Uznesenie – Vydržanie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. august 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/17/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4422202187
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Šaligová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4422202187.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudkýň JUDr.
Renáty Pátrovičovej a JUDr. Márie Malíkovej vo veci navrhovateľov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX C. XXX, 2/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XXX, zastúpených Mgr. RNDr. Máriou
Zacharovou, PhD., advokátkou so sídlom Forgáchova bašta 7, 940 02 Nové Zámky, a účastníkov
konania: 1/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XXX, zastúpený advokátskou kanceláriou

Prachar & Partners s.r.o., so sídlom Medveďovej 2496/19, 851 04 Bratislava, IČO: 55 489 427, 2/ LESY
Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038
351, 3/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, o
návrhu na vydanie rozhodnutia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní
navrhovateľov proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 4Vyd/1/2022-405 zo dňa 27.11.2024
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdNovéZámky(ďalejlen„súdprvejinštancie“)napadnutýmuznesenímnávrhnapotvrdenie
vydržania vlastníckeho práva navrhovateľov zamietol a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok

na náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 2 ods. 1, § 7 ods. 1, § 359c
ods. 1, 2 3, § 359e ods. 1, 2, 3, § 359h ods. 1, 2, 3, 4, § 359i ods. 1, 2, 3, § 359k ods. 2 zákona č.
161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, §
134 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). V odôvodnení uviedol, že
navrhovatelia podali návrh na začatie konania o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,
nachádzajúcej sa v kat. úz. C., zapísanej na LV č. XXX ako parc. reg. „C“, č. 3048/46 záhrada o výmere

358 m2 (ďalej len „sporná parcela“) v podiele 1/2 k celku pre navrhovateľku 1/ a v podiele 1/2 k celku
pre navrhovateľa 2/.

2. Navrhovatelia návrh odôvodnili tým, že spornú nehnuteľnosť užívajú ako vlastnú už viac ako 60 rokov.
Navrhovateľka 1/ je výlučnou vlastníčkou susediacich pozemkov, vedených Okresným úradom Nové
Zámky, katastrálnym odborom na LV č. XXXX kat. úz. C., ktoré nadobudla dedením po svojich rodičoch.

Vlastníkom priľahlého pozemku, vedeného na LV č. XXX kat. úz. C., je G. B., syn navrhovateľky 1/ a brat
navrhovateľa 2/. Súčasťou oploteného areálu je pozemok, ktorý dlhodobo, nepretržite a dobromyseľne
užívajú vlastníci domu súp. č. XXX ako dvor spolu s domom. Navrhovatelia navrhujú potvrdiť vydržanie
vlastníckeho práva k spornej parcele registra „C“ č. 3048/46 záhrada o výmere 358 m2, ktorej je ako
vlastník na liste vlastníctva vedený E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. H. XXX.

3. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že manželia B. a I. D. nadobudli kúpnou zmluvou vlastnícke
právo v podiele 1 k nehnuteľnostiam v obci C., a to k domu súp. č. XXX, k parc. č. 1405/25, č. 1405/11,č. 1405/16, č. 1405/24, č. 3048/11 a č. 3048/24. Išlo o dom s dvorom a so záhradou. Geometrickým
plánom z roku 1961 bola do vlastníctva I. D. zapísaná parc. č. 3048/24 záhrada o výmere 740 m2 a par.
č. 3048/26 dom a dvor o výmere 366 m2. Manželia A. a A. B. nadobudli na základe kúpnej zmluvy od

manželov D. parc. č. 3048/26 o výmere 164 m2. A. B. kúpil kúpnou zmluvou zo dňa 20.08.1977 od B.
D. nehnuteľnosti, ktoré boli zapísané na Stredisku geodézie na evidenčnom liste č. 97, išlo o parcely č.
3048/30 vinica o výmere 988 m2, č. 3048/10 záhrady o výmere 185 m2, č. 3048/31 pasienok o výmere
296 m2, č. 3048/9 dom súp. č. XXX a dvor o výmere 352 m2, č. 3048/25 dom o výmere 88 m2, č.
3048/37 dom o výmere 161 m2 a č. 3048/7 cesta o výmere 132 m2. Z parc. č. 3048/9 o výmere 637

m2 bola odčlenená časť o výmere 212 m2 a pričlenená k par. č. 3048/26, ktorá takto mala novú výmeru
366 m2. Pôvodná parc. č. 3048/9 zostala o výmere 425 m2. Parc. č. 3048/46 bola do LV č. XXX v
prospech J. F. a manželky K. zapísaná v roku 1979 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30.12.1977, ktorá
bola registrovaná býv. Štátnym notárstvom Nové Zámky pod č. R-I-310/78 dňa 24.05.1978. Táto kúpna
zmluva bola uzatvorená medzi B. D. a L. M. ako predávajúcimi, ku ktorým vlastnícke právo preukázali
čestným vyhlásením a výpisom z evidenčného listu č. 113. Zápis bol pod položkou výkazu zmien č.

