Odvolacísúdsúhlasísozáveromsúduprvejinštancie,ženávrhnavrhovateľaniejedôvodný,pretože
nepreukázal právny záujem na veci. Zo zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie nevyplynulo,
že mu prislúcha postavenie dediča po E. F. a v tej súvislosti podieľať sa na majetkovo-právnom
usporiadaní nehnuteľností v k.ú. C. na liste vlastníctva č. XXXX, vedených ako parcela registra „E“, číslo408/2, orná pôda o výmere 20.573 m2, kde E. F. je vedená ako podielová spoluvlastníčka v podiele
18/144 v celku. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie má za to, že L. F., nar. XX.XX.XXXX
mal dve deti, K. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX a E. F., nar. XX.XX.XXXX, pričom nebolo

preukázané, že títo mali následne mať deti, a teda neprichádzajú do úvahy ďalší potomkovia, od ktorých
by pokračovala rodová línia aj smerom k manželke navrhovateľa. Rovnako nebolo preukázané, že by L.
F., nar. XX.XX.XXXX a zomr. XX.XX.XXXX mal iné deti, okrem predchádzajúcich dvoch uvedených, na
základe čoho by súd mal za osvedčenú existenciu určitého stupňa príbuzenstva medzi osobou, ktorú
má vyhlásiť za mŕtvu a manželkou navrhovateľa tak, ako to navrhovateľ uvádzal v podanom návrhu na

začatie konania.

19. Navrhovateľ nepreukázal žiaden príbuzenský vzťah, ktorý by ich spájal s jeho manželkou
a potvrdením uvádzanej skutočnosti, že čo sa týka E. F., ktorú navrhol vyhlásiť za mŕtvu, by sa malo
jednať o tetu manželky, teda neosvedčil súdu dedičskú postupnosť, z ktorej odvodzuje právny záujem
na vyhlásení E. F. za mŕtvu, čo je esenciálny predpoklad samotného návrhu na vyhlásenie za mŕtveho.

V prípade E. F., ktorú navrhovateľ označil v návrhu ako osobu, ktorú žiada vyhlásiť za mŕtvu, sa nejedná
o totožnú osobu, s ktorou mal navrhovateľ žiť v jednej domácnosti v rokoch tak, ako tvrdil, najprv 1973
alebo v roku 1974, a ktorá mala byť tetou jeho manželky, z čoho odvodzoval navrhovateľ existenciu
právneho záujmu na veci.

20. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď v súlade
s citovanými zákonnými ustanoveniami, keďže nebolo preukázané, že navrhovateľ je aktívne
legitimovaný na podanie návrhu, tento návrh zamietol. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou súdu
prvej inštancie odvíjajúcou sa z hľadiska istoty právnych vzťahov do budúcna od potencionality žitia
osoby, ktorá má byť vyhlásená za mŕtvu vzhľadom na vek a zároveň nepreukázanie existencie okolnosti

domnelej smrti. Najmä však navrhovateľ len poukazom na potrebu vyporiadania majetkových vzťahov
nepreukázal relevantný právny záujem na navrhovanom usporiadaní vzťahov ako ním tvrdený príbuzný
v ďalšom rade alebo ako tvrdená spolužijúca osoba v ďalšom rade, vzhľadom na neexistenciu stupňa
príbuzenstva medzi osobou, ktorú mal vyhlásiť súd za mŕtvu a manželkou navrhovateľa.

21. Všetky námietky, ktoré uviedol navrhovateľ vo svojom odvolaní, neboli spôsobilé zmeniť rozhodnutie
súdu prvej inštancie z toho dôvodu, že tieto sa netýkali dôvodu, pre ktorý súd prvej inštancie zamietol
návrh na začatie konania. Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie pri označení
miesta narodenia navrhovateľa vychádzal z údajov získaných lustráciou z Registra obyvateľov SR (č. l.
23 spisu), kde bolo ako miesto narodenia navrhovateľa uvedené I. , okres D..

22. Z uvedených dôvodov odvolací súd záver súdu prvej inštancie o tom, že navrhovateľ nepreukázal
právny záujem na vyhlásení E. F. za mŕtvu, považoval za vecne správny, a preto rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdil.

23. O trovách súdneho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52 CMP
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pretože neboli zistené dôvody postupu
pre iné rozhodnutie o týchto trovách v zmysle ust. § 54, § 55 CMP.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.