Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. jún 2025

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 11Csp/84/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6624203189
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Červenková

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2025:6624203189.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec, sudkyňou JUDr. Katarínou Červenkovou, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., IČO: 35 724 803, Prievozská 2, 821 09 Bratislava-Ružinov, zast.: Remedium Legal, s.r.o.,
Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX C. D., D. XX/XX, o zaplatenie 512,49 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.06.2024 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia
istiny vo výške 512,49 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00% ročne zo sumy 456,26 Eur od

25.02.2023 do zaplatenia a náhrady trov konania.
1.1. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi postupcom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA a žalobcom,
postúpil postupca na žalobcu svoju pohľadávku voči žalovanému. Postupca uzatvoril so žalovaným
dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty, predmetom
ktorej bol záväzok právneho predchodcu poskytnúť žalovanému spotrebiteľský úver vo forme úverového
rámca a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami

formou dohodnutých mesačných splátok.
1.2. Žalobca v žalobe uvádza, že žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil
napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru, v dôsledku čoho dňa 24.02.2023 vyhlásil
predčasnú splatnosť úveru. Pohľadávka predstavovala ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru
sumuvovýške532,49Eurapozostávalazneuhradenejistinyúveru456,26Eur,neuhradenéhoriadneho
úroku 47,49 Eur, neuhradeného poistného vo výške 8,74 Eur a neuhradených nákladov spojených s
vymáhaním pohľadávky vo výške 20,00 Eur.

1.3. Žalobca si žalobou uplatnil sumu vo výške 512,49 Eur pozostávajúcu z neuhradenej istiny 456,26
Eur, neuhradeného riadneho úroku 47,49 Eur a neuhradeného poistného vo výške 8,74 Eur. Žalobca si
tiež na základe vykonaných úhrad uplatnil aj úroky po zosplatnení, a to úrok z omeškania po zosplatnení
vo výške 8,00% ročne zo sumy 456,26 Eur od 25.02.2023 do zaplatenia.

2. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil súdu: Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom
úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb, Výpis z úverového

účtu žalovaného, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru spolu s ftk. doručenky, výzvu
na zaplatenie dlžnej čiastky úveru z 02.01.2023 spolu s ftk. poštového podacieho hárku a Obchodné
podmienky o poskytovaní platobných služieb Cetelem, Oznámenie o postúpení pohľadávky, Zmluvu o
postúpení pohľadávok zo dňa 01.03.2024 a pokus o zmier zo dňa 06.05.2024.3. Žalobca na základe výzvy súdu ( č.l. spisu 65 ), ktorou ho súd žiadal o preukázanie doručenia výzvy
banky žalovanej na zaplatenie pohľadávky pred uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky podľa

§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách; špecifikovanie pre ktorú konkrétnu splátku pristúpil
jeho právny predchodca k zosplatneniu úveru a zaslanie všetkých dokladov a výstupov z registrov,
ktorými overoval jeho právny predchodca bonitu žalovaného, písomným podaním doručeným súdu dňa
09.08.2024uviedol,žesiuplatnilprávopodľa§565Občianskehozákonníkapodanímzodňa27.02.2023
v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Nakoľko sa jednalo o revolvingový úver

nie je objektívne možné určiť pre ktorú neuhradenú splátku došlo k zosplatneniu dlhu.
3.1. Vo vzťahu k preukázaniu doručenia výzvy podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách žalobca
argumentoval, že dodržal podmienky stanovené v § 92 ods. 8 zákona o bankách tzn., že bol žalovaný
v omeškaní so splnení čo i len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90
kalendárnych dní a zároveň bol vyzvaný na úhradu omeškaných splátok výzvou zo dňa 27.02.2023
označenou ako: „ Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“, ku ktorej bola predložená aj

doručenka. Podľa názoru žalobcu možno uvedenú výzvu považovať za relevantnú výzvu v zmysle
ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách.
3.2. K posúdeniu schopnosti splácať úver žalobca v prílohe predložil výstup z interných aplikácií
postupcuauviedol,žeoverovanieschopnostisplácaťúverprebiehavoväčšineprípadovvautomatickom
režime z údajov dostupných z úverového registra alebo Sociálnej poisťovne, ako aj z otázok položených

žiadateľovi o úver, ktoré boli použité pri posudzovaní bonity.

3.3. V závere svojho vyjadrenia žalobca zobral späť žalobu v časti istiny vo výške 18,26 Eur a navrhol,
aby konajúci súd žalobu v tejto časti zastavil.

4. Žalovanej súd doručil žalobu spolu s procesnou výzvou na adresu vedenú v REGOB, ktorú prevzala
dňa 25.07.2024. Žalovaná sa k žalobe v súdom stanovenej lehote nevyjadrila, ani nenavrhla vykonať
žiadne dôkazy. Skutkovým základom pre rozhodnutie súdu sa tak stali skutočnosti tvrdené žalobcom a
ním predložené listinné dôkazy.