21/79 do LV č. XXX vykonaný na základe predmetnej kúpnej zmluvy. Súčasným vlastníkom tejto parcely,
zapísanej do LV č. XXX pre kat. úz. C., je E. F. na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. 8D/397/2012
po E. F..

4. Súd prvej inštancie mal za to, že z predmetných listov vlastníctva, geometrických plánov, ako aj

z katastrálnej mapy je zrejmé, že navrhovatelia nepreukázali žiadny právny titul na nadobudnutie
vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, čo namietal vlastník v námietkach voči vyzývaciemu
uzneseniu. U navrhovateľov absentuje preukázanie dobromyseľnosti nadobudnutia vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti. Z listinných dôkazov, ktoré navrhovatelia pripojili k návrhu, ako aj z listinných dôkazov,
ktoré predložili v priebehu konania, nie je možné jednoznačne osvedčiť skutočnosť, že navrhovatelia

vydržali vlastnícke právo k predmetnej parc. č. 3048/46. Z množstva predložených dôkazov nie je možné
ani jednoznačne konštatovať, že navrhovatelia osvedčili vydržanie vlastníckeho práva bez námietok.
Obe strany žiadali nariadiť pojednávanie a vypočúvať svedkov na preukázanie svojich tvrdení, čo už má
znaky kontradiktórneho sporového konania, v ktorom strany musia preukazovať svoje tvrdenia.

5. Nie je možné prijať záver, že navrhovatelia v konaní preukázali dobromyseľnosť držby, práve
naopak, navrhovatelia žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázali splnenie základných zákonných
podmienok pre vydržanie, lebo neosvedčili, že by vstúpili do držby predmetných nehnuteľností
oprávnene, teda na základe konkrétneho nadobúdacieho právneho titulu. Navrhovatelia sú vlastníkmi
susediacich pozemkov, ale museli si byť vedomí, že sporná nehnuteľnosť im nepatrí, pretože neexistuje

žiadny relevantný právny titul, na základe ktorého by mohli tvrdiť, že nehnuteľnosť vydržali. Súd sa
priklonil k vyjadreniu vlastníka spornej nehnuteľnosti, ktorý namietal, že samotná držba nezakladá titul
na vydržanie vlastníckeho práva. Nepostačuje totiž, že navrhovatelia predmetnú nehnuteľnosť užívali,
nepreukázali však žiadny titul, pre ktorý sa domáhali potvrdenia vydržania vlastníckeho práva k parcele
registra „C“ číslo 3048/46, druh pozemku záhrada o výmere 358 m2. Súd prvej inštancie preto návrh

v celom rozsahu zamietol.

6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s ustanovením § 52 CMP tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. V súdenej veci si
navrhovatelia nárok na náhradu trov konania neuplatnili a nežiadali priznať, vlastník si uplatnil náhradu

trov konania, ale súd vychádzal zo základných princípov civilného nesporového konania, a nepovažoval
za spravodlivé priznať náhradu trov konania vlastníkovi s ohľadom na okolnosti prípadu.

7. Navrhovatelia podali voči tomuto uzneseniu v zákonnej lehote odvolanie. Svoje odvolanie odôvodnili
s poukazom na § 365 ods. 1 písm. b), e), f), h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku

(ďalej len „CSP“). Námietky účastníka 1/ navrhli odmietnuť, potvrdiť vydržanie vlastníckeho práva
k spornej nehnuteľnosti a priznať im nárok na náhradu trov konania voči účastníkovi konania 1/ v rozsahu
100 %, alternatívne zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Namietali, že súd v odôvodnení rozhodnutia žiadnym spôsobom nevysvetlil, prečo písomné podania
nedoručoval ostatným účastníkom konania a nedal im možnosť sa k nim vyjadriť. Navrhovatelia sa

s jednotlivými podaniami oboznamovali prostredníctvom nahliadania do súdneho spisu. Rozhodnutie
súdu prvej inštancie bolo neočakávané aj s poukazom na skutočnosť, že navrhovatelia ako aj účastník
1/ zhodne vo veci navrhovali nariadenie pojednávania, vypočutie svedkov ako aj geodeta N. E. ako
odborne spôsobilej osoby. Súd pred rozhodnutím nevykonal žiadne vlastné šetrenie a nevysvetlil,prečo navrhované dôkazy nevykonal. Súd prvej inštancie ignoroval ich argumenty a vôbec sa k nim
nevyjadril, ani ich právne neposúdil; podania a predložené dôkazy zjednodušene popísal, ale žiadnym
spôsobom nevyhodnotil, čím porušil právo na spravodlivý proces. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej

inštancie je nedostatočné, nepresvedčivé a v rozpore so zákonnými požiadavkami na obsah riadneho
odôvodnenia. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia nesprávne označuje účastníka konania 1/
ako vlastníka spornej nehnuteľnosti, čím prejudikuje výsledok konania. Navrhovatelia ďalej v odvolaní
popísali skutkový stav, ktorý má preukazovať vydržanie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti.
Tvrdili, že účastník konania 1/ žiadnym spôsobom nepreukázal, že B. D. a L. M., od ktorých odvodzuje

svoje vlastníctvo, boli vlastníčkami pozemku tvoriaceho dvor k ich domu. Súd prvej inštancie na základe
navrhovateľmi predložených dôkazov vydal vyzývacie uznesenie podľa § 359f CMP, teda mal za to,
že osvedčili splnenie predpokladov na vydržanie. Účastník konania 1/ neuviedol v námietkach žiadne
nové skutočnosti, ktoré by už súd pred vydaním vyzývacieho uznesenia nevyhodnotil a napriek tomu
ich súd neodmietol, tak ako mu to ukladá ustanovenie § 359h ods. 4 OZ, a tiež nepreukázal, že jeho
právo je vydržaním dotknuté. Súd si odporuje, ak tvrdí, že oni nemohli vstúpiť do držby parc. č. 3048/46

z dôvodu, že bol v pozemkových mapách znázornený až po roku 2004, pritom sa vôbec nezaoberal
tým, že účastník konania 1/ odvodzuje svoje vlastníctvo od kúpnej zmluvy z roku 1977. Navrhovatelia
tvrdili, že ich rodina užívala príslušný dvor stále v rovnakom rozsahu, a to už 20 rokov predtým, ako sa
do susedstva nasťahovala rodina účastníka konania 1/, a teda nemohlo ísť o spoločný dvor. Poukázali
na uznesenie Najvyššieho súd SR sp. zn. 5Cdo/30/2010 a Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 484/2015.

Podľa ich názoru nie je jasné z čoho súd prvej inštancie vychádzal, keď v bode 41. odôvodnenia uviedol,
že navrhovatelia si museli byť vedomí, že im nehnuteľnosti nepatria. Preukázali právny titul – kúpnu
zmluvu z roku 1957, na základe ktorej vstúpila ich rodina do držby sporného pozemku. Trvali na tom,
že súd má dostatok podkladov, aby odmietol námietky účastníka konania 1/ a zároveň boli splnené
podmienkyvydaniauzneseniaopotvrdenívydržania.Spoukazomna§55CMPpokladalizaspravodlivé,

aby im bola poskytnutá súdna ochrana a bol im priznaný nárok na náhradu trov konania, ktoré by im
nevznikli, ak by prišlo k mimosúdnemu vyriešeniu veci, o ktoré sa pokúšali.

8. K odvolaniu navrhovateľov sa vyjadril účastník konania 1/ a navrhol napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie potvrdiť. K tvrdeniu navrhovateľov o nedoručovaní podaní účastníkom konania uviedol,

že navrhovatelia sa ku všetkým podaniam vyjadrili, preto nemohlo prísť k porušeniu ich práva na
spravodlivý súdny proces a navrhovateľom neprináleží podávať odvolanie za všetkých účastníkov
konania. Ak by aj existovala vada doručovania, nemohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. K namietanému nevykonaniu vlastného šetrenia a doplňujúcich dôkazov uviedol, že súd v prípade
dostatočného osvedčenia skutkovej situácie nie je povinný vykonať dodatočné šetrenia, vyžiadať ďalšie

dôkazy a nie je povinný ani nariaďovať pojednávanie. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a
rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonane´, je vždy vecou súdu (§ 185 Civilného
sporového poriadku), a nie strán sporu. Navrhovatelia disponovali a mali dostatočný čas (od návrhu zo
dňa 23.05.2022 do vydania rozhodnutia 27.11.2024), aj príležitosti na to, aby ich súdu prvej inštancie
predložili. Súd prvej inštancie zabezpečil dostatočné dôkazy, aby dokázal kvalifikovane rozhodnúť vo

veci a rozhodnutie dostatočne odôvodnil. Závery z neho sú logické, v súlade so skutkový stavom
a predloženými dôkazmi. Zo strany súdu prvej inštancie nedošlo po vydaní vyzývacieho uznesenia
k zmene právneho názoru, ale len k dodržaniu predpísaného postupu v konaní o vydržaní vlastníckeho
práva. Až po vydaní vyzývacieho uznesenia a po podrobnejšom preskúmaní skutkového a právneho
stavu mohol návrh navrhovateľov zamietnuť. K námietke označovania ho ako vlastníka dal do pozornosti

