Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. august 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/67/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3517209139
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3517209139.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ĽubiceBajzovejačlenieksenátu

JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcov: 1/ A. A., B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A. XXXX, C. D., 2/ B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX, C. D., oboch zastúpených: E. F. G.,
bytom C. XXX/X, D. D., proti
žalovaným: 1/ F. H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX, C. D.,
2/ F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX, C. D., oboch zastúpených: JUDr. Radovanom Ulehlom,
advokátom, so sídlom Winterova 62, Piešťany,
3/I.A.,nar.XX.XX.XXXX,A.XXXX,C.D.,zastúpenejkolíznymopatrovníkom:Úradompráce,sociálnych

vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, Hviezdoslavova 40, Nové Mesto nad Váhom, o neplatnosť
právneho úkonu a určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu
Trenčín zo dňa
2. apríla 2025, č. k. NM-7C/105/2017-201, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej - zamietajúcej časti (výrok II.) a v súvisiacej časti o trovách
konania (výrok III.) p o t v r d z u j e .

Žalovaným voči žalobcom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozhodnutím súd prvej inštancie výrokom I. zastavil konanie
v časti, ktorá sa týka určenia neplatnosti Dohody o vyporiadaní BSM uzavretej medzi žalobcom 1/ a
žalovanou 1/ zo dňa 30.06.2016 a Dohody o pristúpení žalobcu 2/
k záväzku vo výške 44.000,- eur zo dňa 30.06.2016, výrokom II. v zostávajúcej časti žalobu zamietol
a v konečnom dôsledku o náhrade trov konania medzi stranami sporu rozhodol výrokom III. tak, že
žalovaní majú nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia sa domáhali určenia neplatnosti právneho
úkonu uzavretého medzi stranami sporu dňa 30.06.2016, a to Darovacej zmluvy o prevode vlastníckeho
práva a Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov urobených jedným právnym
úkonom a zároveň určenia vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam. Žalobu odôvodnili tým, že žalobca 1/ a žalovaná 2/ boli manželia, ich manželstvo
bolo právoplatne rozvedené dňa 26.11.2012 rozsudkom Okresného súdu
Nové Mesto nad Váhom č. k. 4P/225/2012-49. Žalovaná podala dňa 04.022015 žalobu

o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej ako „BSM“), ktoré konanie bolo
vedené pod sp. zn. 4C/64/2015, súčasne bolo vedené konanie o vrátenie daru, ktorú žalobu podal
žalobca 2/ proti žalovanej 1/, predmetom ktorej bolo darovanie podielu 1/2k nehnuteľnosti CKN parc. č. XXXXX/X - záhrady o výmere 452 m2, parc. č. XXXXX/X - zast. plochy
a nádvoria o výmere 413 m2, evidované na LV č. XXXX pre kat. úz. C. D., vedené pod sp. zn.
10C/101/2015. V konaní o vrátenie daru bol žalobcom súčasný žalobca 2/, pričom žalobcu 1/ do

uvedeného konania pripustili procesným uznesením. Právny úkon darovania
a Dohody o vyporiadaní BSM zo strany žalobcu 1/ nebol urobený slobodne a vážne, nakoľko tento
nemohol ani len predpokladať, že ihneď po ukončení pojednávania bude musieť ísť tento právny úkon
podpísať k notárovi alebo na matriku, a to pod hrozbou zmluvnej pokuty
10.000,- eur, čo mu oznámil sudca, ktorého autoritu rešpektoval, aby sa plateniu tejto finančnej sankcie

vyhol. Žalobca 1/ bol v tiesni a bez adekvátnej právnej pomoci, nakoľko mal
žalovanú 1/ vyporiadať z BSM, ktorého výšku si nestihol prepočítať a overiť, ktorá mu bola oznámená na
pojednávaní súdu. Žalobcovia majú na veci naliehavý právny záujem, nakoľko sa má odstrániť spornosť,
ktorá mala za následok prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Úkon darovacej zmluvy o prevode
vlastníckeho práva je neplatný, pretože ho súd neschválil,
v čase jeho schvaľovania na pojednávaní súdu dňa 30.06.2016 ešte neexistoval a bol urobený po jeho

schválení, ku ktorému došlo bez právoplatného ustanovenia kolízneho opatrovníka deťom - žalovaným
2/ a 3/. Neplatnosť právneho úkonu v časti pristúpenia žalobcu 2/ k dlhu žalobcu 1/ odôvodnil tým, že
žalobca 2/ žiadnu takúto skutočnú vôľu nikdy neprejavil
a vzhľadom na svoje majetkové pomery by takáto vôľa nebola realizovateľná.

