Rozsudok – Rozvod ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. máj 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/66/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5824202083
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5824202083.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MárieDubcoveja

členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Miriam Štillovej, v právnej veci navrhovateľa/manžela: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale pobytom B. XXX, XXX XX C. B., zastúpeného právnym zástupcom: JUDr. Slavomír
Bachynec, advokát, so sídlom Podbiel 177, 027 42 Podbiel, proti manželke: D. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale pobytom B. XXX, XXX XX C. B., zastúpenej právnym zástupcom: JUDr. Ľubomír Kuboš, advokát,
so sídlom Bernolákova 18, 028 01 Trstená, v konaní o rozvod manželstva a o úpravu rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom: E. B., nar. XX.XX.XXXX, D. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, o odvolaní manželky/matky

maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 7P/103/2024-255 zo dňa 20. januára
2025 vo výrokoch I/, II/, III/ takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch I/, II/, III/ v spojení so závislým výrokom V/ o trovách
prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I/ rozviedol manželstvo A. B., nar. XX.XX.XXXX a D.
B., F. A., nar. XX.XX.XXXX, ktoré bolo uzavreté dňa XX.XX.XXXX v G. a je zapísané v knihe manželstiev

matričného úradu H. vo zväzku X, ročník XXXX, strana XX, por. č.XX.
Výrokom II/ maloletý E. B., nar. XX.XX.XXXX a maloletá D. B., nar. XX.XX.XXXX boli zverené do
spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich
majetok sú oprávnení obidvaja rodičia.
Výrokom III/ počas trvania spoločnej osobnej starostlivosti okresný súd výživné neurčil.
Výrokom IV/ okresný súd zamietol návrh otca maloletých detí, aby uložil rodičom povinnosť vzájomne sa
informovať o zdravotných problémoch mal. detí a o dôležitých rozhodnutiach týkajúcich sa maloletých

detí.
Výrokom V/ o trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na
ich náhradu.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na návrh navrhovateľa/manžela o rozvod
manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, jeho odôvodnenie a na základe
vykonaného dokazovania za aplikácie ust. § 23 ods. 1, § 24 ods. 1, 2 Zákona o rodine rozhodol tak, ako

uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku.

3. Navrhovateľ/manžel sa domáhal rozvodu manželstva s manželkou a úpravy rodičovských práv
a povinností k maloletým deťom, ktoré z tohto manželstva pochádzajú. Z výsluchov navrhovateľa/manžela, manželky okresný súd zistil, že manželstvo nespĺňa účel, ktorý určuje Zákon o rodine, a to
vytvorenie trvalého a harmonického životného spoločenstva, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
Manželia síce žijú v spoločnej domácnosti, ale ich vzťahy sú výrazne narušené, ich komunikácia je

obmedzená na minimum a týka sa len ich detí. Manželia netrávia spolu voľný čas, neposkytujú si
vzájomne podporu a pomoc, obidvaja manželia sú v manželstve nespokojní, hodnotia ho ako dlhodobo
neusporiadané, hoci každý z nich vidí príčinu tohto stavu v niečom inom – manžel tvrdil, že manželka má
neprimerane intenzívny vzťah s kňazom z ich obce, s čím neprestala ani potom, čo ju požiadal, aby tento
vzťah ukončila a tiež tvrdil, že manželka sa k nemu správa dehonestujúco, akonáhle s niečím nesúhlasí.

Manželka na druhej strane poprela, že by mala nevhodný vzťah s kňazom z ich obce a pripustila, že
komunikovala s ním na tému manželských nezhôd, ale nie na iné témy a poprela, že by ho navštevovala.
Tvrdila, že manžel ju obmedzuje, neustále kritizuje, snaží sa určovať, s kým môže komunikovať a s kým
nie. Potvrdila, že s manželom už dlhší čas intímne nežijú, manžel prespáva v prístavbe ich rodinného
domu.
Okresný súd na základe zisteného dospel k záveru, že manželstvo navrhovateľa a jeho manželky je

dlhší čas nefunkčné, je formálnym zväzkom, obidvaja manželia s rozvodom manželstva súhlasili, žiaden
z nich neprejavil záujem obnoviť manželské spolužitie a čo sa týka príčiny zhoršenia vzťahov medzi
manželmi, okresný súd mal za to, že vzhľadom k odlišným stanoviskám manželov ohľadne tejto otázky
a na skutočnosť, že žiadny z nich nenavrhol dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, nezistil príčinu
zhoršenia vzťahov medzi nimi.