§ 70 zákona o katastri nehnuteľností, v zmysle ktorého je údaj katastra o vlastníkovi nehnuteľnosti
hodnoverný,kýmsanepreukážeopak.KstanoviskuN.E.uviedol,ženiejepodloženéžiadnymidôkazmi,
obsahuje neurčité tvrdenia, čím dospel k nesprávnym záverom. Nie je zrejmé, z akého právneho
predpisu vyplýva jeho oprávnenie vydávať takéto stanoviská a mal pochybnosti o jeho nezaujatosti.
Navrhovatelia zopakovali nepravdivé skutkové tvrdenia, ktoré už opakovane uvádzali v rámci ich

písomných podaní počas konania pred súdom prvej inštancie, avšak do dnešného dňa nepredložili
akýkoľvek právny titul k predmetnému pozemku, ani k takému pozemku, z ktorého mala neskôr sporná
parcela vzniknúť. Navrhovatelia na rozdiel od neho, resp. jeho otca, vo vzťahu k predmetnému pozemku
nikdy neuhrádzali daň z nehnuteľnosti. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 28.04.1997,
sp. zn. 2 Cdon 1178/96. Vlastnícke právo B. D. a L. M. k pozemku č. 3048/46 vyplývalo aj z evidenčného

listu č. 113, na ktoré kúpna zmluva odkazuje. Predmetný zápis v evidencii nehnuteľností potvrdil aj
Miestny národný výbor v Chľabe v rozhodnutí zo dňa 02.05.1978. Navrhovatelia nešpecifikujú, aké
náležitosti podľa § 359h ods. 3 pís. a) CMP by mali v jeho námietkach absentovať. V rámci námietokopísal skutočnosti, ktoré osvedčujú, že má k nehnuteľnosti vlastnícke právo. Nedošlo k naplneniu
akéhokoľvek z odvolacích dôvodov, na ktoré navrhovatelia odkazujú.

9. Navrhovatelia vo vyjadrení k vyjadreniu účastníka 1/ uviedli, že trvajú na podanom odvolaní v plnom
rozsahu. Účastníkovi 1/ a ani jeho právnemu zástupcovi neprináleží vykladať ustanovenia CMP a CSP.
Súd nemá právo obmedziť právo účastníkov konania a oboznámenie sa s vyjadreniami, návrhmi
adôkazmiostatnýchúčastníkovavyjadriťknimsvojestanovisko.Uviedli,žetrvajúnasvojichdoterajších
tvrdeniach a popreli všetky vyjadrenia účastníka konania 1/. Popreli tvrdenia o nedôveryhodnosti

stanoviska geodeta N. E.. Ide o odborne spôsobilú osobu – autorizovaného geodeta v zmysle zákona
č. 215/1995 Z. z. o geodézií a kartografii, ktorý môže podať odborné vyjadrenie v zmysle § 206
CSP. Súd v odôvodnení neuviedol, čo sa zmenilo v období medzi vydaním vyzývacieho uznesenia
a uznesením, ktorým návrh zamietol. Muselo prísť k zmene právneho názoru súdu prvej inštancie,
pričom táto zmena v uznesení nebola nijako odôvodnená. Účastník konania 1/ síce predložil kúpnu
zmluvu, kde je uvedená parc. č. 3048/46, žiadnym spôsobom však nepreukázal, že táto by sa mala

nachádzať práve na ich (navrhovateľov) dvore. Čo sa týka tvrdenia, že vlastníctvo B. D. a L. M. bolo
preukázané aj zápisom na evidenčnom liste č. 113, tak toto nie je pravdivé. Predmetný evidenčný list
bol súdu prvej inštancie zaslaný katastrom podaním zo dňa 19.07.2022. V časti – meno užívateľa je
uvedené I. A. O. P., zároveň je na tomto evidenčnom liste poznámka: „Pozemková kniha vojnou zničená,
vlastníctvo je potrebné dokázať listinou.“ Tvrdili, že žiadna takáto listina neexistuje. Trvali na tom, že

súd prvej inštancie nepostupoval v konaní zákonným spôsobom, na základe vykonaného dokazovania
dospel k nesprávnym skutkovým záverom, nezistil skutočný stav veci a nesprávne právne vec posúdil,
keď návrh zamietol. K vyjadreniu priložili návrh na mimosúdne vysporiadanie veci – odpoveď zo dňa
03.02.2025, splnomocnenie udelené G. B. zo dňa 02.02.2022, vyjadrenia G. B. za rodinu navrhovateľov
s prílohami (tabuľka s geometrickými plánmi, emailová komunikácia s Ing. Gasparíkom).

