Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. máj 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: TT-20S/132/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2022200284
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:2022200284.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej,

LL.M a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej, v právnej veci žalobkyne: A. B.
C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. C. XXX, zastúpenej JUDr. Marcelom Ružarovským, advokátom so
sídlom A. Žarnova 11C, Trnava, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave,
Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Kollárova 31, Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. KRPZ-TT-KDI3-2022/004384-002 zo dňa 22.08.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd rozhodnutie žalovaného Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave,
Krajský dopravný inšpektorát č. KRPZ-TT-KDI3-2022/004384-002 zo dňa 22.08.2022 zrušuje a vec

vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobkyni priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Galante, Okresný dopravný inšpektorát rozhodnutím (ďalej
aj „orgán verejnej správy prvého stupňa“) Č.p.: ORPZ-GA-ODI2-2021/4660-010 zo dňa 22.06.2022

(ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie o priestupku“) uznal žalobkyňu vinnou zo spáchania priestupku
proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. e), m) zákona č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch“) na tom skutkovom základe, že dňa 14.04.2021 v čase
o 20:25 hod. viedla ako vodič motorové vozidlo tov. zn. Renault Megane s evidenčným číslom E. v meste
Galanta po ulici Úzkej, kde na križovatke s ulicou Šaľská nerešpektovala význam dopravného značenia
„C2“ (prikázaný smer jazdy vpravo). Z tohto dôvodu bola následne na ceste č. I/75 pri kruhovom objazde
(Galanta - Kajal) zastavená a kontrolovaná hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Galanta.

Počas kontroly bola vyzvaná k predloženiu dokladov potrebných k vedeniu a prevádzke motorového
vozidla, ktorej výzve vyhovela a hliadke predložila všetky potrebné doklady. Následne bola vyzvaná,
aby sa podrobila vyšetreniu, či nie je ovplyvnená alkoholom alebo inou návykovou látkou, ktoré môžu
znížiť jej schopnosť bezpečne viesť vozidlo, ktoré bolo vykonané dychovou skúškou do elektronického
prístrojazn.AlcoQuant6020plusevidenčnéhočíslaA410113,ktorýpofúknutívodičkoustanovilhodnotu
koncentrácie 0,29 mg/1 alkoholu v dychu, čo je pozitívna dychová skúška, ktorá bola zaznamenaná
tlačiarňou pod číslom merania 2590 v čase o 20:29 hod. Opakovanou dychovou skúškou v čase o 20:45

hod. bola zistená koncentrácia 0,25 mg/1 alkoholu v dychu čo je tiež pozitívna dychová skúška vytlačená
tlačiarňoupodčíslommerania2592.Orgánverejnejsprávyprvéhostupňadospelkzáveru,žeuvedeným
konaním žalobkyňa porušila § 3 ods. 2 písm. b), § 4 ods. 2 písm. d) a § 137 ods. 2 písm. a) zákona č.
8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých predpisov (ďalej len „zákon o cestnejpremávke“), za čo jej bola podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona o priestupkoch uložená pokuta 400,- Eur
a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov, pričom v zmysle § 14 ods. 2 zákona
o priestupkoch sa do času zákazu činnosti započítava čas, po ktorý obvinená z priestupku nesmela už

túto činnosť vykonávať, t. j. od zadržania vodičského preukazu dňa 14.04.2021.

2. Žalovaný rozhodnutím č. KRPZ-TT-KDI3-2022/004384-002 zo dňa 22.08.2022 podľa § 59 ods. 2
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) odvolanie žalobkyne zamietol
a prvostupňové rozhodnutie o priestupku potvrdil.

II.
Žaloba

3. Žalobou zo dňa 03.10.2022, doručenou Krajskému súdu v Trnave toho istého dňa, sa žalobkyňa
domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-TT-KDI3-2022/004384-002 zo

dňa 22.08.2022, ako aj prvostupňového rozhodnutia o priestupku, ich zrušenia a vrátenia veci orgánu
verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

4. Žalobkyňa namietala porušenie princípu prezumpcie neviny zo strany orgánu verejnej správy prvého
stupňa, keď tento svojím postupom a vyjadreniami počas ústneho pojednávania dňa 16.09.2021

dával žalobkyni najavo, že je vinná. Orgán verejnej správy prvého stupňa odmietal do zápisnice
z ústneho pojednávania zapisovať otázky žalobkyne kladené svedkom so slovami, aby si to napísala
do odvolania, z čoho podľa žalobkyne vyplýva, že orgán verejnej správy prvého stupňa mal v úmysle
rozhodnúť o jej vine, a to ešte ani neboli vykonané dôkazy - výsluch svedkov. Od tohto momentu
si žalobkyňa začala nahrávať priebeh ústneho pojednávania. Po vypočutí svedkov bolo žalobkyni

oznámené, že rozhodnutie o priestupku jej bude doručené prostredníctvom poštového doručovateľa,
čím bolo žalobkyni dané najavo, že bude rozhodnuté o jej vine bez ohľadu na to, aké dôkazy a vyjadrenia
bude predkladať. Z uvedených dôvodov žalobkyňa vzniesla aj námietku zaujatosti. Žalobkyňa taktiež
na ústnom pojednávaní dňa 22.06.2022 uviedla, ako ju orgán verejnej správy prvého stupňa na
pojednávaní dňa 13.07.2021 presviedčal k priznaniu sa za nižší trest. Žalovaný k týmto námietkam

žalobkyne iba tendenčne uviedol, že nahrávka z ústneho pojednávania predložená žalobkyňou je
nezrozumiteľná, z ktorého dôvodu prepis nie je možné porovnať s nahrávkou. Žalovaný nijako nevyvrátil
obsah zvukového záznamu ani žiadnym iným relevantným spôsobom nespochybnil pravdivosť prepisu
vyhotoveného právnym zástupcom žalobkyne, iba uviedol, že týmto odvolacím dôvodom sa nebude
zaoberať. Uvedený postup je podľa žalobkyne v rozpore s § 47 ods. 3 a § 59 ods. 1 Správneho poriadku.

5. Ďalej žalobkyňa namietala porušenie práva na obhajobu, keď jej nebolo umožnené pred vydaním
rozhodnutia žalovaného oboznámiť a vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia vo vzťahu k priestupku podľa
§ 22 ods. 1 písm. m) zákona o priestupkoch. Orgán verejnej správy prvého stupňa v tejto súvislosti
uviedol, že z predložených dôkazov (snímky google maps) nie je preukázateľné, či dopravné značenie

bolo alebo nebolo v čase spáchania skutku prekryté zeleňou a že za údržbu zelene v okolí dopravných
značiek zodpovedá spoločnosť Technické služby mesta Galanta a spätne nebolo možné zistiť, či dňa
14.04.2021 bolo dopravné značenie prekryté miestnou zeleňou. Teda sám orgán verejnej správy prvého
stupňa mal pochybnosti o tom, či dopravné značenie bolo viditeľné alebo nie, či bolo prekryté zeleňou
alebo nebolo, a teda v rozpore so zásadou in dubio pro reo rozhodol za stavu pochybností o vine

žalobkyne. Žalovaný svoje úvahy oprel o analýzu SHMÚ, na základe ktorej dospel k záveru, že k
prebujneniu flóry v danej oblasti v mesiaci marec a apríl 2021 nedošlo. Žalovaný tak vyvodil odlišné
závery než orgán verejnej správy prvého stupňa, a to na základe skutočností, o ktorých žalobkyňa
nemala žiadnu vedomosť, nebolo jej umožnené sa k nim vyjadriť.