5. Súd vo veci konal a prvýkrát rozhodol na pojednávaní dňa 16.10.2024 tak, že žalobu v časti zaplatenia
sumy 18,26 Eur zastavil a vo zvyšnej časti zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

6. Proti rozsudku okresného súdu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, kde namietal

nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, mal za to, že okresný súd nesprávne vyhodnotil obsah
zmluvy, splatnosť revolvingového úveru, možnosť veriteľa ohľadom skúmania bonity pri tomto type
úveru, ako aj (ne)platnosť postúpenia (ne)splatnej pohľadávky. Podľa jeho názoru skutkové tvrdenia vo
vzťahu k skúmaniu bonity boli riadne preukázané doložením konkrétnych tvrdení a dôkazov - pričom
všetky uvedené tvrdenia boli v čase vyhlásenia rozsudku nespornými skutkovými tvrdeniami. Zastával

názor, že banka využila právo podľa § 563 OZ a zo strany žalobcu nedošlo k porušeniu žiadnej zákonnej
povinnosti, v dôsledku čoho nebolo možné prijať iný právny záver ako ten, že v predmetnom prípade
došlo k platnému vyhláseniu splatnosti a k postúpeniu pohľadávky došlo po tom, čo sa stal predčasne
splatným celý dlh, teda nedošlo ani k porušeniu ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Zároveň konštatoval,
že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň okresný

súd nesprávnym procesným postupom fakticky negoval skutočnosti tvrdené žalobcom, ktoré boli v
konaní nespornými, kedy súd požadoval preukázať skutočnosti, ktoré už preukázané boli. Žalobca
navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a zmenil ho tak, že žalobe vyhovie
v plnom rozsahu, resp. ho zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň
žiadal priznať náhradu trov konania.

7. Odvolací súd rozhodnutím č.k. 16CoCsp/33/2024-148 zo dňa 26.02.2025 rozsudok okresného
súdu vo výroku II. a III. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, čo odôvodnil
tým, že posúdenie otázky splnenia povinnosti veriteľa hodnoverne preukázať vynaloženie odbornej
starostlivosti pri posúdení bonity dlžníka, ktorá bola pre rozhodnutie kľúčová, nemôže by odôvodnené

iba univerzálnym výkladom zákona. Zistenie, či žalobca uniesol dôkazné bremeno v otázke posúdenia
bonity dlžníka splácať úver musí byť odôvodnené v rámci posudzovanej úverovej zmluvy konkrétne
z hľadiska dohodnutej výšky úveru, výšky splátok, doby splácania úveru, ale aj následnej platobnej
disciplíny dlžníka pri úhrade splátok úveru.7.1. Odvolací súd mal za to, že odvolanie žalobcu bolo dôvodné aj pokiaľ ide o procesný postup súdu.
Pokiaľ mal okresný súd za to, že žalobca nepreukázal splnenie povinnosti podľa § 7 ods. 1, ods. 16,
ods. 17 zák. č. 129/2010 Z. z., môže rozhodnúť vec bez pojednávania len ak riadne odôvodní splnenie

procesnýchpodmienokpodľa §297písm.b)CSP,ktoréuvedenéustanovenieupravuje.Vposudzovanej
veci okresný súd neodôvodnil, že skutkové tvrdenia strán nie sú sporné. Žalovaný bol doteraz v spore
pasívny a k žalobe ani odvolaniu sa nevyjadril.
7.3. V ďalšom konaní mal okresný súd znova posúdiť splnenie povinnosti veriteľa pri skúmaní bonity
žalovaného dlžníka, ktorá vyplýva z § 7 ods. 1., ods. 2, ods. 16, ods. 17 zák.č. 129/2010 Z.z. aj

s prihliadnutím na povinnosť dlžníka stanovenú podľa § 7 ods. 2 zák.č. 129/2010 Z.z. Okresný súd mal
vyzvať žalobcu na preukázanie, že veriteľ pred uzavretím zmluvy požiadal žalovaného o predloženie
údajov potrebných na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa § 7 ods. 2
zák.č. 129/2010 Z.z.

8. Súd vychádzajúc z uznesenia odvolacieho súdu, výzvou zo dňa 08.04.2025 žiadal žalobcu

o doplnenie ďalších skutkových tvrdení v súvislosti so skúmaním bonity žalovaného pred poskytnutím
úveru, a to preukázanie veriteľa, že dlžníka požiadal o predloženie údajov potrebných na posúdenie
schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako aj zaslanie všetkých dokladov a výstupov z príslušných
registrov.
8.1. Žalobca doručil súdu dňa 23.04.2025 vyjadrenie, v ktorom uvádza, že výšku peňažných záväzkov

spotrebiteľa veriteľ overil nezávislým dopytom do úverového registra, z ktorého zistil, že spotrebiteľ
nemal žiadne existujúce úverové záväzky. Spotrebiteľ deklaroval svoj čistý príjem vo výške 609,00 Eur.
V rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb veriteľ bral do úvahy životné minimum
spotrebiteľa v celkovej sume 234,42 Eur, nakoľko spotrebiteľ neuviedol žiadne vyživované deti a rodinný
stav ženatý/vydatá.

9. Súd vo veci opätovne konal a rozhodol na pojednávaní dňa 02.06.2025 bez prítomnosti právneho
zástupcu žalobcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil listom zo dňa 27.05.2025, pričom súhlasil s
rozhodnutím v jeho neprítomnosti.
9.1. Pojednávania sa nezúčastnila ani žalovaná, ktorá svoju neúčasť neospravedlnila.