3. Úrad práve, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom v postavení zástupcu uviedol, že
schválenie právneho úkonu nadobudnutia majetku maloletými deťmi (v tom čase žalovanými 2/ a 3/)
bol v ich záujme. Účastníci konania sa vzdali práva podať opravný prostriedok voči rozhodnutiu súdu.
Žalovaná 1/ uviedla, že žaloba je vymyslená a nezakladá sa na pravde. Zmluva o prevode vlastníckeho
práva a vyporiadania BSM je platná, podpísaná u notára, čo je dôkazom slobodného a vážneho prejavu

vôle žalobcov. Súd už tento právny úkon preskúmal a rozhodol o jeho platnosti vo veci vedenej na súde
pod sp. zn. 10C/138/2016. Žalobcovia identickú neplatnosť tak namietajú už druhýkrát.

4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu uvedenom v bode 5/ odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia a posúdiac jeho výsledky primárne podľa § 230 Civilného sporového poriadku (ďalej len

„CSP“)konaniezastavilvčastiurčenianeplatnostiDohodyovyporiadaníBSMuzavretejmedzižalobcom
1/ a žalovanou 1/ zo dňa 30.06.2016 a Dohody o pristúpení žalobcu 2/ k záväzku vo výške 44.000,- eur
zo dňa 30.06.2016, z dôvodu zistenia prekážky právoplatne skončenej veci v konaní Okresného súdu
Nové Mesto nad Váhom
sp. zn. 10C/138/2016, rozhodnutie v ktorom nadobudlo v tejto časti právoplatnosť dňom 09.07.2019.

Predmetom posudzovania tak zostala platnosť Darovacej zmluvy o prevode vlastníckeho práva zo dňa
30.06.2016 a určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX pre kat. úz. C.
D., reg. CKN parc. č. XXXXX/X - záhrady
o výmere 452 m2, parc. č. XXXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 413 m2, v ktorej časti vo svetle
ust. § 34, § 37 ods. 1, 2 a 3, § 38 ods. 1 a 2, § 630, § 628 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len

„OZ“) dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby a preto ju zamietol. Pri rozhodovaní vychádzal z tvrdení a
dôkazov predložených stranami sporu, ako i z pripojeného spisového materiálu Okresného súdu Nové
MestonadVáhomsp.zn.10C/101/2015.Konštatoval,ževôľasmerujúcakvykonaniuplatnéhoprávneho
úkonu musí byť slobodná
a vážna a navonok musí byť prejavená určito a zrozumiteľne, pokiaľ právny úkon napĺňa niektorú z

vád vôle alebo jej prejavu, je absolútne neplatný. Absolútna neplatnosť pôsobí priamo (automaticky) zo
zákona (ex lege), od počiatku (ex tunc) a bez ohľadu, či sa tejto neplatnosti niekto dovolá. Z tohto dôvodu
právne účinky takéhoto právneho úkonu ani nevzniknú - teda nedôjde k vzniku, zmene ani zániku práv a
povinností, ktoré s nimi zákon spája. Platnosť či neplatnosť právneho úkonu možno posudzovať len so
zreteľom na okolnosti, ktoré existovali v čase jeho urobenia, dodatočné okolnosti nemajú vplyv na jeho

platnosť čo znamená, že skutočnosti, ktoré nastali po vzniku právneho úkonu, nemôžu mať za následok
dodatočnú neplatnosť právneho úkonu (a naopak). V prípade, ak je na neplatný právny úkon viazaný
iný, akcesorický (vedľajší) právny úkon, týka sa absolútna neplatnosť súčasne aj tohto úkonu. Keďže
absolútnaneplatnosťvznikázozákona,niesprávanímúčastníka,nemôžebyťodvrátenáanispoukazom
na dobré mravy (§ 3 ods. 1). Absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa môže úspešne dovolať každá

osoba, ktorá má na tom právny záujem, pričom môže ísť aj
o tretiu osobu, ktorej hmotnoprávne postavenie (majetkové právo) je týmto právnym úkonom dotknuté.
Súd prihliada na absolútnu neplatnosť z úradnej povinnosti v prípade, ak skutočnosti, ktoré sú spojené
s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu, vyjdú v konaní najavo. Platná právna úprava neustanovuježiadnu lehotu, v ktorej je potrebné prihliadať na vadu právneho úkonu, a to z dôvodu, že takýmto úkonom
nevznikne žiadne právo, a teda ani právo, ktoré by sa mohlo premlčať. Absolútnu neplatnosť právneho
úkonu nie je možné zhojiť ani dodatočným schválením (ratihabíciou) ani odpadnutím vady vôle alebo

jeho prejavu. Je teda zrejmé, že Občiansky zákonník kogentne zakotvuje, na základe akých skutočností
je možné dosiahnuť záver o neplatnosti právneho úkonu - v tomto prípade darovacej zmluvy. Žalobcovia
v konaní napadli predmetnú darovaciu zmluvu tvrdiac, že túto neuzatvorili slobodne, ale naopak, pod
nátlakom (súdnej autority) a za nápadne nevýhodných podmienok, ktorú tvrdenú skutočnosť však v
konaní nepreukázali. V tejto súvislosti súd poukázal na konanie na Okresnom súde