10. K vyjadreniu navrhovateľov sa vyjadril účastník konania 1/, pričom odkázal na jeho doterajšie
písomné podania, v rámci ktorých sa v podrobnostiach zaoberá jednotlivými tvrdeniami navrhovateľov.
Navrhovatelia bez ďalšieho vysvetlenia alebo zdôvodnenia predložili súdu prvej inštancie okrem
vyjadrenia aj emailovú komunikáciu s N. E. a tabuľku s geometrickými plánmi. K vyjadreniu G. B. uviedol,

že jeho vyjadrenie nemá právnu relevanciu a nemožno naň prihliadať, keďže podľa § 89 ods. 3 CSP ak
je strana zastúpená advokátom, zastupovanie iným zástupcom ako advokátom je vylúčené.

11. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP, § 2 ods. 1 CMP) bez viazanosti na rozsah
a dôvody odvolania (§ 65, § 66 CMP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania

(§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov nie je dôvodné, preto odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

13. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovatelia žiadali potvrdiť vydržanie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostinachádzajúcejsavobciC.,kat.úz.C.,OkresnýúradNovéZámky,zapísanejnaLVč.XXX,
parc. reg. „C“ č. 3048/46 záhrada o výmere 358 m2. Tvrdili, že spornú parcelu užívali viac ako 60 rokov.
Svoje vlastníctvo navrhovateľ 2/ odvodzoval od Osvedčenia o dedičstve po poručiteľovi A. B. č. k. D
151/2000-18,Dnot19/2000,zktorého vyplýva,ženadobudolvlastníckeprávoknehnuteľnostiLVč.XXX

parc. č. 3048/26 o výmere 154 m2, dom súp. č. XXX v 1. Navrhovatelia uviedli, že spornú nehnuteľnosť
vydržali dňom úmrtia poručiteľa 12.12.1999. Na preukázanie užívania spornej nehnuteľnosti predložili
fotografie a čestné vyhlásenia rodinných príslušníkov. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 17.05.1976 je
zrejmé, že A. B. spolu s navrhovateľkou 1/ nadobudli vlastnícke právo k parc. č. 3048/26 zastavaná
plocha o výmere 154 m2 a k obytnému domu č. 323, vedeným v evidencii nehnuteľnosti v kat. úz. C. na

evid. liste č. 356 ako dvor o výmere 154 m2 od I. a B. D.. Z geometrického plánu zo dňa 27.10.1961, č.
8-920-208-61 vyplýva, že I. D. bol vlastníkom parc. č. 3048/26 dom a dvor o výmere 366 m2.15. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (ďalej len „ÚGKK SR“) sa vyjadril
k prešetreniu evidencie parc. č. 3048/46 tak, že pozemková kniha v obci Chľaba bola počas 2. svetovej
vojny zničená, listy vlastníctva pre pozemky navrhovateľov a susedné pozemky sa začali zakladať

v rokoch 1976/1980. V tom období sa začala v listinách (dedičské rozhodnutie zo dňa 08.07.1976
č. k. 1D 286/76-11) objavovať aj sporná parcela č. 3048/46 záhrada s výmerou 358 m2. Sporná
parcela existovala v písomnom operáte na LV č. XXX a bola evidovaná v súpise parciel z roku 1981.
V katastrálnej mape bola zobrazená až v roku 2004. Nebol k dispozícií súpis parciel z daného obdobia,
z toho dôvodu ÚGKK SR nevie potvrdiť ani vyvrátiť, kedy vlastne parc. č. 3048/46 vznikla, či vznikla

dodatočne ešte v roku 1963 alebo až okolo roku 1976, kedy sa objavuje v prvých listinách. Na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 30.12.1977 sa stali vlastníkmi spornej parcely J. a K. F.. Zo zmlúv predložených
navrhovateľmi ÚGKK SR, sa v danom období na novozaložený LV č. XXX nezapísala sporná plocha,
ktorú predstavuje parc. č. 3048/46.

16. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 13.09.2022, č. k. 4Vyd/1/2022-113 návrh navrhovateľov

na začatie konania o potvrdení vydržania zamietol s odôvodnením, že navrhovatelia nepreukázali,
že spornú nehnuteľnosť dobromyseľne užívali. Voči tomuto uzneseniu navrhovatelia podali odvolanie.
Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 08.03.2023, č. k. 12Co/126/2022-131 vyššie uvedené rozhodnutie
zrušil, z dôvodu nepreskúmateľnosti a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Navrhovatelia
súdu prvej inštancie následne predložili listinu - výpočet výmery parc. C-KN č. 3048/46, kde geodet