6. Orgán verejnej správy prvého stupňa nijakým spôsobom nereagoval na návrh žalobkyne na vypočutie
znalca. Žalobkyni nebolo umožnené klásť znalcovi otázky ani pred nariadením znaleckého dokazovania
a ani po podaní znaleckého posudku. Na námietky žalobkyne vo vzťahu k znaleckému posudku orgány
verejnej správy v napadnutých rozhodnutiach nereagovali. Uvedeným postupom bol podľa žalobkyne
porušený princíp kontradiktórnosti konania, čo žalobkyňa namietala už v podanom odvolaní, avšak

žalovaný sa s týmito námietkami žalobkyne nijakým spôsobom nevysporiadal. Znalec sa nezaoberal
skutočnosťou, že žalobkyňa požila dňa 14.04.2022 asi 200g čučoriedok, čo mohlo mať vplyv na výsledok
dychovej skúšky, nakoľko toto ovocie môže vylučovať etanol do tela človeka. Preto sú podľa žalobkyne
nesprávne úvahy a tvrdenia žalovaného, že zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že alkohol sa dotela žalobkyne dostal iným spôsobom ako uvádza. V konaní nie je podľa žalobkyne preukázané, že
etanol sa do krvi či dychu žalobkyne dostal práve požitím alkoholu, a nie konzumáciou čučoriedok.

7. Žalobkyňa ďalej namietala, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s námietkami
žalobkyne, že príslušníci Policajného zboru nepoužili prístroj na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu v
súlade s vyhláškou č. 161/2019 Z. z., že žalobkyni bolo na pojednávaní dňa 22.06.2022 odopreté právo
na oboznámenie sa kompletným spisovým materiálom, keď bola oboznámená iba s piatimi listinami, čo
vyplýva aj zo zápisnice z tohto pojednávania a vo vzťahu k zvyšku spisového materiálu jej bolo uvedené,

že do tohto nahliadala pred desiatimi mesiacmi. Žalobkyňa tiež namietala, že žalovaný neuviedol jediný
dôvod, prečo by jej námietky o nezákonnosti služobného zákroku z hľadiska § 8 ods. 1 zákona č.
171/1993 Z. z. o Policajnom zbore (ďalej len „zákon o Policajnom zbore“) nemali byť relevantné. V tejto
súvislosti uviedla, že obaja príslušníci Policajného zboru totiž potvrdili, že nemali akékoľvek podozrenie,
že by žalobkyňa požila alkohol a celý ich služobný zákrok bol zameraný na objasnenie priestupku, ktorý
mala žalobkyňa spáchať tým, že neuposlúchla pokyn vyplývajúci z dopravnej značky. Podľa názoru

žalobkyne, ak policajt vykonáva služobnú činnosť za účelom objasnenia priestupku spočívajúceho
v nerešpektovaní dopravného značenia a vo vzťahu k inému priestupku neexistuje podozrenie, potom
nie je prípustné zasahovať do práv osoby tým spôsobom, že vykonáva úkony nad rámec sledovanej
činnosti, t. j. objasnenia priestupku, pre ktorý bola zastavená a kontrolovaná. V tejto súvislosti žalobkyňa
poukázala na rozhodovaciu prax súdov Českej republiky. Žalovaný na tieto námietky reagoval tým,

že každý je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky. Nereagoval však na namietaný princíp
proporcionality tohto zásahu.

8. V závere žalobkyňa namietala nepreskúmateľnosť odôvodnenia vo vzťahu k uloženej sankcii,
keď orgán verejnej správy prvého stupňa neprihliadol na všetky kritériá uvedené v § 12 zákona o

priestupkoch. V rozpore s tým žalovaný konštatoval, že orgán verejnej správny prvého stupňa prihliadal
na všetky skutočnosti, pričom sa k tomu bližšie nevyjadril a len formálne skonštatoval, že sankcie boli
uložené v medziach zákona.

III.

Vyjadrenie žalovaného

9. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 27.12.2022 navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Uviedol,
že námietky, týkajúce sa porušenia prezumpcie neviny vzniesla žalobkyňa proti rozhodnutiu o priestupku
č. ORPZ-GA-ODI2-2021/004660-010, ktoré sa mali týkať konania z minulosti, ktoré nebolo predmetom

tohto správneho konania. Poukázal na to, že otázka zaujatosti orgánu verejnej správy prvého stupňa
bola vyriešená v zmysle zákona prostredníctvom rozhodnutia o vylúčení správneho orgánu.

10. K námietkam ohľadom nahrávky a prepisu ústneho pojednávania žalovaný uviedol, že uvedené
skutočnosti žalobkyňa v predchádzajúcich relevantných podaniach nenamietala, preto sa nimi

nezaoberal. V tejto súvislosti uviedol, že žalobkyňa bola predvolaná na ústne prejednanie priestupku,
bola s ňou za prítomnosti jej právneho zástupcu spísaná zápisnica z ústneho pojednávania, pričom
jej súčasťou je aj stať, ktorá pojednáva o druhu a výške sankcie. Písomné vyhotovenie rozhodnutia o
priestupku je ďalším krokom, ako aj jeho doručenie dotknutej osobe. Nejedná sa teda o dôkaz zaujatosti
prvostupňového orgánu verejnej správy.

11. Ohľadom analýzu SHMU žalovaný uviedol, že vzhľadom k tomu, že o údržbu zelene pri
komunikáciách sa starajú príslušné technické služby a ich poverení pracovníci vykonávajú údržbu
zelene podľa potreby a nevedú si evidenciu toho, kde a kedy upravovali zeleň pri cestnej komunikácii,
žalovaný si naštudoval aj iné prístupné zdroje, v tomto prípade správu štátnej inštitúcie Slovenského

hydrometeorologického ústavu, z ktorej bolo zistené, že v uvedenom čase vzhľadom na poveternostné
podmienky určite nedošlo k prebujneniu zelene tak, aby prerástla dopravné značenie v takej miere, že
by ho prehliadla osoba s miestnou znalosťou, keďže žalobkyňa má trvalý pobyt v tejto oblasti.

12. K námietkam vo vzťahu k znaleckému dokazovaniu žalovaný uviedol, že v položených otázkach boli

zapracované všetky otázky, ktoré žalobkyňa navrhovala vo svojom písomnom odvolaní proti rozhodnutiu
o priestupku zo dňa 02.11.2021, ale aj otázky, ktoré vyplynuli z jej vyjadrení v priebehu konania.13. K námietke žalobkyne, že jej bolo odňaté právo oboznámiť sa so spisovým materiálom, žalovaný
uviedol, že žalobkyňa bola vždy riadne oboznámená so spisovým materiálom, o čom svedčí aj zápisnica
z ústneho pojednávania, kde žalobkyňa uviedla, že bola riadne poučená, že poučeniu porozumela,

že bola oboznámená s obsahom spisového materiálu a tiež, že mala dostatok času na prípravu na
ústne pojednávanie a tiež skutočnosť, že žalobkyňa disponuje kópiami všetkých listinných dokumentov
spisového materiálu.