Nové Mesto nad Váhom, č. k. 10C/101/2015 žalobcov B. A. a A. A. proti žalovanej F. H. A. o vrátenie
daru a na znenie výroku rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 10C/101/2015 - 104
zo dňa 30.06.2016, ktorým súd schválil právny úkon žalovanej 1/, ktorý urobila v mene (v tom čase)
maloletých detí, žalovaného 2/ a 3/, ktorým bol prijatý dar, o. i. predmetná nehnuteľnosť zapísaná na
LV č. XXXX pre obec a k.ú. C. D. a to parc registra "C" č. XXXXX/X záhrady o výmere
462 m2, parc registra "C" č. XXXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 142 m2, parc registra "C"

č. XXXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 413 m2, v prospech oboch
v spoluvlastníckom podiele 1/4, ktorý bol urobený v Darovacej zmluve o prevode vlastníckeho
práva a dohody o vyporiadaní bezpodielového NM-7C/105/2017 6 spoluvlastníctva manželov zo
dňa 30.06.2016. Rozsudok č. k. 10C/101/2015-106 nadobudol právoplatnosť dňa 24.08.2016. Strany
spisovali návrh predmetnej dohody pred súdnou autoritou (na pojednávaní za účasti sudcu), pričom

následne došlo k riadnemu uzavretiu tejto dohody a jej podpísaniu na notárskom úrade JUDr. Tatiany
Cagalovej v Novom Meste nad Váhom, ktorá overila pravosť podpisov všetkých účastníkov zmluvy.
Dohoda tak nebola uzavretá (podpísaná) na súde, ale
unotára.Poopustenípojednávacejmiestnostimaližalobcoviamožnosťsamizvážiť,čichcútentoprávny
úkon urobiť, mali možnosť poradiť sa aj so svojím zástupcom, ktorý mal právnické vzdelanie, prípadne

s notárom, u ktorého dohodu podpisovali. Mali tiež možnosť oboznámiť sa s obsahom návrhu dohody.
Žalobcovia podpisovali uvedenú dohodu u notára bez priameho fyzického, či psychického donútenia,
pričom mali možnosť si pred podpisom dohodu prečítať. Tým, že listinu následne u notára podpísali,
prejavili svoju vôľu akceptovať takýto návrh dohody. V texte samotnej zmluvy je detailne určený predmet
darovania, pričom táto obsahuje explicitné vyhlásenie, že účastníci zmluvy zhodne prehlásili, že si túto

zmluvu o prevode vlastníckeho práva pred jej podpisom prečítali, že bola uzavretá po vzájomnej dohode
podľa ich pravej a slobodnej vôle, určito, vážne a zrozumiteľne, nie v tiesni za nápadne nevýhodných
podmienok, na znak čoho túto riadne podpísali. Žalobcovia neboli pri uzatváraní darovacej zmluvy
v tiesni, dohoda nebola uzatvorená za nevýhodných podmienok, svoje tvrdenia nepreukázali. Rovnako
nie je možné posúdiť neplatnosť darovacej zmluvy ani podľa ustanovenia § 38 Občianskeho zákonníka,

nakoľko súd nedisponuje dôkazom, že by niektorý
z účastníkov zmluvy mal obmedzenú spôsobilosť na právnych úkonoch a ani nekonal
v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou. Súd opätovne poukázal na znenie
rozsudku Krajského súdu Trenčín č. k. 19Co/93/2018-215 zo dňa 22.05.2019, v odôvodnení ktorého sa
súd zaoberal tými istými námietkami týkajúcimi sa „slobody

a vážnosti prejavu vôle“ žalobcov (tam žalovaných) pri uzatváraní predmetnej dohody, ktoré posúdil ako
nedôvodné, časť ktorého odôvodnenia cituje v rozsudku. K ďalším námietkam žalobcov obsiahnutých v
žalobe, že „v časti úkonu darovacia zmluva o prevode vlastníckeho práva je tento úkon neplatný, pretože
ho súd neschválil, keďže v čase jeho schvaľovania na pojednávaní súdu dňa 30.06.2016 tento úkon ešte
neexistoval a bol urobený po jeho schválení, ku ktorému došlo bez právoplatného ustanovenia kolízneho

opatrovníka deťom - žalovaným 2/ a 3/“ súd prvej inštancie uviedol, že zo Zápisnice o pojednávaní zo
dňa 30.06.2016 v konaní 10C/101/2015 je zrejmé, že sudca na pojednávaní vyhlásil uznesenie, ktorým
ustanovil maloletým deťom F. A. a I. A. kolízneho opatrovníka Úrad sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto
nad Váhom. Uznesenie bolo vyhlásené, odôvodnené
a bolo dané poučenie o opravnom prostriedku. Následne je v zápisnici uvedené, že sa prítomní:

B. A. (ako navrhovateľ 1/), E. F. G. (zástupca navrhovateľa 1/), A. A. (navrhovateľ 2/), F. H. A.
(odporkyňa), F. J. K. (právny zástupca odporkyne) vzdali práva podať odvolanie proti tomuto uzneseniu,
čopotvrdilipriamovzápisnicisvojimipodpismi.Pretoniejepravdivétvrdenie,žeuznesenienenadobudlo
právoplatnosť. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť jeho vyhlásením na pojednávaní dňa 30.06.2016,
nakoľko sa prítomné strany vzdali práva podať opravný prostriedok, a k schváleniu právneho úkonu

tak došlo až po právoplatnosti tohto uznesenia. Keďže nebola zistená žiadna skutočnosť, ktorá by
reálne bola spôsobilou k záveru o absolútnej neplatnosti právneho úkonu, absentuje naliehavý právny
záujem na určení vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Žalobcovia neuniesli dôkazné
bremeno o prítomnosti relevantného dôvodu jeho neplatnosti v zmysle vyššie uvedených ustanoveníObčianskeho zákonníka. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 255 ods. 1, v
spojitosti s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že úspešným žalovaným priznal nárok na
náhradu trov konania vo výške 100 %.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadli žalobcovia
prostredníctvom svojho právneho zástupcu, smerujúc svoje odvolanie voči zamietajúcemu výroku II.
a súvisiacemu výroku III. o náhrade trov konania, navrhujúc odvolaciemu súdu ich zmenu tak, že
ich žalobe bude v zamietajúcom rozsahu vyhovené a žalovaní budú zaviazaní tiež nahradiť im trovy

prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania. Uplatňujúc dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods.
1 písm. f/ a h/ CSP (nesprávne skutkové a právne závery, na ktorých je založené rozhodnutie), posúdiac
obsah odvolania tiež v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, príp. d/ CSP (porušenie práva na spravodlivý proces,
existencia inej vady) v konkrétnosti namietali vady odôvodnenia rozhodnutia (tvrdia, že rozhodnutie
je nesprávne a nedostatočne odôvodnené), tiež tvrdia, avšak len vo všeobecnej rovine, že súd pri
rozhodovaní vychádzal jednostranne len z tvrdení žalovaných a svedeckých výpovedí, ktoré neboli

správne vyhodnotené a tak prijaté závery sú v rozpore so skutočnosťou. Podľa ich názoru z dokazovania
vyplynulo, že žalobcovia konali v strese a pod nátlakom, dôsledkom čoho je absolútna neplatnosť
darovacej zmluvy.

6. Žalovaní nevyužili svoje právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
vspore(žalobcovia),vneprospechktorýchbolorozhodnutievnapadnutýchčastiachvydanépodľa§359
CSP, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom
výroku II. (žalobu zamietajúcom) a v súvisiacom výroku III. o trovách konania ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario), keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť

dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok súdu prvej
inštancie v jeho zostávajúcej časti (vo výroku I., ktorým bolo konanie v identifikovanej časti zastavené)
nepreskúmaval, keďže v tejto časti rozhodnutie suspenzívnym účinkom odvolania dotknuté nebolo.

9. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia neplatnosti právneho úkonu uzavretého medzi

stranami sporu dňa 30.06.2016, a to Darovacej zmluvy a Dohody
o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré boli realizované jedným právnym
úkonom tvrdiac ich absolútnu neplatnosť pre vadu slobody vôle a v nadväznosti na to tiež určenia
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam identifikovaným v žalobe, ktoré boli tiež predmetom prevodu
v rámci napádanej darovacej zmluvy.

10. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím výrokom I. zastavil konanie v časti
o určenie neplatnosti Dohody o vyporiadaní BSM uzavretej medzi žalobcom 1/ a žalovanou 1/ zo dňa
30.06.2016 a Dohody o pristúpení žalobcu 2/ k záväzku vo výške 44.000,- eur zo dňa 30.06.2016 (pre
prekážku res iudicata - § 230 CSP), výrokom II. v zostávajúcej časti žalobu zamietol (nezistil skutočnosti

spôsobilé k záveru o absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy pre tvrdené vady vôle - § 37 ods. 1, § 38
ods. 1, 2 OZ) a v konečnom dôsledku o náhrade trov konania medzi stranami sporu rozhodol výrokom
III. tak, že žalovaní majú nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Svoje rozhodnutie založil na
závere o neunesení dôkazného bremena žalobcami o vadách dotknutého právneho úkonu, poukazom
tiež na rozhodnutie, v rámci ktorého identické námietky proti platnosti tohto právneho úkonu už boli

v inom konaní (o zaplatenie 44.000,- eur s prísl.) žalobcami vyprodukované a v ich neprospech tiež
súdmi vyhodnotené (rozsudok pod sp. zn. 10C 138/2016 v spojitosti s rozsudkom KS Trenčín zo dňa
22.05.2019 č. k. 19Co 93/2018-215).

11. Odvolatelia (žalobcovia) vychádzajúc z obsahu odvolania uplatňujú dôvody na odvolanie uvedené

v ust. § 365 ods. 1 pod písm. b/, resp. d/, f/ a h/ CSP (porušenie práva na spravodlivý proces/existencia
inej vady, nesprávne skutkové a právne závery na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie).
V konkrétnosti ťažiskovo nesúhlasia s názorom súdu prvej inštancie o neplatnosti darovacej zmluvy preabsenciu zistenia takých skutočností, ktoré by takýto záver odôvodňovali, tvrdia nesprávne hodnotenie
dôkazov a v konečnom dôsledku aj vady odôvodnenia rozhodnutia.

12. Odvolací súd za aplikácie ust. § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či
konaniepredsúdomprvejinštancieniejezaťaženévadou/vadami,ktorá/ktorésatýka/týkajúprocesných
podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie
v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého
súdneho spisu odvolací súd uvádza, že v konaní pred súdom prvej inštancie nezistil procesné vady

zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1
písm. a/ CSP a samotní odvolatelia existenciu takýchto vád ani netvrdili.

13. V ďalšom sa odvolací súd zaoberal odvolacou námietkou žalobcov o nedostatočnom/nesprávnom
odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktorá je subsumovateľná pod dôvod na odvolanie uvedený
v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, príp. d/ CSP.

14.Odôvodňovaniesúdnychrozhodnutíjesúčasťouprávanaspravodlivý súdnyprocesvzmysle článku
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy SR, avšak len v situácii,
keď z odôvodnenia rozhodnutia nemožno zistiť dôvody, pre ktoré nebolo vyhovené uplatnenému
nároku, či obrannej argumentácii nemožno vylúčiť, že rozhodnutie, z ktorého nie je možné aspoň v

základných rysoch zistiť, akými úvahami sa súd pri formulovaní výroku spravoval, treba považovať
za nepreskúmateľné.

15. Odôvodnenie rozhodnutia v tomto prípade však tvorí rámcovo dostatočný podklad pre uskutočnenie
jeho prieskumu v odvolacom konaní, spĺňajúc parametre zákonného rozhodnutia požiadavkami danými

ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd poukazuje na to, že aj Európsky súd pre ľudské práva pripomína,
že súd v rozsudku nemusí reagovať na každý argument prednesený v súdnom konaní, vyžaduje sa, aby
reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia (či jeho časti)
považovaný za významný (napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko,
obidva z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B), čo dopadá v plnej miere tiež na

odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. II. ÚS 44/03, III. ÚS
209/04, I. ÚS 117/05), k naplneniu čoho v posudzovanej veci aj došlo.

16. Skutočnosť, že žalobcovia sa so spôsobom posúdenia nastolených otázok súdom prvej inštancie,
či dôvodmi na ktorých rozhodnutie založil súd prvej inštancie subjektívne nestotožňujú a považujú ich
za nesprávne, nemôže sama o sebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti, či dokonca arbitrárnosti
rozhodnutia súdu prvej inštancie a tiež nemôže byť spôsobilá založiť odlišné rozhodnutie, ak súd prvej
inštancie pri posudzovaní esenciálnych otázok vychádzal z platnej právnej úpravy. Závery súdu prvej

inštancie pri posudzovaní rozhodujúcich otázok boli výsledkom procesu komplexného objektívneho
vyhodnoteniaskutkovýchokolnostíprejednávanejveci,ktorévkonanívyšlinajavoaktorévrámcizásady
voľného hodnotenia dôkazov súd viedli k prijatiu napadnutého rozhodnutia o uplatnenom nároku.