N. Q. E. uviedol, že rozdiel medzi súborom popisných informácií katastra nehnuteľností a súborom
geodetických informácií katastra nehnuteľností je 149 m2, čo prekračuje krajnú odchýlku určenú
vyhláškou ÚGKK SR č. 461/2009 Z. z. Súd prvej inštancie dňa 27.06.2023 uznesením č. k.
4Vyd/1/2022-167 vyzval na uplatnenie si námietok proti vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania
vlastníckeho práva spornej nehnuteľnosti. Účastník konania 3/ sa vyjadril, že si neuplatňuje právo podať

námietky voči vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania, keďže sa ho predmet konania priamo netýka.
Námietky voči potvrdeniu vydržania vzniesol účastník konania 1/, ktorý namietal že má vecné právo
k spornej nehnuteľnosti, ktoré môže byť vydržaním dotknuté; toto tvrdenie podložil viacerými dôkazmi.
Podľa osvedčenia o dedičstve po poručiteľke K. F. sp. zn. 8D 397/2012, Dnot 205/2012 nadobudol
spornú parcelu č. 3048/46 záhrady o výmere 358 m2 E. F. v celosti. Účastník konania 1/ predložil súdu

čestné vyhlásenie jeho otca J. F. o tom, že uzavrel kúpnu zmluvu s B. D. a L. M., na základe ktorej
nadobudol spolu s manželkou vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti, ktorú využívali na prechod
k ich domu. Neskôr ju využívala rodina B., ktorá však na užívanie žiadne povolenie nemala. Účastník
konania 1/ predložil súdu prvej inštancie kúpnu zmluvu zo dňa 30.12.1977, ktorou B. D. a L. M. predviedli
vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti o výmere 358 m2 na K. a J. F..

17. Na základe uvedených dôkazov rozhodol súd prvej inštancie tak, že zamietol návrh na potvrdenie
vydržania vlastníckeho práva navrhovateľov s odôvodnením, že navrhovatelia nepreukázali splnenie
zákonných podmienok pre vydržanie. Neosvedčili, že by vstúpili do držby predmetných nehnuteľností
oprávnene, teda na základe konkrétneho nadobúdacieho právneho titulu, keďže samotné užívanie

nehnuteľností nepostačuje. Nepreukázali teda žiadny právny titul a dobromyseľnosť, ktoré sú
predpokladom vydržania vlastníckeho práva k spornej parcele.

18. Po preskúmaní napadnutého uznesenia ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, prijal odvolací súd
záver, že súd prvej inštancie vychádzajúc z obsahu spisu dospel k správnym skutkovým zisteniam

a k správnemu právnemu záveru. Vzhľadnom na skutočnosť, že odvolací súd považuje rozhodnutie
súdu prvej inštancie za vecne správne, ďalej poukazuje na odôvodnenie jeho rozhodnutia a následne
už len uvádza ďalšie dôvody pre podporu správnosti napadnutého rozhodnutia.

19. Podľa § 359a CMP konaním o potvrdení vydržania je konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho

práva k nehnuteľnosti alebo konanie o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

20. Podľa § 359d ods. 1 CMP návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať
okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil
predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho

vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností
a označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo
zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.21. Podľa § 359e ods. 1 CMP, ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa
§ 8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti
alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na

overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na
preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.

22. Podľa § 359e ods. 2 CMP súd návrh na začatie konania o potvrdení

vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie
vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1.

23. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide
o nehnuteľnosť.

24.Návrhnazačatiekonaniaopotvrdenívydržaniavzmysleust.§359aanasl.CMPjeoprávnenýpodať
ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti (ust. § 359c ods. 1 CMP).
Vydržanie je originárnym spôsobom nadobúdania vlastníckeho práva, ktorý môže nastať len v prípade
kumulatívneho splnenia zákonom ustanovených predpokladov. Týmito sú oprávnenosť držby, uplynutie

zákonom ustanovenej doby oprávnenej držby, spôsobilosť predmetu držby a spôsobilosť subjektu držby.
Na to, aby sa držiteľ považoval za oprávneného držiteľa, zákon vyžaduje, aby bol vzhľadom na všetky
okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí, a preto s ňou nakladá ako s vlastnou vecou. Posúdenie toho,
či držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, nemôže vychádzať
iba zo subjektívnych predstáv držiteľa. Dobrá viera sa musí vzťahovať aj na objektívne okolnosti, za

ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za
následok vznik práva. Domnelým (putatívnym) titulom nadobudnutia vlastníctva je určitá skutočnosť,
ktorá má navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu (v súlade so zákonom zakladajúceho vznik
vlastníctva), chýba pri nej ale niektorá stránka, ktorú pre nadobudnutie vlastníctva vyžaduje objektívne
právo. Takýmto domnelým titulom môže byť v praxi napríklad dedičské rozhodnutie o nadobudnutí veci,

ktorá však v čase smrti poručiteľa objektívne nepatrila do jeho majetku, neprávoplatné rozhodnutie súdu
určujúce vlastníctvo veci, či kúpna alebo darovacia zmluva, ktorá je z niektorého dôvodu neplatná.