14. K námietkam žalobkyne ohľadom postupu hliadky Policajného zboru žalovaný uviedol, že táto

vykonávala svoju činnosť v súlade so zákonom. Žalobkyňa bola riadne poučená o požívaní prístroja
na zisťovanie požitia alkoholu, čo potvrdila svojím podpisom výtlačkov dychovej skúšky, podpísaním
potvrdenia o zadržaní vodičského preukazu a podpísaním správy o výsledku objasňovania a v
neposlednom rade vykonaním dvoch úspešných dychových skúšok. Záver znaleckého posudku znalca
z odvetvia kriminalistickej toxikológie je zrejmý a potvrdzuje, že alkohol sa do tela žalobkyne dostal
iným spôsobom ako uvádza, teda nie konzumovaním 200g čučoriedok počas dňa, ani užitím bylinných

preparátovReneticusaNervovital,anikombinácioupožitiačučoriedokpočasdňaabylinnýchpreparátov
vo večerných hodinách.

15. Vo vzťahu k námietke o nezákonnosti zásahu žalovaný uviedol, že hliadka počas výkonu služby
spozorovala porušenie pravidiel cestnej premávky, ktoré bolo potrebné vyriešiť v rámci ich služobnej

činnosti. Vozidlo žalobkyne teda nezastavili svojvoľne, ale na základe porušenia zákona o cestnej
premávke, ktorého sa dopustila. Policajti teda konali v zmysle zákona a plne rešpektovali interné
nariadenia. Zastavili vozidlo žalobkyne ako podozrivej z priestupku, oboznámili ju so skutočnosťou, že
porušila zákon o cestnej premávke tým, že nerešpektovala pokyn vyplývajúci z dopravného značenia,
vyžiadali si od menovanej doklady potrebné na vedenie a prevádzku vozidla predpísané zákonom a

vyzvali ju na vykonanie dychovej skúšky, ktorá bola pozitívna. Keďže počas kontroly, ktorú vykonávali
zistili, že žalobkyňa porušila aj ďalšie ustanovenie zákona o cestnej premávke, ktorého charakter je
oveľa závažnejší a považuje sa za závažné porušenie pravidiel cestnej premávky bolo nevyhnutné
zadokumentovať aj túto skutočnosť. Policajti v rámci svojej služobnej činnosti sú povinný dbať na
dodržiavanie zákona a jeho porušenie zadokumentovať a vyvodiť dôsledky tak pre jednotlivca ako aj

pre skupiny. Nejde teda o svojvôľu policajtov. Podstatou ich služobnej činnosti je ochraňovať záujmy
chránené zákonom, teda život, zdravie a majetok.

16. V závere žalovaný uviedol, že celá úvaha orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorým odôvodnil
uloženie sankcie, sa nachádza v ním vydanom rozhodnutí o priestupku.

IV.
Replika žalobkyne, duplika žalovaného

17. Žalobkyňa v replike zo dňa 06.03.2023 zopakovala skutočnosti uvedené v správnej žalobe. Dodala,

že má síce trvalý pobyt v obci D. C., avšak táto skutočnosť žiadnym spôsobom nemôže znamenať, že
by mala poznať každú križovatku a dopravnú značku v meste Galanta.
18. Žalovaný sa k replike žalobkyne nevyjadril.

V.

Konanie na správnom súde

19. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny
súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej

agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade
s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov
schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 3S správneho súdu
a vedená pod sp. zn. TT-20S/132/2022.

20. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č.
162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanéhoa prvostupňové rozhodnutie o priestupku, vrátane konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu a dospel k
záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol správny súd na pojednávaní dňa 29.05.2025.

VI.
Relevantné právne predpisy

21. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna
2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie

je dotknuté.

22. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach
správneho trestania.

23.Podľa§194ods.1SSPsprávnymtrestanímsanaúčelytohtozákonarozumierozhodovanieorgánov

verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

24. Podľa čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“)
každý, kto je obvinený z trestného činu, považuje sa za nevinného, dokiaľ jeho vina nebola preukázaná
zákonným spôsobom.

25. Podľa čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje
sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.

26. Podľa § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na

závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol
spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom
bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.

27. Podľa § 12 ods. 2 zákona o priestupkoch za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných

v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie
postihnuteľný; zákaz činnosti možno uložiť, ak ho možno uložiť za niektorý z týchto priestupkov.

28. Podľa § 22 ods. 1 písm. e) zákona o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky sa dopustí ten, kto ako vodič počas vedenia vozidla požije alkohol alebo vedie vozidlo v

takom čase po jeho požití, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia podľa osobitného predpisu alkohol
ešte nachádza v jeho organizme, okrem cyklistu, vodiča kolobežky s pomocným motorčekom a vodiča
samovyvažovacieho vozidla jazdiacich v obci a cyklistu, vodiča kolobežky s pomocným motorčekom a
vodiča samovyvažovacieho vozidla jazdiacich po cestičke pre cyklistov, ak množstvo alkoholu v jeho
organizme nepresiahne hodnotu 0,24 miligramu etanolu na liter vydýchnutého vzduchu pri vyšetrení

dychovou skúškou prístrojom alebo 0,5 gramu etanolu na kilogram hmotnosti vyšetrovanej osoby pri
lekárskom vyšetrení zo vzorky krvi plynovou chromatografiou.

29. Podľa § 22 ods. 1 písm. m) zákona o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky sa dopustí ten, kto iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) až l), poruší všeobecne

záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

30. Podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona o priestupkoch za priestupok podľa odseku 1 písm. e), g) a i)
možno uložiť pokutu od 150 eur do 800 eur a zákaz činnosti do troch rokov.

31. Podľa § 51 zákona o priestupkoch ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú
sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.

32. Podľa § 73 ods. 1 zákona o priestupkoch občan je obvineným z priestupku, len čo správny orgán
vykonal voči nemu prvý procesný úkon. Na takého občana sa hľadí ako na nevinného, kým jeho vina

nebola vyslovená právoplatným rozhodnutím.33. Podľa § 73 ods. 2 zákona o priestupkoch obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým
skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju
obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu ho nemožno donucovať.

34. Podľa § 3 ods. 2 písm. b) zákona o cestnej premávke účastník cestnej premávky je ďalej povinný
poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia.

35. Podľa § 4 ods. 2 písm. d) zákona o cestnej premávke vodič nesmie viesť vozidlo v takom čase

po požití alkoholu alebo inej návykovej látky, keď sa alkohol alebo iná návyková látka ešte môžu
nachádzať v jeho organizme; toto neplatí pre cyklistu, vodiča kolobežky s pomocným motorčekom a
vodiča samovyvažovacieho vozidla jazdiaceho v obci a pre cyklistu, vodiča kolobežky s pomocným
motorčekom a vodiča samovyvažovacieho vozidla jazdiaceho po cestičke pre cyklistov, ak množstvo
alkoholu v jeho organizme nepresiahne hodnotu 0,24 miligramu etanolu na liter vydýchnutého vzduchu
pri vyšetrení dychovou skúškou prístrojom alebo 0,5 gramu etanolu na kilogram hmotnosti vyšetrovanej

osoby pri lekárskom vyšetrení zo vzorky krvi plynovou chromatografiou.