17. Samotná polemika odvolateľov s právnymi závermi súdu prvej inštancie, či len všeobecné

spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia a kritika toho, ako súd prvej inštancie pristupoval k riešeniu
ťažiskovej právnej otázky, či kritika toho, že súd neriešil otázky ktoré však pre rozhodnutie o nároku nie
sú rozhodujúce, významovo nie je spôsobilou narušiť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

18. Z uvedených dôvodov tak nebolo možné konštatovať pre tvrdené vady odôvodnenia rozhodnutia

naplnenie odvolacieho dôvodu uvedeného tak v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, ako ani pod písm.
d/ CSP.

19. Následne odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu rozhodnutie z hľadiska jeho správnosti vo
svetle vecných odvolacích námietok žalobcov, teda možného naplnenia ním produkovaných odvolacích

dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP (nesprávne skutkové a právne závery na
ktorých je založené rozhodnutie).20. Nesprávny skutkový záver (dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP) je
spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa
kritérií daných ust. § 191 CSP, vychádzajúc z ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia
dôkazovsudcomzhľadiskaichpravdivostiadôležitostiprerozhodnutie.Nesprávnehodnoteniedôkazov
by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne,

že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v
konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo
vierohodnosti, je logický rozpor.

21. Nesprávne právne posúdenie veci (dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1

písm. h/ CSP) je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý
správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho
nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy
a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).

22. Vyhodnotením rozhodujúcich skutočností, vyššie uvedené odvolacie námietky žalobcov vyhodnotil
odvolací súd ako plne nedôvodné. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie
sa dostatočne zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, vykonal predložené/navrhnuté dôkazy
v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie, tieto vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. §

191 CSP a zo správne zistených skutočností, vyvodil tiež správne právne závery na ktorých založil
svoje rozhodnutie. Odvolací súd sa plne identifikuje s jeho právnym názorom o nepreukázaní takých
skutočností, ktoré by boli spôsobilé k záveru o absolútnej neplatnosti dotknutej darovacej zmluvy
z hľadiska podmienok uvedených v ust. § 37 ods. 1 - 3, § 38 ods. 1, 2 OZ (vady vôle) a v nadväznosti
na to k záveru o danosti naliehavého právneho záujmu na žalobe v časti o určenie vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom prevodu vlastníctva v darovacej zmluve, čo viedlo správne súd
prvej inštancie k zamietnutiu žaloby nad rámec nárokov vo vzťahu ku ktorým bolo konanie výrokom I.
zastavené pre prekážku uvedenú v ust. § 230 CSP. Súd prvej inštancie správne vzal do úvahy všetky
k vyššie posudzovaným otázkam sa vzťahujúce výsledky dokazovania, preukázané skutkové okolnosti
a ich vplyv na nároky strán, vychádzajúc z nich opodstatnene žalobu zamietol a žalovaným vzhľadom

na ich úplný úspech v spore, priznal plný nárok na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1, § 255 ods. 1
CSP). Súd prvej inštancie pri posudzovaní rozhodujúcich skutočností postupoval v súlade so zákonom,
rozhodol o nich poukazom na relevantné skutočnosti, s následkom nespôsobilosti odvolania k inému,
ako potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa ust. § 387 ods. 1 CSP (čo do výrokov II. a III.).
Súčasne sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho

dôvodov a v podrobnostiach naň odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), aby nadbytočne neopakoval všetky pre
strany známe fakty spolu so správnou citáciou zákonných ustanovení jednotlivých právnych predpisov.

23. Nad rámec toho, že pre rozhodnutie zásadné otázky boli dostatočne zodpovedané už súdom prvej
inštancie, odvolací súd vo vzťahu k obsahu odvolania žalobcov uvádza nasledovné:

24. Predovšetkým je potrebné uviesť, že žalobcovia síce formálne tvrdia nesprávne hodnotenie
dokazovania, avšak len v rovine všeobecnej, bez konkretizácie chybných zistení, či hodnotenia toho-
ktorého dôkazu, ktoré podľa ich názoru by mohlo byť „v rozpore so skutočnosťou“. Obmedzili sa na
úsporné tvrdenie, že podľa ich názoru z dokazovania vyplynulo, že žalobcovia konali v strese a pod

nátlakom, preto je darovacia zmluva absolútne neplatná, s čím však odvolací súd súhlasiť nemôže,
keďže takéto zistenia z vykonaného dokazovania nevyplynuli. Identické námietky boli dostatočne
zodpovedanésúdomprvejinštancievbodoch17/až20/odôvodnenianapadnutéhorozhodnutia vrátane
správnych teoretických východísk so zreteľom na ktoré ich správne súd prvej inštancie tiež posudzoval,
na ktoré závery odvolací súd v podrobnostiach odkazuje, aby ich nadbytočne nereplikoval.