4. Pri úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom okresný súd poukázal na tvrdenia
rodičov, keď otec žiadal maloleté deti zveriť do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov s
neurčením výživného a matka žiadala, aby deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti a aby bolo
určené výživné na maloleté deti. Zo správy kolízneho opatrovníka, ktorý vykonal šetrenie pomerov, bol

zistený aj názor maloletých detí. Rodičia detí bývajú aj s deťmi v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve
rodičov. V tomto dome majú vytvorené vhodné podmienky na bývanie, prípravu na vyučovanie, aj
oddych. Maloleté deti uviedli, že majú dobrý vzťah s obidvoma rodičmi a pre prípad rozvodu chcú zostať
v kontakte s obidvoma rodičmi a stretávať sa s nimi. Z výsluchov rodičov maloletých detí bolo zistené,
že na výdavkoch v spoločnej domácnosti a výžive maloletých detí sa podieľajú obidvaja rodičia. Za

zistených okolností okresný súd dospel k záveru, že najvhodnejším riešením bude zverenie maloletých
detí do spoločnej osobnej starostlivosti, a to práve z dôvodu, že rodičia ju takto fakticky vykonávajú.
Okresný súd uviedol, že si je vedomý zákonom stanovených podmienok pre zverenie detí do spoločnej
osobnej starostlivosti rodičov, no napriek tomu bol názoru, že zverenie maloletých detí do osobnej
starostlivosti niektorého z rodičov alebo do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov by ostalo

len formálnym rozhodnutím, pretože pokiaľ rodičia detí žijú v spoločnej domácnosti, spoločne sa o deti
starajú a uhrádzajú výdavky na ich potreby, tak je fakticky nerealizovateľné, aby jeden z nich, čo aj
v určitých časových intervaloch, napr. týždňoch, mal deti vo výlučnej osobnej starostlivosti. Okresný
súd sa priklonil k spoločnej osobnej starostlivosti rodičov o deti, čo je napokon aj v súlade so želaním
samotných detí. Ak aj rodičia majú narušenú komunikáciu, ale ohľadne výchovy detí sa doteraz dokázali

dohodnúť - dôkazom toho je, že žiadny z nich neuviedol žiadny prípad, kedy sa o nejakej veci, týkajúcej
sa maloletých detí, nedokázali dohodnúť. V tomto smere ani jeden z rodičov nepodal súdu návrh na
rozhodnutie o podstatnej veci, týkajúcej sa maloletých detí, o ktorej sa rodičia nedokážu dohodnúť, a to
napriek tomu, že podľa zhodných tvrdení rodičov je ich komunikácia zhoršená už dlhý čas.

5. Okresný súd preto zveril maloleté deti do spoločnej osobnej starostlivosti rodičov, neurčil výživné
a neupravil styk rodičov s deťmi práve z dôvodu spoločnej osobnej starostlivosti. Takéto rozhodnutie
by bolo nadbytočné vzhľadom na spoločnú osobnú starostlivosť, ktorá v sebe zahrňuje obidva vyššie
uvedené atribúty. Z rovnakého dôvodu okresný súd zamietol návrh otca maloletých detí, aby boli rodičia
povinnívzájomnesainformovaťozdravotnýchproblémochmaloletýchdetíaodôležitýchrozhodnutiach,

týkajúcich sa maloletých detí. Tieto informácie sú rodičia detí vzhľadom na spolužitie v spoločnej
domácnosti a denný styk rodičov s deťmi schopní prirodzene zistiť aj bez toho, aby boli zaviazaní
vzájomne sa informovať.

6. O trovách prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu

z účastníkov nárok na ich náhradu nepriznal.