36. Podľa § 137 ods. 2 písm. a) zákona o cestnej premávke porušením pravidiel cestnej premávky
závažným spôsobom je jazda pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky; to neplatí, ak ide o
cyklistu podľa § 4 ods. 2 písm. d).

37. Podľa § 8 ods. 1 zákona o Policajnom zbore pri vykonávaní služobnej činnosti je policajt povinný dbať
na česť, vážnosť a dôstojnosť osoby i svoju vlastnú a nepripustiť, aby v súvislosti s touto jeho činnosťou
vzniklaosobebezdôvodnáujmaaabyprípadnýzásahdojejprávaslobôdprekročilmierunevyhnutnúna
dosiahnutie účelu sledovaného jeho služobnou činnosťou. Pri vykonávaní služobnej činnosti je policajt

povinný dodržiavať etický kódex policajta, ktorý vydá minister vnútra.

38. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a
dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu

rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,
ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť
právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

39. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo

zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

40. Podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby
majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc

o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.

41. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

42. Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými
možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

43. Podľa § 34 ods. 2 Správneho poriadku dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny

a ohliadka.

44. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

45. Podľa § 36 Správneho poriadku ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie
potrebný znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca. Proti rozhodnutiu o ustanovení znalca sa
možno odvolať.46. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

47. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

VII.
Právne posúdenie veci správnym súdom

48. Predmetom prieskumu v prejednávanej veci bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil
prvostupňové rozhodnutie, ktorým bola žalobkyňa uznaná za vinnú zo spáchania priestupku proti

bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. e), m) zákona o priestupkoch, za čo
jej bola podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona o priestupkoch uložená pokuta 400,- Eur a zákaz činnosti
viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov.

49. Pokiaľ žalobkyňa v správnej žalobe namietala porušenie zásady prezumpcie neviny zo strany orgánu

verejnej správy prvého stupňa, správny súd uvádza, že uvedená zásada je zakotvená jednak v čl. 6 ods.
2 Dohovoru, v čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (uvedené sa týka aj priestupkového konania
pre jeho trestnú povahu), a rovnako tak aj v § 73 ods. 1 zákona o priestupkoch, v zmysle ktorého sa na
občana obvineného z priestupku hľadí ako na nevinného, kým jeho vina nebola vyslovená právoplatným
rozhodnutím.

50. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa už v podanom odvolaní, poukazujúc na judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky, namietala porušenie zásady
prezumpcie neviny zo strany orgánu verejnej správy prvého stupňa a s tým súvisiacu pochybnosť
o nepredpojatosti, a to s odvolaním sa na jeho postup (nezapísanie otázok žalobkyne pri výsluchu

svedkov do zápisnice o pojednávaní dňa 16.09.2021) a výroky na pojednávaniach dňa 16.09.2021
a dňa 22.06.2022, najmä „napíšte si to do odvolania“, „on rozhodne, čo tam zapíše a čo nie“ a že
písomná forma rozhodnutia o priestupku jej bude doručovaná cestou poštového doručovateľa v zmysle
§ 51 ods. 1 Správneho poriadku. Zároveň žalobkyňa v podanom odvolaní namietala, že orgán verejnej
správy prvého stupňa ju na pojednávaní dňa 13.07.2021 presviedčal k priznaniu sa za nižší trest.

51. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia žalovaného správny súd zistil, že tento sa v súvislosti
s námietkou žalobkyne o porušení zásady prezumpcie neviny obmedzil iba na konštatovanie, že
uvedené skutočnosti žalobkyňa v predchádzajúcich podaniach nenamietala, preto sa žalovaný touto
skutočnosťou nezaoberal. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že Správny poriadok koncipuje rozsah

preskúmania odvolania dosť široko. Správnosť a zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého
stupňa sa preskúmava zásadne v celom rozsahu. Odvolací orgán nie je viazaný iba dôvodmi uvedenými
v odvolaní a rovnako nie je viazaný skutkovými zisteniami ani právnym názorom, ku ktorým dospel
orgán verejnej správy prvého stupňa. Vzhľadom na skutočnosť, že v odvolacom konaní sa uplatňuje
tzv. úplný apelačný (revízny) princíp, účastníci môžu v priebehu celého odvolacieho konania uvádzať

nové skutočnosti a dôkazy. Odvolací správny orgán na ich základe môže konanie buď doplniť, prípadne
zistenénedostatkyodstrániť(rozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.5Sžo/166/2010zo
dňa 07.12.2010). Oprávnenie navrhovať nové dôkazy a skutočnosti sa nevzťahuje na také skutočnosti,
ktoré v súlade so zásadou koncentrácie konania bolo možné uplatniť iba na ústnom pojednávaní (§ 21
ods. 2 Správneho poriadku). O takýto prípad však v prejednávanej veci nejde, keď zákon o priestupkoch

koncentráciu neupravuje. Žalovaný sa zároveň nijakým spôsobom nevyjadril k žalobkyňou predloženej
nahrávke a prepisu ako dôkazu a vo vzťahu k týmto iba konštatoval, že nahrávka je nezrozumiteľná
a preto ani prepis nemožno porovnať s touto nahrávkou. Žalovaný nijakým spôsobom nespochybnil
pravdivosť prepisu vyhotoveného právnym zástupcom žalobkyne. Správny súd poukazuje tiež na to,
že v administratívnom spise sa nachádza návrh žalobkyne zo dňa 30.01.2022 na opravu zápisnice

z ústneho pojednávania zo dňa 16.09.2021. Súčasťou administratívneho spisu však je aj úradný záznam
zo dňa 02.03.2022, spísaný F. A. G. k priebehu ústneho pojednávania, ktoré sa uskutočnilo dňa
16.09.20221 a k obsahu zápisnice z tohto pojednávania. Žalovaný sa s uvedenými skutočnosťami
v napadnutom rozhodnutí napriek námietkam žalobkyne nijakým spôsobom nevysporiadal.52. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že problematike porušenia zásady prezumpcie
neviny sa zaoberal Ústavný súd Slovenskej republiky napr. v uznesení sp. zn. III. ÚS 83/01-05 zo dňa

04.01.2002, v ktorom uviedol:
„Prezumpcia neviny je jednou zo základných zásad trestného konania (§ 2 ods. 2 Trestného poriadku).
Z uvedeného vyplýva nielen to, že ju majú v prvom rade zabezpečiť orgány činné v trestnom konaní, ale
aj to, že práve tieto orgány ju môžu na druhej strane tiež porušiť.
Aj z doterajšej rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu (ďalej len