25. Za potrebné považuje odvolací súd v okolnostiach tejto veci len zdôrazniť, že otázka platnosti
právneho úkonu z hľadiska „slobody a vážnosti prejavu vôle“ strán pri uzatváraní Dohody o vyporiadaníBSM a darovacej zmluvy zo dňa 30.06.2016, predmetom ktorej darovacej zmluvy bol prevod vlastníctva
k nehnuteľnostiam v nej špecifikovaným, bol
v princípe (ako na to správne poukazuje tiež súd prvej inštancie) už predmetom posudzovania súdom

v inom konaní, v ktorom sa súd zaoberal platnosťou dohody o vyporiadaní BSM, avšak oba úkony boli
urobené súčasne (10C 138/2016 a nadväzne 19Co 93/2018), ktorého účastníkmi boli aj žalobcovia
1/, 2/ a žalovaná 1/ so záverom, že dotknutý právny úkon žalobcami tvrdenými vadami netrpí a podľa
názoru odvolacieho súdu by bolo v rozpore s princípom legitímnych očakávaní, ak by v tomto konaní
súd identickú otázku posúdil odlišne, na čo ani nie je v okolnostiach danej veci žiadny dôvod, keďže

žiadne nové okolnosti nad rámec tých, ktoré boli predmetom posudzovania vo vyššie uvedenej veci,
v tomto spore z dokazovania nevyplynuli. Judikatúra Slovenskej republiky definuje legitímne očakávania
ako kategóriu právnej istoty, ktorej účelom je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci
a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na
vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (nález Ústavného súdu SR,
sp. zn. PL. ÚS 16/06). V tejto rovine doktrína legitímneho očakávania pripomína zásadu, že pri

rozhodovaní v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch, má orgán verejnej moci postupovať
tak, aby nevznikali neodôvodnené rozdiely a taktiež zásadu zákazu prekvapivých rozhodnutí orgánov
verejnej moci, ktorým spôsobom tiež súd prvej inštancie pri posudzovaní identickej otázky správne
postupoval.

26. Krajský súd Trenčín v spomínanom rozsudku pod č. k. 19Co/93/2018-215 zo dňa 22.05.2019 sa
s identickými námietkami týkajúcimi sa „slobody a vážnosti prejavu vôle“ žalobcov (v uvedenom konaní
v postavení žalovaných) pri uzatváraní predmetnej dohody v spojitosti s darovacou zmluvou o ktorú ide
aj v tejto veci (ako na to tiež poukazuje tiež súd prvej inštancie), vysporiadal nasledovne: „To, že prejav
vôle bol žalovaným 1/ a 2/ urobený, je nesporné - obaja podpísali predmetnú dohodu u notára, ktorý

osvedčil ich podpisy. Sporné mohlo byť len to, či vôľa bola z ich strany slobodná a vážna. Je možné dať
žalovaným za pravdu v tom, že priebeh pojednávania vo veci 10C/101/2015 z 30.06.2016, na ktorom
bola spisovaná dohoda o vyporiadaní BSM (ktorej neplatnosť žalovaní v tomto konaní namietajú) by
mohol byť považovaný za okolnosť, ktorá mala vplyv na tvorbu vôle zmluvných strán tejto dohody.
Na druhej strane však vzhľadom na to, že vôľu nie je možné objektívne skúmať, o jej obsahu svedčí len

jej vonkajšia manifestácia, teda jej prejav, ktorým konajúci subjekt urobí svoju
vôľu rozpoznateľnou pre okolie (porov. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31.05.2016
sp.zn.5Cdo/429/2014).Právnyúkon,prektorýzákonvyžadujepísomnúformuaktorýjespísanýtakouto
formou, je potrebné v prvom rade vykladať podľa toho, čo účastníci vyjadrili v písomnom prejave vôle.
Je tiež potrebné rozlišovať medzi okolnosťami, ktoré mali (vzdialený) vplyv na tvorbu vôle zmluvných

strán a okolnosťami priamo určujúcimi tvorbu vôle. Postup sudcu na pojednávaní vo veci 10C/101/2015
dňa 30.06.2016 tak, ako ho popisujú žalovaní 1/ a 2/, mohli žalovaní vnímať ako určitú formu nátlaku
(tu je potrebné uviesť, že ide o hypotézu - v skutočnosti nátlak nebol preukázaný; nesporné bolo len
to, že dohoda resp. návrh dohody bol spisovaný na pojednávaní za účasti sudcu), avšak aj keby takýto
nátlak zo strany sudcu existoval, vzhľadom k tomu, že dohoda nebola uzavretá (podpísaná) na súde,

ale u notára, chýba priama príčinná súvislosť medzi týmto ( žalovanými tvrdeným) nátlakom a uzavretím
dohody. Po opustení pojednávacej miestnosti mali totiž žalovaní možnosť sami (bez prítomnosti sudcu,
teda bez nátlaku) zvážiť, či chcú tento právny úkon urobiť (mali možnosť poradiť sa aj so zástupcom
žalovaného 2/ vo veci 10C/101/2015, ktorý mal právnicke vzdelanie, prípadne
s notárom, u ktorého dohodu podpisovali) a mali tiež možnosť oboznámiť sa s obsahom návrhu dohody