10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi súčasť spisu, na základe
čoho zistil nasledovný skutkový stav:
10.1. Dňa XX.XX.XXXX uzatvorila žalovaná v právnom postavení dlžníka, s právnym predchodcom
žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a

vydaní kreditnej karty a Rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb č. XXXXXXXXXXXXXX,
na základe ktorej pôvodný veriteľ poskytol žalovanému revolvingový úver s výškou úverového rámca:
5.000,-Eur a aktuálnou výškou úverového rámca: 900,-Eur, s výškou mesačnej splátky: minimálne 5%
z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,00 Eur, so splatnosťou prvej mesačnej
splátky: 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci v ktorom bolo uskutočnené prvé čerpanie

revolvingovéhoúveru,svýškouúrokovejsadzby:27,00%p.afixná,RPMN:30,62%,odplatou:27,00%,
so zvoleným balíkom poistenia: komplexný balík poistenia, poplatkom za poistenie: 5,29%, so spôsobom
prvého čerpania revolvingového úveru: jednorázovo bezhotovostne.
10.2. Písomným upozornením: „Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru“ zo dňa 02.01.2023 právny
predchodca žalobcu oznamuje žalovanej, že eviduje voči nej pohľadávku po lehote splatnosti vo výške

125,00 Eur. Zároveň upozorňuje žalovanú aj na možnosť zosplatnenia úveru v prípade, ak nedôjde k
okamžitej úhrade omeškaných mesačných splátok.
10.2.1. Priloženou fotokópiu podacieho hárku žalobca súdu preukázal, že uvedená výzva sa dostala do
dispozičnej sféry žalovaného ( č.l. spisu 44 zopaku ).
10.3. Písomným podaním: „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 42798864951100

predžalobná výzva“ zo dňa 27.02.2023, právny predchodca žalobcu oznamuje žalovanej vyhlásenie
predčasnej splatnosti úveru ku dňu 24.02.2023 a zároveň ju vyzýva k úhrade dlhu vo výške 532,49 Eur.
10.3.1. Priloženou fotokópiu doručenky žalobca súdu preukázal, že uvedená výzva bola žalovanej
doručená dňa 02.03.2023 ( čl. spisu 39 ).
10.4. Z pripojeného rozpisu čerpania splátok a úhrad žalovanej ( č.l. spisu 6 ) súd zistil, že žalovaná

úver čerpala, no jednotlivé splátky úveru neuhrádzala.
10.5. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA ako postupcom a spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o. ako postupníkom
zo dňa 01.03.2024 bola pohľadávka voči žalovanej postúpená na žalobcu.11. Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka ( ďalej len „ObZ“ ), účinný ku dňu
06.07.2022, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech

peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť úroky.

12. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.z. Občiansky zákonník, spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Zb.z. o spotrebiteľských úveroch, účinného k 7.11.2011,
Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

16. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Zb.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom
úveremusímaťpísomnúformu.Každázmluvnástranadostanenajmenejjednojejvyhotovenievlistinnej
podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

17. Podľa § 9 ods. 2 písm. g), j, k), zákona č. 129/2010 Zb.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva
o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí
obsahovať tieto náležitosti:
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

18. Podľa § 11 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Zb.z. o spotrebiteľských úveroch,
1) Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.
(2) Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od
spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

19. Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, z ktorej žalobca vyvodzuje svoj nárok je zmluvou
spotrebiteľskou, nakoľko z obsahu zmluvy vyplýva, že pôvodný veriteľ pri uzatváraní zmluvy konal v
rámci svojho predmetu podnikania a žalovaná uzavrela zmluvu ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní
nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ani v rámci predmetu
svojho podnikania alebo povolania, a teda ide o spotrebiteľský úver, ktorý spĺňa definíciu veriteľa a

spotrebiteľa v zmysle ustanovenia § 2 písm.a) a b) zákona č. 129/2010 Zb.z., a uzavretá zmluva je
zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm.d) citovaného zákona, preto úver ňou poskytnutý je
nutné považovať za spotrebiteľský úver. Z uvedeného vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter
zmluvy je v danom prípade potrebné aplikovať nielen ustanovenia zákona č. 129/2010 Zb.z. , ale aj
ustanovenia občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a ustanovenia upravujúce právne

vzťahy, ktorých účastníkov je spotrebiteľ, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 52 ods. 2 prvej vety
Občianskeho zákonníka.20. Medzi stranami nebola sporná skutočnosť, že právny predchodca žalobcu so žalovanou uzatvorili
zmluvu o revolvingovom úvere, v zmysle ktorej bola žalovanej poskytnutá možnosť čerpať finančné
prostriedky až do výšky dojednaného úverového rámca prostredníctvom karty.

20.1. Revolvingový úver je špecifický druh úveru, ktorého výška sa neustále dopĺňa po stanovenú
hranicu. Veriteľ teda poskytne klientovi úverový rámec a umožňuje klientovi čerpať poskytnuté zdroje
opakovane, bez nutnosti žiadať o povolenie čerpania veriteľa. Ak klient čerpá časť alebo celý úverový
rámec a následne vyčerpanú sumu splatí jednorazovo, hneď po pripísaní tejto úhrady má opäť k
dispozícii celý úverový rámec. Ak vyčerpanú sumu spláca postupne, má k dispozícii tú časť úverového

rámca, ktorá nie je vyčerpaná a ktorá sa zároveň s každou splátkou zvyšuje.
20.2. Žalobca predložením zmluvy o revolvingovom úvere preukázal, že jeho právny predchodca
poskytol žalovanej možnosť čerpať finančné prostriedky až do výšky dojednaného úverového rámca a
zároveň aj preukázal, že žalovaná kartou finančné prostriedky čerpala.