„európsky súd“) a tiež ústavného súdu je zrejmé, že okrem súdu môže porušenie prezumpcie neviny
prichádzať do úvahy aj u iného orgánu činného v trestnom konaní. Vo veciach európskeho súdu Allenet
de Ribemont v. Francúzsko (rozsudok z 10. februára 1995, séria A, č. 308) a Daktaras v. Litva (rozsudok
z 10. októbra 2000, č. 42095/98) išlo o vyšetrujúce osoby, resp. prokurátora. Podľa právneho názoru
ústavného súdu sa prezumpcia neviny neobmedzuje len na trestné konanie, v ktorom sa má rozhodnúť
o vine toho, proti komu sa konanie vedie, ale má aj širší dosah (PL. ÚS 12/98). Rešpektovanie tohto

princípu má zabezpečiť nielen súd v súdnom konaní, kde sa rozhoduje o vine, ale aj iné orgány
činné v trestnom konaní, ktoré pôsobia v predsúdnom štádiu, tzv. prípravnom konaní, teda prokurátor,
vyšetrovateľ a policajný orgán. Aj nevhodné výroky orgánov prípravného trestného konania, ktoré by
sa v podstate rovnali vysloveniu viny trestne stíhanej osoby, by mohli porušiť prezumpciu neviny, a to
najmä vtedy, pokiaľ by napr. podnietili verejnosť uveriť, že trestne stíhaná osoba je vinná, a prejudikovali

by hodnotenie faktov kompetentným súdom (III. ÚS 116/01).
Účelom zásady prezumpcie neviny je chrániť každého, kto bol obvinený z trestného činu, pred
vyslovením výroku o vine bez toho, aby bola jeho vina preukázaná v súlade so zákonom (rozsudok
európskeho súdu vo veci Nölkenbockhoff v. Nemecko z 25. augusta 1987, séria A, č. 123, § 33). Jej
hlavným účelom je chrániť obvineného pred akýmkoľvek súdnym rozhodnutím alebo inými výrokmi

príslušných úradných osôb („State officials“), ktoré sa rovnajú vysloveniu jeho viny bez toho, aby bola
táto predtým preukázaná v súlade so zákonom (rozsudok európskeho súdu vo veci Rushiti v. Rakúsko
z 21. marca 2000, č. 28389/95, § 31). Z prezumpcie neviny tiež vyplýva, že žiadny štátny orgán (vrátane
jeho ústavných činiteľov) nie je oprávnený vysloviť vinu či rozhodnúť o vine osoby, proti ktorej sa vedie
trestné konanie, ešte predtým, ako ju vyslovil príslušný súd právoplatným odsudzujúcim rozsudkom (PL.

ÚS 12/98).
Prezumpcia neviny je jedným zo základov spravodlivého trestného konania. K jej porušeniu dôjde, ak
výroky príslušnej úradnej osoby („public official“), ktoré sa týkajú osoby obvinenej z trestného činu,
odrážajú alebo vyjadrujú názor, že je vinná, a to ešte pred tým, ako bola jej vina preukázaná v
súlade so zákonom. Postačuje, dokonca aj pri absencii formálneho konštatovania, tiež argumentácia

nasvedčujúca tomu, že úradná osoba považuje obvineného za vinného (napr. Daktaras v. Litva, § 41 a
obdobne Allenet de Ribemont v. Francúzsko, § 35).
Európsky súd preto aj vo veci Daktaras v. Litva zdôraznil význam výberu slov zo strany úradných osôb
v ich výrokoch pred tým, ako bola obvinená osoba prejednaná súdom a uznaná vinnou z trestného činu
(§ 41). Vo veci Allenet de Ribemont v. Francúzsko sa už predtým zaoberal v týchto súvislostiach aj

vzťahom slobody prejavu podľa čl. 10 dohovoru a prezumpcie neviny. Keďže sloboda prejavu zahŕňa
slobodu prijímať a rozširovať informácie, prezumpcia neviny nemôže zabrániť príslušným orgánom
informovať verejnosť o prebiehajúcom trestnom vyšetrovaní. Vyžaduje však, aby to robili so všetkou
uvážlivosťou a opatrnosťou („with all the discretion and circumspection“), ktorá je nevyhnutná, pokiaľ
má byť prezumpcia neviny rešpektovaná ( § 38).

V poslednej dobe európsky súd zdôraznil základný rozdiel vo výrokoch úradných osôb, ktoré majú vzťah
k prezumpcii neviny, napr. v rozhodnutiach o prijateľnosti („Decision as to the admissibility“) sťažnosti
č. 38087/97 Samuel St. Clavier Hibbert v. Holandsko a sťažnosti č. 27785/95 Adam Wloch v. Poľsko z
26. januára 1999, resp. 30. marca 2000. Uviedol, že treba robiť rozdiel medzi výrokmi, ktoré odrážajú
alebo vyjadrujú názor, že dotknutá osoba je vinná, a výrokmi, ktoré iba vyjadrujú stav podozrenia („a

state of suspicion“). Prvé porušujú prezumpciu neviny, zatiaľ čo druhé boli považované za prijateľné
alebo nezávadné („unobjectionable“) v rôznych situáciách posudzovaných európskym súdom (napr.
Lutz v. Nemecko, rozsudok z 25. augusta 1987, séria A, č. 123, § 62; Englert v. Nemecko, rozsudok z
25. augusta 1987, séria A, č. 123, § 39; Nölkenbockhoff v. Nemecko, § 39 a Leutscher v. Holandsko,
rozsudok z 26. marca 1996, č. 52/1994/499/581, § 31).

Skutočnosť, či namietané výroky úradnej osoby porušujú prezumpciu neviny, má byť posudzovaná v
kontexte osobitných okolností, za akých boli tieto výroky urobené (Daktaras v. Litva, § 43; Adolf v.
Rakúsko, rozsudok európskeho súdu z 26. marca 1982, séria A, č. 49, § 36 – 41).“53. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bolo potrebné, aby sa žalovaný s uvedenou námietkou
žalobkyne o porušení zásady prezumpcie neviny zo strany orgánu verejnej správy prvého stupňa
náležite vysporiadal. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného je však v tejto časti

nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je
jednou z najzávažnejších vád, ktorou môže byť napadnuté rozhodnutie zaťažené. Nesporne ide o takú
vadu, ktorá bráni správnemu súdu napadnuté rozhodnutie (alebo jeho časť) preskúmať. Zjednodušene
povedané, nepreskúmateľné je také rozhodnutie alebo opatrenie, pokiaľ z neho nemožno zistiť,
ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté alebo prečo bolo rozhodnuté práve tak. Nedostatok

dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale aj to, že rozhodnutie neobsahuje
skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu a ich právne posúdenie, čo je podľa
názoru správneho súdu evidentnou vadou napadnutého rozhodnutia žalovaného. Správny súd dodáva,
že právne posúdenie veci znamená, že orgán verejnej správy subsumuje zistený skutkový stav pod
príslušné ustanovenie právneho predpisu. Právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny odkaz na
príslušný právny predpis, z ktorého orgán verejnej správy pri svojom rozhodovaní vychádzal a z ktorého

vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí len citácia príslušného ustanovenia, ale je žiaduce, aby
sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým stavom a právnym
posúdením.