(a teda okrem iného aj s tým, že neobsahuje žiadnu zmluvnú pokutu). Tým, že listinu následne podpísali
u notára (tam bez priameho nátlaku), prejavili svoju vôľu akceptovať takýto návrh dohody - v takomto
prípade už je irelevantné, že návrh dohody bol koncipovaný za účasti sudcu na pojednávaní“. Odvolací
súd dodáva, že vyššie uvedené závery sú plne aplikovateľné v okolnostiach tejto veci, s ktorými sa tiež
plne stotožňuje, identicky ako si ich osvojil správne pri rozhodovaní súd prvej inštancie.

27. Vychádzajúc z vyššie uvedeného tak súd prvej inštancie správne posúdil, že žalobcovia vo vzťahu
k svojim tvrdeniam o vadách vôle dotknutého právneho úkonu dôkazné bremeno neuniesli a zároveň
je tak nepravdivou námietka žalobcov, že z dokazovania vyplynuli vady vôle strán dotknutého právneho
úkonu.

28. Na rozdiel od mimosporového konania ovládaného vyšetrovaním princípom, v sporovom konaní,
o ktoré ide aj v posudzovanej veci, platí princíp prejednací, ktorým je ovládané dokazovanie a ktorý
spočíva v tom, že tvrdiť skutočnosti rozhodné pre posúdenie daného prípadu a navrhovať a predkladaťdôkazy pre tieto skutočnosti je zásadne vecou strán sporu, na ktorých spočíva hlavná zodpovednosť za
zhromaždenie skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej, teda iniciatívna v tomto
smere jednoznačne zaťažuje ich, z čoho vyplýva, že pokiaľ sú títo nečinní v tomto smere, skutočný stav

veci ani zistený byť nemusí. Rozsah dôkazného bremena vyplýva z hmotného práva, teda z príslušnej
hmotnoprávnej normy a platí, že dôkazné bremeno má ten, komu je podľa hmotného práva na prospech
existencia určitej skutočnosti, a ak tak strany nekonajú, postihne tú, ktorá je povinná potrebné tvrdenie
vykonať či dôkazy produkovať, nepriaznivý procesný následok v podobe v jej neprospech vydaného
rozhodnutia, k naplneniu čoho došlo tiež v posudzovanej veci, keď žalobcovia neuniesli vo vzťahu

k svojím tvrdeniam o absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy dôkazné bremeno. Bolo výlučne na
nich, aby v tomto smere vyvinuli kvalitatívne takú procesnú aktivitu, ktorá by bola spôsobilá k nim
požadovanému výsledku, pri racionálnom zvážení existujúceho skutkového stavu, ktorý udržateľne
nebol spôsobilý indikovať k odlišným záverom, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.
Nebola však v konaní zistená žiadna skutočnosť, ktorá by reálne bola spôsobilou k záveru o absolútnej
neplatnosti dotknutého právneho úkonu.

29. Sumárne teda žalobcami produkované odvolacie námietky neboli spôsobilé privodiť v prospech nich
priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

30. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie postupoval
pri posúdení rozhodujúcich otázok správne, za súčasného zistenia o správnosti rozhodnutia tiež v časti

o trovách konania medzi stranami sporu, rozhodnutie súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku II.,
ako aj súvisiacom výroku III. o trovách konania, ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
Žalobcovia v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedli žiadne rozhodujúce skutočnosti,
ktoré by boli vo výsledku spôsobilé k zmene, či zrušeniu napadnutého rozhodnutia, či s ktorými by sa
nebol zaoberal a vysporiadal už súd prvej inštancie.

31. Rozhodovanie o náhrade trov konania tvorí integrálnu súčasť súdneho konania prostredníctvom
ktorého sa realizuje aj základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej
republiky.

32. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

33. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

34. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. V danej veci v odvolacom konaní zaznamenali úspech žalovaní, preto im prináleží náhrada trov
odvolacieho konania, keďže im však trovy v odvolacom konaní nevznikli, odvolací súd podľa § 396 ods.

1, 2, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP im náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule
(§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).