7.Protirozsudkuokresnéhosúdu,atodovýrokovI/,II/,III/vzákonnejlehotepodalaodvolaniemanželka/
matka maloletých detí, ktorá v týchto dotknutých výrokoch žiadala rozsudok okresného súdu zrušiť a vecvrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázala na ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), h) CSP
v spojení s ust. § 62 ods. 1, § 63 CMP. Vo výroku I/ napadnutého rozsudku okresného súdu namietala,
že v odôvodnení sa súd prvej inštancie nezaoberal jej tvrdeniami prezentovanými v jej vyjadrení zo dňa

23.10.2024, ani tým, že má záujem na zachovaní manželstva, no nemôže nútiť navrhovateľa/manžela,
aby v manželstve zotrval. Uviedla, že pred uzavretím manželstva navrhovateľ zvykol byť príliš žiarlivý,
po uzavretí manželstva sa jeho žiarlivosť stupňovala do takej miery, že jej zakázal používať sociálne
siete a komunikovať so známymi cez sociálne siete. Navrhovateľ/manžel ale nemal žiadny relevantný
dôvod, ktorým by zdôvodňoval tieto zákazy. Nesúhlasila s tým, že manželstvo bolo harmonické, pretože

ak bolo, tak len chvíľkovo, keď znášala všetky nedôvodné a neprimerané obmedzenia navrhovateľa.
Nezhody nastali aj v roku 2019 v čase, keď navrhovateľ/manžel mal úraz oka, čo spôsobilo aj zmenu
jeho správania, pretože toto zranenie ťažko znášal a vyústilo to do jeho rozhodnutia sa rozviesť. I napriek
uvedenému ako manželka mala záujem, aby ich manželstvo fungovalo, ich rodina a v tomto požiadala
o pomoc aj kňaza v B., na ktorého navrhovateľ/manžel žiarlil, k čomu nemal dôvod. V snahe zachrániť
manželstvo a rodinu ako manželka vyhľadala pomoc u kňaza v I., ku ktorému navrhovateľ/manžel nemal

záujem chodiť, bol iba raz. Navrhovateľ nemal záujem o súvislú odbornú pomoc zo strany terapeuta a ani
formou psychologickej pomoci. Postupom času si ako partnerka/manželka uvedomila, že navrhovateľ
nemá záujem, aby ich manželstvo naďalej trvalo. Nemal skutočný záujem na zotrvaní v manželstve.
Manželka namietala, že okresný súd nezistil príčinu zhoršenia vzťahov medzi nimi, a tým neúplne zistil
skutočný stav veci, následne rozhodnutie náležite neodôvodnil, čím trpí vadou nepreskúmateľnosti.

8. K výrokom II/ a III/ manželka/matka maloletých detí poukázala na ust. § 24 ods. 1, § 25 ods. 2, 3,
§ 62 ods. 2 Zákona o rodine a namietala, že okresný súd rozhodol o spoločnej osobnej starostlivosti
o deti bez toho, aby u navrhovateľa a u nej zisťoval, či s takouto spoločnou starostlivosťou súhlasia.
Okresný súd nezdôvodnil argumenty matky maloletých detí, keď nesúhlasila so zverením maloletých

detí do striedavej osobnej starostlivosti. Zdôraznila, že navrhovateľ nie je schopný sa s ňou dohodnúť
na výchove a starostlivosti o maloleté deti, odmieta s ňou spolupracovať a komunikovať vo veci výchovy
a starostlivosti o maloleté deti. Navrhovateľ znevažuje jej autoritu ako matky pred deťmi, je agresívny,
iniciuje konflikty, avšak k tomuto okresný súd neprihliadol. Matka maloletých detí mala za to, že neboli
splnené hmotnoprávne podmienky pre spoločnú starostlivosť obidvoch rodičov o maloleté deti. Okresný

súd podľa nej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby mohla uskutočňovať jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V konaní okresného
súdu došlo k vadám, ktoré majú za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Okresný súd nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a následne dospel k nesprávnemu
skutkovému zisteniu a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