21. Keďže sa jedná o konanie s ochranou slabšej zmluvnej strany - spotrebiteľa, súd podrobil zmluvu

o spotrebiteľskom úvere uzavretú medzi stranami sporu súdnemu prieskumu, či obsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Zb.z. účinného ku dňu uzavretia zmluvy a či v dôsledku absencie
obligatórnych náležitostí, nie je potrebné úver posúdiť ako bezúročný a bezpoplatkový.
21.1. Preskúmaním zmluvy súd zistil, že revolvingová zmluva neobsahuje, resp. obsahuje nesprávne
uvedené údaje podľa § 9 ods. 2 písm. g), j) a k), t.j. celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského

úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
21.2. V Zmluve o revolvingovom úvere je výška spotrebiteľského úveru uvedená dvomi rôznymi sumami
- ako výška úverového rámca: 5000,-Eur a aktuálna výška úverového rámca: 900,-Eur. Zo žiadneho
ustanovenia zmluvy však nevyplýva, ktorá z týchto súm je dohodnutou výškou poskytnutého úveru,

prípadne za akých okolností sa uplatní jedna alebo druhá výška úverového rámca. Ak dodávateľ
naformuloval zmluvu tak, že v nej uviedol dve rôzne výšky úveru, musia byť v nej jasne stanovené
podmienky upravujúce čerpanie úveru a uvedenie, kedy je spotrebiteľ oprávnený čerpať aktuálny
úverový rámec vo výške 900,-Eur a kedy úverový rámec 5000,-Eur. Keďže k stanoveniu týchto
podmienok v úverovej zmluve nedošlo, nie je zrejmé, do akej výšky je spotrebiteľ oprávnený úver čerpať

a za akých podmienok.
21.3. Zo zmluvy ďalej nevyplýva ani konkrétna výška splátky, nakoľko formulácia: „ minimálne
5% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,- Eur “ nie je dostatočne
jasná a určitá pre bežného spotrebiteľa. Súd je toho názoru, že veriteľovi nič nebránilo v zmluve uviesť
konkrétnu výšku splátky tak, aby bola pre každého spotrebiteľa jasná, zrozumiteľná a určitá a aby vedel

už v čase uzatvárania zmluvy, akú konkrétnu výšku splátky má každý mesiac uhrádzať.
21.4. Zároveň súd dodáva, že v úverovej zmluve je tiež nesprávne uvedený aj výpočet RPMN, nakoľko
do výpočtu nebol zaradený náklad žalovaného v podobe poistného súvisiaceho s poistením schopnosti
splácať úver, hoci žalovaný nemal na výber a musel zmluvu akceptovať aj s predloženým poistením, a
teda poistenie nemal možnosť odmietnuť. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Zb.z. účinného ku dňu

uzavretia zmluvy, je do celkových nákladov úveru potrebné započítať aj poistenie, pokiaľ dojednanie o
poistení bolo podmienkou pre získanie spotrebiteľského úveru. V danej veci je zrejmé, že dojednanie
poistného bolo podmienkou uzatvorenia úverovej zmluvy, pretože znenie ustanovenia bodu 1 časti 3
s názvom: „ Poistenie“ je naformulované tak, že predpokladá výber jedného zo súborov poistenia v
tomto bode uvedeného. Z formulácie textu zmluvy o poistení nevyplýva, že by žalovaný mohol poistenie

aj odmietnuť, prípadne uzavrieť zmluvu bez poistenia. Je pritom zrejmé, že ide o formulárový text
zmluvy, ktorý pripravil žalobca pre neurčitý počet spotrebiteľov a žalovaný teda nemal možnosť do tohto
textu nijakým spôsobom zasiahnuť. Za takéhoto stavu bolo potrebné náklady na poistenie započítať
do celkových nákladov spotrebiteľa. Keďže to žalobca neurobil, výška RPMN v úverovej zmluve je
uvedená v nesprávnej výške, v neprospech spotrebiteľa, nakoľko v prípade zahrnutia poistného do

výpočtu RPMN, by bola hodnota RPMN vyššia.
21.5. V súvislosti s vyššie uvedeným je potrebné posudzovať spotrebiteľský úver podľa § 11 ods. 1 písm.
a) a b) zákona č. 129/2010 Zb.z. za bezúročný a bez poplatkov, čo znamená, že veriteľ má nárok len
na vrátenie poskytnutej istiny poníženej o úhrady dlžníka.

22. Aby súd mohol žalobcovi priznať aspoň časť žalovanej sumy – istinu ( keďže vyhodnotil úver za
bezúročný a bez poplatkov), musel vzhľadom na to, že sa jedná o bankový úver a žalobca nadobudol
pohľadávku voči žalovanému postúpením pohľadávky pôvodného veriteľa - banky na nebankový
subjekt, posúdiť či žalobca má aktívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní. Vzťah medzi žalobcom ažalovanou vznikol z bankového úveru, ktorý je regulovaný špeciálnou právnou úpravou, a to Zákonom o
bankách, ktorý je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku predpisom s charakterom lex specialis. Keďže k
postúpeniu pohľadávky v danej veci došlo medzi bankou a nebankovým subjektom, okrem všeobecnej

úpravy postúpenia pohľadávky podľa Občianskeho zákonníka ( § 524 a nasl. ), je potrebné zohľadniť aj
túto špeciálnu úpravu týkajúcu sa postúpenia pohľadávky, zakotvenú v ustanovení § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Zb.z o bankách.. Toto ustanovenie totiž sprísňuje zákonné predpoklady postúpenia bankovej
pohľadávky z dôvodu, že postúpením pohľadávky iným nebankovým subjektom už nad pohľadávkou nie
je vždy zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky v priebehu trvania úverového vzťahu.