54. Za dôvodnú považoval správny súd aj námietku žalobkyne o tom, že jej nebolo umožnené oboznámiť

avyjadriťsakanalýzeSHMÚ,zktorejvychádzalžalovanýprisvojomrozhodovanívovzťahukpriestupku
podľa § 22 ods. 1 písm. m) zákona o priestupkoch. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že obvinený z
priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich
(§ 73 ods. 2 zákona o priestupkoch). Vzhľadom k tomu, že žalovaný uvedenou analýzou preukazoval
nedôvodnosť námietky žalobkyne, že dopravné značenie „C 2“ (prikázaný smer jazdy vpravo) nebolo

viditeľné z dôvodu, že táto bola prekrytá miestnou zeleňou, mal v odvolacom konaní túto analýzu
považovať za dôkaz, s ktorým mala byť žalobkyňa pred vydaním rozhodnutia o odvolaní podľa § 73 ods.
2 zákona o priestupkoch oboznámená. Uvedené podľa správneho súdu predstavuje vadu v konaní pred
žalovaným, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, keďže pre túto vadu
bolo žalobkyni ako obvinenej z priestupku odňaté právo oboznámiť sa s podkladom rozhodnutia ešte v

čase pred vydaním rozhodnutia o odvolaní, právo vyjadriť sa k nemu a navrhnúť dôkazy v tomto smere.

55.Vovzťahuknámietkežalobkyne,žepríslušníciPolicajnéhozborunepoužilimeracíprístrojAlcoQuant
6020 plus e. č. A410113 správne, čo mohlo mať vplyv na výsledok dychovej skúšky, poukazuje správny
súd na to, že orgán verejnej správy prvého stupňa žiadosťou zo dňa 10.02.2022 požiadal spoločnosť

ZTS Elektronika SKS s.r.o. o zaujatie stanoviska k tomu, či mohlo mať zapnutie meracieho prístroja
AlcoQuant 6020 plus e. č. A410113 tesne pred vykonaním dychovej skúšky vplyv na jej výsledok, a ak
ánovakomrozsahu.Zostanoviska spoločnostiZTSElektronikaSKSs.r.o.zodňa28.02.2022,zktorého
orgány verejnej správy pri svojom rozhodovaní vychádzali, vyplýva, že v návode na obsluhu prístroja
AlcoQuant 6020 plus e. č. A410113 je uvedené, že prístroj je pripravený merať po zapnutí približne 6

sekúnd, po meraní 0 mg/l približne 2 sekundy a po meraní 0,48 mg/l približne 5 sekúnd. Zo stanoviska
tiež vyplýva, že zapnutie prístroja AlcoQuant 6020 plus e. č. A410113 podľa popisovanej činnosti bolo
vykonané v súlade s návodom na obsluhu a nemalo vplyv na výsledok vykonanej dychovej skúšky.
56. K námietke žalobkyne, že orgány verejnej správy sa nijakým spôsobom nevysporiadali s jej
návrhom na vypočutie znalca, správny súd uvádza, že je právom orgánu verejnej správy, ktorý vedie

konanie o priestupku, rozhodnúť, ktoré dôkazy vykoná. Je tiež na úvahe orgánu verejnej správy, či
určitý dôkaz vykoná alebo nie (§ 32 ods. 2 Správneho poriadku). Oprávnenie rozhodnúť o rozsahu
zisťovaniapodkladovprerozhodnutie,akoajvýberdôkaznýchprostriedkov,vyplývazpostaveniaorgánu
verejnej správy, ako aj z vyšetrovacieho princípu a taktiež zo zásady hospodárnosti a rýchlosti konania
(§ 3 ods. 4 posledná veta Správneho poriadku). Uvedené však neznamená, že by orgán verejnej správy

v prípade konania o priestupku, ktoré má v zmysle ustálenej judikatúry v zásade charakter konania o
trestnom obvinení, nerešpektoval procesné práva obvineného z priestupku, základné zásady správneho
konania a čl. 6 Dohovoru, ktorý zaručuje právo na spravodlivý proces. Pokiaľ orgán verejnej správy
účastníkom administratívneho konania navrhovaný dôkazy nevykoná, musí objasniť z akých dôvodov.
Hodnoteniedôkazovvzmyslezásadyvoľnéhohodnoteniadôkazovtaktiežnemôžebyťľubovoľné.Podľa

názoru správneho súdu môže orgán verejnej správy pristúpiť k hodnoteniu dôkazov v zmysle tejto
zásady len potom, ak vykonal všetky úkony s cieľom odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch. To platí aj
pre odvolací správny orgán, keďže v zmysle ustálenej judikatúry správneho súdnictva je jednoznačnezastávaný právny názor, že prvostupňové aj druhostupňové správne konanie tvorí jeden celok (napr.
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Asan/15/2017 zo dňa 30.05.2018).

57. Zákon o priestupkoch v § 51 upravuje, že ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, vzťahujú sa
na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní (Správny poriadok). To znamená,
že orgány verejnej správy musia v konaní a pri rozhodovaní o priestupku dodržiavať základné zásady
správneho konania (§ 3 Správneho poriadku), ustanovenia Správneho poriadku, týkajúce sa zisťovania
podkladov pre rozhodnutie (§ 32 a nasl.), ako aj ustanovenia Správneho poriadku, ktoré upravujú finálne

štádium správneho konania, a to vydanie rozhodnutia (§ 46 a nasl.).

58. Jednou zo základných zásad správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej
musí rozhodnutie orgánov verejnej správy vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci.
Táto zásada je zakotvená nielen v § 3 ods. 5 Správneho poriadku, ale je premietnutá aj v jeho ďalších
ustanoveniach(§32ods.1,§46,§47ods.3Správnehoporiadku).Zobsahupredmetnejzásadyvyplýva,

že orgán verejnej správy (platí to aj pre odvolací orgán) je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli
náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Orgán
verejnej správy musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania, čo
najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia).

59. V zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku musí orgán verejnej správy vo svojom rozhodnutí
odôvodniť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení
dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako
sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Bolo teda povinnosťou orgánu verejnej správy prvého stupňa ako aj žalovaného odôvodniť, z akého

dôvodu žalobkyňou navrhnutý dôkaz - výsluch znalca nevykonal. Podľa názoru správneho súdu, ak sa
orgánverejnejsprávyprikloníkjednémudôkazu,ktorýmodôvodnískutkovézistenia(znaleckýposudok),
a nezaoberá sa námietkami žalobkyne, ktoré uplatňovala v priebehu konania a jej návrhmi na doplnenie
dokazovania (výsluch znalca), potom je hodnotenie dôkazov bez jasného zaujatia stanoviska k takýmto
námietkam a návrhom žalobkyne v rozpore so zásadou voľného hodnotenia dôkazov (§ 34 ods. 5