9. K odvolaniu manželky/matky maloletých detí sa vyjadril navrhovateľ/manžel – otec maloletých detí,
ktorý v prvom rade žiadal preskúmať dodržanie zákonnej 15-dňovej lehoty na podanie odvolania.
Dôvody odvolania zo strany manželky/matky maloletých detí považoval za účelové, ničím nepodložené.
Ich manželstvo je už niekoľko rokov nenávratne rozvrátené, neplní svoju funkciu, hoci žijú v jednej

domácnosti, ale oddelene. Ku zvereniu detí do striedavej starostlivosti navrhovateľ/manžel (otec
maloletých detí) uviedol, že okresný súd vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci
a prioritne prihliadol na záujmy maloletých detí. Maloleté deti majú záujem o starostlivosť od obidvoch
rodičov, a preto ich zverenie do striedavej starostlivosti bolo najvhodnejším riešením, čo ich matka
akceptovala. Jej nálady podliehajú zmenám a z tohto dôvodu podala odvolanie. Otec maloletých detí

považoval jej správanie za nepredvídateľné, v rozpore so záujmami samotných detí a z jeho strany,
čo sa týka maloletých detí, je komunikácia bezproblémová a je to len manželka/matka maloletých detí,
ktorá pokoj v domácnosti sabotuje, vytvára nezhody, vytvára konflikty, aby postavila navrhovateľa/otca
maloletých detí do pozície agresora. Uviedol, že sú dni, kedy dokážu komunikovať ohľadne starostlivosti,
nákupov, stravy, trávenia voľného času, pričom z ničoho nič, behom chvíle, dokáže svojím správaním

atmosféru negatívne zmeniť bez existencie vonkajšieho podnetu. Navrhovateľ/otec maloletých detí
primárne navrhol odvolanie manželky/matky maloletých detí odmietnuť ako oneskorene podané, resp.
rozsudok potvrdiť ako vecne správny.
10. K odvolaniu manželky/matky maloletých detí sa vyjadril kolízny opatrovník podaním zo dňa
24.03.2025. Uviedol, že na schválenie rodičovskej dohody o spoločnej osobnej starostlivosti je

rozhodujúce, aby rodičia vedeli vzájomne komunikovať a bez konfliktov sa ohľadom detí dohodnúť. Ak je
komunikácia medzi rodičmi konfliktná, tak je potrebné, aby rodičia navštevovali psychologickú poradňu.11. K vyjadreniu navrhovateľa/manžela – otca maloletých detí sa vyjadrila manželka prostredníctvom
zvoleného právneho zástupcu v podaní zo dňa 30. apríla 2025, ktoré bolo reakciou aj k vyjadreniu
kolízneho opatrovníka. Namietala, že okresný súd právnemu zástupcovi nedoručoval vyjadrenie

kolízneho opatrovníka zo dňa 24.03.2025 v zmysle § 32 ods. 5 písm. b) zákona č. 305/2013 Z.z.,
ako ani vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 19.03.2025. Manželka/matka maloletých detí zotrvala na
podanom odvolaní, aby bol rozsudok okresného súdu vo výrokoch I/, II/, III/ zrušený a vec vrátená
na ďalšie konanie, pretože okresný súd sa nezaoberal tvrdeniami manželky uvádzanými vo vyjadrení
zo dňa 23.10.2024, ani tým, že má záujem na zachovaní manželstva. Zdôraznila záujem maloletých

detí a povinnosť kolízneho opatrovníka vždy uplatňovať procesné práva dieťaťa. Zdôrazňovala, že
navrhovateľ/otec maloletých detí nie je schopný sa s ňou riadne dohodnúť na výchove a starostlivosti
ohľadom maloletých detí, znevažuje pred maloletými deťmi jej autoritu ako matky, je agresívny,
iniciuje konflikty. Ako dôkazy predložila fotografie o komunikácii medzi ňou a navrhovateľom, fotografiu
vylomených dverí v spálni navrhovateľom. Sám kolízny opatrovník vo vyjadrení zo dňa 24.03.2025
uviedol, že komunikácia medzi rodičmi je konfliktná. Na zverenie maloletých detí na čas po rozvode

do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, resp. do striedavej osobnej starostlivosti neboli
splnené hmotnoprávne podmienky. Zotrvala na tom, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
ako aj, že neboli vykonané ňou navrhnuté dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, z ktorého
dôvodu okresný súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázala na funkciu kolízneho
opatrovníka, ktorý má mať na zreteli potreby dieťaťa.