22.1. V sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu aj z úradnej povinnosti,
pričom dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách pred
postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to bez ohľadu na to, či spotrebiteľ tieto skutkové tvrdenia
veriteľa popiera (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.10.2021, sp.zn. 4Cdo/162/2020).

23. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť

písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s
ňou spojené.

24. Podľa § 92 ods.8 zákona 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo
pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením

čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu
klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre prevod práv banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorá
je veriteľom, v súvislosti s nesplácanou zmluvou o úvere alebo pre prevod nesplácanej zmluvy o úvere

podľa osobitného predpisu,86aba) pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu 87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých

omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky

a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

25. Podľa § 53 ods. 9 Občiansky zákonník, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.

26. Podľa § 565 Občiansky zákonník, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

27. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Zb.z. o bankách, môže byť iba taká pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými ( dospelé
splátky ), a to za predpokladu predchádzajúcej výzvy potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní. Tieto predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie

banky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Z uvedeného teda vyplýva, že banka je
oprávnená postúpiť peňažný záväzok až vtedy, ak je dlžník aktuálne napriek písomnej výzvy banky v
omeškaní o viac ako 90 kalendárnych dní. V tejto súvislosti súd poukazuje na právny názor
vyslovený Najvyšším súdom SR sp.zn. 1Cdo/147/2017 z 24.04.2018, na ktoré nadväzuje rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo/26/2017, kedy nerešpektovanie zákonnej úpravy § 92 ods. 8 zákona

o bankách, má za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom a
spôsobuje nedostatok prechodu žalobou uplatneného práva na postupníka, a teda i nedostatok jeho
aktívnej vecnej legitimácie.27.1. V zmysle vyššie uvedeného je zrejmé, že 1. predpokladom platného postúpenia pohľadávky je
splatnosť pohľadávky, či už v dôsledku konečnej splatnosti, alebo účinného zosplatnenia pohľadávky.
Banka nemôže postúpiť nebanke živý úver, ale len pohľadávky z ukončeného úveru a zo

živého úveru môže postúpiť len splátky, ktoré sú už splatnými. Z uvedeného dôvodu
súd musel posúdiť, či banka zosplatnila úver v súlade so zákonom, nakoľko predmetná zmluva bola
uzatvorená na dobu neurčitú.

28. Žalobca v konaní preukazoval účinnosť zosplatnenia úveru listinným dôkazom označeným ako

„Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru“ zo dňa 02.01.2023 ( č.l. spisu 44 ) a „Oznámením o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru“ zo dňa 27.02.2023 ( č.l. spisu 38 ).
28.1. Žalovaná mala v zmysle zmluvných dojednaní uhradiť prvú splátku úveru 10. deň v mesiaci
nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené prvé čerpanie revolvingového úveru a ďalšie
splátky vždy 10. deň v mesiaci.
28.2. K mimoriadnemu zosplatneniu úveru môže veriteľ pristúpiť po splnení zmluvných a zákonných

podmienok tzn., že zosplatnenie úveru musí byť jednak dojednané v zmluve, resp. v obchodných
podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy, a zároveň musí byť v súlade so zákonnými podmienkami.
28.3. Žalobca predložením zmluvy o úvere (článok 7 bod 7.1 písm. a) zmluvy) preukázal, že jeho právny
predchodca ako veriteľ bol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, keď za podstatné porušenie
zmluvných povinností dlžníka sa považovalo aj neuhradenie splatných peňažných záväzkov v termíne

splatnosti a následne vyhlásiť úver za splatný, vrátane úrokov a poplatkov jednorázovo pred termínom
splatnosti.
28.4. Z výpisov z účtu žalovanej vyplýva, že žalovaná pred zosplatnením úveru splátky úveru
neuhrádzala, čím sa dostala do omeškania so splácaním úveru a v zmysle zmluvných dojednaní bol
právny predchodca žalobcu oprávnený úver zosplatniť.

28.5. Zákonnou podmienkou vyhlásenia mimoriadnej splatnosti je dodržanie postupu určeného v §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, kedy veriteľ môže uplatniť svoje právo podľa § 565 Občianskeho
zákonníka najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, keď súčasne
upozorní spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
28.6. Ak dlžník čerpá revolvingový úver, niet rozdielu v záväzku oproti klasickému úveru túto čerpanú

časť s príslušenstvom vrátiť veriteľovi v splátkach. Ak je v úverovej zmluve stanovená povinnosť dlžníka
čerpanú čiastku vracať v mesačných splátkach s dohodnutým termínom splatnosti v tom ktorom mesiaci,
ide o plnenie dlžníka v splátkach a na zosplatnenie takéhoto úveru sa vzťahujú ustanovenia § 53 ods.
9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Zákon č. 129/2010 Z.z. nevylučuje z uplatňovania podmienok na
postúpenie pohľadávky podľa § 17 tohto zákona revolvingový úver (rozsudok Krajského súdu v Banskej

Bystrici sp. zn. 17CoCsp/10/2023 zo dňa 16.08.2023).
26.7. Právny predchodca žalobcu písomným upozornením: „Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru“
zo dňa 02.01.2023 oznámil žalovanej, že eviduje voči nej pohľadávku po lehote splatnosti vo výške
125,00 Eur a zároveň ju upozornil aj na možnosť zosplatnenia úveru v prípade neuhradenia omeškaných
mesačných splátok ( č.l. spisu 44 ).