Správneho poriadku).
60. Z obsahu administratívneho spisu, ako aj z odvolania žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu
o priestupku vyplýva, že žalobkyňa mala výhrady voči znaleckému posudku ČES: PPZ-KEU-BA-
EXP-2022/2093, vypracovanému Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru a zároveň
navrhla doplniť dokazovanie výsluchom znalca. Konkrétne žalobkyňa namietala, že znalec sa v posudku

nezaoberal skutočnosťou, že žalobkyňa požila dňa 14.04.2022 asi 200g čučoriedok, čo mohlo mať
vplyv na výsledok dychovej skúšky, nakoľko toto ovocie môže vylučovať etanol do tela človeka.
K uvedenému tvrdeniu žalobkyňa predložila analýzu. Vo vzťahu k uvedenému žalovaný v napadnutom
rozhodnutí konštatoval, že záver znaleckého posudku potvrdzuje, že alkohol sa do tela žalobkyne
dostal iným spôsobom ako žalobkyňa uvádza, teda nie konzumovaním 200 g čučoriedok počas dňa,

užitím bylinných preparátov, resp. kombináciou požitia čučoriedok počas dňa a bylinných preparátov
vo večerných hodinách, a ani manipuláciou resp. zlievaním bylinných preparátov bez ochranných
rukavíc. Správny súd, vychádzajúc z obsahu dotknutého znaleckého posudku uvádza, že v tomto
nebola riešená skutočnosť, že žalobkyňa počas dňa skonzumovala 200 g čučoriedok a aký vplyv
to mohlo mať na výsledok dychovej skúšky, z ktorého dôvodu uvedené tvrdenie žalovaného nemá

oporu v administratívnom spise. Orgán verejnej správy prvého stupňa a žalovaný sa zároveň
nijakým spôsobom nevysporiadali s návrhom žalobkyne na doplnenie dokazovania výsluchom znalca.
V napadnutých rozhodnutiach absentuje akékoľvek odôvodnenie, prečo tento žalobkyňou navrhnutý
dôkaz nevykonali. Správny súd uvádza, že po podaní písomného znaleckého posudku môže orgán
verejnej správy, ak to vyžaduje povaha veci, nariadiť ústne pojednávanie, na ktorom môžu účastníci

klásť znalcovi otázky, prípadne uplatniť pripomienky k posudku.

61. Podľa názoru správneho súdu žalovaný a orgán verejnej správy prvého stupňa v konaní
nepostupovali dôsledne podľa vyššie citovaných ustanovení Správneho poriadku a zákona o
priestupkoch, keď pri svojom rozhodovaní vychádzali zo znaleckého posudku bez toho, aby sa náležite

vysporiadali s námietkami žalobkyne, uplatnenými počas konania (vplyv konzumácie čučoriedok na
výsledokdychovejskúšky)aňounavrhnutýmidôkazmi(výsluchznalca).Akdôkaznavrhnutýžalobkyňou
nebol vykonaný bez náležitého odôvodnenia, t. j. bez odôvodnenia, prečo vykonanie takéhoto dôkazunie je potrebné, je rozhodnutie žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa v tejto časti
nepreskúmateľné pre absenciu dôvodov, čo je porušením § 47 ods. 3 Správneho poriadku.

62. Ako dôvodnú vyhodnotil správny súd aj námietku žalobkyne, že orgány verejnej správy sa
nedostatočne vysporiadali s námietkou o nezákonnosti služobného zákroku z hľadiska § 8 ods. 1 zákona
o Policajnom zbore. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na vyjadrenia príslušníkov Policajného zboru,
že nemali akékoľvek podozrenie vo vzťahu k tomu, že by žalobkyňa požila alkohol a ich služobný
zákrok bol zameraný na objasnenie priestupku, ktorý mala žalobkyňa spáchať tým, že neuposlúchla

pokyn vyplývajúci z dopravnej značky. Podľa žalobkyne, ak policajt vykonáva služobnú činnosť za
účelom objasnenia priestupku spočívajúceho v nerešpektovaní dopravného značenia a vo vzťahu
k inému priestupku neexistuje podozrenie, nie je prípustné zasahovať do práv osoby tým spôsobom,
že vykonáva úkony nad rámec sledovanej činnosti, t. j. objasnenie priestupku, pre ktorý bola zastavená
a kontrolovaná. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na rozhodnutia súdov Českej republiky. Orgán
verejnej správy prvého stupňa k uvedenej námietke žalobkyne konštatoval, že dychová skúška bola

vykonaná na základe úloh stanovených v inštruktážnom zozname hliadky polície. Žalovaný reagoval
iba tým, že každý je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky a keďže policajti počas kontroly,
ktorú vykonávali zistili, že žalobkyňa porušila aj ďalšie ustanovenie zákona o cestnej premávke, ktorého
charakter je oveľa závažnejší a považuje sa za závažné porušenie pravidiel cestnej premávky, bolo
nevyhnutné zadokumentovať aj túto skutočnosť. Uvedené skutočnosti však nedávajú odpoveď vo

vzťahu k námietke, či vykonanie dychovej skúšky v danom prípade neprekročilo mieru nevyhnutnú
na dosiahnutie účelu sledovaného ich služobnou činnosťou, t. j. objasnenie priestupku, pre ktorý
bola žalobkyňa zastavená (neuposlúchnutie pokynu vyplývajúceho z dopravnej značky), zvlášť pokiaľ
príslušníci Policajného zboru podľa ich tvrdení nemali podozrenie vo vzťahu k tomu, že by žalobkyňa
požila alkohol. Žalovaný sa zároveň nijakým spôsobom nevysporiadal s judikatúrou, na ktorú žalobkyňa

v tejto súvislosti v podanom odvolaní poukázala.

63. Vo vzťahu k uloženej sankcií správny súd uvádza, že z rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého
stupňa vyplýva, že tento pri určení druhu a výmery sankcie prihliadol na to, že skutok bol spáchaný
porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom, že k porušeniu došlo v čase o 20.25 hod.

v meste na ceste I. triedy v čase primeranej frekvencie motorových vozidiel s primeranou koncentráciou
ostatných účastníkov cestnej premávky. Ďalej orgán verejnej správy prvého stupňa prihliadal na to,
že žalobkyňa viedla motorové vozidlo po požití alkoholu v čase, keď sa alkohol ešte nachádzal v jej
organizme. Prihliadol tiež na poľahčujúcu okolnosť, že žalobkyňa nespôsobila inému ujmu na zdraví
ani škodu na majetku, že jej správanie v cestnej premávke nie je nebezpečné pre ostatných účastníkov

cestnej premávky, že sa doposiaľ nedopustila obdobného skutku a že sa na ústne pojednávanie
o priestupku dostavila. Orgán verejnej správy prvého stupňa v tejto súvislosti dodal, že sankcia bola
uložená tak, aby spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho
pozitívneho správania sa účastníka konania v cestnej premávke. Z administratívneho spisu vyplýva,
že žalobkyňa v podanom odvolaní namietala, že orgán verejnej správy prvého stupňa pri určení druhu

a výmery sankcie neprihliadal na všetky zákonné hľadiská podľa § 12 zákona o priestupkoch, najmä
na okolnosti ako sú hustota premávky, čas vedenia vozidla, výskyt chodcov na ceste, povaha vozovky,
počasie, ďalej na mieru zavinenia a pohnútku žalobkyne. Žalobkyňa tiež v tejto súvislosti namietala, že
orgán verejnej správy prvého stupňa prihliadal na to, že priestupok bol spáchaný závažným spôsobom,
a že žalobkyňa viedla motorové vozidlo po požití alkoholu. Podľa žalobkyne ide o skutkovú podstatu