12. K vyjadreniu manželky/matky maloletých detí sa vyjadril otec prostredníctvom zvoleného právneho
zástupcu v podaní zo dňa 15.05.2025. Zotrval na stanovisku o oneskorene podanom odvolaní. Spolu
s matkou maloletých detí žijú v spoločnej domácnosti, preto súdnym rozhodnutím určená spoločná
osobná starostlivosť obidvoch rodičov o maloleté deti je prejavom prirodzeného výkonu rodičovských

práv a povinností obidvoma rodičmi. Spoločná starostlivosť funguje pokiaľ ide o chod domácnosti
a výchovu najmladšej dcéry D.. Ako rodičia sa vedia dohodnúť na vedení domácnosti, preto je namieste
rozsudok okresného súdu potvrdiť.

13. Ďalšie podania do momentu konania a rozhodovania krajským súdom nenasledovali.

14. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), na základe odvolania podaného v zákonnej
odvolacej lehote osobou oprávnenou, a to manželkou/matkou maloletých detí postupom bez nariadenia
pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem, posúdil napadnutý rozsudok okresného

súdu v odvolaním dotknutých výrokoch I/, II/, III/ za aplikácie ust. § 65, § 66 CMP a následne rozsudok
okresného súdu v napadnutých výrokoch I/, II/, III/ v spojení so závislým výrokom V/ o trovách
prvoinštančného konania potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

15. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané manželkou/matkou
maloletých detí bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline
č.k. 13CoP/66/2025-321 zo dňa 15.05.2025, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením,
v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 19.05.2025 a na webovej stránke Krajského

súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským
súdom.

16. Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutých výrokoch
I/, II/, III/, ktorými bolo rozvedené manželstvo navrhovateľa/manžela a manželky a maloleté deti E.

a D. boli zverené do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov s právom ich zastupovania
a spravovania ich majetku obidvoma rodičmi. Súčasne sa neurčilo výživné počas trvania spoločnej
osobnej starostlivosti.

17. K tomu, aby odvolací súd mohol posúdiť rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokových

častiach primárne vyhodnocoval včasnosť podaného odvolania manželky/matky maloletých detí, keď
navrhovateľ/manžel (otec maloletých detí) vo vyjadrení k odvolaniu manželky/matky maloletých detí
namietal oneskorenosť jeho podania. Podľa doručenky na č.l. 259 spisu krajský súd zistil, že právnemu
zástupcovi manželky bol rozsudok okresného súdu doručený 20.02.2025. Zákonná 15-dňová lehotana podanie odvolania začala plynúť 21.02.2025 a jej koniec pripadol na 07. marca 2025. Odvolanie
manželky/matky maloletých detí bolo podľa potvrdenia o odoslaní podania (č.l. 269 spisu) odoslané
07.03.2025, t.j. v zákonnej odvolacej lehote, a tým nebolo relevantné namietanie zo strany navrhovateľa

o jeho oneskorenom podaní.

18. K námietke manželky/matky maloletých detí, že rozsudok okresného súdu nie je riadne
odôvodnený, a tým trpí vadou nepreskúmateľnosti, pokiaľ sa okresný súd nezaoberal jej námietkami,
argumentmi, krajský súd uvádza, že nebola relevantná. Rozsudok okresného súdu, jeho odôvodnenie,

je odôvodnením, ktoré náležitosťami zodpovedá ust. § 220 ods. 2 CSP, pretože okresný súd podľa
výsledkov dokazovania a za aplikácie relevantnej právnej úpravy riadnym spôsobom odôvodnil tak záver
k výroku I/, ktorým rozviedol manželstvo účastníkov, ako aj výroky II/, III/ o zverení maloletých detí do
spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov s právom ich zastupovania a spravovania ich majetku
obidvoma rodičmi a neurčením výživného počas trvania spoločnej osobnej starostlivosti. Je potrebné
dodať, že súd nie je povinný sa vysporiadať s každým argumentom účastníka konania, ale len s tými,

ktoré majú pre vec podstatný význam, k čomu zo strany okresného súdu napadnutým rozsudkom došlo.

19. Krajský súd sa oboznámil aj s priebehom konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého
rozsudku a nezistil zásah do práv manželky/matky maloletých detí, pretože táto mala vytvorený zákonný
priestor k uplatňovaniu svojich práv, t.j. mala možnosť sa vyjadriť k vykonávaným dôkazom, zaujať

stanovisko, byť prítomná na nariadenom pojednávaní.