25. Do úvahy je potrebné zobrať aj to, či by držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú s ohľadom na
okolnosti a povahu konkrétneho prípadu možno po každom (spravodlivo) požadovať, mal alebo mohol

mať pochybnosti, či mu vec alebo právo patrí. Nastúpenie dobromyseľnosti je potrebné posudzovať
predovšetkým podľa okolností, ktoré sprevádzali vznik držby. Dobromyseľnosť zaniká momentom, kedy
sa držiteľ oboznámil so skutočnosťou, ktorá objektívne musela v ňom vyvolať pochybnosť o tom,
že mu vec alebo právo patrí, a to bez ohľadu na to, že subjektívne naďalej ostal v presvedčení o
svojom vlastníctve veci alebo oprávnenom výkone práva. V závislosti od konkrétneho prípadu takouto

skutočnosťou môže byť oboznámenie sa s vlastníckym zápisom v katastri nehnuteľností alebo verejnou,
či inou listinou, z ktorej vyplýva vlastníctvo v prospech inej osoby. Vo vzťahu k vydržaniu je nevyhnutné,
aby takáto dobromyseľnosť bola daná po celú dobu plynutia vydržacej doby.

26. Navrhovateľ 2/ odvodzoval možnosť vydržania spornej parc. č. 3048/46 záhrady o výmere 358 m2

od existencie vlastníctva parc. č. 3048/26 jeho právneho predchodcu A. B.. Z Osvedčenia o dedičstve
č. k. D 151/2000-18, Dnot 19/2000 však vyplýva, že navrhovateľ 2/ sa stal vlastníkom nehnuteľnosti
zapísanej v LV č. XXX, a to parc. č. 3048/26 o výmere 154 m2 a domu súp. č. XXX v 1. Navrhovateľka
1/ má nadobúdací titul - kúpnu zmluvu, taktiež k parc. č. 3048/26 zastavaná plocha o výmere 154 m2,
s obytným domom č. 323, ktorú nadobudli spolu s A. B. do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Navrhovatelia tvrdili, že oni a ich právni predchodcovia dlhodobo užívali spornú parcelu a jej výmera
bola súčasťou parc. č. 3048/26, keďže do roku 2004 nebola zapísaná v katastrálnych mapách, a tak
účastník konania 1/ a jeho právny predchodcovia k tejto parcele nemohli nadobudnúť vlastnícke právo.
Z výpisu z LV č. XXX vyplýva, že navrhovatelia sú vlastníkmi parc. č. 3048/26 o výmere 154 m2 a
domu súp. č. 325, čo je súladné aj s ich nadobúdacími titulmi. Navrhovateľom už v čase, keď nadobúdali

vlastnícke právo k parc. č. 3048/26 o výmere 154 m2 muselo byť zrejmé, že nenadobúdajú vlastníctvo
kparcele,ktorejvýmerajeviacakodvojnásobná,tedakvýmere358m2,pretonemohlibyťdobromyseľní
v tom, že im patrí sporná nehnuteľnosť, čím neosvedčili jednu z kumulatívnych podmienok vydržania
a to dobromyseľnosť držby. Aj keď právni predchodcovia navrhovateľov užívali celý dvor, vzhľadomna veľkosť parcely o výmere 154 m2, ktorú nadobudli a ktorú mali evidovanú na liste vlastníctva a aj
v zmluve, im muselo byť zrejmé, že dvor v takej výmere, ako reálne užívajú, nezodpovedá údajom
uvedeným v katastri nehnuteľností a v kúpnej zmluve. Nejde totiž o zanedbateľnú výmeru 1-2 m2, ale

o rozdiel, ktorý je pri tak veľkých rozdieloch výmer zrejmý voľným okom. Okrem výmery 154 m2 mali
navrhovatelia,resp.ichprávnipredchodcovianadobudnúťajvýmeru358m2,čojeviacakodvojnásobok
skutočnej výmery, ktorú nadobudli do vlastníctva na základe kúpnej zmluvy. Ani tvrdenie navrhovateľov
ohľadom výmery pôvodnej parcely č. 3048/26 (366 m2) nezodpovedá súčtu výmer súčasných parciel
č. 3048/26 (154 m2) a č. 3048/46 (358 m2). Právny titul a dobromyseľnosť navrhovateľov v danom

prípade absentuje, keďže vyššie uvedené skutočnosti museli objektívne vyvolať pochybnosť o tom, že
im nehnuteľnosť v takej rozsiahlej výmere patrí, a to bez ohľadu na to, že subjektívne naďalej ostali v
presvedčení o svojom vlastníctve veci, keďže nehnuteľnosť dlhodobo užívali.

