Rozsudok – Dedičské právo – Dedenie zo… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. august 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/33/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6623202468
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6623202468.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a

sudcov Mgr. Martina Štubniaka (sudca spravodajca) a Mgr. Kataríny Katkovej, v spore žalobkyne A.
B., narodenej XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom C. D. E. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpenej
BAKO LEVRINC - advokáti s.r.o., so sídlom J. Kozáčeka 13, 960 01 Zvolen, IČO: 36 859 842, proti
žalovanému F. B., narodenému XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom F. XXX/XX, XXX XX F. G., právne
zastúpenému JUDr. Jánom Čupkom, advokátom, so sídlom Družby 3423/17, 974 04 Banská Bystrica, o
určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Lučenec č. k. 26C/11/2023-355 z 20. decembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do
troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“)
napadnutým rozsudkom určil, že je neplatným tak závet poručiteľky H. B., I. J. zo dňa 06. 01. 2023 (prvý
výrok), ako aj jej listina o vydedení zo dňa 06. 01. 2023 (druhý výrok). Žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 % do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia

o ich výške (tretí výrok).

2. Súd prvej inštancie vzhľadom na rozporné výpovede svedkov dospel k záveru, že poručiteľka
v súvislosti s jej alografným závetom zo dňa 06. 01. 2023 a listinou o vydedení z tohto istého dňa
neprejavila vôľu spôsobom vyžadovaným ust. § 476b Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), čo robí
oba tieto právne úkony neplatnými podľa § 37 ods. 1 OZ. Vo vzťahu k listine o vydedení súd prvej
inštancie súčasne skonštatoval, že vykonané dokazovanie nepreukázalo naplnenie hmotnoprávnych

dôvodov na vydedenie žalobkyne podľa § 469a ods. 1 písm. a) a b) OZ, ktoré dôvody navyše v listine
o vydedení neboli bližšie špecifikované, čo ju robí neplatnou i podľa § 40 ods. 1 OZ. O náhrade trov
konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
vzhľadom na plný úspech žalobkyne v spore.

3. V zákonnej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný, ktorý namietal vyhodnotenie výpovedí
svedkov K., B. a G., ktorým bolo jasné, že listina, ktorú podpisujú obsahuje poslednú vôľu poručiteľky.

Táto rozprávala potichu a preto je možné, že posledne menovaní dvaja svedkovia jej verbálny
súhlas nepočuli, keď navyše celkovo z jej komunikácie muselo byť prítomným zrejmé, že sa jedná
o podpisovanie jej poslednej vôle. Boli súčasne dané aj dôvody vydedenia žalobkyne, kedy z výpovedí
vypočutých svedkov nie je možné jednoznačne posúdiť, že dôvody vydedenia dané neboli, pričomz napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, podľa akého kľúča súd vyhodnotil, že práve výpovede
žalobkyne a ňou navrhnutých svedkov sú hodnovernejšie v porovnaní s jeho výpoveďou a výpoveďami
ním navrhnutých svedkov. Z týchto dôvodov žalovaný navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok potvrdiť poukazujúc na neopodstatnenosť
žalovaným formulovaných odvolacích dôvodov. V zmysle § 476b OZ musí poručiteľ výslovne prejaviť,
že sa jedná o jeho poslednú vôľu a v tomto konaní nebolo preukázané, ako poručiteľka svoju vôľu

prejavila, keď svedkovia podpísaní na závete len potvrdili, že závet obsahuje poslednú vôľu. Pokiaľ ide
o posúdenie platnosti vydedenia, žalovaný v odvolaní nekonkretizoval, ktoré tvrdenia ňou navrhnutých
svedkov sú v rozpore s inými svedeckými výpoveďami. Navyše sám žalovaný potvrdil, že poručiteľka
mala so svojim vnukom L. pekný vzťah a preto nebol rozumný dôvod, aby sa dôsledky vydedenia
vzťahovali aj na neho. Žalovaný, ktorý spísanie listín zrežíroval sa takto iba snažil o poistenie toho, aby
nededila nielen ona, ale ani jej syn. Súd prvej inštancie správne skonštatoval neexistenciu relevantných

dôvodov, ktoré by poručiteľku viedli k vyhotoveniu listiny o vydedení.