priestupku a preto nie je zrejmé, ako sa tieto okolnosti majú podieľať na druhu sankcie a jej výmere.
Žalobkyňa tiež namietala, že napriek tomu, že nespôsobila žiadnu škodu na majetku ani ujmu na
zdraví a zároveň orgán verejnej správy prvého stupňa vyhodnotil, že žalobkyňa nie je nebezpečná
pre ostatných účastníkov cestnej premávky, jej bola uložená sankcia v pomerne prísnej výmere.
Preskúmaním napadnutého rozhodnutia žalovaného dospel správny súd k záveru, že toto neobsahuje

argumentáciu, ako sa žalovaný s vyššie uvedenými námietkami žalobkyne vo vzťahu k uloženej sankcií
vysporiadal. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí obmedzil iba na konštatovanie, že orgán verejnej
správyprvéhostupňasapriurčenídruhuavýmerysankciezaoberalhľadiskami,ktorézákonustanovuje,
a že skúmal a prihliadal na skutočnosti, ktoré žalobkyňa uviedla vo svojom vyjadrení, a teda postupoval
v zmysle zákona. Podľa názoru správneho súdu žalovaný odvolacie námietky žalobkyne vo vzťahu

k uloženej sankcií vo svojom rozhodnutí nijakým spôsobom nevyhodnotil a ani právne neposúdil.

64. Rozhodnutie orgánu verejnej správy, v odôvodnení ktorého absentuje úvaha, ktorou bol vedený
pri hodnotení dôkazov, ktoré vykonal, správna úvaha, ktorú použil pri aplikácií právnych predpisov,na základe ktorých rozhodoval a argumentácia, ako sa vyrovnal s námietkami účastníka správneho
konania, je v rozpore s § 47 ods. 3 Správneho poriadku a takéto rozhodnutie je nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. j. 4 Azs

55/2003-51 zo dňa 22.01.2004).

65. Správny súd dodáva, že odôvodnenie je najrozsiahlejšou časťou rozhodnutia orgánu verejnej správy
a slúži na to, aby adresátov presvedčilo, že výrok rozhodnutia vychádza zo spoľahlivo zisteného
skutkového stavu veci a že rozhodnutie orgánu verejnej správy je správne a zákonné. Odôvodnenie

rozhodnutia orgánu verejnej správy musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu, aby
priemernému adresátovi bola poskytnutá možnosť pochopiť, na základe akých konkrétnych okolností
a v akom rozsahu bol zistený skutkový stav, správnosť právnych noriem uplatnených na skutkový
stav a právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva a vedúce k myšlienke obsiahnutej vo
výrokovej časti (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sži/1/2009 zo dňa
03.11.2009, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 464/2010 zo dňa 10.11.2011).

Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre
rozhodnutiepodstatné,musísasnimiorgánverejnejsprávyvdôvodochrozhodnutiavysporiadať.Osoby
dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom

konania. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Osobe
dotknutej takýmto rozhodnutím je odňatá možnosť skutkovo, či právne argumentovať proti záverom
rozhodnutia. Skutočnosť, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal nepostačuje, lebo
rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre účastníkov konania (R 33/2006).

66. V tejto súvislosti je zároveň potrebné zdôrazniť, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je
nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda či
kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné
hmotnoprávne a procesné predpisy (právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky napr. č. k. II ÚS
127/07-21, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. sp. zn. 6Sžo/84/2007, sp. zn. 6Sžo/98/2008,

sp. zn. 1Sžo/33/2008, sp. zn. 2Sžo/5/2009, sp. zn. 8Sžo/547/2009).

67. Na základe vyššie uvedeného správny súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku
a rozhodnutie žalovaného podlˇa § 191 ods. 1 pi´sm. d), f) a g) SSP zrusˇil a vec vra´til žalovanému na
dˇalsˇie konanie (§ 191 ods. 4 SSP). Úlohou žalovaného bude postupovať v intenciách tohto rozsudku,

náležite sa vysporiadať s námietkami žalobkyne v podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu
o priestupku, vo veci opätovne rozhodnúť, rešpektujúc právo žalobkyne na riadne a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy, pričom rozhodnutie vo veci musí vychádzať zo
spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci.

68. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v
zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

69. Pokiaľ žalobkyňa v správnej žalobe navrhla, aby správny súd zrušil aj rozhodnutie orgánu verejnej
správy prvého stupňa, správny súd uvádza, že v ustanovení § 191 ods. 3 SSP je upravené oprávnenie
(nie povinnosť) správneho súdu na návrh žalobcu zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho
stupňa, a to v závislosti od okolností prípadu. Z takto nastavenej právnej úpravy vyplýva, že žalobca

nedisponuje právnym nárokom domáhať sa pred správnym súdom, aby tento zrušil aj prvostupňové
rozhodnutie orgánu verejnej správy. Z tejto absencie nároku následne vyplýva absencia povinnosti
správneho súdu rozhodnúť o (ne)zrušení prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy vo výroku
rozsudku správneho súdu resp. zamietnutím správnej žaloby v tejto časti žalobného návrhu, a to bez
ohľadu na to, že sa žalobca v správnej žalobe domáhal zrušenia nielen druhostupňového správneho

rozhodnutia, ale súčasne aj prvostupňového rozhodnutia (napr. uznesenie Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6Ssk/127/2023 zo dňa 27.09.2023, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6Sžk/17/2018 zo dňa 11.06.2019).70. Vzhľadom na skutočnosť, že správnym súdom vytýkané nedostatky sa týkali prevažne napadnutého
rozhodnutia žalovaného (nevysporiadanie sa s námietkou žalobkyne o porušení zásady prezumpcie
neviny zo strany orgánu verejnej správy prvého stupňa, odňatie práva na oboznámenie a vyjadrenie

sa k analýze SHMÚ, skutočnosti uvádzané žalovaným, nemajúce oporu v administratívnom spise,
absentujúce resp. nedostatočné vysporiadanie sa s odvolacími námietkami žalobkyne vo vzťahu
k zákonnosti služobného zákroku a k uloženej sankcií), správny súd návrhu žalobkyne na zrušenie
rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa nevyhovel. Správny súd v tejto súvislosti zároveň
dodáva, že odvolaním napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa sa v odvolacom

konaní preskúmava zásadne v celom rozsahu, a ak je to nevyhnutné, žalovaný môže doterajšie konanie
doplniť, prípadne zistené vady odstrániť (§ 59 ods. 1 Správneho poriadku). Zároveň, ak sú pre to dôvody,
žalovaný môže rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa zmeniť alebo zrušiť (§ 59 ods. 2
Správneho poriadku), alebo môže odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu
orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov
rýchlosti alebo hospodárnosti, pričom správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný

(§ 59 ods. 3 Správneho poriadku).

71. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnej
žalobkyni priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej
výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175

ods. 2 SSP.

72. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v

Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449

ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej

pomoci.