27. Navyše navrhovateľ 2/ odvodzuje vydržanie spornej parc. č. 3048/46 záhrady o výmere 358 m2
ku dňu 12.12.1999 - smrti poručiteľa. Z osvedčenia o dedičstve č. k. D 151/2000-18, Dnot 19/2000

však vyplýva, že navrhovateľ 2/ po jeho právnom predchodcovi A. B. nadobudol vlastnícke právo k
nehnuteľnosti vednej na LV č. XXX parc. č. 3048/26 zast. pl. o výmere 154 m2 a domu súp. č. XXX
v podiele 1. Navrhovateľovi tak chýba právny titul a dobromyseľnosť pri nadobudnutí spornej parcely
parc. č. 3048/46 záhrady o výmere 358 m2 od vlastníctva vydržaním. Ak navrhovateľ 2/ zdedil spornú
nehnuteľnosť, zápis takéhoto titulu v katastri nehnuteľností nemožno nahradiť konaním o potvrdení

vydržania vlastníckeho práva.

28. Podľa názoru odvolacieho súdu účastník konania 1/ zapísaný ako vlastník spornej parcely predložil
dôvodné námietky, čím dostatočne spochybnil možnosť vydržania spornej nehnuteľnosti navrhovateľmi.
Súdu predložil osvedčenie o dedičstve sp. zn. 8D 397/2012, Dnot 205/2012, z ktorého vyplýva, že

sa stal vlastníkom spornej nehnuteľnosti, a tiež doložil aj nadobúdací titul jeho právnych predchodcov
k spornej nehnuteľnosti, a to kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola na rozdiel od nadobúdacích titulov
predložených navrhovateľmi, aj sporná parcela č. 3048/46 záhrada o výmere 358 m2.

29. Konanie o potvrdení vydržania v zmysle § 359a CMP je konanie s procesným postupom odlišným od

sporového konania vo veci určenia vlastníckeho práva, kde má súd (a aj strany sporu) k dispozícii väčší
priestor a procesné prostriedky potrebné na zisťovanie skutkového stavu veci. Podľa dôvodovej správy
k zákonu č. 68/2021 Z. z., ktorým sa s účinnosťou od 1. mája 2021 zmenil a doplnil Civilný mimosporový
poriadok práve o ustanovenia upravujúce konanie o potvrdení vydržania, je uvedené konanie
pomerne formálne a má znaky skôr registrového konania. V konaní o potvrdení vydržania teda súd

nenariaďujepojednávanie,nevykonávaplnohodnotnédokazovanie,aleskúmaosvedčenierelevantných
skutočností navrhovateľom. V konaní o potvrdení vydržania podľa § 359a CMP sa predpokladá
jednoznačné a hodnoverné osvedčenie nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním
(viď uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.01.2024, sp. zn. 9Cdo/239/2022). Účelom vydržania je
uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. Z dôvodu, že navrhovatelia neosvedčili, že

nadobudli vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti vydržaním, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. Navrhovateľom však nič nebráni,
aby sa určenia vlastníctva domáhali v sporovom konaní.

30. Navrhovatelia tiež vyčítali súdu, že na základe nimi predložených dôkazov vydal vyzývacie

uznesenie podľa § 359f CMP, a teda mal za to, že osvedčili splnenie predpokladov na vydržanie, avšak
ich návrh napokon zamietol. K uvedenej námietke odvolací súd uvádza, že súd síce vydáva vyzývacie
uznesenie podľa § 359f CMP len vtedy, ak vo fáze skúmania návrhu na začatie konania a dôkazných
prostriedkov pripojených navrhovateľom dospeje k záveru, že osvedčované skutočnosti sa mu so
zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako vysoko pravdepodobné, avšak ak po vydaní vyzývacieho

uznesenia dospeje (aj na základe námietok) k záveru, že navrhovateľ neosvedčil skutočnosti svedčiace
ovydržanívlastníckehopráva,ničmunebráni,abynávrhunavrhovateľovnevyhovel.Vopačnomprípade
by vydanie vyzývacieho uznesenia bolo len formálnym rozhodnutím, po ktorom už musí nasledovať len
vyhovenie návrhu. Nie je preto dôvodné zo strany navrhovateľov vyčítať súdu, že po vydaní vyzývacieho
uznesenia ich návrh zamietol.

31. K vyjadreniu „G. B. za rodinu navrhovateľov“ (č. l. 464 spisu) zo dňa 13.03.2025 odvolací súd uvádza,
že sa ním nezaoberal, keďže navrhovatelia sú v spore zastúpení advokátkou, a podľa § 89 ods. 3 CSP
je zastupovanie iným zástupcom ako advokátom vylúčené. Ani zo samotného splnomocnenia zo dňa02.02.2022 nevyplýva, že by navrhovatelia splnomocnili G. B. na zastupovanie pred súdom v odvolacom
konaní.

32. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a 2 CSP v spojení s
§ 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
V mimosporových konaniach platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania,
ktoré si v konaní platil (§ 49 CMP). Odvolací súd nevzhliadol žiadne okolnosti, z ktorých by vyplývalo,
že priznanie trov konania niektorému z účastníkov konania je spravodlivé podľa § 55 CMP. Každý

z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.

33. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).