5. Na základe odvolania žalovaného krajský súd, ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP, vec preskúmal
v rozsahu určenom ustanoveniami § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.
1 CSP a contrario s použitím § 219 ods. 3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1

a 2 CSP potvrdil.

6. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu
odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje i s odôvodnením rozhodnutia, na ktoré týmto poukazuje a ktoré je dostatočné, zrozumiteľné,

presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi
otázkami a aspektmi. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa ustanovenia §
387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny a na zdôraznenie jeho správnosti uvádza:

7. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že matka žalobkyne a žalovaného H. B.

neprejavilavýslovnepreddvomasúčasneprítomnýmisvedkami,žezávetdatovanýdňomXX.XX.XXXX
obsahuje jej poslednú vôľu. Závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou (ako v prejednávanej veci)
musí totiž podľa § 476b OZ poručiteľ vlastnoručne podpísať a zároveň pred dvoma súčasne prítomnými
svedkami výslovne prehlásiť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu.

8. Súd prvej inštancie vyhodnotil výpovede svedkov K., B. a G. v súlade s § 191 CSP. Z ich vyjadrení
jednoznačne vyplynulo, že žalobkyňa nijakým spôsobom výslovne nevyhlásila pred aspoň dvoma
súčasne prítomnými svedkami, že predmetná listina datovaná dňom 06. 01. 2023 je jej poslednou vôľou.
Svedkovia vypovedali úplne rozdielne o správaní sa poručiteľky v súvislosti s podpisom závetu, keď
podľa svedkyne K. jej mala poručiteľka povedať potichu jednu vetu a žiadať od nej ceruzku na podpis,

podľa svedka G. poručiteľka po prečítaní nepovedala nič, iba listiny podpísala a bola ticho a podľa
svedka B. po prečítaní povedala jednu vetu. Žalovaný za tohto stavu mylne poukazoval na skutočnosť,
že svedkom bolo zrejmé, že podpisujú závet poručiteľky. Táto skutočnosť musí byť zrejmá nie svedkom,
ale poručiteľovi. Ako správne poukázala žalobkyňa, úlohou svedkov v prípade takéhoto závetu nie je
osvedčiť svojou prítomnosťou a podpismi obsah závetu, či jeho podpísanie poručiteľom, ale skutočnosť,

že poručiteľ pred nimi výslovne prejavil, že závet obsahuje jeho poslednú vôľu, t. j. že poručiteľ navonok
manifestoval, že si je vedomý svojej poslednej vôle. A ako už odvolací súd skonštatoval, nič také
z dokazovania v prejednávanej veci nevyplynulo.

9. Súd prvej inštancie jasne a preskúmateľne vysvetlil aj to, z akých dôvodov mal preukázanú absenciu

dôvodov vydedenia žalobkyne (a jej potomkov) zo strany poručiteľky podľa § 469a ods. 1 písm. a) a b)
OZ. Aj v tejto otázke súd prvej inštancie vykonané dôkazy hodnotil v súlade s § 191 CSP a svedecké
výpovede hodnotil v kontexte s inými dôkazmi, čoho výsledkom podľa odvolacieho súdu nemohol byť iný
záver než ten, že dôvody pre vydedenie dané neboli. Odpoveď na žalovaným v odvolaní formulované
výhrady je obsiahnutá v 38. a 39. odseku odôvodnenia napadnutého rozsudku, nie je teda pravdou,

že by súd prvej inštancie nesformuloval svoje myšlienky o tom, ako hodnotil svedecké výpovede, resp.
výpovede strán sporu. Aj podľa odvolacieho súdu nemala poručiteľka na vydedenie žalobkyne (tobôž
jej potomkov) žiaden právne relevantný zákonný dôvod.10. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 CSP a aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ust.
§ 255 ods. 1 CSP. V tomto prípade bola v odvolacom konaní plne úspešná žalobkyňa a preto jej odvolací

súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.