20. Krajský súd má za to, že okresný súd v potrebnom a dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie
potrebné pre rozhodnutie v danej veci a pokiaľ nevykonal v zmysle návrhu manželky/matky maloletých
detí všetky ňou navrhnuté dôkazy, tak v konečnom dôsledku je to súd, v zákonnej dispozícii ktorého

je rozhodnúť, ktoré z označených dôkazov vykoná, resp. nevykoná (§ 185 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 2 ods. 1 CMP). Ak okresný súd využil toto zákonné oprávnenie a nevyhovel v celom rozsahu
návrhu manželky/matky maloletých detí na vykonanie dôkazov, tak uvedené zostalo bez vplyvu ku
konštatovaniu krajským súdom v tom, že pre rozhodnutie boli vykonané dôkazy v potrebnom rozsahu.

21. K výroku I/, ktorým bolo manželstvo účastníkov rozvedené, manželka/matka maloletých detí
namietala, že okresný súd nezisťoval príčinu zhoršenia vzťahov medzi manželmi, ako aj, že sa
nezaoberal tvrdením manželky, že mala záujem na zachovaní manželstva. Krajský súd k týmto
námietkam poukazuje na ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine, keď pri rozhodovaní o rozvode manželstva
je nosné vyhodnotiť, či manželstvo, vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené,

že manželstvo nemôže plniť svoj účel a ani nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Právevust.§23ods.1Zákonaorodinejedefinovanáhmotnoprávnapodmienkaprerozvodmanželstva,
a tým zisťovanie príčiny zákonného hmotnoprávneho základu pre rozvod manželstva v zmysle ust. § 23
ods. 1 Zákona o rodine nemôže nahradiť touto zákonnou úpravou vyjadrenú hmotnoprávnu podmienku.
Okresný súd v odseku 5. odôvodnenia napadnutého rozsudku vecne správne poukázal na rozdielnosť

tvrdení manželov v príčine zhoršenia ich vzťahov a ak táto ich rozdielne prezentovaná príčina ani
jedným z nich nebola preukázaná, pričom ide o návrhové konanie, tak vo výsledku nebola zistená
príčina zhoršenia vzťahov medzi nimi. Vecne správne však bolo konštatované naplnenie (splnenie)
hmotnoprávnej podmienky v zmysle ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine pre rozvod manželstva,
ak ich manželstvo neplní svoj účel, t.j. nevytvára pre obidvoch manželov harmonické spoločenstvo,

nerešpektujú sa, vzájomne si neposkytujú pomoc, podporu, ich manželstvo tak, ako skonštatoval
okresný súd, je už dlhší čas nefunkčné, predstavuje len formálny zväzok a žiaden z nich neprejavil
záujem obnoviť manželské spolužitie, preto len manželkou tvrdený záujem na zachovaní manželstva
nemôže zvrátiť stav (vážne) narušených vzťahov medzi navrhovateľom/manželom a manželkou.

22. S konaním o rozvod manželstva je spojené aj konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým
deťom na čas po rozvode (§ 100 CMP), čo sa premietlo aj do výrokov II/, III/, keď maloleté deti
boli zverené do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov s oprávnením obidvoch rodičov ich
zastupovať a spravovať ich majetok, pričom výživné počas trvania ich spoločnej osobnej starostlivosti
nebolo určené. Aj vo vzťahu k týmto výrokom bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie

s dôrazom na najlepší záujem maloletých detí, a preto nebolo určujúce, akú predstavu mali rodičia
o výkone rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Okresný súd za prihliadnutia najlepšieho
záujmu maloletých detí rešpektoval ich názor, ktoré v prípade rozvodu rodičov chceli zostať s obidvoma
rodičmi. Okresný súd, ak rozhodol o spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, tak vychádzalzo zisteného skutkového stavu k dátumu svojho rozhodovania a takémuto výkonu rodičovských práv
a povinností voči maloletým deťom nebolo možné zo strany krajského súdu nič vytknúť. Spoločná
osobná starostlivosť obidvoch rodičov je zachovaním režimu starostlivosti, ktorý obidvaja rodičia už