26.8. Písomným podaním: „ Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“ zo dňa 27.02.2023
oznámil právny predchodca žalobcu žalovanej zosplatnenie celého úveru k 24.02.2023 a zároveň ju
vyzval k úhrade celého dlhu ( č.l. spisu 38 ).

27. Žalobca súdu neuviedol, ktorá konkrétna splátka vyvolala zosplatnenie úveru a táto informácia

nevyplýva ani z podanej výzvy pred zosplatnením, ani z oznámenia o zosplatnení úveru.
27.1. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp.zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024 dospel k
záveru, že v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade
s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka, pre platný úkon
zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už vo výzve podľa § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka

presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh
( obdobne aj v rozhodnutiach sp.zn. 5Cdo/188/2023 zo dňa 31.07.2024, 5Cdo/2/2023 z 25.01.2024,
6Cdo/15/2023 zo dňa 25.09.2024 a 7Cdo/181/2023 zo dňa 19.03.2025).
27.2. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu žalovanú vyzval na zaplatenie dlžnej sumy
s upozornením na možnosť zosplatnenia listinou označenou ako: „Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky

úveru“. Súd nemá pochybnosť, že uvedená listina je výzvou predpokladanou ustanovením § 53 ods.9
Občianskeho zákonníka ako predpoklad pre možné platné predčasné zosplatnenie úveru. Z obsahu
listiny je zrejmé, že veriteľ špecifikuje výšku uplatnenej pohľadávky na sumu 125,- Eur. Výzva obsahujeupozornenie na možnosť zosplatnenia v prípade nezaplatenia dlžnej sumy, no uvedenie splátky, pre
ktorú veriteľ zvažuje zosplatnenie úveru však absentuje.
27.3. Z listiny označenej ako: „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 42798864951100

predžalobná výzva“ vyplýva, že veriteľ dlžníkovi oznamuje mimoriadne zosplatnenie úveru ku dňu
24.02.2023. Obsahom vyhlásenia o predčasnej splatnosti úveru je aj výzva na splatenie zostatku úveru
vo výške 532,49 Eur Uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ pristúpil k zosplatneniu úveru však absentuje.
27.4. V prípade zosplatnenia dlhu, musí právny úkon, ktorý zosplatnenie má vyvolať obsahovať aj údaj
o identifikácii splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol využiť svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. Ak

právny úkon zosplatnenia neobsahuje konkretizáciu splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol peňažný dlh
zosplatniť, je nejasný a teda neurčitý, keďže vyvoláva dôvodné pochybnosti o tom, či došlo k dodržaniu
zákonom stanovenej minimálnej lehoty troch mesiacov pre uplatnenie takéhoto práva veriteľa, ako aj o
tom,kedyzačalaplynúťtrojročnápremlčaciadobaupravenáv§103vetydruheja§101OZ.Záver,podľa
ktorého právny úkon zosplatnenia je pre jeho neurčitosť neplatný má oporu vo vykonanom dokazovaní.
Už zo samotnej výzvy na možnosť zosplatnenia spotrebiteľského úveru v zmysle § 53 ods. 9 OZ musí

byť zrejmé, pre omeškanie ktorej konkrétnej splátky môže byť predmetný úver predčasne zosplatnený.
Napriek tomu, že OZ presne nedefinuje obsah predmetnej výzvy, tento obsah možno vydedukovať z
podmienok, ktoré musia byť splnené pre realizáciu mimoriadneho zosplatnenia úveru veriteľom. Ak
teda ustanovenie § 53 ods. 9 OZ možnosť predčasného zosplatnenia úveru podmieňuje uplynutím 3
mesačnej doby od omeškania so zaplatením splátky, tak je zrejmé, že táto konkrétna splátka musí byť

jednoznačne uvedená, čomu zodpovedá povinnosť vedieť ju i konkretizovať. Veriteľ predsa musí vedieť,
pre ktorú splátku svoje právo zosplatniť úver uplatnil a nie je dôvod, prečo by touto informáciou nemal
disponovať aj dlžník. Keďže v § 53 ods. 9 OZ sa hovorí o možnosti uplatnenia práva podľa §
565 OZ najskôr v lehote po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, v
ktorom je spotrebiteľ v omeškaní, musí ísť vždy o konkrétnu splátku, pretože len v takomto prípade je

možné posúdiť, či bola dodržaná zákonom stanovená minimálna lehota troch mesiacov pre uplatnenie
takéhoto práva veriteľom. Ak má ísť teda o riadne a platné upozornenie na možnosť uplatnenia práva
podľa § 565 OZ v spojení s § 53 ods. 9 OZ, nestačí spotrebiteľa iba všeobecne upozorniť na to,
že je v omeškaní so zaplatením viacerých splátok (uvedením výšky sumy omeškaných splátok), ale
upozornenie musí obsahovať uvedenie tej konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ upozorňuje spotrebiteľa/

dlžníka, že nezaplatením tej konkrétnej splátky využije oprávnenie vyhlásiť mimoriadne zosplatnenie
úveru.Zupozorneniaveriteľamusíjasnevyplývať,žezaplatenímktorejkonkrétnejsplátkyviespotrebiteľ
odvrátiť zosplatnenie úveru.
27.5. Z obsahu výzvy zo dňa 02.01.2023 žalovaná nemala možnosť posúdiť, zaplatením ktorej
konkrétnej splátky (prípadne v akej výške) je možné odvrátiť predčasné zosplatnenie úveru. Postupca