realizovali v čase pred rozvodom a zodpovedá najprirodzenejšej forme výkonu rodičovských práv
a povinností. Spoločná osobná starostlivosť obidvoch rodičov podporí zachovanie a rozvoj vzťahových
väzieb maloletých detí s obidvoma rodičmi aj na čas po rozvode, naviac, keď obidvaja rodičia sú
spôsobilí riadne vykonávať svoje rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom, keďže opak zistený
ani preukázaný nebol. Spoločná osobná starostlivosť obidvoch rodičov o maloleté deti sleduje hlavne

záujem maloletých detí, aby zostali v starostlivosti obidvoch rodičov, ako tomu bolo aj v čase pred
rozvodom, a tým je rešpektované aj právo maloletých detí na zachovanie ich vzťahu k obidvom rodičom,
ich právo na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov. Rozhodnutie okresného súdu vo výroku
II/, ktorým maloleté deti boli zverené do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov s právom
ich zastupovania a spravovania ich majetku obidvoma rodičmi nepochybne sleduje najlepší záujem
maloletých detí, a preto nemohlo ísť o nesprávne rozhodnutie.

23. Je potrebné dodať, že výrok II/ napadnutého rozsudku okresného súdu o spoločnej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov o maloleté deti s právom ich zastupovať a spravovať ich majetok nielenže
sleduje najlepší záujem maloletých detí, ktorý je podstatný a určujúci, ale zodpovedá aj zistenému
skutkovému stavu okresným súdom vyjadrenému v odseku 6. odôvodnenia napadnutého rozsudku

v spojení s odsekom 7., ak rodičia maloletých detí žijú v spoločnej domácnosti, spoločne sa o deti
starajú, uhrádzajú výdavky na ich potreby. Tak, ako vecne správne uviedol okresný súd, fakticky by
bolo nerealizovateľné, aby jeden z nich mal maloleté deti vo výlučnej osobnej starostlivosti, naviac, ak
spoločná osobná starostlivosť obidvoch rodičov o maloleté deti je v súlade aj s ich názorom.

24. Vzhľadom k okolnostiam v danej súdenej veci, potom nebol relevantný odvolací dôvod matky
maloletých detí, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky na spoločnú osobnú starostlivosť obidvoch
rodičov a pokiaľ aj namietala nedostatočnú komunikáciu, resp. konfliktnú komunikáciu s navrhovateľom/
otcom maloletých detí, tak nebolo preukázané, že je v intenzite a rozsahu, ktorý by relevantným
spôsobom zasahoval do výkonu spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov o maloleté deti. Je

prirodzené, pokiaľ nastal u rodičov maloletých detí rozpad ich manželstva, že táto situácia sa viac, či
menej premietne aj do ich komunikácie, ktorá bude sťažená, čo však nebolo preukázané, že je v miere,
ktorá by vylučovala výkon spoločnej osobnej starostlivosti rodičov o maloleté deti. Je povinnosťou
rodičov maloletých detí, ak aj ich manželstvo bolo rozvedené, aby obidvaja s plnou zodpovednosťou dali
do popredia nie ich prípadné konfliktné reakcie, ale riadny výkon spoločnej starostlivosti o maloleté deti,

pre ktoré naďalej zostávajú ich rodičmi, ktorí pri výkone rodičovských práv a povinností by mali vytvárať
harmonické prostredie svojim deťom. Ani v štádiu J. konania nebolo preukázané, že by rozpory medzi
rodičmi,ichnedostatočnákomunikáciabolatakéhozásadnéhocharakteru,žebynevytváralapodmienky
pre výkon spoločnej osobnej starostlivosti o maloleté deti, pretože nie akákoľvek nezhoda, či narušená
komunikácia by mala mať dopad na spoločnú osobnú starostlivosť obidvoch rodičov o maloleté deti.

25. Rozsudok okresného súdu nielen vo výroku II/, ale aj vo výroku III/ o neurčení výživného bol vecne
správny.

26. Krajský súd nezistil nedostatočné dokazovanie, nezistilporušenie práva na spravodlivý súdny proces

a ani nesprávne právne posúdenie veci, preto rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch I/, II/,
III/ v spojení so závislým výrokom V/ o trovách prvoinštančného konania potvrdil ako vecne správne
rozhodnutie (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením §

52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ak neboli zistené
dôvody postupu pre rozhodnutie o týchto trovách podľa § 54, § 55 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.