jej predovšetkým poskytol informáciu o dlžnej čiastke vo výške 125,00 Eur a upozornil ju na možnosť
zosplatnenia celého úveru s príslušenstvom. Žalovaná ako spotrebiteľ by mala disponovať informáciou
o konkrétnej splátke, ktorú ak by zaplatila, bola by schopná predčasné zosplatnenie úveru zastaviť.
Súd okrem iného vyzval žalobcu, aby uviedol, pre ktorú splátku pristúpil postupca k zosplatneniu úveru.
Napriek tejto výzve, žalobca neuviedol, pre nezaplatenie ktorej splátky mal postupca následne pristúpiť

k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, uviedol len to, že v danom prípade išlo o revolvingový úver,
a v predmetnom prípade nebolo dojednané plnenie v splátkach. Mal za to, že na právne vzťahy s
opakujúcich sa plnení nemožno § 565 OZ aplikovať a nemožno skúmať ani premlčanie jednotlivých
splátok, nakoľko nešlo o mesačné splátky v záväzkovom vzťahu uzavretom na dobu určitú. Je pravdou,
že v konaní uplatnený nárok pochádza z revolvingovej zmluvy, kde bola určená výška úverového rámca,

ktorú mohla žalovaná ako dlžník čerpať. Momentom čerpania však vznikla povinnosť revolvingový úver
splácať. Z predmetnej zmluvy vyplýva, že splátky vyčerpanej časti úverového rámca boli vždy splatné v
10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené čerpanie úveru, a to vo výške
minimálne 5% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300 EUR. Taktiež postupca
v prípade porušenia povinností dojednal ako jednu z možností okrem odstúpenia, vypovedania, či

pozastavenia ďalšieho čerpania revolvingového úveru aj vyhlásenie mimoriadne splatnosti tohto úveru,
a to v zmysle § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ. V danom prípade je zrejmé, že postupca sa rozhodol
pre uplatnenie tejto možnosti ukončenia záväzkového vzťahu, keďže pristúpil k vyhláseniu mimoriadne
splatnosti úveru, a preto argumentácia žalobcu v tomto smere nebola na mieste. Napriek tomu, že
žalovaná nebola platobne disciplinovaná, avšak v prípade, ak by ju postupca vyzval tak, ako sa to

predpokladá v § 53 ods. 9 OZ a konkretizoval by vo výzve splátku, pre ktorú mieni úver zosplatniť, mohla
žalovaná potencionálne odvrátiť túto možnosť postupcu. Žalovaná mala a aj má právo byť informovaná
o tom, že zaplatením ktorej konkrétnej splátky a v akej výške môže odvrátiť mimoriadne zosplatnenie
úveru.27.6. Zosplatnenie úveru má vážne následky pre dlžníka, preto tento úkon veriteľa by mal byť dostatočne
jasný a určitý, aby dlžník úhradou konkrétnej splátky dokázal zvrátiť prípadné nebezpečenstvo
zosplatnenia úveru. Z uvedeného dôvodu sa súd v prípade neuvedenia splátky, pre ktorú veriteľ môže

zosplatniť poskytnutý úver stotožňuje so závermi uvedenými v rozhodnutiach najvyššieho súdu sp.zn.
5Cdo/2/2023, 5Cdo/188/2023, 5Cdo/197/2022, 6Cdo/15/2023 a 7Cdo/181/2023 a dospel k záveru, že
neuvedenie splátky vo výzve na zaplatenie realizovanej v zmysle ustanovenia § 53 ods.9 Občianskeho
zákonníka, má za následok neplatné zosplatnenie úveru.
27.7. Súd konštatuje, že k platnému zosplatneniu úveru zo strany právneho predchodcu žalobcu

nedošlo, čím nebola naplnená ani podmienka zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách v spojení s
§ 17 ods. 2 o spotrebiteľských úveroch a z uvedeného dôvodu ani následný právny úkon, a to
postúpenie pohľadávky nebol platným právnym úkonom a žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu.
Keďže žalobca nenadobudol aktívnu vecnú legitimáciu v dôsledku neplatnosti postúpenia pohľadávky,
na ktorú neplatnosť súd prihliada ex offo, súd žalobu žalobcu z tohto dôvodu v celom rozsahu zamietol.

28. Pre úplnosť súd dodáva, že nie len nesprávny postup pri zosplatnení úveru spôsobuje neplatné
zosplatnenie úveru, ale aj konanie veriteľa pred poskytnutím samotného úveru, či dostatočným
spôsobom preveril schopnosť dlžníka splácať poskytnutý úver, teda jeho bonitu je právne významnou
skutočnosťou v súvislosti s platnosťou zosplatnenia úveru.

29. Podľa § 7 ods.1 zákona 129/2010 Zb.z., veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere
alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s
odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa

a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

30. Podľa § 7 ods.2 zákona 129/2010 Zb.z., spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť
úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za

podmienok ustanovených osobitným zákonom. )

31. Podľa § 7 ods.16 zákona 129/2010 Z.z., veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať
spotrebiteľské úvery

a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a
b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.

32. Podľa § 7 ods.17 zákona 129/2010 Z.z., vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to,

že veriteľ
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na

údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet
sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

33. Podľa § 11 ods.2 zákona 129/2010 Z.z, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods.
1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade
hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia

na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení
§ 7 ods. 19 až 42.34. Cieľom ustanovenia § 7 a 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Zb.z. je efektívne zamedziť
nekontrolovateľnému predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z
textuzákonač.129/2010Zb.z.zároveňvyplýva,žeinformáciepotrebnéprerozhodnutieveriteľaotom,či

zmluvu uzavrie alebo nie, si má zabezpečovať sám, a to v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní
relevantných informácií pri posúdení úverovej schopnosti spotrebiteľa tak vychádza nielen z informácií
dodaných samotným spotrebiteľom, ale aj z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Jeho
povinnosťou je takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a
ktoré informácie nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú také informácie o príjmoch a

výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný prijať a získať objektívny obraz o žiadateľov finančnej situácii.
34.1. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje.
Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od
spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné
informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane

spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez
akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí
okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet, a to nie len stranu príjmov, ale aj stranu
výdavkov,atovždyvovzťahukukonkrétnemužiadateľovioúver(tj.konkrétnepríjmyzozamestnaneckej
alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti).

Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.
34.2. Na výzvu súdu, žalobca opätovne uviedol, že proces overovania bonity prebehol v automatickom
režime a existujúce záväzky overil dopytom do úverového registra, z ktorého je zrejmé, že spotrebiteľ
nemal v čase poskytnutia úveru žiadny úverový záväzok ( čl. 161 a nasl. spisu). Spotrebiteľ deklaroval
svoj príjem vo výške 609,00 Eur.

34.3. Súd musí konštatovať, že žalobca ani napriek opätovnej výzve súdu nebol schopný predložiť v
konaní žiaden dôkaz o tom, že skutočne lustroval žalovanú v niektorom z úverových registrov za účelom
zistenia iných úverov a priebehu ich splácania, resp. si overoval výšku jej príjmu u zamestnávateľa alebo
v sociálnej poisťovni, a teda uvedené údaje neboli žiadnym spôsobom zo strany žalobcu verifikované
potrebnými dokladmi, z čoho možno jednoznačne dôvodiť, že si právny predchodca žalobcu nesplnil

svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch a jednalo sa len
o formálne a nedostatočné overovanie schopnosti splácať spotrebiteľský úver u dlžníka, na základe
čoho súd vyhodnocuje takéto tvrdenia bez ich podloženia relevantnými dokladmi za nedostatočné pre
splnenie povinnosti skúmania bonity s odbornou starostlivosťou.
34.4. Podľa § 11 ods.2 zákona 129/2010 Z.z, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa §

7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
Podľa § 7 ods.17 zákona 129/2010 Z.z., vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že
veriteľ posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje

získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa
rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
34.5. Uvedené posúdenie schopnosti splácať poskytnutý úver žalobca v konaní napriek výzve súdu

dostatočne nepreukázal, nepredložil žiaden dôkaz o tom, že skutočne existujúce záväzky overil dopytom
doúverovéhoregistra,nepredložildôkazaniotom,žesioverilvýškupríjmužiadateľaoúver, pretopodľa
§11 ods.2 zákona č.129/2010 Z.z. nebol jeho právny predchodca oprávnený úver predčasne zosplatniť.

35. Súd uzatvára, že neboli splnené všetky zákonné podmienky pre zosplatnenie úveru podľa § 565 OZ

v spojení s § 53 ods.9 OZ, t.j. že zo strany postupcu nedošlo k zosplatneniu úveru zákonným spôsobom
pre neurčitosť tohto právneho úkonu ( § 37 OZ) z dôvodu chýbajúcej identifikácie nezaplatenej splátky,
pre ktorú sa postupca rozhodol úver zosplatniť zmluvne dohodnutým spôsobom a jednak aj v zmysle
ustanovenia § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. nebol postupca oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa
jednorazovésplateniespotrebiteľskéhoúveruprenekonaniesodbornoustarostlivosťoupodľa§7ods.1.

36. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 129/2010 Zb.z. o spotrebiteľských úveroch, práva vyplývajúce zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to
neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a)prechádzaalebopostupujesapohľadávkapokonečnomtermínesplatnostispotrebiteľskéhoúverualebo
pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a b) ide o
prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na blízku osobu21aa)

spotrebiteľa, a to na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa.

37. Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že k platnému zosplatneniu úveru zo strany právneho
predchodcu žalobcu nedošlo, čím nebola naplnená ani podmienka v zmysle § 92 ods. 8
zákona o bankách v spojení s § 17 ods. 2 o spotrebiteľských úveroch. Z uvedeného dôvodu žalobca

nemá aktívnu vecnú legitimáciu v konaní, nakoľko postúpenie je neplatným právnym úkonom podľa §
39 OZ, na neplatnosť ktorej je povinný súd ex offo prihliadať, a to aj bez námietky žalovaného, preto
žalobu z dôvodu absencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní spôsobenej neplatnosťou zmluvy
o postúpení pohľadávky zamietol.

38. Podľa § 255 ods. 1CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa § 262 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

40. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do

60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

41. Žalovaná bola v konaní plne úspešná, keďže súd žalobu v celom rozsahu zamietol, preto jej patrí
právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, na základe zásady úspešnosti v konaní obsiahnutej

v ustanovení § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko si však žiadne trovy neuplatnila, ani jej zo spisu nevyplývajú,
súd jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd
v Lučenci, Dr. Herza 14.

Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie podal.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 CSP , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.